18. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.5.2011 o 19:01 hod.
Mgr. M.A., MBA
Juraj Droba
Videokanál poslanca
Ja by som rád poďakoval pánovi ministrovi zahraničných vecí za veľmi obsažný príspevok, kde jasne vysvetlil, prečo je cesta, ktorú sme si spolu vybrali a zvolili, lepšia ako cesta konfrontácie a agresie. Pomenoval zároveň všetky problémy, nezatvárame pred nimi oči, myslím si, že na strane Maďarska je tých problémov v dnešnej dobe veľmi veľa a väčšina pramení práve v ekonomike a v hospodárstve Maďarska, ktorému sa nie veľmi darí. Myslím si, že všetky tieto tančeky okolo sú len zásterným manévrom toho, aby Maďari naďalej mali vysoké preferencie, teda Orbánova vláda. To vyhlásenie bolo pripravené, dôsledne bolo konzultované vo viacerých, s viacerými predstaviteľmi hlavne zahraničného výboru a myslím si, že reagovať na aroganciu Orbánovej vlády treba presne tak, ako navrhujeme, to znamená, nenechať sa vyprovokovať a so vztýčenou hlavou hrdo a sebaisto a pokojne reagovať.
Takže zatiaľ toľko. Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
19:01
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:01
Juraj DrobaTakže zatiaľ toľko. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.5.2011 o 19:01 hod.
Mgr. M.A., MBA
Juraj Droba
Videokanál poslanca
Ja by som rád poďakoval pánovi ministrovi zahraničných vecí za veľmi obsažný príspevok, kde jasne vysvetlil, prečo je cesta, ktorú sme si spolu vybrali a zvolili, lepšia ako cesta konfrontácie a agresie. Pomenoval zároveň všetky problémy, nezatvárame pred nimi oči, myslím si, že na strane Maďarska je tých problémov v dnešnej dobe veľmi veľa a väčšina pramení práve v ekonomike a v hospodárstve Maďarska, ktorému sa nie veľmi darí. Myslím si, že všetky tieto tančeky okolo sú len zásterným manévrom toho, aby Maďari naďalej mali vysoké preferencie, teda Orbánova vláda. To vyhlásenie bolo pripravené, dôsledne bolo konzultované vo viacerých, s viacerými predstaviteľmi hlavne zahraničného výboru a myslím si, že reagovať na aroganciu Orbánovej vlády treba presne tak, ako navrhujeme, to znamená, nenechať sa vyprovokovať a so vztýčenou hlavou hrdo a sebaisto a pokojne reagovať.
Takže zatiaľ toľko. Ďakujem.
Neautorizovaný
19:02
Vystúpenie v rozprave 19:02
Mikuláš DzurindaPán poslanec Maďarič, to slovo "uráčil" nesedí. Ja prídem medzi vás...
Pán poslanec Maďarič, to slovo "uráčil" nesedí. Ja prídem medzi vás veľmi rád a vy to veľmi dobre viete.
Odpovedám aj pánovi poslancovi Blanárovi, dvakrát som vás, pán Blanár, pozval na MZV. Aj ja som bol na zahraničnom výbore v opozícii, nikdy ma nepozvali na MZV. Dvakrát ste už boli a som rád, že ste boli. Ja tu rád chodím, viete dobre, že chodím vždy na zahraničný výbor. Čiže tak trošku buďte féroví, aj keď ste v opozícii, a ja som rád, keď do nás búšite, ale slovo "uráčil", ja nie som z tých, čo sa potrebujú "uráčiť".
A, pán Maďarič, ja by som aj zajtra prišiel, máme vládu, ale keby som len trošku si myslel, že vám ide o vec, hoci v zahraničnej politike by mohlo, prisámvačku, neprídem na vládu a prídem sem.
Len dovoľte mne povedať svoje presvedčenie, a to je tak, že vy ste vsadili na nacionalizmus. S tým ja nič neurobím, to je legitímne, tak ako niektorí vsadili v Budapešti na nacionalizmus. Čas ukáže, či ste vsadili perspektívne, alebo menej. Ja mám o tom svoje pochybnosti.
Pán poslanec Blanár, druhé slovo, ktoré nesedí, je klamstvo. Ja sa opravím, zjednotili sme sa vo vládnej koalícii, čo nebolo jednoduché. Ale to nebolo klamstvo, 99-tisíc eur v kapitole Úradu vlády, overil som to. Budem rokovať s Nižňanským, prečo to nevyčlenili.
Na záver. Aká kolenačková politika, pán Blanár? Ja som ten maratón v Budapešti zabehol po nohách a so vztýčenou hlavou a dobehol som ho. (Smiech a potlesk.)
Pán poslanec Rafaj, ďakujem pekne tiež za racionálny tón, len vám chcem povedať, že text zahraničného výboru bol k dispozícii už 2. mája, keď som privítal poslancov zahraničného výboru na MZV, len sme ešte neboli dohodnutí, tak som o tom nehovoril. Čiže mám taký pocit, že tie texty sa rodili paralelne a svedčia evidentne o tom, že sme jeden od druhého neodpisovali.
Pán poslanec Maďarič, to slovo "uráčil" nesedí. Ja prídem medzi vás veľmi rád a vy to veľmi dobre viete.
Odpovedám aj pánovi poslancovi Blanárovi, dvakrát som vás, pán Blanár, pozval na MZV. Aj ja som bol na zahraničnom výbore v opozícii, nikdy ma nepozvali na MZV. Dvakrát ste už boli a som rád, že ste boli. Ja tu rád chodím, viete dobre, že chodím vždy na zahraničný výbor. Čiže tak trošku buďte féroví, aj keď ste v opozícii, a ja som rád, keď do nás búšite, ale slovo "uráčil", ja nie som z tých, čo sa potrebujú "uráčiť".
A, pán Maďarič, ja by som aj zajtra prišiel, máme vládu, ale keby som len trošku si myslel, že vám ide o vec, hoci v zahraničnej politike by mohlo, prisámvačku, neprídem na vládu a prídem sem.
Len dovoľte mne povedať svoje presvedčenie, a to je tak, že vy ste vsadili na nacionalizmus. S tým ja nič neurobím, to je legitímne, tak ako niektorí vsadili v Budapešti na nacionalizmus. Čas ukáže, či ste vsadili perspektívne, alebo menej. Ja mám o tom svoje pochybnosti.
Pán poslanec Blanár, druhé slovo, ktoré nesedí, je klamstvo. Ja sa opravím, zjednotili sme sa vo vládnej koalícii, čo nebolo jednoduché. Ale to nebolo klamstvo, 99-tisíc eur v kapitole Úradu vlády, overil som to. Budem rokovať s Nižňanským, prečo to nevyčlenili.
Na záver. Aká kolenačková politika, pán Blanár? Ja som ten maratón v Budapešti zabehol po nohách a so vztýčenou hlavou a dobehol som ho. (Smiech a potlesk.)
Neautorizovaný
9:19
Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že považujem Maďarskú republiku za nášho dôležitého partnera, s ktorým musíme...
Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že považujem Maďarskú republiku za nášho dôležitého partnera, s ktorým musíme mať dobré susedské vzťahy. Som presvedčený, že prípadné problémy môžeme vyriešiť jedine vzájomnými rokovaniami, porozumením, úctou a úprimnou snahou o vecný a vyvážený postup pri hľadaní východísk. S o to väčším poľutovaním musím konštatovať, že od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána podnika maďarská politika voči Slovensku znepokojujúce kroky, na ktoré Slovenská republika nereaguje adekvátne, hoci sa dotýkajú našich životných záujmov. Nebezpečné sú predovšetkým tie aktivity Maďarska, ktoré sa dajú charakterizovať ako trend územného revizionizmu s potenciálom ohroziť demokratickú stabilitu v našom regióne. V danej situácii je nevyhnutné, aby sa Slovenská republika pripravila všestranne na ďalší možný vývoj a zabezpečovala svoje záujmy primeraným spôsobom predovšetkým na úrovni vlády Slovenskej republiky. Dnes takto zodpovedne slovenská vláda nekoná. SMER-sociálna demokracia z tejto témy nevytĺka politický kapitál a dlho sme čakali na kroky vládnej koalície. Obmedzili sme sa len na kritické poznámky k pasivite našej zahraničnej politiky a nebúchali sme pritom bagandžami do stola. Navrhovali sme napokon len to, čo robili celkom prirodzene politici z iných európskych štátov - nahlas kritizovať nebezpečnú maďarskú politiku a vysvetľovať našu situáciu a naše obavy. Keď sme videli, že naše upozornenia slovenská vláda ignoruje a súčasne maďarský premiér potvrdil zámer udeliť volebné právo zahraničným Maďarom, navrhli sme zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch s cieľom prijať vyhlásenie. Bolo to ešte v čase pred schválením novej maďarskej ústavy, kedy mohlo mať vyhlásenie svoj praktický zmysel. Boli sme však koalíciou odmietnutí s argumentom, že na také diskusie máme čas. Musím zopakovať, že práve vtedy bol najvyšší čas na prijatie konsenzuálneho vyhlásenia slovenských politických strán, čas na diplomatický nátlak a výzvy. Naša vláda a koalícia ho premeškali čiastočne z hlúpej samoľúbosti nepodporiť opozičný návrh, čiastočne, domnievam sa, z dôvodu tichej dohody s maďarskou stranou. Až po prijatí maďarskej ústavy sa zrazu časť koalície spamätala, ale aj to veľmi nesmelo. Bola zvolaná mimoriadna koaličná rada aj na túto tému. S nádejou sme čakali na výsledok a boli sme pripravení pripojiť sa k relevantným krokom. Výsledok poznáte, koalícia sa zmohla na to, že zahraničný výbor sformuluje, sformuloval kultivované stanovisko. Súčasne minister zahraničných vecí Dzurinda informoval, že veci sa pohnú pri návšteve maďarského ministra Márthonyiho na Slovensku. Návšteva sa udiala a výsledok nášho akože diplomatického úsilia tiež poznáme. Maďarský minister opäť arogantne zmietol zo stola slovenský návrh na medzištátnu dohodu o občianstve, včera sme sa ale dozvedeli, že pánovi ministrovi Dzurindovi pošepkal, že chce rokovať o tejto medzištátnej zmluve. Nebudem to viac komentovať. A oznámil okrem toho slovenskej vláde, že my nerozumieme maďarskej ústave, že si ju zle vysvetľujeme. A toto náš pán minister Dzurinda po tomto rokovaní označil za excelentné vzťahy. A aby mu túto peknú fasádu excelentných vzťahov nič nekazilo, dovolil si povedať, že volebné právo pre Maďarov žijúcich v zahraničí nie je otázkou dňa, lebo vraj Budapešť nemá v tejto otázke ešte jasno. Škoda, že tu nie je pán minister, rád by som mu to povedal osobne, že ak to nevie, v tejto otázke má Budapešť jasno veľmi, veľmi dávno. To len pán minister a, myslím si, celá vláda Ivety Radičovej a celá koalícia je ochotná hrať s Budapešťou takúto pretvárku, keď si zdanlivé ticho v našich vzťahoch kupujú ústupkami voči Maďarsku menením našich zákonov, napr. o štátnom jazyku, alebo sľubom, že zmenia zákon o štátnom občianstve, alebo mlčaním a nekonaním a dokonca, ako som teraz uviedol, ponižujúcim vytváraním alibi pre Budapešť, že oni, prostáčikovia v Budapešti, nemajú jasno v otázke udeľovania volebného práva. Pritom všetkým musí byť jasné, že udelenie volebného práva zahraničným Maďarom bude nielen zásah do suverenity Slovenskej republiky, ale v súčinnosti so zákonom o dvojakom občianstve to napĺňa aj znaky územného revizionizmu.
