18. schôdza

Dobre, ďakujem pekne. Na rade je ďalší rečník, ale, pán poslanec Goga, poprosím vás o strpenie, lebo požiadal o vystúpenie spravodajca, to je pán poslanec Dostál, a preto ešte skôr, ako on sa dostane k slovu, chcel by som navrhnúť, že o 11.30 hod. nebudeme hlasovať, máme iba jeden jediný bod z dnes rána, ktorý bez problémov zvládneme v piatok, teda o 17.00 hod. Je takýto všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne. Čiže budeme rokovať bez prestávky do 12.00 hod. a potom od 14.00 hod.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovolil som si využiť právo spravodajcu prihlásiť sa do rozpravy aj mimo poriadia, pretože mám potrebu zareagovať na vystúpenie pána Matoviča, ktoré z vecného hľadiska, z hľadiska výslednej podoby zákona bolo zrejme najdôležitejšie, aké tu zaznelo, pretože návrh, ktorý predniesol, je vecou koaličného kompromisu a istých dohôd v rámci vládnej koalície a takže má vyhliadky na to, že ovplyvní výslednú podobu zákona. Chcel by som na to zareagovať aj z toho dôvodu, že nie som úplne stotožnený s tým návrhom, tak ako je prednesený. Mám s ním problém. Najmä pokiaľ ide o jeho filozofiu. V niektorých vecných aspektoch sa s tým dá, samozrejme, súhlasiť, ale tá filozofia, že je potrebné zachovať status quo a že niečo strašné by sa stalo, keby tu náhodou pribudli ďalšie obce, kde by sa mohli používať jazyky menšín v úradnom styku, tak táto filozofia je mi cudzia, nerozumiem jej.
Je mi teda ľúto, že toto je jediná cesta, ako schváliť návrh novely zákona, o ktorom v súčasnosti rokujeme, a vnímam to ako nedostatok veľkorysosti aj v rámci vládnej koalície, ale keďže je to vecou dohody, tak nie síce s nejakým veľkým nadšením, ale budem tento pozmeňujúci návrh aj ja podporovať a hlasovať zaňho.
Chcem pri tejto príležitosti povedať, že mi trochu prekáža aj tá rétorika, ktorá je spojená s prezentáciou alternatívy k vládnemu návrhu. Už od opozície som si na to zvykol, ale ešte stále mám problém vyrovnať sa tým, keď s niečím podobným prichádzajú moji kolegovia z vládnej koalície, keď hovoria o maďarizácii, keď hovoria o opičej láske k menšinám, keď hovoria, že sa potrebujeme dohodnúť na znení toho zákona aj s opozíciou tak, aby to riešenie bolo trvalejšie.
Chcem len podotknúť, že keby sme podobným prístupom sa správali v minulosti, tak by sme nikdy nič, čo by sa týkalo menšinových práv, neschválili. Keby sme sa podobným spôsob správali v roku 1990, tak žiadny zákon o úradnom jazyku, ktorý umožňoval používanie menšinových jazykov v obciach, kde je 20 % menšinového obyvateľstva, by sme neschválili a ostali by sme pri matičiarskom návrhu "na Slovensku po slovensky". Keby sme rovnakým spôsobom postupovali v roku 1999, tak by sme dnes nemali čo novelizovať, lebo opozícia s tým návrhom, tak ako bol predložený a tak ako bol schválený, nesúhlasila. Žiadny opozičný poslanec nehlasoval v roku 1999 za zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Ani HZDS, ani SNS, ani vtedy nezávislý poslanec Robert Fico ten návrh nepodporili. Keby sme teda tento prístup mali aj v minulosti, tak by sme neschválili nikdy nič.
Nesúhlasím s tézou, že práva menšín sú na úkor väčšinového obyvateľstva. Toto je prejav úzkoprsosti. Toto je prejav istých nacionalistických predsudkov, ktoré vo veľmi otvorenej podobe tu predvádza SNS, v trochu kultivovanejšej SMER, ale teda nie je to cudzie, žiaľ, ani niektorým mojim kolegom z vládnej koalície, čo mi je teda veľmi ľúto na rozdiel od tých prvých dvoch prípadov.
