20. schôdza

Pán podpredseda, trošku by som bol rád, keby ste sa mi venovali, lebo vidím, že tam máte nejakú veľkú zábavu.
Mňa zaujal na tom vašom vystúpení ten príklad s tým trestom pre mladých ľudí prácou. Ja sa veľmi s tým stotožňujem. A treba si uvedomiť, že u nás je niekoľko stotisíc ľudí, od ktorých napr. nemôžeme vymáhať pokuty. Čiže sú vôbec nepotrestateľní za priestupok. A už som vo finálnej fáze práve zákona, ktorý by umožnil, aby títo ľudia si tie veci museli odrobiť. Beriem vás trochu za slovo a dúfam, pán podpredseda, že SMER ma v tomto podporí, lebo tiež si myslím, tak ako vy ste povedali, že je to jedno z riešení, keď ľudia by si to mali radšej na verejnoprospešných prácach odpracovať, ako by mali byť pokutovaní, hlavne keď nemôžu zaplatiť pokutu. Čiže dúfam v podporu tohto návrhu aj u vás.
Čo sa týka tých vreckových krádeží pri tých popravách. No ono to ani nikde nie je nijako dokladované okrem nejakej dobrodružnej literatúry a filmov, kde sa to bežne ukazuje. Ale jeden fakt je, že v tej dobe bolo normálne nezamykať si brány, nezamykať si dvory normálne bolo, že sa nekradne, to dnes neexistuje. A dokonca krajiny ako severské, ktoré mali tvrdé tresty a ako prvé hneď po vojne odišli od týchto tvrdých trestov a zmenili ten systém, tak sa dostali do stavu, keď ešte v šesťdesiatych rokoch sa dala nechať peňaženka na chodníku a nikto ju dve hodiny nezobral, a tým bolo slávne Švédsko, Dánsko, Fínsko. Dnes sa tam choďte pozrieť. Toľko reťazí na bicykli nenájdete v nijakej krajine. Kde nie sú aspoň tri reťaze, každá súčiastka je priviazaná, tak je to ukradnuté. Tie krajiny práve touto ideou sa dostali do stavu, že je tam dnes najväčšia kriminalita. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja určite nepatrím medzi tých, ktorí by neodsudzovali tých, ktorí týrajú zvieratá. Ale zase sa mi nepáči, že chceme riešiť problém represiou. Budeme riešiť aj tých rodičov, ktorí kupujú svojim deťom ako vianočný darček malých psíkov, s ktorými ich potom o mesiac, o dva mesiace vidíme na uliciach? Budeme riešiť aj tých, ktorí svojim starým rodičom, pretože sa o nich nestarajú a bývajú sami v bytoch, kúpia psa, pričom ten pes je v byte, napr. v petržalskom byte, celý deň zavretý, nedostane sa von. Veď aj to je týranie. Ale neviem, či represia je ten správny spôsob. A posledný príklad vám poviem. Pred rokom v marci mi ukradli dvojmesačné nové auto. To som mal prísť tu v apríli a povedať, tak zvýšme tresty tým, ktorí kradnú autá? Čo by sme tým vyriešili. Už teraz môže dostať niekto za to trest odňatia slobody do dvoch rokov. A ak je to viac než za 26 600 eur, tak je tu možnosť od troch do desať rokov. Represiou to nezmeníme. Môžeme to zmeniť len a len výchovou. A verte mi, že pes, ten je môj spoločník od môjho narodenia. Vždy sme mali vlčiaka odvtedy, čo som sa narodil. Mám ho aj teraz. Ale mám ho v rodinnom dome, tam, kde má prirodzený vývoj. A mám ho z košického útulku zvierat, kde každý rok tam chodím, pozerám, prispejem, a beriem si odtiaľ psov a rozdávam ich do tých rodín, ktoré sa o to vedia postarať. Čiže mňa nemusíte obviňovať z tohto. Ale nepáči sa mi represia, tou nič nevyriešime. A vy ste sa jej chytili ťažkým spôsobom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda Fico, myslím, celkom správne konštatoval, že v Európe sú dnes trendy dekriminalizácií, depenalizácií. Otázka je len, či sú to trendy s dobrým výsledkom, či ich preverila teda prax. Čiastočne o tom hovoril kolega predrečník. A ja chcem povedať jedno. V čase dickensovskom a preddickensovskom kradli v Anglicku "deti" chlieb z hladu. A za krádež bochníka bol vtedy možný aj trest smrti. Dnes, ako počúvame, kradnú drahé autá. A tak sa zamýšľam nad tým, kam sme sa posunuli, zamýšľam sa nad tým, či od týrania zaveseného psa a jeho umlátenia nie je krátka cesta k týraniu manželky, detí, starej mamy alebo starčeka, či toto všetko nesúvisí a čo by sme s tým mali robiť. Ja neviem, ale som presvedčený, že hovoriť o stabilite Trestného zákona je veľmi dobré. Ale nemyslím si, že by sme mali poskytovať "stabilitu" ľuďom, ktorí umlátia psa alebo ktorí týrajú ľudí. Jednoducho nemyslím si, že im máme hovieť akousi stabilitou. Je celkom primerané, že realita vyžaduje reakciu. A ak pán podpredseda Fico bol alebo možno je zástancom trestu smrti, mal na to možno svoje odôvodnenie, hoci sa opäť nájdu tí, ktorí budú tvrdiť, že to nič nerieši, lebo tí, čo chcú vraždiť, budú vraždiť aj tak. Neviem, ale skúsenosť zo švédskeho Johanneshofu, kde sa ešte v predminulom storočí utínali ruky zlodejom, viedla k stavu, keď sa kradlo málo. Naopak, opustenie, nie utínania rúk, ale trestu ako jednej z možností prevencie i preventívnej výchovy sa mi zdá scestné.