Musím pripomenúť, že hoci maďarský zákon o dvojakom občianstve zasahuje Slovenskú republiku a jej občanov, Maďarská republika nebola nikdy ochotná rokovať so slovenskou stranou o tomto zákone. Preto bola bývalá slovenská vláda Roberta Fica a parlament niekoľko dní pred voľbami prinútený prijať legislatívu so zámerom chrániť suverenitu Slovenska. Súčasná vláda akoby túto situáciu nepochopila a prisľúbila zrušenie našej novely zákona o štátnom občianstve. Tým, samozrejme, vyšla v ústrety želaniu Budapešti, keďže naše nové znenie zákona o štátnom občianstve sa ukázalo, ako účinná hrozba proti masovému náboru nových občanov Maďarska žijúcich na Slovensku. No keby to tak nebolo, tak by netlačil nahlas aj potichu pán minister Márthonyi na to, aby sme náš zákon o štátnom občianstve zmenili.
Ako som už spomenul, svoj chybný prístup si mohla súčasná vláda Slovenskej republiky už niekoľkokrát v úvodzovkách vychutnať, keď jej naivný návrh na medzištátnu dohodu o štátnom občianstve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bol maďarskou stranou zmietnutý zo stola spôsobom, že Maďarsko nebude ani len odpovedať. Skutočná odpoveď na súčasnú slovenskú vládnu politiku mlčania a zatvárania očí pred problémami prišla veľmi rýchlo. A to nielen v podobe už spomínaného potvrdenia maďarského premiéra, že maďarským občanom žijúcich v zahraničí bude udelené aj volebné právo, ale aj schválením novej maďarskej ústavy, ktorá môže mať exteritoriálne účinky v otázkach volebného práva a jej podpory uplatňovania kolektívnych práv menšín v zahraničí.
Je teda zrejmé, a to je prvá vec, na ktorú chcem dôrazne upozorniť našu vládu, vládu Ivety Radičovej, že Maďarsko nevníma mlčanie slovenskej vlády ako prejav empatie a ústretovosti, ktorú by nám neskôr oplatilo, ale vyhodnocuje ju ako našu slabosť a ako náš súhlas s jeho konaním. Situácia v slovensko-maďarských vzťahoch sa dramaticky zmenila po posledných voľbách v Maďarskej republike. Súčasná vláda Fideszu vo svojej nacionalistickej agende súťaží s extrémne pravicovou stranou Jobbik. Maďarské voľby potvrdili proces rastúcej agresívnej propagandy. Takmer 80 % kresiel v parlamente bolo obsadených národne konzervatívnymi silami. Centralizácia politickej a štátnej moci v rukách jednej strany, postupné okliešťovanie pozícií tých elementov, ktoré v demokracii predstavujú kontrolné mechanizmy, mám na mysli aj opozíciu, médiá, súdny systém, posúvajú, posúvajú maďarskú spoločnosť smerom k pravicovému autoritárskemu systému. Zdá sa, že aj pred týmto súčasná vláda Slovenskej republiky zatvára oči. A kým iné európske demokracie otvorene kritizovali politiku Viktora Orbána, slovenská vláda, premiérka Iveta Radičová, mu pripravila takmer triumfálne prijatie s narýchlo vymyslenou agendou už v minulosti pripravenej a prebiehajúcej spolupráce v energetickej oblasti.
Naša vláda by si mala uvedomiť, že aj vzhľadom na nie priaznivú ekonomickú situáciu v Maďarsku sa dá očakávať, že Orbánova vláda bude pokračovať v nacionalisticky orientovanej politike. Dôsledkom je už dnes aj to, že maďarská vláda sa snaží všemožne podporovať nacionalizmus aj na Slovensku povzbudzovaním extrémnych nacionalistov v prostredí politickej reprezentácie maďarskej menšiny.
Aj v čase, keď maďarská strana deklarovala naše medzištátne vzťahy ako mimoriadne vyhrotené, mám na mysli minulé volebné obdobie, a deklarovala to, žiaľ, takto v zhode s našimi médiami a odmietala komunikovať so Slovenskou republikou s poukazom na našu údajnú nevraživosť voči Maďarskej republike, v tom istom čase boli, naopak, podnikané fyzické útoky na slovenské ciele v Maďarsku. Molotovov koktail pristál na pozemku slovenského veľvyslanectva v Budapešti. Múry jeho budovy boli pomaľované, vozidlo so slovenských veľvyslancom bolo vytláčané z cesty. Objavovali sa hanlivé nápisy na objektoch slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Na území Slovenska sa nič také nestalo. A už vôbec si nevieme predstaviť, že by niekto od nás napochodoval do Maďarska, ako to urobili smerom k nám príslušníci Maďarskej gardy.
Napriek tomuto, maďarská strana vníma svoj vzťah s Bratislavou ako veľmi sporný v dôsledku údajne neriešenej menšinovej otázky. A obviňuje z toho všetky doterajšie slovenské vlády. Menšinová otázka v slovensko-maďarských vzťahoch je síce Budapešťou formálne prezentovaná ako ľudsko-právna, avšak v skutočnosti ju Budapešť rieši ako mocensko-politický problém. Toto by malo byť jasné aj súčasnej vláde, akože nie je.
Pod rúškom ľudských práv, na ktoré je medzinárodné spoločenstvo citlivé, napĺňa Budapešť svoj strategický cieľ a tým je, či to niekto chce, alebo nechce počuť, revízia povojnového územného usporiadania v strednej Európe.
Ako inak, prosím vás, rozumieť slovám maďarského konzula Farkasa, že Slovensko možno nazvať kukučím vajcom, lebo sa ako celok vydelilo z Uhorska, že naše dejiny sú virtuálne, že značná časť slovenského obyvateľstva sa môže vrátiť k svojim maďarským koreňom a že vo vzťahu k dvojakému občianstvu sa tisícročný štát nikam neponáhľa.
Základným taktickým postupom Maďarska vo vzťahu k Slovenskej republike je neakceptovať žiadne dohodnuté riešenia, udržiavať vzťahy v permanentnom napätí, prípadne v "priateľskom neporozumení", ak je na Slovensku vláda, ako tá súčasná, ktorá Maďarsku ustupuje a zároveň toto napätie internacionalizovať.
S cieľom zlepšiť situáciu údajne ohrozenej maďarskej menšiny v susedných krajinách a paralelne s uskutočňovaním procesu integrácie maďarského národa v Karpatskej kotline Budapešť sa usiluje vyvážať štátnu moc za hranice Maďarska.
Deje sa tak v duchu koncepcie, tam, kde je Maďar, bude nielen maďarský jazyk a kultúra, ale budú aj štátne symboly maďarstva včítane maďarskej jurisdikcie. Až potom nebude maďarská menšina diskriminovaná, keď bude plne podriadená maďarskému štátu. A asi tu niekde väzí jeden zo základných slovensko-maďarských rozporov. A rozpor máme aj my tu na Slovensku. A to v tom, ako túto situáciu vidíme a hodnotíme.
