18. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto návrhu, poslaneckému návrhu zákona a hneď musím na začiatok povedať, že som zástancom striedavej starostlivosti o dieťa, ale ani v apríli 2010 som nehlasoval za ten zákon z rúk pánov poslancov Lišku a Martina Kuruca, lebo bol to takpovediac, taká jednoriadková novela. Už sme vtedy upozornili vtedajších poslancov, že bude to problém, že vykonávacie ustanovenia normy tam nie sú. Je to hmotnoprávna norma, ktorá nič nerieši.
Tá štatistika, ktorú ste uviedli, nám dala aj za pravdu, že tých rozhodnutí veľa ani nebolo. Bolo to vtedy prijaté v eufórii pred tým, že idú voľby, tak každá z politických strán hľadala, že skôr nehľadala nejakých protivníkov, aby nikto nevystúpil proti nim, tak takto vtedy to prešlo ako jeden z posledných zákonov, ale sme upozornili na tento problém.
Tento problém, bohužiaľ, ani tento návrh nerieši, napriek tomu ideme to podporiť v prvom čítaní, posunieme to do druhého čítania, ale s podmienkou, že všetky tie naše pripomienky alebo výčitky - sčasti, ktoré vyslovil aj pán poslanec Madej, ja ich nebudem opakovať - sa odstránia. Lebo fakt, ako je navrhnuté, tento zákon, táto novela je návrh v prospech otcov, v záujme otcov, nie v záujme dieťaťa.
Ja som praktizujúci advokát, viem, koľko takých rozhodnutí je, ktoré diskriminujú, vyslovene diskriminujú otcov a sú kvôli tomu aj v rozpore so záujmom dieťaťa, lebo nie raz degradujú toho druhého rodiča na platcu výživného. Zaplať, ale už styk už je obmedzený.
Poviem posledný príklad, prípad, ktorý sa nám stal, keďže dieťa bolo malé, dvoj- alebo trojročné, tak súd nedovolil otcovi, aby to dieťa, syn uňho prespával. Pritom sme dokázali, že to dieťa celé týždne prespáva u matky nového frajera, tej exmanželky, čiže u cudzej osoby, ale súd nedovolil, aby u svojho otca prespával, lebo má len tri roky. A takéto prípady, bohužiaľ, sa dejú, ale liekom nie je tento návrh, keď dáme obligatórnu, obligatórny úkaz sudcom, že takto máte rozhodnúť.
Pani poslankyňa Kiššová, ste vo faktickej poznámke povedali, že áno, že tie podmienky. Nie, to nemáte pravdu, že tie podmienky, lebo podmienky, presne z textácie sa vyplynuje, vyplýva to, že musia byť splnené podmienky zvlášť u jedného aj u druhého rodiča. Ale nie spoločne a nie v záujme dieťaťa. Čiže to, keď nebude trvalé bydlisko obidvoch rodičov, bude vzdialené, tak ešte stále sú splnené podmienky podľa tejto litery. Možno ste mali záujem na nejakej inej úprave, ale z textu toto vyplýva. A tiež veľmi hovoríte, že idete to dávať naspäť, ale z textu ste vyňali ako jednu z podmienok a to musí byť hlavne hlavnou podmienkou - záujem dieťaťa, aby súd ako tak rozhodol.
Ja nebudem ďalšie moje pripomienky tu rozvádzať v prvom čítaní, my si k tomu sadneme a dúfam, že to vyriešime tak, aby aj otcovia boli spokojní, aby aj súdy vedeli rozhodovať a hlavne aby to bolo v prospech tým deťom, ktoré sú aj už tak osudom potrestané, že ich rodičia sa rozviedli.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Kiššová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.