Ďakujem za slovo. Jedno je isté, že trestné právo je skutočne posledným prostriedkom nápravy, ak môžeme vôbec nápravou človeka to nazvať. Ale bavíme sa tu stále o týraní zvierat, preto poďme trošku hlbšie do histórie. Najprv boli len divo žijúce zvieratá. Až potom neskôr človek pri svojom vývine hovoril o zvieratách, kde mal osoh aj nehmatateľný, to znamená ideový. Prečo to vravím? Vravím to preto, že vznikli silné citové vzťahy a putá medzi človekom a zdomácnenými zvieratami. Teda používal ich aj pre svoju zábavu. A vôbec, nahradzoval tým aj svoje city možno aj k ľuďom. Ten ideový cit je veľmi dôležitý.
Chcem zdôrazniť to, že hlavným problémom v našej spoločnosti aj v tejto oblasti v prvom rade prevencia, a to nielen v tejto oblasti, ale aj v oblasti zdravotníctva. Každý lekár vám povie, že robte prevenciu, až potom môžeme zrobiť zásah. Tak je to aj v trestnom práve. Skutočne, väzenie nie je jednou vysokou školou, ale možno aj piatimi vysokými školami kriminality. Čo sa stane potom, ak zvýšime trest, potrestáme akože toho človeka a čo prvé zrobí? Vyjde z väzenia, možno prvé, čo zrobí, bohužiaľ, má to zakódované v mozgu, bude, že popraví nejaké domáce zviera. Preto my upriamme skutočne pozornosť na prevenciu, a to hlavne v oblasti psychológie, zriaďujme psychologické poradne, aj čo sa týka týrania zviera. Preto ja tento zákon nepodporím, zvyšovanie trestnej sadzby.

Ďakujem pekne. Ja v prvom rade si dovolím poďakovať podpredsedovi parlamentu pánovi doktorovi Ficovi za veľmi vhodne zvolený príklad aj za skutočnosť, ktorú uviedol , že čo sa deje s ľuďmi, ktorí prichádzajú z väzenia. Dá sa povedať, že dnes sa už nevenuje dostatočná pozornosť postpenitenciárnej starostlivosti. Ale ani táto by to neriešila, pretože skutočne represia také prípady nerieši. Je potrebné venovať sa prevencii a treba sa venovať výchove detí. Ak raz od detstva naučíte dieťa, aby malo rado zvieratá, určite sa to prejaví aj vo vyššom veku. A teraz sa trochu dotknem pána poslanca Martináka, mentálne postihnuté deti veľmi často a veľmi pozitívne vnímajú zvieratká. Ak si ich obľúbia, tak sú to ich miláčikovia.
Myslím si, že program, ktorý sme pripravili pod vedením pána poslanca Čaploviča, a to je Lokálna stratégia komplexného prístupu, a zahŕňal aj terénne komunitné centrá a vybudovanie denných služieb a denných stacionárov pre detí s ťažkým zdravotným postihnutím, určite by mohol aj riešiť takýto príklad.
Ja by som na záver uviedla len jedno. A, pani poslankyňa Rosová, by ste sa mohli nad tým trošku zamyslieť. Myslíte si, že rok pridaním pobytu vo väznici zjemníte alebo naučíte toho človeka, aby mal rád zvieratá? Nie. Ale verejnoprospešnými prácami ho možno privediete k tomu, že si uvedomí, že ten psík môže byť jeho nesmierne verným a dobrým priateľom. Takisto je to o mačke. Takže, pani poslankyňa Rosová, treba zvažovať. A neviem, či ste boli v reedukačných zariadeniach, kde by ste videli, čo po roku pobytu spraví s dieťaťom pobyt v reedukačnom zariadení. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda, po vystúpení kolegu Martináka som síce začal uvažovať, že ak sme tu zaznamenali vývoj od divo žijúcich zvierat k takým, ktoré už dnes chováme, bolo by zaujímavé vedieť, aký vývoj bude od divo pôsobiacich politikov k takým, ktorí sa začnú normálne správať.
Ale humor nabok. Pôvodne som sa aj ja chcel v podstate prihlásiť k tomu, čo ste, pán podpredseda, hovorili. A skutočne sa mi nezdajú nevyhnutné represívne opatrenia, ktoré posadia mladých ľudí do basy v podstate ešte vo väčšej miere, ako je to v súčasnosti, lebo však už v Trestnom zákone tie trestné sadzby odňatia slobody sú. Treba jednoducho varovať pred takýmito vážnymi trestmi a takéto tresty sa mi aj nezdajú celkom primerané.
Ale po vystúpení pána kolegu Poliačika vás musím varovať, že evidentne tá situácia sa môže zhoršiť, lebo pokojne nás môže čakať napr. trest povinného členstva v nejakej mariškovej pracovnej skupine, príp. trest povinného členstva SaS. A to by som vám skutočne neprial.

Škoda, že diskusia nabrala tento konfrontačný charakter, pretože toto bola téma, kde som ja očakával, že sa zhodneme naprieč všetkými politickými stranami, pretože sa určite všetci zhodneme, že chrániť by sme mali tých na prvom mieste, ktorí sú bezbranní.