Vzhľadom na ilúziu súčasnej slovenskej zahraničnej politiky o dnešnom pokoji v slovensko-maďarských vzťahoch, treba pár slov venovať aj charakteristike týchto vzťahov. Tieto sa dnes možno vyznačujú zdanlivo diplomatickým pokojom, no v skutočnosti svojim obsahom sú maximálne nevyvážené.
Kým slovenská strana považuje menšinovú otázku za jednu z mnohých a vníma ju v celom komplexe vzťahov, maďarská strana podriaďuje celú agendu dvojstranných vzťahov menšinovej otázke. Kým slovenská strana sa o vnútorný vývoj v Maďarsku prakticky nezaujíma, maďarská strana podrobne monitoruje vývoj v Slovenskej republike, aj keď pochopiteľne cez optiku jeho dopadov na situáciu maďarskej menšiny.
Kým slovenská strana považuje a chce aj naďalej považovať Maďarsko za svojho najbližšieho partnera, maďarská strana považuje Slovensko ako také za omyl dejín, čo jasne preukázal aj spomínaný konzul Farkas.
Kým na Slovensku požívajú menšiny veľmi slušný štandard, územie Maďarska sa stáva postupne európskym skanzenom menšín. Kým slovenská strana pri uplatňovaní štátnej moci v rámci svojich hraníc a voči svojim štátnym občanov je kritizovaná Budapešťou, kedy maďarská strana spochybňuje rôzne politické, právne, administratívne a iné opatrenia na území Slovenskej republiky, maďarská strana v duchu svojej koncepcie, kde je maďarský národ, musí byť aj maďarská štátna moc, svojimi jednostrannými krokmi narúša suverenitu Slovenska, čo súčasná slovenská vláda neodmieta s takou razanciou a efektívnosťou, ktorá by zodpovedala vážnosti maďarských aktivít.
Kým maďarská strana postupuje voči Slovensku konsenzuálne, koncepčne a kontinuálne, pričom jej motivácia je priam fyzicky hmatateľná, slovenská strana, ignorujúc skutočné a čitateľné ciele maďarskej politiky, reaguje, ak vôbec, oneskorene, chaoticky, málo efektívne. Aj preto by malo byť našim cieľom, aby sa zmenila táto vzťahová slovensko-maďarská asymetria, minimálne v otázkach vzťahu k našej štátnosti, v otázke politickej vôle, dôrazu a v aktívnom informovaní našich partnerov.
Považujem za mimoriadne dôležité vysvetľovať partnerom v medzinárodnom spoločenstve situáciu v slovensko-maďarských vzťahov. Takáto otvorenosť môže byť napokon aj v záujme maďarskej spoločnosti, pretože je evidentné, že z pohľadu nacionalizmu sa oba štáty vyvíjajú opačným smerom. Kým otvorená spoločnosť na Slovensku kladie jednoznačne viac dôraz na občiansky princíp, maďarská spoločnosť je stále viac ovplyvňovaná nacionalistickými, nestrávenou históriou posadnutými a centralisticky orientovanými elitami.
Maďarský národ pritom nie je jediným v Európe, ktorý žije na území viacerých štátov. Aj preto otvorená revizionistická politika v Budapešti nemôže byť naďalej prehliadaná a tolerovaná.
Toto je určite výzva nielen pre vládu Slovenskej republiky, ale pre celú Európsku úniu. Slovensko sa nemôže pod zámienkou formálneho diplomatického pokoja zbavovať svojej zodpovednosti. Ako sused Maďarskej republiky má ešte oveľa väčšie povinnosti v tomto zmysle, ako akékoľvek iné európske štáty.
Naopak, my musíme v spolupráci s partnermi v Európskej únii viesť na túto tému aktívny a hlasný dialóg s prioritným cieľom obhájiť národno-štátne záujmy Slovenskej republiky.
V situácii, keď už bolo pre koalíciu trápne mlčať, prichádza s návrhom vyhlásenia, ktorým máme reagovať už na schválenú maďarskú ústavu, alebo, ako to zhodnotila premiérka Radičová, na lístok, ktorý sa pohol v Budapešti. Podľa predsedu zahraničného výboru je navrhované vyhlásenie dostatočnou reakciou v danom okamihu. Pravdou nie je ani jedno, ani druhé. Koalícia premeškala vhodný okamih pred schválením maďarskej ústavy a obsah vyhlásenia je taký mierny a krotký, aký len môže navrhnúť predseda zahraničného výboru za Stranu MOST - HÍD. Čas už, samozrejme, vrátiť nemôžeme, ale obsah sme mohli upraviť. Včera na to aj bola akási formálna šanca. Boli sme pozvaní na stretnutie so zástupcami koalície s cieľom dosiahnuť konsenzus. No, musím povedať, že to bola len hra. Pretože zástupcovia koaličných strán SaS, SDKÚ, MOST a KDH jeden za druhým prezentovali spokojnosť s vyhlásením zahraničného výboru a neochotu meniť ho, alebo dopĺňať v tom zmysle, aby to navrhol SMER - sociálna demokracia. V tomto vyhlásení nám chýbajú dve veci. Nejaké vyjadrenie odmietnutia s určitými prvkami maďarskej ústavy. A takisto nám tam chýba žiadosť Národnej rady Slovenskej republiky na vládu Slovenskej republiky, aby konala. A veľmi nám prekáža veta v tomto vyhlásení, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie maďarskú ústavu.
Pýtam sa, prečo musíme v tomto vyhlásení konštatovať, že berieme maďarskú ústavu na vedomie? Nemáme ani na to, aby sme svoju nesmelú kritiku zašepkali aj bez tohto predklonu? Ako som už povedal, v tomto vyhlásení, naopak, chýba jasná kritika maďarskej ústavy, či už z hľadiska demokracie všeobecne, alebo z hľadiska tých ustanovení, ktorá sa nás dotýkajú. Jediné, čo ma ako-tak v tomto vyhlásení uspokojuje, je potvrdenie záväzku rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv. To je moment, mimochodom, ku ktorému smeruje aj náš návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky. Chcem to vnímať tak, že aj koalícia cíti potrebu jasne vyjadriť, že Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Rozdiel je však v tom, že deklarácie, vyhlásenia nie sú právne významné.
Za veľký nedostatok tohto koaličného vyhlásenia považujem aj to, ako som už povedal, že neobsahuje žiadnu výzvu, odporúčanie, či žiadosť adresovanú našej vláde, aby určitým spôsobom konala. Ako by aj mohlo toto vyhlásenie takúto žiadosť obsahovať, keď, ako sa domnievam, minimálne spoluautorom tohto vyhlásenie je ministerstvo zahraničných vecí. Nebude predsa priznávať pán Dzurinda, pán Ježovica svoju nečinnosť.
Dámy a páni, je nám ľúto, že vláda Ivety Radičovej a koalícia nerobia nič, čo by sme mohli v záujme Slovenska podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Ďakujem za slovo, pán predseda. Prajem dobré ráno všetkým prítomným poslancom a pani poslankyni. Dovoľte mi, aby som aj ja prispel názorom k téme, o ktorej sme začali včera diskutovať, v slovensko-maďarských vzťahov a základného zákona Maďarska a k navrhovaným vyhláseniam zahraničného výboru a Slovenskej národnej strany.
