18. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj za slová uznania, pán poslanec Číž. Ja by som si dovolil reagovať na dve krátke, avšak veľmi závažné myšlienky z vášho prejavu.
Ten prvý ako v pozitívnom, vy ste nazvali Slovensko ako najmenší štát stredoeurópskeho priestoru. Ja by som si dovolil Slovensko vnímať ako najväčšie veľkomesto stredoeurópskeho priestoru alebo najefektívnejšie veľkomesto, na ktoré sa táto krajina alebo táto republika môže zmeniť. Mám to v ponímaní ako verejno alebo z ponímania verejného, verejnej správy, ak si pomyslíme, že takáto krajina s takýmto obyvateľstvom, čo je možnože menej ako aglomerácie Paríža, má 14 ministerstiev, 19 rôznych úradov, či už na obvodnom, či už na krajskom úrovni. Takže ja si myslím, že s dôkladnou reorganizáciou, modernizáciou tejto siete viem vytvoriť najefektívnejšie fungujúce veľkomesto tu, v strede Európy.
To druhé, to negatívne, je to, že aby, dovoľte, aby som sa vás opýtal, že akým právom si dovoľujete naordinovať alebo vyzývate celé spoločenstvo tunajších Maďarov, aby na niečo zabudli? Žiaľ, musím ako túto otázku alebo túto požiadavku, či výzvu považovať za náznak určitého šovinizmu, ktorý hádže do jednej kopy každého len na základe, že je členom jednej komunity, v tomto prípade maďarskej menšiny. Takže toto by ste si ako dovoľovať teraz v 21. storočí nemali a mrzí ma, že aj takýto kritický tón som musel ako k vášmu prejavu pripojiť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pán poslanec Číž vystihol podstatu neschopnosti vhodnej reakcie vlády Slovenskej republiky a ministerstva zahraničných vecí a zasahovanie maďarskej ústavy do našich vnútorných záležitostí. Ak ešte nie je niekomu jasné, o čo ide Maďarsku prijatím tejto svoje ústavy, pokúsim sa oživiť kolegom poslancom myslenie.
V preambule rezonujú okrem iných aj tieto vety: "Veríme, spoločne vytvárame budúcnosť a zanietenosť mladých generácií. Veríme, že naše deti a vnuci svojím narodením, svojou vytrvalosťou a duchovnou silou opäť urobia Maďarsko veľkým." Toto sú veľmi nebezpečné vety, keď je vyzývaná mládež Maďarska na opätovné budovanie veľkého Maďarska.
Ja som presvedčený, že Ústava Maďarska je už veľkým, ale problémom, veľkým nebezpečenstvom pre našu vlasť.
A dovolím si ešte pár útržkov z preambuly: "Postulujeme, že budeme opatrovať a ochraňovať naše dedičstvo, hodnoty vytvorené ľuďmi v Karpatskej kotline." Tieto vážne slová nás nesmú nechať chladnými, pokojnými a je potrebné konať.
A preto je potrebné podporiť vyhlásenie z dielne Slovenskej národnej strany.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec, ak dovolíte, doplním vás slovami Attilu Csernoka, ktorého článok vyšiel v Le Monde Diplomatique. "Ten, kto si myslí, že nastal čas na prehodnotenie zmluvy podpísanej v paláci Veľký Trianon, je nezodpovedný podpaľač. A navyše sa mýli, pretože za 90 rokov sa svet veľmi zmenil. Dnes už svet nefunguje podľa Trianonskej zmluvy, ale na základe iných záujmov, iných mocenských vzťahov, hoci nám to je ľúto, ale je to fakt. Namiesto Komáromu je na mape vyznačené Komárno, namiesto Kolozsváru Kluž, namiesto Újvidéku tam nájdeme Nový Sad. Mali by sme sa konečne upokojiť. Vzhľadom na túto realitu našich čias by sme mali písať a vyučovať rozumnejšiu, uveriteľnejšiu maďarskú históriu. No nariekanie nad tým aj po dlhých 20, 40 až či 90 rokoch svedčí o chorobnom duševnom rozpoložení. Je mi to ľúto, ale musím to povedať," hovorí tento maďarský intelektuál. "Priateliť sa je lepšie, ako sa nenávidieť. Veľká väčšina národov žijúcich na tomto území, Maďarov, Chorvátov, Nemcov, Rumunov, Rusínov, Srbov, Slovákov a Slovincov, spolunažíva v mieri vedľa seba. Nenávisť šíria zaslepení ľudia bez svedomia, násilníci, nacionalisti a škodliví šovinisti, bez nich by bol život tu, v Karpatskej kotline, krásny." Toľko Attila Csernok.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolega Číž, pozorne som počúval tvoje vystúpenie. Zaujali ma niektoré pasáže, ale jedna vec, ktorú si hovoril, že problém je v tom, že my sme vždy rozbití, že sa ako na Slovenku nikdy nedohodneme. No, ja mám pocit, že to v tejto chvíli ani tak celkom nie je, pretože my si myslíme v koalícii, že na to, čo sa tam udialo, na ústavu treba reagovať. Vy si myslíte takisto. Vy si myslíte, že táto reakcia je slabá, boli by ste zrejme za podstatne silnejšiu reakciu, ale pýtam sa: Čo je viac, žiadna reakcia alebo aj slabá? A nehovoriac o tom, že keď podporíte aj vy túto reakciu, tak podpora celého parlamentu posilní výrazne túto reakciu.
