22. schôdza

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila zastupovanie. Neprítomný je pán minister vnútra, pán Lipšic, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Poľskej republike. Zastupuje ho pán minister obrany Galko. Dovoľte mi ospravedlniť pána ministra Jurzycu, má pracovné rokovanie, nebola na neho otázka.
Prijmite ospravedlnenie, prosím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. A teraz vás poprosím, pani predsedníčka vlády, aby ste v limite pätnásť minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pána poslanca Petra Pelegriniho, ktorý je prítomný, a preto budeme na ňu odpovedať. Otázka znie:
"Vážená pani predsedníčka vlády, ste spokojná s tým, že vláda pod vaším vedením rozhodla o tom, že sídlom budúceho Finančného riaditeľstva bude Bratislava a mesto Banská Bystrica príde po rokoch o sídlo Daňového riaditeľstva?"
Nech sa páči.

Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, v súčasnosti je sídlom Daňového riaditeľstva Banská Bystrica a sídlom Colného riaditeľstva je Bratislava. Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a následne aj odvodov pod názvom UNITAS bola schválená na rokovaní vlády Slovenskej republiky 7. marca 2008 na návrh vášho pána ministra Počiatka, ministra financií. V rámci programu UNITAS sa práve tieto dve inštitúcie zlúčia do jednej inštitúcie s názvom Finančné riaditeľstvo. Preto je zrejmé, že bolo potrebné prijať rozhodnutie o výbere jedného sídla novovytvorenej inštitúcie. Vzhľadom k tomu, že od roku 2013 bude finančná správa vyberať okrem daní, cla aj odvody a úzko komunikovať so Sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami, ministerstvom financií, ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, teda inštitúciami, ktoré sídlia v Bratislave, ako najvhodnejšie miesto z pohľadu efektívnosti zlučovania výberu daní a odvodov sa javilo sídlo Finančného riaditeľstva v Bratislave, vyplývajúc z tejto logiky. Vláda po svojom nástupe, vzhľadom na časový horizont, reformné kroky urýchlila, obe inštitúcie na úrovni riaditeľstiev zlučujeme o rok skôr a musíme riešiť aj otázky, ktoré neboli doriešené v minulom období.
Pôvodný harmonogram výberu bol nasledovný. Od 1. januára 2012 mala prebehnúť reforma daňovej správy a optimalizácia colnej správy. V roku 2013 malo prebiehať vytvorenie finančnej správy, pričom zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov malo prebehnúť až v roku 2014. Dnes sme termíny implementácie programu UNITAS skrátili nasledovne: Od 1. januára 2012 prebehne reforma daňovo-odvodového systému, daňových úradov a vytvorí sa Finančné riaditeľstvo a Finančná správa Slovenskej republiky. Počas roka 2013 prebehne zlúčenie daňových a colných úradov do finančného úradu a vytvorí sa systém jednotného výberu daní a odvodov.
Máte pravdu v tom, že v Banskej Bystrici sú kvalifikovaní ľudia a Banská Bystrica potrebuje silné zázemie, aj čo sa týka štátnej správy. Zvážiac všetky argumenty, diskusiu, ktorá prebiehala k tejto téme, by som vás chcela informovať, že v Banskej Bystrici po diskusiách aj námetoch priamo z Banskej Bystrice, vašich námetoch, bude vytvorené Kompetenčné centrum finančných operácií Finančného riaditeľstva. Teda celá logistika fungovania finančných nových úradov. Chcem podčiarknuť, že my nehovoríme o sťahovaní Daňového riaditeľstva, prosím, do Bratislavy, ale o vytvorení nových finančných úradov, nových inštitúcií.
V Banskej Bystrici Kompetenčné centrum bude vykonávať široké spektrum činností, vrátane spravovania profilov daňových subjektov, spracovania daňových priznaní, mesačných prehľadov, súhrnných výkazov, spracovania platieb dane a preddavku na daň, vedenie individuálnych účtov daňových subjektov, spracovania pohľadávok štátu a poskytovania informácií pre verejnosť v oblasti jednotného výberu daní, ciel a odvodov. To bude znamenať nielen zachovanie súčasného počtu zamestnancov daňovej správy v meste Banská Bystrica, ale aj perspektívu ich budúceho nárastu v súvislosti s potrebou komplexného spracovania agendy jednotného výberu daní, ciel a odvodov. Nie je naozaj potrebné hovoriť o ohrození pracovných miest. Naopak, kvalifikovaná sila bude využitá, zachovaná, ale bude mať nové kompetencie a významné kompetencie.
Vážený pán poslanec, o zriadení Kompetenčného centra v Banskej Bystrici pre finančné operácie všetkých finančných riaditeľstiev budete rozhodovať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a ja verím, že takýto návrh a takéto riešenie podporíte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, máte záujem položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, v rozsahu dvoch minút.

Ďakujem veľmi pekne. Pani premiérka, hovorili ste dlho o projekte UNITAS. Ja nemám nič proti nemu a podporujem, ale nemôžem sa stotožniť s tým, že sídlom budúceho Finančného riaditeľstva bude Bratislava. Vy sama ste povedali, že sa vám to tak javí alebo javilo, že, keďže aj iné orgány štátnej správy sídlia v Bratislave, tak bude lepšie pre komunikáciu, aby budúci finančný riaditeľ a prezident sedel v Bratislave, čiže neexistujú žiadne relevantné dôvody, a pokiaľ ja viem, neexistuje ani žiadna oficiálna správa, analýza, prepočty, ktoré by dokazovali, že presídlením alebo vznikom nového Finančného riaditeľstva v Bratislave sa niečo ušetrí. Ja si myslím, že práve naopak. Upozorňujem, že v Banskej Bystrici sa dokončuje rekonštrukcia, veľká rekonštrukcia terajšieho sídla Daňového riaditeľstva, je tam vysokokvalifikovaný personál, a preto si myslím, že aj sídlo budúceho riaditeľstva by malo sídliť tam, pretože dnes, byť blízko 200 km, to nehrá žiadnu úlohu. Dnes operátor zo Slovenska riadi celú mobilnú sieť v Arménsku, dnes riadime z nejakého riadiaceho centra vesmírnu stanicu niekde vo vesmíre, takže hovoriť o tom, že budúci finančný riaditeľ musí byť v Bratislave, je absolútne scestné.
A skôr sa mi zdá, pani premiérka, že takýmto prístupom a vaším súhlasom podporujete a tolerujete lenivosť vysokých štátnych úradníkov, ktorí sú takí pohodlní, že sa im nechce v budúcnosti cestovať medzi Banskou Bystricou a Bratislavou, a to ma veľmi mrzí. A zriadenie kompetenčného centra je len v rámci organizačnej štruktúry daňového úradu, ktoré dnes môže byť tak, ako hovoríte vy, a o rok môže byť inak. Takže ja pevne verím, že poslanci Národnej rady podporia, aby Finančné riaditeľstvo sídlilo v Banskej Bystrici.
A ja som sa vás, pani premiérka, spýtal, či ste spokojná s tým, tak keby ste mi odpovedali, či ste spokojná s týmto riešením.

To pôvodne navrhnuté riešenie, pán poslanec, že by v Banskej Bystrici nemalo byť centrum pre celú logistiku, nás neuspokojovalo, preto sme prišli s návrhom, ako vidíte, iného riešenia. Je na diskusii Národnej rady Slovenskej republiky, pardon, či budete považovať logistiku takéhoto riešenia za vhodnú a vyhovujúcu. Ja môžem len zdôrazniť, že keby som bola spokojná, tak nepríde k tejto zmene. Zmena je tu ponúknutá, využitie kvalifikovaných síl a ľudí rovnako. Dokonca som hovorila, že budú posilnené tieto sily v Banskej Bystrici, dokonca zvýšená zamestnanosť v Banskej Bystrici a zo zadefinovania kompetenčného centra sú to tie hlavné funkcie a kompetencie, ktoré má logisticky Banská Bystrica riadiť.
Zvážte, či z hľadiska fungovania a operatívy nezachovávame a dokonca neposilňujeme status výraznejšie v Banskej Bystrici, či to nie je optimálne riešenie. Nechávam to na vaše posúdenie. Mne sa javilo cez všetky argumenty toto riešenie ako optimálne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Otázka č. 2, ktorá bola vylosovaná pre vás, pani premiérka, je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Magda Košútová, tá je tiež prítomná v rokovacej sále, a preto budeme odpovedať.
Otázka znie: "Vážená pani premiérka, vaši poradcovia vás zrejme presvedčili o svojich predstavách o zadržovaní dažďovej vody v krajine a začali ste financovať tieto predstavy. Nemáte pocit, tak ako ja, že sa jedná o "dobrý nápad" neziskových organizácií?"
Nech sa páči.

Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Opatrenia protipovodňovej ochrany uskutočňované na Slovensku v posledných desaťročiach boli koncepčne prioritne zamerané na čo najrýchlejší odtok dažďovej vody z územia krajiny a v čo najväčšom množstve. Cieľom projektov, ktoré sme spustili, je obnovenie ekosystémových funkcií poškodenej krajiny, aby sa zadržiavalo čo najviac dažďovej vody, aby sa vybudovali v lesnej, poľnohospodárskej a v urbárnej krajine na celom území Slovenskej republiky vodozadržné krajinné terénne útvary a hlavne, aby sa revitalizovala krajina ako celok, aby sa vytvorila pôda vhodná na zadržiavanie dažďovej vody.
Hovorí sa, že doma človek nikdy nie je prorokom. Autorom projektu je držiteľ a nositeľ Goldmanovej ceny za životné prostredie, najvyššie svetové ocenenie, a uvedené projekty sa realizujú vo viacerých krajinách vo svete.
Chcem podčiarknuť, že revitalizačný projekt nie je náhradou protipovodňových programov, ale doplnkom protipovodňových programov. A zároveň chcem zdôrazniť, že je to projekt, ktorý alternatívne kombinuje rôzne zásahy do krajiny, do pôdohospodárstva, do lesa tak, aby sa obrovské milióny metrov kubických vody zadržiavali v území. Keď som bola v území a rozprávala som sa s občanmi, tak predovšetkým tí starší hovorili, že treba používať zdravý sedliacky rozum a naozaj sa vrátiť k tomu, čo robili oni, keď boli mladí, aby zabránili prívalovým vodám a šialeným povodniam. Aj tento rok nás postihli, bohužiaľ, prívalové dažde, v niektorých oblastiach aj povodne, ale môžem potvrdiť, že tam, kde sa začal realizovať program, tá voda v tom teréne zachytená bola a škody v obciach spôsobené neboli.
Vláda schválila 9. marca 2011 prvý realizačný projekt, ktorý nadväzoval na pilotný projekt v 23 obciach, kde sa práve testovalo, kde je lepšie rozorávať cesty, kde nie je možné rozorať lesnú cestu, urobiť priehradzkovo, nie všade je to možné. Ukázalo sa, že optimálna je kombinácia týchto alternatívnych prístupov. A chcem zdôrazniť, že tieto projekty nerealizujú iba obce, ale aj ministerstvo. Poviem detailnejšie.
Po vyhodnotení pilotných projektov a po, naozaj skúške správnosti po prívalových dažďoch toto leto, sme spustili revitalizačný projekt v cca 200 obciach. Prihlásilo sa až 833 obcí do tohto projektu. Okrem efektu zadržiavania vody a normálnej revitalizácie rozoraných lesov sa do projektu zapojilo osem tisíc pracovníkov, z toho zhruba päť tisíc sezónnych a ten zbytok na pracovných miestach. Využili sme pritom aj zákon o službách zamestnanosti, a teda opatrenia aktívnej politiky trhu práce.
Druhý realizačný projekt programu revitalizácie bol schválený minulý týždeň. Bude sa dotýkať ďalších 350 obcí. Zároveň sú vyčlenené prostriedky a zabezpečené využitie prostriedkov aj z Európskeho sociálneho fondu. Táto druhá vlna prináša ďalších 4 200 zamestnaní.
Okrem projektov protipovodňových opatrení, ktoré realizujú samé samosprávy v kombinácii, opakujem, rôznych nástrojov, realizujú tieto opatrenia aj štátne podniky, a to v gescii ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Takto funguje projekt čistenia drobných vodných tokov, čistenie, budovanie a oprava zádržných zariadení, spomínaná úprava lesných ciest, ich revitalizácia, riešenie priebežných priepustov a zasakovacích pásov. V súčasnosti tieto práce zapájajú 686 zamestnancov, najmä štátneho podniku Lesy Slovenská republika. V jednotlivých závodoch sú vytvorené troj- až päťčlenné skupiny, ktoré vykonávajú túto prácu v desiatkach katastrálnych územiach na horných častiach povodí, a to preto, že sú vybavení technikou, mechanizmami. Prevažná časť týchto zamestnancov pracuje na severe Slovenska.
Štátny podnik Hydromeliorácie, ktorý tiež dostal dotáciu v rámci protipovodňového programu, zamestnáva 113 ľudí. Títo vyčistili doteraz 22 odvodňovacích kanálov. V súčasnosti pracujú na ďalších 12 odvodňovacích kanáloch. Bolo vyčistených viac ako 32 kilometrov kanálov vo východných a južných regiónoch Michaloviec, Trebišova, Košíc a Komárna. Pracovná fluktuácia je našťastie nízka, dosahuje cca 5 %, čo je aj z nášho pohľadu milé prekvapenie.

Milan Hort, podpredseda NR SR
Pani premiérka, prepáčte, len chcem vás informovať, že už čas určený pre vaše odpovede vypršal, ak vás môžem poprosiť, že by sme dokončili myšlienku a budeme pokračovať.

Radičová, Iveta, predsedníčka vlády SR
Dokončím myšlienku. K tejto téme sa uskutočnil aj experiment, ktorý realizovali pracovníci Slovenskej akadémie vied a výsledky experimentu zhrniem vo vete: Alternatívne riešenia, kombinácia, rekultivácie, rozorávania priehradzok na správnych miestach zadržiava vodu v teréne a zabraňuje vážnym povodniam, ale je to doplnková aktivita.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za vaše odpovede. Budeme pokračovať teraz otázkami, ktoré sú určené pre jednotlivých členov vlády. Prvá otázka je od pani poslankyne Renáty Zmajkovičovej, je určená ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi.
Otázka znie: "Pán minister, je pravdou, že ste dali riaditeľom nemocníc zákaz informovať médiá o deťoch narodených po umelom oplodnení, aby sa nepropagovala takáto forma počatia?"
Pán minister, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, som naozaj prekvapený vašou otázkou, pretože o nejakom zákaze pre riaditeľov nemocníc v súvislosti s umelým oplodnením počujem skutočne od vás prvýkrát a naozaj som to nikdy doteraz nepočul. Nikdy som sa s riaditeľmi na túto tému nerozprával, absolútne naozaj nerozumiem, z čoho táto otázka vychádza. Bez ohľadu na to nemocnica alebo lekár nesmie informovať tretiu stranu, ktorou môžete byť aj vy ako poslankyňa Národnej rady alebo médiá o svojich pacientoch bez ich súhlasu, resp. v tomto prípade bez súhlasu zákonného zástupcu. Zdravotný stav je mimoriadne citlivým osobným údajom, takže to iste chápete. V žiadnom prípade však rodičom, ktorí vďaka umelému oplodneniu počali dieťa, nikto nemôže zakázať, aby následne hovorili o tom s vami alebo s médiami.
Mrzí ma, ak sa pokúšate z tak citlivej záležitosti, akou je počatie dieťaťa, robiť politiku alebo hľadať nejaký politický podtón. Verte, naozaj, ako sám, ako lekár a verím tomu, že žiaden lekár, ktorých prácu si mimoriadne vážim, by si nedovolil zneužívať dôverné informácie o pacientoch len preto, aby bol mediálnou hviezdou. Takže na to naozaj nie je potrebný žiadny zákaz ministra. A ešte raz opakujem, prvýkrát som počul túto otázku, prvýkrát som vôbec počul túto informáciu a nikdy so žiadnym riaditeľom som o tom nieže len nevydal zákaz, ale ani nerozprával.
Ďakujem pekne.