20. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rád, že minister financií uviedol jeden z dôvodov, prečo toto stanovisko, ktoré bolo predložené skupinou poslancov, je zmätočné, zavádzajúce, resp. neférové. Ja prečítam z tohto stanoviska ešte druhý dôvod a budem citovať: "Národná rada Slovenskej republiky vzhľadom na uvedomenie si skutočnosti, že nesúhlas Slovenskej republiky by viedol k zablokovaniu celého procesu...“ Bolo by férové, poctivé a zodpovedné, keby predkladatelia, keď hovoria o tom, že chcú bankrot Grécka, predložili stanovisko nie s podmienečným súhlasom, ale s nesúhlasom a neskrývali sme sa tu za slovíčka v tomto stanovisku, lebo hneď tá prvá podmienka, a zhoduje sa na tom väčšina ekonómov, znamená so 100-percentnou istotou okamžitý neriadený bankrot Grécka. A preto nepodporím toto stanovisko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem oceniť veľmi zodpovedný prístup ministra financií. Dámy a páni, hovorím to napriek tomu, že Kresťanskodemokratické hnutie malo veľmi zdržanlivý postoj k prijatiu eura, k vstupu Slovenska do eurozóny. Určite si to pamätáte, ako naše postoje boli predmetom rôznych úškľabkov aj ekonómov, aj odborníkov, aj prognostikov, a pritom my sme hovorili o tom, že mať spoločnú menu bez rizika je vtedy, keď krajiny majú veľmi podobný alebo rovnaký ekonomický vývoj, ekonomickú úroveň. Ale dnes, si myslím, sa musíme správať ako tí, ktorí sa vezú na jednej lodi. Dnes je jedno, či niekto je na hornej palube s dobrým výhľadom, s lepšou stravou alebo či je niekto v podpalubí. Dámy a páni, dnes strácať čas tým, že kto je na vine, alebo príp. inými riešeniami, že nech len tí, ktorí sú na tej najvyššej palube, platia a iní platiť nebudú, si myslím, je veľmi nezodpovedný prístup. Ja si myslím, že sa musíme správať teraz veľmi ostražito, veľmi zodpovedne. A je mi ľúto, že moji kolegovia z koaličnej strany to nevidia.

Ďakujem. Pán minister, veľmi pozorne som počúval a chcel by som oceniť aj napriek tomu, že vás kolegovia z opozície alebo ostatní poslaneckí kolegovia, myslím, trikrát prerušili, že ste mali obrovskú trpezlivosť predniesť tú argumentačnú silu, ktorú ste ponúkli, pričom zároveň váš predrečník predseda parlamentu, ktorý takisto hovoril, mal pozbierané z iného pohľadu argumenty. Veľmi ma tento spor ako poslanca podporujúceho koalíciu neteší. Napriek tomu vám želám, keďže ste spomínali vo svojom prejave takú tú nepopulárnu kartu, ktorou je čierny Peter, keďže ju držíte vy na rôznych fórach, nielen na fóre Národnej rady, ale aj na fórach či už európskych a hlavne na jednom dôležitom fóre pred našou verejnosťou, aby ste mali dostatočnú trpezlivosť na to, že je táto dôležitá téma napriek snahe možno prerušiť debatu veľmi dôležitá, aby boli naozaj položené pádne argumenty a argumenty, ktoré nebudú môcť byť postavené iba do pózy iba populizmu. A tým, že sa budeme musieť zaoberať nejakým mandátom, ja oceňujem, že jednak kolegovia z klubu predložili túto debatu, a dúfam, že sa dopracujeme následne potom pri hlasovaní k nejakému kompromisu, ktorý vám umožní mať voľné ruky. Takže zatiaľ veľmi neviem povedať, ako sa zachovám pri hlasovaní, ale chcem vás vyzvať, aby ste mali ešte dostatočnú trpezlivosť pri... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, dámy a páni, ja som jeden z tých poslancov, ktorý to stanovisko podpísal, na základe žiadosti pána predsedu Sulíka. A plne súhlasím s tým, aby sa táto diskusia na pôde parlamentu otvorila. Za to som, ale jednoznačne musím jedným dychom potvrdiť moju obrovskú obavu z toho, tak ako pán minister ste veľmi správne podľa môjho názoru prezentovali, že by podobný postup zaujali, ako sa možno prezentuje tuná, iné krajiny eurozóny. To znamená napr. Nemecko alebo iné členské štáty. Je obrovským podielom zastúpený súkromný sektor pri riešení týchto problémov, rovnako to vo vašom vystúpení bolo prezentované. A podľa mňa keby sme podobne postupovali a tlačili na iné členské krajiny, hrozilo by skutočne to, že úrokové sadzby, ktoré sú aj voči našej štátnej zadlženosti jednoducho vyrubované, by mohli z hľadiska rizikovosti celého sektora sa zvýšiť. Z toho dôvodu tuná prehlasujem, že takto prezentované stanovisko, ako je tu v návrhu uznesenia, ja osobne napriek tomu, že som tú výzvu, aby sa o tom tu rokovalo, nepodporím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili vo faktických poznámkach.