Dámy a páni, chcem zdôrazniť, že považujem Maďarskú republiku za nášho dôležitého partnera, s ktorým musíme mať dobré susedské vzťahy. Som presvedčený, že prípadné problémy môžeme vyriešiť jedine vzájomnými rokovaniami, porozumením, úctou a úprimnou snahou o vecný a vyvážený postup pri hľadaní východísk. S o to väčším poľutovaním musím konštatovať, že od nástupu súčasnej vlády Viktora Orbána podnika maďarská politika voči Slovensku znepokojujúce kroky, na ktoré Slovenská republika nereaguje adekvátne, hoci sa dotýkajú našich životných záujmov. Nebezpečné sú predovšetkým tie aktivity Maďarska, ktoré sa dajú charakterizovať ako trend územného revizionizmu s potenciálom ohroziť demokratickú stabilitu v našom regióne. V danej situácii je nevyhnutné, aby sa Slovenská republika pripravila všestranne na ďalší možný vývoj a zabezpečovala svoje záujmy primeraným spôsobom predovšetkým na úrovni vlády Slovenskej republiky. Dnes takto zodpovedne slovenská vláda nekoná. SMER-sociálna demokracia z tejto témy nevytĺka politický kapitál a dlho sme čakali na kroky vládnej koalície. Obmedzili sme sa len na kritické poznámky k pasivite našej zahraničnej politiky a nebúchali sme pritom bagandžami do stola. Navrhovali sme napokon len to, čo robili celkom prirodzene politici z iných európskych štátov - nahlas kritizovať nebezpečnú maďarskú politiku a vysvetľovať našu situáciu a naše obavy. Keď sme videli, že naše upozornenia slovenská vláda ignoruje a súčasne maďarský premiér potvrdil zámer udeliť volebné právo zahraničným Maďarom, navrhli sme zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch s cieľom prijať vyhlásenie. Bolo to ešte v čase pred schválením novej maďarskej ústavy, kedy mohlo mať vyhlásenie svoj praktický zmysel. Boli sme však koalíciou odmietnutí s argumentom, že na také diskusie máme čas. Musím zopakovať, že práve vtedy bol najvyšší čas na prijatie konsenzuálneho vyhlásenia slovenských politických strán, čas na diplomatický nátlak a výzvy. Naša vláda a koalícia ho premeškali čiastočne z hlúpej samoľúbosti nepodporiť opozičný návrh, čiastočne, domnievam sa, z dôvodu tichej dohody s maďarskou stranou. Až po prijatí maďarskej ústavy sa zrazu časť koalície spamätala, ale aj to veľmi nesmelo. Bola zvolaná mimoriadna koaličná rada aj na túto tému. S nádejou sme čakali na výsledok a boli sme pripravení pripojiť sa k relevantným krokom. Výsledok poznáte, koalícia sa zmohla na to, že zahraničný výbor sformuluje, sformuloval kultivované stanovisko. Súčasne minister zahraničných vecí Dzurinda informoval, že veci sa pohnú pri návšteve maďarského ministra Márthonyiho na Slovensku. Návšteva sa udiala a výsledok nášho akože diplomatického úsilia tiež poznáme. Maďarský minister opäť arogantne zmietol zo stola slovenský návrh na medzištátnu dohodu o občianstve, včera sme sa ale dozvedeli, že pánovi ministrovi Dzurindovi pošepkal, že chce rokovať o tejto medzištátnej zmluve. Nebudem to viac komentovať. A oznámil okrem toho slovenskej vláde, že my nerozumieme maďarskej ústave, že si ju zle vysvetľujeme. A toto náš pán minister Dzurinda po tomto rokovaní označil za excelentné vzťahy. A aby mu túto peknú fasádu excelentných vzťahov nič nekazilo, dovolil si povedať, že volebné právo pre Maďarov žijúcich v zahraničí nie je otázkou dňa, lebo vraj Budapešť nemá v tejto otázke ešte jasno. Škoda, že tu nie je pán minister, rád by som mu to povedal osobne, že ak to nevie, v tejto otázke má Budapešť jasno veľmi, veľmi dávno. To len pán minister a, myslím si, celá vláda Ivety Radičovej a celá koalícia je ochotná hrať s Budapešťou takúto pretvárku, keď si zdanlivé ticho v našich vzťahoch kupujú ústupkami voči Maďarsku menením našich zákonov, napr. o štátnom jazyku, alebo sľubom, že zmenia zákon o štátnom občianstve, alebo mlčaním a nekonaním a dokonca, ako som teraz uviedol, ponižujúcim vytváraním alibi pre Budapešť, že oni, prostáčikovia v Budapešti, nemajú jasno v otázke udeľovania volebného práva. Pritom všetkým musí byť jasné, že udelenie volebného práva zahraničným Maďarom bude nielen zásah do suverenity Slovenskej republiky, ale v súčinnosti so zákonom o dvojakom občianstve to napĺňa aj znaky územného revizionizmu.
Musím pripomenúť, že hoci maďarský zákon o dvojakom občianstve zasahuje Slovenskú republiku a jej občanov, Maďarská republika nebola nikdy ochotná rokovať so slovenskou stranou o tomto zákone. Preto bola bývalá slovenská vláda Roberta Fica a parlament niekoľko dní pred voľbami prinútený prijať legislatívu so zámerom chrániť suverenitu Slovenska. Súčasná vláda akoby túto situáciu nepochopila a prisľúbila zrušenie našej novely zákona o štátnom občianstve. Tým, samozrejme, vyšla v ústrety želaniu Budapešti, keďže naše nové znenie zákona o štátnom občianstve sa ukázalo, ako účinná hrozba proti masovému náboru nových občanov Maďarska žijúcich na Slovensku. No keby to tak nebolo, tak by netlačil nahlas aj potichu pán minister Márthonyi na to, aby sme náš zákon o štátnom občianstve zmenili.
Ako som už spomenul, svoj chybný prístup si mohla súčasná vláda Slovenskej republiky už niekoľkokrát v úvodzovkách vychutnať, keď jej naivný návrh na medzištátnu dohodu o štátnom občianstve medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou bol maďarskou stranou zmietnutý zo stola spôsobom, že Maďarsko nebude ani len odpovedať. Skutočná odpoveď na súčasnú slovenskú vládnu politiku mlčania a zatvárania očí pred problémami prišla veľmi rýchlo. A to nielen v podobe už spomínaného potvrdenia maďarského premiéra, že maďarským občanom žijúcich v zahraničí bude udelené aj volebné právo, ale aj schválením novej maďarskej ústavy, ktorá môže mať exteritoriálne účinky v otázkach volebného práva a jej podpory uplatňovania kolektívnych práv menšín v zahraničí.
Je teda zrejmé, a to je prvá vec, na ktorú chcem dôrazne upozorniť našu vládu, vládu Ivety Radičovej, že Maďarsko nevníma mlčanie slovenskej vlády ako prejav empatie a ústretovosti, ktorú by nám neskôr oplatilo, ale vyhodnocuje ju ako našu slabosť a ako náš súhlas s jeho konaním. Situácia v slovensko-maďarských vzťahoch sa dramaticky zmenila po posledných voľbách v Maďarskej republike. Súčasná vláda Fideszu vo svojej nacionalistickej agende súťaží s extrémne pravicovou stranou Jobbik. Maďarské voľby potvrdili proces rastúcej agresívnej propagandy. Takmer 80 % kresiel v parlamente bolo obsadených národne konzervatívnymi silami. Centralizácia politickej a štátnej moci v rukách jednej strany, postupné okliešťovanie pozícií tých elementov, ktoré v demokracii predstavujú kontrolné mechanizmy, mám na mysli aj opozíciu, médiá, súdny systém, posúvajú, posúvajú maďarskú spoločnosť smerom k pravicovému autoritárskemu systému. Zdá sa, že aj pred týmto súčasná vláda Slovenskej republiky zatvára oči. A kým iné európske demokracie otvorene kritizovali politiku Viktora Orbána, slovenská vláda, premiérka Iveta Radičová, mu pripravila takmer triumfálne prijatie s narýchlo vymyslenou agendou už v minulosti pripravenej a prebiehajúcej spolupráce v energetickej oblasti.
Naša vláda by si mala uvedomiť, že aj vzhľadom na nie priaznivú ekonomickú situáciu v Maďarsku sa dá očakávať, že Orbánova vláda bude pokračovať v nacionalisticky orientovanej politike. Dôsledkom je už dnes aj to, že maďarská vláda sa snaží všemožne podporovať nacionalizmus aj na Slovensku povzbudzovaním extrémnych nacionalistov v prostredí politickej reprezentácie maďarskej menšiny.
Aj v čase, keď maďarská strana deklarovala naše medzištátne vzťahy ako mimoriadne vyhrotené, mám na mysli minulé volebné obdobie, a deklarovala to, žiaľ, takto v zhode s našimi médiami a odmietala komunikovať so Slovenskou republikou s poukazom na našu údajnú nevraživosť voči Maďarskej republike, v tom istom čase boli, naopak, podnikané fyzické útoky na slovenské ciele v Maďarsku. Molotovov koktail pristál na pozemku slovenského veľvyslanectva v Budapešti. Múry jeho budovy boli pomaľované, vozidlo so slovenských veľvyslancom bolo vytláčané z cesty. Objavovali sa hanlivé nápisy na objektoch slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Na území Slovenska sa nič také nestalo. A už vôbec si nevieme predstaviť, že by niekto od nás napochodoval do Maďarska, ako to urobili smerom k nám príslušníci Maďarskej gardy.
Napriek tomuto, maďarská strana vníma svoj vzťah s Bratislavou ako veľmi sporný v dôsledku údajne neriešenej menšinovej otázky. A obviňuje z toho všetky doterajšie slovenské vlády. Menšinová otázka v slovensko-maďarských vzťahoch je síce Budapešťou formálne prezentovaná ako ľudsko-právna, avšak v skutočnosti ju Budapešť rieši ako mocensko-politický problém. Toto by malo byť jasné aj súčasnej vláde, akože nie je.
Pod rúškom ľudských práv, na ktoré je medzinárodné spoločenstvo citlivé, napĺňa Budapešť svoj strategický cieľ a tým je, či to niekto chce, alebo nechce počuť, revízia povojnového územného usporiadania v strednej Európe.
Ako inak, prosím vás, rozumieť slovám maďarského konzula Farkasa, že Slovensko možno nazvať kukučím vajcom, lebo sa ako celok vydelilo z Uhorska, že naše dejiny sú virtuálne, že značná časť slovenského obyvateľstva sa môže vrátiť k svojim maďarským koreňom a že vo vzťahu k dvojakému občianstvu sa tisícročný štát nikam neponáhľa.
Základným taktickým postupom Maďarska vo vzťahu k Slovenskej republike je neakceptovať žiadne dohodnuté riešenia, udržiavať vzťahy v permanentnom napätí, prípadne v "priateľskom neporozumení", ak je na Slovensku vláda, ako tá súčasná, ktorá Maďarsku ustupuje a zároveň toto napätie internacionalizovať.
S cieľom zlepšiť situáciu údajne ohrozenej maďarskej menšiny v susedných krajinách a paralelne s uskutočňovaním procesu integrácie maďarského národa v Karpatskej kotline Budapešť sa usiluje vyvážať štátnu moc za hranice Maďarska.
Deje sa tak v duchu koncepcie, tam, kde je Maďar, bude nielen maďarský jazyk a kultúra, ale budú aj štátne symboly maďarstva včítane maďarskej jurisdikcie. Až potom nebude maďarská menšina diskriminovaná, keď bude plne podriadená maďarskému štátu. A asi tu niekde väzí jeden zo základných slovensko-maďarských rozporov. A rozpor máme aj my tu na Slovensku. A to v tom, ako túto situáciu vidíme a hodnotíme.