Nesúhlasím ani s tvrdením, že ten návrh zákona bol zle pripravený, že tam boli absurdity, ktoré teraz musíme opravovať. Pozrime sa na iné návrhy zákonov, vládne či poslanecké. Takmer všetky návrhy zákonov prechádzajú zmenami v parlamente, pretože vláda má isté predstavy, ale zákonodarcom je parlament a rozhoduje vôľa zákonodarcu. Teda rozhoduje to, aký názor má väčšina Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovolím si súhlasiť s pánom Jarjabkom v jednej veci, že mnohé veci by nemuseli byť upravované zákonom, pretože boli upravené nejakým zvykovým právom alebo správali sa zásadami zdravého rozumu. Áno, je to tak, ale rovnakou mierou to platí aj na zákon o štátnom jazyku. Mnohé veci, ktoré vyplývali zo zvykového práva, ktoré by normálne fungovali a neboli by s nimi problémy aj bez ohľadu na zákon, sme mohli nechať na prirodzený vývoj, na zvykové právo, ale neurobili sme to. Neurobili sme to pri zákone o štátnom jazyku, a tak je logické, že isté veci je potrebné garantovať aj v otázkach používania jazykov národnostných menšín a ten návrh do značnej miery je aj akýmsi zrkadlovým obrazom zákona o štátnom jazyku. Zrkadlovým obrazom je, žiaľ, aj v otázke pokút, ktorú sme niektorí v rozprave o novelizácii zákona o štátnom jazyku kritizovali a teraz nám kolegovia z opozície vyčítali, že prečo nemáme problém s pokutami v zákone o používaní jazykov menšín. No máme, aj keď ja uznávam argument, že keď sú v jednom, tak je logické, že sú aj v druhom, lebo tie zákony navzájom spolu súvisia, ale napriek tomu nemeníme svoj názor a pri novelizácii zákona o štátnom jazyku sme predložili návrh, aby pokuty zo zákona vypadli. Nebola vtedy na tom koaličná zhoda. Podporilo to len zopár poslancov, ale bolo dôležité, že sme vyjadrili ten názor, že pokuty nemajú čo hľadať v takej citlivej veci, ako je komunikácia, ako je používanie jazykov, ako sú vzťahy medzi jednotlivými národmi a národnosťami.
A keďže tento názor nám zostal, tak si dovolím teraz predložiť pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, ktorého obsahom je vypustenie pokút ako zo zákona o štátnom jazyku, tak zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Ten návrh znie:
1. V čl. I v bode 19 sa slová "Za § 7 sa vkladajú nové § 7a až § 7d), ktoré znejú:" nahrádzajú slovami "Za § 7 sa vkladajú nové paragrafy 7a až 7c), ktoré znejú:" a vypúšťa sa nový § 7b. § 7c a 7d sa označujú ako paragrafy 7b a 7c.
2. V čl. VIII sa dopĺňa nový bod 6, ktorý znie:
"6. § 9a sa vypúšťa."
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o správnych deliktoch zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín a ustanovenie o pokutách zo zákona o štátnom jazyku. Navrhuje sa, aby jazyková komunikácia v režime týchto zákonov nepodliehala sankciám vo forme peňažných pokút. Tak ako v prípade novelizácie zákona o štátnom jazyku, ani toto nie je vecou zhody ani v rámci vládnej koalície. Napriek tomu tento návrh predkladáme a budeme sa usilovať o jeho podporu, lebo si myslíme, že pokutovať sa v oblasti jazyka nemá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pán predsedajúci. Hovoril si na začiatku o nejakom filozofickom rozdiele, asi v strede prejavu si hovoril o zásade zdravého rozumu. Tým, že sme sa snažili nejakým spôsobom zasiahnuť do predkladanej novely, tak si myslím, že práve pohľad na to zvykové právo a pohľad na to, akým spôsobom vníma celú túto problematiku slovenská spoločnosť ako celok, je, alebo teda snažili sme sa ju spraviť na základe zdravého rozumu. Zároveň ti ale musím dať za pravdu v jednej veci, že, bohužiaľ, sa mi zdá, že to si hovoril ohľadom podpory a nepodpory z opozície, že by ste neboli nič mohli presadiť v 1999. roku a skôr sa mi javí aj na základe toho, čo tu teraz sledujem napriek tomu, že sme si dali dosť veľkú prácu s tým, aby sme posunuli k možnému posunu, k možnej podpore cez celé politické spektrum, tak vidím, že sa to nestretáva so žiadnym racionálnym. Skôr sa tu hovorí o nejakom divadle, takže neviem, som zatiaľ z toho sklamaný a dávam za pravdu, že ak by sme mohli niečo trvalejšie prijať, tak by bolo možno vhodné sa pozrieť na podstatu toho nášho pozmeňováku. Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem. Mrzí ma Ondrej, že nás teda označujete ako nejakých nacionalistov, ktorí majú nacionalistické chúťky. Ja sa cítim hrdá dosť na svoju národnosť a znova podčiarknem len to, že sa dlho diskutovalo o tomto zákone medzi nami, aj medzi MOST-om, to znamená, že naozaj tá hranica, ktorú som v predchádzajúcej pripomienke spomínala o pomoci a ubližovaní, sa naozaj narovnáva. Myslím si naozaj, že ide nie o nacionalizmus, ale o zdravý rozum alebo sedliacky rozum. Pôvodný návrh bol naozaj príliš široký, extrémne široký a naozaj si myslím, že by ubližoval nielen nám ako našej národnosti, ale menšinám, čo som už vlastne spomenula. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.

