Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne a kolegovia, rád by som sa vyjadril veľmi stručne, ako býva mojím zvykom tu za týmto rečníckym pultom, k problematike alebo k jednému okruhu problematiky, ktorá sa týka priamo zákona a týka sa priamo návrhu novely, o ktorej diskutujeme, a je to téma, ktorá sa tu už otvorila včera, keď sme začali rokovať o tomto návrhu zákona. Myslím si, že v tomto alebo pre mňa osobne v tomto zákone sú dva kľúčové momenty. Jedným je opätovné otvorenie možnosti vytvárať zisk pre zdravotné poisťovne, druhým je uľahčenie vzniku jednotlivých zdravotných poisťovní. Musím povedať, že oba tieto momenty sú pre mňa osobne také závažné, že nemôžem podporiť tento návrh zákona, a pevne verím, že sa k tomuto návrhu postavíte rovnakým spôsobom aj vy, vážené kolegyne a kolegovia.
Keď sme diskutovali o prvom z trojice zdravotníckych zákonov, ktoré máme jeden po druhom zaradený v programe teraz prebiehajúcej 20. schôdze Národnej rady, tak na záver pán spravodajca vo svojom vystúpení kritizoval nás poslancov za SMER, že politizujeme alebo vnášame politiku do tejto rozpravy a do rozhodovania o týchto zákonoch.
Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, my sme poslanci Národnej rady, sme politici, neviem, čo iné by sme mali vnášať, či vajcia uvarené na tvrdo, alebo kilo šunky. Samozrejme, že vnášame politiku, pretože sme politici. Ale, vážené kolegyne, kolegovia, politický pohľad na vec neznamená alebo nemusí byť v rozpore s odborným pohľadom na vec, pretože politika je naša odbornosť, to, čomu sa venujeme, to, za čo nás daňoví poplatníci platia. To znamená, že ak sa pozeráme, ako vy hovoríte, politicky na vec, znamená to, že daný problém hodnotíme z hľadiska princípov, z hľadiska hodnôt, ak chcete, z hľadiska svetonázoru alebo ideológie, ku ktorej sa tá-ktorá politická strana, ku ktorej sa ten-ktorý politik konkrétne hlási.
Ak my sa dívame na legislatívne návrhy, s ktorými, vážení kolegovia, prichádzate, či už teda, kolegovia, vy ako poslanci alebo členovia vlády, tak je to úplne oprávnené. Pretože my sme kandidovali do tohto parlamentu s nejakým politickým programom, ktorý vychádza z našej ideologickej orientácie. Ideologickej v zmysle nejakých hodnôt, nejakých princípov, nejakého svetonázoru. A máme nielen právo, ale máme povinnosť, keďže práve s takýmto pohľadom na svet sme boli zvolení do tohto parlamentu vnášať tento pohľad a cez prizmu tohto pohľadu aj hodnotiť legislatívne návrhy, s ktorými prichádzate.
Hovorím o tom preto, lebo tento istý pohľad nielen môžeme, ale musíme uplatniť aj pri rokovaní o zákone, o ktorom rokujeme práve teraz. Ba dokonca povedal by som, že práve tu môžme ukázať, že akí sme principiálni.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja som v rozprave k zákonu o liekoch povedal, že našou základnou hodnotou alebo, ak chcete, našou základnou ideologickou premisou je, že zdravie nie je tovar. So zdravým nemožno obchodovať. Zdravie a starostlivosť o zdravie nemožno predávať, nemožno ho nakupovať podľa bežných trhových princípov, pretože - zopakujem - zdravie podľa nášho názoru nie je tovar.
Práve preto považujem za chybu, ak sa klasické trhové princípy vnášajú do rezortu zdravotníctva, a to najmä ak sa vnášajú do rezortu zdravotníctva tak, že to priamo súvisí s postavením pacienta. Myslím si, že je to vážna chyba, ktorá sa nám neskôr spätne vráti. Vráti sa nám v znižovaní kvality zdravotnej starostlivosti, vráti sa nám v znižovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Vráti sa nám v zhoršení zdravotného stavu obyvateľstva a z toho nám bude potom vyplývať vážne spoločenské, ale aj ekonomické a ďalšie problémy.
Práve preto, vážené kolegyne a kolegovia, sa chcem vyjadriť veľmi razantne a veľmi striktne proti znovuobnoveniu možnosti vytvárať zisk pre zdravotné poisťovne. Myslím si, že je to vážna chyba, a priznám sa, že nerozumiem tomuto opatreniu.
Ja vás ubezpečujem, pán spravodajca, pán minister, že som si veľmi presne prečítal návrh novely zákona pred týmto vystúpením. Prečítal som si aj dôvodovú správu k nemu a ja, samozrejme, vnímam tie brzdy alebo poistky, ktoré ste, pán minister, do toho zákona dali, tak, aby, poviem, nebolo to neregulované alebo bezbrehé vytváranie zisku.
Ale moja zásadná otázka znie, že či ste naozaj presvedčený, že sme v situácii alebo v priebehu najbližších rokov, dokonca možno aj najbližších desiatok rokov, ale tak ďaleko nechcem ísť, ale v priebehu povedzme najbližších 10-15 rokov, či si naozaj myslíte, že sa s financovaním zdravotnej starostlivosti dostaneme tak ďaleko, že bude skutočne uspokojená potreba každého jedného pacienta na Slovensku a zároveň bude v systéme zdravotnej starostlivosti toľko peňazí, že z nich bude možné ešte vytvárať zisk na úrovni zdravotných poisťovní?
Ja sa domnievam, že nie. Som hlboko o tom presvedčený. Myslím, že kolegyňa Gabániová včera hovorila o tom, že zisk zdravotných poisťovní, neviem, za aký rok spomínala, že je asi 230 alebo bol 230 mil. eur, a ja som si prečítal, že, v denníku SME ešte v júni, že ku koncu marca bol len dlh fakultných a univerzitných nemocníc vyše 230 mil. eur. Ak sú tieto údaje správne, tak to znamená, že len keby sme mali umoriť dlh štátnych, ak to tak zjednoduším, čiže fakultných a univerzitných nemocníc, umorili by sme na to všetko, čo - ak som tomu dobre rozumel - kedysi vytvorili ako zisk alebo by mohol byť ako potencionálny zisk zdravotných poisťovní.
Ale to viete, že dlhy fakultných a univerzitných nemocníc nie sú jedinými dlhmi v zdravotníctve, aj mnohé neštátne, ale verejné povedzme nemocnice alebo iné typy zdravotníckych zariadení majú dlhy. A ak aj dlhy nevytvárajú, a to som kritizoval aj v tom svojom predošlom vystúpení k tomu prvému z troch zdravotníckych zákonov, tak sa to deje preto, lebo sa škrtajú rôzne výkony, škrtá sa používanie alebo sa odkladá používanie povedzme najnovších medicínskych metód pri liečení alebo pri operáciách a podobne. A ja si veľmi dobre pamätám, keď pán Lipták ako reprezentant Združenia všeobecných lekárov asi pred dvoma-troma rokmi vyhlásil, že ak by mal naozaj každý lekár postupovať tak, ako to vyžaduje zákon, a tak, ako to vyžaduje Hippokratova prísaha, to znamená uplatňovať pri liečbe najmodernejšie a najnovšie poznatky, najmodernejšie a najnovšie postupy, ordinovať najnovšie a najmodernejšie lieky, tak by nikdy sa nedostal do situácie, že by mohol, že by mu mohli stačiť tie peniaze, ktoré na zdravotníctvo každoročne dávame.
To znamená, že ja považujem za veľmi, a preto považujem za veľmi nebezpečný ten tlak na vytváranie zisku zdravotných poisťovní, lebo podľa môjho názoru všetky objektívne ukazovatele dosvedčujú, že my dnes jednoducho nemáme v systéme zdravotnej starostlivosti dostatok peňazí na to, aby zdravotné poisťovne dokázali pokryť dopyt po zdravotnej starostlivosti a zároveň aby dokázali vytvárať zisk. Možnosť vytvárať zisk je, samozrejme, prirodzenou súčasťou podnikania a ja sa domnievam, že zdravotné poisťovne by podnikať nemali. Aspoň nie na trhu toho primárneho, zákonom vynucovaného zdravotného poistenia.
Niekoľkí kolegovia vo faktických poznámkach sa pýtali, myslím si, že pán kolega Fronc to bol tiež, že ak môžu vytvárať, ale možno si zle pamätám, ak môžu vytvárať zisk lekárne, ak môžu vytvárať zisk výrobcovia zdravotníckych pomôcok alebo liekov, distribútori a podobne, prečo by zdravotné poisťovne tiež ako súčasť toho systému, ktorý žije z povinných zdravotných odvodov, nemali mať právo vytvárať zisk.
No, podľa môjho názoru tých dôvodov je viacero. Ale kľúčovým dôvodom je podľa mňa preto, lebo máme vytvorené zdravotné poisťovne, ktoré v skutočnosti iba prerozdeľujú peniaze, ktoré do toho systému zdravotnej starostlivosti prúdia. Ony vlastne neprodukujú, nedávajú žiadnu pridanú hodnotu, nerobia nič, čím by sme, čo by si štát bez nároku na zisk, nehovorím o pokrytí nákladov, ale hovorím o nároku na zisk, nemohol zabezpečiť sám. Ja si myslím, že bolo by nepravdivé a v skutku komunistické, keby sme chceli tvrdiť, že celý systém zdravotnej starostlivosti dnes by bol schopný štát vlastnými silami zabezpečiť. Som presvedčený o tom, že nie. Neboli by sme schopní zabezpečiť výrobu liekov, neboli by sme schopní vlastnými silami zabezpečiť ich distribúciu, neboli by sme podľa všetkého dokonca schopní zabezpečiť ani kompletnú zdravotnú starostlivosť, či už primárnu, alebo sekundárnu.
A preto si myslím, že je prirodzené, že štát hľadá zabezpečenie svojej ústavnej povinnosti, to znamená poskytovať zdravotnú starostlivosť aj inými metódami. Ale nemám žiadne pochybnosti o tom, že prerozdeľovať peniaze, ktoré vyberieme od platcov zdravotného poistenia, čiže štátu alebo súkromných osôb, prerozdeľovať tieto peniaze ďalej na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Som presvedčený o tom, že toto by sme zvládli.
Navyše musím povedať, že zákon veľmi presne vytvára možnosť, aby zdravotné poisťovne nefungovali na báze akejsi dobrovoľnosti alebo dokonca akejsi charity. Predsa máme v zákone stanovené, že 3,5 % z toho, čo vyberú, môžu použiť na svoju prevádzku, na svoje administratívne náklady. To znamená, že vytvárame v zákone dostatočný priestor na to, aby žiadna zo zdravotných poisťovní, ktorá seriózne funguje, nebola vystavená tomu, že nedokáže pokryť ani len náklady, ktoré má spojené s činnosťou, ktorú od zdravotnej poisťovne očakávame.
Ja mám vážne obavy, že v situácii, keď sa zhodneme, a predpokladám aj na základe vašich vyjadrení, pán minister, i prípadne vyjadrení kolegov z vládnej koalície, že sa zhodneme na tom, že dnes v systéme zdravotnej starostlivosti nemáme dosť peňazí. Určite v každej oblasti dochádza k nejakému plytvaniu a vždy možno hľadať rezervy. Ale v zásade je úplne jasné, že aj keby sme úplne odstránili plytvanie zo zdravotníctva, myslím, že zhodneme sa na tom, že dnes nemáme dosť peňazí, aby sme pokryli celý dopyt po zdravotnej starostlivosti. A ja si myslím, že ak v takejto situácii vytvoríme v ďalšom významnom článku možnosť vytvárať zisk, tak skutočne zdravotné poisťovne budú hľadať všetky spôsoby na to, ako obísť zákon alebo ako v rámci zákonných obmedzení ten zisk naozaj vytvárať, a to bude bez toho, aby to skutočne nemalo dopad na pacientov, ja si myslím, že to bude mať dopad na pacientov, a som presvedčený, že ak začnú v tejto situácii zdravotné poisťovne vytvárať zisk, celkom určite nájdeme vždy nejakú, nie jednotlivcov, ale nejakú skupinu pacientov, či už chronicky, alebo nie, teda pacientov s chronickými chorobami alebo inými, ktorí budú môcť povedať, že ich potreby po zdravotnej starostlivosti nie sú plne uspokojené. Som o tom hlboko presvedčený.
Takže, aby som tuto tento bod uzavrel, principiálne, vážené kolegyne a kolegovia, pre nás je povolenie vytvárania zisku pre zdravotné poisťovne naozaj z principiálnych dôvodov neprijateľný. Nemôžme takúto vec podporiť - a opakujem - v situácii, ktorá nepochybne bude ešte dlho pretrvávať, keď nemáme dostatok zdrojov v systéme zdravotnej starostlivosti, myslím, si, že takýto krok je veľmi nezodpovedný.
Druhá moja poznámka bude venovaná tomu, čo v dôvodovej správe je vysvetlené ako opatrenia na uľahčenie vzniku nových zdravotných poisťovní. Keď sme sa bavili k zákonu o lieku, tak sme alebo vy ste teda ako poslanci vládnej koalície viacerí dosť kritizovali, by som povedal, ten nárast počtu lekární, ktoré niekedy rastú ako huby po daždi, tam, kde niekedy bola jedna, teraz ich je už päť, toto povedal jeden kolega z vládnej koalície. A skutočne táto téma nie je nová a skutočne sa objavuje aj vo verejnom diskurze kritika toho, že tie, tých lekární, že teda bolo by asi dobré nejakým spôsobom regulovať prosto vznik tých lekární.
Moja otázka zásadná znie: Prečo si myslíte, že opäť v situácii, keď nemáme dosť peňazí v systéme zdravotnej starostlivosti, je naozaj potrebné vytvárať priestor pre vznik nových zdravotných poisťovní, a to takým spôsobom, že sa zmäkčujú podmienky pre vytváranie zdravotných poisťovní? Viete, ja si myslím, že zdravotné poisťovne sú mimoriadne dôležité ústavy, a ja si myslím, že stanovenie istých prísnejších a tvrdších kritérií pre vznik a fungovanie zdravotných poisťovní je namieste, pretože jednak pracujú s obrovským objemom peňazí a jednak majú obrovskú zodpovednosť, pretože nakupujú zdravotnú starostlivosť pre svojich klientov. Ja som presvedčený o tom, že na výkon takejto práce a na narábanie s takým obrovským objemom je nevyhnutné, aby na to boli inštitúcie, ktoré majú dostatočne veľké, dostatočne veľké personálne, ekonomické, odborné zázemie, a obávam sa, že zmäkčovaním podmienok pre vznik zdravotných poisťovní dosiahneme pravý opak.
Navyše otázka je, či skutočne najväčším problémom alebo nejakým zásadným problémom pri nákupe zdravotnej starostlivosti pre pacientov je nízky počet zdravotných poisťovní na Slovensku? Priznám sa, že takýto názor som doteraz ešte nikdy nezaregistroval, nikdy som doteraz nepočul o tom, že vznik väčšieho počtu zdravotných poisťovní umožní zvýšiť kvalitu nákupu zdravotnej starostlivosti pre pacientov, pre klientov zdravotných poisťovní. A myslím si, že vzhľadom na to, o aký špecifický trh, ak to slovo teraz použijem, aby sme si rozumeli, ako istý terminus technicus, vzhľadom na to, o aký špecifický trh ide, domnievam sa, že aj ten počet zdravotných poisťovní, ktoré dnes máme, je plne dostačujúci.
Na tomto mieste by som si dovolil pripomenúť, s akým počtom zdravotných poisťovní sme začínali, keď sme zaviedli systém, pluralitný systém zdravotného poistenia, a aký počet ich máme dnes. My sme za uplynulých, keď to napríklad obmedzím na päť, šesť, desať rokov, my sme boli svedkami toho, že sa jednotlivé poisťovne zlučovali, že veľké zdravotné poisťovne požierali alebo skupovali tie malé zdravotné poisťovne. To znamená, boli sme skôr svedkami fúzií, zmenšovania počtu, nie zväčšovania. A ja si myslím, že tento proces nastal preto, lebo sa ukázalo, že nemá zmysel, aby existovali mnohé malé zdravotné poisťovne. Navyše, a opakujem, myslím si, že hlavný vplyv má na to skutočnosť, že peňazí v systéme zdravotnej starostlivosti nie je dostatok.
Vážené kolegyne a kolegovia, dokonca to, čo som si prečítal v dôvodovej správe, že, predpokladám, že to bol len taký naozaj len ilustratívny akoby bonmot, že v prípade, že zdravotná poisťovňa bude mať jedného poistenca, tak jej náklady, teda jej limit pre administratívne výdavky môže byť 5 %, že teda nepočítate s tým, žeby vznikali zdravotné poisťovne, ktoré budú mať počet poistencov rádovo v jednotkách.
Ale to, čo má zase zaujalo, bolo to, že teda počítate s tým, že oproti dnešnému limitu 3,5 % by mohlo byť až 5 %, z tých vybraných prostriedkov by mohli zdravotné poisťovne použiť na svoje vlastné účely, na svoju vlastnú administratívu. To znamená, že vy vytvárate priestor pre to, aby sme z hľadiska podielu zvyšovali náklady na fungovanie zdravotných poisťovní, resp. aby sme z hľadiska podielu čoraz väčší balík peňazí, ktoré zdravotné poisťovne vyberú od svojich poistencov, použili na vlastnú spotrebu. No ale to je podľa môjho názoru príkro v rozpore s úsilím o zvyšovanie efektívnosti v systéme zdravotnej starostlivosti, myslím, o zvyšovanie efektívnosti, pokiaľ ide o narábanie s finančnými prostriedkami.
Takže ja si myslím, že podporiť opatrenie, ktoré vlastne aspoň z hľadiska podielu, teda percentuálne zvýši nákladovosť fungovania zdravotných poisťovní, je v tejto situácii úplný nezmysel. Úplný nezmysel.
Takže, vážené kolegyne a kolegovia, ja si, samozrejme, vypočujem, vypočujem záverečné, pozorne, záverečné slovo pána ministra, lebo predpokladám, že zareaguje aj na tieto - a toto ma veľmi, samozrejme, zaujíma, lebo naozaj z môjho pohľadu tu dochádza k tomu, že my vytvárame priestor pre navyšovanie administratívnych výdavkov pri fungovaní zdravotných poisťovní a zároveň im vytvárame zisk. A spojenie týchto dvoch krokov ja považujem za veľmi nebezpečné pre celý systém zdravotnej starostlivosti v situácii, keď aj tak nemáme dosť peňazí na to, aby sme poskytovali dostatočne kvalitnú zdravotnú starostlivosť a aby sme ju požadovali v takom, aby sme ju poskytovali v takom rozsahu, v akom evidentne tu spoločenská požiadavka existuje.
Vážené kolegyne a kolegovia, z tohto dôvodu, z tohto dôvodu vás chcem vyzvať, aby ste nepodporili predkladaný návrh zákona, o ktorom rokujeme teraz v druhom čítaní, a v súlade s § 83 rokovacieho poriadku, pán spravodajca, chcem dať dva procedurálne návrhy. Jeden o tom, aby sme vrátili tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, a ak by tento návrh nezískal potrebnú väčšinu, tak predkladám ešte druhý návrh, dajte potom, prosím, hlasovať o tom, aby sme, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto legislatívnom návrhu.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)