Z toho sa domnievam, že by ste sa mohli dohodnúť, a predpokladám, že by ste mohli podporiť v konečnom dôsledku túto reakciu a prijať tento návrh vyhlásenia.
Ďakujem.

Pán poslanec, dalo by sa ešte podstatne dlhšie hovoriť o rôznych formách, ktorými atakuje maďarská politika susediace štáty. Mohli by sme to doplniť aj o Fórum poslancov Karpatskej kotliny, ktoré zaväzuje aj možno našich poslancov aj v tejto sále, mohli by sme poukázať na uznesenie právneho podvýboru tohto Fóra, ktoré vyslovene v uznesení z apríla 2009 zaviazalo maďarskú vládu na vytváranie autonómie. Dnes už nemusia prijímať takéto záväzky. Maďarská vláda bude môcť po tejto ústave v súvislosti s vytváraním a podporou autonómií v okolitých štátoch, teda aj na Slovensku, konať na základe ústavy. Už nebude musieť tento výbor zasahovať.
Maďarsko, mám pocit, že sa správa ako energetický upír v Európe, ktorý odčerpáva aj Slovensku, aj nám slovenským zákonodarcom príliš veľa energie, ktorú by sme mali venovať primárne vnútorným záležitostiam a rozvoju Slovenskej republiky. Lenže všetci si dobre uvedomujeme - alebo aspoň časť z nás, predpokladám -, že darmo si budeme kupovať keramiku do kredenca alebo nové obrazy, alebo koberce do bytu, keď niekto cudzí tvrdí, že ten byt je jeho a že ten dom nám raz zoberie. No najskôr budeme musieť ratovať dom, vysporiadať si právne náležitosti, ochrániť naše vlastníctvo a potom budeme môcť zveľaďovať aj našu krásnu vlasť.

Je dobré, pán poslanec Číž, že si opäť poukázal na problém maďarstva v stredoeurópskom priestore v jeho historických súvislostiach, ako aj v súčasných vyhláseniach maďarských predstaviteľov, ktoré svedčia o dlhodobej, prezieravej a cielenej maďarskej politike, záujmom ktorej je aj Slovensko, so všetkými snahami, ktoré smerujú aj na úkor našej štátnosti, jej zoslabovania a hľadaním normatív, ktoré môžu istým spôsobom mať dopad aj na naše obyvateľstvo, to je dvojité občianstvo, napríklad.
Slovensko v tejto situácii naozaj potrebuje sebavedomú vládu obhajujúcu národnoštátne záujmy s podporou takých politických síl, ktoré sú schopné takýto postoj zabezpečiť. Ustupovanie, vytvárane dojmu diplomatického riešenia týchto vzťahov nie je v súčasnej situácii a jasne čitateľných trendov v maďarskej politike dostatočné. A z pohľadu suverénneho štátu sa javia naozaj ako nedostatočné a nedôstojné.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom.
Pán Somogyi, nerozumel som vám celkom dobre, ale ak som vyzýval, aby spoločenstvo zabudlo, ak dobre hovorím, no, logicky aj naše. Tých kríz vzájomných a to videnie, je to tak zložité, že, že pravdepodobne eskalovanie a pripomínanie nerieši nič.
Ale k pánovi kolegovi, pánovi profesorovi by som chcel iba niečo povedať. V roku ´95 sme pristúpili na Slovensku k Rámcovému dohovoru o ochrane menšín a dvojjazyčných názvov atď. a celá časť reprezentácie povedala, že chceme zákon aj o štátnom jazyku, zo správy ministerstva zahraničných vecí. Masívna mediálna a diplomatická medzinárodná kampaň sa rozpútala Maďarskom, ktorej ústrednou témou, tézou bolo, že táto norma ohrozí používanie jazykov menšín, mala za cieľ zabrániť prijatiu takejto normy. Maďarská diplomacia dokázala uprostred novembra ´95, takmer 10 rokov pred vstupom do EÚ, zmobilizovať Európsky parlament, ktorý sa osobitne venoval situácii na Slovensku pri našom jazykovom zákone. Dialo sa to presne v čase, keď v Bratislave sa prerokovala táto norma. Všetkých šesť, či koľko bolo vtedy, frakcií mali pripravené uznesenia proti Slovensku, len našťastie sa dozvedeli, že za tento zákon jazykový ste zahlasovali aj vy, aby som to pripomenul, KDH, tak v takom prípade sa toto z uznesenia vypustilo.
