18. schôdza

17.5.2011 - 2.6.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.5.2011 o 14:12 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:12

Béla Bugár
Skontrolovaný text
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Obrimčáková. Pripraví sa pán poslanec Viskupič.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.5.2011 o 14:12 hod.

Ing.

Béla Bugár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:13

Bibiána Obrimčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v mojom vystúpení reagovať na navrhované legislatívne zmeny prerokúvaného zákona z pohľadu regionálneho školstva. Hneď úvodom svojho vystúpenia by som rada poznamenala, že v kraji, kde žijú občania poľskej, rusínskej a ukrajinskej národnej menšiny, poznám situáciu veľmi dobre, nakoľko tam žijem vyše dvadsať rokov. Chcela by som vás ubezpečiť, že všetci si v tomto regióne žijeme vo vzájomnej zhode a porozumení. Je pre mňa zarážajúce, že na nespokojnosť so stavom používania jazykov národnostných menšín na Slovensku stále dookola upozorňujú politickí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny a nie zástupcovia aj iných národnostných menšín. V tomto prípade u mňa neobstojí ani argument, že maďarská menšina patrí medzi najpočetnejšie. Častokrát sa pýtam, z čoho pramení táto ich nespokojnosť? Veď k postaveniu národnostných menšín na Slovensku sa už v minulých rokoch pozitívne vyjadrili mnohí predstavitelia zahraničných inštitúcií.
S legislatívnymi zmenami v navrhovanom zákone sa nemôžem stotožniť, nakoľko Slovenská republika od svojho vzniku vytvára podmienky pre priaznivú atmosféru v interetnickom spolužití, do ktorej v plnej miere zapája aj príslušníkov menšín, ktorí sa vždy správali lojálne voči nášmu štátu. Integračnú politiku štátov voči menšinám plne podporujú aj príslušné medzinárodné dokumenty, ktoré sme vždy akceptovali a počas nášho vládnutia zapracovali do príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku školstva.
Aby som bola konkrétna, napríklad v oblasti vzdelávania sa u nás roky považuje za samozrejmosť, že príslušníci národnostnej menšiny sú bilingválni, že ovládajú nielen svoj materinský jazyk, ale sú schopní komunikovať aj v štátnom jazyku. Toto je najefektívnejší spôsob, ako sa stane príslušník národnostnej menšiny plnohodnotným členom spoločnosti, keďže mu jazyková výbava umožňuje uplatniť sa na trhu práce, študovať, žiť, vytvárať pracovné aj osobné vzťahy na celom území štátu.
Toto konštatovanie životnej reality dávalo aj nám určité smerovanie pri príprave obsahovej reformy regionálneho školstva, ktoré sme naštartovali v minulom volebnom období za nášho pôsobenia na ministerstve školstva. Chcela by som zdôrazniť, že celú obsahovú reformu vzdelávania žiakov s vyučovacím jazykom národnostných menšín alebo s vyučovaním jazyka národnostných menšín sme pripravovali v súlade s platným zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín aj za priamej účasti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, v ktorých sa príslušné vzdelávanie uskutočňuje. Na základe týchto podkladov sme hneď v úvodných ustanoveniach zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovujú princípy výchovy a vzdelávania, zapracovali problematiku, ktorá sa bezprostredne dotýka problematiky používania jazykov menšín a ich postavenia v Slovenskej republike.
Z uvedeného dôvodu sme uviedli v písmene d), že sa zakazujú všetky formy diskriminácie a obzvlášť segregácie. V písmene o), že sa zakazuje podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti alebo ďalších foriem intolerancie. V ustanovení, ktoré deklaruje ciele výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, sa v písmene b) uvádza, že cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi získať kompetencie v štátnom jazyku a v materinskom jazyku, v písmene f) sa ukladá za cieľ vzdelávania posilňovanie úcty k štátnemu jazyku a zároveň aj k jazyku materinskému a k svojej vlastnej kultúre.
V ďalších písmenách tohto ustanovenia sú stanovené ciele v získavaní a posilňovaní napríklad úcty k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanovených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami, rešpektovať všeľudské etické hodnoty, získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie. Uvedené princípy a ciele výchovy a vzdelávania boli následne rozpracované do jednotlivých ustanovení zákona.