Slovo má pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za podporu, keď to môžem takto povedať, napriek tomu, že nie celkom rozumiem tomu, že podporíme s podmienkou. Ja to také tlačítko nemám na svojom hlasovacom zariadení. A chcem len veriť tomu, že do druhého čítania nájdeme konsenzus na tom, ako to má vo finále vyzerať. A naozaj pripúšťam, že je možná úprava tak, aby tie podmienky naozaj reflektovali to, čo bolo záujmom aj nás ako predkladateľov tou definíciou, ktorá možno nie je ideálna, povedať.
Takže áno, určite bolo záujem povedať, že tie podmienky, ktoré majú byť splnené, majú byť v záujme dieťaťa, majú ho reflektovať, nemajú byť proti záujmu dieťaťa a nemajú vznikať situácie, ktoré tu boli pomenované, že by mohli nastať.
Chcem ešte povedať jednu vec, ktorú som, aj vy ktorú ste hovorili, že nie vždy je ideálna striedavá starostlivosť. No nie je. Striedavá starostlivosť, ani jedna z možností po rozvodovej starostlivosti nie je ideálna. Ideálna je, keď dieťa vyrastá v kompletnej rodine s obidvomi rodičmi v jednej domácnosti. My ale hovoríme o obmedzených možnostiach, ktoré sú po rozvode alebo rozchode rodičov dieťaťa. Čiže hľadáme jedno zo zlých riešení, jedno lepšie zo zlých riešení. A to si naozaj myslím, že keď má dieťa možnosť vyrastať s jedným alebo s druhým, alebo s obidvomi rodičmi, tak lepšie je, aby toto dieťa neprišlo o jedného z rodičov.
Ďakujem.

Pán poslanec Gábor Gál bude reagovať na faktickú poznámku, nech sa páči.

Ďakujem za faktickú poznámku. Pani poslankyňa, ale medzitým ma napadol ďalší príklad, ktorý musím uviesť a ktorý dokazuje, že ten návrh nie je dobrý takto, ako je skoncipovaný. Čo keď budú obidvaja rodičia bývať v jednom meste, povedzme v Bratislave? Čiže tie podmienky u obidvoch budú subjektívne splnené, ale aj objektívne pre dieťa. Ale ten vzťah medzi rodičmi bude tak rozvrátený, že keď dieťa bude jeden týždeň u jedného a druhý týždeň u druhého, celé týždne to dieťa nebude počúvať nič iné, ako jeden rodič nadáva, prepáčte za výraz, nadáva na toho druhého rodiča a opačne. Aj v tomto prípade súd podľa mňa by nemal pristúpiť na to, že prisúdi dieťa do striedavej starostlivosti. Lebo to síce, budú tu splnené všetky podmienky, ale v akom prostredí bude to dieťa vyrastať? Aký duševný život bude mať z toho, že keď bude u otca, tak bude celý týždeň počúvať, že tvoja mamka je zlá, lebo nechce a hento-toto? Alebo opačne, tvoj otec je zlý, lebo nedovolí toto a toto. To nebude v záujme dieťaťa. Áno, bude to v záujme obidvoch rodičov, aby aj jeden, aj druhý mal týždeň čo týždeň to dieťa u seba, ale riešením toto nie je. (Potlesk.)

Pán poslanec Gál bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce využiť právo záverečného vyjadrenia v rozprave.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili v rámci rozpravy.
V prvom rade chcem poďakovať pánu Rafajovi, ktorý tu vystúpil za klub SNS s jeho vyjadrením podpory. Vážime si tento nadhľad celého poslaneckého klubu, keďže naozaj pochopili, že táto téma nie je téma politická, a boli by sme radi, keby sa aj niesla v tomto duchu v ďalšej diskusii.