Tak toto, keď hovorím o medzinárodnej kampani a o úlohách a spôsoboch, ako sa uplatňujú národné záujmy, myslím, že všetci mi rozumejú, o čom som v tomto zmysle hovoril.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, nemá veľký zmysel, aby som sa pokúsil nejakým spôsobom zhrnúť a dať do nejakého systému všetko, čo tu bolo povedané. Prakticky sa nevyskytol ani jeden diskusný príspevok, či už to bolo k textu vyhlásenia zo zahraničného výboru, alebo z dielne Slovenskej národnej strany, vlastne ktorý by deklaroval, že nie je mať z čoho obavy. Takýto diskusný príspevok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Dokonca aj pán, pán, pán poslanec Somogyi skôr hodnotil to, že akým spôsobom interpretovať tie legislatívne kroky maďarskej vlády a parlamentu a čo očakáva. Ale v podstate sme sa všetci zhodli na tom, že, že maďarský zákon, zákon o štátnom občianstve, ktorý, ktorý umožňuje získavať občianstvo Maďarskej, Maďarskej republiky, ešte v tejto chvíli od 1. januára Maďarska, ľuďom maďarskej národnosti žijúcim mimo hraníc Maďarska, nemajúcim tam trvalý pobyt, nepomáha našim vzájomným vzťahom, naopak, vytvára situáciu, ktorá, ktorú je dôvod interpretovať ako istú mieru ohrozenia stability a politického systému v celom regióne.
V čom sme sa rozišli v našich diskusných príspevkoch, pričom oceňujem to, že, že mnohé z nich boli naozaj vecné a mnohé teda boli veľmi emocionálne, ale toto je téma, ktorá, ktorá, prirodzene, budí emócie. V čom sme sa rozchádzali, je, že ako na to reagovať a akú mieru ohrozenia to vlastne predstavuje.
Ja patrím k tej názorovej časti nás poslancov, ktorí si, ktorí si myslia, že tá, tá miera ohrozenia proste ešte neodôvodňuje reči, ktoré, ktoré prirovnávajú situáciu k druhej polovici 30. rokov 20. storočia, s Henleinovcami a s Hitlerom a so všetkými. Ja si myslím, že to je, to je úplne neadekvátne hodnotenie situácie. Ani si nemyslím, že by, že by, že je dôvod proste vidieť na našich hraniciach proste tanky a, a revíziu územia. Hoci teda vidím jasne motív orbánovskej, maďarskej reprezentácie v podstate nejakým spôsobom sa s tým, čo sa nazýva trianonská trauma, vysporiadať.
Ale opakujem znovu, patrím k tým, ktorí si myslia, že, že naša územná integrita ani politický systém nie je ohrozený. Patrím tiež k tým, ktorí si myslia, že, že Maďari žijúci na Slovensku, maďarská menšina, sú omnoho lojálnejšími občanmi Slovenskej republiky, ako by sa zdalo, proste z mnohých rečí, ktoré tu odozneli. Tiež sa domnievam, že, že medzi príslušníkmi maďarskej menšiny na Slovensku nie je veľa takých, ktorí túžia po maďarskom občianstve, a keď, tak len možno z nejakých, z nejakých nostalgických dôvodov. Ani si nemyslím, že dokonca aj keby neplatil zákon o štátnom občianstve v tej podobe, v ktorej je platný dnes, že by sa našlo reprezentatívne množstvo takých, ktorí by o maďarské občianstvo požiadali.
Aj László Solymos, aj Béla Bugár povedali, že slovenský pas je dostatočne dobrý a iný nepotrebujú. Ja si to o svojom slovenskom pase myslím takisto. Naozaj, slovenský pas najmä od okamihu, keď sme sa stali členmi Európskej únie aj NATO, je pas hodný svojho mena.
K jednotlivým textom vyhlásení po tejto diskusii, ktorá odoznela, by som povedal len toľko, čo som už naznačil aj kolegovi Rafajovi, keď predkladal návrh z dielne SNS na zahraničnom výbore. Mne ten text SNS, teda z dielne, z dielne, z dielne SNS, pripadá, ako by som povedal, príliš hlučný, príliš expresívny. Sú tam krajné znepokojenia, sú tam veľmi silné prívlastky, ktoré, domnievam sa, nezvyšujú účinok akéhokoľvek textu, len zvyšujú jeho verbálnu hlučnosť, aby som to povedal metaforou. A navyše v tom texte je čosi, čo si myslím, že by slovenský parlament nemal robiť, keď sa nechce zosmiešniť. Je to priama žiadosť na maďarské národné zhromaždenie, aby, aby zmenilo ústavu, ktorú pred pár týždňami prijali. Domnievam sa, že kedy, nech už by sme prijali akékoľvek ústavné zákony na našej pôde, akokoľvek kontroverzné ústavné zákony na našej pôde v tomto parlamente, myslím, že by sme sa veľmi namrzeli a začudovali, keby ktokoľvek, či už z Viedne, Budapešti, Prahy alebo Varšavy na nás chcel, aby sme my menili našu ústavu. Ja to považujem za neprimerané. Ústava je zvrchovanou záležitosťou toho štátu, ktorého parlament ju prijal. My sa môžme kriticky k tej ústave vyjadriť, my ju môžme komentovať, samozrejme, ale my musíme, samozrejme, vedieť, že na koho sa obracať a čo žiadať.
Ja si myslím, že ten posledný odstavec vyhlásenia z pôdy zahraničného výboru, v ktorom odmietame my, ako navrhnutého vyhlásenia, v ktorom my ako Národná rada Slovenskej republiky odmietame akékoľvek extrateritoriálne účinky maďarskej legislatívy a aj základného zákona, teda tej ústavy, je postačujúce konštatovanie. Ja si myslím, že je to postačujúce.
A, kolegovia, chcel by som vás poprosiť, hoci neviem, že či úspešne, asi nie, aj vás, kolegovia, podporte ten návrh z dielne zahraničného výboru, považujem ho za lepší, hoci v tomto sa asi s kolegom Rafajom nezhodneme.
Ďakujem za pozornosť.
Ešte chcem jednu vec dodať. V rozprave podal pozmeňujúci návrh pán poslanec Igor Matovič, na základe, máte to rozdané v laviciach, na základe ktorého žiadal vyhodiť z textu vyhlásenia zahraničného výboru vetu "berie na vedomie". Ja nielenže s tým nemám problém, ale ja to podporím, pretože mi aj tak v tom texte pripadala tá veta nadbytočná, hoci si nemyslím, že zobrať niečo na vedomie je to isté, ako súhlasiť. Tak už toľko sa v slovných konotáciách a obsahoch a semiotike vyznám, aby ste mi, prosím, uverili. Brať na vedomie môže človek aj vec, s ktorou ale hlboko nesúhlasí, ale nič mu nezostáva, len to zobrať na vedomie. Ale tá veta je tam zbytočná a proste návrh Igora Matoviča ju vypustiť podporím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani kolegyne a páni poslanci, v podstate toto je posledné vystúpenie k tej rozsiahlej diskusii, ktorej rozsah, emócie a reakcie hovoria a vypovedajú o tom, že táto problematika je vážna a že nás nepochybne znepochybňuje, či už jednu časť viac, alebo druhú časť menej.
Nemôžem súhlasiť s predkladateľom vyhlásenia zahraničného výboru a pokúsim sa vyvrátiť jeho tézy o tom, že by vyhlásenie alebo návrh z dielne SNS bol nejakým spôsobom menej štandardný, než sú páni diplomati zvyklí.
Predovšetkým dovoľte mi vyjadriť počudovanie, že keď som ja prišiel na zahraničnom výbore s tou tézou, že brať na vedomie je naozaj neakceptovateľné, tak nebola nijaká ochota. Nakoniec zrejme, keď by bolo dobré, aby sa prijalo nejaké vyhlásenie, tak predkladatelia rýchlo, ako obyčajne, stiahli trošku chvost a Matovič si zasa urobí nejaké ďalšie body. (Povedané so smiechom.)
Ale, pán poslanec Šebej, ak je podľa vás vyhlásenie alebo obsah SNS "hlučný", ako ste povedali, ja hovorím, že z návrhu vládneho vyhlásenia "sála hrobové ticho". Chcem upozorniť, že v prípade vypustenia v podstate zostane už len jedna zmienka, že parlament odmieta exteritoriálne účinky. Ale v podstate takmer do roka a do dňa opakujeme už prijaté vyhlásenie z 25. mája 2010, v ktorom tento istý parlament, Národná rada Slovenskej republiky už raz vyjadrila hlboké znepokojenie a odmietla exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy. V podstate my to znova len opakujeme.
Na margo toho, že či by vyhlásenie malo obsahovať, alebo nemalo obsahovať prívlastky alebo prídavné mená, tak aj pánovi Šebejovi aj ďalším, ktorých to zaujíma, len uvádzam niekoľko prípadov. (Ruch v sále. Rečník sa obracia so žiadosťou na predsedajúceho: "Mohol by som poprosiť?")