22. schôdza

6.9.2011 - 14.9.2011
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

7.9.2011 o 15:17 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:45

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Maďarič, ja si teda dovolím nesúhlasiť s tým vaším názorom, že v prípade ak sa zrušia koncesionárske poplatky, tak ľudia na to doplatia a najviac na to doplatia chudobní. Je to úplne jednoduchá matematika, prvej, druhej, tretej triedy na základnej škole. Dnes chudobní, tí, čo žijú z ruky do úst, a bohatí, tí, čo zarábajú milióny mesačne, platia rovnakú sumu koncesionárskych poplatkov. Ak sa koncesionárske poplatky zrušia a budú sa platiť zo štátneho rozpočtu, tak najviac budú prispievať na to práve bohatí, lebo prispievajú viac cez svoje spotrebné dane, DPH ap. cez svoje dane, a najmenej budú prispievať chudobní. Práve ja sa čudujem, že s takýmto opatrením neprišiel SMER v minulosti, lebo je to jednoznačne prosociálne opatrenie, ktoré pomáha chudobným na úkor bohatých. Ale to už je umenie vaše ako umenie straníckeho demagóga strany SMER, ktorý dokáže aj nazvať čierne bielym alebo biele čiernym.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.9.2011 o 14:45 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:47

Ján Senko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som len chcel upozorniť, že navrhovaná novela zákona bude vstupovať do účinnosti v dvoch termínoch, a to k 31. 12. 2011 a k 31. 12. 2012. Tá podstatná zmena, na ktorú sa odvoláva aj pán minister aj vo svojej dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona, je práve zrušenie úhrad a zmena financovania. Ale tá prvá zmena, ktorá je najpodstatnejšia a ktorá sa neobjavuje ani vo všeobecnej časti dôvodovej správy, je ozaj to navrhované zvýšenie platu pre generálnu riaditeľku. A práve zvýšenie platu pre generálnu riaditeľku nastupuje k 1. 1. 2012. Takže o tomto to asi je. A preto je asi aj táto celá novela zákona takýmto spôsobom konšpirovaná, vyslovene konšpirovaná, kde definitívne by mala byť doriešená výška platu generálneho riaditeľa RTVS. A až budúcnosť ukáže zrejme, do akej miery sa im podarí zmeniť financovanie RTVS, pretože veľmi dobre vidíme, že majú problémy aj so zostavovaním štátneho rozpočtu na tento rok. A uvidíme, ako to bude so zostavením štátneho rozpočtu na rok nasledujúci. Takže myslím si, že hlavný dôvod predloženia tohto návrhu zákona v tomto období je zvýšenie platu generálnej riaditeľky.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.9.2011 o 14:47 hod.

PhDr.

Ján Senko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:49

Rafael Rafaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Som rád, že diskusia pokračuje, pokiaľ sa týka obsahu a obsahových zmien k otváraniu otázok o možných rizikách zo straty viaczdrojového financovania, čo je vo väčšine štátoch združených v EBU pri verejnoprávnych médiách štandardom a kľúčovým, pretože vieme, že aj v prípade energetickej bezpečnosti sa predsa hovorí o diverzifikácii zdrojov. Tu je tá obava, že možno po roku 2013, pokiaľ platí to zmrazené opatrenie, čo je ďalší problém, v prípade objemu reklamy na 1 %, pretože už to malo byť len 0,5 %, budeme môcť hovoriť takmer až o 100-percentnej závislosti verejnoprávnych médií od štátneho rozpočtu, pretože reálne naozaj neviem o nejakých iných zdrojoch.
A na čo poukázal pán poslanec Maďarič. A to je ten ďalší zdroj, ktorý tu bol, zmluva so štátom mohla kľudne zostať a mohla fungovať pre adresné projekty, či už obsahovej služby, programovej, alebo to, o čom zatiaľ nehovoríme. Ale, bohužiaľ, to je realita budúcnosti, to je technologické zaostávanie. Neviem si predstaviť, ako bude vedenie RTVS vykrývať technologické potreby aj v súvislosti s digitalizáciou a šírením iných nosičov v rámci verejnoprávneho multiplexu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.9.2011 o 14:49 hod.

Mgr.

