18. schôdza

Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili v rámci rozpravy.
V prvom rade chcem poďakovať pánu Rafajovi, ktorý tu vystúpil za klub SNS s jeho vyjadrením podpory. Vážime si tento nadhľad celého poslaneckého klubu, keďže naozaj pochopili, že táto téma nie je téma politická, a boli by sme radi, keby sa aj niesla v tomto duchu v ďalšej diskusii.
K pánovi kolegovi Madejovi mám niekoľko poznámok s odrážkou, ktoré mi tak vyskočili viac-menej z vášho, z vášho komplexného prejavu, ktorý bol celý popretím alebo, alebo negáciou toho, čo my vlastne chceme. Hovoríte, že bez posúdenia, neviem, kde ste našli, že bez posúdenia ide rozhodovať niekto o ďalšom živote dieťaťa. Boli tu spomínané vhodné podmienky, ako pán kolega povedal, vhodné podmienky boli myslené skutočne ako vhodné podmienky, ktoré majú priamo vplyv na to, či bude realizovateľná striedavá osobná starostlivosť. Veríme, že môže byť aj iný výklad. Tento výklad sme počuli v tejto chvíli prvýkrát, že niekto by si takto vykladal to, čo tam bolo napísané. Ešte sme s týmto výkladom neboli konfrontovaní, keďže, keďže sme, a je to prvýkrát, sme ochotní o tejto veci diskutovať a to naozaj nie je dôvod na to, aby bol zákon stiahnutý alebo, alebo daný na prepracovanie.
Striedavá starostlivosť je prirodzeným pokračovaním stavu pred rozchodom. Je v najlepšom a v prvoradom záujme dieťaťa, inak z neho robíme polosirotu. Protiprávne a protiústavné je, že bez dokazovania sa automaticky súdmi obmedzuje rodičovské právo bez skúmania, zdôvodňovania. Účelom súdu je skúmať, či má byť obmedzené právo rodiča a dieťaťa, ak je to v jeho záujme, a nie skúmať spôsobilosť.
Pred pár chvíľami ste schválili, teda resp. váš klub nie, ale my všetci ostatní, zmeny v oblasti sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ktoré sa priamo dotýkajú sociálnych šetrení, výstupov zo šetrenia, práce kolíznych opatrovníkov, aby sa dostávala na súd komplexná správa s odporúčaním zrejmým a zreteľným, ktoré má pomôcť aj sudcovi, aj, samozrejme, pri rodine a pri šetrení celej situácie. Takže aj v tomto zákone, v inom zákone sme pripravili pôdu na to, aby tie rozhodnutia boli správne a spravodlivé.
No, vaša poznámka, jedna z mnohých, ma úplne šokovala. My sme totiž úplne proti tomu, aby sme rodičov trestali skrze dieťa. Váš nápad trestať rodiča, ktorý nespolupracuje na vykonávaní rozsudku, tým, že mu odnímeme dieťa, je úplne scestný a znegoval všetko, čo ste vlastne predtým hovorili o najlepšom záujme dieťaťa. Veď vy vlastne robíte z dieťaťa zase rukojemníka? Ako môžete dve takéto filozofie v rámci jedného príspevku zmiešať? To je už taká absurdita, že naozaj z vášho odborného pohľadu, to mi zostáva nad týmto rozum stáť, ako ste mohli k takejto myšlienke vôbec prísť a ešte aj v súvislosti s prerokovávaným návrhom zákona - odňať dieťa niekomu len tak, aby som potrestal toho rodiča. Veď my celý čas rozprávame o tom, netrestajme deti za to, že rodičia sú nezodpovední, pozerajme sa na najlepší záujem dieťaťa. Toto chceme.
Hovorili ste o predbežnom opatrení, o jeho realizácii, hovorili ste o tom, že nikam tým situáciu neposúvame. Predbežné opatrenie situáciu veľmi posúva v tejto veci. Tvrdili ste, že neplníme naliehavý právny záujem. Čo iné je starostlivosť o dieťa, čo iné je jeho život, jeho zdravý vývoj? Máte to explicitne v zákone napísané. Ak ide o zdravý vývoj dieťaťa, to je naliehavá situácia, ktorá, ktorú je nutné riešiť. Tým, že dieťa čaká niekoľko rokov na konečný rozsudok a vieme, ako naše súdy pracujú, vieme, že môžeme počítať, takmer vždy počítať s prieťahmi a dieťa naozaj prežíva nielenže právnu neistotu, ono prežíva osobnú neistotu z toho, že netuší, v akom vzťahu je ku svojim vlastným rodičom, ktorí sa o neho do rozvodu starali.
Zaujímavé je, že ste podporili, ako tu pán kolega Gál spomínal, že ste podporili tú jednovetičkovú novelu, ktorá prechádzala v minulom roku, to je síce od vás chvályhodné, ale potom vám to naozaj a skutočne nedáva žiadne právo kritizovať nekomplexnosť tejto novely. Táto novela nemala ambíciu byť komplexná, dnes my si to ani zo svojej pozície poslancov nemôžeme dovoliť zabrať celé spektrum všetkých problémov, ktoré táto téma obsahuje. Máme a vieme o tom, že kontinuita tejto témy bude pokračovať vo veľkej novele Občianskeho súdneho poriadku, máme víziu, máme ponúknutú spoluprácu z ministerstva spravodlivosti. Táto novela riešila akútne veci alebo má snahu riešiť akútne veci, ktoré pomôžu teraz a hneď naozaj aj tým 60 manželským párom, ktoré čakajú, a teda ich 60, približne 60 deťom, ktoré by mohli byť zverené do striedavej starostlivosti.
To isté, to isté by som chcela na margo pána, vystúpenia pána kolegu Gála, že liekom, tento návrh naozaj nechcel byť všeliekom ani liekom na celú komplexnosť tejto témy. Ako som spomínala, tie podmienky, to je niečo, čo odznelo aj z vašich úst, aj z úst pána Madeja, môžu byť, áno, pripúšťame, že môžu byť takto inak pochopené, čo počujeme prvýkrát. Budeme sa snažiť zapracovať alebo definovať toto, toto slovo tak, aby bolo zrejmé, že nám ide o podmienky, ktoré vytvárajú obaja bývalí manželia alebo partneri v rámci toho, aby bola možná striedavá starostlivosť.
Samozrejme, tiež vieme, že tam, že tam nejak pocitovo chýba záujem dieťaťa v našej novele. Je to na jednej strane pocitovo, na druhej strane je to možno to, čo vyplýva z dohovorov medzinárodných a z medzinárodných zmlúv, ku ktorým sme sa zaviazali, ale skutočne tieto, ani tieto medzinárodné zmluvy, ani, ani naše zákony nikde nehovoria o tom, čo je to najlepší záujem dieťaťa.
Ak je to naozaj nutnosť to tam napísať bez toho, aby to malo obsah, aby to malo, aby to malo nejakú náplň, toto slovné spojenie, pristúpili sme k tomu, že sme naozaj zvážili, že toto slovné spojenie je rozložené na drobné. Sme ale ochotní o tom diskutovať, sme ochotní vyjasniť si všetky za a proti.
Na margo celej diskusie, podľa zákona OSP, § 24 ods. 4 zákona o rodine, "súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného, rovnoprávneho osobného styku". Vidíte, že aj takéto upravenie, kde právo dieťaťa, právo rodiča spomínané násobne, nie je zárukou toho, že súdne rozhodnutia budú v prospech detí.
Celý zákon o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, z ktorého vychádzajú kolízni opatrovníci a sociálni pracovníci, ktorí šetria situáciu, je taktiež prešpikovaný najlepším záujmom dieťaťa.
Ja verím, že ten spomínaný najlepší záujem dieťaťa, na ktorý sa všetci a všade odvolávame, bude realizovaný týmto, že nebudeme mu brať jeho základné práva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti zosumarizoval rozpravu a vyjadril sa k rozprave, ktorá prebehla.
Opäť chcem, dámy a páni, zopakovať, že som zástancom striedavej starostlivosti ako jednej z možností, jednej z rovnocenných možností pre súd, akým spôsobom rozhodne o zverení dieťaťa do starostlivosti na čas po rozvode atď., aj v prípade, keď nie sú rodičia dieťaťa zosobášení.
Striedavá starostlivosť je, dámy a páni, vážna vec. Striedavá starostlivosť v živote dieťaťa znamená, že pravidelne bude musieť meniť prostredie, v ktorom žije, že nebude mať domov jeden, ale bude mať domovy dva. Otázka je, či bude k niektorému z týchto prostredí naviazané ako k domovu, či vôbec sa bude cítiť niekde ako doma. To nie je na posúdenie, dámy a páni, nám, to je na posúdenie ľuďom, ktorí sa v tom vyznajú, ktorí sa vyznajú v psychike dieťaťa hlavne pri, áno, pani poslankyňa, nie nám, ale ani parlamentu, ani súdu, to sú veci, o ktorých súd musí rozhodnúť na základe individuálnych okolností posúdenia prípadu. Aké prostredie, či dve prostredia sú vhodné pre toto dieťa.
Preto hovorím, že je potrebné mať tri rovnocenné možnosti, akým spôsobom rozhodnúť, a nediktovať tu v parlamente, že jediná možnosť je tá správna - striedavá osobná starostlivosť.
Ak vy priznávate, že individuálne dieťa môže pristupovať k svojmu rodinnému prostrediu, ktoré bude buď jedno, alebo dva, rôzne, v každom jednom prípade u toho dieťaťa je to vhodné, u toho to nie vhodné, tak potom nedávajte obligatórne určenie striedavej osobnej starostlivosti. V tomto je to zásadný problém.
Dámy a páni, ja mám ešte jeden problém s vystúpením pána poslanca Gála. S tým, čo pán poslanec Gál hovoril, ja súhlasím. S tým, čo pán poslanec Gál urobí, s tým nesúhlasím a nechápem to. Hlavný leitmotív tohto návrhu zákona a predmet tej úpravy je ten, že sa zavádza povinnosť určenia osobnej striedavej starostlivosti. Ja sa pýtam: Akým spôsobom zmeníme ten zákon tak, aby povinné zverenie do osobnej striedavej starostlivosti nebolo? No potom sa vrátime k právnej úprave, ktorá je platná už v súčasnom zákone o rodine, a potom tento zákon netreba.
Tu je problém dvoch vecí: buď chceme teda preferovať jednu z troch možností zverenia dieťaťa do starostlivosti, alebo necháme pôvodný stav troch rovnocenných možností zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti: otcovi, matke, striedavá osobná starostlivosť.
A tu odpovedám pánovi poslancovi Gálovi, ale aj pánovi poslancovi Viskupičovi. Pán poslanec Gál, nepotrebujete ten zákon do druhého čítania, lebo keby ste ho menili, tak v takom prípade stráca zmysel navrhovaná právna úprava a meniť není treba nič.
A pánovi poslancovi Viskupičovi trošku v dlhšom časovom slede môžem odpovedať, že práve preto som nehovoril o pozmeňovacích návrhoch, lebo ja chcem byť k tejto problematike konštruktívny, pretože nie je čo meniť. Keby som to chcel meniť, tak to musím celý návrh zákona poprieť, lebo princípom toho návrhu zákona je preferovať jednu z troch možností. A tie tri možnosti sú už v súčasnosti dané. Takže, a nehovoriac o tom, že sme v prvom čítaní a hovoríme o zmysle a účele navrhovanej právnej úpravy.
Či ten návrh zákona bol šitý horúcou ihlou, alebo nie, to je už jedno. Problém ten návrh zákona má v tom, že preferuje jednu z troch možností, vylučuje súd z individuálneho posúdenia okolnosti prípadu, zhodnotenia psychického stavu dieťaťa a naviazania sa na jednu z troch možností realizácie starostlivosti o dieťa, či už jedným z rodičov, alebo striedavou starostlivosťou.
A možno ten ďalší hlavný legislatívny nedostatok je, že tým, že ste chceli, dámy a páni, preferovať striedavú osobnú starostlivosť ako tú prvú, automatickú, ste museli vylúčiť záujem dieťaťa. Ale ten nemôžete vylúčiť v zmysle zákona o rodine. Je to jedna z podstatných náležitostí, podmienok, ktoré musia byť splnené pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti.
No a myslím si, že už aj poslanec Gál, s ktorého slovami teda súhlasím, ale myslím si, že sa nerozhodol z hľadiska toho úplne správne, dostatočne nadviazal a vysvetlil, že tak, ako je naformulovaný návrh, hovorí o tom, že sú splnené podmienky na starostlivosť u jedného, sú splnené podmienky na starostlivosť u druhého, to však neznamená, že sú splnené podmienky dokopy pre obidvoch naraz. To je presne ten individuálny prístup ku každému prípadu. To je ten záujem maloletého dieťaťa. Posúdenie jeho psychických možností, daností vo vzťahu k obidvom výchovným prostrediam, vo vzťahu k tomu, ako bude žiť, kde bude mať školu, lekára, jasle, škôlku atď.
Na záver si dovolím povedať, že oceňujem úmysel predkladateľov zlepšiť realizáciu práv aj otcov. My musíme hľadieť na záujem detí, maloletých detí, ale, samozrejme, súčasťou tohto záujmu každého maloletého dieťaťa je styk s obidvoma rodičmi čo najväčší, čo najširší a právo každého rodiča rozhodovať o výchove dieťaťa rovnocenným spôsobom. Chcel by som povedať, že v týchto intenciách si myslím, že by sme mali hľadať iné riešenia, ako zvýšiť vymožiteľnosť práv každého rodiča, to znamená aj otcov, a ako hľadať najlepší záujem dieťaťa. A jedna z tých troch možností, ktorá bude individuálne rozhodnutá v každom jednom prípade, verte, že bude správna.
Dovoľte mi ešte zareagovať na to, čo povedala pani predkladateľka, pani poslankyňa Blahová, ktorá povedala, že zostáva jej rozum, zastáva jej rozum, keď som hovoril o odňatí dieťaťa vo svojej reči. Nechcem tu poučovať predkladateľov, ale keď niekto útočí na profesionálnu odbornosť niekoho, tak sa brániť musí.
Ja by som chcel pani poslankyni Blahovej prečítať § 25 ods. 3, ods. 4 zákona o rodine, ktorý znie: "Ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 a 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti."
Pani poslankyňa, ja som nehovoril o niečom novom. Ja som hovoril, ja som hovoril o tom, že toto ustanovenie, keď niekto nedodržiava právo druhého rodiča na styk, je dané už aj teraz v zákone, len sa nevyužíva. Súdy sa boja meniť tieto rozhodnutia a je to sankcia. A sankcia prichádza za nedodržanie rozhodnutia, ktoré je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. To znamená za porušenie záujmu dieťaťa. A v takomto prípade súd môže už teraz podľa platného zákona o rodine zmeniť rozhodnutie o striedavej starostlivosť. Ja hovorím, že sa to nevyužíva, súdy sa boja a možno tuná sprísniť túto sankciu a zaviesť jej obligatórnosť je niečo iné, ako znemožniť posúdenie individuálnych okolností prípadu.
To znamená, že toto je najdôležitejšie z hľadiska tých námietok, ktoré sme uviedli. Striedavá starostlivosť je fajn, ale nie vo všetkých prípadoch. A neberme súdom možnosť rozhodnúť v najlepšom záujme dieťaťa podľa individuálnych okolností. Nedávajme im manuál. Súd je na to, aby rozhodol a nie aby vydal úradnícke rozhodnutie v zmysle zákona, ktorý mu nariadi rozhodnúť len jedným spôsobom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predsedajúci, že budem môcť ešte podať tento návrh. Budem sa snažiť byť vecná a stručná.
Máte pred sebou, prosím, vážené kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravuje ministerstvo obrany, na obec alebo vyšší územný celok. Ide o veľmi praktickú a pragmatickú právnu úpravu, ktorá pripustí alebo umožní, aby ministerstvo obrany previedlo vlastníctvo stavieb a pozemkov tvoriacimi so stavbami jeden funkčný celok, ktoré slúžili voľakedy ozbrojeným silám Československa alebo dnes Slovenskej republiky a ktorých všeobecná hodnota nie je vyššia ako 3 300 eur, formou darovania obci alebo vyššiemu územnému celku. Tento návrh zákona upravuje podmienky, aby sa s týmito lokalitami zase nemohlo nejakým spôsobom kšeftovať, aby som to tak povedala.
Chcem vás oboznámiť aj s tým, čo nemáte v dôvodovej správe, ktorú si môžete prečítať, čo je napríklad ako jeden z projektov za týmto zákonom.
Československá republika po svojom vzniku v roku 1918 a po vojnách prvé dva roky, ktoré absolvovala, zistila, že bude musieť nejakým spôsobom obrániť juhozápad Slovenska a nechala postaviť unikátny, dnes už súbor betónových bunkrov, ktoré idú popri Dunaji na druhej strane a popri rieke Morave. Všade vo svete, civilizovanom svete, kde už sa nebojuje, sa tieto obranné stavby využívajú aj ako prostriedok, ktorým sa posilňuje istý druh cestovného ruchu, ktorý je teraz veľmi populárny, to znamená, existujú celé skupiny obyvateľov celej planéty, ktorí cestujú a pozerajú si tieto unikátne stavby. My už asi pravdepodobne nikdy nebudeme na takej úrovni vojenskej a nebudeme to potrebovať, keď už máme bezpilotové lietadlá, aby sme takéto niečo potrebovali. Každý, kto aspoň trochu videl pár týchto bunkrov betónových na Petržalskej strane, pochopí, že je to určitá hodnota, ktorú by sme mohli využiť.
Preto vás prosím, keby ste sa na to pozreli a podporili tento zákon, pretože umožní napríklad v tomto prípade Bratislavskému samosprávnemu kraju, aby využil tento jedinečný súbor. Samozrejme, je tam okolo cesta, ktorou voľakedy chodili pohraničníci za elektrinou napustenými drôtmi, to by sme tiež mohli využiť. Nebude to lacné, zaviesť tam do toho elektrinu a podobne, ale v každom prípade to bude môcť byť využité na vzdelávanie, na poskytovanie informácií, ako to voľakedy bolo, a, samozrejme, pre cestovný ruch.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení neskorších predpisov (tlač 362), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, t. j. najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 354 z 29. apríla 2011 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som stručne uviedol návrh zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Účelom predloženého poslaneckého návrhu zákona je doplniť platný zákon o priestupkoch a ďalšie zákony tak, aby po prijatí novely rozšírila sa jeho pôsobnosť konať, prejednávať a postihovať konanie, ktoré javí znaky priestupku podľa zákona o priestupkoch a podľa iných zákonov upravujúcich priestupky aj v prípadoch, ak sa javí, že uvedeného konania sa mal alebo mohol dopustiť niektorý z ústavných činiteľov Slovenskej republiky - poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu, sudca alebo člen vlády.
Novela vychádza vlastne z materiálnej podstaty našej ústavy, ja odcitujem len čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že ľudia sú slobodní a sú si rovní v dôstojnosti i v právach. V posledných rokoch sme boli svedkami toho, že v Národnej rade Slovenskej republiky bol opakovane, avšak vždy neúspešne, predkladaný návrh na zrušenie priestupkovej imunity niektorých ústavných činiteľov, teda aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a stále prebieha spoločenská diskusia o tom, či je priestupková imunita čo do rozsahu aj do počtu jej nositeľov v právnom štátne ešte vôbec opodstatnená. Ja sa aj osobne domnievam, že opodstatnenou nie je.
Je síce pravdou, že aj podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy ústavní činitelia nie sú beztrestní. Avšak v rámci uplatňovania vzájomných kontrolných mechanizmov medzi jednotlivými zložkami štátnej moci sa v súčasnosti používa na prejednanie ich skutkov, ktoré by mohli byť priestupkami, a rovnako tak na vyvodenie zodpovednosti voči nim iný postup než voči ostatným občanom Slovenskej republiky. Na prejednanie konania sú rovnako určené iné orgány než orgány polície alebo správne orgány. Takže ústavní činitelia môžu aj prijatím tejto novely, o ktorej budeme dnes hlasovať, o jej prípadnom posunutí do druhého čítania, preukázať, že majú dôveru v inštitúcie nášho právneho štátu.
Dovoľte mi, aby som ešte na záver uviedol, že novou úpravou sa rieši aj ten problém, že bude možné prejednať každé konanie ústavného činiteľa okrem stanovených výnimiek, ktoré je priestupkom podľa zákona o priestupkoch, ale aj podľa osobitných predpisov a súčasne sa určuje, že také konanie, ktoré bolo prejednané alebo je prejednávané podľa priestupkového zákona, nemôže byť predmetom disciplinárneho konania sudcov a poslancov. A tým je vlastne aj dodržaný princíp, že za jeden skutok je možné udeliť len jedno opatrenie. Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2011.
Dámy a páni, dovoľte mi na záver ešte uviesť štyri krátke poznámky.
Po prvé zrušenie priestupkovej imunity niektorých ústavných činiteľov je zapísané aj v programovom vyhlásení vlády. Po druhé pod tento návrh sú podpísaní všetci štyria predsedovia koaličných poslaneckých klubov. Po tretie, ako som spomínal, doposiaľ všetky pokusy zrušiť priestupkovú imunitu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky boli neúspešné, boli to častokrát až tragikomické pokusy, a preto, dámy a páni, verím, že aj hlasovaním o tomto návrhu zákona každý z nás bude môcť prejaviť, ako si ctí Ústavu Slovenskej republiky a najmä už spomínaný čl. 12 ods. 1, ktorý hovorí, že ľudia sú slobodní a sú si rovní v dôstojnosti aj v právach.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo dňa 4. mája 2011 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára, Jozefa Mikuša, Pavla Hrušovského a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, na environmentálnu oblasť, zamestnanosť alebo podnikateľské prostredie. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 č. 352 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predkladateľ, dámy a páni, musím skonštatovať, že opäť tu máme ďalší seriál obľúbenej témy, ktorý sme zhodou okolností aj včera preberali s delegáciou českých senátorov na výbore pre kultúru a médiá. A je zvláštne, že sme sa zhodli v jednom, resp. kolegovia nám odporúčali túto tému vôbec ani neotvárať.
A druhý taký poznatok aktuálny bol, že poukázali sami, že práve bývalý československý prezident Václav Havel bol zvolený vďaka tomu, že napriek tomu, že sa to nemalo stať, bol políciou zadržaný práve na ten čas, keď chýbal jeden hlas v parlamente, aby mohol byť Václav Havel zvolený. Takže ďakujem aj za takéto postrehy, o ktorých my vieme a už sa o nich aj hovorilo. A toto je príklad, ktorý nikto nevysvetlí a nikto neospravedlní, ani predkladatelia. Bohužiaľ, toto bol príklad zneužitia vládnej moci voči poslancovi bez ohľadu na to, aký máme na konkrétneho človeka pohľad alebo čo si myslíme o jeho strane, orientácii alebo názoroch, toto sa jednoducho stať nemalo, ale, bohužiaľ, sa to stalo. A toto je príklad, ktorý varuje, čo sa môže stať, keď vládna moc, teraz akákoľvek, nebudem konkrétny, si raz zmyslí, že tiež by potrebovala eliminovať nejakého poslanca alebo poslancov na to, aby si presadila svoje.
Takže je zrejmé, že všetci rešpektujeme rovnosť, rovnosť práv a rovnosť povinností, ale v prípade poslancov, ktorí sú v opozícii, je zrejmé, že imunita je akousi legislatívnou poslednou ochranou pred tým, aby vládna moc nepostupovala až tak brutálne, ako si to dovolila v prípade poslanca Sládka.
Preto by som dal do úvahy pred druhým čítaním predkladateľom, keď už teda chcú žonglovať s touto - pre časť politikov a, prirodzene, časť médií - veľmi zaujímavou témou, ale ako som sa už raz vyjadril, je to ako s yetim, všetci o ňom so záujmom rozprávajú, ale nikto ho doteraz ešte nevidel. Takže tak je to aj s imunitou. Je to veľmi dobrá téma, všetci ju naháňajú, všetci sledujú stopy, ale zatiaľ, zatiaľ neviem, žeby sme riešili nejaký konkrétny prípad. A mali by sme reagovať asi na spoločensky vyvolané negatívne javy. A našťastie, našťastie môžem konštatovať, že takýto dôvod nemáme.
Takže ak predkladatelia predsa len sú tak zaklapkovaní, ako ste aj povedali, možno tým programovým dokumentom vládnej koalície, tak potom nech sa páči, buďte galantní, seriózni a priznajte pohyblivú imunitu pre poslancov opozície, akýchkoľvek. Raz to budete vy, raz sme to my, raz to bude niekto iný. Dobre, vládni poslanci ju nepotrebujú, pretože môžu sa spoľahnúť na férovosť vlády. Ja vám dávam takýto návrh, skúste vyriešiť pohyblivú imunitu tak, že bude chránený len poslanec opozície, tak ako to bolo aj v minulosti pri vzniku imunitných práv. Tam to bolo, samozrejme, vtedy pre všetkých, pretože celý poslanecký zbor bol vtedy v podstate voči opozícii, voči panovníkovi.
A druhá možnosť je takzvaná fakultatívna, kedy by poslanec pri skladaní sľubu mohol využiť svoje právo a vyhlásiť, či si v danom funkčnom období uplatňuje, alebo neuplatňuje imunitu. A to je zasa signál pre voličov, ktorí by chceli povedzme selektovať konkrétnych politikov. Takže politik bude konkrétne vystavený možnosti takejto konfrontácie, a tam už je, samozrejme, možnosť ľubovoľná, presahujúca koalično-opozičné zadelenie.
Na záver chcem povedať, že poslanci Slovenskej národnej strany v minulom volebnom období už podporili dosť významnú zmenu v oblasti priestupkovej imunity, a to v tej časti, kde pri dopravnej nehode musí účastník, pokiaľ je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sa podrobiť dychovej skúške na alkohol alebo omamné látky. Áno, keď je účastníkom dopravnej nehody, nie keď spácha, ale ak je účastníkom. To znamená, že môže ísť aj o vyvolanú alebo náhodnú dopravnú nehodu. Myslím, že v tej poslednej vete som povedal dva rôzne varianty, ktoré sú možné.
Takže vidíte, že je tu prístup k rozumnému riešeniu a poslanci s tým nemajú problém, ale rozhodne odmietam takýto populizmus, ktorý, myslím si, že za súčasného stavu, keď niektorí predstavitelia vládnej koalície na postoch ministrov vyhlasujú, že majú už pod sebou, alebo v rukáve už majú prokuratúru, už majú políciu a už im chýba iba Najvyšší súd. V podstate od prokuratúry cez súdy, políciu až na Ústavný súd, tak s obavou sa pýtam teda, že prečo, hej. A voči komu? A načo to potrebujú? A navyše, dokonca v poslednej dobe si dovolilo ministerstvo vnútra zakúpiť odpočúvacie zariadenie a má snahu vyňať sa spod spoločného režimu, do ktorého patria všetky typy a inštitúcie určené zo zákona na odpočúvanie len s tým rozdielom, že práve na tieto zložky existuje aj špeciálny kontrolný výbor, ktorý síce je, má len povedzme pasívne možnosti a možno nejaké interpretačné alebo interpelujúce možnosti konania, ale tam to v podstate končí. Takže vidíme, že tu by došlo aj k vyňatiu spod kontroly parlamentu konania, a najmä účelového. Takže toto je zasa realita, dámy a páni, v ktorej momentálne žijeme.
V minulosti, keď bol dôvod na konanie, keď najmä poslanci opakovane za SMK vyvolali negatívne reakcie verejnosti spôsobom vedenia motorového vozidla, nazvime to takto, tak sme nemali problém to upraviť tak, že to bolo zrozumiteľné a bolo to akceptovateľné všetkými stranami, či koalíciou, opozíciou, ale aj verejnosťou a médiami. Ale to, čo navrhujete vy, to ide nad rámec histórie, ide nad rámec zadefinovaného inštitútu, pretože, bohužiaľ, interpretácia sa zúžila na výkon človeka, čo je, samozrejme, tiež účelové, pretože má sa chrániť inštitúcia a tou je parlament. A je prirodzené, že výkon týchto práv robí konkrétny poslanec alebo v prípade sudov ako ďalšej nezávislej zložky je to, samozrejme, konkrétny sudca.
Ale zoberme si napríklad ďalšiu inštitúciu, ktorú chránime v zákone a to je rodina. Nevieme takisto chrániť inštitúciu. Čo je to rodina? To sú rodičia a deti. Čiže chránime deti, ich práva a ukladáme isté rodičovské povinnosti. Čiže výkon predovšetkým inštitúcie rodiny je založený tiež na ľuďoch. A tam všetci rozumieme, že tá podpora a ochrana spoločnosti je zrozumiteľná. Takže je veľmi ťažké chrániť inštitút alebo inštitúciu, ktorá má byť kontrolnou zložkou voči vládnej moci, ktorá sa, bohužiaľ, v tomto čase správa ako slon v porceláne, vedomá si svojej váhy a sily a nebojí sa to aj deklarovať.
Takže toto je dôvod, prečo som vystúpil bez prípravy, ako vidíte, a nebudem hovoriť ani dlho, pretože nemám problém hovoriť to, čo si myslím, a to, čo aj cítim, tak ako ma k tomu mandát zaväzuje.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, zareagujem len na prvú časť vášho príspevku. Prerokovávame riešenie priestupkovej imunity, nie trestnoprávnej imunity, takže ten príklad, ktorý ste použili o tom volení pána prezidenta Havla, je nie úplne korektný. Vzhľadom na to, že sa jedná o priestupkovú imunitu, tak vám nemôže hroziť, že vás niekto zatkne.
Na druhej strane, táto novela rieši aj prípad, že by vás chcel niekto riešiť na mieste, čo sa týka priestupku, a vy ste sa ponáhľali na hlasovanie. Vy môžete odmietnuť riešenie priamo na mieste a odložiť takto konanie o priestupkoch voči vašej osobe a vďaka tomu nebudete meškať na akékoľvek rokovanie alebo hlasovanie v parlamente.
Ďakujem.

Pán poslanec, vy ste tu popísali jeden pohľad. Každá minca má však dve strany. Možno, že je treba ošetriť naozaj aj tu druhú stranu. Hovorili ste o tom, že imunita je akýmsi zaklínadlom v našom pléne, a práve preto by možno bolo dobré, aby sa tá imunita už stala možno minulosťou, aby to nebolo ako yeti, ale aby sme začali plniť článok ústavy, ktorý ste tu niekoľkokrát citovali.
A ešte by som možno takú krátku poznámku, že stále si myslím, že najprirodzenejšie je to, že ak ústavný činiteľ bude dodržiavať tak ako iní občania zákony platné v našej krajine.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcel by som fakticky doplniť vaše vystúpenie. SMER - sociálna demokracia sa veľmi jasne vyjadril k návrhu na zrušenie priestupkovej imunity 6. októbra 2010 na tlačovej konferencii. Vyjadrili sme sa, že sme pripravení podporiť zrušenie priestupkovej imunity, ale máme jednoduchú podmienku, zrušiť súčasne aj v iných predpisoch výsostne upravené postavenie iných ústavných činiteľov, ako sú členovia vlády, ako je predseda parlamentu a tak ďalej, ktoré sa týka možnosti prednostnej jazdy, používania majákov, jednoducho jazdenia rýchlejšie ako iní účastníci cestnej premávky.
Vychádzali sme z koaličných zdôvodnení, že v návrhu ide o princíp rovnosti, že poslanci si majú byť rovní s občanmi. Ak má byť princíp rovnosti tým určujúcim, tak si myslím, že má byť, má platiť aj pre ostatných ústavných činiteľov. To znamená, že ani minister, ani premiérka, ani predseda parlamentu, ani ďalší ústavní činitelia nemôžu mať v cestnej premávke väčšie práva ako bežní ľudia. V októbri minulého roku sme to verejne vyhlásili, že ak by bolo toto zaradené do spoločného návrhu zákona, SMER zrušenie priestupkovej imunity podporí.
Za osem mesiacov nás nikto z koalície neoslovil, nikto nezaujal k nášmu návrhu oficiálny postoj, z čoho sme usúdili, že o náš návrh nie je záujem a to súčasne znamená po prvé, že koalícii nejde o žiadny princíp rovnosti, ale týmto návrhom len zakrýva neúspechy vlády Ivety Radičovej. (Potlesk.)