Najskôr, pán predseda Sulík, prečo hovorím o tých 10-ročných? No preto, že keď predpokladáme, že 5 rokov by boli o 1 percentuálny bod zvýšené úrokové sadzby, tak keby sme ich vymenili 2-ročné za 2-ročné, 5-ročné za 5-ročné, 10-ročné za 10-ročné, 15-ročné za 15-ročné, tie, ktoré budú splatné, a aj tie, ktoré nám ešte navyšujú dlh, tak za tých 10 rokov by to bolo 2,6 mld. eur. Je to úplne korektné porovnanie. A nie je nereálne, žiaľbohu, očakávať ich nárast o 1 percentuálny bod, teda o 25 % pri predpokladaných dnešných zhruba 4 %. Skôr by možno bolo reálne predpokladať, že to môže byť aj viac. A, len pre ilustráciu, pri 1,5 % by to už bolo 3,9 mld. eur, takmer 4 mld., pri 2 % by to bolo 5,3 mld. eur za tých 10 rokov naviac. Čiže naozaj nemáme na výber z dobrých a lepších riešení, aj keď som pánovi poslancovi Zajacovi nie celkom rozumel.
No áno, ideálne by bolo zastaviť proces sebadeštrukcie EÚ a eurozóny, ale ak si myslíme, že spustením neriadeného bankrotu zastavíme proces sebadeštrukcie, tak je to presne, ale presne naopak, spustením neriadeného bankrotu spustíme proces deštrukcie EÚ a eurozóny. A v tom je práve ten problém.
Takže ešte raz, ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili. A ja som pripravený o tom diskutovať aj v pléne, príp. aj v kluboch, lebo naozaj ide o vážnu vec.
A bolo by dobré vysvetľovať to aj ľuďom, pretože je najľahšie zaujať pozíciu, že nedáme a nedajme. Áno, je to populárne, je to aj populistické, ale tie náklady, ktoré by nakoniec museli niesť ľudia, by boli omnoho, omnoho vyššie. Ďakujem pekne.

Faktické poznámky nie sú, reagovať ale teraz bude pán podpredseda vlády. Nech sa páči.

Veľmi sa ospravedlňujem ja nemám faktickú a môžem reagovať len v rozprave. Ale my sa tu môžeme takto dohadovať.
Ale to je absolútne neporovnateľné. Ako môžeš porovnávať Českú republiku, Veľkú Britániu? Veď ale nie sú členmi eurozóny. Od ich súhlasu nezávisí, či k tomu neriadenému bankrotu dôjde alebo nedôjde. Ale od nášho súhlasu to závisí. Veď ja nehovorím, že dajme Grécku pôžičku za akýchkoľvek podmienok. Ľudo Kaník to jasne povedal. My sme sa zaviazali aj vašimi hlasmi, poslancov SaS, že sme v ochrannom vale. Takže ak požiada ktorákoľvek krajina o program a o pôžičku, tak je našou povinnosťou rokovať o tom. A je úplne legitímne, že tu hovoríme o tom aj, za akých podmienok by to bolo, ale tvrdiť, že na tom takisto je Veľká Británia alebo Česká republika ako my, no jednoducho to tak nie je.
