20. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja v zásade v krátkosti chcem zaujať stanovisko k niekoľkým novelizačným bodom. A týka sa to predovšetkým novelizačného bodu 47, kde sa § 22 dopĺňa novými odsekmi 7 a 8.
V čom je podstata problému, na ktorý chcem upozorniť? Táto novelizácia zavádza povinnosť obce zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce. A, po druhé, odchyt túlavých zvierat a ich umiestňovanie do útulkov môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba, ktorá je na tento úkon vyškolená. Školenia bude vykonávať podľa tejto novely zákona Štátna veterinárna a potravinová správa. A tuto vidím v zásade problém, ktorý považujem v konečnom dôsledku za závažný, závažný v tom, že sa presúvajú na obce a mestá nové kompetencie, ktoré doteraz v tomto zákone ani v žiadnom inom zákone zadefinované neboli, bez presunu finančných prostriedkov zo štátu na tieto činnosti, ktoré zákonom obciam a mestám ukladáme.
Druhá vec, ktorá ma na tomto zaráža, bude znamenať ďalšie zvýšené finančné výdavky. Predpokladám, že Štátna veterinárna a potravinová správa nebude vykonávať školenia ani preskúšavania odborne spôsobilých osôb zadarmo. To znamená, ak bude obec povinná vykonávať odchyt týchto zvierat iba prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, buď si ich vyškolí sama, alebo uzatvorí zmluvu na komerčnej báze s odborne spôsobilou osobou, ktorá bude tieto činnosti na území obce vykonávať, čo znamená opätovne vyťahovanie finančných prostriedkov z rozpočtov obcí a miest bez toho, aby tieto finančné prostriedky boli zo štátu do rozpočtov obcí a miest presunuté, nakoľko obciam a mestám túto povinnosť ukladá štát.
Ja osobne si myslím, že takéto riešenie nie je dobré a poprosil by som aj pána ministra, ako predkladateľa, aby ministerstvo pôdohospodárstva bolo v druhom čítaní vo výboroch ústretové k tomu, aby sme tu hľadali nejakú zhodu. Na jednej strane dávam tým priestor pre vystúpenie aj kolegyni Rosovej ako osobe, ktorá sa dlhšie venuje problematike ochrany zvierat. Bude mať možnosť zareagovať na túto skutočnosť.
Ale ja chcem upozorniť aj na vec, že nemôže to byť len predmetom povinnosti obcí a miest. Ja som povedal pri iných príležitostiach, že predovšetkým po Vianociach nám behajú po obciach a mestách desiatky, stovky, možno tisíce vianočných darčekov, ktoré ľudia kúpia deťom k Vianociam, ktoré za dva týždne sú im na obtiaž, a vyhodia ich na ulicu, a vy sa musíte o to starať.
Jedna z argumentácií, ktorá je pri tomto návrhu zákona, je, že veď obce a mestá vyberajú poplatky za psa, teda daň za psa, z ktorých to v zásade môžete hradiť. Ale ten problém nespočíva v tom, predovšetkým v malých obciach, že by miestni občania vyhadzovali zvieratá na ulicu, ale v tom, to hovorím predovšetkým ako predstaviteľ obce, ktorá je v blízkosti Bratislavy, že ľudia žijúci v mestách prídu do najbližšej dediny alebo o dve dediny ďalej, otvoria dvere, vyhodia psa na ulicu a ja ako starosta tejto obce musím zabezpečiť jeho odchyt a všetku ďalšiu starostlivosť.
Je ten problém vážny, ale v určitej chvíli už nadobúdam pocit, že v tejto krajine sú chránené všetky druhy zvierat a tou najohrozenejšou skupinou začínajú byť ľudia. A nad týmto by sme sa mali vážne zamyslieť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Oceňujem, že tento zákon sa dostal v tejto chvíli na stôl, pretože jednoducho sme už dosť ďaleko od vstupu do Európskej únie, keď sme jednoducho boli nútení zosúladiť legislatívu nášho štátu s právom legislatívnej Únie.