Štát dostal zároveň za úlohu vypracovať štátne vzdelávacie programy, ktoré museli vymedziť povinný obsah výchovy a vzdelávania na všetkých školách uvedených v sústave škôl bez ohľadu na to, aký vyučovací jazyk používajú. Zároveň sa ustanovuje, že deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelávanie v ich jazyku.
Škola je verejnoprávna ustanovizeň, z čoho jej vyplýva povinnosť, že doklady o získanom stupni vzdelania a jej pedagogická dokumentácia sa vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak sa v nej uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín. Táto povinnosť sa na Slovensku plní už niekoľko desaťročí, a to z toho dôvodu, že sú to dôležité dokumenty týkajúce sa procesu celoživotného vzdelávania a k ich porozumeniu musia mať prístup všetci dotknutí občania Slovenskej republiky bez rozdielu k príslušnosti štátotvornému národu alebo národnostnej menšiny.
Vzhľadom na zvýšenú náročnosť výchovno-vzdelávacieho procesu na školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bolo upravené aj ich financovanie, ktoré je vyššie ako u škôl so štátnym vyučovacím jazykom. V rámci diskontabilných hodín si školy na národnostne zmiešanom území samé vo svojich školských vzdelávacích programoch zvyšujú počty vyučovacích hodín z materinského jazyka. Súčasne platná školská legislatíva regionálneho školstva vytvára pre žiakov pochádzajúcich z národnostných menšín osobitné podmienky nielen pri ich vedomostnom testovaní, ale aj pri ukončovaní štúdia. Mám na mysli maturitné alebo záverečné skúšky, ktoré môžu vykonávať bez problémov vo svojom materinskom jazyku.
Pre skvalitnenie vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov regionálnych škôl a školských zariadení boli počas nášho pôsobenia na ministerstve školstva zriadené okrem existujúcich štyroch ďalšie štyri metodicko-pedagogické centrá, z ktorých v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach boli určení odborní metodici alebo učitelia kontinuálneho vzdelávania iba pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Podľa mne dostupných informácií bolo pred niekoľkými týždňami zriadené osobitné pracovisko metodicko-pedagogického centra v Komárne, ktoré je určené na vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva s vyučovacím jazykom národnostných menšín. V zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sme umožnili napriek tomu, že zamestnanci škôl musia ovládať štátny jazyk, ich celoživotné vzdelávanie v materinskom jazyku. Či to bolo správne rozhodnutie v prospech mladej vzdelávajúcej sa generácie, ukáže budúcnosť.
Tieto prijaté legislatívne úpravy neboli prejavom ústupkov alebo slabošstva, ale výsledkom otvoreného dialógu zainteresovaných strán. Tento dialóg možno postaviť v protiklade so situáciou v Maďarsku, kde v tomto období prebiehali konzultácie medzi Ministerstvom školstva a kultúry Maďarskej republiky a Celoštátnou slovenskou samosprávou kvôli zabezpečeniu vzdelávania pedagógov pôsobiacich na školách s vyučovaním slovenského jazyka a bilingválnych slovensko-maďarských školách v Maďarsku, kde sa celoživotné vzdelávanie učiteľov uskutočňovalo len v maďarskom jazyku. Osobne som na túto a ďalšie neradostné situácie vo vzdelávaní slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku upozorňovala štátneho tajomníka ministerstva školstva pána Arató Gergely ako predsedníčka zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky školstva, vedy, športu a mládeže.
Na rozdiel od nášho ústretového konania v Maďarsku sa situácia do dnešného dňa nezmenila. Obdobná situácia je aj v oblasti vydávania niektorých učebníc a pracovných zošitov pre jednotlivé predmety v školách národnostných menšín, ktoré si žiaci slovenskej menšiny v Maďarsku musia zakupovať. Zaujímavé je, že učebnice poskytované maďarskou stranou pre maďarské menšiny žijúce v zahraničí sú však poskytované zdarma, čo považujem za nekorektné.
Znižovanie stanoveného percenta v obciach, ktoré majú určitý počet občanov hlásiacich sa k niektorej z národnostných menšín, iba prehĺbi problémy v ich vzájomnej komunikácii. Tento neuvážený krok môže mať dôsledky nielen v uchádzaní sa o zamestnanie v samosprávnych orgánoch obce a vo verejnej správe vôbec, ale aj v internej komunikácii v samotných orgánoch územnej samosprávy.