A prečo sa nič nerobilo? Ale robilo sa. Veď ten rok sa využil na to, že aj tá rekapitalizácia bánk do istej miery sa urobila, áno, nie dostatočne.
A k tomu, že Grécko to neplnilo. Áno, neplnilo to, ale ďalšia tranža je podmienená. Čiže netvárme sa, že to je tak mäkký program, že len im dáme peniaze a oni si môžu robiť, čo chcú. Veď to tak nie je, veď ten ozdravný program, ktorý teraz prijímajú, a majú boje v uliciach, je, áno, pretože neplnili podmienky toho prvého úveru a teraz museli, lebo tie podmienky úverov sú tak tvrdé, prijať dodatočne ďalšie opatrenia. A oni ich za tento rok budú musieť splniť. Každý polrok chodí jedna tranža a jednoducho ak podmienky nie sú plnené, tak tranža nie je uvoľnená. Čiže nemyslíme si, že aj pre nich je to ľahké a že je to tak, že sa dali peniaze. Jednoducho to nie je tak.
Ospravedlňujem sa, už nebudem reagovať, ak bude reagovať zase pán predseda. (Reakcia predsedu NR SR Richarda Sulíka: „Ja som sa na neskoršie prihlásil.“)

No tak vypnite pána predsedu.
Teraz dávam slovo tým, ktorí sa prihlásili ešte ďalej do rozpravy písomne. A ešte za poslanecký klub Slovenskej národnej strany nie je tu pán poslanec Rafael Rafaj, potom sú ešte prihlásení písomne páni poslanci Marek Maďarič a Dušan Jarjabek a po ich vystúpeniach dám potom priestor na možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Slovo v rozprave má pán poslanec Rafaj. Nech sa páči.

Ďakujem pán predsedajúci, za slovo. Na úvod musím vyjadriť, dámy a páni, isté osobné sklamanie z formy diskusie, ktorá tu pripomína trh, keď jedna strana vykrikuje, že jej paradajky sú červenšie a lacnejšie ako tie paradajky druhé. Evidentne sa prejavuje naša zlá slovenská vlastnosť, že opäť sa Slováci hádajú kvôli niekomu tretiemu. Už sme si zvykli, že sa tu hádame kvôli Maďarom a oni z toho ťažia. Nuž nie je to nič nové. Dneska sa tu hádame kvôli Grékom, ktorí zas z toho budú ťažiť, hlavná vec je, že sa pohádame, hlavná vec je, že meritum a podstata nám bude niekde utekať. No a najnovšie to vidíme, že prebiehajú tu dokonca aj akési stranícke preteky medzi členmi vládnej koalície, čo je už naozaj smutné.
Slovenská národná strana, resp. jej poslanci sa podpísali pod túto iniciatívu z veľmi jednoduchého dôvodu. Už pred voľbami v roku 2006 sme mali billboardovú kampaň, či budeme a je správne dávať pôžičku Grékom. To už je rok a pol. Takže my nemeníme názory. Rovnako v tomto parlamente v auguste minulého roka sme nehlasovali za pôžičku Grécku. Opäť, ak sa niekto pýta, prečo sme za ňu nehlasovali, odpoveď je, že ôbec sme nezohľadňovali, či to iniciuje opozičná strana alebo vládna strana. Jednoducho pre nás je vždy kľúčové to, čo sa rieši, a nie to, kto to, čo sa rieši iniciuje. A myslím, že toto by v tomto parlamente malo byť pri akomkoľvek inom bode to najpodstatnejšie. Slovenská národná strana je teda vždy za slovenskú košeľu, ktorá je bližšia. Nebojím sa to povedať aj zopakovať viackrát. Sme za slovenskú košeľu, ktorá je bližšia. Hádali ste sa tu o nejakých kabátoch, o tom, kto prezlieka kabáty, no našťastie v tejto téme my kabát neprezliekame. Takže preto podporujeme stanovisko Národnej rady v tých piatich bodoch podľa legitímneho a oprávneného zákona č. 397/2004 Z. z.
