22. schôdza

Vážení páni poslanci, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil k predkladanému návrhu zákona z dielne ministerstva školstva. Vzhľadom na to, že je prvé čítanie, dovoľte mi vyjadriť sa aj celkovo k návrhu, ako aj k jeho niektorým najvýznamnejším črtám. Mali sme zatiaľ možnosť vypočuť si najmä príspevky členov opozície, teda s výnimkou pána spravodajcu. A musím povedať, že z môjho pohľadu tieto príspevky majú ďaleko od pravdivého obrazu, by som použil túto frázu ešte z deväťdesiatych rokov. A keby som mal vedľa seba návrh zákona a ich vyjadrenia, tak by som niekedy obtiažne identifikoval, že sa jedná o ten návrh, ktorý tu práve máme. Preto si myslím, že, nechcem hovoriť dlho ani široko, je vhodné povedať trošku filozoficky, čo je za tým návrhom, a to napriek tomu, že aj ja osobne mám niektoré kritickejšie poznámky. A myslím, že niektoré veci bude v ňom lepšie zmeniť.
Tento zákon mení dve veci. Mení pomerne rozsiahle spôsob prideľovania kreditov v rôznych oblastiach. O tom pomerne bolo už veľa povedaného. A zároveň mení aj platové tabuľky učiteľov. A dovolím si dokonca povedať, že tie najvýznamnejšie zmeny sa v ňom týkajú skôr tých platových tabuliek učiteľov ako tých samotných kreditov, hoci, samozrejme, platová tabuľka je vec jednoduchá a zaberá len pol strany, ale jej dopad je niekedy významnejší ako desiatok strán niektorých iných regulácií.
Dovoľte mi povedať, v čom ten zákon je posun podľa mňa správnym smerom. Potom chvíľku budem hovoriť o tom, v čom by podľa mňa bolo vhodné ho aj posunúť ešte ďalej.
Dnešný slovenský platový systém v základnom a strednom školstve je postavený na tom, že plat učiteľa sa skladá z viacerých zložiek, ktoré majú odrážať viacero charakteristík. Tá základná zložka je samotná tarifa, ktorá by mala odrážať, samozrejme, rozdiel medzi kvalifikáciou jednotlivých učiteľov, kde rozdiel medzi jednotlivými triedami, ktorý odráža ich atestácie, je dnes 7 až 10 %. Toto návrh zákona zvyšuje na 12 %, ako už bolo povedané pánom ministrom aj viacerými predrečníkmi. Popri tom tento zákon dnes ešte prideľuje do 12 % za vlastné absolvované vzdelávanie, čo sú práve kredity, o ktorých tu práve hovoríme. A zároveň prideľuje 24 % za prax, 24 % je tým jedným percentom ročne do prvých 16 rokov a 0,5 % ešte ďalších 16 rokov praxe. Za osobný výkon učiteľa je dnes nárokovateľných 0 %. To znamená, že učiteľ, ktorý je vzdelanejší, dostane dnes o 7 až 10 % viac ako učiteľ menej vzdelaný, učiteľ, ktorý je starší môže dostať až o 24 % viac ako učiteľ, ktorý je mladší, a učiteľ, ktorý chodí na kurzy a získa za ne kredity, môže získať až o 1 % viac ako učiteľ, ktorý to nerobí.
Ja si myslím, že toto nie je vhodná filozofia platového systému, pretože filozofia, v ktorej vek je dôležitejší ako vzdelávanie a kvalifikácia a vzdelávanie a kvalifikácia sú dôležitejšie ako osobný výkon, nie je správny. A nie je možné sa diviť, že mnohým, práve tým najviac sa snažiacim učiteľom pripadá často demotivačný. Preto veľmi oceňujem v tomto návrhu to, že pán minister dvíha rozdiel medzi jednotlivými triedami, teda rozdiel medzi kvalifikáciou z tých spomínaných 7 až 10 na 12 %, a naopak, plošne dvíha všetky triedy len o zhruba cca 2 %. Poviem úprimne, že keby bolo viac peňazí, želal by som si, aby sme tú všeobecnú valorizáciu mali aspoň vo výške očakávanej inflácie na budúci rok, čo by bolo o niečo viac, a tak by to malo byť dlhodobo. A zároveň si myslím, že aj do budúcnosti by bolo vhodné ďalej dvíhať rozdiely medzi týmito triedami tak, aby naozaj to sa odrážalo primárne v plate učiteľa podľa toho, ako sa snaží robiť a akú má kvalifikáciu.
Zároveň však považujem za nešťastné, že aj tento návrh zachováva 0-percentný nárokovateľný podiel osobnej kvality a osobného výkonu. To znamená, že tam existuje nenárokovateľný osobný príplatok.
Takisto ministerstvo sa snaží ísť nepriamo riešiť aj túto problematiku, a to v podstate tým, že kredity za vzdelávanie v podstate postupne otvára aj mimovzdelávacím aktivitám, ak si vezmeme to, čo bolo kritizované aj zo strany pána profesora Mikolaja trošku iným smerom, to znamená, že možno prideliť kredity za autorstvo učebnice, písanie článkov. Takisto je tam už možnosť prideliť kredity za overenie kompetencie bez predchádzajúceho absolvovania vzdelávania v určitých oblastiach. To znamená, že ministerstvo sa posúva smerom, kde vlastne tých 12 % za vzdelávanie už nebude len za vzdelávanie, ale za aktivitu, za určité typy aktivít, to nazvime.
Zároveň ministerstvo tým, že posilňuje postavenie riaditeľa školy, taktiež zdôrazňuje ten aspekt hodnotenia učiteľa. Samozrejme, riaditeľ má primárne záujem takto podporiť učiteľov, ktorí idú tým smerom, ktorým by on tú školu chcel viesť. A hodnotenie zo strany manažéra, teda riaditeľa je v každom systéme hodnotenia vždy v nejakej miere zohľadnené. Nemusí byť 100 %. To znamená, že to, čo ministerstvo dnes v tomto návrhu robí, je, že berie tých 12 % za vzdelávanie a robí z nich 12 % za vzdelávanie a iné formy aktivity ako vnímané do určitej miery riaditeľom školy.
Z toho, čo už som povedal, to zjavne považujem za pozitívum, pretože si myslím, že treba ísť smerom, kde je naozaj odmenená aj aktivita učiteľa a jeho výkon. A neviem, či práve táto cesta v podstate rozširovania toho, čo definujeme ako vzdelávanie, je tá najlepšia. Beriem to zo strany pána ministra skôr ako provizórnu snahu o lepšie riešenie, než je to dnešné.
Myslím, že lepším riešením by tu asi bola komplexná zmena legislatívy. Tam však akceptujem argument ministra, ktorý znie, že v systéme naozaj s desiatkami tisíc učiteľov, ktorí už boli vystavení mnohým formálnym aj reálnym zmenám, je dobre citlivo zvažovať zase zásadné zvraty. A je dobré ich jednak mať podložené veľmi jasnou filozofiou a robiť ich postupne. Takže z tohto hľadiska chápem tento krok ako snahu nestresovať učiteľov tým, že sa im po xtýkrát niečo zásadné zmení bez toho, aby bol na to primeraný čas, bez toho, aby sme vyskúšali, čo tie novoty robia.
Zároveň si ale myslím, že mali by sme využiť šancu pri tomto zákone na to, aby sme takéto zmeny začali robiť, a to nasledovne.
Ako už spomenul kolega Poliačik, súkromné školy sú prirodzeným centrom experimentovania v školstve, tak ako sú súkromní poskytovatelia prirodzeným centrom experimentovania v akomkoľvek systéme. Keď sa dokonca pozrieme na medzinárodné analýzy, napr. správu OECD, tak vidno, že pri zabezpečovaní verejných služieb práve význam súkromného sektora je viac v tomto dokonca ako vo vyššej efektívnosti, lebo keďže objem peňazí býva väčšinou daný a fixný, tak skôr sa prínos súkromného poskytovateľa prejavuje v tomto smere. Opäť, medzinárodné analýzy veľmi jednoznačne hovoria, že na to, aby súkromný poskytovateľ mohol svoju inovatívnosť nám predviesť, tak jednak musí byť motivovaný, čo, si myslím, na Slovensku je, keďže práve mnohé, povedal by som, okrajové niky vzdelávacieho trhu verejnými školami nie sú dostatočne obslúžené. Ale musí mu to byť aj umožnené. A čím viac ho zviažeme rovnakou reguláciou, ako zväzujeme verejné školy, tak tým je menšia šanca, že toho bude schopný.
My sme dnes, musím povedať, z pera pána ministra Mikolaja a pani štátnej tajomníčky Obrimčákovej, ktorú si inak veľmi vážim, za posledné roky urobili to, že súkromné školy sme zviazali úplne rovnakým povrazom, akým zväzujeme verejné školy, a to dokonca aj v takej veci ako sú platy. Ak sa od roku 1989 až do roku 2009 rešpektovala zmluvná voľnosť, tak to bola práve možnosť odmeňovať v súkromnom školstve. Niežeby tam z toho vznikali horibilné platy, to môže kolega Poliačik asi potvrdiť z vlastnej skúsenosti, ale predsa len práve tá možnosť experimentovať, hodnotiť práve výkon, nastaviť to úplne inak bola miestom, kde sme sa mohli učiť ako inak v školstve odmeňovať.
Ak ste náhodou čítali, myslím, včera alebo predvčerom, môžete vedieť, že známy bloger a učiteľ pán Králik zverejnil blog, kde vyzýva do vytvárania fiktívnych systémov hodnotenia práve učiteľov a ich väzby na plat. A hovorí, že treba to rok skúšať, treba vymýšľať rôzne možnosti, potom ich vždy vyskúšať simulovanie a podľa toho, čo z toho dobré vzíde, to skúsiť zaviesť do praxe. Ja som nemal čas napísať mu reakciu. A chcel som napísať, že my to nemusíme simulovať, lebo tá simulácia je vždy nepresvedčivá, nerealistická, my práve na to máme laboratórium, ktorým sú aj súkromné školy v normálnom systéme, kde takéto pilotovanie môže ľahšie prebiehať.
Z tohto dôvodu, aj preto, že je to pre mňa principiálne nevhodné, aj preto, že takéto pilotovanie potrebujeme, si myslím, že návrat pred rok 2009, teda že uvoľnenie možnosti odmeňovania v súkromných, príp. aj cirkevných školách by bolo vhodným krokom zo strany tejto novely. A umožnila by nám spojiť ten cieľ určitej stability a rozvážnosti, ale so začatím skutočnej zmeny v odmeňovaní učiteľov, aby o päť, sedem rokov tu opäť nestál poslanec a nehovoril o tom, že je nárokovateľných za kvalitu 0 %, to je osobný výkon, za prax 24, ale za kredity 12 %. Ďakujem veľmi pekne.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanec Bebalavého sa prihlásili páni poslanci Ján Mikolaj, Andrej Kolesík, Martin Poliačik, celkom traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči.

Pán poslanec Beblavý, ale veď ten osobný príplatok je v rukách riaditeľov škôl. Kto iný ako riaditeľ školy môže ohodnotiť pedagogický výkon? Ale povedzme to, kto mu v rámci mimopedagogických činností najviac pomáha. Pokiaľ mám vedomosti, tak viem, že to môže byť niekedy až do úrovne 8 až 11 %. Čiže to sme do systému nedávali z toho dôvodu, aby túto kompetenciu, ktorá riaditeľom škôl patrí, vedeli takýmto spôsobom ohodnotiť.
Pokiaľ ide o pedagogický výkon, ten je takisto v súčasnom zákone, v súčasnom modeli.
A kredity za napísanie učebnice sa prideľujú. Ale práve v tomto zákone je uvedené, že sa nemusia prideliť, že riaditeľ školy má právo kredity neprideliť len za tú učebnicu, ktorá je napísaná, povedzme, nebude využívaná v jeho škole alebo v jeho triede. Ale proste má kompetenciu kredity neprideliť. To považujeme za chybu.
No a pokiaľ ide o súkromné školy. Veď my máme predsa v zákone napísané, že všetky školy sú rovnocenné, štátne školy, verejné školy, cirkevné školy a súkromné školy sú rovnocenné. Nevidím dôvod, prečo by sme súkromným školám mali dávať niečo iné, experimentálne alebo ja neviem aké, vyhýbam sa slovu kvalitnejšie. Nevidím tu najmenší dôvod na to. Pokiaľ chcú robiť experimenty, sú projekty, môžu sa prihlásiť do projektov. A to sa aj deje. A v rámci projektov si môžu získať finančné prostriedky.
Pokiaľ ide o platy v týchto školách. Veď majú 100-percentnú štátnu dotáciu. To znamená, že akonáhle berú súkromné školy štátnu dotáciu, musia mať rovnaké pravidlá pre mzdy, ako ich majú verejné vysoké školy, pretože je to jediné korektné. Nemôže mať iný typ školy z tých istých peňazí inú výšky platu. Prečo by ju mal mať? Na to je kreditový systém, ktorý môže tieto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Andrej Kolesík. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Beblavý, jeden by možno dúfal, že po úvodných zmätkoch, myslím, teda po ujatí sa funkcie ministra školstva pánom Jurzycom sa niektoré veci dajú do poriadku. Ale v skutočnosti je opak pravdou. Najlepším príkladom toho, aký chaos v školstve vládne, je to, že pokiaľ sa skontaktujete či už s krajským školským úradom, metodickým centrom alebo so samotným ministerstvom nikto, a opakujem ešte raz, nikto vám nevie mnohé problémové alebo nejasné veci, a tých nejasných vecí je viac ako dosť v nových školských zákonoch a vyhláškach ministerstva, poriadne vysvetliť. A ak vám to aj vysvetlia, tak si spravidla tieto vysvetlenia týkajúce sa jednej problematiky od spomenutých úradov protirečia.
Jednou z doslova absurdných epizód slovenského školstva je dlhodobé platové nedocenenie učiteľov. Viem, že sa opäť objaví množstvo ľudí, ktorí so mnou nebudú súhlasiť. Ale samotní učitelia najlepšie vedia, o čom hovorím. Doteraz bol základný tarifný plat začínajúceho učiteľa 539 eur, hovorím o hrubom príjme. Toto je ocenenie tejto vlády pre vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý má vzdelávať budúce generácie. Myslím si, že sa niet čomu čudovať, keď mladí absolventi vysokých pedagogických škôl odmietajú ísť učiť. Toto je vaša zodpovednosť, vážený pán minister.

Ďalej s faktickou poznámkou ako posledný vystúpi pán poslanec Martin Poliačik. Nech sa páči.

Pán kolega, ďakujem ti, že si teda pripomenul odmeňovanie učiteľov na súkromných školách. Je naozaj pravda, že tie platy nejdú do nejakých závratných výšin. Ale myslím si, že je principiálne správne, aby manažment súkromných škôl mal možnosť odmeňovať lepších učiteľov lepšími platmi a práve tým vytvárať prostredie, v ktorom môže potom aj štátnym, resp. verejným školám ukazovať a vytvárať materiály pre iné spôsoby výchovy a pre iné spôsoby vzdelávania.
Určite súhlasím s tým, že súkromná škola by si mala mať možnosť vybrať, či bude fungovať podľa tohto zákona alebo podľa Zákonníka práce, pretože má viac zdrojov svojho financovania a sama sa môže rozhodovať o tom, akým spôsobom a koľko svojich vlastných učiteľov odmení. Vďaka.

Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Mikolaj, ďakujem inak za jednu opravu. Mali ste pravdu s tým článkom. To som si zle pozrel. Takže ďakujem za opravu. To si vážim.
Bohužiaľ, však nemôžem s vami súhlasiť v tej otázke platov. Jednak 19 rokov to nikomu nevadilo, že je zmluvná platová voľnosť, a jednak podľa vášho princípu ako je možné, že zdravotnými poisťovňami a zo stopercentne zverených zdrojov platené zdravotnícke zariadenia majú platovú voľnosť, keď sú súkromné. Nerozumiem tomu. Myslím si, že ani nikde na svete som nečítal o takom princípe, že čo je platené z verejného, musí byť vo verejných tabuľkách. Podľa toho aj každý dodávateľ, ktorý dodáva zákazku, má v tej chvíli dlhodobo prejsť hádam na tarifné platy podľa vás. Takže sa obávam, že v tomto sa nezhodneme, ale to preto, že sa mi zdá to slabo vyargumentované z vašej strany.
No a, pán Kolesík, k vám len toľko, že keby sme povedali niečo k téme môjho vystúpenia, rád by som reagoval, ale keďže ste nepovedali k téme nič, nedá sa, bohužiaľ, reagovať. Chcem vás poprosiť, keby ste nabudúce si na svoje výrony na adresu pána ministra vybrali nejaký iný podľa rokovacieho poriadku na to vhodný moment. Ďakujem.