Vzhľadom na ilúziu súčasnej slovenskej zahraničnej politiky o dnešnom pokoji v slovensko-maďarských vzťahoch, treba pár slov venovať aj charakteristike týchto vzťahov. Tieto sa dnes možno vyznačujú zdanlivo diplomatickým pokojom, no v skutočnosti svojim obsahom sú maximálne nevyvážené.
Kým slovenská strana považuje menšinovú otázku za jednu z mnohých a vníma ju v celom komplexe vzťahov, maďarská strana podriaďuje celú agendu dvojstranných vzťahov menšinovej otázke. Kým slovenská strana sa o vnútorný vývoj v Maďarsku prakticky nezaujíma, maďarská strana podrobne monitoruje vývoj v Slovenskej republike, aj keď pochopiteľne cez optiku jeho dopadov na situáciu maďarskej menšiny.
Kým slovenská strana považuje a chce aj naďalej považovať Maďarsko za svojho najbližšieho partnera, maďarská strana považuje Slovensko ako také za omyl dejín, čo jasne preukázal aj spomínaný konzul Farkas.
Kým na Slovensku požívajú menšiny veľmi slušný štandard, územie Maďarska sa stáva postupne európskym skanzenom menšín. Kým slovenská strana pri uplatňovaní štátnej moci v rámci svojich hraníc a voči svojim štátnym občanov je kritizovaná Budapešťou, kedy maďarská strana spochybňuje rôzne politické, právne, administratívne a iné opatrenia na území Slovenskej republiky, maďarská strana v duchu svojej koncepcie, kde je maďarský národ, musí byť aj maďarská štátna moc, svojimi jednostrannými krokmi narúša suverenitu Slovenska, čo súčasná slovenská vláda neodmieta s takou razanciou a efektívnosťou, ktorá by zodpovedala vážnosti maďarských aktivít.
Kým maďarská strana postupuje voči Slovensku konsenzuálne, koncepčne a kontinuálne, pričom jej motivácia je priam fyzicky hmatateľná, slovenská strana, ignorujúc skutočné a čitateľné ciele maďarskej politiky, reaguje, ak vôbec, oneskorene, chaoticky, málo efektívne. Aj preto by malo byť našim cieľom, aby sa zmenila táto vzťahová slovensko-maďarská asymetria, minimálne v otázkach vzťahu k našej štátnosti, v otázke politickej vôle, dôrazu a v aktívnom informovaní našich partnerov.
Považujem za mimoriadne dôležité vysvetľovať partnerom v medzinárodnom spoločenstve situáciu v slovensko-maďarských vzťahov. Takáto otvorenosť môže byť napokon aj v záujme maďarskej spoločnosti, pretože je evidentné, že z pohľadu nacionalizmu sa oba štáty vyvíjajú opačným smerom. Kým otvorená spoločnosť na Slovensku kladie jednoznačne viac dôraz na občiansky princíp, maďarská spoločnosť je stále viac ovplyvňovaná nacionalistickými, nestrávenou históriou posadnutými a centralisticky orientovanými elitami.
Maďarský národ pritom nie je jediným v Európe, ktorý žije na území viacerých štátov. Aj preto otvorená revizionistická politika v Budapešti nemôže byť naďalej prehliadaná a tolerovaná.
Toto je určite výzva nielen pre vládu Slovenskej republiky, ale pre celú Európsku úniu. Slovensko sa nemôže pod zámienkou formálneho diplomatického pokoja zbavovať svojej zodpovednosti. Ako sused Maďarskej republiky má ešte oveľa väčšie povinnosti v tomto zmysle, ako akékoľvek iné európske štáty.
Naopak, my musíme v spolupráci s partnermi v Európskej únii viesť na túto tému aktívny a hlasný dialóg s prioritným cieľom obhájiť národno-štátne záujmy Slovenskej republiky.
V situácii, keď už bolo pre koalíciu trápne mlčať, prichádza s návrhom vyhlásenia, ktorým máme reagovať už na schválenú maďarskú ústavu, alebo, ako to zhodnotila premiérka Radičová, na lístok, ktorý sa pohol v Budapešti. Podľa predsedu zahraničného výboru je navrhované vyhlásenie dostatočnou reakciou v danom okamihu. Pravdou nie je ani jedno, ani druhé. Koalícia premeškala vhodný okamih pred schválením maďarskej ústavy a obsah vyhlásenia je taký mierny a krotký, aký len môže navrhnúť predseda zahraničného výboru za Stranu MOST - HÍD. Čas už, samozrejme, vrátiť nemôžeme, ale obsah sme mohli upraviť. Včera na to aj bola akási formálna šanca. Boli sme pozvaní na stretnutie so zástupcami koalície s cieľom dosiahnuť konsenzus. No, musím povedať, že to bola len hra. Pretože zástupcovia koaličných strán SaS, SDKÚ, MOST a KDH jeden za druhým prezentovali spokojnosť s vyhlásením zahraničného výboru a neochotu meniť ho, alebo dopĺňať v tom zmysle, aby to navrhol SMER - sociálna demokracia. V tomto vyhlásení nám chýbajú dve veci. Nejaké vyjadrenie odmietnutia s určitými prvkami maďarskej ústavy. A takisto nám tam chýba žiadosť Národnej rady Slovenskej republiky na vládu Slovenskej republiky, aby konala. A veľmi nám prekáža veta v tomto vyhlásení, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie maďarskú ústavu.
Pýtam sa, prečo musíme v tomto vyhlásení konštatovať, že berieme maďarskú ústavu na vedomie? Nemáme ani na to, aby sme svoju nesmelú kritiku zašepkali aj bez tohto predklonu? Ako som už povedal, v tomto vyhlásení, naopak, chýba jasná kritika maďarskej ústavy, či už z hľadiska demokracie všeobecne, alebo z hľadiska tých ustanovení, ktorá sa nás dotýkajú. Jediné, čo ma ako-tak v tomto vyhlásení uspokojuje, je potvrdenie záväzku rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv. To je moment, mimochodom, ku ktorému smeruje aj náš návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky. Chcem to vnímať tak, že aj koalícia cíti potrebu jasne vyjadriť, že Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Rozdiel je však v tom, že deklarácie, vyhlásenia nie sú právne významné.
Za veľký nedostatok tohto koaličného vyhlásenia považujem aj to, ako som už povedal, že neobsahuje žiadnu výzvu, odporúčanie, či žiadosť adresovanú našej vláde, aby určitým spôsobom konala. Ako by aj mohlo toto vyhlásenie takúto žiadosť obsahovať, keď, ako sa domnievam, minimálne spoluautorom tohto vyhlásenie je ministerstvo zahraničných vecí. Nebude predsa priznávať pán Dzurinda, pán Ježovica svoju nečinnosť.
Dámy a páni, je nám ľúto, že vláda Ivety Radičovej a koalícia nerobia nič, čo by sme mohli v záujme Slovenska podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
9:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:40
Juraj BlanárNamiesto toho, že diplomacia bude konať, nás pán minister včera prišiel poučovať o základných veciach, ako je myšlienka, že všetci chceme žiť spolu so susedmi v dobrom...
Namiesto toho, že diplomacia bude konať, nás pán minister včera prišiel poučovať o základných veciach, ako je myšlienka, že všetci chceme žiť spolu so susedmi v dobrom susedstve.
To sa nemusel obťažovať, aby prišiel do parlamentu, nám toto povedať, to nám je všetkým jasné. Len nedodal, že zatiaľ čo my chceme, tí druhí nechcú. A to už je, premeškala vládna diplomacia na čele s pánom Dzurindom svoju možnosť niečo ovplyvňovať, je podčiarknuté aj tým, že predseda zahraničného výboru, poslanec za MOST - HÍD v čase, kedy sme mali mať spoločné rokovanie s maďarským výborom zahraničným, pred prijatím ústavy v Maďarskej republike, zrušil toto rokovanie s maďarským výborom.
Môžeme si klásť otázky, prečo to bolo, ale pre mňa je to jasné. Pretože nebol dôvod do tejto kolenačkovej spiatočníckej diplomacie pridávať ešte niečo, ako je stretnutie s maďarským výborom, zahraničným, pred prijatím ústavy.
Takže, pán kolega Maďarič, plne s vami súhlasím, aj mne je ľúto, že vláda Slovenskej republiky na čele s, v tomto prípade pani Radičovou a pánom Dzurindom, ako ministrom zahraničných vecí, v spolupráci s poslancami za MOST - HÍD v zahraničnom výbore robia takúto politiku.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2011 o 9:40 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Pán poslanec Maďarič, chcem ti poďakovať za 20 minút, ktoré si venoval naozaj veľmi jednoduchej a jasnej analýze súčasného vývoja v Maďarskej republike voči Slovenskej republike, ale zároveň aj analýze nemohúcnosti našej vládnej diplomacie riešiť tento problém.
Namiesto toho, že diplomacia bude konať, nás pán minister včera prišiel poučovať o základných veciach, ako je myšlienka, že všetci chceme žiť spolu so susedmi v dobrom susedstve.
