Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v mojom vystúpení reagovať na navrhované legislatívne zmeny prerokúvaného zákona z pohľadu regionálneho školstva. Hneď úvodom svojho vystúpenia by som rada poznamenala, že v kraji, kde žijú občania poľskej, rusínskej a ukrajinskej národnej menšiny, poznám situáciu veľmi dobre, nakoľko tam žijem vyše dvadsať rokov. Chcela by som vás ubezpečiť, že všetci si v tomto regióne žijeme vo vzájomnej zhode a porozumení. Je pre mňa zarážajúce, že na nespokojnosť so stavom používania jazykov národnostných menšín na Slovensku stále dookola upozorňujú politickí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny a nie zástupcovia aj iných národnostných menšín. V tomto prípade u mňa neobstojí ani argument, že maďarská menšina patrí medzi najpočetnejšie. Častokrát sa pýtam, z čoho pramení táto ich nespokojnosť? Veď k postaveniu národnostných menšín na Slovensku sa už v minulých rokoch pozitívne vyjadrili mnohí predstavitelia zahraničných inštitúcií.
S legislatívnymi zmenami v navrhovanom zákone sa nemôžem stotožniť, nakoľko Slovenská republika od svojho vzniku vytvára podmienky pre priaznivú atmosféru v interetnickom spolužití, do ktorej v plnej miere zapája aj príslušníkov menšín, ktorí sa vždy správali lojálne voči nášmu štátu. Integračnú politiku štátov voči menšinám plne podporujú aj príslušné medzinárodné dokumenty, ktoré sme vždy akceptovali a počas nášho vládnutia zapracovali do príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku školstva.
Aby som bola konkrétna, napríklad v oblasti vzdelávania sa u nás roky považuje za samozrejmosť, že príslušníci národnostnej menšiny sú bilingválni, že ovládajú nielen svoj materinský jazyk, ale sú schopní komunikovať aj v štátnom jazyku. Toto je najefektívnejší spôsob, ako sa stane príslušník národnostnej menšiny plnohodnotným členom spoločnosti, keďže mu jazyková výbava umožňuje uplatniť sa na trhu práce, študovať, žiť, vytvárať pracovné aj osobné vzťahy na celom území štátu.
Toto konštatovanie životnej reality dávalo aj nám určité smerovanie pri príprave obsahovej reformy regionálneho školstva, ktoré sme naštartovali v minulom volebnom období za nášho pôsobenia na ministerstve školstva. Chcela by som zdôrazniť, že celú obsahovú reformu vzdelávania žiakov s vyučovacím jazykom národnostných menšín alebo s vyučovaním jazyka národnostných menšín sme pripravovali v súlade s platným zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín aj za priamej účasti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, v ktorých sa príslušné vzdelávanie uskutočňuje. Na základe týchto podkladov sme hneď v úvodných ustanoveniach zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovujú princípy výchovy a vzdelávania, zapracovali problematiku, ktorá sa bezprostredne dotýka problematiky používania jazykov menšín a ich postavenia v Slovenskej republike.
Z uvedeného dôvodu sme uviedli v písmene d), že sa zakazujú všetky formy diskriminácie a obzvlášť segregácie. V písmene o), že sa zakazuje podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti alebo ďalších foriem intolerancie. V ustanovení, ktoré deklaruje ciele výchovy a vzdelávania v regionálnom školstve, sa v písmene b) uvádza, že cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi získať kompetencie v štátnom jazyku a v materinskom jazyku, v písmene f) sa ukladá za cieľ vzdelávania posilňovanie úcty k štátnemu jazyku a zároveň aj k jazyku materinskému a k svojej vlastnej kultúre.
V ďalších písmenách tohto ustanovenia sú stanovené ciele v získavaní a posilňovaní napríklad úcty k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanovených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami, rešpektovať všeľudské etické hodnoty, získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie. Uvedené princípy a ciele výchovy a vzdelávania boli následne rozpracované do jednotlivých ustanovení zákona.
Štát dostal zároveň za úlohu vypracovať štátne vzdelávacie programy, ktoré museli vymedziť povinný obsah výchovy a vzdelávania na všetkých školách uvedených v sústave škôl bez ohľadu na to, aký vyučovací jazyk používajú. Zároveň sa ustanovuje, že deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelávanie v ich jazyku.