Rafael Rafaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:51

Marek Maďarič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Prvá poznámka pána poslanca Galbavého. Ja si myslím že moje vystúpenie bolo mixom aj vecnosti, ale určite aj politiky. A jednoducho pokiaľ máme tu spolitizovanú inštitúciu, tak nemôže byť vystúpenie opozičného poslanca nepolitické.
Čo sa týka tej vašej druhej poznámky, tam ste naozaj asi dobre nepočúvali, pretože ja som vyslovene citoval z dôvodovej správy. A tam sa nič nehovorí alebo nič som nehovoril o skvalitnení programu a nezávislosti, hovoril som o efektívnosti a posilnení verejnoprávneho charakteru. Takže tam ste mi zrejme nerozumeli alebo ste si dobre nezapamätali, čo som hovoril.
A potom tu ešte v sále vo faktickej niekto hovoril o tom, že dnes platia všetci rovnako tie úhrady. Tak tomu človeku by som odporúčal, aby menej táral a viac čítal a študoval aj zákony, pretože podľa súčasného zákona sú oslobodení od nich buď úplne, alebo čiastočne, ako som to hovoril dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí a domácnosti v hmotnej núdzi.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.9.2011 o 14:51 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:53

Daniel Krajcer
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, dovolím si fakticky, nie politicky zareagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Rafaj. Jeho vyjadrenie alebo vystúpenie bolo konštruktívne. Ja to vítam. Koniec koncov na vašu otázku, či bude priestor ešte vo vzťahu k tomuto návrhu na diskusiu, môžem odpovedať, že, samozrejme, nikdy sa nebránim konštruktívnej diskusii. A tak to bude aj v tomto prípade, aj na výbore určite budeme mať na to priestor.
Zazneli tu pochybnosti o tom, že sa týmto návrhom znižuje nezávislosť médií verejnej služby. Niekoľkokrát sa to objavilo vo vyjadreniach mojich predrečníkov. No chcem sa opýtať nasledovné: O akej nezávislosti verejnoprávnych médií tu hovoríme, keď koncesionárske poplatky, a to vieme všetci, ktorí tu sedíme, dlhodobo nepostačovali na financovanie verejnoprávnych médií a dlhodobo klesal ich výber? Pán Maďarič to dokonca povedal celkom otvorene, že už nikto nebude mať odvahu zaviesť koncesionárske poplatky. No ale veď práve toto pokrytectvo je aj dôvodom, prečo sa snažíme koncepčne riešiť to financovanie, pretože, áno, doteraz žiadna garnitúra tu nemala odvahu zreálniť výšku koncesionárskych poplatkov a nebola to ani vaša vláda.
Ďalším zdrojom, ktorý ste zaviedli na vykrytie tých dier vo financovaní médií verejnej služby bola tzv. zmluva so štátom. A ja sa teraz pýtam: Tie peniaze boli odkiaľ? To išlo zo zväzu záhradkárov alebo kto financoval tie médiá verejnej služby? Veď to boli peniaze od štátu. Štát kontroloval dokonca cez ministerstvo kultúry, veď si to pamätáte, pán Maďarič, využitie týchto finančných prostriedkov. Veď to bol priamy vplyv na financovanie médií verejnej služby. Tak o akej nezávislosti sa tu bavíme? Tak pokojne, ja sa nebránim kritike, ale naozaj držme sa minimálne faktov.
Ďalším zdrojom financovania médií verejnej služby boli ad hoc dotácie zo štátneho rozpočtu, ktoré za predchádzajúcej vlády trikrát alebo štyrikrát smerovali do Slovenskej televízie. A ako sa určovala ich výška? Ich výška sa určovala, samozrejme, podľa toho, ako sa správala verejnoprávna televízia predchádzajúce štyri roky, aj podľa lojálnosti manažmentov. Je to opäť ďalší nástroj na ovplyvňovanie manažmentov verejnoprávnych médií. Ak sa jasne v zákone stanoví podľa percentuálneho podielu HDP výška tých finančných prostriedkov, no tak žiadna garnitúra to predsa nebude ad hoc ovplyvňovať, tie peniaze budú garantované zo zákona a jednoducho ovplyvňovať ich výšku predsa žiadna exekutíva alebo aj poslanci nebudú.