To sa nemusel obťažovať, aby prišiel do parlamentu, nám toto povedať, to nám je všetkým jasné. Len nedodal, že zatiaľ čo my chceme, tí druhí nechcú. A to už je, premeškala vládna diplomacia na čele s pánom Dzurindom svoju možnosť niečo ovplyvňovať, je podčiarknuté aj tým, že predseda zahraničného výboru, poslanec za MOST - HÍD v čase, kedy sme mali mať spoločné rokovanie s maďarským výborom zahraničným, pred prijatím ústavy v Maďarskej republike, zrušil toto rokovanie s maďarským výborom.
Môžeme si klásť otázky, prečo to bolo, ale pre mňa je to jasné. Pretože nebol dôvod do tejto kolenačkovej spiatočníckej diplomacie pridávať ešte niečo, ako je stretnutie s maďarským výborom, zahraničným, pred prijatím ústavy.
Takže, pán kolega Maďarič, plne s vami súhlasím, aj mne je ľúto, že vláda Slovenskej republiky na čele s, v tomto prípade pani Radičovou a pánom Dzurindom, ako ministrom zahraničných vecí, v spolupráci s poslancami za MOST - HÍD v zahraničnom výbore robia takúto politiku.
Autorizovaný
9:40
Len krátku poznámku. Pán kolega Blanár, naša návšteva v Maďarsku bola naplánovaná na dátum, ktorý bol po prijatí maďarskej ústavy a po podpise prezidenta, nie pred. Skúste si to overiť, prosím, v kalendári.
Autorizovaný
9:40
Pán predseda zahraničného výboru, môžete to ospravedlňovať čímkoľvek. Stretnutie sa plánovalo ešte pred. A vy veľmi dobre viete, ako sa to celé vyvíjalo, ale neospravedlníte pred ľuďmi, ktorí vidia, akú robíte politiku. Takéto vyjadrenie nepomôže. Pomôže to, keď budete robiť naozaj zodpovednú politiku, keď namiesto vyjadrenia, ktoré ste dali do rýchlo ušitého uznesenia o vyhlásení voči Maďarskej republike, pretože ste videli, že SNS s tým prišlo ešte skôr, nie konštatovanie, že berieme na vedomie, ale že sme rozhorčení. A mnoho iných ustanovení. A nie tým, že sa budete tváriť, že rokovanie malo byť po prijatí ústavy.
Autorizovaný
9:42
12.
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, diskutujeme o návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podal Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska. Diskutujeme aj o návrhu poslancov SNS k aktivitám vlády a parlamentu Maďarskej republiky voči Slovenskej republike. Do diskusie sa zapojil aj klub poslancov SMER-u, ktorí...
12.
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, diskutujeme o návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podal Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska. Diskutujeme aj o návrhu poslancov SNS k aktivitám vlády a parlamentu Maďarskej republiky voči Slovenskej republike. Do diskusie sa zapojil aj klub poslancov SMER-u, ktorí pripomienkujú návrh zahraničného výboru s tým, že pokiaľ budú akceptované ich pripomienky, v konečnom dôsledku podporia text v podstate koaličného znenia.
SNS sa k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky stavia jednoznačne odmietavo, a to z toho dôvodu, že text vyhlásenia absolútne nevystihuje skutočnú podstatu napätých vzťahov medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou. Vyhlásenie zahraničného výboru parlamentu je bezzubé a konštatujúce. A je podľa všetkého napísané piatou kolónou Maďarska na Slovensku, stranou HÍD.
Aktivita poslancov Smeru síce mierne posúva uvedené vyhlásenie k súčasnej realite vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, ale je to vo svojej podstate len slabý odvar skutočných potrieb, ktoré by mali uskutočniť vlády a parlamenty obidvoch strán.
Návrh SNS vychádza z komplexného a dlhoročného posúdenia aktivít Maďarska voči Slovenskej republike. Veľkomaďarský šovinizmus, ktorý je realitou v strednej Európe už od polovice 19. storočia a ktorý sa v plnej nahote prejavil počas Apponyiho vlády, v regióne existuje dodnes, keď ho prebúdzajú najvyšší predstavitelia Maďarska, ale, bohužiaľ, aj maďarské politické subjekty v okolitých štátoch susediacich s Maďarskom.
A všade tam, kde je táto piata kolóna súčasťou vlády, ako je tomu v Rumunsku alebo na Slovensku, sa plazivou, ale intenzívnou formou presadzuje tvrdá maďarizácia vo všetkých oblastiach života, počnúc kultúrou a školskou autonómiou, končiac hospodárskym ovládnutím územia, a v konečnom dôsledku politickou autonómiou daného územia.
Dneska v novinách sme si mohli prečítať, že Maďarská republika získala pätinu akcií MOL-u, ktorá vlastne vlastní drvivú väčšinu akcií Slovnaftu. Skutočne sa dostávame do polohy, že už strategické podniky tohto štátu patria do rúk Maďarom.
A všade tam, kde je táto piata kolóna súčasťou vlády, ako je tomu v Rumunsku alebo na Slovensku, sa plazivou, ale intenzívnou formou, pardon, ja sa opakujem. Je tu presne použitý scénar, ktorý použil najväčší zločinec novodobých čias Adolf Hitler, resp. zločinci v Kosove, ktorí si z bezvýznamnej autonómnej provincie s pomocou tzv. demokratických síl sveta zriadili suverénny štát zložený z predajcov bieleho mäsa, z predajcov drog a vrahov.
V posledných dňoch sa dokonca stala skutočnosťou aj cirkevná podriadenosť farnosti na južnom Slovensku pod diecézy v Maďarskej republike. Pre názorné priblíženie, príklad, ktorý sa udial dňa 5. až 7. mája 2011 v Šamoríne - Čilistove: Dovoľte, aby som sa podelil so z zážitkami na Žitnom ostrove. V dňoch 5. až 7. mája 2011 sa v Šamoríne - Čilistove uskutočnil medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím pod záštitou predsedníčky vlády pani Ivety Radičovej. Na tomto podujatí som sa zúčastnil za okresné centrum SZTP Liptovský Mikuláš, kde pracujem ako predseda kontrolnej komisie. Dňa 5. 5. 2011 bol v rámci tohto podujatia aj spoločenský večer s kultúrnym programom. Tohto večera sa zúčastnil aj pán Bugár, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, primátori miest Šamorín a Dunajskej Stredy. Program bol na 90 % v maďarčine. Primátor Dunajskej Stredy si svoj 20-minútový prejav neodpustil aj v Maďarčine, hoci 90 % účastníkov zo stopäťdesiatich zúčastnených boli Slováci. Uvedení predstavitelia sedeli medzi účastníkmi v hľadisku. Keď niektorí namietali, že nerozumieme, obrátil sa pán Bugár a povedal: "Ale my rozumieme." Medzi sebou hovorili po maďarsky. Na fotenie zvolávali po maďarsky.
Dňa 6. 5. 2011 vo voľnom čase sme boli pozrieť náš technický skvost Gabčíkovo. Medzi inými sme sa zastavili pozrieť kultúrnu pamiatku Kostol reformovanej cirkvi kalvínov. V kostole visela maďarská zástava a maďarský znak, v laviciach bola len maďarská literatúra a maďarské spevníky. V záhrade sa pripravovalo veľké sedenie, pripravovala sa tribúna a hľadisko. Kostolník nám na základné otázky nevedel odpovedať po slovensky. Keď to zbadal farár, ten mu pravdepodobne dohovoril, že nás tam nemal čo púšťať, na čo sme radšej kostol opustili. S odstupom času sme sa dovtípili, prečo tam viseli maďarské štáty a symboly. Predstavitelia reformovanej cirkvi aj bez súhlasu 25 % slovenských veriacich tejto cirkvi ju pričlenili pod maďarskú cirkev. Toto je pravá a nebezpečná tvár politiky Mostu - HÍD a jej predstaviteľov, ktorí sa pomaly ale isto snažia nahlodávať spolužitie občanov a celistvosť územia na našom juhu cez spoločenské, kultúrne, samosprávne a nevynímajúc cirkevné inštitúcie a podujatia. Už na tomto príklade môžeme vidieť skutočnú tvár žoviálneho a usmievavého pána Bugára, ktorá ale v skutočnosti so svojou kamarilou zásadným spôsobom napomáha v týchto nepriateľských plánoch veľkomaďarským šovinistom.
Podstatný je už ten zásadný fakt, že novú ústavu Maďarska, a to zdôrazňujem, že nejde o Maďarskú republiku, ale od 1. 1. 2012 o Maďarsko, môžeme prirovnať v podtexte preambuly tohto nového základného zákona Maďarska, ktorý je takmer identický s ústavou fašistického horthyovského Maďarska v stále prežívajúcej myšlienke veľkého Uhorska.
Jednoznačné a neustále spochybňovanie Trianonskej mierovej zmluvy predstaviteľmi Maďarska vlastne vytvára plastický obraz toho, o čo týmto novodobým banditom Európy ide. Ich konečným cieľom je jednoznačne minimálne spochybnenie Trianonskej mierovej zmluvy, a tým pádom spochybnenie územno-štátneho rozdelenia strednej Európy.
Dôkazom tohto tvrdenia je aj fakt, že v novej maďarskej ústave úplne vypadol text z bývalej ústavy, kde sa Maďarská republika zaviazala k tomu, že už nikdy nebude spochybňovať v budúcnosti hranice s okolitými štátmi. Jednoznačným dôkazom je aj ďalší fakt, že pred niekoľkými mesiacmi, keď v maďarskom národnom zhromaždení Maďarskej republiky socialisti nastolili diskusiu na tému neporušiteľnosti hraníc, ústavná väčšina vládnuceho Fideszu túto tému ihneď zmietla zo stola. Asi prečo. Na to si musí odpovedať asi každý, aj ten najväčší primitív, že keď niečo niekde nechcem mať napísané, tak asi si to želám.