Neviem si predstaviť realizáciu tohto zámeru v obciach, kde je dnes väčšina občanov napríklad rómskej národnosti. Jazyk tejto menšiny napriek tomu, že je dnes kodifikovaný, nie všetci občania hlásiaci sa k tejto národnosti ovládajú v schválenej forme, čo vyvoláva aj v ich vzájomnej komunikácií problémy. Zastávam názor, že ďalšie zvyšovanie nárokov na uplatňovanie jazykov národnostných menšín vo verejnej správe bude zároveň znižovať nároky v školách na osvojenie si integrujúceho štátneho jazyka.
V posledných týždňoch som ako poslankyňa Národnej rady dostala niekoľko závažných podnetov od občanov slovenskej národnosti žijúcich na slovensko-maďarskom národnostne zmiešanom území, ktorí ma upozorňujú na rušenie základných škôl alebo tried s vyučovacím jazykom slovenským. Je pre mňa zarážajúce, že občania, ktorí na tento nedostatok upozorňujú, majú strach o ňom verejne hovoriť, nakoľko sa boja perzekúcie zo strany maďarsky hovoriacich predstaviteľov obce vo svojom bydlisku.
Starostovia niektorých obcí v spolupráci s riaditeľmi škôl neotvárajú ani triedy pre deti občanov slovenskej národnosti. Ich dôvody sú veľmi povrchné, a to, že nie sú v obci slovenskí učitelia alebo že škola nemá pre takéto triedy priestory. Ako príklad uvediem obec Svodín v kraji Nitra alebo školy v meste alebo okrese Dunajská Streda, kde sa napríklad v meste plánuje od 1. 9. 2011 zrušenie slovenskej základnej školy Smetanov háj s vyučovacím jazykom slovenským, či obec Tureň v okrese Senec. Pritom pri žiadosti o dokladovanie týchto prekážok dotknutí predstavitelia nie sú schopní ich relevantne doložiť.
Tento negatívny trend je potrebné zastaviť, a to najmä informovaním zákonných zástupcov detí plniacich si povinnú školskú dochádzku o ich zákonných právach a povinnostiach zriaďovateľov škôl pri zabezpečovaní plnenia povinnej školskej dochádzky detí občanov ich obce. V súčasnosti platná školská legislatíva totiž umožňuje napríklad zriadenie triedy alebo školy aj s minimálnym počtom žiakov, nakoľko tieto stanovujú iba ich maximálne stavy.
Z uvedených dôvodov otvorím tento problém na Výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Národnej rady Slovenskej republiky a budem iniciovať poslanecký prieskum na tomto území. Ak sme ho urobili kvôli dvom sťažujúcim sa rómskym uchádzačkám o učiteľské povolanie, tak by nemal byť problém uskutočniť ho aj pre niekoľko tisíc Slovákov žijúcich na týchto zmiešaných územiach. Samozrejme, za účinnej spolupráce s nezávislou Štátnou školskou inšpekciou a odborom kontroly ministerstva školstva, ktoré by mali mať relevantné podklady k tomuto problému.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom vystúpení som chcela upozorniť na to, ako strana SMER - sociálna demokracia počas jej účasti vo vláde dôsledne rešpektovala, dodržiavala a zapracovala do prijatých všeobecne záväzných právnych predpisov všetky medzinárodné dokumenty riešiace vzájomné spolunažívanie štátotvorného národa s národnostnými menšinami. Ak som zároveň upozornila na existujúce problémy, bolo to z toho dôvodu, že som ich považovala za dôležité v oblasti výchovy a vzdelávania našej mladej generácie. Som presvedčená, že práve ich riešenie bude verejnosťou prijaté kladne. Problémy, ktoré vychádzajú z pochybného politikárčenia a nedomyslených legislatívnych úprav, môžu medzi našimi spoluobčanmi vyvolať iba napätie, agresiu, nenávisť a intoleranciu.
Z uvedeného dôvodu sa stotožňujem s navrhovanými legislatívnymi úpravami navrhovaného zákona, ktoré predniesol môj kolega pán poslanec Senko. Záverom môjho vystúpenia by som chcela poďakovať všetkým občanom žijúcim na zmiešaných územiach za ich vzájomnú tolerantnosť, porozumenie a schopnosť nedať sa vyprovokovať k nacionalistickým vášňam a vzájomnej nevraživosti. Veď do súčasných dní všetci žijeme v našej vlasti vo vzájomnej zhode a porozumení a je len na nás, poslancoch Národnej rady, aby sme tento stav nesprávnym rozhodovaním nenarušili, nepokazili a nedotiahli to do možných tragických dôsledkov.
Z uvedených dôvodov navrhujem, aby sme v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovali v rokovaní navrhovaného zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.5.2011 o 14:13 hod.