K pánovi kolegovi Madejovi mám niekoľko poznámok s odrážkou, ktoré mi tak vyskočili viac-menej z vášho, z vášho komplexného prejavu, ktorý bol celý popretím alebo, alebo negáciou toho, čo my vlastne chceme. Hovoríte, že bez posúdenia, neviem, kde ste našli, že bez posúdenia ide rozhodovať niekto o ďalšom živote dieťaťa. Boli tu spomínané vhodné podmienky, ako pán kolega povedal, vhodné podmienky boli myslené skutočne ako vhodné podmienky, ktoré majú priamo vplyv na to, či bude realizovateľná striedavá osobná starostlivosť. Veríme, že môže byť aj iný výklad. Tento výklad sme počuli v tejto chvíli prvýkrát, že niekto by si takto vykladal to, čo tam bolo napísané. Ešte sme s týmto výkladom neboli konfrontovaní, keďže, keďže sme, a je to prvýkrát, sme ochotní o tejto veci diskutovať a to naozaj nie je dôvod na to, aby bol zákon stiahnutý alebo, alebo daný na prepracovanie.
Striedavá starostlivosť je prirodzeným pokračovaním stavu pred rozchodom. Je v najlepšom a v prvoradom záujme dieťaťa, inak z neho robíme polosirotu. Protiprávne a protiústavné je, že bez dokazovania sa automaticky súdmi obmedzuje rodičovské právo bez skúmania, zdôvodňovania. Účelom súdu je skúmať, či má byť obmedzené právo rodiča a dieťaťa, ak je to v jeho záujme, a nie skúmať spôsobilosť.
Pred pár chvíľami ste schválili, teda resp. váš klub nie, ale my všetci ostatní, zmeny v oblasti sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ktoré sa priamo dotýkajú sociálnych šetrení, výstupov zo šetrenia, práce kolíznych opatrovníkov, aby sa dostávala na súd komplexná správa s odporúčaním zrejmým a zreteľným, ktoré má pomôcť aj sudcovi, aj, samozrejme, pri rodine a pri šetrení celej situácie. Takže aj v tomto zákone, v inom zákone sme pripravili pôdu na to, aby tie rozhodnutia boli správne a spravodlivé.
No, vaša poznámka, jedna z mnohých, ma úplne šokovala. My sme totiž úplne proti tomu, aby sme rodičov trestali skrze dieťa. Váš nápad trestať rodiča, ktorý nespolupracuje na vykonávaní rozsudku, tým, že mu odnímeme dieťa, je úplne scestný a znegoval všetko, čo ste vlastne predtým hovorili o najlepšom záujme dieťaťa. Veď vy vlastne robíte z dieťaťa zase rukojemníka? Ako môžete dve takéto filozofie v rámci jedného príspevku zmiešať? To je už taká absurdita, že naozaj z vášho odborného pohľadu, to mi zostáva nad týmto rozum stáť, ako ste mohli k takejto myšlienke vôbec prísť a ešte aj v súvislosti s prerokovávaným návrhom zákona - odňať dieťa niekomu len tak, aby som potrestal toho rodiča. Veď my celý čas rozprávame o tom, netrestajme deti za to, že rodičia sú nezodpovední, pozerajme sa na najlepší záujem dieťaťa. Toto chceme.
Hovorili ste o predbežnom opatrení, o jeho realizácii, hovorili ste o tom, že nikam tým situáciu neposúvame. Predbežné opatrenie situáciu veľmi posúva v tejto veci. Tvrdili ste, že neplníme naliehavý právny záujem. Čo iné je starostlivosť o dieťa, čo iné je jeho život, jeho zdravý vývoj? Máte to explicitne v zákone napísané. Ak ide o zdravý vývoj dieťaťa, to je naliehavá situácia, ktorá, ktorú je nutné riešiť. Tým, že dieťa čaká niekoľko rokov na konečný rozsudok a vieme, ako naše súdy pracujú, vieme, že môžeme počítať, takmer vždy počítať s prieťahmi a dieťa naozaj prežíva nielenže právnu neistotu, ono prežíva osobnú neistotu z toho, že netuší, v akom vzťahu je ku svojim vlastným rodičom, ktorí sa o neho do rozvodu starali.