Škola je verejnoprávna ustanovizeň, z čoho jej vyplýva povinnosť, že doklady o získanom stupni vzdelania a jej pedagogická dokumentácia sa vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak sa v nej uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín. Táto povinnosť sa na Slovensku plní už niekoľko desaťročí, a to z toho dôvodu, že sú to dôležité dokumenty týkajúce sa procesu celoživotného vzdelávania a k ich porozumeniu musia mať prístup všetci dotknutí občania Slovenskej republiky bez rozdielu k príslušnosti štátotvornému národu alebo národnostnej menšiny.
Vzhľadom na zvýšenú náročnosť výchovno-vzdelávacieho procesu na školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny bolo upravené aj ich financovanie, ktoré je vyššie ako u škôl so štátnym vyučovacím jazykom. V rámci diskontabilných hodín si školy na národnostne zmiešanom území samé vo svojich školských vzdelávacích programoch zvyšujú počty vyučovacích hodín z materinského jazyka. Súčasne platná školská legislatíva regionálneho školstva vytvára pre žiakov pochádzajúcich z národnostných menšín osobitné podmienky nielen pri ich vedomostnom testovaní, ale aj pri ukončovaní štúdia. Mám na mysli maturitné alebo záverečné skúšky, ktoré môžu vykonávať bez problémov vo svojom materinskom jazyku.
Pre skvalitnenie vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov regionálnych škôl a školských zariadení boli počas nášho pôsobenia na ministerstve školstva zriadené okrem existujúcich štyroch ďalšie štyri metodicko-pedagogické centrá, z ktorých v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach boli určení odborní metodici alebo učitelia kontinuálneho vzdelávania iba pre školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Podľa mne dostupných informácií bolo pred niekoľkými týždňami zriadené osobitné pracovisko metodicko-pedagogického centra v Komárne, ktoré je určené na vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva s vyučovacím jazykom národnostných menšín. V zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sme umožnili napriek tomu, že zamestnanci škôl musia ovládať štátny jazyk, ich celoživotné vzdelávanie v materinskom jazyku. Či to bolo správne rozhodnutie v prospech mladej vzdelávajúcej sa generácie, ukáže budúcnosť.
Tieto prijaté legislatívne úpravy neboli prejavom ústupkov alebo slabošstva, ale výsledkom otvoreného dialógu zainteresovaných strán. Tento dialóg možno postaviť v protiklade so situáciou v Maďarsku, kde v tomto období prebiehali konzultácie medzi Ministerstvom školstva a kultúry Maďarskej republiky a Celoštátnou slovenskou samosprávou kvôli zabezpečeniu vzdelávania pedagógov pôsobiacich na školách s vyučovaním slovenského jazyka a bilingválnych slovensko-maďarských školách v Maďarsku, kde sa celoživotné vzdelávanie učiteľov uskutočňovalo len v maďarskom jazyku. Osobne som na túto a ďalšie neradostné situácie vo vzdelávaní slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku upozorňovala štátneho tajomníka ministerstva školstva pána Arató Gergely ako predsedníčka zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre otázky školstva, vedy, športu a mládeže.
Na rozdiel od nášho ústretového konania v Maďarsku sa situácia do dnešného dňa nezmenila. Obdobná situácia je aj v oblasti vydávania niektorých učebníc a pracovných zošitov pre jednotlivé predmety v školách národnostných menšín, ktoré si žiaci slovenskej menšiny v Maďarsku musia zakupovať. Zaujímavé je, že učebnice poskytované maďarskou stranou pre maďarské menšiny žijúce v zahraničí sú však poskytované zdarma, čo považujem za nekorektné.
Znižovanie stanoveného percenta v obciach, ktoré majú určitý počet občanov hlásiacich sa k niektorej z národnostných menšín, iba prehĺbi problémy v ich vzájomnej komunikácii. Tento neuvážený krok môže mať dôsledky nielen v uchádzaní sa o zamestnanie v samosprávnych orgánoch obce a vo verejnej správe vôbec, ale aj v internej komunikácii v samotných orgánoch územnej samosprávy.
Neviem si predstaviť realizáciu tohto zámeru v obciach, kde je dnes väčšina občanov napríklad rómskej národnosti. Jazyk tejto menšiny napriek tomu, že je dnes kodifikovaný, nie všetci občania hlásiaci sa k tejto národnosti ovládajú v schválenej forme, čo vyvoláva aj v ich vzájomnej komunikácií problémy. Zastávam názor, že ďalšie zvyšovanie nárokov na uplatňovanie jazykov národnostných menšín vo verejnej správe bude zároveň znižovať nároky v školách na osvojenie si integrujúceho štátneho jazyka.
V posledných týždňoch som ako poslankyňa Národnej rady dostala niekoľko závažných podnetov od občanov slovenskej národnosti žijúcich na slovensko-maďarskom národnostne zmiešanom území, ktorí ma upozorňujú na rušenie základných škôl alebo tried s vyučovacím jazykom slovenským. Je pre mňa zarážajúce, že občania, ktorí na tento nedostatok upozorňujú, majú strach o ňom verejne hovoriť, nakoľko sa boja perzekúcie zo strany maďarsky hovoriacich predstaviteľov obce vo svojom bydlisku.
Starostovia niektorých obcí v spolupráci s riaditeľmi škôl neotvárajú ani triedy pre deti občanov slovenskej národnosti. Ich dôvody sú veľmi povrchné, a to, že nie sú v obci slovenskí učitelia alebo že škola nemá pre takéto triedy priestory. Ako príklad uvediem obec Svodín v kraji Nitra alebo školy v meste alebo okrese Dunajská Streda, kde sa napríklad v meste plánuje od 1. 9. 2011 zrušenie slovenskej základnej školy Smetanov háj s vyučovacím jazykom slovenským, či obec Tureň v okrese Senec. Pritom pri žiadosti o dokladovanie týchto prekážok dotknutí predstavitelia nie sú schopní ich relevantne doložiť.
Tento negatívny trend je potrebné zastaviť, a to najmä informovaním zákonných zástupcov detí plniacich si povinnú školskú dochádzku o ich zákonných právach a povinnostiach zriaďovateľov škôl pri zabezpečovaní plnenia povinnej školskej dochádzky detí občanov ich obce. V súčasnosti platná školská legislatíva totiž umožňuje napríklad zriadenie triedy alebo školy aj s minimálnym počtom žiakov, nakoľko tieto stanovujú iba ich maximálne stavy.
Z uvedených dôvodov otvorím tento problém na Výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Národnej rady Slovenskej republiky a budem iniciovať poslanecký prieskum na tomto území. Ak sme ho urobili kvôli dvom sťažujúcim sa rómskym uchádzačkám o učiteľské povolanie, tak by nemal byť problém uskutočniť ho aj pre niekoľko tisíc Slovákov žijúcich na týchto zmiešaných územiach. Samozrejme, za účinnej spolupráce s nezávislou Štátnou školskou inšpekciou a odborom kontroly ministerstva školstva, ktoré by mali mať relevantné podklady k tomuto problému.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom vystúpení som chcela upozorniť na to, ako strana SMER - sociálna demokracia počas jej účasti vo vláde dôsledne rešpektovala, dodržiavala a zapracovala do prijatých všeobecne záväzných právnych predpisov všetky medzinárodné dokumenty riešiace vzájomné spolunažívanie štátotvorného národa s národnostnými menšinami. Ak som zároveň upozornila na existujúce problémy, bolo to z toho dôvodu, že som ich považovala za dôležité v oblasti výchovy a vzdelávania našej mladej generácie. Som presvedčená, že práve ich riešenie bude verejnosťou prijaté kladne. Problémy, ktoré vychádzajú z pochybného politikárčenia a nedomyslených legislatívnych úprav, môžu medzi našimi spoluobčanmi vyvolať iba napätie, agresiu, nenávisť a intoleranciu.
Z uvedeného dôvodu sa stotožňujem s navrhovanými legislatívnymi úpravami navrhovaného zákona, ktoré predniesol môj kolega pán poslanec Senko. Záverom môjho vystúpenia by som chcela poďakovať všetkým občanom žijúcim na zmiešaných územiach za ich vzájomnú tolerantnosť, porozumenie a schopnosť nedať sa vyprovokovať k nacionalistickým vášňam a vzájomnej nevraživosti. Veď do súčasných dní všetci žijeme v našej vlasti vo vzájomnej zhode a porozumení a je len na nás, poslancoch Národnej rady, aby sme tento stav nesprávnym rozhodovaním nenarušili, nepokazili a nedotiahli to do možných tragických dôsledkov.
Z uvedených dôvodov navrhujem, aby sme v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovali v rokovaní navrhovaného zákona.
Ďakujem. (Potlesk.)