22. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Čaplovič, pozorne som počúval tvoje vystúpenie, vnímal som ho ako vecné, neboli tam nejaké vážne výhrady k návrhu zákona, s tým, že v druhom čítaní treba urobiť zmeny. Tak si myslím, že by sme sa mohli dohodnúť. A ja by som veľmi uvítal, keby v prvom čítaní si nie zdržal sa hlasovania o návrhu, ale posunul ho druhého čítania, s tým, že to spolu to opravíme a pomôžeme školstvu, tak ako sa mu dá pomôcť. Ďakujem.

Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Peter Zajac. Nech sa páči.

Mňa prekvapil, pán poslanec, váš apokalyptický tón, ktorý sa týkal mimovládnych organizácií. A iba by ma zaujímalo celkom konkrétne, ktoré mimovládky ste mali na mysli, ktoré nás vedú do pekla, a menovite ktorých ľudí ste mali na mysli z tých mimovládok, ktorí nikdy v živote neučili a problému nerozumejú. Ďakujem.

Pani poslankyňa Bibiána Obrimčáková, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by som takisto chcela dať za pravdu pánovi poslancovi Čaplovičovi v oblasti financovania súkromných a cirkevných škôl, že pri zaraďovaní do siete práve pri súkromných školách sme po skúsenostiach z praxe museli upraviť zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, lebo sme zistili, že veľakrát materiálno-technické vybavenie škôl nezodpovedalo požiadavkám vybavenosti škôl, nehovoriac o tom, že chýbali aj kvalita a kvalifikovanosť pedagogických zamestnancov. Ďakujem.

Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Dušan Čaplovič. Nech sa páči.

Ja som na Úniu miest zabudol. Samozrejme, budem veľmi rád, keď budeme s nimi o tom konzultovať, však tam je bývalý minister školstva, pán Ftáčnik, tiež ktorý nie je v ZMOS-e, ale v Únii miest, pretože naše mestské zastupiteľstvo to zablokovalo, aby sme v podstate hľadali to, čo nás spája, nie to, čo nás rozdeľuje, hovorím o Bratislave, kde som poslancom. Prirodzene, je tragédia to, že nemáme jedného partnera, že sa zbytočne v minulosti tieto sily trieštili v oblasti samosprávy, teda hovorím všeobecne, Únie miest a ZMOS-u. Naopak, by bolo dobré, keby sme mali jedného partnera. Ale keď sú dvaja, tak ich treba vypočuť, lebo možno budeme poznať aj názory trošku kontraproduktívne iného charakteru, inšpirujúce a tak ďalej a tak ďalej.
Pán Fronc, ja nie som proti tomu. Však my sme mali veľké diškurzy ešte vo výbore v rokoch 2002 až 2006. Vy ste boli pán minister. No a veľmi často ste vy ako pán minister akceptovali aj návrhy, ktoré odzneli aj zo strany terajšej opozície, to musím priznať, lebo sa našiel taký konsenzus, že sa to dostalo do spoločnej správy. A spoločná správa v podstate, to je stanovisko výboru, kde sa tieto veci zrealizovali. Ale bolo to predovšetkým od vás, že ste boli aj vy ústretový, že ste tieto mnohé rokovania k niektorým závažným veciam či už o financovaní školstva alebo postavení školstva v oblasti samosprávy – školy – zriaďovateľa zvolávali na ministerstve školstva, kde chodievali poslanci tak koalície, ako aj opozície, čo teraz, žiaľ, nie je. A mňa veľmi mrzí to, že nie ste vo výbore. Musím povedať otvorene, že mi tam chýbate. Možno inak mnohé veci by sa dali pozitívne riešiť.

Ďalej do rozpravy písomnou formou je prihlásený pán poslanec Ján Mikolaj. Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa budem snažiť byť trošku stručnejší a pragmatickejší.
Na úvod by som chcel povedať, že naozaj zákon o pedagogických zamestnancoch bol jedným z nosných kameňov celej školskej reformy. Dokonca si dovolím povedať, že je na úrovni školského zákona, pretože zasahuje podstatným spôsobom do života takmer 70 000 pedagógov.
Súhlasím aj s tým, že počas jeho krátkej existencie je naozaj potrebné, aby sa niektoré jeho časti doladili tak, aby bol vyvážený pre všetkých pedagógov, pretože prax ukáže, čo napraviť treba.
Všimol som si aj to, a poviem rovno, že, a to si celkom vážim, táto novela nezasahuje do základných princípov a do celej filozofie zákona ako takého a v podstate ho necháva na ďalšie obdobie postavený na tých princípoch, ktoré boli schválené a na základe ktorých je postavený.
Sú tam ale dve veci, ktoré však dosť podstatne môžu narušiť, vyhýbam sa slovu znehodnotiť, celý tento zákon. A dovolím si na ne poukázať.
Za prvé riziko osobne považujem presun kompetencií na riaditeľov škôl v rámci systému uznávania kreditoch. To považujem za vážnu systémovú chybu, pretože celý ten zákon bol postavený na tom, že subjektívny vplyv tam nebude, pretože sme sa báli toho, že akonáhle sem vpustíme subjektívny vplyv, že niekto môže rozhodovať o kreditoch bez merateľných výsledkov, a ak už tie merateľné výsledky sú, tak môžu ísť do systému, nepotrebujeme tu subjektívny vplyv, tak môže ukrivdiť, môže narobiť škody. A škoda by bola, aby takýto veľký zložitý komplikovaný zákon bol postavený na subjektívnom vplyve niektorých riaditeľov, pretože, ako hovorím, môžu či už svojou neznalosťou alebo aj určitými nie celkom spravodlivými alebo informáciami, alebo odhadom uškodiť tým, ktorí sa poctivo vzdelávajú, tým, že im tieto kredity jednoducho neprisúdi. To považujem za vážnu chybu.
Myslím si, že riešenie by mohlo byť v tom, že aj dnes už je to nastavené tak, že riaditeľ školy predsa súhlasí s tým, kto sa akého vzdelávania zúčastní na základe toho, aké má škola zameranie, potreby, akých pedagógov potrebuje, či má jazykárov a tak ďalej. A v rámci svojho zamerania riaditeľ má také kompetencie, aby takéto niečo schvaľoval. Pokiaľ to nie je celkom dostatočné a je možné, že tam to tak aj je, tak skúsme skôr posúdiť tieto kompetencie, aby riaditeľ mohol v rámci svojich výchovno-vzdelávacích plánov činností rozhodovať o tom, kto sa kde zúčastní. Ale už keď sa niekto toho zúčastní, tak už mu nechajme tie kredity, tak už mu ich neberme, lebo ja to považujem za nespravodlivé a nekorektné voči týmto pedagógom.
Aj tie príklady, ktoré ste uviedli v tej dôvodovej správe, že ak sa niekto zúčastní lyžiarskeho kurzu, tak nemôže mať kredit. Ako je možné, že ho tam ten pán riaditeľ pustil? A ak tam šiel bez jeho súhlasu, tak potom súhlasím, áno, tak ten kredit sa mu uznať nemusí. Ale nevieme, či to bolo alebo nebolo z jeho súhlasom. Čiže tým, že by sme skúsili kompetencie posilniť takýmto spôsobom, tak sa mi zdá byť ten princíp korektnejší. A nezasahuje nám do toho systému toho automatického uznávania kreditov v rámci celého systému.
Ako príklad ste takisto zvolili príklad napísanej učebnice, s tým, že ak je napísaná pre strednú školu, prečo by mal pán učiteľ získavať kredity na základnej škole? Také získavanie tiež nepovažujem za správne. A považujem to za systémovú chybu, pretože ak si zoberieme, koľko autorov máme na napísanie učebníc, tak vidno, že každý, kto učebnicu napíše, by ohodnotený mal byť. On tú učebnicu nepíše pre riaditeľa svojej školy, on tú učebnicu predsa píše pre všetky školy, či už sú základné alebo stredné, pre celé Slovensko. Napísať učebnicu je mimoriadne ťažká a zložitá vec. Neviem, pán minister, či ste napísali niekedy učebnicu. Ja som učebnicu napísal, mám za sebou napísaných šesť skrípt. No to je strašne ťažká práca, pretože pri nej musíte naštudovať obrovské množstvo literatúry, musíte to napísať zrozumiteľne, musíte tam mať grafické obrázky a musíte sa vzdelávať. A, samozrejme, napísať učebnicu bez vzdelávania, bez toho, že by ste nemali prehľad, čo sa deje vo svete v tej danej problematike, nedokážete. Čiže ak niekto napíše učebnicu, tak by mal dostať kredity bez ohľadu na to, čo si pán riaditeľ myslí v tej alebo onej škole. Čiže takisto si myslím, že to bol zlý príklad. A ak niekto sa vzdeláva a niekto má výkony, že to napíše, tak v rámci kreditového systému by, samozrejme, tie kredity uznané mal mať. Samozrejme, ak to domyslíme ďalej, čo bude s osemročnými gymnáziami, kde je aj základná časť výučby, aj pre stredné školy, tak tá učebnica nemôže na jednej škole, na základnej škole na druhom stupni, neplatiť a na osemročnom gymnáziu platiť len zato, že je to osemročné gymnázium.
Čiže ak to začneme ďalej rozvádzať, tak zistíme, že tam sú ďalšie a ďalšie nespravodlivosti voči kreditnému systému. Takže vynechal by som z tohto systému tieto kompetencie subjektívneho odoberania kreditov riaditeľom škôl.
Pozitívom celého tohto návrhu je to zvýšenie taríf na 12-percentný rozdiel. S tým súhlasím. To je aj na základe tých princípov. Ale to navýšenie sa mi zdá byť malé (tie 2 %) Nesúhlasím tu ani s 3 %. Treba to zvýšiť pedagógom najmenej o 6 – 7 %. A siahnuť učiteľom na rekondičné pobyty a na očkovanie, teda siahnuť na to, čo chráni pedagógom zdravie, to, si, pán minister myslím, je asi posledné, čo ste mohli urobiť. A nepovažujem to za spravodlivé ani korektné k učiteľom, aby ste im brali finančné prostriedky na to, aby mohli posilňovať svoje zdravie, a dávať im to do miezd. Buď získate tie prostriedky na mzdy vo vláde, alebo ich nezískate, ale takéto riešenie z pravého vačku do ľavého a ešte na úkor zdravia, si myslím, nie je korektné voči pedagógom.
Ja som už spomínal pri našich stretnutiach, že finančné prostriedky predsa máte alebo štát ich má. Dnes som si opäť pozrel návrh štátneho rozpočtu na tento rok a videl som, že tie výdavky sú v tomto roku o takmer 700 mil. eur vyššie, ako boli v minulom roku, ten schodok je menší kvôli tomu, že sú vyššie príjmy, ale tie výdavky sú vyššie o takmer 19 mld. Sk. Ale na školstvo z toho nešla ani koruna a školstvo má o 11 mil. eur nižšie výdavky. A dokonca vám klesá aj to percento. Kým v minulom roku bol 4,2-percentný podiel prostriedkov na školstvo zo štátneho rozpočtu, v tomto roku je to okolo 3,7 %. Už iba a budúci rok vám to klesne na 3,1 %. Čiže je rapídny počet finančných prostriedkov zo spoločného balíka, ktorý vláda k dispozícii má.
Takže, na záver, pán minister, netreba búchať do stola len kvôli tretiemu sektoru, ale aj tam, najmä kde sa búchať má. A to je na vláde, poprípade parlamente. A tie prostriedky, ktoré navyšujú štátny rozpočet, sa treba snažiť aspoň na úrovni 20 až 25 % pre školstvo získať. Ak by ste to dokázali, tak to 6- až 7-percentné zvýšenie platov sa z týchto peňazí vykryť dá. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mikolaja neevidujem, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A teraz dávam priestor tým, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy ústnou formou. Evidujem tak pani poslankyňu Bibiánu Obrimčákovú, Miroslava Beblavého, Petra Zajaca, Janu Žitňanskú a Martina Fronca, celkom päť členov parlamentu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Slovo má pani poslankyňa Bibiána Obrimčáková.