Mgr.

Bibiána Obrimčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:32

Szilárd Somogyi
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. V žiadnom prípade by som si nedovolil komentovať vystúpenie pani poslankyne, čiže skôr len z hľadiska územnej dotknutosti, že odznelo, že v Dunajskej Strede sa ide rušiť jedna slovenská alebo základná škola so slovenským vyučovacím jazykom. Tak musím povedať, že ako toto zlúčenie, a nie zrušenie dvoch škôl, bolo jednak iniciované tou druhou, slovenskou základnou školou, čiže riaditeľstvom druhej školy na ulici Jilemnického, aby sa vytvorila jedna veľká silná základná škola, pričom v areáli ostávajú ako zachované, čiže fyzicky hardvér školy ani nie je v pláne zrušiť alebo zlúčiť. Aktuálny stav je taký, že škola jedna musí čiastočne dotovať zo svojich príspevkov školu druhú a takto pod jednou hlavičkou, pod jedným riaditeľstvom k takýmto presunom nie je treba ísť.
A to druhé, že v tomto prednese alebo v tomto vystúpení znova odznel ten pojem štátotvorného národa, čo, samozrejme, ctím, napriek tomu, že s tým ako nesúhlasím a že za čo sa môžem ja považovať, že či som štátotvorný čo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2011 o 14:32 hod.

Szilárd Somogyi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:33

Rafael Rafaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja by som najskôr začal tiež tým problémom, ktorý ste, pani poslankyňa, otvorili a na ktorý tiež reagoval predrečník, s tým, že zlučovanie školy je jedna vec, ale je tu, na čo ste aj poukázali, rozdielny prístup. V Dunajskej Strede existuje tiež viacero škôl s vyučovacím jazykom maďarským a zaujímavé, že jedna z týchto škôl má rovnaké, ak nie väčšie ekonomické problémy, ale mestské zastupiteľstvo ju z obecných peňazí dotuje a odmieta rovnakým spôsobom dotovať školu slovenskú. Takže toto je ten princíp, ktorý sa nazýva zlúčenie škôl, ale podstata nie je v zlučovaní, podstata je v rozdielnom prístupe medzi tým, čo je slovenské, a tým subjektom, ktorý má rovnaké problémy, len je to škola s vyučovacím jazykom maďarským.
Ale aby sme sa poučili možno aj od svetovejších demokratov, 3. augusta 1998 v štáte Kalifornia sa uskutočnilo referendum, ktoré zrušilo dvojjazyčné vyučovanie. A tak už nasledujúci školský rok 1999/2000 na verejných školách sa vyučovalo iba v angličtine. Republikánska strana USA varovala pred etnickým separatizmom a vtedajší kandidát na prezidenta Bob Dole povedal, že ak chceme zabezpečiť, aby všetky naše deti mali rovnaké šance v živote, mala by sa pozastaviť alternatívna jazyková výchova a tak ďalej a tak ďalej. Odvtedy je táto úprava už vo väčšine štátov Spojených štátov amerických. Takže tam tiež majú mexickú menšinu, resp. hispánsku, a riešili to takýmto zásadným spôsobom integrácie spoločnosti.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2011 o 14:33 hod.