Zaujímavé je, že ste podporili, ako tu pán kolega Gál spomínal, že ste podporili tú jednovetičkovú novelu, ktorá prechádzala v minulom roku, to je síce od vás chvályhodné, ale potom vám to naozaj a skutočne nedáva žiadne právo kritizovať nekomplexnosť tejto novely. Táto novela nemala ambíciu byť komplexná, dnes my si to ani zo svojej pozície poslancov nemôžeme dovoliť zabrať celé spektrum všetkých problémov, ktoré táto téma obsahuje. Máme a vieme o tom, že kontinuita tejto témy bude pokračovať vo veľkej novele Občianskeho súdneho poriadku, máme víziu, máme ponúknutú spoluprácu z ministerstva spravodlivosti. Táto novela riešila akútne veci alebo má snahu riešiť akútne veci, ktoré pomôžu teraz a hneď naozaj aj tým 60 manželským párom, ktoré čakajú, a teda ich 60, približne 60 deťom, ktoré by mohli byť zverené do striedavej starostlivosti.
To isté, to isté by som chcela na margo pána, vystúpenia pána kolegu Gála, že liekom, tento návrh naozaj nechcel byť všeliekom ani liekom na celú komplexnosť tejto témy. Ako som spomínala, tie podmienky, to je niečo, čo odznelo aj z vašich úst, aj z úst pána Madeja, môžu byť, áno, pripúšťame, že môžu byť takto inak pochopené, čo počujeme prvýkrát. Budeme sa snažiť zapracovať alebo definovať toto, toto slovo tak, aby bolo zrejmé, že nám ide o podmienky, ktoré vytvárajú obaja bývalí manželia alebo partneri v rámci toho, aby bola možná striedavá starostlivosť.
Samozrejme, tiež vieme, že tam, že tam nejak pocitovo chýba záujem dieťaťa v našej novele. Je to na jednej strane pocitovo, na druhej strane je to možno to, čo vyplýva z dohovorov medzinárodných a z medzinárodných zmlúv, ku ktorým sme sa zaviazali, ale skutočne tieto, ani tieto medzinárodné zmluvy, ani, ani naše zákony nikde nehovoria o tom, čo je to najlepší záujem dieťaťa.
Ak je to naozaj nutnosť to tam napísať bez toho, aby to malo obsah, aby to malo, aby to malo nejakú náplň, toto slovné spojenie, pristúpili sme k tomu, že sme naozaj zvážili, že toto slovné spojenie je rozložené na drobné. Sme ale ochotní o tom diskutovať, sme ochotní vyjasniť si všetky za a proti.
Na margo celej diskusie, podľa zákona OSP, § 24 ods. 4 zákona o rodine, "súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku". Vidíte, že aj takéto upravenie, kde právo dieťaťa, právo rodiča spomínané násobne, nie je zárukou toho, že súdne rozhodnutia budú v prospech detí.
Celý zákon o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, z ktorého vychádzajú kolízni opatrovníci a sociálni pracovníci, ktorí šetria situáciu, je taktiež prešpikovaný najlepším záujmom dieťaťa.
Ja verím, že ten spomínaný najlepší záujem dieťaťa, na ktorý sa všetci a všade odvolávame, bude realizovaný týmto, že nebudeme mu brať jeho základné práva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Zhodnotiť rozpravu chce ešte aj pán poslanec Madej.
Chcem vás ale informovať pred tým, než skončí tento bod, že ešte prerokujeme jeden bod, ktorý za skupinu poslancov bude predkladať pani poslankyňa Vášáryová a pani poslankyňa Aštaryová je tam spravodajca. A tým bodom potom preruším rokovanie Národnej rady.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti zosumarizoval rozpravu a vyjadril sa k rozprave, ktorá prebehla.
Opäť chcem, dámy a páni, zopakovať, že som zástancom striedavej starostlivosti ako jednej z možností, jednej z rovnocenných možností pre súd, akým spôsobom rozhodne o zverení dieťaťa do starostlivosti na čas po rozvode atď., aj v prípade, keď nie sú rodičia dieťaťa zosobášení.
