22. schôdza

Vážený pán predseda, pán minister, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a o dôvode potrebnej novej právnej úpravy.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. informáciu o vplyve na rozpočet verejnej správy, na sociálne vplyvy, hospodárenie podnikateľskej sféry, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. augusta 2011 č. 447 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán predseda, ďakujem ja som skončil, prosím otvorte rozpravu.

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou neobyčajne závažný, aj keď na prvý pohľad veľmi nenápadný zákon. Cez tzv. drobnú novelizáciu divadelného zákona prijímame do nášho právneho systému novú filozofiu. Dámy a páni, mám taký pocit, že v tomto prípade už nejde len o kultúrnu autonómiu. Legislatívny zámer je zdanlivo jednoduchý. Jestvuje na Slovensku už dlhé desaťročia národnostný umelecký súbor Mladé srdcia – Ifjú Szivek, podobne ako jestvuje Poddukelský umelecký súbor, ktorý ochraňuje a rozvíja kultúrne dedičstvo našich Rusínov, a súbory SĽUK a Lúčnica, ktoré robia to isté vo sfére slovenského kultúrneho dedičstva. Vo všetkých týchto súboroch dochádza rokmi k istým sporom o orientáciu. A raz dominuje snaha o zachovanie autentického folklórneho dedičstva, inokedy výrazné umelecké osobnosti vtláčajú súborom osobitú tvár a smerujú väčšmi k tanečnému divadlu, ktoré využíva klenotnicu ľudovej tradície len ako východiskový inšpiračný materiál. Je to normálne a nijaký odborník sa nad tým nepozastavuje. Veď aj v oblasti baletu raz dominuje klasický, technicky brilantný baletný prejav, inokedy má umeleckú ambíciu prehovoriť k divákovi emotívnym tancom, v ktorom je podstatný výraz, nie technická dokonalosť. Lenže predložený návrh novelizácie divadelného zákona nám navrhuje, aby sme Mladé srdcia - Ifjú Szivek zo zákona definovali ako Tanečné divadlo, už iba Ifiú Szivek, a za jeho zriaďovateľa ustanovili Úrad vlády Slovenskej republiky, ktorý bude reprezentovať podpredseda vlády bez portefeuille, teda kultúrnu inštitúciu, ktorá ešte v roku 2010 figurovala medzi organizáciami ministerstva kultúry, len pre vašu informáciu, k 30. 6. 2010 napr. táto príspevková organizácia ministerstva kultúry vyčerpala 59,6 % z upravenej ročnej subvencie vo výške vyše 300 000 eur, aby potom povolebnou zhodou okolností a presunom kompetencií v oblasti kultúry národnostných menšín z rezortu kultúry na prvého podpredsedu vlády vydal jej novú zriaďovaciu listinu ten podpredseda vlády, ktorý nie je poverený riadením žiadneho ministerstva. Týmto návrhom dostáva sa na úroveň inštitúcií, myslím tým stále Mladé srdcia, typu Ústav pamäti národa či Úrad pre jadrový dozor.
Je síce pravda, že podľa § 24 ods. 4 kompetenčného zákona č. 575/2001 Z. z., citujem, „Úrad vlády Slovenskej republiky organizačne a technicky zabezpečuje plnenie úloh podpredsedu vlády,“... (Hlasy v sále.) Pán kolega, ja by som poprosil byť alebo trošku tichšie, alebo niekde inde. (Reakcia poslanca.) Áno, však ide o ten váš hrubý hlas. Ďakujem pekne. Citujem: „Úrad vlády Slovenskej republiky organizačne a technicky zabezpečuje plnenie úloh podpredsedu vlády podľa § 1 ods. 4.“ Ale podľa mňa je prinajmenej otázne, či pod túto formuláciu patrí aj, nazvem to neslušne, partizánčina typu vyňatia jasne definovanej inštitúcie zo zriaďovateľskej pôsobnosti príslušného rezortu a jej prevodu na Úrad vlády. Viete, ono by to potom mohlo zavádzať k takým absurdnostiam, že by onedlho mohol Úrad vlády zriaďovať aj, povedzme, zopár hasičských útvarov, príp. nejakú lokomotívnu čatu, ktoré nie sú spokojné so svojím zaradením v rezorte vnútra či dopravy a majú svoje kontakty. Alebo rozvíjajme túto absurditu, ktorú máme na papieri ešte o kúsok ďalej. Prečo by nejaká tá čata delostrelcov, tanková rota či vrtuľníkový roj nemohli byť priamo pod Kanceláriou prezidenta, veď on je predsa z ústavy vrchným veliteľom armády.
Ministerstvo vnútra v medzirezortnom pripomienkovom konaní upozornilo, že predložený návrh vyníma z pôsobnosti ministerstva kultúry upravenej v § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 575/2001 Z. z. jeho pôsobnosť ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku umenia a v § 3 ods. 1 zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti konkrétny subjekt tým, že štátnu správu voči nemu má vykonávať podpredseda vlády. Keďže však podpredseda vlády nevykonáva štátnu správu, je ustanovenie bodu 3 návrhu (§ 3 ods. 2) v rozpore s článkom 108 ústavy. Okrem toho vzhľadom na výslovné vymedzenie kompetencií podpredsedu vlády v ustanoveniach § 1 ods. 2 až 4 zákona č. 575/2001 Z. z., ktorých sa však predložený návrh nedotýka, je bod 3 návrhu neprípustnou, nepriamou novelou citovaných ustanovení.
Generálna prokuratúra tiež upozornila, že ústavou a zákonom ustanovená pôsobnosť podpredsedovi vlády nezveruje možnosť samostatného výkonu štátnej správy, je preto neprípustné, aby mu táto pôsobnosť bola daná novelou zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti, na všetky tieto a mnohé iné pripomienky opakuje predkladateľ svoju mantru, citujem: „Pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti podpory kultúry, národnostných menšín prešla s účinnosťou od 1. novembra 2010 na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Zároveň podľa § 40m ods. 1 kompetenčného zákona pôsobnosť ministerstva kultúry Slovenskej republiky v oblasti podpory národnostných menšín podľa doterajších predpisov prechádza na podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo.“ Podpredsedom vlády, samozrejme, myslí sa tým v súčasnosti Rudolf Chmel. Už raz prešla istým spôsobom kompetencia, ale vtedy to bolo bez návrhu kompetenčného zákona, hoci všetci tvrdili niečo iné. Ale my sme sa na základe poslaneckého prieskumu dozvedeli, že je to skutočne inak. Zhodou okolností ministrom kultúry bol vtedy opäť Rudolf Chmel, ktorý si to alebo nevšimol, alebo nechcel všimnúť. A bolo to vtedy, keď Slovenské národné divadlo, resp. novostavba Slovenského národného divadla z ničoho nič prešla kompetenčne na ministra hospodárstva. A minister hospodárstva vlastne začal konať v tomto veľmi presne a skoro sme o novostavbu Slovenského národného divadla vtedy prišli.
Takže okrem zriaďovateľskej pôsobnosti k Maďarskému umeleckému súboru, teda teraz už k Tanečnému divadlu Ifjú Szivek sa v návrhu novely, ktorú máme na stole, navrhuje aj to, aby prvý podpredseda vlády Slovenskej republiky Rudolf Chmel posudzoval priznanie či nepriznanie osobitného príspevku umelcom, ktorí v súbore dlhodobo pôsobili, a rozhodoval o ňom. Teda opäť všetci ostatní si tento nárok v súlade s doterajším právnym systémom uplatnia na ministerstve kultúry, ale tí rovnejší zájdu rovno za podpredsedom vlády, aby to vybavil, a Úrad vlády bude tie priznané príspevky vyplácať.
Keďže zákon o osobitnom príspevku predpokladá možnosť odvolať sa proti prvostupňovému rozhodnutiu, bolo by možno načim predloženú novelu doplniť v tom zmysle, aby v prípadnom spore rozhodoval premiér. Veď kto už môže posúdiť či mal alebo nemal podpredseda vlády dobrý postreh a rozhodol správne? Takže pani premiérka sa môže tešiť, že bude mať opäť viacej povinností. Proste je to absurdné.
Podpredseda vlády a minister bez kresla momentálne Rudolf Chmel má v našej exekutívnej starostlivosti tradícii nejakú úlohu. Veď okrem autority tohto postu a osobnej autority muža či dámy, čo tento post zastávali, má veľa povinností. Ale pri ich dopĺňaní je odkázaný na spoluprácu s jednotlivými rezortmi. Teda musí chodiť za ministrami vysvetľovať, prečo treba podporiť či uprednostniť tú či onú národnostnú, etnickú, sociálnu či inak vymedzenú skupinu občanov. Úlohou tohto človeka vlády dosiaľ vždy bolo hľadať harmóniu a konsenzus, tlmiť vášne a vytvárať podmienky pre spoluprácu a partnerstvo. Keď sa dívam na návrh, ktorý máme na stole, nemôžem sa ubrániť dojmu, že Rudolf Chmel sa rozhodol naopak, pre vyvolávanie konfliktov a presadzovanie asymetrických riešení. Prečo napr., ak by sme vzali vážne slová z dôvodovej správy, sa rieši nové zriaďovateľské zariadenie Ifjú Sziveku, ale niet tam ani zmienky o PUĽS-e či Romathane? Prečo? A keď príde nejaký iný podpredseda vlády, ktorému bude to srdiečko biť iným spôsobom a k inej národnostnej menšine, ako a k akej bije pánovi podpredsedovi vlády Rudolfovi Chmelovi, čo potom? Budeme mať nový zákon? Alebo budeme mať novú novelu divadelného zákona? A budeme tam dávať iné súbory? Vlastne ako si to predstavujete? Je vari kultúrna tradícia jednej z národnostných menšín, orwellovsky povedané, rovnejšia ako kultúrna tradícia ostatných? Takže jedných posunieme pod Úrad vlády, druhých nech si nechá ministerstvo kultúry a tých, ku ktorým úradujúci minister bez kresla nemá nijaký vzťah, nechá tento minister pod krajskou samosprávou. Prepáčte, dámy a páni, ale tomuto dvojitému metru naozaj nerozumiem a nechcem rozumieť.
Dámy a páni, to najhoršie, čo môžeme my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, urobiť, je zanešvárenie právneho systému nezmyselnými a duplicitnými normami. Nazdávam sa, že keď bola reč o presune kompetencií v oblasti podpory kultúry národnostných menšín z rezortu kultúry na Úrad podpredsedu vlády, nik nepočítal s tým, že tím okolo podpredsedu vlády a ministra bez kresla sa takto chopí príležitosti a začne na Úrade vlády budovať druhé paralelné centrum exekutívnej moci pre časť slovenskej kultúry. Ja mám skutočne medzi umelcami, ktorí pôsobili a pôsobia v súbore Mladé srdcia, mnoho priateľov. A viem, že to posledné, čo si títo ľudia prajú, je ocitnúť sa v akomsi umelo vytvorenom gete, izolovanom od slovenského kultúrneho diania. Bohužiaľ, presne to navrhovaná novela divadelného zákona sleduje. O čo sa pokúsi úrad prvého podpredsedu vlády na budúce, ak mu to dnes prejde? Všimol som si, že žiada, aby mohol rozhodovať o personálnom obsadení redakcie národnostného vysielania verejnoprávneho rozhlasu a televízie a ich programovej štruktúre. Možno onedlho príde s nápadom, aby Úrad vlády zriaďoval aj múzeá národnostných menšín, aby prevzal usporiadateľské práva k folklórnym či hudobným festivalom, ktoré sa usporadúvajú na národnostne zmiešanom území, a na Úrade vlády nám nepozorovane vznikne druhé národnostné ministerstvo kultúry.
Dámy a páni, to je cesta do pekla, lebo vždy sa vyčleňuje jedna národnostná menšina. Každá vláda bude tento nezmyselný návrh zákona musieť meniť pod tlakom iných národnostných menšín, ktoré úplne spravodlivo a účelovo vzniknú. Je toto správanie sa v súlade so všetkými tými vznešenými ambíciami Európskej únie, vnímať kultúru ako priestor vzájomnej spolupráce? Alebo sú to kroky smerujúce ku kultúrnej autonomizácii? Nehovorím to rád, ale pokladám tento návrh novelizácie divadelného zákona, za krok neuvážený, chaotický, zanešvárujúci náš právny poriadok a zakladajúci množstvo problémov, ktorých dôsledky môžeme iba tušiť. Preto navrhujem, aby sme tento návrh kľudne odložili, nezaoberali sa ním v druhom čítaní a hlasovali o tom, že Národná rada, podľa § 73 ods. 3 písm. b) nebude ďalej pokračovať v rokovaní o tomto zákone, o tomto nezmyselnom zákone. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja naozaj len krátko. Ďakujem pánovi poslancovi Jarjabkovi za naozaj duchaplné hľadanie neuveriteľných súvislostí.
Takže len fakticky. Úrad podpredsedu vlády, ako všetci vieme, rieši záležitosti aj iných menšín, nielen maďarskej menšiny. Ifjú Szivek bol v zriaďovateľskej kompetencii ministerstva kultúry dlhodobo, nebolo to rozhodnutie našej vlády ani vašej predchádzajúcej. A rovnako tak to nebolo rozhodnutie súčasného ani minulého kabinetu, čo sa týka zriaďovateľských kompetencií, napr. konkrétne PUĽS-u. Čiže hovoriť teraz o tom, prečo prešiel len Ifjú Szivek do kompetencie Úradu podpredsedu vlády, a nie napr. aj tento ukrajinský súbor, je jednoducho irelevantné.
No a čo sa týka zmysluplnosti tejto novely, no ja chcem upriamiť pozornosť pána poslanca práve na naozaj významnú časť tohto návrhu, ktorá sa týka konkrétne aj upresnenia jeho iniciatívy legislatívnej z minulosti. To sa týka tých príspevkov pre umeleckých pracovníkov. A my tam naozaj zavádzame procesnoprávny postup, ktorý jednoducho tento systém vylepšuje, koniec koncov ktorý bol naozaj pripravený z vašej iniciatívy v minulosti a je správny. Čiže toto je naozaj skôr dôkaz o zmysluplnosti predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem opätovne za slovo. Dámy a páni, dovolím si vám predložiť návrh zákona o povinných deponátoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a slovenských audiovizuálnych diel, ktorého predmetom je úprava povinnosti vydavateľov týchto publikácií, ako aj vydavateľov rozmnoženín slovenských audiovizuálnych diel, a to konkrétne povinnosti odovzdať deponát, určenej právnickej osobe. Určenými právnickými osobami sú v prípade periodických a neperiodických publikácií vybrané knižnice a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. V prípade rozmnoženín a slovenských audiovizuálnych diel je určenou právnickou osobou Slovenský filmový ústav.
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby bol povinný deponát odovzdávaný len za účelom plnenia jeho primárnej funkcie, na základe ktorej bol vlastne ustanovený.
Povinný deponát ako súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky je určený iba na archivačné, dokumentačné a výskumné účely, a preto je povinnosťou určených právnických osôb, ktorým sa odovzdáva, jeho evidovanie a trvalé uchovávanie. Tento zmysel bol jednoducho v predchádzajúcich obdobiach posunutý niekde inde a nebol v súlade s tým základným účelom.
Vzhľadom na poslanie a funkciu povinného deponátu je jeho odovzdávanie v podmienkach Slovenskej republiky podľa v súčasnosti platného zákona neodôvodnené a v rozpore s praxou v ostatných krajinách. Predložený návrh zákona tento nesúlad jednoducho upravuje. Do istej miery ide aj o to, aby sa nestávali také absurdnosti, ako je napr. to, že povinné výtlačky v podobe detských leporel a maľovaniek prichádzali do knižnice Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v prvom čítaní predkladám spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o povinných deponátoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a slovenských audiovizuálnych diel.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. augusta 2011 č. 448 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ak by som to mal komentovať jednou vetou, ale jednou vetou predsa len to nebude, bude viac tých viet, tak by som povedal, že to, čo ste, pán predseda parlamentu, pred časom sa tu snažili presadiť vaším hrubým návrhom, teraz prichádza v takej sofistikovanejšej podobe.
Podľa dôvodovej správy k návrhu je súčasná právna úprava pre oblasť povinných deponátov publikácií vo vzťahu k ich poslaniu a funkcii neodôvodnená a je v rozpore s praxou v tejto oblasti v ostatných krajinách, pričom cieľom návrhu je zaviesť do oblasti povinných deponátov štandardné princípy a pravidlá a súčasne zabezpečiť odovzdanie povinného deponátu len za účelom plnenia jeho primárnej funkcie, na základe ktorej bol ustanovený, z tohto dôvodu sa oproti súčasnej právnej úprave redukuje počet určených právnických osôb, ktorým bude povinný deponát odovzdávaný na trvalé uchovávanie. Uvedený text u predkladateľa predstavuje jediné vysvetlenie potreby zmien v oblasti právnej regulácie tzv. povinných výtlačkov v Slovenskej republike. Predkladateľ však nielenže neodôvodnil potrebu prijatia nového zákona v predmetnej oblasti, ale ani sa nedokázal vecne ani legislatívnotechnicky vysporiadať s vlastnými cieľmi návrhu.
Predkladateľ nevyužil príležitosť na skutočné zlepšenie predmetnej oblasti prostredníctvom modernej a kvalitnej právnej regulácie, osobitne sa nevysporiadal predovšetkým s výzvami tzv. digitálneho veku. V návrhu nedokázal ani len rozlišovať medzi formou publikácie diela a nosičom, hmotným substrátom diela.
Predkladateľ ďalej vôbec nereflektuje návrhy odbornej verejnosti riešiť terminologicky aj pojem digitalizát, návrh rieši primárne len problematiku odovzdávania periodických a neperiodických publikácií v tradičnom ponímaní vrátane ich elektronickej formy.
Hoci digitalizácia kultúrneho dedičstva je ohrozená, malo by si ministerstvo kultúry uvedomiť, že v procesoch digitalizácie a digitálnej konverzie kultúrnych objektov vznikajú nové elektronické dokumenty, odvodeniny, surogáty predlôh hmotnej povahy, ktoré treba dlhodobo uchovávať, vybraté depozitné inštitúcie vytvárajú podmienky na dlhodobú archiváciu a bolo by ekonomické archivovať všetky takto vzniknuté digitálne objekty jednotným spôsobom. Pri tomto prístupe by sa ušetrili náklady na prípadnú následnú digitalizáciu. Základným predpokladom je posun v chápaní elektronického dokumentu, ktorý nemusí reprezentovať len text, ale ľubovoľný objekt spracovaný príslušným spôsobom a určený na sprístupňovanie prostredníctvom elektronických sietí.
Ministerstvo kultúry sa v návrhu nevysporiadalo ani s potrebami a príležitosťami pre znevýhodnené skupiny občanov, predovšetkým osôb so zrakovým postihnutím, keď nebolo schopné akcentovať a využiť už existujúce legislatívne prostredie na zlepšenie ich prístupu k informáciám a poznatkom.
Autorský zákon v § 29 ustanovuje tzv. zákonnú licenciu na použitie diela, podľa ktorej sa súhlas autora nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, na jej verejné rozširovanie vypožičaním alebo na verejný prenos, ak sa takéto použitie uskutočňuje výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Ustanovením povinného deponátu každej jednej publikácie v papierovej aj v elektronickej forme pre Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči spolu s náležitou úpravou možnosti použiť povinný deponát by predkladateľ preukázal skutočný záujem súčasnej výkonnej moci aj o znevýhodnené skupiny občanov.
Návrh ministerstva kultúry sa nevysporiadal ani... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, poprosím kolegov o kľud tentokrát tu napravo, pána Hrušovského, podpredsedu, aj pána poslanca Galisa. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pokračujte.


Maďarič, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem. Návrh ministerstva kultúry sa nevysporiadal ani s financovaním, resp. podporou a predovšetkým dopadom súčasného zanedbávania vytvárania knižničného fondu v Slovenskej republike.
Predložený materiál vykazuje také množstvo nepresností, chýb a nedostatkov, že sa možno dôvodne domnievať, že ho nepripravovala osoba s bazálnou znalosťou práva Slovenskej republiky a legislatívnych postupov.
Vzhľadom na vecnú aj formálnu nekvalitu predloženého materiálu dávam, pán spravodajca, návrh materiál stiahnuť z rokovania a vrátiť predkladateľovi na nové vypracovanie, ani nie prepracovanie a dopracovanie, pretože to nepostačí. A predpokladám teda, že v druhom čítaní sa budem venovať jednotlivým ustanoveniam. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vyjadrím sa len krátko. Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Maďarič, tak ako aj v prípade v minulosti v niektorých situáciách, sú to od vás zbytočne silné slová a aj nepresnosti. Treba si možno lepšie prečítať ten návrh, pokiaľ hovoríte o znevýhodnených skupinách a konkrétne o nevidiacich. Samozrejme, tam sa s nimi počíta.
A čo sa týka príspevku ku knižničnému fondu, no práve tou digitalizáciou, ktorú zachraňujeme po predchádzajúcich rokoch, riešime aj túto oblasť.
Ale, pochopiteľne, nebránim sa v druhom čítaní racionálnym návrhom a diskusii vo výbore, pochopiteľne, pokiaľ tie návrhy budú racionálne, a nie politické a ideologické. Ďakujem pekne, pán predseda.

V rozprave vystúpili traja poslanci.
V rozprave bol predložený jeden procedurálny pozmeňujúci návrh, pani poslankyňa Laššáková ho predložila a pán poslanec Madej sa k nemu pripojil. Bol to návrh nepokračovať v rokovaní o predloženej novele zákona. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Hlasujeme?