Mgr.

Rafael Rafaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:35

Peter Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa, v tóne bol váš príspevok taký mierumilovný, že by mal človek až chuť mu uveriť. Má len dve chyby krásy. Prvá sa týka samotného vzdelávania. Pokiaľ človek pozná troška názory škôl, tak vie, že v školách všeobecne je dnes názor, že to, čo vy ste nazvali reformou vzdelávania, alebo vaša vláda, to sa na školách vníma ako absolútna katastrofa, ale to je troška iná téma.
Ale nechápem celkom dobre, ako môžete hovoriť takým pekným tónom o menšinách a zároveň povedať, že štátotvorným národom je národ slovenský. Čo sú potom príslušníci menšín? A to sa netýka len maďarskej menšiny, ale aj rusínskej, o ktorej ste hovorili, a všetkých ostatných menšín. To, čo vy hovoríte, znamená iba to, že sú to občania druhej kategórie. Ako teda si predstavujete, že môže existovať v nejakom štáte rovnoprávnosť občanov a rovnocennosť občanov, ak jedných občanov vyhlásite za občanov druhej kategórie? Toto nie je pre mňa rétorická otázka, to je otázka principiálna. Buď teda poviete, že sú štátotvorní všetci občania Slovenskej republiky, a ja by som vás o to prosil, aby ste to verejne tu povedali, alebo ináč hovoríte to, že rozlišujete medzi občanmi prvej a druhej kategórie.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2011 o 14:35 hod.

prof. PhDr. DrSc.

Peter Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:37

Bibiána Obrimčáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Somogyi, ja verím, že poslanecký prieskum objektívne zhodnotí a objasní situáciu ohľadne zlučovania škôl na národnostne zmiešanom území.
A k pánovi poslancovi Zajacovi len toľko, aj táto rozsiahla diskusia, verím, že ubezpečila všetkých racionálne zmýšľajúcich ľudí, že Slovensko má viac ako veľkorysý prístup k menšinám. Ten pramení zo základného princípu, že slovenská spoločnosť vníma menšiny ako kultúrne obohatenie celého Slovenska. Aj maďarská menšina má reálne garantované všetky svoje ľudské aj menšinové práva. Preto požiadavky menšinových politických strán majú skôr politický charakter a nie vždy súvisia s ochranou národnostných menšín podľa medzinárodných štandardov.
Opakujem, že žalostný stav menšín v Maďarsku je dôsledkom dlhodobej a systematickej národnostnej politiky Budapešti, v ktorej platí priama úmera: čím viac Maďarsko zanedbáva menšiny na svojom území, o to viac sa zaujíma o ich situáciu u susedov.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2011 o 14:37 hod.

Mgr.

Bibiána Obrimčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:39

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som možno troška stručnejším vystúpením, ako som pôvodne zamýšľal, keďže táto rozprava už trvá dosť dlhý čas, poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý dnes v doobedňajších hodinách predložil poslanec Igor Matovič. Chcel by som veľmi stručne naznačiť niektoré základné a kľúčové body, ktoré sme v rámci novely našli a prípadne dospeli k dohode pri ich korekcii aj za aktívnej účasti predkladateľa. Myslím si, že sme dospeli k tomu, aby sme mohli povedať, že sme sa nevydali jednoduchou cestou, akou sa vydala aj časť opozície, ktorá navrhuje, aby sme podľa mňa legitímnu požiadavku zástupcov národnostných menšín aj v tomto pléne akceptovali, a teda pozreli sa na to, akým spôsobom sa používa jazyk národnostných menšín.
Mali sme vyčlenených pôvodne sedem výhrad alebo tematických okruhov. Nazvali sme si v dostatočnom predstihu, už teda pri legislatívnom procese sme v prvom čítaní hovorili o akomsi filozofickom probléme, a tým teda, že sme sa nevydali jednoduchou cestou nepodpory alebo odkazovania nepodpory, zamysleli sme sa a zvolili sme si zložitú cestu. Zložitá cesta viedla k tomu, že sme predkladaný návrh podrobili analýze, pozreli sme sa na to, že daný predkladaný návrh otvára zákon č.184/1999 Z. z. a zároveň otvára ďalších trinásť noriem.
Tým pádom sme dospeli k tomu, že sú niektoré výhrady, ktoré hlavne slovenská verejnosť alebo verejnosť v Slovenskej republike považovala z jednej aj z druhej strany za podstatné. Snažili sme sa z toho urobiť nejaký balík a upraviť tú normu predkladanú tak, aby bola prijateľná. Hovorili sme o tom, že sa filozoficky mení písomný styk pri používaní jazykov národnostných menšín na ústnu komunikáciu. Hovorili sme o tom, že máme problém pri používaní v zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb. Hovorili sme o tom, že máme problém pri uplatňovaní jazykov pri správnom konaní, hovorili sme o tom, že používanie a titulkovanie programov v jazyku, ktorý je, alebo v komunikátoch, ktoré sú vysielané v jazyku menšín, by bola oprávnená požiadavka, aby sme ich titulkovali, resp. vysielali následne v štátnom jazyku. Hovorili sme o tom, že bolo by dobré zachovať status quo na počet obcí, ktoré súčasne spadajú do balíka, myslím si, že okolo 650 tých obcí, ktoré majú právo používať jazyk národnostných menšín, resp. môžu mať osadené, ako sa ľudovo hovorí, tabule. Hovorili sme o tom, aby sme príliš nezasiahli do fungujúcej štátnej správy tak, aby sme spôsobili problémy, a preto sme žiadali o posun nejakých lehôt možno do nejakej legisvakančnej lehoty na to, aby sa mohli na výkon v písomnej a následne ústnej podobe pripraviť. Toto sú všetky veci, ktoré sme pomenovali nejakými nadpismi a snažili sme sa ich do pozmeňujúceho návrhu, ktorý nakoniec našťastie nabral teda vôľu v koalícii a zatiaľ disponuje teda 16 podpismi. A dovolím si teda požiadať poslancov ako takých, poslancov z opozície, aj poslancov z koalície, aby vyjadrili podporu týmto našim bodom, ktoré sme, vlastne našim 15 bodom v rámci pozmeňujúceho návrhu.
Chcem povedať jednu vec, možno záverom, že hneď prvý bod hovorí o jednej a z môjho pohľadu dosť zásadnej veci, že tým, že vyžadujeme percentuálny stav, ktorý by mal hovoriť o tom, že 15 % obyvateľov v obci, budú potrebné dve sčítania, tak vlastne hovoríme, že dané status quo platí, dané status quo pri 20 % vlastne platí na nasledujúcich desať rokov.
Myslím si, že vytvárame tým možno priestor na to, aby sme sa zamysleli, či možno filozofia oprávnenosti a neoprávnenosti požiadaviek medzi etnikami je alebo nie je relevantná. Možno aj ten historický moment, kedy sa hovorilo, kedy môj pán predrečník, myslím, že dvakrát spomínal, že by nebola ani táto úprava z roku 1999, ak by sme teda žiadali o podporu celé politické spektrum. Ja si možno v tomto prípade dovolím navrhnúť alebo požiadať o tú podporu už druhýkrát z celého politického spektra.
Záverom vystúpenia by som chcel povedať, že v pozmeňováku, ktorý sme predložili, by som požiadal spravodajcu, aby bod 13 v znení čl. I bod 19 § 7c, čiže celý § 7c vyňal na osobitné hlasovanie. Týmto by som ukončil príspevok do rozpravy a dúfam, že dnes o 17.00 hodine sa rozhodne o tomto zákone hlasovaním tak, aby sme urobili zadosť snahe tých ľudí, ktorí hovoria, že je potrebná úprava, aj snahe tých ľudí, ktorí možno mali doteraz problém.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.5.2011 o 14:39 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:48