Mladí ľudia. Pokiaľ sa týka tohto jednostranného pohľadu, no nielen ja, ale asi aj drvivá väčšina Slovákov bola šokovaná, keď videla televízny šot, ako dospelý cigáň sekerou najskôr dolámal koňovi nohy, pretože ho nevedel iným spôsobom zabiť, a takto bezbranného na zemi ležiaceho ho potom ešte dorazil do hlavy. Takže ja si myslím, že či už je to z hlúposti alebo je to z necitlivosti miera ľudského konania má svoje medze.
Toto je zvláštny typ diskusie, pretože keď som nedávno diskutoval s predstaviteľmi Strany slobodných, tak mali zaujímavý príklad v Rakúsku. Žobrajúci cigáni pod organizovaným zločinom organizujú zo Špiša autobusy do Viedne a do Salzburgu na organizované žobranie. Je to protizákonná činnosť, samozrejme. Slobodní keď prišli s návrhom, aby im zhabali vyžobraný objem peňazí, tak sa tiež našla v parlamente skupina ľudí, ktorí povedali, že je to predsa nehumánne, lebo že tí mafiáni im to vraj potom spočítajú. Takže sa pýtam, aký typ diskusie chceme viesť, lebo je to istá analógia. Tak ak je raz niečo protizákonné, ak je raz niečo protiľudské a každý vie o tom, ako má a ako nemá konať, tak spoločnosť by mala byť taká, že by mala určiť hranice, aby sa takéto javy nekonali. A preto ja tento zákon podporím.

Ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, ja som pôvodne nemal v úmysle vystupovať k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa aj Trestný zákon, ku ktorému predovšetkým chcem hovoriť. Ale v zásade ma k tomuto vystúpeniu vyprovokovala včerajšia rozprava, paradoxne o vianočnom príspevku. Počas rozpravy o tomto vianočnom príspevku sme sa dozvedeli, že v Sociálnej poisťovni sa zvyšujú platy z 2 830 na 4 000 eur mesačne, že šéfka jej sekretariátu poberá 3 200 eur mesačne, že správnymi kanceláriami sa uzatvárajú zmluvy, kde hodinová sadzba za prácu advokáta je viac ako 5 000 korún za hodinu. A v týchto súvislostiach, keď som si to dal všetko do súvisu s tým, akým spôsobom ideme postihovať verejných funkcionárov pri trestných činoch spáchaných z nedbanlivosti, som si povedal, že jednoducho asi treba o týchto veciach hovoriť. Pán minister včera obhajoval tieto kroky riaditeľa Sociálnej poisťovne s tým, že boli za vedomia aj predstaviteľov ministerstva a že sa jedná o výkon vysoko odbornej práce, ktorá si zasluhuje adekvátnu odmenu, a že ide o manažérsky spôsob riadenia výkonu verejných vecí. No a ja sa potom chcem spýtať, ak ideme zavádzať nedbanlivostné trestné činy v prípade volených predstaviteľov, napr. starostov malých obcí, tak pri slovách „volený predstaviteľ“ je od akého slova odvodený ten výkon funkcie, keď v prípade iných vecí, kde sú podstatne vyššie platy, platy radových zamestnancov alebo trošku vyššie postavených zamestnancov, ako plat premiéra Slovenskej republiky, je to absolútne v poriadku, lebo ide o manažérsky výkon spravovania vecí verejných.
Toto je to, čo ma podnietilo k dnešnému vystúpeniu, a preto budem hovoriť na začiatku o nedbanlivostných trestných činoch. Predkladateľ zákona hovorí v dôvodovej správe, že návrh novely Trestného zákona predstavuje nástroje trestnoprávnej ochrany, riadeného výkonu funkcií verejných činiteľov pri správe a riadení verejných záležitostí zavedením trestnoprávnej ochrany pred nedbanlivostnými konaniami, ktorými sú spôsobené vysoké škody. V snahe reagovať na podnety z aplikačnej praxe a vážnosť pochybení verejných činiteľov pri správe vecí verejných v ostatnom období sa navrhuje nový § 327a, a to pre prípady trestnoprávneho postihovania verejného činiteľa, ktorý nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomocí, a to z nedbanlivosti. Podmienkou pre trestnosť tohto konania je, že verejný činiteľ spôsobí nedbanlivostným konaním škodu veľkého rozsahu, čo je zhruba 150 000 eur, alebo ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb, alebo smrť viacerých osôb. Navrhovaná úprava je pretavením vysokej miery odbornej starostlivosti, ktorá sa spája s výkonom činnosti verejných činiteľov a ktorú predpokladá aj zverejnenie vážnych rozhodovacích právomocí verejným činiteľom zákonom, verejný činiteľ sa pri plnení uvedenej skutkovej podstaty trestného činu potrestá odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Ja si z tohto miesta dovolím vyjadriť vážnu obavu, že takto široko naformulovaná podstata trestného činu sa môže stať nástrojom na kriminalizáciu aj tých, ktorí prijímajú verejné rozhodnutia v dobrej viere a s dobrým úmyslom, podčiarkujem, v dobrej viere a s dobrým úmyslom. V samospráve môže strach z trestnoprávneho postihu prevládnuť nad chuťou spolurozhodovať vo veciach verejných, čo v konečnom dôsledku môže viesť k deštrukcii samosprávnych orgánov na Slovensku. Hovorím o tom, ak by bol § 327a prijatý v pôvodnej podobe. Ja sa chcem z tohto miesta spýtať, či predkladateľ si bol vedomý všetkých náležitostí, predovšetkým vecí, ktoré sa dotýkajú samosprávy.