Neviem, čo je na tom zlé, ak tu máme takýto zákon, ktorý nám, poslancom parlamentu, kontrolnej inštitúcii má vytvoriť priestor na určenie mantinelov pre vládu, ktorá zjavne, keďže sa stretáva častejšie asi v Bruseli, asi so svojimi kolegami, tak je viac ovplyvniteľná ako my, a to možno aj v neprospech slovenských občanov. Asi tých by sme sa mali rovnako zastať, lebo pripadá mi naozaj trošku morbídne, prepáčte, ak tu počúvam plačlivé reči o chudákoch Grékoch.
A porovnajme si len spotrebné koše Grékov a Slovákov. Pozrime sa, aké je zaťaženie domácností, aké sú platy, to všetko tu bolo, a aké je zaťaženie Slovenskej republiky. Veď my najskôr musíme riešiť otázku, akým spôsobom dokážeme splatiť slovenské dlhy, na prvom mieste. A keď budeme mať prioritu, že budeme splácať cudzie dlhy, no tak potom aj tie naše dlhy sa budú predlžovať. Zaťaženosť Slovenskej republiky sa bude skôr približovať ku Grécku. Veď z tých 39 % zaťaženosti HDP ku koncu roka 2010 dnes podľa analytikov na konci tohto roku jej bude mať Slovensko už 47 %. Chceme si otvoriť cestičku tam, kde Gréci? Asi je správne uvažovať, aby sme sa nedostali na tú istú cestu, a povedať, no, bohužiaľ, z tých troch grošov, ktoré momentálne chudobní Slováci majú, si my musíme najskôr ten jeden groš nechať pre našu dlhovú službu.
Veľmi ma aj prekvapilo, ale aj osobne rozhorčilo, čo povedal kolega Čaplovič napr. na adresu pána Stracheho, ktorý je na čele rakúskych slobodných čiže FPÖ, označoval ho za nejakého populistu. Myslím si, že s pánom Strachem sa Slovenská národná strana zhodne, pretože aj on hovorí, že Rakúšania sú na prvom mieste. My hovoríme, že Slováci na prvom mieste. Nech sa páči, nech si Nemci hovoria, že sú na prvom mieste, a budeme si rozumieť. Pán Strache príde v pondelok podpísať memorandum so Slovenskou národnou stranou. Takže vyprosujem si súd od opozičného kolegu, podobné označovanie o nejakých populistických nacionalistoch. Oni majú, páni, 30 %, vy máte možno 38 %, takže možnože by ste si v iných sférach rozumeli viac. Takže poprosím o istú rovnako stranícku korektnosť, pokiaľ sa jej vy napr. cez ústa Dušana Čaploviča rovnakým spôsobom dovolávate. Takže musel som sa zastať názoru rakúskeho partnera.
Ďalej sa pýtame oprávnene aj v mene našich slovenských spoluobčanov: Máme sanovať rizikové špekulatívne obchody niekoho? Máme sa my, chudobní Slováci, pozbierať na špekulatívne obchody s gréckymi dlhopismi? Aktuálne je to údaj možno spred troch mesiacov. Úročenie 15-percentné? Veď to už je pomaly na úrovni medzinárodného B. M. G. INVEST a ďalších nebankoviek. Veď si teda nalejme čisté víno a povedzme si, či je vôbec únosné za tejto situácie ďalej pokračovať alebo či nie je naozaj lepšie, aby sa vyhlásil štátny bankrot, ktorý je štandardným mechanizmom, ozdravným, očisťujúcim, legitímnym. Na jednej strane my máme zákon a nútime našich občanov, Slovákov, aby išli do osobného bankrotu a tuná roníme krokodílie slzy, že Gréci nemôžu ísť do ich štátneho bankrotu. No, prepáčte, ja chápem, že tu musí byť istá solidarita, že sme vnútri niečoho a niekoho a že máme rovnako isté povinnosti, ale, bohužiaľ, keď sa niekto topí, tak sa chytá slamky. A tu platí, či sa vám to páči alebo nepáči, pud sebazáchovy. Čiže teraz hovoríme aj o pude slovenskej sebazáchovy. Už si konečne strhnime tú našu inferiórnu malosť. Vždy sme sa tu triasli, čo bude, keď nebudeme s týmito, čo bude, keď teraz sa oslabí euro. Veď si prečítajte, čo hovorí finančný špekulant Soros. Jednoducho dáva ešte nejaký krátky čas euru. My tu plačeme nad nejakými gréckymi miliardami, a pritom nemecké a francúzske banky pred dvomi rokmi, v čase krízy, ktorá sa začala v Spojených štátoch, požičali americkým hypotekárnym domom 1,9 bil. eur. Veď to si neviete už ani napísať mnohí dneska, koľko je tam tých núl. Bohužiaľ, svet sa niekde rúti, ale my sme k tomu neprispeli. My, naopak, tým, že takýmto spôsobom otvorene hovoríme v našom parlamente o týchto problémoch, neodsudzujeme Grékov, nehádžeme ich cez palubu tej potápajúcej sa lode, kde Slováci sú paradoxne v podpalubí. Nie, my hovoríme, začnime konečne nielen tu, ale aj v európskom parlamente, ale aj v iných parlamentoch rovnako otvorene hovoriť a kriticky pozrieť sa, aký je stav svetových verejných financií a či tieto modely, ktoré sú tu, sú vôbec udržateľné. A čím skôr to pochopíme, tým lepšie to bude pre nás, pretože to je ako s chorým zubom, môžete chodiť dva mesiace s teplou plienkou na ústach, ale tak či tak skončíte potom s resekciou.
Pozrime sa teda, čo čaká Slovensko v roku 2011. Už v prvých mesiacoch vo forme štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok sme si museli požičať 2,3 mld. eur pre našu vlastnú spotrebu. A v tomto roku si budeme musieť požičať celkovo 8,5 mld. eur. A z tejto sumy 4,6 mld. pôjde len na splatenie záväzkov, ktoré budeme musieť vyplatiť ešte v tomto roku. Takže keby sme mali z čoho dať, dámy a páni, mileradi dáme, nemáme s tým problém.
Ale najskôr si pozrime, v akom stave je naša pokladnička, v akej kondícii sú vôbec naše vlastné možnosti, keď my sami si musíme požičiavať pre samých seba. Takáto je, bohužiaľ, realita. Budem parafrázovať jedného publicistu, ktorý, bohužiaľ, povedal asi správnu vetu, že: „Politici urobia správne rozhodnutia len vtedy, ak vyčerpajú všetky predchádzajúce rozhodnutia.“ Čiže nemôžem súhlasiť s tým, čo hovoril pán minister, že sme tu odkázaní len na zlé alebo ešte horšie rozhodnutia. Nie, my kľudne môžeme preskočiť túto schizofréniu alebo nerozhodnosť a konečne na prvýkrát urobiť aj dobré rozhodnutie, dobré rozhodnutie pre Slovensko, ale aj pre samotných Grékov a pre celú eurozónu.
Ďalšia schizofrénia. Pani premiérka vyhlási: „Grécko je de facto v bankrote.“ Pán minister nás pred chvíľou presviedčal o niečom inom. A dodáva pani premiérka: „Európska únia sa mu snaží pomôcť.“ Dobre. Na druhej strane ale hovoríme, že nebudeme zvyšovať dane. Vláda hovorí, že nebude zvyšovať dane. Už tu prebehli rôzne kalkulácie o 1 %, koľko to spraví. Vážení, ale čo s infláciou? O tom tu nikto nehovorí. Veď táto naša dlhová služba má za následok, že podľa analytikov zo Slovenskej akadémie vied skončíme na konci roka z 8- až 9-percentnou infláciou. Čiže je úplne jedno, aký prevodný mechanizmus spravím, či daňový alebo inflačný, tak či tak tie miliardy, o ktorých hovoril minister financií, nám tam naskočia. Ibaže v tomto prípade to bude platiť skutočne každý z vlastnej peňaženky. Pokiaľ sa týka inflácie, tak bude to platiť každý občan Slovenskej republiky, priamo. Chceme to dopustiť? Ja verím, že nie. Preto ak hovoríme o takom eufemickom názve, ako je euroval, neviem, či nie je správnejšie hovoriť o europriekope, a to dosť hlbokej priekope. A myslím si, že čím ďalej sa budeme nádejať toho, že čím hlbšie tú priekopu vykopeme, tak tým bude bezpečnejšia, tak sme na veľkom omyle, pretože podľa môjho názoru a podľa názoru Slovenskej národnej strany na dne tejto priekopy je trasovisko. A kto doň padne, tak sa bude stále viac a viac zabárať. Preto jediným východiskom je spúšťať dole stále dlhší a dlhší rebrík, aby sa tí, ktorí sú dole, už mohli vyšplhať hore, ale jednoducho tú priekopu zrovnať. Niekto musí zreálniť vrátane Grékov situáciu, aká tam je.
Neviem, či máme legitimitu, aby sme podporovali rôzne špekulatívne nástroje, pretože keď si pozrieme čísla, o ktorých tu už mnohí hovorili, tak vidno, že je potrebné navýšiť ten prvý euroval zo 440 mld. na 779 mld. Pre Slovensko to znamená zvýšenie garancií z pôvodných 4,4 zaokrúhlene mld. na 7,7 mld. čiže skok takmer 3,5 mld. eur. A čo sa stalo z tých 440 mld.? Prečo je to potrebné? No preto, že majú reálnu hodnotu len 255 mld. Proste virtuálne a rôznymi ratingovými hodnoteniami sa nám stratilo 190 mld., Európanom sa vyparilo 190 mld. eur, vážení. To už človek zarobil. A on chce, aby my sme to ešte navýšili o ten jeho zárobok, ktorý tu bol. Ja chápem, že tí, ktorí majú trojáčkový rating, sa snažia, aby aj ostatní prispievali primerane. Ale oni ho možno majú práve preto, že zarobili na Grékoch, že im dávali tie nezodpovedné pôžičky, že im nútili kupovať ponorky a lietadlá. A teraz sa strachujú. My nedávame peniaze Grékom, veď to každý vie, my ich dávame konkrétnym veriteľom. Tie peniaze sa len presunú elektronicky do niektorých bánk v Nemecku, Francúzsku alebo Spojených štátoch amerických. Takáto je realita. Takže nehovorme tu o občanoch Grécka, s ktorými, samozrejme, aj SNS spolucíti, pretože mne osobne je veľmi sympatické, o tom sme tu nehovorili, prečo Grécko bolo tak rozšafné. No bolo to preto, že najskôr po druhej svetovej vojne a potom po vojenskej diktatúre jednoducho museli vládnuce elity presvedčiť, že Grékom sa v Grécku žiť oplatí, pretože tam hrozila masívna migrácia von do sveta a ozaj na tých ostrovoch by nikto nezostal, ani na pevnine. Len, bohužiaľ, nezbadali, že zlaté časy sa skončili, situácia sa stabilizovala a že s týmto rozšafným socializmom gréckeho typu treba skončiť. A teraz ten vlak dobieha už aj do stanice v Bratislave a do iných miest v Európskej únie.
Pozrime sa ešte, dámy a páni, na Slovensko, pretože pokiaľ budete rozhodovať, nemali by ste rozhodovať... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Galbavý, chápem, že si z SDKÚ, že máš ministra financií, ale akosi som tu vycítil, že SNS hovorí, že bližšia je slovenská košeľa, a vy zasa hovoríte, že bližšie je tričko SDKÚ. A to mi celkom nesedí, pretože mali by ste... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja nerozprávam s ním, ja rozprávam plénu. Aha, aj vy ste z SDKÚ, pardon. Ale to sa týka napr. aj kolegov KDH, to hovorím, aby som nebol jednostranný, a ďalších, napr. aj tu, môžem povedať, opozičného SMER-u. Naozaj tie stranícke okuliare by sme si už konečne mohli dať pri takto závažných témach dole. Zbytočne sa tu prekrikujeme, naťahujeme, či je niekto modrejší, zelenší, červenší, hnedší a neviem ešte aký. Urobme nejakého spoločného menovateľa. Pozrime sa, či Slovensko a slovenskí občania budú mať na to, aby prispievali tak ako Nemci, nemeckí občania, alebo nebudú mať na to.
Môžete si prečítať správu z dneška dokonca: „Slovensko je v stredoeurópskom regióne najdrahšou krajinou.“ Áno, za to, čo kúpite na Slovensku, za čo zaplatíte 100 eur, za to Poliaci zaplatia o 12 eur menej. A to ideme niekde na sever. Môžeme ísť aj dole do Maďarska. Tam je to tiež lacnejšie. A nehovoríme ešte o Nemecku a iných krajinách. Máme my na to, aby sme sa rovnakým mechanizmom spolupodieľali na financovaní cudzej dlhovej služby? Nemalo by nás trápiť, že máme takéto smutné regionálne prvenstvo, že aký máme spotrebný kôš, že máme najväčšiu DPH na potraviny zo všetkých štátov Európskej únie? Pozrite si, koľko ju majú Gréci na potravinách. Pozrime sa napr. na Holandsko alebo Veľkú Britániu. Majú ju 5 alebo 6 %.
Takže Slovenská národná strana jednoducho nemôže súhlasiť s tým. Nech mi prepáčia sa výraz. Ale naozaj v porovnaní s ostatnými sme chudobný štát a chudobní občania, sme prispievali na zisky druhých, na špekulatívne obchody a ďalšie zvyšovanie hodnoty gréckych dlhopisov na úrovni nášho niekdajšieho B. M. G. INVEST.
Preto poslanci Slovenskej národnej strany sa podpísali pod zaradenie tohto bodu, budeme hlasovať za tých päť bodov, podľa zákona č. 397/2004 Z. z., aj preto, že sme poslanci, aj preto, že sme opoziční poslanca a máme za to a je úplne prirodzené, že nastavujeme vláde isté mantinely. A sme presvedčení, že je to na prospech Slovenska, na konsolidáciu aj slovenského verejného dlhu, už len v kontexte tých 8 – 9 % inflácie, o ktorých som hovoril ja, ale o ktorých, bohužiaľ, mlčali druhí.
Takže ja vás chcem poprosiť, aj keď je nás tu tak, bohužiaľ, smutne málo, aby sme porozmýšľali ešte do stredy nad zmenou postojov, uvidíme, keď sa pán minister z toho Bruselu vráti, aký bude ďalší vývoj, a pozorne sledovali situáciu aj v Grécku, kde, žiaľbohu, nie je spoločenská podpora zmien, ktoré možno chce urobiť vláda.
Ale čo je podstatné v tomto návrhu, na čo aj ja upriamujem vašu pozornosť. Je to predposledný bod, kde očakávame aj záväzok relevantných opozičných gréckych politických síl, ktoré, prirodzene, majú iný a odlišný názor, povedzme, ako sčasti spolupracujúca grécka vláda, pretože naozaj je zbytočné nalievať peniaze tam, kde nie je celonárodný konsenzus, pokiaľ si tam neuvedomia, že musia si trošku vysúkať rukávy, trošku si utiahnuť ten opasok tak ako ostatné štáty a spoločne a čím skôr prispieť ku konsolidácii gréckej ekonomiky. Ďakujem za pozornosť.