18. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolega Číž, pozorne som počúval tvoje vystúpenie. Zaujali ma niektoré pasáže, ale jedna vec, ktorú si hovoril, že problém je v tom, že my sme vždy rozbití, že sa ako na Slovenku nikdy nedohodneme. No, ja mám pocit, že to v tejto chvíli ani tak celkom nie je, pretože my si myslíme v koalícii, že na to, čo sa tam udialo, na ústavu treba reagovať. Vy si myslíte takisto. Vy si myslíte, že táto reakcia je slabá, boli by ste zrejme za podstatne silnejšiu reakciu, ale pýtam sa: Čo je viac, žiadna reakcia alebo aj slabá? A nehovoriac o tom, že keď podporíte aj vy túto reakciu, tak podpora celého parlamentu posilní výrazne túto reakciu.
Z toho sa domnievam, že by ste sa mohli dohodnúť, a predpokladám, že by ste mohli podporiť v konečnom dôsledku túto reakciu a prijať tento návrh vyhlásenia.
Ďakujem.

Pán poslanec Rafaj.

Pán poslanec, dalo by sa ešte podstatne dlhšie hovoriť o rôznych formách, ktorými atakuje maďarská politika susediace štáty. Mohli by sme to doplniť aj o Fórum poslancov Karpatskej kotliny, ktoré zaväzuje aj možno našich poslancov aj v tejto sále, mohli by sme poukázať na uznesenie právneho podvýboru tohto Fóra, ktoré vyslovene v uznesení z apríla 2009 zaviazalo maďarskú vládu na vytváranie autonómie. Dnes už nemusia prijímať takéto záväzky. Maďarská vláda bude môcť po tejto ústave v súvislosti s vytváraním a podporou autonómií v okolitých štátoch, teda aj na Slovensku, konať na základe ústavy. Už nebude musieť tento výbor zasahovať.
Maďarsko, mám pocit, že sa správa ako energetický upír v Európe, ktorý odčerpáva aj Slovensku, aj nám slovenským zákonodarcom príliš veľa energie, ktorú by sme mali venovať primárne vnútorným záležitostiam a rozvoju Slovenskej republiky. Lenže všetci si dobre uvedomujeme - alebo aspoň časť z nás, predpokladám -, že darmo si budeme kupovať keramiku do kredenca alebo nové obrazy, alebo koberce do bytu, keď niekto cudzí tvrdí, že ten byt je jeho a že ten dom nám raz zoberie. No najskôr budeme musieť ratovať dom, vysporiadať si právne náležitosti, ochrániť naše vlastníctvo a potom budeme môcť zveľaďovať aj našu krásnu vlasť.

Pán poslanec Senko.

Je dobré, pán poslanec Číž, že si opäť poukázal na problém maďarstva v stredoeurópskom priestore v jeho historických súvislostiach, ako aj v súčasných vyhláseniach maďarských predstaviteľov, ktoré svedčia o dlhodobej, prezieravej a cielenej maďarskej politike, záujmom ktorej je aj Slovensko, so všetkými snahami, ktoré smerujú aj na úkor našej štátnosti, jej zoslabovania a hľadaním normatív, ktoré môžu istým spôsobom mať dopad aj na naše obyvateľstvo, to je dvojité občianstvo, napríklad.
Slovensko v tejto situácii naozaj potrebuje sebavedomú vládu obhajujúcu národnoštátne záujmy s podporou takých politických síl, ktoré sú schopné takýto postoj zabezpečiť. Ustupovanie, vytvárane dojmu diplomatického riešenia týchto vzťahov nie je v súčasnej situácii a jasne čitateľných trendov v maďarskej politike dostatočné. A z pohľadu suverénneho štátu sa javia naozaj ako nedostatočné a nedôstojné.

Nech sa páči, pán poslanec Číž, môžte reagovať.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom.
Pán Somogyi, nerozumel som vám celkom dobre, ale ak som vyzýval, aby spoločenstvo zabudlo, ak dobre hovorím, no, logicky aj naše. Tých kríz vzájomných a to videnie, je to tak zložité, že, že pravdepodobne eskalovanie a pripomínanie nerieši nič.
Ale k pánovi kolegovi, pánovi profesorovi by som chcel iba niečo povedať. V roku ´95 sme pristúpili na Slovensku k Rámcovému dohovoru o ochrane menšín a dvojjazyčných názvov atď. a celá časť reprezentácie povedala, že chceme zákon aj o štátnom jazyku, zo správy ministerstva zahraničných vecí. Masívna mediálna a diplomatická medzinárodná kampaň sa rozpútala Maďarskom, ktorej ústrednou témou, tézou bolo, že táto norma ohrozí používanie jazykov menšín, mala za cieľ zabrániť prijatiu takejto normy. Maďarská diplomacia dokázala uprostred novembra ´95, takmer 10 rokov pred vstupom do EÚ, zmobilizovať Európsky parlament, ktorý sa osobitne venoval situácii na Slovensku pri našom jazykovom zákone. Dialo sa to presne v čase, keď v Bratislave sa prerokovala táto norma. Všetkých šesť, či koľko bolo vtedy, frakcií mali pripravené uznesenia proti Slovensku, len našťastie sa dozvedeli, že za tento zákon jazykový ste zahlasovali aj vy, aby som to pripomenul, KDH, tak v takom prípade sa toto z uznesenia vypustilo.
Tak toto, keď hovorím o medzinárodnej kampani a o úlohách a spôsoboch, ako sa uplatňujú národné záujmy, myslím, že všetci mi rozumejú, o čom som v tomto zmysle hovoril.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľov, či sa chcú vyjadriť v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec Šebej a potom pán poslanec Rafaj.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, nemá veľký zmysel, aby som sa pokúsil nejakým spôsobom zhrnúť a dať do nejakého systému všetko, čo tu bolo povedané. Prakticky sa nevyskytol ani jeden diskusný príspevok, či už to bolo k textu vyhlásenia zo zahraničného výboru, alebo z dielne Slovenskej národnej strany, vlastne ktorý by deklaroval, že nie je mať z čoho obavy. Takýto diskusný príspevok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, pán poslanec Somogyi, keď ste vystupovali, počkali ste, kým práve tá časť sa ukľudní, takže prosím vás, dobre?
Nech sa páči, pán poslanec Šebej.