22. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Beblavý, jeden by možno dúfal, že po úvodných zmätkoch, myslím, teda po ujatí sa funkcie ministra školstva pánom Jurzycom sa niektoré veci dajú do poriadku. Ale v skutočnosti je opak pravdou. Najlepším príkladom toho, aký chaos v školstve vládne, je to, že pokiaľ sa skontaktujete či už s krajským školským úradom, metodickým centrom alebo so samotným ministerstvom nikto, a opakujem ešte raz, nikto vám nevie mnohé problémové alebo nejasné veci, a tých nejasných vecí je viac ako dosť v nových školských zákonoch a vyhláškach ministerstva, poriadne vysvetliť. A ak vám to aj vysvetlia, tak si spravidla tieto vysvetlenia týkajúce sa jednej problematiky od spomenutých úradov protirečia.
Jednou z doslova absurdných epizód slovenského školstva je dlhodobé platové nedocenenie učiteľov. Viem, že sa opäť objaví množstvo ľudí, ktorí so mnou nebudú súhlasiť. Ale samotní učitelia najlepšie vedia, o čom hovorím. Doteraz bol základný tarifný plat začínajúceho učiteľa 539 eur, hovorím o hrubom príjme. Toto je ocenenie tejto vlády pre vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý má vzdelávať budúce generácie. Myslím si, že sa niet čomu čudovať, keď mladí absolventi vysokých pedagogických škôl odmietajú ísť učiť. Toto je vaša zodpovednosť, vážený pán minister.

Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný vystúpi pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

Pán kolega, ďakujem ti, že si teda pripomenul odmeňovanie učiteľov na súkromných školách. Je naozaj pravda, že tie platy nejdú do nejakých závratných výšin. Ale myslím si, že je principiálne správne, aby manažment súkromných škôl mal možnosť odmeňovať lepších učiteľov lepšími platmi a práve tým vytvárať prostredie, v ktorom môže potom aj štátnym, resp. verejným školám ukazovať a vytvárať materiály pre iné spôsoby výchovy a pre iné spôsoby vzdelávania.
Určite súhlasím s tým, že súkromná škola by si mala mať možnosť vybrať, či bude fungovať podľa tohto zákona alebo podľa Zákonníka práce, pretože má viac zdrojov svojho financovania a sama sa môže rozhodovať o tom, akým spôsobom a koľko svojich vlastných učiteľov odmení. Vďaka.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Mikolaj, ďakujem inak za jednu opravu. Mali ste pravdu s tým článkom. To som si zle pozrel. Takže ďakujem za opravu. To si vážim.
Bohužiaľ, však nemôžem s vami súhlasiť v tej otázke platov. Jednak 19 rokov to nikomu nevadilo, že je zmluvná platová voľnosť, a jednak podľa vášho princípu ako je možné, že zdravotnými poisťovňami a zo stopercentne zverených zdrojov platené zdravotnícke zariadenia majú platovú voľnosť, keď sú súkromné. Nerozumiem tomu. Myslím si, že ani nikde na svete som nečítal o takom princípe, že čo je platené z verejného, musí byť vo verejných tabuľkách. Podľa toho aj každý dodávateľ, ktorý dodáva zákazku, má v tej chvíli dlhodobo prejsť hádam na tarifné platy podľa vás. Takže sa obávam, že v tomto sa nezhodneme, ale to preto, že sa mi zdá to slabo vyargumentované z vašej strany.
No a, pán Kolesík, k vám len toľko, že keby sme povedali niečo k téme môjho vystúpenia, rád by som reagoval, ale keďže ste nepovedali k téme nič, nedá sa, bohužiaľ, reagovať. Chcem vás poprosiť, keby ste nabudúce si na svoje výrony na adresu pána ministra vybrali nejaký iný podľa rokovacieho poriadku na to vhodný moment. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. V rozprave k návrhu vystúpili traja poslanci, nepadol žiadny návrh, takže prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre kultúru a médiá, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že prerokujú návrh zákona výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a výboru pre obranu a bezpečnosť a, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení páni poslanci, sledoval som veľmi zaujímavú rozpravu a to, ako jednotlivé názory a návrhy vzájomne prenikali, i keď niekedy boli rozporné. Ale veľmi často dochádzalo vlastne k zhodám, aj teda krížom cez vládnu koalíciu a opozíciu, čo je pre mňa aj svedectvom toho, že taká oblasť, ako je vzdelávanie, ktorého reforma trvá dlhšie ako jedno volebné obdobie, si vyžaduje niečo, čo, bohužiaľ, dodnes nemá. A to je niečo, čo by sme mohli nazvať takou cestovnou mapou reformy vzdelávania, teda tým, čo by bolo konsenzuálne v podstate záväzné pre celú politickú scénu. V podstate verejnosť žiada právom jasnú predstavu reformy vzdelávania, jej rozvrh a časový harmonogram. To by mala byť tá cestovná mapa. Znamená to zavedenie inkluzívneho vzdelávacieho modelu, celkové zefektívnenie systému rozšírenia a skvalitnenie servisu pre učiteľov, rozhodovanie o konkrétnej podobe výučby v kompetencii škôl a samotných učiteľov, spojenie odbornej výučby s podnikmi, inováciu vzdelávacích štandardov, otvorenie trhu s učebnicami, manažérske kompetencie ako základný predpoklad vykonávania funkcie riaditeľa a vytvorenie jednotného základného platu učiteľov doplneného o zavedenie pohyblivej zložky. A to je naša dnešná téma.
Časový harmonogram sa má stanoviť transparentne, v prehľadných krokoch a má byť časovo presne vymedzený. Teda má byť krokom prvým schválenie stratégie reformy vzdelávania ako jeho základná koncepcia, druhým príprava a schválenie národného programu vzdelávania ako reálnej podoby, tretím príprava a schválenie štátnych a školských vzdelávacích programov, štvrtým príprava učebníc a učebných materiálov a piatym krokom, a niektoré z tých krokov majú byť súbežné, príprava a schválenie certifikovaného merania po ukončení vzdelávacích stupňov. Učitelia a celá verejnosť to potrebuje jednoducho preto, aby sa vedeli v celej reforme vzdelávania orientovať a aby vedeli, ktorý krok nasleduje po ktorom kroku, aby nemali očakávania, ktoré sú nereálne, ale zároveň aby vedeli kontrolovať tie jednotlivé kroky tak, aby vedeli povedať áno, tento krok sa vykonal, reforma vzdelávania ide správne. Dnes je ten celý systém dosť chaotický práve preto, že takáto ucelená koncepcia fakticky neexistuje.
Programové vyhlásenie vlády hovorí aj o finančnom ohodnotení učiteľov a o ich ďalšom kontinuálnom vzdelávaní. Hovorí toto: „Vláda Slovenskej republiky zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia. Poskytnutie týchto zdrojov podmieni zmenou pravidiel a motivácie na všetkých úrovniach tak, aby vytvárali tlak na vyššiu kvalitu, transparentnosť finančných tokov a efektívnosť ich využívania.“ Ďalej hovorí: „Vláda Slovenskej republiky považuje za svoj významný cieľ lepšie mzdové ohodnotenie pedagogických zamestnancov školstva na základe analýz a konzultácií so všetkými zainteresovanými. Prijme opatrenia na zabezpečenie vyrovnávania kvality pedagógov bez ohľadu na predmet a región. Vláda Slovenskej republiky bude podporovať ďalšie vzdelávanie učiteľov s dôrazom na prípravu nových a na zlepšovanie existujúcich školských vzdelávacích programov. Vylepší systém kariérneho rastu učiteľov tak, aby ho zbavila formalizmu a zdôraznila aktívnu prácu so žiakmi.“ V tomto zmysle zákon o pedagogických zamestnancoch ide v zmysle vládneho programu.
Treba si pripomenúť trošku aj to, že zákon o pedagogických zamestnancoch sa rodí veľmi ťažko. V podstate s jeho prípravou sa začalo už za éry ministra školstva Martina Fronca. Napokon bol prijatý za ministra Mikolaja. A treba povedať aj to, že sa to podpísalo aj na jeho kvalite. Má silné centralistické črty. A napriek tomu, že malo ísť v prvom rade o zákon, ktorý mal učiteľom a odborným zamestnancom garantovať spoľahlivý právny rámec na zadefinovanie ich odmeňovania, stal sa z neho nástroj na reguláciu systému ďalšieho vzdelávania učiteľov.
V pôvodnom zámere sa uvažovalo o takom systéme ďalšieho vzdelávania učiteľov, ktorý by bol postavený na princípe dobrovoľnosti a motivácie. Prijatý zákon však určil učiteľom a školám a poskytovateľom vzdelávania príliš zväzujúce povinnosti. Z tohto hľadiska sa treba pozrieť aj na navrhovanú novelu zákona. Povedalo sa to, ja to rád zopakujem a treba to povedať, že cieľ, ktorý navrhované zmeny sledujú, je v niektorých prípadoch v súlade s deklarovanou snahou zlepšenia platových podmienok učiteľov. Ale zároveň treba aj povedať to, že ten návrh v dnešnej podobe obsahuje aj snahu rezortu zvýšiť kontrolu nad systémom kontinuálneho vzdelávania, ušetriť zdroje, ktoré by pri dodržaní pravidiel daných v súčasnosti platným zákonom museli byť učiteľom v blízkej budúcnosti vyplatené v oveľa väčšom rozsahu, než tomu bude po prijatí novely zákona. Zhodou okolností sa tu o tom už hovorilo.
Teraz by som rád rozdelil zmeny do dvoch častí.
Najprv by som rád hovoril o pozitívach návrhu. Budem tu opakovať to, čo sa už povedalo. Tým základným pozitívom tohto návrhu je zvýšenie platových taríf platových tried 6 až 12 priemerne o 2 %. A po druhé, tým pozitívom tohto návrhu je úprava stupnice platných taríf v platových triedach tak, aby rozdiely medzi 10. a 11. platovou triedou a 11. a 12. platovou triedou boli 12 %. Súčasný systém je nastavený tak zle, že dnes je pre učiteľa výhodnejšie poberať k platu príplatok za kredity a ostať v nižšej platovej triede, ako si urobiť atestáciu a posunúť sa do vyššej platovej triedy. Len ako príklad poviem, že poskočenie do vyššej platovej triedy znamená pre učiteľa často paradoxne zníženie príjmu. Napr. pedagogický zamestnanec zaradený v 10. platovej triede so 60 nazbieranými kreditmi má mesačne tarifný plat 544 eur a kreditný príplatok 12 % vo výške 65 a čosi eur, spolu je to teda 609 eur. Po prvej atestácii sa zaradí do 11. platovej triedy s tarifným platom 581 eur, to znamená, že pokles platu mesačne predstavuje cca skoro 29 eur.
A teraz by som sa rád venoval tomu, čo vidíme ako problematickejšiu stránku návrhov.
Po prvé je to zavedenie príplatku pre začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca vo výške 6 % z platovej tarify platovej triedy, do ktorej je zaradený. Má sa poskytovať po dobu zaradenia zamestnanca do kariérového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec alebo začínajúci odborný zamestnanec. V podstate sa tým začínajúcim učiteľom zabráni vzdelávať sa prostredníctvom tých školení, na ktorých môžu získať kredity. Okrem toho, že sa im obmedzí prístup k vzdelávacím programom, ktoré by mohli mať pre nich praktický význam, časovo sa im oddiali možnosť získať dostatok kreditov na vykonanie prvej atestácie, a tým sa spomalí postup do vyššej platovej triedy.
Po druhé, zavedenie príplatku pre učiteľa, ktorý učí v bežných triedach základných škôl s individuálne začlenenými žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo začlenenými žiakmi so zdravotným znevýhodnením bez pomoci asistenta. Problémom je to, že ak by šlo rezortu o prechod na inkluzívne vzdelávanie, o ktorom sa hovorí, mal by zaviazať riaditeľa povinnosťou vyplatiť učiteľovi príplatok v plnej výške alebo by mu mal zabezpečiť prostriedky na asistenta. Ide teda o signál, že zrejme o nejakú reálnu inklúziu veľmi nepôjde.
Po tretie, kariérny systém je záväzný aj pre odborných zamestnancov, ktorí však v systéme kontinuálneho vzdelávania definovaného týmto zákonom nemajú dostatok vzdelávacích príležitostí. Napriek tomu musia odborní zamestnanci spĺňať kritériá kariérneho postupu daného týmto zákonom.
Úprava pravidiel poskytovania ďalšieho vzdelávania prináša so sebou nasledujúce problémy.
Po prvé, vymedzuje sa spôsob doplnenia si tzv. pedagogického minima, ktoré sa viac nebude považovať za kontinuálne vzdelávanie, a teda sa zaň ani nebudú môcť zbierať kredity, keďže ide o povinnosť doplnenia si kvalifikačných predpokladov. Potom však ostáva otvorenou otázkou principiálna problematickosť tohto opatrenia. Naďalej sa komplikuje odborníkom z praxe vstup do škôl, napr. umelcom, spisovateľom, vedcom, môžu byť iba hosťami na vyučovaní, nemôžu byť však riadnymi vyučujúcimi, ak nemajú pedagogické minimum pre príslušnú vekovú kategóriu detí, resp. pre príslušný vzdelávací stupeň. Najväčšou brzdou je toto opatrenie v prostredí stredných odborných škôl, sťažuje spoluprácu škôl a firiem, čo je veľmi dôležité.
Po druhé, ten návrh vymedzuje spôsob tzv. rozširujúceho štúdia, ktoré sa rovnako nebude viac považovať za kontinuálne vzdelávanie. Napriek tomu sa však zaň dajú získať kredity. Ide o rovnako zväzujúce opatrenie, v tomto prípade vnútri školského systému, ako v predchádzajúcom bode.
Po tretie, tzv. kvalifikačné vzdelávanie sa celkom vypúšťa zo systému ďalšieho kontinuálneho vzdelávania. To znamená, že všetko, čo sa učiteľ naučí za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, štát fakticky nepovažuje za aktivitu vhodnú ocenenia v zmysle pridelenia kreditov alebo postupu v kariérnom systéme, oceňuje sa iba udržiavanie a inovácia dosiahnutej kvalifikácie.
Po štvrté, ruší sa možnosť postúpiť do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou po dosiahnutí titulu doktora. Zavádza sa ako povinnosť pre všetkých medzi jednotlivými stupňami atestácií. To znamená, že vzdelávací program, ktorý ponúka metodicko-pedagogické centrum, dáva ministerstvu školstva väčšiu záruku kvality ako získanie titulu doktora na vysokej škole.
Po ďalšie, zavádza sa možnosť, aby sa učiteľ, ktorý má minimálne trojročnú prax, nemusel zúčastňovať vybraných druhov kontinuálneho vzdelávania, ale aby mohli byť jeho skúsenosti nadobudnuté praxou ocenené kreditmi. Na to sa však bude musieť nechať preskúšať od poskytovateľa vzdelávania, ktorý poskytuje vzdelávanie v zručnostiach, o ktorých si učiteľ myslí, že nimi dostatočne disponuje. Pomýlenú teda „slobodu“ v systéme kontinuálneho vzdelávania kariérneho rastu má zaručiť možnosť, aby sa overenie profesijných kompetencií mohlo uskutočňovať v rámci rôznych programov kontinuálneho vzdelávania, príp. u rôznych poskytovateľov, ak sa ponúkané programy líšia obsahom a cieľmi. Toto sa v praxi nebude využívať, lebo je to príliš komplikované.
Po ďalšie, tzv. funkčné vzdelávanie čiže vzdelávanie riadiacich pracovníkov budú môcť učiteľom poskytovať aj neštátne inštitúcie, ale len školám neštátnym. Ide o diskriminačné opatrenie nielen voči neštátnym poskytovateľom vzdelávania, súkromným firmám a neziskovkám, ktorým ministerstvo školstva reguluje ponuku vzdelávania, ale aj voči učiteľom, ktorým sa takto okliešťujú možnosti získať kvalitné vzdelanie.
Po ďalšie, posilňuje sa kontrolná funkcia ministerstva školstva zmenou a rozšírením rozsahu povinností poskytovateľom.
Ďalšou oblasťou je úprava pravidiel priznávania kreditov. Novou skutočnosťou oproti súčasnému stavu je to, že zamestnancovi nevznikne automaticky právny nárok na kreditový príplatok za všetky kredity, ktoré získal, ale príplatok získa len za tie kredity, ktoré mu uzná riaditeľ školy, už sa o tom opakovane hovorilo. Toto opatrenie narúša ducha zákona, ktorého hlavným cieľom bolo prinútiť učiteľov vzdelávať sa a získavať kredity, ktoré by automaticky viedli k zvýšeniu platu prostredníctvom príplatku. Zavádza sa z dôvodu, že ministerstvo školstva nemá dostatok zdrojov na vyplácanie príplatkov pre všetkých, ktorí približne do dvoch rokov nazbierajú v rôznych vzdelávacích kurzoch dostatok kreditov, a snaží sa vyhnúť hrozbe masového uspokojenia tohto nároku.
Ďalším bodom je zrušenie nefinančných výhod pre učiteľov a odborných pracovníkov. Zo zákona sa vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa úhrady nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom alebo liečebným pobytom. Ušetrené finančné prostriedky sa majú použiť na zvýšenie platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, pričom však ministerstvo financií v dôvodovej správe upozorňuje, že to nebude stačiť a bude treba hľadať ďalšie zdroje vnútri rezortu.
Ďalším bodom je úprava pravidiel registrácie pedagogických zamestnancov. V rezorte sa zavádza tzv. RIS, registračný informačný systém, v dôsledku čoho sa zjednocuje miesto, kde sa budú zhromažďovať všetky údaje o učiteľoch. Od škôl sa budú vyžadovať podrobné údaje o každom jednom pracovníkovi vrátane zdravotnej poisťovne, kvalifikácie, kariérneho zaradenia a údajov o odmeňovaní, čo je kontraproduktívne k zámeru decentralizovať školský systém a čo najviac kompetencií preniesť na manažment škôl. Model, v ktorom riaditeľ školy angažuje na externú zmluvu experta z praxe na odučenie istého počtu hodín, bude v takejto schéme registrácie prakticky nemožné presadiť. Napriek tomu, že údaje v registri majú byť neverejné, hrozí reálne riziko zneužitia osobných údajov.
Keby som to mal zhrnúť, všeobecne možno povedať, že to, čo vnímame ako negatívne na týchto zmenách, je to, že naďalej bránia školám flexibilne pristupovať k personálnemu zabezpečeniu svojich školských vzdelávacích programov, keďže zákon i naďalej príliš striktne upravuje predpoklady na výkon pedagogickej činnosti, čím sa školám znemožňuje angažovať sa vo výučbe externých odborníkov z praxe. Tie návrhy na zmeny nevytvárajú otvorený systém ďalšieho vzdelávania učiteľov v praxi založený na princípoch decentralizácie, konkurencie a slobodnej voľby vzdelávacích programov, ale naopak, zavádzajú nové regulačné pravidlá. Naďalej diskriminujú neštátnych poskytovateľov programov ďalšieho vzdelávania a neponúkajú taký systém odmeňovania učiteľov, ktorý by bral do úvahy ich reálne výkony a kvalitu práce.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vítame tie pozitívne zmeny, ktoré návrh zákona prináša. A sme presvedčení, že na to, aby sa mohol tento zákon stať skutočne dobrým zákonom, bude v druhom čítaní treba urobiť dosť podstatné zmeny. Ďakujem pekne.