Ondrej, hovoril si niečo také, že som spomenul, že práva menšín sú vždy na úkor práv väčšinového obyvateľstva. Myslím si, že v tomto duchu som to nepovedal. Je veľmi dôležité nadstaviť ale presne tú hranicu veľmi citlivo, a ak prepískneme a budeme sa snažiť možno aj na základe takej tej opičej lásky dať menšinám viac a viac práv v záujme toho len všetko pre menšiny a je to naša agenda a podobne, tak odrazu nastane nerovnovážna situácia, kedy tá väčšina sa začne cítiť diskriminovaná a začne cítiť nedostatok možno, alebo začne cítiť potláčanie tých svojich práv. Čiže v tomto duchu som to myslel. Samozrejme, treba nastaviť citlivo tú hranicu, ale tú si potom treba veľmi, veľmi citlivo strážiť.
Hovoríš, že nemohli by byť nikdy prijaté zákony, ak by sme sa snažili nájsť nejaký konsenzus koalično-opozičný. Ja si myslím, že po prijatí tohoto nášho pozmeňujúceho návrhu novela nadobudne, práveže sa priblíži možno nejakému tomu konsenzu. Aj keď opozícia sa bude stále tváriť a mediálne budú vystupovať, ako sú oni proti a ako to je zlé riešenie. Oukej. To už bude ich riešenie. Ale to bude politické rozhodnutie, ale verím tomu, že aj veľká časť poslancov opozície bude s takýmto návrhom spokojná a určite bude omnoho spokojnejšia, ako keby sa prijala novela v tej súčasnej podobe, ako je predložená.
Ale ešte raz opakujem, určite som nehovoril nič o tom, že práva menšín sú vždy na úkor väčšinového obyvateľstva. Treba to nadstaviť veľmi dobre, korektne, tak ako v manželstve. Ak bude bývať muž Slovák, manželka Maďarka a budú sa navzájom rešpektovať a nájdu si nejaký spoločný komunikačný jazyk, oukej, ale keď manžel nebude rozumieť po maďarsky a Maďarka manželka bude silou mocou chcieť rozprávať po maďarsky, to manželstvo fungovať nebude.

Pán poslanec Čaplovič.

Pán poslanec, pán spravodajca, viete, problém je ten, a s tým som sa stretal v Európe, že najlepšie rady, ako sa máme chovať k menšinám, nám dávali predovšetkým často tí príslušníci, politici tých štátov, kde sa nechovali zodpovedne tak k autochtónnym, ako aj migračným menšinám. To je jeden z vážnych problémov. A ja, samozrejme, som rád počúval tieto rady, ale na druhej strane ako keby oni nevnímali tento problém vo vlastnom štáte. To je po prvé.
Po druhé. Ja, samozrejme, hovorím stále, že to 20-percentné kvórum úplne postačuje nielen do roku 2021, pretože to zvykové právo, o ktorom ste hovorili, funguje aj ďalej. Ľudia na južnom Slovensku sa dohovárajú tak, ako najlepšie vedia. Neporušujú mnohé veci a komunikujú medzi sebou, lebo sú to tak Slováci ako Maďari, ktorí nemajú tieto politické problémy, ktoré vznáša súčasná koalícia do tejto problematiky.
A po tretie. Viete, sčítanie ľudu, ktoré sa robí, už mi je jasné, prečo jeden, teda predseda Úradu pre ochranu osobných údajov, ktorý pochádza z lona SMK, resp. z MOST-u - HÍD, spochybňuje dva týždne pred sčítaním túto problematiku, lebo viem, aké bude tendovanie po sčítaní ľudu, pretože budú hlavne vo vzťahu k menšinám, najmä k rómskej a maďarskej sa bude hovoriť, že tieto výsledky nie sú pravdivé. A preto nehovorme o 15-percentnom kvóre a dohodnime sa na tom, že to 20-percentné kvórum bude stačiť.
Ďakujem veľmi pekne.