18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade by som chcel poďakovať pánovi Švantnerovi, Rafajovi a Martinákovi za podporné stanoviská.
No a k pánovi Gálovi len toľko, že je síce pekné, pán poslanec, že ste si pozreli môj profil na stránke Národnej rady, ale ja vám tu, ja mám dokonca aj písomné splnomocnenie, teraz to neviem nájsť, ale ukážem vám to potom po mojej faktickej poznámke, mám splnomocnenie rozprávať a tlmočiť názory rusínskej národnostnej menšiny, ktoré mi dala Rusínska obroda na Slovensku, ktorá je reprezentatívny orgán Rusínov.
A dnes už to nie je pravda, pretože v pondelok som vyplnil sčítací hárok a do kolónky národnostná menšina som si pekne vyškrtol rusínsku národnosť.
Ďakujem.

Ďalší rečník v rozprave je pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, nedá mi, aby som sa nevyjadrila k novelizačným zmenám, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť právo na prácu obyvateľov zmiešaných území, ktorí neovládajú jazyk príslušnej národnostnej menšiny.
Na úvod chcem zdôrazniť, že si vážim našich spoluobčanov príslušníkov národnostných menšín, ktoré sú tu s väčšinovým štátotvorným národom slovenským a ktorí žijú svorne. A že si ctím aj ich oprávnené požiadavky.
Predložená novela zákona však významne rozširuje rozsah doterajšej povinnosti používania jazyka národnostnej menšiny, a to takým spôsobom, ktorý zasiahne právo na prácu majoritnej skupiny občanov. Doteraz je táto povinnosť viazaná len na komunikáciu so štátnymi orgánmi a orgánmi územnej samosprávy na území obce s počtom obyvateľstva národnostnej menšiny aspoň 20 %. Pritom zákon určuje používanie jazyka národnostnej menšiny len pokiaľ ide o písomné podania, odpovede, rokovania, písomné rozhodnutia v správnom konaní a úradné formuláre. Samozrejme, sú tu aj osobitné zákony, ktoré zaručujú občanom národnostných menšín tlmočenie do ich jazyka v súdnych konaniach či výučbu v jazyku národnostnej menšiny.
To všetko je v poriadku. Dnes však chcete rozšíriť povinnosť používať jazyk národnostnej menšiny popri orgánoch štátnej správy a orgánoch územnej samosprávy už aj na ďalšie inštitúcie. A to na všetky orgány verejnej správy, teda aj na Sociálnu poisťovňu a jej pobočky, ktorá ako verejnoprávna inštitúcia, na ktorú boli prenesené kompetencie štátu, sa tiež radí medzi orgány verejnej správy. Na všetky ďalšie právnické osoby zriadené orgánmi územnej samosprávy. Na zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb alebo zariadenia sociálno-právnej ochrany pre deti a sociálnej kurately.
Dámy a páni, tí, ktorí uvažujete o podpore tohto zákona, uvedomujete si vôbec rozsah a dosah takéhoto rozšírenia povinnosti používania jazyka národnostných menšín? Pýtam sa vás, uvedomujete si napríklad bohatosť a pestrosť právnických osôb, ktoré môžu obec alebo vyšší územný celok zriadiť, a že vo všetkých týchto podnikoch a všetkých týchto inštitúciách bude povinnosť používať jazyk príslušnej národnostnej menšiny? Uvedomujete si, prosím, že to môžu byť popri predškolských zariadeniach, základných a stredných školách, v školskom klube detí, v školskom stredisku záujmovej činnosti, v centre voľného času, v školskom internáte, v školskom hospodárstve, v stredisku odbornej praxe, zariadeniach sociálnych služieb, a to všetkých typov, v zdravotníckych zariadeniach, aj napríklad miestne podniky služieb, správa cintorínov, podniky miestneho hospodárstva, vodárne a kanalizácie a rôzne iné inštitúcie slúžiace verejnému záujmu? A že všetky tieto inštitúcie budú musieť zabezpečiť používanie jazyka príslušnej národnostnej menšiny? Máte, prosím, tento problém vydiskutovaný s dotknutými mestami a obcami? Ako to zabezpečia a akým spôsobom, keď dnes už územná samospráva finančne krváca? Je úplne nad slnko jasné, je jasné, že nebudú mať dostatok financií na zabezpečenie tlmočenia v takomto širokom rozsahu, ale postupovať budú veľmi jednoducho.
Dotknutý zamestnávateľ prepustí každého zamestnanca, ktorý neovláda príslušný jazyk národnostnej menšiny a zamestná toho, kto tento jazyk ovláda. A darmo tu budete hovoriť o tom napríklad, že pokiaľ ide o školy a školské zariadenia, rieši to osobitný zákon. No nerieši. A to vo vzťahu k zamestnancom týchto zariadení, pretože podľa navrhovaného znenia bude musieť každý zamestnanec napríklad aj kuchárka pri výdaji stravy alebo školník či tréner v školskom klube, používať jazyk menšín.
Popri tom výrazne rozširujete aj samotný okruh vecí, v ktorých má byť v navrhovaných inštitúciach používanie menšinového jazyka povinné. Už to nemajú byť len vymedzené činnosti v úradnom styku, ale dokonca aj celá úradná agenda vrátane všetkých zápisníc, uznesení, štatistík, evidencií, bilancií, informácií určených pre verejnosť a agendy cirkví, náboženských spoločností určených pre verejnosť.
Aj v samotnej dôvodovej správe uvádzate, že sa tým zavádza dvojjazyčnosť na danom území a že o uplatňovaní dvojjazyčnosti rozhoduje príslušný orgán. Teda tu už nejde len o právo používania jazyka národnostnej menšiny, ale priamo o zavedenie dvojjazyčnosti, čo je, a dúfam, že to aj uznáte, poriadny rozdiel.
V skutočnosti ide o prvý krok k uznaniu príslušnej národnostnej menšiny ako štátotvorného jazyka, ako štátotvorného národa, pardon. Myslím, že toto nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá v Preambule výslovne rozlišuje medzi štátotvorným národom a národnostnými menšinami. Spomeňme si len: "My, národ slovenský, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky..."
Čo je ale absurdné, je navrhované znenie § 5 ods. 3. Pre úplnú ilustráciu si ho dovolím odcitovať: "Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže pri komunikácii s personálom v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v obci podľa § 2 ods. 1 používať jazyk menšiny."
Zdravotnícke zariadenia alebo zariadenie sociálnych služieb alebo zariadenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa predchádzajúcej vety umožní používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov, a to aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny. Tak toto je podľa mňa úplne neprijateľné.
Vie mi pán podpredseda vlády, prosím, povedať, alebo niekto z vás poslancov, ako zabezpečí napríklad riaditeľ nemocnice alebo iného zdravotníckeho zariadenia či personál súkromnej ordinácie dnes, kedy sám pán minister zdravotníctva priznáva obrovskú finančnú poddimenzovanosť zdravotníckych zariadení, tlmočenie celej komunikácie zdravotníckeho personálu s pacientom do jazyka národnostnej menšiny? A z čoho to zaplatí, prosím? (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Predpokladám, pani poslankyňa, že ste zaradili prestávočku, dokým sa poslanci trochu ukľudnia.

Ďakujem.

Poprosil by som kolegov, keby si mohli posadať, keby svoje rozhovory mohli ísť viesť mimo sálu. A prosím vás pekne, venujte pozornosť pani poslankyni Tomanovej.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Som zvedavá, z čoho to pán minister zdravotníctva hodlá platiť. Bude sa to rátať do zdravotníckych výkonov? To isté sa, prosím, vzťahuje aj na zariadenia sociálnych služieb či školských zariadení a škôl.
Poviem vám, ako to však bude. Vzhľadom na evidentný nedostatok finančných zdrojov vo všetkých týchto inštitúciách budú zamestnanci či už zdravotníckych zariadení, zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately v týchto obciach, a to aj slovenskej národnosti, nútení ovládať jazyk príslušnej menšiny. Tí, ktorí nebudú jazyk menšiny ovládať, budú postupne vytláčaní zo zamestnania a nahrádzaní osobami ovládajúcimi tento jazyk, spravidla príslušníkmi národnostnej menšiny. Hrozí teda reálne riziko, že zamestnanci celého verejného sektora na danom území, ktorí nebudú jazyk menšiny ovládať, budú postupne prepúšťaní zo zamestnania. Týka sa to zamestnancov všetkých orgánov verejnej správy, ako aj všetkých inštitúcií zriaďovaných obcami či samosprávnymi krajmi. Takto sa dostane slovenské majoritné obyvateľstvo aj obce s pomerne nízkym počtom obyvateľov národnostných menšín do diskriminačnej pozície vo vlastnom štáte.
Dámy a páni, tak toto je zjavná diskriminácia väčšinového slovenského obyvateľstva v prístupe k zamestnaniu. Pritom viaceré medzinárodné dohovory, ale aj samotná Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 písm. b) výslovne garantujú občanom zákaz diskriminácie v zamestnaní.
Ak ustanovíme do zákona, že na území obcí s 15-percentným obyvateľstvom národnostnej menšiny bude musieť zamestnávateľ zabezpečiť všetku komunikáciu aj v jazyku národnostnej menšiny, a pritom vieme, že zamestnávateľ nemá finančné prostriedky na tlmočenie a preklady a navyše, ak tam dáme ešte aj to, že zamestnávateľ zabezpečuje komunikáciu v jazyku menšiny prostredníctvom svojich zamestnancov, ide o zjavnú diskrimináciu tých zamestnancov, ktorí jazyk príslušnej národnostnej menšiny neovládajú.
Ešte raz zdôrazňujem, nechcem upierať ani bagatelizovať práva príslušníkov národnostných menšín. No musím dať do extra pozornosti, že aj Ústava Slovenskej republiky popri právach národnostných menšín zároveň v čl. 34 ods. 3 jednoznačne uvádza, a ja si to dovolím zacitovať: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a k etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva."
Ide teda o flagrantné ustanovenie, protiústavné ustanovenie, ktoré nám tu vláda pani Radičovej predložila a ktoré chcete niektorí z vás presadiť a podporiť. Teda nejde len o rozpor s antidiskriminačným zákonom, so Zákonníkom práce či so zákonom o službách zamestnanosti, ktoré výslovne zakazujú akékoľvek diskriminačné praktiky v zamestnaní či v prístupe k zamestnaniu, ale priamo o rozpor s ústavou a tiež o rozpor s právom Európskej únie, ktorá zákaz diskriminácie v zamestnaní radí medzi prioritné sociálne práva, a tiež so všetkými medzinárodnými zmluvami upravujúcimi zákaz diskriminácie v zamestnaní, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tak napríklad aj Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín v čl. 20 prikazuje osobám patriacim k národnostnej menšine pri uplatňovaní práv a slobôd vyplývajúcich z dohovoru povinnosť práva iných, najmä práva osôb patriacich k väčšine alebo k iným národnostným menšinám.
A ešte jedna otázka, dámy a páni poslanci, ktorí sa snažíte presadiť túto novelu zákona. Som veľmi zvedavá, ako chcete zabezpečiť používanie rómskeho jazyka v takom širokom rozsahu, ako to navrhujete, keď počet osôb ovládajúcich kodifikovanú rómčinu je skutočne mizivý. Alebo ide len o zabezpečenie práv vybraných menšín?
Vážené kolegyne a kolegovia, keď som si kládla otázku, prečo vlastne navrhovateľ dáva do zákona takéto zjavné diskriminačné a finančne nákladné a ťažko realizovateľné opatrenia, nemohla som sa ubrániť jednej myšlienke. Nejde náhodou o cielenú kalkuláciu s tým, že mnohí Slováci v snahe zachovať si zamestnanie nebudú nútení naučiť sa a používať v práci jazyk príslušnej národnostnej menšiny? Za súčasnej nepriaznivej situácie na trhu práce práve na zmiešaných územiach je tento predpoklad vysoko reálny, najmä u osôb, ktoré sú v danej obci usadené, zviazané sú majetkom či príbuzenskými vzťahmi. Berúc však do úvahy zjavné ambície maďarskej vlády nevzdať sa územia Slovenska, nemôžem vylúčiť, že ide napríklad aj o skrytú maďarizáciu slovenského obyvateľstva na južnom Slovensku, a preto, dámy a páni, túto predloženú novelu nepodporím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ja ďakujem, pani Tomanová. Dvaja poslanci sa prihlásili s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť.
A slovo má pán poslanec Somogyi.

Ďakujem, pán predseda.

No nebude?