22. schôdza

Pán poslanec Ondruš.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda, ja zareagujem na jednu vašu vetu. Povedali ste, odkázali ste nám, že "všetko, čo ste zanechali," čiže vláda na čele s Robertom Ficom, "budú musieť zaplatiť ľudia".
No už, pán podpredseda, tak sa teda pozrime, čo sme zanechali a čo ste z toho, čo sme zanechali, urobili vy. Tak napríklad, pokiaľ ide o hospodársky rast, tak zanechali sme hospodársky rast za I. štvrťrok 2010 vo výške 4,6 % a to bol v tom čase najvyšší hospodársky rast v celej Európskej únii a v II. kvartáli 2010 bola situácia podobná. Dnes máte hospodársky rast, ktorý sa spomaľuje, a uvidíme, ako to bude za teda tento rok, aké budú výsledky, ale možno to bude polovička z tej sumy, z toho hospodárskeho rastu, ktorý som pred chvíľou povedal ja.
Alebo sa pozrime na infláciu. Tak na webovej stránke Štatistického úradu je potvrdenie o miere inflácie za rok 2010 v Slovenskej republike, ktorá dosiahla oproti predchádzajúcemu roku v priemere 1 %. V súčasnosti máme, pán podpredseda, infláciu približne na úrovni cez 4, možno 4,5 %.
Alebo sa pozrime na nezamestnanosť. Tak vo februári minulého roka bola nezamestnanosť, miera nezamestnanosti evidovaná bola 12,97 % a v máji už bola 12,24 %, kontinuálne v celom tomto období nezamestnanosť klesala. Vaša nezamestnanosť kontinuálne v celom tomto období tohto kalendárneho roka stúpa, každý mesiac je rozdiel medzi týmto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Podmanický.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, tak ako vždy, aj teraz ste rozprávali o morálke a veľmi často ste používali slovo morálka. Ja si myslím, že každý človek by mal toto slovo používať veľmi uvážlivo, lebo len málokto má tú morálnu kvalifikáciu, aby mohol o morálke rozprávať. Zvlášť sa mi zdá čudné, keď o morálke rozpráva človek, ktorý neváhal využiť finančné prostriedky tohto štátu na financovanie výletu pre svojho syna, ktorý bol zakamuflovaný ako tlmočník.
Ale, pán podpredseda, otvorenosť za otvorenosť. Vy ste tu niektoré veci pomenovali, ja tiež niektoré veci pomenujem, ktoré myslím si, že každý jeden poslanec Národnej rady o vás dobre vie. Každý vie o vás, pán podpredseda, že vy nie ste človek Ivety Radičovej, vy ste človek Mikuláša Dzurindu a veľmi tvrdo a zákerným spôsobom vediete vnútorný boj proti vlastnej podpredsedníčke. A ak sa tu vy dnes hráte na jej obhajcu, tak ako sa na jej obhajcu hral aj Mikuláš Dzurinda, tak je to pre mňa len ďalší dôkaz toho, že vrana k vrane sadá, a je to pre mňa len ďalší dôkaz vášho hlbokého farizejstva.

Pán poslanec Hort reaguje na faktické poznámky.

Ďakujem pekne. Nebudem reagovať na všetky, ale predsa len.
Pán kolega Jarjabek, ja si spomínam na to, že Mikuláš Dzurinda sa k svojmu hlasu priznal, skúste povedať Robertovi Ficovi, nech je chlap a nech sa k svojmu hlasu prizná. Ja som reagoval na to, ako môže také silné slová používať človek, ktorý dokáže poprieť svoju identitu.
No a k pánovi Podmanickému. Pán kolega, vy máte vyštudovanú teológiu, viete, čo si ja myslím o politikoch, čo by mali do sveta a do života a do národa a do štátu prinášať? Mali by byť tvorcovia pokoja a nie nepokoja. Robert zvykne hovoriť, že je 20 rokov v politike. Ja ho tiež sledujem, verte, že nemám voči nemu žiadnu nenávisť, len ma mrzí, že tu zavádza permanentný triedny boj. Permanentný triedny boj a rozdeľovanie spoločnosti. A to si myslím, že keď je to človek, ktorý sa rád ukazuje aj s pánom Korcom aj s ďalšími predstaviteľmi KBS-ky, že by takéto niečo mu mal už niekto povedať. Vy ste študovali teológiu, tak vám odpovedám, ak ste neštudovali marxistickú, tak mu to povedzte. Má byť tvorca pokoja a nie nepokoja.
Ďakujem pekne.

Ďalší rečník prihlásený písomne v poradí je Jana Kiššová, ktorá vystúpi za poslanecký klub SaS. Evidentne ju prekvapila táto správa. (Povedané so smiechom. Potlesk v sále.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani premiérka, vážení páni ministri, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, túto schôdzu avizovali poslanci za stranu SMER už veľmi dlho. Vôbec ma teda neprekvapuje entuziazmus, s akým vystupujú a určite ešte dosť dlho vystupovať budú. Žiadnym spôsobom nechcem a nebudem spochybňovať právo opozície reagovať na prácu vlády. Je to úplne legitímne.
Žijem v tejto krajine celý život, žila som tu aj počas minulého volebného obdobia, teda v čase vlády Roberta Fica. Netrpím stratou pamäti, a preto neverím, že vám ide o čokoľvek iné, ako dostať sa na stránky novín. A neprekvapuje ma vaša neustála snaha spochybňovať členov tejto vlády, členov koalície alebo v tomto konkrétnom prípade pani premiérku.
Prekvapuje ma však jedno z vyjadrení, ktoré je uvedené v odôvodnení vášho podania. Teraz citujem: "Iveta Radičová stratila akúkoľvek dôveru medzi predstaviteľmi parlamentnej opozície." Pravdepodobne som posledný rok sedela v nejakom inom parlamente, pretože to, čo sme tu my všetci za posledný rok od opozície počuli na adresu pani premiérky, možno vnímať všelijako, ale rozhodne nie ako prejav dôvery.
O akej stratenej dôvere parlamentnej opozície to, prosím, hovoríte? Veď vy jej neviete prejaviť ani len elementárnu úctu, nieto dôveru. Rozumiem tomu, že človek môže reagovať vo vypätých situáciách emotívne, ale to, čo už mesiace počúvame z opozičných lavíc, nie je o emócii. Je to obyčajný chladný kalkul, ktorý už dávno nemá vôbec nič spoločné so slušnosťou. A naozaj veľmi úprimne, ťažko sa mi často pozerá na to, ako nielenže nemáte rešpekt k funkcii premiérky tejto krajiny, predsedníčky vlády, vy nemáte ani len elementárnu slušnosť k nej ako k človeku a už vôbec nie ako k žene. Čudujem sa, že sa častokrát pri svojich mediálnych a iných vystúpeniach nehanbíte. A možno sa hanbíte, ale veľmi dobre to skrývate.
Často hovoríte, že politika je viac ako len čísla, ja to posuniem o kúsok ďalej. Slušnosť je viac ako politika. A toto by sme mali mať na pamäti bez ohľadu na to, či sme v koalícii, alebo sme v opozícii. My sme v politike noví a nemáme toľko skúsenosti ako vy. Prišli sme sem do tohto parlamentu s pokorou. S pokorou voči našim voličom, ktorí nám dali vo voľbách dôveru, a s pokorou voči skúsenostiam našich kolegov. Chceli sme sa od vás učiť, od vás všetkých, aj od vás opozičných poslancov sme sa chceli učiť. Nie učiť sa robiť vašu politiku, nie učiť sa od vás morálke, to určite nie, ale učiť sa parlamentarizmu. A to bola chyba. Za posledný rok ste neukázali ani nám a už vôbec nie občanom tejto krajiny, čo je to efektívna opozícia, čo je konštruktívna diskusia a čo je rešpekt a slušnosť k partnerom. Urážať niekoho, hoci aj s úsmevom na tvári, a manipulovať polopravdami nie je hrdinstvo a rozhodne nie je hodné politikov.
Odkedy vznikla táto koalícia, nemáte pre ňu lepšie označenie ako zlepenec. Musíte žiť v hroznom svete, ak máte pocit, že ľudí dokáže spájať len nepriateľ spoločný alebo spoločné kšefty. Toto nie je, čo nás spája. Spája nás spoločná predstava o tom, ako má Slovenská republika vyzerať, o tom, aké reformy sú k tomu potrebné, a spája nás veľká snaha dosiahnuť to.
Je mi veľmi ľúto, že tu dnes stojíme pri takejto téme. Skutočne si myslíte, že ľudí zaujíma to nekonečné politikárčenie a hašterenie? Naozaj si myslíte, že už nie sú unavení z toho, kto s kým, kto proti komu a kto komu a kedy? Otravujeme ich tým. Otravujeme všetkých občanov, nielen našich alebo vašich voličov, naozaj všetkých. A verte mi, nie sú na nás hrdí. Na žiadneho z nás nie sú hrdí za toto.
Strana Sloboda a Solidarita sa stala súčasťou tejto koalície preto, že sme sa vedeli spoločne zhodnúť na tom, ako má vyzerať táto krajina, kam sa má posúvať, a do veľkej miery aj na tom, akým spôsobom budeme tento cieľ napĺňať. Vedeli sme veľmi dobre, do čoho ideme a ani dnes toto rozhodnutie nijak nespochybňujeme. Rozdielnosť názorov a diskusiu v koalícii, aj keď zložitú a náročnú, nepovažujeme za prejav slabosti, ale, naopak, za prejav sily. Konštruktívnu kritiku, diskusiu a niekedy aj spory považujeme za cestu, ktorá môže viesť k lepším, čistejším a kvalitnejším výsledkom alebo riešeniam. Ak by sme nemali rozdielne názory, pravdepodobne by sme boli v jednej politickej strane. A to nie sme. Ak to preženiem, tak podľa takejto pochybnej logiky mať na všetko rovnaký názor, nediskutovať, okamžite sa pre všetko rozhodnúť, podľa tejto logiky by stačila tejto krajine jedna politická strana. A myslím, že si všetci veľmi dobre pamätáme, ako život na Slovensku pri vláde jednej politickej strany vyzeral. Ja si veľmi želám, aby sa toto už nikdy neopakovalo. Áno, občas je takýto spôsob komunikácie a riešenie problémov vyčerpávajúcim. To vieme všetci veľmi dobre, ale patrí to k politike, a pokiaľ to prináša výsledky, ja v tom nevidím nič zlé.
Milí kolegovia, kolegyne, Slovensko zúfalo potrebuje reformy. Sme absolútne presvedčení o tom, že táto koalícia reformy naštartovala a má veľký potenciál v nich pokračovať a dotiahnuť ich. Je nám úplne jasné, že by sa vám páčilo, ak by sa táto vláda rozpadla, a hodí sa vám na to akákoľvek zámienka. A pani premiérka je na to výborný terč. Rovnako vieme, že tento pokus rozbiť vládu nie je ani prvý a, predpokladám, ani posledný, ale ani ja, ani nik z poslaneckého klubu SaS na túto hru nepristúpime. Sme si vedomí svojej zodpovednosti, ktorú sme získali vo voľbách, a neutečieme z boja len preto, že sa do nás alebo na pani premiérku niekto rozhodol pokrikovať.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi preto, prosím, prezentovať postoj poslaneckého klubu SaS k tomuto návrhu. Strana Sloboda a Solidarita stojí za touto koalíciou a stojí za pani premiérkou. Iveta Radičová má našu plnú podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami sa prihlásili desiati poslanci, jedenásti poslanci.
Pán poslanec Jarjabek.

Nesvietim. Svietim.

Sulík Richard, predseda NR SR
Nám nehovorte.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa, keby som chcel tento váš príspevok zhodiť, tak by som asi povedal len dve slová: Áno, mami. Proste to nie je korektné, to, čo ste povedali, preto, lebo moralizujete tam, kde nemáte právo moralizovať preto, lebo porovnávate s neporovnateľným. Vy budete v pozícii takej, keď si to budete môcť dovoliť, po jednom volebnom období, zatiaľ zneužívate to, že ste akože nepopísaný papier.
Lenže celkom ten nepopísaný papier nie ste preto, lebo tiež už máte za sebou niektoré hlasovania, ktoré, by som povedal, boli sporadické, máte za sebou a konkrétne vy máte za sebou niekoľko predkladaní doplnkov k zákonom, ktoré ste predkladali akože vy, a predsa ste ich predkladali preto, lebo vám to niekto jednoducho prikázal, mám na mysli pána ministra kultúry a mám na mysli zákon o Slovenskej televízii, to je ten nepodarok, s ktorým Slovenská televízia a Slovenský rozhlas teraz žije.
Naozaj nehovorte o morálke a už vôbec v tomto parlamente nezneužívajte to, že ste žena, lebo ste partner, ste pani poslankyňa, a nechcite, aby tuná niekto hovoril o nejakej pozitívnej diskriminácii, lebo to tiež nie je korektné. Vy ste kolega, pani poslankyňa, vy ste kolega, rovnocenný kolega, ako všetkých ďalších 149 kolegov, ktorí sú v tomto parlamente. Tak buďte taká láskavá a nezneužívajte svoje postavenie preto, lebo naozaj to nie je korektné a potom sa nedá hovoriť o korektnej diskusii, ktorá hovorí o problémoch.
Ďakujem.