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Viskupič, vy, zoskupenie Obyčajných ľudí, ako aj KDH, hráte tu na pôde parlamentu jedno veľké divadlo, ktorého výsledkom bol aj predložený návrh, pozmeňujúci návrh pána poslanca Matoviča v priebehu dnešnej rozpravy. Keď si bližšie, ctení páni poslanci, poslankyne, prečítate predmetný návrh, zistíte, že ide o kozmetické úpravy, že tie úpravy sú v duchu predloženého návrhu zákona a že dokonca status quo, o ktorom vy hovoríte, je vôbec nie status quo, ale spôsob, ktorý práveže v budúcnosti bude zhoršovať postavenie väčšinového obyvateľstva na dotknutom území. Taká je pravda.
Jednoducho tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáte, boli potrebné iba preto, aby ste sa mediálne mohli vyviniť pred verejnosťou a aby sme mohli verejnosti dokazovať, že ste boli tí, ktorí nezvratným spôsobom zmenili celú filozofiu tohto návrhu zákona. Lenže to nie je pravda. Ste dobrí herci, ale postupne vás máme veľmi dobre prečítaných a poprosil by som vás, nehrajte, nehrajte, ozaj, takéto veľké divadelné predstavenie na pôde slovenského parlamentu na úkor slovenského obyvateľstva.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2011 o 14:48 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:48

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Jofo, ja som nevedela, že si študoval herectvo, ale poznám tu istých pár ľudí, ktorí naozaj vyzerajú, ako keby mali štyri doktoráty z herectva. Ja by som sa len, Jofo, pozastavila alebo nejak ťa povzbudila v tom, že vypovedal si tu celú genézu, ako to všetko prebiehalo, že to nebolo jednoduché, to vieme, a že si opozícia myslí, že je to bezzubé i tak, to je už ich problém. Každopádne znova poviem, že myslím, že týmto pozmeňovákom sa nastavila hranica, na ktorú môžu byť hrdí aj Slováci, aj Maďari. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.5.2011 o 14:48 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:48

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Zobrali ste mi to z jazyka. Keďže na mňa reagoval jeden opozičný poslanec a kolegyňa z hnutia Obyčajní ľudia, dovolím si teda vás opraviť, pán poslanec Senko, asi v štyroch veciach. Pozmeňovák nepredložil Igor Matovič, ale som takisto jeden zo štyroch predkladateľov. Spomínate to, že sme na pôde parlamentu a vaša terminológia mi trošku uniká, lebo hovoríte o kozmetických úpravách. Myslím si, že to je vhodná terminológia do kozmetického salónu. A hovoríte o nejakom divadle. Ja tu zažívam teda, keďže sme to od začiatku zobrali tak od podlahy a sedávame v tom pléne dosť často a možno aj viacej ako vaši kolegovia, tak nás obviňovať z divadla, vy, ktorí tu používate plénum ako jeden z perfektne premakaných marketingových nástrojov, kedy sa tu objavujete pri hlasovaní, keď tu prídu tie kamery a deje sa fototermín, tak mne sa to zdá až komické. Tým, že niekto odrobí reálnu robotu, predloží pozmeňovací návrh, žiada o jeho podporu a toto vy voláte divadlom, tak ste pre mňa podľa mňa minimálne ten, ktorý neprečítal danú situáciu dobre.
No a k tej pravde. Ja si nedovolím osobovať sudcu, kto vraví a kto nevraví pravdu. Keď si vy myslíte, že ste tá správna osoba, ktorá dokáže mať v tomto jednoznačný a ten najsprávnejší názor, tak vám to nebudem brať, ale myslím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.5.2011 o 14:48 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video