Uvediem niektoré príklady, napr. protipovodňové opatrenia. Mohol starosta predpokladať, že príde veľká voda, spôsobí škodu veľkého rozsahu na obecnom majetku, spôsobí veľkú škodu na majetku obyvateľov, poprípade, že môže zanedbanie protipovodňových opatrení aj znamenať aj smrť niektorých obyvateľov alebo náhodných účastníkov živelnej pohromy? V každom prípade si myslím, že takéto činy, takéto skutkové stavy sa dajú predpokladať. A tým, že neriešim protipovodňovú ochranu, automaticky sa dostávam do polohy tej, že môžem spáchať trestný čin z nedbanlivosti. Uvediem ďalší príklad. Je to zimná údržba ciest. Ako starosta obce nedám odhrnúť na určitom úseku sneh, a to možno aj z dôvodu toho, že šetrím finančné prostriedky, možno z iných dôvodov. Nebudem v tejto chvíli hovoriť zámerne, že nemám na to finančné prostriedky, že nemám na to, ale nedám to urobiť z dôvodov, lebo šetrím, zvažujem, či sa to oplatí alebo sa to neoplatí. A stane sa dopravná nehoda, dôjde k usmrteniu niekoľkých ľudí. Trestný čin z nedbanlivosti podľa môjho názoru sa dá na to úplne kľudne použiť. Použijem iný príklad, neosadenie ukradnutej dopravnej značky. Dopravná značka je dobrý zberový artikel, ktorý niektorí naši spoluobčania veľmi radi predávajú do Zberných surovín. Ukradnú dopravnú značku Stop, ktorá znamená daj prednosť v jazde napr., viem o tom, že tá dopravná značka bola ukradnutá, zabudol som dať pokyn na jej osadenie, stane sa dopravná nehoda, zahynie pri nej niekoľko ľudí. Je to nedbanlivostný trestný čin ako vyšitý. Iste, dá sa povedať, že zahynuli ľudia a je to. Ale teraz sa spýtam: Aká je spoločenská nebezpečnosť konania konkrétneho starostu v tomto prípade, keď popri plnení mnohých iných závažných vecí zabudol na takú banalitu, ktorá mala za následok veľký problém, smrť niekoľkých nevinných ľudí, a keď zabudol osadiť dopravnú značku. Môžem spomenúť ďalší príklad, napr. podpísanie uznesenia nevýhodného pre obec, keď obecné zastupiteľstvo z rôznych dôvodov schváli uznesenie, ktorá ja ako starosta sa rozhodnem podpísať napriek tomu, že som si vedomý, a tu už hovorím aj o vedomej nedbanlivosti, že to konanie je problémové, že môže spôsobiť nejakú škodu, možno je tá škoda veľkého rozsahu v zmysle majetkovej ujmy obce. A pri zvažovaní rôznych kritérií, pri zvažovaní politického nátlaku, ktorý je vyvíjaný na mňa zo strany obecného zastupiteľstva, sa nakoniec rozhodnem, že podpíšem takéto uznesenie. Je to nedbanlivostný trestný čin, ktorý spôsobil škodu veľkého rozsahu, lebo vedel som, že môže spôsobiť škodu veľkého rozsahu, a napriek tomu som konal, že som to uznesenie podpísal, hoci som mal právo to uznesenie zo zákona nepodpísať a nechať tú ťarchu rozhodovania na zastupiteľstve, ktoré mohlo ho preschváliť a prijať si ho nakoniec aj samo. Je to veľmi otázne, ale myslím si, že môžeme hovoriť aj o tejto polohe. A dovolím si ešte povedať jeden príklad, ktorý je tu z Bratislavy, Parku kultúry a oddychu. Odstúpenie od zmluvy súčasného vedenia magistrátu znamená škodu veľkého rozsahu, lebo hovoríme o žalobách, ktoré sú rádovo v desiatkach miliónoch slovenských korún, ktoré investor chce uplatniť voči hlavnému mestu. A znovu ako na predstaviteľa samosprávy bol na mňa vyvíjaný enormný nátlak z hľadiska záujmových organizácií, občianskych združení, médií, verejnosti a bolo na mňa tlačené, že musí sa prijať uznesenie takéhoto typu a zrušiť zmluva, ktorá je podpísaná s investorom. A som si vedomý, že spôsobí škodu veľkého rozsahu. Dokonca tu som si vedomý, že spôsobím škodu veľkého rozsahu napriek tomu, lebo je záujem väčšiny, celospoločenský záujem? Ako vieme definovať tento záujem. Je proste vyvíjaný tlak, ktorý som ja v tejto chvíli vyhodnotil, že sa rozhodnem pre toto konanie. A tu už v tejto chvíli ak sa zavedie tento trestný čin, si musím byť vedomý, že môžem byť odsúdený na 1 až 5 rokov. Toto výrazne zväzuje ruky pri rozhodovaní o rôznych veciach, ktoré sa dotýkajú života mnohých občanov. Takýchto príkladov by som mohol vymenovať desiatky. A myslím si, že by sme tak začali veľmi seriózne uvažovať o tom, či takto formulovaný trestný čin patrí do Trestného zákona alebo nepatrí do Trestného zákona.
Ja by som chcel poukázať na kontroverznosť tohto ustanovenia v súvislosti s niečím iným. Schvaľovali sme jednu alebo dve schôdze nazad zákon o obchodných reťazcoch, ktorým v podstate sa rušil zákon o obchodných reťazcoch, ktorým sme v zásade vytvorili priestor pre obchodné reťazce, aby vyvíjali neúmerný ekonomický tlak na menších producentov poľnohospodárskych produktov, potravinárskych výrobkov a podobne. Aj týmto konaním, tým že zaniknú niektoré firmy, ktoré ich dodávajú do obchodných reťazcov, lebo nebudú schopné ustáť tento ekonomický tlak, tým, že prídu o zamestnanie možno desiatky, možno stovky ľudí, bude spôsobená škoda veľkého rozsahu. Ale toto sa na tento charakter nevzťahuje, lebo nejde o verejných činiteľov. Ale táto snemovňa povedala, že toto konanie je de facto legálne, lebo že nebudeme obmedzovať alebo regulovať podnikateľský priestor a že celý tento zákon, ktorý spôsobuje problémy v tejto krajine, nahradíme etickým kódexom. Na strane verejných činiteľov seriózne správanie, ktoré sa vyhodnotí volebným výsledkom, nie je prípustné, lebo podľa návrhu predkladateľa zákona spoločenská nebezpečnosť konania verejných činiteľov je vyššia a treba postihovať aj tieto trestné činy. Ja to dávam celé na zváženie, lebo myslím si, že ten problém nie je úplne jednoznačný.
Ja chcem oceniť diskusie, ktoré pani ministerka spravodlivosti viedla aj na výbore a viedla aj mimo rokovania parlamentu o týchto problémoch. A viem, že si je vedomá problémov, ktoré nedbanlivostné trestné činy môžu spôsobiť. Oceňujem tento prístup. A oceňujem aj to, že vládna koalícia podala zmierňujúci pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí len o vedomej nedbanlivosti. Ja som sa snažil v tých predchádzajúcich príkladoch poukázať na to, že niektoré činy, ktoré môžu nastať, niektoré životné situácie napriek tomu, že sa bude jednať len o vedomú nedbanlivosť, môžu znamenať to, že nevinní ľudia budú odsúdení. A to nehovorím o tom, že v prípade samosprávy sú volení mnohí predstavitelia, neviem, ako to slušne povedať, pre ktorých vláda, myslím, že ich bolo osemnásť, ak by som to chcel s veľkou „nadsázkou“ povedať, tak organizovala kurzy čítania a písania, aby boli spôsobilí vykonávať svoju funkciu. A to nehovorím o tom, že mnohí takto zvolení predstavitelia samosprávy sú v hlbokom právnom bezvedomí, opakujem, pani ministerka, sú v hlbokom právnom bezvedomí, čo vytvára predpoklady na to, že nedbanlivostných trestných činov môže byť niekoľko desiatok až niekoľko stoviek bez úmyslu, bez toho, že by tí ľudia v zásade vedeli, do čoho idú. A tu, si myslím, ten problém už je. Preto si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona (tlač 342).
V článku II sa vypúšťa bod 32.
Nasledujúce body a prečíslujú.
Odôvodnenie. Takto široko formulovaná podstata trestného činu verejného činiteľa, ako je uvedená vo vládnom návrhu, sa môže stať nástrojom na kriminalizáciu aj tých, ktorí prijímajú verejné rozhodnutia v dobrej viere a s dobrým úmyslom. V štátnej správe a samospráve môže strach z trestnoprávneho postihu prevládnuť nad chuťou spolurozhodovať o veciach verejných.
Aj v nadväznosti na toto odôvodnenie, ktoré som povedal, by som to chcel dať do súvisu aj s niektorými inými vecami. A to sú platové pomery, ktoré sú vo verejnej správe. Sú vybrané skupiny predstaviteľov, ako som spomínal, trebárs v Sociálnej poisťovni, ktoré majú platy vyššie ako premiérka Slovenskej republiky, pričom rozsah ich právomocí a rozsah ich zodpovednosti je neporovnateľne menší. Postavme si otázku potom, či nemajú za výkon vo verejnej správe byť aj adekvátne platy a neviesť celé konanie, ktoré sa deje v tejto snemovni, len jednosmerne a hovoriť, že každý predstaviteľ verejnej správy je ten, ktorý obmedzuje občanov, nič nerobí a má príliš vysoký plat. Postavme si otázku potom, či nemáme dať do súvisu otázku odpovedajúcej kvality služieb, ktoré poskytuje verejná správa, ale aj zodpovedajúcej finančnej náhrady za kvalitu poskytovaných služieb, lebo ak budeme robiť len obmedzenie, kriminalizovanie, trestanie, tak potom s veľkou mierou „nadsázky“ poviem, že dajme do volebného zákona, že kandidovať za starostov môžu len bezdomovci, lebo nemajú majetok, sú zvyknutí žiť bez finančného príjmu, to znamená, nepotrebujú plat a v zásade, keď ich za nedbanlivostný trestný čin odsúdime, tak im v zásade urobíme dobre, lebo im zabezpečíme na dva až päť rokov ubytovanie, teplú stravu trikrát denne. (Potlesk.) Dámy a páni, toto bola veľká miera „nadsázky“, ktorú som použil, ale myslím si, že pre to, aby sme sa objektívne rozhodli, bolo potrebné ju použiť.
Dovolím si zareagovať aj na niektoré ďalšie záležitosti, ktoré sa týkajú kupovania voličských hlasov, lebo priamo to nadväzuje na otázky verejnej správy alebo samosprávy aj verejných funkcionárov. Uvedomujem si, že kupovanie voličských hlasov je veľkým problémom a je najčastejším dôvodom vyhlásenia neplatnosti volieb. Tento záver vyplynul aj z odbornej porady predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky konanej 28. októbra 2010. Ide o konanie, ktoré so sebou nesie veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a zasahuje do samostatnej podstaty volebného práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Mohol by som pokračovať ďalej, lebo odôvodnenie, ktoré je použité vo vládnom návrhu zákona presne popisuje všetky veci, ktoré sa týkajú volebnej korupcie. Ja si dovolím zacitovať navrhovaný § 336a, tak ako je uvedený vo vládnom návrhu zákona, kde sa v odseku 1 hovorí: „Kto priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok tomu, kto má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, aby volil alebo hlasoval určitým spôsobom, nevolil, alebo nehlasoval určitým spôsobom, nevolil alebo nehlasoval vôbec, alebo sa nezúčastnil volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, alebo z tohto dôvodu priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ Sú tu aj ďalšie odseky 1 až 3, ktoré hovoria o ďalších skutkových podstatách. Ale jedna vec tu v zásade chýba. A znovu je to niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu, ktorými vyhlásili voľby za neplatné z dôvodu, že sa do menších obcí prisťahoval pred voľbami väčší počet obyvateľov, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili výsledok volieb. A toto napr. v tomto chýba. Aké je toto konanie? Toto konanie je legálne? Ja si pamätám zo svojho okolia, zo svojej praxe dva prípady, ktoré sa stali takýmto spôsobom. Jeden je veľmi silne medializovaný, to je z Demänovskej doliny, druhý prípad, ktorý nebol medializovaný a ktorý nebol ani predmetom na Ústavnom súde, je z jednej obce v blízkosti Bratislavy. Keďže to nebolo predmetom konania Ústavného súdu ani predmetom sťažnosti, ale udiali sa tam tie veci, nebudem hovoriť o názve obce, ale tam napr. sa opakovane v dvoch voľbách po sebe prisťahoval do cirkevného rádu väčší počet predstaviteľov rádu. Ja sa spýtam: A toto konanie je legálne? Toto konanie je v poriadku a ideme postihovať len určitý typ konania, ktorý nevyhovuje niektorým predstaviteľom vládnej koalície. Ja si myslím, že aj toto je ustanovenie Trestného zákona, ktoré je nedokonalé, dobre, posúva veci dopredu, ale je nedokonalé. A myslím si, že bola by potrebná jeho opätovná novelizácia.
Dámy a páni, prešiel by som na veci, ktoré sa týkajú stavebných konaní a čiernych stavieb, ale ak dovolíte, ešte predtým sa dotknem jednej veci. Je to rozmáhajúci sa jav neoprávneného podnikania verejných činiteľov v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, opätovne skutková podstata trestného činu v § 251, kde sa v odseku 2 hovorí, že kto neoprávnene podniká v malom rozsahu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok, pričom dopĺňa sa tam písmeno d), ktoré znie: „d) ako verejný činiteľ alebo v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania alebo funkcie“. Ja osobne nerozumiem presne, o čo ide predkladateľovi návrhu tohto ustanovenia, lebo ak budeme hovoriť o verejných funkcionároch, máme tu ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, napr. u volených predstaviteľov, ako sú poslanci Národnej rady. Je tam okruh funkcionárov, ktorých je niekoľko tisíc na Slovensku, kde v článku 5 sa hovorí, že verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejné funkcionára podľa Ústavy Slovenskej republiky a zákonov. Verejný funkcionár nesmie byť členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať. A to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok. Ak verejný funkcionár vykonáva funkciu zamestnania alebo činnosti podľa citovaných odsekov, v čase ustanovenia do verejnej funkcie je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie s takou funkciou zamestnania alebo činnosťou skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k skončeniu jej vykonávania. Ja si dovolím upozorniť ctenú snemovňu, že aj v radoch koaličných poslancov sa nachádza jeden pán poslanec, ktorý napriek upozorneniam má podnikateľské aktivity v zahraničí, kde je štatutárnym zástupcom spoločnosť s ručením obmedzeným. Pokiaľ si dobre pamätám, môžem povedať, že bol opakovane na tieto skutočnosti upozorňovaný. A myslím si, že bude potrebné, aby sa aj týmto zaoberal výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Spomeniem tu aj článok 9, v ktorom sa hovorí, že ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil činnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto zákonom, hovorím o ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, alebo zákonom alebo v oznámení uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie a opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. A rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu. Ak sa rozhodnutím vysloví, že verejný funkcionár vykonáva funkciu alebo zamestnanie, ktoré je nezlučiteľné s výkonom verejnej funkcie podľa ústavy tohto ústavného zákona alebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť. To znamená, máme tu problém, ktorý spočíva v tom, že verejný funkcionár, trebárs poslanec Národnej rady, starosta obce a, hovorím, niekoľko ďalších tisíc verejných funkcionárov, dostane pokutu, je povinný sa vzdať funkcie, alebo ak sa jej nevzdá, zamestnania alebo činnosti, ktorú nemôže zo zákona vykonávať, dôjde o túto funkciu zo zákona. K tomu prikladáme nový trestný čin, ktorý hovorí, že ak verejný funkcionár neoprávnene podniká ako verejný činiteľ, môže byť odsúdený až na jeden rok až päť rokov, ak spôsobí svojím konaním značnú škodu. To znamená tretí právny postih v tej istej veci. Je tu niekoľko desiatok, stoviek, tisícok podnikateľov, no pani ministerka hovorí, že to vysvetlí, rád si vypočujem toto vysvetlenie, lebo nedáva mi to tú logiku. A myslím si, že ako je to predložené vrátane odôvodnenia v dôvodovej správe, tak to nedáva jasné stanovisko o tom, čoho sa má tento trestný čin týkať.
Takže teraz môžeme prejsť na otázky čiernych stavieb. Nedostatočná účinnosť administratívnoprávneho postihu uskutočňovania čiernych stavieb bez stavebného povolenia vyvolala potrebu koncipovať novú skutkovú podstatu trestného činu, neoprávnené uskutočnenie stavby. V spoločenskej praxi sa udomácnilo konanie stavebníkov, ktorí bez akéhokoľvek povolenia začali realizovať práce na novej stavbe. A túto neraz bez stavebného povolenia aj dokončili. Počas uskutočňovania stavby, resp. niekedy až po jej pozastavení stavebníci požiadali o dodatočné povolenie stavby, teda nerešpektovali povinnosť ustanovenú zákonom a aktivitu vo vzťahu k stavebnému úradu začali vyvíjať až vtedy, keď už existoval protiprávny stav, ktorý mohol mať nezvratné následky, pokiaľ ide o zákonom chránené verejné záujmy a hodnoty, resp. mohol založiť vážnu ujmu na právach dotknutých osôb. Osobitne závažné prípady pritom predstavuje stav, keď je stavba bez stavebného povolenia zriadená na cudzom pozemku a došlo k vážnemu zásahu do vlastníckych práv vlastníka pozemku. Výsledkom tejto praxe nie je iba porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku stavebného poriadku, ale aj multiplikovanie sporov v občianskoprávnej sfére, a to v kontexte založenia a širokého akceptovania praxe, ktorá v rozpore so zákonom spochybňuje celý zmysel a význam stavebného povoľovacieho konania, reflektujúci verejné záujmy a individuálne záujmy osôb. Mohol by som citovať ďalej z dôvodovej správy k tomuto paragrafu. Postihovanie čiernych stavieb sa rieši v bode 29 novely a v bode 43 novely. A ja si dovolím odcitovať bod 29 novely, § 299a Neoprávnené uskutočňovanie stavby. To je nový paragraf, ktorý sa zavádza, kde v odseku 1 sa hovorí, že kto bez stavebného súhlasu, povolenia alebo v rozpore s ním postaví stavbu alebo jej časť, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu, zdôrazňujem, nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, a spôsobí tým vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky, a kde v odseku 2 sa hovorí, že odňatím slobody na 3 roky až 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, hoci bol za takýto alebo obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený alebo v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý. Ja si v tejto súvislosti dovolím odcitovať § 139b stavebného zákona, ktorý hovorí, čo sú jednoduché stavby, že jednoduché stavby sú a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 metrov štvorcových, ktoré majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať jedno podzemné podlažie a podkrovie, tri podložia krát 300 metrov štvorcových (900 metrov štvorcových) úžitkovej plochy. Dá sa tu hovoriť o nadštandardnej vile. Hovorím o nadštandardnej vile, ktorá je jednoduchou stavbou podľa stavebného zákona. Preto som upozorňoval na jednoduchú stavbu.
Bavme sa o spoločenskej závažnosti takéhoto konania, lebo ako som si stihol všimnúť, z pozícií verejnej mienky je veľký tlak na to, aby neboli v tejto krajine rovní a rovnejší, to znamená, aby si bohatí ľudia mohli robiť čokoľvek chcú a stavať si napr. na vlastných pozemkoch bez riadneho stavebného povolenia vily, haciendy a ukazovať tým svoju bohorovnosť. A tu podotýkam, takto definovaný § 229a napr. týchto ľudí vôbec nepostihuje. Stavajú na svojom pozemku, urobia zastavanú plochu do 300 metrov štvorcových, pričom úžitková plocha môže byť až 900 metrov štvorcových. A nie sú postihnutí týmto zákonom, lebo jednoducho na nich sa tento zákon nevzťahuje. Potom sa pýtam, ak toto je celospoločenský tlak, tak komu je určený tento paragraf alebo na postihovanie koho je určený novo zavádzaný § 229a. Ak by som to uviedol v nadväznosti na § 105 stavebného zákona, ktorý v zásade by mal reflektovať pri hodnotení priestupkov na spoločenskú závažnosť, a tým aj adekvátnu výšku pokuty pri jednotlivých priestupkoch, tak môžem spomenúť § 105, kde sa v odseku 3 hovorí, že priestupku sa dopustí a pokutou do 1 mil. Sk sa potrestá ten, kto b) ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním. A tu spýtam, či nemalo to byť naformulované nie na jednoduchú stavbu, ale novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, čo by bolo úplne jednoznačné. Korešpondovalo by to so stavebným zákonom a nevytváralo by to diery na nemožnosť postihu niektorých ľudí, ktorí si cez rôzne právne kľučky dokážu svoje nepostihnutie zariadiť. Alebo je tu § 105 ods. 4, kde sa hovorí, že priestupku sa dopustí a pokutou do 5 mil. Sk sa potrestá ten, kto bez stavebného povolenia uskutočňuje v chránenom území alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, čiže na pozemku, ktorý nie je zaradený v územnom pláne, je hocikde mimo zastavaného územia obce, najmä na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku, stavbu. To znamená, že prípady honosných haciend v súkromných oborách na lesných pozemkoch sa zrazu, ak budú do 300 metrov štvorcových, spod pôsobnosti tohto zákona vymykajú. A tu sa opätovne pýtam, čo bolo cieľom zákonodarcu v tomto prípade. Bolo ním opätovne vytvoriť priestor na to, aby niektorí ľudia mohli byť rovnejší ako iní? Ja verím, že nie. A verím, že je to len opomenutie alebo nedôslednosť práce ministerských úradníkov, lebo považujem to za vážny problém, ktorý nebude mať ani dobrú odozvu vo verejnosti. Teraz k novelizačnému bodu 43, § 348 Marenie výkonu úradného rozhodnutia, kde to, čo sa zavádza, že kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, je podstata toho trestného činu. Opätovne ak tým nadviažem na to, čo som hovoril pred chvíľkou, stavby do 300 až 900 metrov štvorcových úžitkovej plochy na lesnom pozemku, pokiaľ je pozemok vlastný a nie je cudzí, môžeme stavať naďalej, akokoľvek chceme. Pokiaľ dôjde ku konaniu až vtedy, keď to mám postavené, dokonca sa ani nedostanem do rozporu ani s týmto paragrafom, lebo nebolo vydané rozhodnutie, ktoré by zakázalo pokračovať v prácach na stavbe. A tým pádom som de facto spáchal len priestupok, kde môžem dostať pokutu do 1 mil., resp. do 5 mil. korún. V dobrom prípade ak mám dobrých právnikov, ak mám dobré konexie, tak tá pokuta nemusí byť v zásade vôbec žiadna.
Dámy a páni, toto sú len niektoré problémy, ktoré sú pri tomto návrhu Trestného zákona. Je týchto problémov podstatne viacej, mohli by sme hovoriť o nich podstatne dlhšie. Ja osobne si myslím, že v tejto chvíli to nie je potrebné a ani to nie je účelom, len považoval som za potrebné poukázať na problematickosť niektorých znení. A považujem za potrebné upozorniť predovšetkým koaličných poslancov, že to videnie sveta by nemalo byť aj v týchto prípadoch úplne čiernobiele tak, že to je dobrý vládny návrh, že to je zlý opozičný návrh a že jednoducho podľa toho budem postupovať. Treba niekedy na miskách lekárnických váh zvažovať aj jednotlivé formulácie tak, aby to bolo na prospech obyvateľov tejto krajiny. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca, ktorými kritizoval tú navrhovanú úpravu v podstate nevedomej nedbanlivosti trestného činu verejných činiteľov pri správe majetku.
A ten príklad, ktorý spomenul s povodňami. Ja som tiež starosta obce, kde sme mali s povodňami mnohé problémy. A aj pri vyvinutí maximálneho úsilia nie sme schopní zabrániť tým novým ničivým klimatickým zmenám, ktoré sú čoraz častejšie na celom Slovensku. Ale tak naformulovaná nevedomá nedbanlivosť, ako je vo vládnom návrhu zákona, tak tá sa pomaly blíži k objektívnej zodpovednosti verejných činiteľov za všetko, čo sa stane. Keď použijem ten príklad povodní, tak znamená to, keď to troška nadnesiem, že bude niesť trestnú zodpovednosť starosta obce, ale nielen starosta obce. Ale za povodne v obci, ktoré spôsobia škodu veľkého rozsahu, bude niesť zodpovednosť aj prednosta obvodného úradu, prednosta obvodného úradu životného prostredia, riaditeľ Hasičského a záchranného zboru, riaditeľ, keby bol verejným činiteľom, tak aj príslušnej správy povodia, ale nielen ten, lebo tak koncipovaná zodpovednosť, ako je uvedená vo vládnom návrhu zákona, bude znamenať, že zodpovednosť bude niesť aj minister životného prostredia, príp. minister pôdohospodárstva, ale aj predseda vlády, lebo každý má povinnosť vykonávať opatrenia, ktoré zabránia tým povodniam. A my teraz ako budeme dokazovať, že on neurobil všetko pre to, čo mal urobiť. Vždy sa dá urobiť viac, keď vznikne nejaká škoda.
Čiže, pani ministerka, mne toto prekáža, že je to strašne široko zadefinované a bude veľmi ťažké sa niekomu z toho vyviniť. Takže naozaj ja sa prikláňam k tomu, aby sa táto úprava vypustila, aby sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vo svojom vystúpení si sa zameral na také štyri skutkové podstaty, ktoré boli najviac medializované, či už sú to čierne stavby či volebná korupcia alebo zodpovednosť verejných funkcionárov. Ja chcem veľmi oceniť to, že si priniesol taký iný pohľad, lebo nie si právnik, nie si viazaný tými právnickými a si nezaťažený právnickým povolaním, ale si dlhoročný verejný funkcionár, poslanec Národnej rady. A práve týmto logickým rozborom jednotlivých ustanovení si poukázal na to, že vôbec v praxi tie ustanovenia nemusia priniesť ten očakávaný výsledok, ktorý bol proklamovaný ministerstvom spravodlivosti. Ja si myslím, že také závažné ustanovenia, ako možno aj neoprávnené uskutočňovanie stavby alebo volebná korupcia, ktorá sa v posledných rokoch objavuje, si zaslúžili, aby možno bola aj širšia diskusia a aby tie ustanovenia boli precízne naformulované, aby nemohlo dochádzať k takým možno anomáliám, ako si vo svojom vystúpení poukázal, lebo naozaj tú „nadsázku“ beriem, že za starostu mal by kandidovať len človek, ktorý je bezdomovec, aby sa vyhol trestnoprávnej zodpovednosti v prípade škody, ktorá môže vzniknúť naozaj nie jeho zavinením a úplne, ako tu už bolo niekoľkokrát povedané pri povodniach. Ďakujem pekne. (Potlesk.)