Na druhej strane povedomie našich obyvateľov, občanov sa rozvinulo do veľkého diapazónu demokracie, ktorý znamená aj to, čo tu hovoril pán poslanec Petrák, to znamená, je to obrovská nedisciplinovanosť a nezodpovednosť voči správaniu oproti ostatným obyvateľom. To znamená, že je potrebné začať isté veci regulovať a je otázka diskusie, komu a akým spôsobom zavesiť na krk financovanie takýchto opatrení. Len ja sa v tomto kontexte spýtam, a možnože tým pobúrim istú časť poslancov, či je spôsobom pri takto vyhodených zvieratách ich odchytenie, preliečenie, sanovanie v drahých zariadeniach a následne tak či tak utratenie alebo predaj na kadejaké bojové účely ap., keď jednoducho takéto zvieratá potom sú predmetom cvičenia bojových plemien psov.
Medziiným, u nás sa začali chovať zvieratá na Slovensku tak ako všade od škorpiónov. Neviem ešte, či by niekto choval na Slovensku slony. Ale viem o chove leopardov, levov, podobných zvierat, čo v značnej miere síce je obohatením pre mnohých ľudí z hľadiska ich zážitku a všetkých možných vnemov, ale zas zároveň zaťažujúce pre ostatných, hlavne okolie.
Čiže je potrebné ozaj v tomto kontexte sa pozrieť na tieto veci. Samozrejme, to sú len následky toho, že naši občania sa majú svojím spôsobom dobre. Čiže musíme pristúpiť k príslušnej regulácii.
Na druhej strane sú tu riešené aj veci, ktoré sa týkajú veterinárnych opatrení charakteru chovateľského pri chove klasických hospodárskych zvierat.
A jednoducho prišli sme do nejakého poznania a ozaj je potrebné tieto veci riešiť. Samozrejme, k tomu ešte bude diskusia, ktorá jednoducho bude možno ústiť do pozmeňujúcich návrhov, ale oceňujem že tento zákon je na stole. Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, prihlásila som sa do tejto rozpravy preto, aby som vyjadrila potešenie nad tým, že zákon sme dostali v takej podobe, ako ho máme predložený, najmä s ohľadom na to, že v tejto novele zákona sú zahrnuté viaceré opatrenia, po ktorých volá veľká časť slovenskej verejnosti, každopádne tá časť verejnosti, ktorej leží na srdci otázka ochrany zvierat.
Do tohto zákona sa dostali mnohé pozitívne opatrenia. A medzi ne rátam aj to, že osoby, ktoré budú poverené sanáciou zvierat, musia byť kvalifikované. A myslím si, že je to zásadný pokrok oproti tomu, čoho sme svedkami dnes, keď vidíme zábery o tom, ako rôzni samozvaní šarhovia narábajú so zvieratami.
Chcela by som upozorniť ale, že tie obavy, ktoré tu boli sformulované pred mojím vystúpením zo strany kolegov, nie sú celkom opodstatnené, pretože, samozrejme, jedna vec je problém, ktorý spôsobujú nezodpovední majitelia psov, ktorí sa ich zbavujú takým spôsobom, ako to tu bolo opísané, to znamená, že ich zanechajú opustené niekde, či už v lese alebo na vidieku. Na druhej strane ale tento zákon zavádza označovanie spoločenských zvierat čipom čiže transpondérom. To znamená, že v takýchto prípadoch jednoducho už sa bude dať vypátrať majiteľ. Považujem to za veľký pokrok, považujem to za veľmi dôležité. Toto opatrenie dodnes sme mali vo vyhláške, dnes sa dostáva do zákona. To znamená, myslím si, že tým zásadne sa bude eliminovať tento jav a že to môže naozaj prispieť k tomu, aby ľudia pristupovali k svojmu rozhodnutiu zaopatriť si spoločenské zviera podstatne zodpovednejšie.
To, čo chcem oceniť hádam najviac, je, že tento zákon vypúšťa možnosť usmrtenia nechcených zvierat z jediného dôvodu, a to ak pre ne nie je možné zabezpečiť náhradnú starostlivosť a nie je toto dostatočný a primeraný dôvod na usmrtenie zvieraťa.
To, čo je podstatné, čo v zákone nie je zapísané, ale kam by mal on smerovať, je väčšia zodpovednosť obcí za prevenciu v tom zmysle, že obce by mali zodpovedne podporovať aj sterilizáciu spoločenských zvierat a mali by každopádne teda pristúpiť k takýmto programom, z čoho potom sa ďaleko zníži potreba budovania útulkov, resp. podobných zariadení.
Takže ešte raz veľmi stručne. Chcem poďakovať pánovi ministrovi za tento návrh zákona. Vnímam to ako reakciu na volanie veľkej časti verejnosti, ktorá našla svoju odozvu aj v parlamente, Vnímam to aj ako istú reakciu na aktivity poslaneckej skupiny na zlepšenie legislatívy na ochranu zvierat.
A chcela by som v mene tejto poslaneckej skupiny pánovi ministrovi predložiť návrh zákona o ochrane zvierat, návrh zákona, ktorý v dnešnej legislatíve absentuje a ktorý je blízky tej filozofii, s ktorou predstúpil pred Národnú radu v tejto novele zákona, ktorú práve prerokúvame. Takže budem rada, keď sa tým návrhom bude zaoberať ministerstvo. A keď dostaneme k nemu pripomienky, radi ich zapracujeme, ale pevne verím, že sa tento parlament dopracuje k tomu, aby prijal aj takúto zásadnú legislatívu na ochranu zvierat. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ja chcem povedať, len jednu poznámku. Domnievať sa, že na Slovensku budú očipované všetky zvieratá, je „púhopúhou“ ilúziou. To sa ani reálne nedá urobiť. A v každom prípade za ich odchyt bude zodpovedná obec. Ak tu pán kolega Radošovský povedal, čo všetko sa na Slovensku chová, ja si viem predstaviť, že veľké zvieratá ako psy, tigre a ja neviem čo budú očipované. Ale do tejto kategórie tak isto spadajú vtáky, z ktorých mnohé sú chránené. Do kategórie, v ktorej budete povinná ich odchytávať, patria napr. aj hady, ktoré si niektorí chovajú. A už si vôbec neviem predstaviť, že had alebo škorpión, alebo nejaké iné zviera, ktoré bude takýmto spôsobom chované, bude aj očipované, lebo to sa ani technicky zrealizovať nedá. To znamená, že ak ten návrh zákona je aj v tom, aby aj zvieratá boli chránené, proti tomu nemám absolútne nič. Len hovorím, že tá ochrana má byť primeraná a že ak niekto zavádza primeranú ochranu zvierat, tak ju niekto musí aj zaplatiť. Veď obec ako taká nemôže zodpovedať za činy obyvateľov inej obce, iného mesta, jednoducho tým, že ich rozmary bude sanovať z vlastného rozpočtu. To jednoducho neprichádza do úvahy. No zaveďme potom v tom prípade, ja sa ospravedlňujem za výraz, ktorý poviem, niečo ako recyklačný poplatok pri práčkach alebo pri spotrebnej elektronike. Hovorím, ospravedlňujem sa za výraz, ktorý som použil, lebo nie je adekvátny, ale je to možno riešenie, ale opätovne je to len čiastkovým riešením, lebo tieto veci sa dajú zabezpečiť v chovných staniciach, ale reálne sa nedajú zabezpečiť pri drobnom podomovom predaji takýchto zvierat, čo je podstatná časť tohto predaja. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je nová jednoznačnejšia úprava výkonu činnosti a postavenia subjektov v oblasti šľachtenia a plemenitby. Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som len štandardnú spravodajskú správu. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie ma svojím uznesením zo 16. júna 2011 určil spravodajcom k vládnemu návrhu zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky formálnoprávne stránky uvedené v § 67, 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada, samozrejme, po rozprave v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, uzniesla na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pokiaľ tak bude, potom navrhnem vyradenie výborov, ktoré by zákon prerokovali. Sú to ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Samozrejme, za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je ustanovenie požiadavky na výrobu tabakových výrobkov, ich dovoz, umiestňovanie na trh, označovanie, ako aj úlohy a organizácie úradnej kontroly tabakových výrobkov. Doteraz túto oblasť sme mali riešenú v zákone o potravinách. Keďže tabak nie je potravina, tak rezort sa rozhodol pri novele týchto zákonov riešiť oblasť tabakových výrobkov osobitným zákonom. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 101 zo 16. júna 2011 ma určil ako spravodajcu k predloženému návrhu zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky predpísané, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 20. schôdze.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc s oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 9. júna navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 26. augusta a v gestorskom výbore do 31. augusta.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.