A teraz poďme k tým mýtom o tej výške, že tých peňazí bude menej. No nebude ich menej, nebude ich menej, pretože pokiaľ by sme podľa tejto konštrukcie, to znamená 0,142 % HDP, hovorili o financovaní v budúcom roku, tak je to minimálne 93 mil. zo štátneho rozpočtu a ďalej je to 5 mil. až 6 mil. z vlastných príjmov vrátane reklamy. To znamená, hovoríme o sume takmer 100 mil. eur. Výber koncesionárskych poplatkov z roka na rok klesá. To znamená, že tá suma bude jednak zadefinovaná a jednak nebude klesať, pretože v zákone dokonca keby náhodou došlo k poklesu HDP, čo sa dlhoročne zatiaľ až na ten jednej krízový rok výrazným spôsobom nedialo, je zabezpečené, a v zákone je to stanovené, že to bude minimálne 90 mil.. To znamená, že je to naozaj korektný spôsob nastavenia financovania, nezávislý spôsob financovania, určite nezávislejší, ako bol doteraz.
Opäť mýty, že to je len pomaly v banánových republikách takýmto spôsobom financované. Tak chcel by som dať do pozornosti aj pánovi Rafajovi, aj pánovi Maďaričovi, obom pánom poslancom, že primárne zo štátneho rozpočtu sú financované médiá verejnej služby v nasledovných krajinách. Sú to Bulharsko, Cyprus, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Holandsko, Belgicko, Portugalsko, Španielsko, z krajín Európskej únie. Takže poprosím vás opäť narábať aj v tejto oblasti s faktmi.
V tejto oblasti sa 15 rokov diskutuje, pán poslanec Rafaj, problém je ten, že z tej diskusie nič reálne nevyplývalo. My prichádzame s riešeniami, ktoré podľa nášho názoru dokážu zabezpečiť a, áno, otvorene hovorím, aj zachrániť médiá verejnej služby, už som to tu raz povedal a poviem to znova, lebo objavujú sa aj také názory, že celé to smeruje k zániku. Ak by som konkrétne ja mal záujem zlikvidovať médiá verejnej služby, tak mám úplne jednoduchý spôsob taký, že neurobil by som s tým nič, nechal by som to v stave, v akom ste nám médiá verejnej služby zanechali, pretože vy ste nám zanechali Slovenskú televíziu tesne pred krachom. Bavme sa už reálne na túto tému, to je skutočná realita. Tam boli pripravené exekúcie. Nehorme, že tu bolo zabezpečené financovanie médií verejnej služby, aj s úžasným programom. Preto je tento rok konsolidačný. Tento rok je to naozaj o záchrane. Ale ukazuje sa, že ten projekt bol správny, ukazuje sa, že to zlúčenie a fúzia médií verejnej služby je naozaj efektívna. Súčasný manažment už dokonca hospodári vo svojom roku s prebytkom. To znamená, že dokáže znižovať aj tie straty, ktoré tam zanechali tie úžasné manažmenty z vášho obdobia.
Pán poslanec Matovič, vaše vyjadrenie chápem, že ste sa dotkli tejto témy. Nepovažujem to za tú najvýznamnejšiu časť tohto návrhu, pokiaľ hovoríme o plate generálnej riaditeľky. Vychádzam z dohody, ktorá bola v koalícii. A tá bola na 7-násobku, pričom chcem len pripomenúť, že pán Nižňanský, predchodca pani Zemkovej v televízii, ktorý priviedol túto inštitúciu takmer do krachu, mal 6-násobok, aby sme boli trochu reálni. A ak teraz generálny riaditeľ vedie spojené médiá a dokáže zabezpečiť už v tomto roku vyrovnané hospodárenie v tohtoročnom rozpočte, tak si myslím, že si zaslúži minimálne toľko, čo jeho predchodca, ktorý tú inštitúciu priviedol do krachu. A pokojne to tu poviem, aj keď takéto reči alebo slová nie sú veľmi populárne. Ale je to na vás, na poslancoch. Ja len hovorím, že takáto politická dohoda bola urobená v koalícii. Ja sa ale nebojím povedať, že ak má niekto výsledky v oblasti konsolidácie a v oblasti znižovania zadlžovania, lebo hovoríme o zadlžovaní, tak si myslím, že si zaslúži minimálne taký plat ako jeho predchodca, ktorý tú inštitúciu doviedol do krachu. Viem, že to sú nie populárne slová, ale jednoducho aj populizmus by mal mať svoje hranice.
Pán Maďarič, pán poslanec Maďarič, radšej takto vás oslovím, lebo sa vám to nepáčilo, že vás neoslovujem ako poslanca, nebol to zámer inak. Takže, pán poslanec, objavili ste dve záhady v tomto návrhu. Z nich jedna sa týkala nezávislosti a druhá efektívnosti. O nezávislosti som už hovoril. Som hlboko presvedčený, že nastavenie tohto modelu financovania médií verejnej služby zabezpečuje väčšiu nezávislosť manažmentu. A vysvetlil som aj dôvody. A efektívnosť je takisto obsiahnutá už v existujúcom zákone, generálny riaditeľ je povinný hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, resp. dodržať záväzné ukazovatele schváleného rozpočtu. Ak to tak nie je, je to dôvod na jeho odvolanie.
Príklad krajín aj vyspelých európskych krajín, ktoré sú primárne financované zo štátneho rozpočtu, som už uviedol. Čiže nebudem sa opakovať.
A teraz k tomu, že to vlastne zaplatia ľudia, a to ešte vo väčšom rozsahu. Myslím si, že celkom dobre zareagoval pán poslanec Matovič. A ja to ešte doplním. Pán poslanec, kam smerujú príjmy z daní fyzických osôb z vyše 90 %? Pokiaľ sa nemýlim, tak je to do rozpočtov samospráv. Takže o čom tu hovoríme? Jednoducho prerozdelia sa peniaze v štátnom rozpočte, ale určite nemôžeme hovoriť, že to idú platiť fyzické osoby. To nie je jednoducho pravda, to sú fakty, čo tu teraz uvádzam. Vyzdvihovanie zmluvy so štátom, opakujem, veď to sú takisto peniaze zo štátu. Čiže, inými slovami, ak obhajujete inštitút zmluvy so štátom, tak obhajujete aj model, ktorý momentálne predkladáme.
Audiovizuálny fond. Vyprosím si od vás, aby ste hovorili o mojom poradcovi, že je ten, ktorý si brúsi zuby. Ja vám to aj dokážem. Keď prídem s návrhom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, a to vás ubezpečujem, že vám to dokážem, ide mi len o to, aby si nieže zuby brúsila, ale zuby používala úzka skupina produkčných spoločností, ako to bolo v predchádzajúcom období, tak tomu chceme urobiť koniec, pretože tak to doteraz v Audiovizuálnom fonde fungovalo, dokonca ešte bez záruk toho, že tie peniaze, ktoré si utrhli, aj použili reálne na výrobu a dokončenie umeleckého diela, pretože tie peniaze sa dávali bez toho, aby tam bola táto garancia. Aj tomu chceme urobiť jednoducho stop.
K finančným prostriedkom a k tej výške, ktorú garantuje nový model tohto financovania, som už hovoril. Bavme sa naozaj reálne o sume, ktorá sa blíži k 100 mil. Samozrejme, záleží to na vývoji hrubého domáceho produktu.
Na záver poviem len toľko, že médiá verejnej služby, konkrétne Slovenskú televíziu sme našli tesne pred krachom. Kroky, ktoré sme urobili, smerujú k jej záchrane, o tom je aj tento rok, ktorý je tu naozaj konsolidačný. Ťažko preto hovoriť o rozvoji programu, to hovorím celkom reálne a kriticky, ale ten plán, ktorý sme mali a ktorý som aj nastavil v tej legislatíve, sa tento rok podarí naplniť. Garantujem, že médiá verejnej služby sa nám podarí zachrániť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

7.9.2011 o 14:53 hod.

Mgr.

Daniel Krajcer

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:06

Marek Maďarič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. No rozprava bola pomerne chudobná a v tomto zmysle podľa mňa neadekvátna vážnosti tohto návrhu zákona a jeho dôsledkov.
Ale aspoň teda by som napriek tomu, čo si myslím o súčasnom RTVS, chcel apelovať na to, aby dostali priestor vo vysielaní tejto inštitúcie aj tí odborníci a tá časť odbornej verejnosti, ktorá to spochybňuje a upozorní na riziká rušenia poplatkov, pretože bez takejto diskusie, bez takýchto názorov, ktoré by dostali priestor vo vysielaní STV a SRo, to naozaj vyzerá tak, že tu máme odborníkov a aj politicky a inak celkom všetko zdatne dobre orientovaných ľudí, ktorí hovoria, že poplatky treba zrušiť. A tí, čo to spochybňujú, sú nejakí čudní a čudní a zvláštni ľudia, ktorí chcú ešte dokonca asi aj poškodzovať bežným občanom. Takže mala by sa trošku osmeliť verejnoprávna televízia, dať priestor aj iným, názorom.
K niektorým poznámkam najmä pána ministra.
Výber úhrad naozaj klesal, a to najmä po príchode SaS do vlády a po smelých prvých takých vyhláseniach, ako budú úhrady zrušené. A dôkazom toho, že v dôsledku toho ich prestali ľudia platiť, bolo aj to, že keď pán minister Krajcer zistil, že Ivan Mikloš mu nedá hneď tie peniaze, tak sám začal aktívne rýchlo ľudí vyzývať, že treba ich ďalej platiť. Takže pod ten pokles sa určite výraznou mierou podpísal aj zámer zrušiť tie úhrady. To je fakt. To sa nedá nejakým spôsobom spochybniť.
Čo sa týka toho, že zmluva so štátom berie nezávislosť verejnoprávnym médiám, treba sa vrátiť k zákonu, ktorý upravuje proces uzatvárania zmluvy. A je veľmi jasne tam v tom procese zabezpečená garancia programovej nezávislosti. Tí, ktorí sa tomu venujú, to veľmi dobre vedia. Vedia, ako vzniká táto zmluva, akú rolu tam hrá alebo doteraz hrali rady televízie a rozhlasu, manažmentu a akú úlohu tam z hľadiska programu a obsahu malo ministerstvo kultúry.
Akokoľvek to bude pán minister obracať, tento návrh nedostatok financovania verejnoprávnych médií nerieši, nevyrieši. To odvolávanie sa, že to bude možno o milión, dva alebo tri viac ako teraz nerieši ten problém, pretože aj on dobre vie, koľko by mal byť ten objem, aby tie verejnoprávne médiá si plnili ten rozsah úloh stanovený v zákone.
To znamená, že celý tento návrh vznikol predovšetkým ako brutálny predvolebný, populistický sľub vtedy ešte mimoparlamentnej strany. To je jasné. Neboli tam žiadne veľkorysé a ušľachtilé zámery, ako pomôcť verejnoprávnym médiám. Bolo to takto jasne zacielené, je to veľmi jednoduché. Taký bežný človek by sa nepotešil, keď mu niekto sľúbi, že bude mesačne platiť 4,64. Že? No a tento sľub potrebuje potápajúca SaS splniť jednoducho bez ohľadu na následky. No a bojuje teda s tým ministrom financií, ktorý chápe trošku to, že bude to aj nejaký výpadok na strane príjmov, bude to, samozrejme, nejaký výdavok, no a bude to nejako riešiť, ako som to už povedal, on možno v tom jednom, druhom roku, ktovie teda, kto bude ten minister financií, ale jednoducho ani ten návrh nerieši financovanie verejnoprávnych médií a je to len brutálny populizmus.
A na záver, pán minister. Mne sa páči, keď ma nazvete pán Maďarič, ale zdá sa, že to, že som vás ja raz nenazval pánom ministrom, sa vás tak hlboko dotklo, že ste okamžite teda opäť zmenili svoju rétoriku. Dámy a páni, vážený pán minister Krajcer, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

7.9.2011 o 15:06 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 15:12

Juraj Miškov
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu ministerstvo hospodárstva zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43 Európskeho spoločenstva zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva.
Predloženým návrhom zákona sa o. i. zavádzajú nové druhy povolení ako osvedčenie o certifikácii prijímateľa výrobkov obranného priemyslu, všeobecná transferová licencia, globálna transferová licencia a individuálna transferová licencia, dopĺňa sa sadzobník správnych poplatkov o nové položky zohľadňujúce náklady ministerstva hospodárstva v súvislosti s udeľovaním alebo vydávaním nových druhov povolení, upravujú sa kompetencie v oblasti obchodovania s vojenským materiálom, ktoré v súlade s novelou zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešli z Ministerstva obrany Slovenskej republiky na ministerstvo hospodárstva.
Návrh zákona tiež reaguje na niektoré potreby aplikačnej praxe.
V súvislosti s doplnením sadzobníka správnych poplatkov o nové položky bude mať návrh zákona pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Na rozpočty obcí, vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti návrh zákona vplyv mať nebude.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

7.9.2011 o 15:12 hod.

PhDr.

Juraj Miškov

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:14

Ľudovít Jurčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 456). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu, súlade návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 18. augusta 2011 č. 465 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, dopravu a výstavbu. A zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, prosím.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

7.9.2011 o 15:14 hod.

Ing.

Ľudovít Jurčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:17

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, chcel by som len veľmi stručne k návrhu zákona z dielne ministerstva hospodárstva a doplniť jednu rovinu veľmi dôležitú, a to rovinu zahraničnopolitickej bezpečnosti, ktorej sa tento zákon dotýka. Je vždy dôležité, aby štát prostredníctvom svojej politiky dokázal zabezpečiť, aby transfery zbraní a iných výrobkov obranného priemyslu nerozvíjali vojenské možnosti, ktoré podkopávajú medzinárodnú a regionálnu bezpečnosť a stabilitu a aby nemohli byť zneužívané na takýto účel. Aj ako člen Zahraničného výboru Národnej rady som veľmi rád, že tento návrh právnej normy práve tento účel napĺňa.
Návrh zákona jednak dovoľuje obchodovať s výrobkami obranného priemyslu len tým fyzickým alebo právnickým osobám, ktorým bolo vydané povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu, pričom doterajšia právna úprava umožňovala výrobcovi vojenského materiálu aj bez toho, aby vlastnil povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom, nakupovať a predávať na území Slovenskej republiky akýkoľvek vojenský materiál, čo značne komplikovalo kontrolný mechanizmus nakladania s vojenským materiálom, zároveň oceňujem, že tento návrh zákona reaguje aj na schválenú novelu zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého v súlade s § 40m prešli kompetencie v oblasti obchodovania s vojenským materiálom z Ministerstva obrany Slovenskej republiky na ministerstvo hospodárstva. Na základe tejto zmeny sa totiž Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nemalo možnosť vyjadrovať k žiadostiam o vydanie povolenia na obchodovanie s vojenským materiálom a k žiadostiam o vydanie licencií na zahraničnoobchodnú činnosť. Napriek tomu viem, že sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vždy snažilo konzultovať veci aj s ministerstvom obrany, avšak nad rámec zákona. A práve táto novela, táto právna norma umožňuje urobiť tento proces oficiálnym a zapojiť do kontroly obchodovania s vojenským materiálom opäť aj ministerstvo obrany.
Ďakujem veľmi pekne a pevne verím, že aj tieto dodatočné argumenty budú dôvodom na to, aby bol tento zákon v Národnej rade schválený.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7.9.2011 o 15:17 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 15:21

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň. Dámy a páni, vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady, na základe bodu B.2. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 534 zo dňa 17. augusta 2011 si dovoľujem uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely je vytvorenie legislatívneho prostredia na zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2010 až 2014 v časti Základné a stredné školstvo a pripomienok a podnetov k zákonu po jeden a polročnej aplikácii v praxi odbornou verejnosťou.
Návrh novely zákona rieši efektívnejšie ohodnotenie zamestnancov, a to úpravou stupnice platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov v platových triedach tak, aby rozdiel medzi 10. a 11. platovou triedou a 11. a 12. platovou triedou bol 12 %, zároveň sa stupnice platových taríf 6 až 12 zvyšujú približne od 2 do približne 9 % oproti súčasnému stavu, najviac sa zvýšenie platových taríf dotkne učiteľov základných, stredných škôl, špeciálnych škôl a odborných zamestnancov, čo je plne v súlade s programovým vyhlásením vlády, zavedením príplatku učiteľa vykonávajúceho priamu vyučovaciu činnosť v bežných triedach základných škôl s individuálne začlenenými žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo začlenenými žiakmi so zdravotným znevýhodnením, ďalej, zavedením príplatku pre začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca vo výške 6 % z platovej triedy, do ktorej je zaradený. Tento príplatok sa mu bude poskytovať po dobu zaradenia zamestnanca do kariérového stupňa začínajúci pedagogicky alebo začínajúci odborný zamestnanec.
V navrhovanej novele ďalej ide o vyrovnávanie kvality pedagogických zamestnancov bez ohľadu na vyučovací predmet a región, a to zavedením rozširujúceho štúdia pre pedagogických zamestnancov na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu alebo predmetov študijného odboru, ktoré umožní získať kvalifikačné predpoklady vzdelania na výkon pedagogickej činnosti len štúdiom na školách, ktoré poskytujú stupeň vzdelania v súlade so školským zákonom a zákonom o vysokých školách, napr. už nie na MPC, ďalej, priznaním 60 kreditov pedagogickým a odborným zamestnancom za absolvované rozširujúce štúdium, rigoróznu skúšku a vykonanie štátnej jazykovej skúšky z cudzieho jazyka od 1. januára 2012 po získaní minimálne piatich rokov pedagogickej alebo odbornej praxe na účely vykonania atestačnej skúšky alebo kreditového príplatku.
Ďalej ide o podporu kontinuálneho vzdelávania učiteľov s dôrazom na prípravu nových a zlepšovanie existujúcich školských vzdelávacích programov, a to umožnením verejnej kontroly programov kontinuálneho vzdelávania, anotácií záverečných prác absolventov, zoznamov absolventov, a počty pridelených kreditov za jednotlivé programy kontinuálneho vzdelávania prostredníctvom webového sídla poskytovateľov, ďalej tiež rozšírením povinnosti poskytovateľa kontinuálneho vzdelávania zosúladiť obsah programu s cieľovou skupinou.
V novele ide tiež o vylepšenie systému kariérneho rastu učiteľov tak, aby bol zbavený formalizmu, a to posilnením kompetencií a zodpovednosti riaditeľa priznávať kredity za tvorivé aktivity súvisiace s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti (napr. autorstvo alebo spoluautorstvo učebníc, učebných textov, schválených učebných pomôcok vrátane počítačových programov a podobne), ďalej tiež umožnením vykonávať atestačné skúšky len tým vysokým školám, ktoré majú akreditované študijné programy druhého stupňa vysokoškolského štúdia, majú akreditované študijné programy zamerané na prípravu pedagogických a odborných zamestnancov, ďalej tiež zvýšením kompetencií a zodpovednosti riaditeľa školy a školského zariadenia v uznávaní získaných kreditov pedagogickým a odborným zamestnancom na účely priznania kreditového príplatku.
Medzi konkrétne zásadné zmeny navrhované v oblasti kontinuálneho vzdelávania patrí napr. to, že po 31. decembri 2016 sa odoberá kompetencia organizáciám zriadeným ministerstvom školstva na kontinuálne vzdelávanie poskytovať vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov (pedagogická spôsobilosť, špeciálnopedagogická spôsobilosť) a na ďalší študijný odbor alebo aprobačný predmet.
Obmedzuje sa vzdelávanie začínajúceho pedagogického a odborného zamestnanca v iných druhoch kontinuálneho vzdelávania ako adaptačnom vzdelávaní počas adaptačného obdobia s cieľom efektívne koordinovať adaptačný proces.
Prísnejšie sa zadefinovala pozícia odborného garanta programov kontinuálneho vzdelávania vo vzťahu k zabezpečeniu tvorby kvality a kontroly realizácie programu kontinuálneho vzdelávania.
Upravujú sa podmienky zaraďovania zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa a šiestimi rokmi praxe do štvrtého kariérového stupňa.
Navrhované zmeny sú aj v registri pedagogických, odborných a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení, ktorými sa reaguje na potrebu spresnenia a modifikácie platnej právnej úpravy v kontexte budovania nového systému registra zamestnancov v regionálnom školstve. Majú potenciál výrazne prispieť k zavedeniu prehľadných a korektných podkladov najmä pre oblasť financovania regionálneho školstva a následnú kontrolu efektívneho a legitímneho vynakladania finančných prostriedkov, ako aj informovanosti verejnosti.
Návrh zákona predkladáme bez rozporov.
Vážený pán predsedajúci, prosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

7.9.2011 o 15:21 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom