20. schôdza

28.6.2011 - 13.7.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

6.7.2011 o 10:46 hod.

Ing.

Jozef Mikuš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:33

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Námestník generálneho prokurátora tvrdí, že správa nie je politická, zrejme sme teda čítali iný dokument.
Ani ja, ani nikto z poslancov, ktorí vystúpili v rozprave, nehovoril, že celá správa je politická. Keď dokumentujete trestnú činnosť, postup prokuratúry a podobne, samozrejme, že tie informácie monitorujúce ťažko môžu byť politického charakteru.
Evidentne politické sú však tie pasáže, ktoré som čítal na začiatku, ktoré sú obsiahnuté v časti 4.1 závery, o ktorých vy hovoríte, že je to zrkadlo a že sa tam zrkadli naša tvár. No, ak to je nejaké zrkadlo, tak ja som presvedčený, že sa tam zrkadlí tvár vedenia generálnej prokuratúry. Pán poslanec Zajac hovoril o arogantnom prístupe vedenia prokuratúry k výboru pre ľudské práva, nehovoril o tom, že akým spôsobom pristupuje generálna prokuratúra k plneniu nejakých akčných plánov boja proti rasizmu alebo diskriminácii. A predpokladám, že vy to viete. On hovoril o tých otázkach, ktoré vám poslanci Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostne menšiny kladú a na ktoré opakovane nedostávajú úplné a vyčerpávajúce odpovede.
Keď ste už spomenuli tu skládku v Pezinku a tú veľkorysú ponuku, tak ešte raz to môžem zopakovať, výbor Národnej rady sa vás pýtal, akým spôsobom je možné, že v tej istej veci existujú dve stanoviská, ktoré sú takmer identické, akurát sú v nich vymenené posledné dva odstavce, a dostal odpoveď, že ide nie o dve odlišné stanoviská, ale o to, že jedno stanovisko dopĺňa druhé stanovisko, pričom teda dopĺňa ho s tým istým dátumom a s tým istým spisovým číslom, nielen celého spisu, ale aj konkrétneho dokumentu. A takýmto spôsobom sa už naťahujeme niekoľko mesiacov.
Teda chcem sa vám poďakovať za tú tretiu odpoveď, čo sa týka mojej otázky ako občana podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, lebo tá tretia odpoveď bola presne v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, akurát, že mala byť prvá. A ja teda vyslovujem počudovanie nad tým, že prokuratúra je orgánom ochrany zákonnosti a má dohliadať na to, ako iné orgány verejnej moci dodržiavajú zákonnosť, a keď ide o takú banálnu vec, ako sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciách, tak prokuratúra postupuje, generálna prokuratúra ako vrcholný článok prokuratúry postupuje v súlade so zákonom až na tretí pokus a až potom, čo sa do veci zaangažuje zastupujúci generálny prokurátor. Ktovie, či by to tak bolo, keby išlo o žiadosť bežného občana, a nie o žiadosť poslanca, ktorá zaváňala tým, že z toho môže byť aj nejaký problém.
Posledná vec, pán zastupujúci generálny prokurátor konštatoval, že je to správa nie o generálnej prokuratúre, ale o prokuratúre. Ak zamietneme správu tak vyslovíme nespokojnosť s prácou celej prokuratúry. Tu si ale dovolím poukázať na to, že v tej časti 4.1 závery konštatoval, že proces schválenia správy Národnou radou je považovaný de facto za akt súhlasu s prácou prokuratúry a s jej vedením. Čiže podľa správy o činnosti prokuratúry je vyslovenie súhlasu so správou aj vyslovením súhlasu s jej vedením. Podľa tu nedávno prednesených slov pána prvého námestníka nebudeme hlasovaním o tejto správe dávať najavo názor na činnosť vedenia prokuratúry, ale na činnosť celej prokuratúry. Myslím si, že z tej rozpravy, ktorá tu odznela, je úplne jasné, k čomu majú poslanci výhrady a že to nie je k činnosti celej prokuratúry, k činnosti stoviek prokurátorov a ďalších zamestnancov prokuratúry, ale majú výhrady práve k tým spolitizovaným pasážam v záverečných častiach správy, prípadne k fungovaniu vedenia prokuratúry, nie celej prokuratúry. A teda, ak to hlasovanie dopadne tak, že vrátime na prepracovanie alebo ak neschválime tú správu, tak myslím, že bude úplne zrejmé, čo bol dôvod, prečo sme tak urobili.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

6.7.2011 o 10:33 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:39

Anna Bubeníková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Fond národného majetku ročnú účtovnú závierku za rok 2010 po predchádzajúcom prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Predkladaná ročná účtovná závierka je riadna individuálna účtovná závierka Fondu národného majetku za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010. Účtovnú závierku fondu tvorí súvaha fondu, výkaz o tvorbe a použití majetku fondu, výkaz o nákladoch na správnu činnosť fondu a poznámky. Účtovná závierka bola overená audítorom bez výhrad.
Všetky vzťahy medzi fondom a privatizovanými subjektami, ako aj medzi fondom a orgánmi štátnej správy a ostatnými organizáciami sú premietnuté v súvahe fondu v členení na aktíva a pasíva, ktoré k 31. 12. 2010 predstavujú sumu 2 mld. 689 mil. 151 tis. 100 eur. Najvýznamnejšou položkou v aktívach je účasť na majetku akciových spoločností Fondu národného majetku. Hlavnou položkou pasív je účet fond privatizácie v rovnakej výške, ktorý je hlavným zdrojom krytia aktív. Tvorba a použitie majetku fondu sú vyjadrené vo výkaze o tvorbe a použití majetku fondu. Tvorba majetku fondu v roku 2010 predstavovala celkovú hodnotu 546 mil. 406 tis. 99 eur. Použitie majetku fondu za rok 2010 dosiahlo výšku 666 mil. 588 tis. 416 eur, z toho najvýznamnejšiu položku tvorí použitie majetku v súlade s rozhodnutiami vlády vo výške 611 mil. 946 tis. 3 eura. Významná je i položka strata zo zrušenia spoločností založených fondom a odpísanie pohľadávok na základe súdneho rozhodnutia vo výške 31 mil. eur.
Národná rada svojím uznesením zo 4. 11. 2009 k návrhu rozpočtu fondu na rok 2010 schválila objem nákladov na činnosť fondu vo výške 4 mil. 835 tis. 460 eur. Čerpanie nákladov na správnu činnosť za rok 2010 zobrazuje výkaz o nákladoch na správnu činnosť fondu. Prevádzkové náklady v porovnaní s rozpočtovanou hodnotou boli čerpané na 75,97 % a náklady na dlhodobý majetok na 22,8 % predovšetkým z dôsledku zodpovedného hospodárenia štatutárov fondu.
Predkladaný materiál bol prerokovaný a schválený bez pripomienok výkonným výborom, dozornou radou a vládou Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

6.7.2011 o 10:39 hod.

Ing.

Anna Bubeníková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:42

Stanislav Janiš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, spoločná správa, ktorú máme pod tlačou 381a, hovorí o tom, že predmetný návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku bol pridelený na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aj ako gestorskému výboru. Oba výbory návrh prerokovali a odporučili Národnej rade predmetný návrh schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2010 schváliť.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

6.7.2011 o 10:42 hod.

Ing.

Stanislav Janiš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:43

Anna Bubeníková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladá Fond národného majetku Výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2010 po prerokovaní vo vláde Slovenskej republiky na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.
Výročná správa obsahuje popis zmien vo fungovaní Fondu národného majetku po novele zákona 92/91 Zb. predovšetkým zmeny v počte orgánov v zložení orgánov Fondu národného majetku, zmeny v celkovej organizačnej štruktúre pri zostávajúcom objeme agendy Fondu národného majetku.
Fond národného majetku pokračoval v jeho hlavných aktivitách v roku 2010, predovšetkým vo výkone akcionárskych práv, v sledovaní vymáhaní pohľadávok Fondu národného majetku - ako je iste známe, najväčšou pohľadávkou Fondu národného majetku je prihlásená pohľadávka v konkurze na Novácke chemické závody - v uspokojovaní reštitučných nárokov formou vydávania zmeniek, bezodplatných prevodov akcií na nadobúdateľov v zmysle rozhodnutia vlády, obhajovanie záujmov fondu v súdnych sporoch, aktívnych aj pasívnych, v ktorých ešte stále je v objeme stodvadsaťšesť súdnych sporov, objem zhruba 400 mil. eur. Vo vyplácaní dlhopisov oprávneným osobám zostáva neustále v evidencii tridsaťsedemtisíc oprávnených osôb, ktoré si uplatňujú približne 16 mil. eur, preberanie cenných papierov od občanov, predovšetkým teda nechcených cenných papierov v zmysle novely zákona 92 aj zákona o cenných papieroch.
Fond národného majetku za rok 2010 prebral 5,2 mil. ks cenných papierov od stotridsaťtisíc občanov, čo predstavovalo pre Fond národného majetku náklady 8,94 mil. eur. Fond hospodáril v roku 2010 s prebytkom peňažných prostriedkov 254 mil. 700 tis. eur, ktoré budú použité na plnenie záväzkov fondu v nasledujúcom období. V roku 2010 došlo k hromadnému prepúšťaniu na Fonde národného majetku. Zaznamenali sme pokles o 37 zamestnancov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

6.7.2011 o 10:43 hod.

Ing.

Anna Bubeníková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 10:46

Jozef Mikuš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani predsedníčka, dovoľte mi, aby som ako spravodajca gestorského výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu vás informoval o prerokovaní Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2010 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 11. mája 2011 č. 371 pridelil návrh výročnej správy Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, ktorý bol poverený aj ako gestorský výbor. Obidva výbory prerokovali v lehote uvedenú správu a odporúčajú Národnej rade túto správu schváliť.
Pán predseda, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

6.7.2011 o 10:46 hod.

Ing.

Jozef Mikuš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:48

Ivan Petranský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 o pamäti národa v mene Ústavu pamäti národa predložil výročnú správu o činnosti ÚPN za rok 2010.
Výročná správa o činnosti dokumentuje činnosť a úlohy, ktoré ÚPN vykonával, materiálno-organizačné zabezpečenie plnenia úloh uložených zákonom o pamäti národa. Zaoberá sa všetkými aspektami pôsobenia ÚPN v roku 2010. Približuje činnosť orgánov ústavu a výsledky v oblasti sprístupňovania dokumentov, činnosti archívu a vedecko-výskumných, publikačných, vzdelávacích a osvetových aktivít.
Výročnú správu o činnosti prerokovala a schválila Správna rada ÚPN 18. apríla 2011. V Dozornej rade ÚPN ju Správna rada ÚPN prerokovala 29. apríla 2011. V roku 2010 disponoval Ústav pamäti národa so schváleným transferom na bežné výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 1 581 125 eur a zostatkom kapitálového transferu z predchádzajúcich rokov vo výške 32 tis. 69 eur. Jeho vlastné príjmy predstavovali sumu 48 tis. 36 eur.
Pracovníci Ústavu pamäti národa pokračovali v minulom roku v napĺňaní dlhodobých projektov i v rozvíjaní nových aktivít, čiže venovali sa dlhodobým činnostiam ako vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácií o činnosti Štátnej bezpečnosti, sprístupňovania dokumentov o činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, vzdelávacie a popularizačné aktivity, publikačná činnosť a pod.
Ústav pamäti národa v roku 2010 zorganizoval desať konferencií, kolokvií, seminárov, dokončil dva dokumentárne filmy, nakrútil päťdesiatdva svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedi svedkov obdobia neslobody, vydal dvanásť publikácií, ktoré boli prezentované verejnosti. Vydal aj štyri slovenské čísla a po prvý raz aj anglické číslo časopisu Pamäť národa.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít pripravil v rámci pravidelného cyklu jedenásť diskusných večerov, viac ako sto prednášok na všetkých typoch škôl. Ústav prijal viac ako sto návštevníkov v rámci exkurzií a obslúžil šesťstoštyridsaťpäť bádateľských návštev. Pracovníci ústavu mali viac ako štyridsať vystúpení na vedeckých konferenciách a seminároch a viac ako stodvadsať publikačných výstupov v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisov, zborníkov a iných publikácií. V rámci sprístupňovania dokumentov podľa zákona o pamäti národa Ústav pamäti národa sprístupnil materiály osemdesiatim siedmim žiadateľom. Ďalších viac ako dvesto záujemcov študovalo materiály v archíve Ústavu pamäti národa.
Chcem dodať, že v roku 2010 Ústav pamäti národa v plnom rozsahu plnil úlohy, ktoré mu ukladá zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa, a to napriek tomu, že ani po ôsmich rokoch od vzniku ústavu nedošlo k naplneniu ustanovenia zákona o pamäti národa, podľa ktorého má Ústav pamäti národa dostať k dispozícii od štátu vlastnú budovu. Pripomínam teda opäť, že štát dlhodobo ignoruje svoju zákonnú povinnosť voči Ústavu pamäti národa. ÚPN tak naďalej sídli na dvoch miestach v prenajatých a vypožičaných priestoroch, čo zásadným spôsobom jednak vytvára záťaž na jeho rozpočet a tak isto výrazne sťažuje jeho prácu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

6.7.2011 o 10:48 hod.

Mgr. PhD.

Ivan Petranský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:52

Peter Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predseda, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predkladám správu o prerokovaní Výročnej správy Ústavu pamäti národa za rok 2010, tlač 390.
Predmetnú výročnú správu pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určený výbor správu prerokoval na svojej 13. schôdzi a svojím uznesením č. 67 odporúča Národnej rade zobrať výročnú správu na vedomie a požiadať zároveň Ústav pamäti národa, aby vo Výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2011 hodnotil svoju činnosť z hľadiska účelu zriadenia Ústavu pamäti národa. Návrh uznesenia Národnej rady je priložený v správe výboru v parlamentnej tlači 390a.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

6.7.2011 o 10:52 hod.

prof. PhDr. DrSc.

Peter Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:53

Peter Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď sme prerokovávali na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny správu o činnosti Ústavu pamäti národa, bol som to ja, ktorý som navrhol to znenie, ktoré som tu teraz predložil. A odporúčal som, alebo na základe schválenia tohto môjho návrhu, výbor odporúčal zobrať výročnú správu na vedomie, ale zároveň požiadal Ústav pamäti národa, aby vo Výročnej správe Ústavu pamäti národa za rok 2011 hodnotil svoju činnosť z hľadiska účelu zriadenia Ústavu pamäti národa.
Ak dovolíte, chcel by som v rozprave vysvetliť, prečo som o to žiadal. Nie je to len problém výročnej správy Ústavu pamäti národa, ale zrejme aj iných výročných správ. Tie výročné správy sú často veľmi formálne a celkom popisné. V podstate takou je aj správa, Výročná správa Ústavu pamäti národa za rok 2010. Z takto formulovaných správ alebo z takto formulovanej správy však nemožno odčítať, v akom vzťahu je správa o činnosti ústavu k  účelu samotnej inštitúcie.
Ja, ak dovolíte, by som prečítal, lebo to pokladám za veľmi dôležité, niektoré pasáže zo zákona o Ústave pamäti národa. A to menovite § 8 základného ustanovenia, ktorý sa týka úloh zverených ústavu štátom. A tieto úlohy zverené ústavu štátom sú najmä - vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsoby straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich. Ústav pamäti národa teda nie je len nejaký historický ústav alebo ústav, ktorý má suplovať činnosť iných historických inštitúcií, či sú to pracoviská vedeckého výskumu alebo vysokoškolské pracoviská.
Ústav pamäti národa má špecifickú funkciu a tá špecifická funkcia spočíva práve v tom, že má analyzovať príčiny a spôsoby straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií.
Ešte dôraznejšie sa k tomuto problému vyjadruje § 3, ktorý sa týka nacistických a komunistických zločinov a § 4, ktorý sa týka zločinov proti ľudskosti.
V týchto paragrafoch sa hovorí:
Po prvé. Nacistickými a komunistickými zločinmi podľa tohto zákona sú činy, ktoré spáchali funkcionári štátu v rozhodnom období a ktoré spočívali v používaní násilia, represií alebo iných foriem porušovania ľudských práv voči jednotlivcom alebo skupinám občanov alebo v súvislosti s ich uplatňovaním, ktoré boli trestnými činmi v čase ich spáchania alebo činmi nezlučiteľnými so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu.
Po druhé. Funkcionárom štátu je pre potreby tohto zákona verejný činiteľ a tiež osoba, ktorá bola chránená na úrovni verejného činiteľa, predovšetkým osoba, ktorá plnila riadiacu funkciu v štátnych alebo v straníckych orgánoch alebo organizáciách.
A teraz § 4 - Zločiny proti ľudskosti. Zločinmi proti ľudskosti na účely tohto zákona sú predovšetkým zločiny genocídy, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v zmysle Dohovoru o nepremlčateľnosti vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, mučenie v zmysle Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež iné závažné prenasledovanie z dôvodu príslušnosti prenasledovaných osôb k určitej národnostnej, politickej, spoločenskej, rasovej alebo náboženskej skupine, ak boli vykonávané funkcionármi štátu alebo nimi inšpirované alebo tolerované.
Ja som si dovolil prečítať veľmi rozsiahle pasáže zo zákona Ústavu pamäti národa práve preto, že niekedy sa zabúda na účel, pre ktorý bol Ústav pamäti národa zriadený. Keď som navrhol, aby správa za rok 2011 sa zaoberala práve týmto účelom, mal som na mysli niektoré celkom konkrétne fakty. Nechcem to skrývať, a nemá to ani zmysel, ale myslel som predovšetkým na posudok, ktorý napísal pracovník Ústavu pamäti národa a v mene Ústavu pamäti národa v známej kauze v Rajci, ktorá sa týka busty Ferdinanda Ďurčanského.
Je to veľmi zvláštne, Ústav pamäti národa je zo zákona povinný sa zaoberať predovšetkým zločinmi v období neslobody. Keď si prečítate ten posudok, alebo keby ste si prečítali ten posudok, tak by ste videli, že celý ten posudok sa zaoberá cca v jednej vete činnosťou Ferdinanda Ďurčanského v období Slovenského štátu - tesne pred ním a tesne po ňom, a vo všetkých ostatných pasážach je vlastne adoráciou Ferdinanda Ďurčanského.
Ja som hlboko presvedčený, že takýto posudok priamo odporuje účelu a zmyslu toho, ako má fungovať Ústav pamäti národa. Posudok Ústavu pamäti národa v takejto kauze má byť predovšetkým posudkom, ktorý sa týka činnosti alebo týkal činnosti Ferdinanda Ďurčanského v období tesne pred vznikom Slovenského štátu v roku 1939  počas jeho existencie a tesne po druhej svetovej vojne.
Tak by to malo vyplývať z  účelu, pre ktorý bol tento ústav zriadený.
Ja si dovolím zacitovať niečo z činnosti Ferdinanda Ďurčanského v inkriminovanom období. V októbri 1938 sa Ferdinand Ďurčanský ako minister Tisovej vlády stretol so zakladateľom gestapa Hermannom Göringom. Podľa zachovaných nemeckých prameňov Göringovi prisľúbil - židovský problém sa vyrieši podobne ako v Nemecku. Dvadsiateho piateho októbra 1938 v Hlohovci vyhlásil, "ak sa fluktuujúci element, židovský, tu necíti dobre, nebráni, aby sa z tadiaľto vysťahoval tak, ako sem nedávno prišiel. Židovská politika bola a aj dnes je rozkladná. Židia odvláčajú tovar alebo ho skrývajú, rátajú so zdražovaním. Sme však na stráži a pôjdeme proti nim, tak ako si zaslúžia." V Topoľčanoch zase povzbudzoval k represívnym aktivitám proti Židom: "Pozrite sa, toto všetko sú židovské obchody, tu všade bývajú Židia, toto všetko bude vaše."
Dvadsiateho tretieho januára 1939 sa stal Ferdinand Ďurčanský členom komisie pre riešenie židovskej otázky na Slovensku, ktorú vytvorila autonómna vláda. Podľa historika Eduarda Nižňanského nastala tým fáza inštitucionalizácie antisemitizmu, ktorá mala pomôcť inštrumentalizácii politiky antisemitizmu v podobe návrhov zákonov a nariadení. Vytvorením komisie došlo k systematizácii tejto činnosti. Ďurčanský bol najaktívnejším členom tejto komisie. Stal sa autorom ôsmich návrhov zákonov a nariadení. Som hlboko presvedčený, že posudok, ktorý vypracoval Ústav pamäti národa, sa má zaoberať práve touto činnosťou Ferdinanda Ďurčanského.
Je už len nechceným paradoxom tohto posudku, že hovorí síce o činnosti Ferdinanda Ďurčanského po roku 1945, ale zároveň vôbec nespomína to, že na okraji Parížskej mierovej konferencie doslova obiehal Ferdinand Ďurčanský v podstate bez akejkoľvek legitimity účastníkov tejto mierovej konferencie a žiadal ich, aby akceptovali existenciu Slovenského štátu v hraniciach z roku 1939. To znamená, nie v hraniciach spred roku 1939, ani nie v hraniciach po roku 1945, teda v dnešných hraniciach Slovenskej republiky, ale v hraniciach z roka 1939, z čias územnej oklieštenosti Slovenska. Ak teda hovorí posudok Ústavu pamäti národa o zaslúžilej činnosti Ferdinanda Ďurčanského, pýtam sa, či toto bola zaslúžilá činnosť Ferdinanda Ďurčanského v slovenskej veci, keď už mám citovať, povedal by som, samotných autorov posudku.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, domnievam sa, že posudok, ktorý vypracoval Ústav pamäti národa, hlboko odporuje zmyslu a účelu činnosti tohto ústavu vyjadreného v zákone. Nielenže ide nad rámec, ale hlboko tomuto zámeru odporuje. Je nezlučiteľný s činnosťou Ústavu pamäti národa tak, ako je nezlučiteľná s existenciou slobodného demokratického štátu, aby sa stalo jedno mestečko, ktorým je Rajec, akousi enklávou alebo oázou totalitných režimov a totalitného režimu Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

6.7.2011 o 10:53 hod.

prof. PhDr. DrSc.

Peter Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:04

Ivan Petranský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k návrhu uznesenia, ktorým chce Národná rada požiadať, aby ÚPN v budúcom roku hodnotil svoju činnosť z hľadiska účelu zriadenia Ústavu pamäti národa.
Chcem povedať, že táto formulácia môže v praxi vyvolať určité aplikačné problémy predovšetkým z toho dôvodu, že účel zriadenia Ústavu pamäti národa nie je legislatívne zakotvený.
Zákon o pamäti národa záväzne nestanovuje účel zriadenia Ústavu pamäti národa. Čiže v tejto chvíli je možné naozaj vychádzať len z predpokladu, že za účel zriadenia Ústavu pamäti národa sa dá považovať plnenie úloh, ktoré Ústavu pamäti národa ukladá zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa a ostatné právne predpisy.
Naozaj, aj z týchto úloh, ktoré zákon ÚPN ukladá, pán Zajac niečo citoval, ale vybral si iba veľmi malú časť, a väčšinu tých úloh neodcitoval. Keby odcitoval všetky, tak zistí, že je tam toho naozaj podstatne, podstatne viac. A práve táto výročná správa je striktne založená na tom, aby presne popisovala, akým spôsobom Ústav pamäti národa plnil všetky úlohy, ktoré mu ukladá zákon o pamäti národa. A myslím, že môžem zodpovedne povedať, že všetky úlohy uložené zákonom Ústav pamäti národa plní, a tým aj napĺňa účel svojho zriadenia.
Pokiaľ ide o stanovisko, chcem povedať, je to odborné stanovisko k historickej osobnosti Ferdinanda Ďurčanského. Neviem, akým spôsobom to súvisí s prerokovávaným bodom programu schôdze Národnej rady, keďže toto stanovisko bolo vytvorené v tomto roku a myslím, že dnes sa tu zaoberáme prerokovávaním výročnej správy ÚPN za rok 2010. Práve preto som sa samozrejme nemohol úplne presne pripraviť na tento bod, keďže považujem za veľmi zvláštne, že sa tu tým dnes zapodievame. V každom prípade však chcem povedať, že pán Zajac úplne jednoznačne zavádza v tejto veci, ak hovorí, že toto stanovisko sa venuje pôsobeniu Ferdinanda Ďurčanského počas Slovenského štátu jednou vetou. Toto jednoducho nie je pravda.
Takisto nie je pravda, že sa v tomto stanovisku nehovorí o úlohe Ferdinanda Ďurčanského pri vzniku Slovenského štátu alebo predtým. Jednoznačne sa tam píše o spolupráci Ferdinanda Ďurčanského s nacistickým Nemeckom, o jeho jasnom napojení na totalitné režimy, či už nacistický alebo fašistický, na jeho sympatie s týmito režimami. Hovorí sa tam aj o tom, akým spôsobom sa podieľal na snahách nacistického Nemecka o rozbitie Československej republiky. Hovorí sa tam aj o jeho úlohe pri vzniku protižidovského zákonodarstva. Hovorí sa tam aj o tom, že na priamy nátlak Hitlera bol Ďurčanský ako človek neprijateľný pre Nemecko, neprijateľný pre nacistov, odstránený z verejného života v roku 1940. Dokonca Hitler v jeho súvislosti mal aj určité rasistické slová na adresu Ďurčanského, keď ho označil za cigána, ktorý tu nemá čo ďalej hľadať.
Čiže toto sú veci, ktoré treba brať samozrejme do úvahy. Toto stanovisko sa malo venovať celému životu Ferdinanda Ďurčanského. Bolo napísané známym, renomovaným a jedným z najcitovanejších odborníkov na toto obdobie doktorom Martinom Lackom. A ja v tejto súvislosti už iba chcem vyjadriť naozaj poľutovanie nad tým, ak chcú politici, ak chcú parlament, ak chce vláda určovať, akým spôsobom majú historici pristupovať k skúmaniu histórie. Ak ju chcú, ak im chcú ukladať, ako majú históriu interpretovať a vykladať, myslím, že toto je cesta späť, ktorú v dnešnej dobe a v slobodnej spoločnosti nie je možné akceptovať.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

6.7.2011 o 11:04 hod.

Mgr. PhD.

Ivan Petranský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:09

Peter Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vy ste ma obvinili z lži. Ja nemám rad, keď ma niekto obviňuje zo lži, a nemám to rád, ani keď to robíte vy. Ja vám zacitujem tu vetu, ktorá sa týka represívnych činností Ferdinanda Ďurčanského za Slovenského štátu. Je to jedna veta, možno jeden a pol vety. Tá veta znie takto: "Po vzniku Slovenského štátu na scéne Slovenskej republiky Ferdinand Ďurčanský vo vysokých štátnych funkciách spolupôsobil na upevňovaní nedemokratického režimu ako aj na príprave prijatia, realizácie antisemitských právnych noriem. Ako člen vlády aktívne realizoval protižidovskú politiku ľudáckeho režimu." To je s dovolením všetko na túto tému.
Dovoľte mi, aby som ale povedal niečo iné, vy sa zakrývate príliš širokou perinou. Ja som nepovedal ani slovo o nejakom zákone, nevidel som žiadny nový návrh zákona, nie som v žiadnej komisii a nikdy v živote som nepovedal ani slovo o tom, ako má vyzerať, alebo ako by mal vyzerať takýto zákon. A ani sa tu k tomu nebudem vyjadrovať, lebo tento zákon, alebo návrh zákona jednoducho nepoznám. To je po prvé.
Po druhé, povedal som už na začiatku svojho vystúpenia, že spomínam tento posudok práve preto, že bol jedným z dôvodov, prečo som žiadal a prečo žiadam a prečo to teda žiada aj uznesenie výboru pre ľudské práva, aby sa správa o činnosti ÚPN za rok 2011 týkala aj a predovšetkým činnosti, ako ju stanovuje zákon. A zákon ju stanovuje veľmi jasne.
A vy, pán Petranský, robíte jednu chybu, lebo sa prikrývate príliš širokou perinou. Vy sa prikrývate perinou tých, ktorí podpísali vyhlásenie o tom, že nemá sa meniť zákon o ÚPN. Ja som o tom nehovoril, ešte raz to opakujem. Ale môžem vám povedať, že som autorizovaný povedať na tomto mieste, že jeden zo signatárov tohto vyhlásenia pán František Mikloško sa od tohto posudku, tak ako ho sformuloval Ústav pamäti národa, dištancuje a že ho pokladá za, nazvem to mierne, za nepravdivý.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.7.2011 o 11:09 hod.

prof. PhDr. DrSc.

Peter Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video