Striedavá starostlivosť je, dámy a páni, vážna vec. Striedavá starostlivosť v živote dieťaťa znamená, že pravidelne bude musieť meniť prostredie, v ktorom žije, že nebude mať domov jeden, ale bude mať domovy dva. Otázka je, či bude k niektorému z týchto prostredí naviazané ako k domovu, či vôbec sa bude cítiť niekde ako doma. To nie je na posúdenie, dámy a páni, nám, to je na posúdenie ľuďom, ktorí sa v tom vyznajú, ktorí sa vyznajú v psychike dieťaťa hlavne pri, áno, pani poslankyňa, nie nám, ale ani parlamentu, ani súdu, to sú veci, o ktorých súd musí rozhodnúť na základe individuálnych okolností posúdenia prípadu. Aké prostredie, či dve prostredia sú vhodné pre toto dieťa.
Preto hovorím, že je potrebné mať tri rovnocenné možnosti, akým spôsobom rozhodnúť, a nediktovať tu v parlamente, že jediná možnosť je tá správna - striedavá osobná starostlivosť.
Ak vy priznávate, že individuálne dieťa môže pristupovať k svojmu rodinnému prostrediu, ktoré bude buď jedno, alebo dva, rôzne, v každom jednom prípade u toho dieťaťa je to vhodné, u toho to nie vhodné, tak potom nedávajte obligatórne určenie striedavej osobnej starostlivosti. V tomto je to zásadný problém.
Dámy a páni, ja mám ešte jeden problém s vystúpením pána poslanca Gála. S tým, čo pán poslanec Gál hovoril, ja súhlasím. S tým, čo pán poslanec Gál urobí, s tým nesúhlasím a nechápem to. Hlavný leitmotív tohto návrhu zákona a predmet tej úpravy je ten, že sa zavádza povinnosť určenia osobnej striedavej starostlivosti. Ja sa pýtam: Akým spôsobom zmeníme ten zákon tak, aby povinné zverenie do osobnej striedavej starostlivosti nebolo? No potom sa vrátime k právnej úprave, ktorá je platná už v súčasnom zákone o rodine, a potom tento zákon netreba.
Tu je problém dvoch vecí: buď chceme teda preferovať jednu z troch možností zverenia dieťaťa do starostlivosti, alebo necháme pôvodný stav troch rovnocenných možností zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti: otcovi, matke, striedavá osobná starostlivosť.
A tu odpovedám pánovi poslancovi Gálovi, ale aj pánovi poslancovi Viskupičovi. Pán poslanec Gál, nepotrebujete ten zákon do druhého čítania, lebo keby ste ho menili, tak v takom prípade stráca zmysel navrhovaná právna úprava a meniť není treba nič.
A pánovi poslancovi Viskupičovi trošku v dlhšom časovom slede môžem odpovedať, že práve preto som nehovoril o pozmeňovacích návrhoch, lebo ja chcem byť k tejto problematike konštruktívny, pretože nie je čo meniť. Keby som to chcel meniť, tak to musím celý návrh zákona poprieť, lebo princípom toho návrhu zákona je preferovať jednu z troch možností. A tie tri možnosti sú už v súčasnosti dané. Takže, a nehovoriac o tom, že sme v prvom čítaní a hovoríme o zmysle a účele navrhovanej právnej úpravy.
Či ten návrh zákona bol šitý horúcou ihlou, alebo nie, to je už jedno. Problém ten návrh zákona má v tom, že preferuje jednu z troch možností, vylučuje súd z individuálneho posúdenia okolnosti prípadu, zhodnotenia psychického stavu dieťaťa a naviazania sa na jednu z troch možností realizácie starostlivosti o dieťa, či už jedným z rodičov, alebo striedavou starostlivosťou.
A možno ten ďalší hlavný legislatívny nedostatok je, že tým, že ste chceli, dámy a páni, preferovať striedavú osobnú starostlivosť ako tú prvú, automatickú, ste museli vylúčiť záujem dieťaťa. Ale ten nemôžete vylúčiť v zmysle zákona o rodine. Je to jedna z podstatných náležitostí, podmienok, ktoré musia byť splnené pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti.
No a myslím si, že už aj poslanec Gál, s ktorého slovami teda súhlasím, ale myslím si, že sa nerozhodol z hľadiska toho úplne správne, dostatočne nadviazal a vysvetlil, že tak, ako je naformulovaný návrh, hovorí o tom, že sú splnené podmienky na starostlivosť u jedného, sú splnené podmienky na starostlivosť u druhého, to však neznamená, že sú splnené podmienky dokopy pre obidvoch naraz. To je presne ten individuálny prístup ku každému prípadu. To je ten záujem maloletého dieťaťa. Posúdenie jeho psychických možností, daností vo vzťahu k obidvom výchovným prostrediam, vo vzťahu k tomu, ako bude žiť, kde bude mať školu, lekára, jasle, škôlku atď.
Na záver si dovolím povedať, že oceňujem úmysel predkladateľov zlepšiť realizáciu práv aj otcov. My musíme hľadieť na záujem detí, maloletých detí, ale, samozrejme, súčasťou tohto záujmu každého maloletého dieťaťa je styk s obidvoma rodičmi čo najväčší, čo najširší a právo každého rodiča rozhodovať o výchove dieťaťa rovnocenným spôsobom. Chcel by som povedať, že v týchto intenciách si myslím, že by sme mali hľadať iné riešenia, ako zvýšiť vymožiteľnosť práv každého rodiča, to znamená aj otcov, a ako hľadať najlepší záujem dieťaťa. A jedna z tých troch možností, ktorá bude individuálne rozhodnutá v každom jednom prípade, verte, že bude správna.
Dovoľte mi ešte zareagovať na to, čo povedala pani predkladateľka, pani poslankyňa Blahová, ktorá povedala, že zostáva jej rozum, zastáva jej rozum, keď som hovoril o odňatí dieťaťa vo svojej reči. Nechcem tu poučovať predkladateľov, ale keď niekto útočí na profesionálnu odbornosť niekoho, tak sa brániť musí.
Ja by som chcel pani poslankyni Blahovej prečítať § 25 ods. 3, ods. 4 zákona o rodine, ktorý znie: "Ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 a 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti."
Pani poslankyňa, ja som nehovoril o niečom novom. Ja som hovoril, ja som hovoril o tom, že toto ustanovenie, keď niekto nedodržiava právo druhého rodiča na styk, je dané už aj teraz v zákone, len sa nevyužíva. Súdy sa boja meniť tieto rozhodnutia a je to sankcia. A sankcia prichádza za nedodržanie rozhodnutia, ktoré je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. To znamená za porušenie záujmu dieťaťa. A v takomto prípade súd môže už teraz podľa platného zákona o rodine zmeniť rozhodnutie o striedavej starostlivosť. Ja hovorím, že sa to nevyužíva, súdy sa boja a možno tuná sprísniť túto sankciu a zaviesť jej obligatórnosť je niečo iné, ako znemožniť posúdenie individuálnych okolností prípadu.
To znamená, že toto je najdôležitejšie z hľadiska tých námietok, ktoré sme uviedli. Striedavá starostlivosť je fajn, ale nie vo všetkých prípadoch. A neberme súdom možnosť rozhodnúť v najlepšom záujme dieťaťa podľa individuálnych okolností. Nedávajme im manuál. Súd je na to, aby rozhodol a nie aby vydal úradnícke rozhodnutie v zmysle zákona, ktorý mu nariadi rozhodnúť len jedným spôsobom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A tak ako som avizoval pred prerušením 18. schôdze, ešte prerokujeme v prvom čítaní

návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov.

Návrh máte pod tlačou 362 a návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 354.
Dávam teraz slovo pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej, aby za skupinu poslancov návrh uviedla.