Týchto nezrovnalostí v legislatíve Maďarskej republiky je, samozrejme, veľmi veľa. Nebudem tu rozvádzať veľmi citlivú tému dvojitého občianstva, ktorá je postavená čisto na etnickom základe a v masovom meradle používaná v štátoch susediacich s Maďarskom, alebo pripravovaný zákon, ktorý umožní Maďarom žijúcim v susedných štátoch voliť a byť volený do maďarského Národného zhromaždenia.
Vrcholom agresívnej politiky Maďarskej republiky je pripravovaný zákon ministerstva obrany Maďarskej republiky, ktorý chce zaviesť základnú vojenskú službu. Toto je skutočne len vrcholec ľadovca problémov, ktoré susedné štáty evidujú zo strany Maďarskej republiky.
Do tejto mozaiky samozrejme spadá aj pred chvíľou ukončená diskusia o novele zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorá prebehla v pléne Národnej rady SR, a ktorá je len jednou malou čiastkou celkovej mozaiky obrázku, v úvodzovkách zdôrazňujem, konečného riešenia maďarskej otázky v samotnom Maďarsku, ako aj v susedných štátoch, ktoré majú spoločné hranice s týmto štátom.
Slovenská národná strana aj na základe týchto jednoznačných snáh a plánov maďarských predstaviteľov dôrazne žiada slovenský parlament, dúfam, že ešte slovenský, aby sa ostro postavil proti týmto jednoznačne agresívnym krokom maďarskej politiky a diplomacie. Nasprostasto tvrdiť, že musíme byť umiernenejší a diplomatickejší, je skazonosné a do budúcnosti smrtonosné pre existenciu suverénneho a samostatného Slovenska.
Maďarská politická špička sa nám vysmieva, rehoce sa do ksichtu našim vládnym predstaviteľom, predstaviteľom parlamentu. Ale nielen z nás, ale v konečnom dôsledku neberie do úvahy výhrady ani takých silných európskych hráčov, ako je Nemecko. Keď si niekto myslí, že si strčí hlavu do piesku, a podľa môjho názoru niektorí naši hlavní politickí činitelia tu hlavu strkajú aj niekde inde, nielen do piesku, tým určite nevyriešia tento skutočne životne dôležitý problém, ktorý narástol najmä vďaka podliezavosti našej súčasnej vlády voči Maďarsku.
Veľkomaďarský šovinizmus sa pohol ako valec dolu kopcom a my ho určite nezastavíme úsmevmi a potľapkávaním sa po pleciach, ale tým, že budeme na každý takýto nepriateľský počin Maďarska tvrdo reagovať a pripravovať sa na ešte agresívnejšie kroky, ktoré určite prídu. A to hovorí Slovenská národná strana už minimálne pätnásť rokov, ktoré nás v najbližších rokoch z Maďarska a jeho piatej kolóny na Slovensku ešte čakajú. Nech Pán Boh pred nimi ochraňuje slovenský národ a Slovenskú republiku.
12.
Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, diskutujeme o návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podal Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu základného zákona Maďarska. Diskutujeme aj o návrhu poslancov SNS k aktivitám vlády a parlamentu Maďarskej republiky voči Slovenskej republike. Do diskusie sa zapojil aj klub poslancov SMER-u, ktorí pripomienkujú návrh zahraničného výboru s tým, že pokiaľ budú akceptované ich pripomienky, v konečnom dôsledku podporia text v podstate koaličného znenia.
SNS sa k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky stavia jednoznačne odmietavo, a to z toho dôvodu, že text vyhlásenia absolútne nevystihuje skutočnú podstatu napätých vzťahov medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou. Vyhlásenie zahraničného výboru parlamentu je bezzubé a konštatujúce. A je podľa všetkého napísané piatou kolónou Maďarska na Slovensku, stranou HÍD.
Aktivita poslancov Smeru síce mierne posúva uvedené vyhlásenie k súčasnej realite vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, ale je to vo svojej podstate len slabý odvar skutočných potrieb, ktoré by mali uskutočniť vlády a parlamenty obidvoch strán.
Návrh SNS vychádza z komplexného a dlhoročného posúdenia aktivít Maďarska voči Slovenskej republike. Veľkomaďarský šovinizmus, ktorý je realitou v strednej Európe už od polovice 19. storočia a ktorý sa v plnej nahote prejavil počas Apponyiho vlády, v regióne existuje dodnes, keď ho prebúdzajú najvyšší predstavitelia Maďarska, ale, bohužiaľ, aj maďarské politické subjekty v okolitých štátoch susediacich s Maďarskom.
A všade tam, kde je táto piata kolóna súčasťou vlády, ako je tomu v Rumunsku alebo na Slovensku, sa plazivou, ale intenzívnou formou presadzuje tvrdá maďarizácia vo všetkých oblastiach života, počnúc kultúrou a školskou autonómiou, končiac hospodárskym ovládnutím územia, a v konečnom dôsledku politickou autonómiou daného územia.
Dneska v novinách sme si mohli prečítať, že Maďarská republika získala pätinu akcií MOL-u, ktorá vlastne vlastní drvivú väčšinu akcií Slovnaftu. Skutočne sa dostávame do polohy, že už strategické podniky tohto štátu patria do rúk Maďarom.
A všade tam, kde je táto piata kolóna súčasťou vlády, ako je tomu v Rumunsku alebo na Slovensku, sa plazivou, ale intenzívnou formou, pardon, ja sa opakujem. Je tu presne použitý scénar, ktorý použil najväčší zločinec novodobých čias Adolf Hitler, resp. zločinci v Kosove, ktorí si z bezvýznamnej autonómnej provincie s pomocou tzv. demokratických síl sveta zriadili suverénny štát zložený z predajcov bieleho mäsa, z predajcov drog a vrahov.
V posledných dňoch sa dokonca stala skutočnosťou aj cirkevná podriadenosť farnosti na južnom Slovensku pod diecézy v Maďarskej republike. Pre názorné priblíženie, príklad, ktorý sa udial dňa 5. až 7. mája 2011 v Šamoríne - Čilistove: Dovoľte, aby som sa podelil so z zážitkami na Žitnom ostrove. V dňoch 5. až 7. mája 2011 sa v Šamoríne - Čilistove uskutočnil medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím pod záštitou predsedníčky vlády pani Ivety Radičovej. Na tomto podujatí som sa zúčastnil za okresné centrum SZTP Liptovský Mikuláš, kde pracujem ako predseda kontrolnej komisie. Dňa 5. 5. 2011 bol v rámci tohto podujatia aj spoločenský večer s kultúrnym programom. Tohto večera sa zúčastnil aj pán Bugár, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, primátori miest Šamorín a Dunajskej Stredy. Program bol na 90 % v maďarčine. Primátor Dunajskej Stredy si svoj 20-minútový prejav neodpustil aj v Maďarčine, hoci 90 % účastníkov zo stopäťdesiatich zúčastnených boli Slováci. Uvedení predstavitelia sedeli medzi účastníkmi v hľadisku. Keď niektorí namietali, že nerozumieme, obrátil sa pán Bugár a povedal: "Ale my rozumieme." Medzi sebou hovorili po maďarsky. Na fotenie zvolávali po maďarsky.
Dňa 6. 5. 2011 vo voľnom čase sme boli pozrieť náš technický skvost Gabčíkovo. Medzi inými sme sa zastavili pozrieť kultúrnu pamiatku Kostol reformovanej cirkvi kalvínov. V kostole visela maďarská zástava a maďarský znak, v laviciach bola len maďarská literatúra a maďarské spevníky. V záhrade sa pripravovalo veľké sedenie, pripravovala sa tribúna a hľadisko. Kostolník nám na základné otázky nevedel odpovedať po slovensky. Keď to zbadal farár, ten mu pravdepodobne dohovoril, že nás tam nemal čo púšťať, na čo sme radšej kostol opustili. S odstupom času sme sa dovtípili, prečo tam viseli maďarské štáty a symboly. Predstavitelia reformovanej cirkvi aj bez súhlasu 25 % slovenských veriacich tejto cirkvi ju pričlenili pod maďarskú cirkev. Toto je pravá a nebezpečná tvár politiky Mostu - HÍD a jej predstaviteľov, ktorí sa pomaly ale isto snažia nahlodávať spolužitie občanov a celistvosť územia na našom juhu cez spoločenské, kultúrne, samosprávne a nevynímajúc cirkevné inštitúcie a podujatia. Už na tomto príklade môžeme vidieť skutočnú tvár žoviálneho a usmievavého pána Bugára, ktorá ale v skutočnosti so svojou kamarilou zásadným spôsobom napomáha v týchto nepriateľských plánoch veľkomaďarským šovinistom.
Podstatný je už ten zásadný fakt, že novú ústavu Maďarska, a to zdôrazňujem, že nejde o Maďarskú republiku, ale od 1. 1. 2012 o Maďarsko, môžeme prirovnať v podtexte preambuly tohto nového základného zákona Maďarska, ktorý je takmer identický s ústavou fašistického horthyovského Maďarska v stále prežívajúcej myšlienke veľkého Uhorska.
