20. schôdza

Pán Rafaj, ďakujem poslaneckému klubu SNS, že aj svojimi podpismi umožnil diskusiu o tomto bode v Národnej rade Slovenskej republiky, ale na druhej strane mi je zase trošku ľúto, že vás v tom nechali samého pri prednese vášho príspevku v rozprave.
Ale chcel by som skôr k tomu, čo ste rozprávali o konzistentnosti SNS a o postojoch, lebo toto sa ľahko rozpráva v opozícii a ťažko rozpráva, keď ste koaličná strana. A ja by som v rámci tej konzistentnosti, o ktorú ste sa chceli oprieť, sa zamyslel nad tým, že vstup Slovenska do eurovalu jedna, myslím, podpisoval minister Počiatek a vy ste boli jeho koaličným partnerom. A nebol som vtedy poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ale nespomínam si, že by ste s takýmto prejavom vystúpili alebo že by SNS nejako zvlášť kritizovala svojho koaličného partnera za to, že vstup Slovenska do eurovalu jedna podpísal. Vtedy by som o tej konzistentnosti mohol hovoriť. No a potom prešlo hlasovanie v auguste o pôžičke Grécku. A teraz si na to matne spomínam. Neviem, ako presne sa zachovala SNS, vy mi to asi budete vedieť povedať. No a čo sa týka konzistentnosti, tak tá je nielen v smere minulosť – prítomnosť, ale aj vo smere budúcnosť. A verím, že do parlamentu príde ústavný zákon o finančnej zodpovednosti. A verím, že potom budete konzistentne taktiež podporovať tento návrh. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Rafaj, ja som doteraz na vás nikdy nereagoval, lebo ste vystupovali k veciam, v ktorých vás v zásade uznávam, lebo sa im rozumiete, ale teraz vystupujete k veciam, ktorým sa vôbec nerozumiete. Ja vám to skúsim vysvetliť jednoducho.
Je pravda, že Grécko je v bankrote, ale ono je dneska v riadenom bankrote, lebo sa reštrukturalizuje jeho dlh. A preto my nepodporíme stanovisko, ktoré vy ste ako spolupredkladateľ predložili, lebo vy ho máte zmätočné, rozporuplné. Vy nemôžete, a znova vám to zopakujem, na jednej strane tvrdiť, že vám ide o to, aby to nemalo dopad na eurozónu (Uvedomujete si, že uplatnenie práva veta môže mať negatívny dopad na Slovenskú republiku?), a na druhej strane v prvej podmienke dávate Grécko okamžite do bankrotu. A preto si treba uvedomiť, že tu je rozdiel, či sa bavíme o neriadenom bankrote alebo riadenom bankrote. Poprosím vás, treba si to uvedomiť.
A neodpustím si, teraz už keď mám slovo, pripomenúť, že ste povedali „no keby sme mali z čoho, nech sa páči“. No keby vy ste nerozkradli nástenkovým tendrom túto republiku, tak by sa na tom lepšie spolupodieľalo, to je pravda.
A ešte jedna poznámka. Spomínali ste tu tričko SDKÚ – DS. No tak ja vám chcem povedať, že ja radšej budem nosiť čisté tričko SDKÚ – DS ako špinavú košeľu SNS. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem stručný. Myslel som si, že táto schôdza je o naháňaní stratených percent pre SAS, ale po vystúpení pána Rafaja som pochopil, že aj SNS má problém so svojimi preferenciami, tak potrebuje sa tiež zviditeľniť, a to doslova nad vecami, ktoré, bohužiaľ, sú veľmi, veľmi, veľmi na nízkej úrovni ekonomického vnímania vzhľadom na to, že myslím si, že aj tie faktické poznámky len o tom uisťujú, že jednoducho ľudia nemali ani čas alebo nemali záujem preštudovať si dopadové štúdie o tom, čo sa udeje pri chaotickom riešení bankrotu Grécka. Ďakujem pekne.

Áno, na margo tej otázky konzistentnosti. Myslím si, že som ju dostatočne vysvetlil. Ešte pred voľbami, a to sme boli vládna strana, sme dávali príslušné billboardy, to je na margo pána poslanca Fořta, odvtedy, samozrejme, situácia na finančných trhoch sa mení viac ako premenlivé počasie. Takže je prirodzené, že v niektorých oblastiach musíte korigovať aj svoje predstavy.
Pokiaľ zistíte, že niekto nie je schopný naozaj splácať svoj dlh, tak je rozumnejšie podľa môjho názoru, a to reagujem aj na vás pán Matej, myslím si, že na toto netreba nijakú ekonomickú univerzitu, aby každý normálny človek, ktorý má akú takú znalosť aj priemerného občana z ekonomiky, pochopil, že nalievanie do deravého vedra, to robia naozaj len buď rojkovia, alebo hlupáci. Takže neviem, v akom štádiu je momentálne európsky byrokratizmus, či je medzi tým rojkovstvom alebo tým bláznovstvom, alebo či najskôr treba, aby tie banky dostali tie svoje peniaze ešte druhýkrát, pričom potom už ony spôsobia neriadený bankrot celej eurozóny.
No a na margo tej polemiky, že kto je vlastenecký a kto je internacionálny. Tak to je zrejmé a úplne jasné, že kto podporuje Európsku úniu a musí byť členom nejakých internacionál, tak uprednostňuje cudzie košele.
A chcel by som vás poprosiť, aby ste si odpustili, pán Matej, takéto poznámky o špinavej košeli, tá naša košeľa na rozdiel od vás má už 140 rokov a bude tu ešte ďalších 140 rokov.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení vytrvalí a vzorní poslanci, keď už nás opustili argumentační giganti pán Sulík a pán Mikloš, ktorí chceli tak veľmi diskutovať na túto tému, dovoľte, aby som aj ja ponúkol svoj pohľad na toto rokovanie. Vyzerá to tak, že rokujeme o návrhu na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády pri poskytnutí finančnej pomoci Grécku zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja. Je to len zdanlivé, pretože v skutočnosti je dôvodom tohto rokovania pokles popularity strany SaS a panický strach jej predstaviteľov, že ich súčasná prvá prítomnosť v parlamente by mohla byť aj prítomnosťou poslednou.
Nezaškodí krátko si povedať niečo aj o tej prvej pôžičke Grécku. Táto téma bola pred voľbami hrubo a účelovo spolitizovaná. A tie dôkazy o tom prichádzajú ešte aj dnes. Kým pred voľbami pani Radičová a pán Mikloš označovali pôžičku Grécku za morálny a ekonomický hazard, dnes ich počúvame, že nejde o Grécko, ale o Slovensko a že krach Grécka môže negatívne poškodiť Slovensko, znížiť jeho export na nemecký a francúzsky trh a zvýšiť tak nezamestnanosť na Slovensku. Dnes používajú tú istú argumentáciu, ktorú pred voľbami odmietali alebo ignorovali. Preto je dnes zvláštne počúvať práve z úst premiérky Radičovej, ktorá to hovorila v médiách, a ministra Mikloša obhajobu pomoci Grécku. Pritom nemám problém tentoraz s nimi súhlasiť. Na rozdiel od nich sme to hovorili pred voľbami aj po voľbách, že ak Gréci pristúpia na tvrdé úsporné opatrenia, je v našom záujme im, a teda aj Slovensku pomôcť. A bolo len pokračovaním určitej perfídnosti vládnej koalície, že o prvej gréckej pôžičke dala tu v parlamente hlasovať ešte predtým, ako bola k dispozícii správa, ako Gréci plnia ten scenár úsporných opatrení, pretože vedela, že nám tým znemožnia o tejto pôžičke hlasovať.
Tu sa vytvára, nemyslím teraz konkrétne túto sálu, pretože už prakticky sa nič nevytvára v tejto chvíli tu, ale v médiách okolo tohto rokovania, populisticky a nezodpovedne dojem, že Národná rada by mala zabrániť ministrovi financií odsúhlasiť v Bruseli niečo škodlivé pre Slovensko a že na tomto cieli a na zúžení mandátu pre ministra financií by sa mala zúčastniť aj opozícia, pretože špeciálne pán Sulík k tomu vyzýval aj stranu SMER – sociálna demokracia, aby sme hlasovali za návrh. No čiže aby bolo jasné, či má opozícia zužovať mandát ministrovi financií, treba povedať, že za tento štát, za jeho politiku nesie zodpovednosť súčasná koalícia či vo vláde alebo v parlamente. Je zodpovednosťou tejto koalície a tejto vlády urobiť rozhodnutie aj v otázke pomoci Grécku. Nie je to predsa otázka, ktorá by si vyžadovala ústavnú väčšinu, vtedy by bolo namieste dovolávať sa pomoci a účasti opozície. My sme však svedkami situácie, keď v dosť dôležitej otázke nie je koalícia jednotná, aj keď si tu navzájom hádžu nejaké také komplimenty o argumentačnej sile jednej a druhej strany a ako je to všetko fantasticky vyvážené. No ale ak teda koalícia nedokáže v dôležitej otázke vládnuť obyčajnou väčšinou, nie je namieste viniť opozíciu z toho, že nie je ochotná priskočiť na pomoc jednej alebo druhej koaličnej strane.
Strana SaS sa tvári zásadovo a týmito najsilnejšími gestami a slovami povedala, že pomoc Grécku je zlá, nezodpovedná a bez splnenia ich podmienok, ktoré tu predložili, je to proti našim národno-štátnym záujmom. Takto sa o tom vyjadroval v médiách pán Sulík, keď nastolil aj tento pojem. Je to však naozaj jedno veľké divadlo. A SaS sa tu zase ukazuje ako strana prázdnych slov a ničotných skutkov. Ak by totiž SaS naozaj chcela zabrániť pomoci Grécku alebo si vynútiť dnes nimi navrhované podmienky, mohla tak urobiť. Prečo SaS neuplatnila právo veta, ktoré je v koaličnej zmluve? Alebo prečo nepohrozila odchodom z koalície? To neurobila a ani neurobí, pretože tu potrebujú hrať len divadlo a vzbudzovať v ľuďoch pocit, že bránia ich peniaze, a útočia tým na prízemné pudy závisti a egoizmu. Lenže to sa nedá a nepatrí. Je to neslušné a drzé, na jednej strane brať všetky výhody vládnej strany, nanominovať stovky svojich ľudí na atraktívne a dobre platené pozície a na druhej strane v tom istom čase sa postaviť akoby do opozície a odtiaľ ukazovať prstom na všetkých ostatných, že oni sú tí zlí. Ak to teda myslíte vážne, tých pár ešte prítomných, poslankyne a poslanci strany SaS, s tým, čo ste tu navrhli a že je to náš národno-štátny záujem, tento váš návrh, tak použite právo veta alebo odíďte z koalície. Aký zmysel má zotrvávať pre vás v takej koalícii, ktorá poškodzuje národno-štátne záujmy Slovenska? Samozrejme, nikdy tak SaS neurobí, pretože voziť sa v tých limuzínach, ktoré ste ešte nestihli zrušiť, je príjemnejšie.
A ešte aj pár slov k tým národno-štátnym záujmom, lebo tento pojem z úst pána Sulíka mi znie veľmi čudne, ale on je učenlivý človek a zrejme sa mu zdá, že by v tejto chvíli aj toto mohlo na voličov zabrať, k tomu čo sú naše národno-štátne záujmy v súvislosti s pôžičkou a eurovalom. Jedným naozaj z kľúčových národno-štátnych záujmov Slovenska, malého, ekonomicky a vojensky slabého štátu, je mať dôležitých spojencov a neprichádzať o nich či už v politickom alebo v ekonomickom zmysle z dôvodu osobnej márnomyseľnosti alebo vnútropolitického či dokonca vnútrokoaličného zápasu o voliča. Toto musí byť prvoradá starosť aj pri uvažovaní o eurovale, aj pri analyzovaní ekonomicko-finančnej stránky tejto otázky. A som rád, že z vystúpení niektorých koaličných predstaviteľov som zaznamenal, že chápu aj tento rozmer tejto otázky. Je naším životným záujmom mať spojencov, priateľov a nehrať sa na hrdinov a supermanov, ktorí sú pripravení, ak sa zle vyspia, zrušiť aj euro. A nemyslíme si, že také štáty ako Nemecko a Francúzsko sa len tak povznesú nad rozmary nášho predsedu parlamentu a jeho strany. Ním osobne sa určite nezaoberajú, ale na postoje Slovenska nikdy nezabúdajú a všímajú si dokonca oveľa bezvýznamnejšie veci. A poviem vám jeden príklad. To, čo si napr. všimol jeden náš kľúčový európsky spojenec, keď sme uzákonili povinné používanie vyučovania angličtiny v našich školách a ubrali sme tým priestor na to, aby sa naše deti napr. učili ako prvý cudzí jazyk nemčinu, tak, samozrejme, nepovie to nahlas, ale je to tak. A ide o úplnú maličkosť v porovnaní s eurovalom. Takže jedným z našich strategických a národno-štátnych záujmov je mať dobré vzťahy s veľkými európskymi štátmi a mať v Európskej únii povesť zodpovedného, a nie problémového štátu. Nemusí byť taká vzdialená doba, keď budeme ich pomoc potrebovať, napr. po definitívnom bankrote Grécka a nasledujúcej reťazovej reakcii.
Takže len to stručne zopakujem. Rokujeme tu dnes o strachu SaS z poklesu preferencií, popritom vidíme názorový obrat SDKÚ, keď už aj oni uznávajú, že Grécko je rozbuškou a pomoc Grécku za určitých podmienok je aj preventívnou pomocou Slovensku. Musíme trvať na tom, že vláda Ivety Radičovej sa nemôže vyvliecť zo zodpovednosti a musí na seba vziať rozhodnutie, musíme strhnúť masky z tvárí supermanov, ktorým vôbec nejde o zablokovanie pôžičky, lebo to by mohli urobiť aj bez tohto návrhu tu v parlamente, ale ide im o to, aby sa udržali pri moci.
A napokon musím zopakovať, že naším národno-štátnym záujmom nie je zužovať mandát ministrovi financií, ale dbať na to, aby veľké európske štáty boli priateľmi Slovenska a nemali dôvod pamätať si, že v ťažkých chvíľach sme sa sebecky a provinčne postavili do závetria alebo že niektorí, naopak, napli plachty a rozbehli sa s nimi do vetra populizmu. Ďakujem vám, páni a dámy, ktorí ste vytrvali ešte aj v tejto hodine, za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Aj keby sa dalo vo vystúpení pána poslanca Maďariča polemizovať s mnohým, dovolím si upriamiť svoju odpoveď len na tú tému zavedenia výučby anglického jazyka ako prvého, pretože som sa v tejto veci pomerne angažoval. Áno, aj mňa nemenovaný reprezentant krajiny, ktorého môžem považovať hádam takmer za osobného priateľa, oslovil. A k tomu musím povedať jedno, neviem, či podobne pooslovovali zástupcovia tejto krajiny všetky iné krajiny, ktoré zaviedli povinnú angličtinu, ale ja som zástupcovi tejto krajiny povedal, že keď sme vstúpili do Európskej únie, tak existovali krajiny, ktoré na nás uvalili maximálne možné embargo pracovného trhu. Napočudovanie sa jednalo i o jeho krajinu a napočudovanie sa jednalo i v ďalšom prípade o krajinu, ktorá používa ako jazyk ten, ktorý nám kolega Maďarič uviedol ak príklad. Ja si myslím, že nikto nikoho v tomto prípade netrestá. Tá angličtina má úplne iné rácio. Ale ak hovoríme o potrebe trhu, tak možno by pozícii jazyka, ktoré oprávnene obhajoval, prispel menej egoistický, menej zbabelý a otvorenejší prístup. A ku cti Spojeného kráľovstva a Írska musím povedať, že tieto krajiny zhodou okolností boli tie, ktoré slovenských záujemcov nijako nelimitovali.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Maďarič, milý Marek, dá sa polemizovať určite s mnohým z toho, čo si povedal, ale bolo by to len pre polemiku samu. Ak by sme išli do podstaty veci, až tak veľa polemizácie by som tam nevidel.
A to, čo si povedal na záver svojho vystúpenia, tá veľmi stručná sumarizácia toho vystúpenia podľa môjho názoru zachytila takých 90 % najpodstatnejších otázok, o ktorých sa diskutuje často zoširoka. Ďakujem ti za tento príspevok.

Ďakujem za slovo. Keďže si s pánom poslancom netykám, pokúsim sa ho osloviť milý pán poslanec. Vaše vystúpenie bolo výsostne politické. Úplne tomu rozumiem. A schvaľujem to. Nevenujete sa téme Európskej únie, takže je to absolútne v poriadku. Ako obvykle zaútočili ste na SDKÚ cez tých najpopulárnejších politikov, ako je pani Radičová, Mikloš, Dzurinda. To tiež beriem, je to vaša úloha. Nesúhlasím s tým, že sme sa obrátili o 180 stupňov, čo sa týka názorov pomoci Grécku, ale nechcem o tom polemizovať.
Vo vašom vystúpení viackrát zaznelo slovné spojenie národno-štátny záujem. A pamätám sa, že naposledy keď sme diskutovali o vrátenom zákone pána prezidenta, hlavným problémom bol právny termín dobré mravy. A hovorili sme o tom, že nevieme ho uchopiť, nemá definíciu a je to pojem, ktorý sa dá ľahko zneužívať, čiže je všeobecný. Preto vás veľmi pekne poprosím, keby ste mi vysvetlili a povedali mi tak stručne definíciu, čo je to národno-štátny záujem. Mimochodom, začal ho používať aj pán predseda Sulík. Odišiel, bol by som sa na to opýtal jeho.
Ďalšie, čo sa mi nepáči na vás. Hovoríte, že zodpovednosť za to, ako sa Slovensko postaví Grécku, je v rukách vlády. A pritom si plne uvedomujete aj súhlasíte s nami, že keď sa postavíme k tomu nezodpovedne, bude to mať dopad na všetkých občanov tejto krajiny. A vy napriek tomu tvrdíte, že síce s nami súhlasíte, ale necháte to na nás, a keď sa to nepodarí, bude to naša zodpovednosť. Čiže nejde vám o ľudí, ale naozaj v tejto chvíli o to, že čím horšie pre túto krajinu, tým lepšie pre vás. To je dosť nekorektné. A poprosím vás, keby ste sa mi pokúsili aj toto vysvetliť.
A ak by som mal byť demagogický, keby sme nevstúpili do eurozóny, dneska by sme mali pokoj, za vašej vlády... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja si myslím, že pán poslanec Maďarič veľmi presne pomenoval základný motív tohto bodu, o ktorom práve rokujeme, pretože celý problém je len dôsledkom prudko klesajúcich preferencií Slobody a Solidarity a ich zúfalej snahy vyvolať nejaký aspoň virtuálny konflikt s SDKÚ, pretože si myslia, že tam môžu loviť voličov, ktorí odišli od nich práve k SDKÚ. Preto sme svedkami tých virtuálnych súbojov medzi pánom ministrom Miklošom a pánom predsedom Sulíkom. Ale zároveň ten súboj vedú tak, aby sa nepourážali. Takže si navzájom aj dávajú komplimenty. A ja si myslím, že pán poslanec Maďarič to veľmi dobre pomenoval. Ak by totižto Sloboda a Solidarita mala úprimný záujem na zastavení pomoci Grécku a na bankrote Grécka, tak majú na to páky. Jednak to je to spomínané veto, jednak je to možnosť pritlačiť situáciu na hranu, jednoducho pohroziť vystúpením z vládnej koalície. Všetky tieto tromfy SaS má. A ak teda majú úprimný záujem na riešení tohto problému a naozaj im na ňom záleží, tak, nech sa páči, použite to, páni poslanci z SaS. Prečo sa bojíte vyhrotiť situáciu, ak vám naozaj na tejto téme záleží? Ale vám na tejto téme nezáleží, je to len divadlo pre voličov a je to len zúfalá snaha získať preferencie. Takže ak Sloboda a solidarita znamená supermani a supermanky, tak, páni poslanci z SaS, nech sa páči, ak vám na tejto téme záleží, vyleťte z vládnej koalície.

Ďakujem pekne. Počas toho prejavu, ktorý, samozrejme, mal za cieľ diskutovať o tom, čo SaS si myslí, prečo to robí, prečo ja neviem používa takéto metódy, spôsoby a zbrane, ma napadla len jedna jediná otázka, či by nebolo niečo k veci, že prečo ten náš postoj je nesprávny. Ale na to treba iné, samozrejme, schopnosti ako tu demagogicky tárať dve na tri, že čo sme, čo nie sme.
No a pokiaľ ide, samozrejme, o to, že si treba do niekoho kopnúť, tak však treba si kopnúť aj do SDKÚ, treba si kopnúť aj do SaS. Myslím si, že to je vcelku v pohode. Na to som už zvyknutý. Že sú to stále tie isté tváre alebo ústa, ktoré rozprávajú tieto veci, je takisto v poriadku.
No a k tomu, čo sa týkalo tej angličtiny. To už kolega Osuský povedal. Napriek tomu, že moje deti sa učia v inom cudzom jazyku, samozrejme, súhlasím, aby bola angličtina prvoradým jazykom, no lebo je to svetový štandard. No a, samozrejme, tiež zhodou okolností, keďže deti navštevujú školu, kde sa učí jazykom jednej nemenovanej krajiny, sa ma predstaviteľ tejto nemenovanej krajiny opýtal: „Keď im tak veľmi na tom záleží, prečo nám na sedem rokov zatvorili spoločný trh?“ Ďakujem.