Jednoznačné a neustále spochybňovanie Trianonskej mierovej zmluvy predstaviteľmi Maďarska vlastne vytvára plastický obraz toho, o čo týmto novodobým banditom Európy ide. Ich konečným cieľom je jednoznačne minimálne spochybnenie Trianonskej mierovej zmluvy, a tým pádom spochybnenie územno-štátneho rozdelenia strednej Európy.
Dôkazom tohto tvrdenia je aj fakt, že v novej maďarskej ústave úplne vypadol text z bývalej ústavy, kde sa Maďarská republika zaviazala k tomu, že už nikdy nebude spochybňovať v budúcnosti hranice s okolitými štátmi. Jednoznačným dôkazom je aj ďalší fakt, že pred niekoľkými mesiacmi, keď v maďarskom národnom zhromaždení Maďarskej republiky socialisti nastolili diskusiu na tému neporušiteľnosti hraníc, ústavná väčšina vládnuceho Fideszu túto tému ihneď zmietla zo stola. Asi prečo. Na to si musí odpovedať asi každý, aj ten najväčší primitív, že keď niečo niekde nechcem mať napísané, tak asi si to želám.
Týchto nezrovnalostí v legislatíve Maďarskej republiky je, samozrejme, veľmi veľa. Nebudem tu rozvádzať veľmi citlivú tému dvojitého občianstva, ktorá je postavená čisto na etnickom základe a v masovom meradle používaná v štátoch susediacich s Maďarskom, alebo pripravovaný zákon, ktorý umožní Maďarom žijúcim v susedných štátoch voliť a byť volený do maďarského Národného zhromaždenia.
Vrcholom agresívnej politiky Maďarskej republiky je pripravovaný zákon ministerstva obrany Maďarskej republiky, ktorý chce zaviesť základnú vojenskú službu. Toto je skutočne len vrcholec ľadovca problémov, ktoré susedné štáty evidujú zo strany Maďarskej republiky.
Do tejto mozaiky samozrejme spadá aj pred chvíľou ukončená diskusia o novele zákona o používaní jazyka národnostných menšín, ktorá prebehla v pléne Národnej rady SR, a ktorá je len jednou malou čiastkou celkovej mozaiky obrázku, v úvodzovkách zdôrazňujem, konečného riešenia maďarskej otázky v samotnom Maďarsku, ako aj v susedných štátoch, ktoré majú spoločné hranice s týmto štátom.
Slovenská národná strana aj na základe týchto jednoznačných snáh a plánov maďarských predstaviteľov dôrazne žiada slovenský parlament, dúfam, že ešte slovenský, aby sa ostro postavil proti týmto jednoznačne agresívnym krokom maďarskej politiky a diplomacie. Nasprostasto tvrdiť, že musíme byť umiernenejší a diplomatickejší, je skazonosné a do budúcnosti smrtonosné pre existenciu suverénneho a samostatného Slovenska.
Maďarská politická špička sa nám vysmieva, rehoce sa do ksichtu našim vládnym predstaviteľom, predstaviteľom parlamentu. Ale nielen z nás, ale v konečnom dôsledku neberie do úvahy výhrady ani takých silných európskych hráčov, ako je Nemecko. Keď si niekto myslí, že si strčí hlavu do piesku, a podľa môjho názoru niektorí naši hlavní politickí činitelia tu hlavu strkajú aj niekde inde, nielen do piesku, tým určite nevyriešia tento skutočne životne dôležitý problém, ktorý narástol najmä vďaka podliezavosti našej súčasnej vlády voči Maďarsku.
Veľkomaďarský šovinizmus sa pohol ako valec dolu kopcom a my ho určite nezastavíme úsmevmi a potľapkávaním sa po pleciach, ale tým, že budeme na každý takýto nepriateľský počin Maďarska tvrdo reagovať a pripravovať sa na ešte agresívnejšie kroky, ktoré určite prídu. A to hovorí Slovenská národná strana už minimálne pätnásť rokov, ktoré nás v najbližších rokoch z Maďarska a jeho piatej kolóny na Slovensku ešte čakajú. Nech Pán Boh pred nimi ochraňuje slovenský národ a Slovenskú republiku.
Autorizovaný
9:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:42
Béla BugárVystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2011 o 9:42 hod.
Ing.
Béla Bugár
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Na poslanca Slotu nemá význam reagovať, ale nakoľko spomínal jednu záležitosť, kde som bol aj ja, tak môžem povedať, že je to absolútne klamstvo. Všetko bolo po slovensky a dokonca citovaný starosta Dunajskej Stredy alebo primátor Dunajskej Stredy najprv svoj prejav mal po slovensky, až potom po maďarsky. Takže viete, na rozdiel od vás, ja som tam bol a môžem povedať, že klamete.
Autorizovaný
9:44
Že sa hovorí o jednotnom maďarskom národe, že, a teraz citujem, cítil zodpovednosť za krajanov a teraz nesie, zodpovednosť za krajanov v zahraničí, že volebné právo už majú aj takí, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku. A ešte uvidíme, aké budú prijaté zákony, pretože táto ústava umožňuje nielen volebné právo, ale možno, teda ústava umožňuje aj právo byť volený. A toto všetko naša Národná rada má zobrať na vedomie.
Takže si myslím, že pokiaľ sa len trošku korektne a seriózne zachováme, a zatiaľ som nepočul nič, čo by vadilo v tom, čo sme predložili my, poslanci za Slovenskú národnú stranu, tak Národná rada by mala prijať tento náš návrh uznesenia. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
26.5.2011 o 9:44 hod.
prof. Ing. CSc.
Ján Mikolaj
Videokanál poslanca
Vidím, pán poslanec, že sa snažíte odbočiť od toho, čo bolo podstatou vystúpenia pána poslanca a predsedu Slovenskej národnej strany Slotu. Ale, ak by sme mali porovnať tie dva dokumenty, ktoré sme predložili my, a ktoré predložila ani nie vláda, ale bol narýchlo spravený v zahraničnom výbore, tak si len zoberme, že ten hovorí, že Národná rada berie na vedomie prijatie základného zákona Maďarska. To znamená, že zoberieme na vedomie, že sa zmenil oficiálny názov Maďarsko na Magyar Ország, to je taký, ktorý je zhodný s tým, ktorý tu bol za Uhorska?
Že sa hovorí o jednotnom maďarskom národe, že, a teraz citujem, cítil zodpovednosť za krajanov a teraz nesie, zodpovednosť za krajanov v zahraničí, že volebné právo už majú aj takí, ktorí nemajú trvalý pobyt v Maďarsku. A ešte uvidíme, aké budú prijaté zákony, pretože táto ústava umožňuje nielen volebné právo, ale možno, teda ústava umožňuje aj právo byť volený. A toto všetko naša Národná rada má zobrať na vedomie.
Takže si myslím, že pokiaľ sa len trošku korektne a seriózne zachováme, a zatiaľ som nepočul nič, čo by vadilo v tom, čo sme predložili my, poslanci za Slovenskú národnú stranu, tak Národná rada by mala prijať tento náš návrh uznesenia. Ďakujem.
Autorizovaný
9:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58
Dušan ŠvantnerA bol aj ďalší prípad. Bol prípad stretnutia mládeže na juhu Slovenska, kde bol aj pán podpredseda Bugár a kde bol aj pán Dzurinda, kde takisto pán Bugár ich vítal maďarsky, vtedy ako predseda SMK. No a pán Dzurinda si takisto poslušne nasadil sluchátka a počúval na Slovensku človeka, ktorý je jeden z najvýznamnejších politikov a na významnej pozícii parlamentu, ktorý hovoril po maďarsky.
Mimo toho, viete, ja som vlastne ani nechcel vystupovať po tom včerajšku, lebo z toho včerajšku je mi smutno. Je mi smutno aj preto, že slovenskí poslanci sa zachovali tak, ako sa zachovali. A ešte smutnejšie mi je to preto, že tu chýbali traja poslanci, s ktorými sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
26.5.2011 o 9:58 hod.
Ing.
Dušan Švantner
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, je smutné, áno, čo sa deje na Slovensku, ale ja hovorím, že podľa toho, ako to sledujem, stáva sa to pravidlom. Začalo sa to vlastne vtedy, keď sa v Komárne stretli starostovia a primátori z maďarských miest, kde bol prezident Kováč, ktorý takisto dal si sluchátka na uši a musel počúvať celé jednanie týchto starostov, slovenských starostov alebo starostov slovenských miest v maďarčine, čo bolo naozaj potupné, nielen pre nášho bývalého prezidenta, ale prakticky pre celý národ.
A bol aj ďalší prípad. Bol prípad stretnutia mládeže na juhu Slovenska, kde bol aj pán podpredseda Bugár a kde bol aj pán Dzurinda, kde takisto pán Bugár ich vítal maďarsky, vtedy ako predseda SMK. No a pán Dzurinda si takisto poslušne nasadil sluchátka a počúval na Slovensku človeka, ktorý je jeden z najvýznamnejších politikov a na významnej pozícii parlamentu, ktorý hovoril po maďarsky.
Mimo toho, viete, ja som vlastne ani nechcel vystupovať po tom včerajšku, lebo z toho včerajšku je mi smutno. Je mi smutno aj preto, že slovenskí poslanci sa zachovali tak, ako sa zachovali. A ešte smutnejšie mi je to preto, že tu chýbali traja poslanci, s ktorými sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný