22. schôdza

Vážené dámy, vážení páni, ja trošku skrátim to moje vystúpenie, aj keď je to posolstvo múdrych ľudí tohto národa. (Potlesk.)
Dovoľte najprv občerstvenie histórie našej mladej republiky. Slovensko preukázalo schopnosť samostatne aj v integračnom zoskupení riešiť otázky demokratizácie spoločnosti. Jeho výsledky mohli a môžu byť ešte výraznejšie, keby nerezignovalo na svoj strategických majetok, na potravinovú a energetickú sebestačnosť, na svoje ľudské prirodzené aj geografické danosti a špecifiká. Politikárčenie, špekulácia s majetkom štátu a verejnými financiami... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa. Poprosím pánov poslancov, kedy sa mohli teda aj utíšiť, ale aj usadiť. Ďakujem vám.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... hazardovanie v menovej oblasti sú v skutočnosti zneužívaním demokracie. Škodia nám všetkým. A čo sa dialo na našom Slovensku? Privatizovať sa má len ten majetok, ktorý neprináša primerané efekty. A čo sa deje? Už 20 rokov žijeme v tzv. demokracii. Majetok vytvorený v zložitých podmienkach predchádzajúcimi generáciami sa stal predmetom najväčšieho rozkrádania v ostatnom storočí. Zvečera do rána vznikla vrstva bohatých a väčšina národa ochudobnela. Slovensko stratilo moc nad strategickým majetkom, v podstate nemá ani jeden štátny peňažný ústav. Cez neskoordinované informačné systémy zostalo obnažené pred celým svetom.
Kupónová privatizácia vytvorila podmienky pre ďalšie okrádanie občanov. Iba neschopný gazda predáva svoj majetok, svoju istotu. Naši vládni a parlamentní gazdovia pred našimi očami za potupných cenových a manažérskych podmienok predali majetok v celkovej hodnote zhruba 700 mld. slovenských korún, z toho za 400 mld. slovenských korún po roku 1998.
Zodpovedne hospodáriaci štát si úzkostlivo stráži a rozvíja najmä strategický majetok, ako napríklad energetické médiá: plyn, elektrinu, potom vodu, telekomunikácie, banky a tak ďalej. Dodnes neboli zverejnené zmluvy o predaji strategického, ale aj ďalšieho majetku. Nebola vyvodená žiadna zodpovednosť voči politikom a štátnikom, ktorí si takto nezodpovedne voči národu a občanom teda počínali. (Ruch v sále.)
Zo zdrojov získaných privatizáciou bolo relatívne efektívne využitých len zhruba 120 mld. slovenských korún; 59 mld. na splatenie štátneho dlhu, 65 mld. na dôchodkovú reformu. Ostatné zdroje z predaja štátnych aktív vlády sa používali a dodnes po súhlase parlamentu používajú formou rozpočtových výdavkov. Prejedáme to, čo súčasná ekonomika nevytvorila. A nielen to. Na privatizáciu majetku použili najmä domáci investori bankové úvery, ktoré mnohé z nich nesplácali, a tie sa stali pre banky nedobytnými. Pritom za každým úverom je nejaký hmotný tok, sú známi: poskytovateľ úveru, príjemca úveru i tvorca pravidiel, podľa ktorých sa úver poskytuje. Nemalé finančné zdroje po takejto privatizácii ročne viac ako 80 mld. slovenských korún zo zisku, najmä strategických prirodzených monopolov, odchádzajú formou dividend a podielov na zisku bez zdanenia do zahraničia. (Ruch v sále.)
Tí istí nezodpovední, ale "kompetentní" politici pred rokom 2006 uvoľnili priestor pre neprimeraný rast cien strategických komodít - plyn, elektrina, vodné a stočné a súčasne zvýšili sadzbu DPH na všetky tovary a služby na 19, resp. teraz na 20 %. Nie ich reformy, ale občan bol zdrojom toľko pripomínaného vysokého ekonomického rastu.
Občan je teraz znovu ten, ktorý musí niesť bremeno dôsledkov nadvýroby špekulatívnych dolárov a rafinovaných finančných transakcií peňažných ústavov hroziacich už neschopnosťou niektorých štátov splácať svoje dlhy. Ba ako integrovaná súčasť eurozóny garantovať splácanie dlhu aj iných nesolventných krajín.
V dôsledku "dobrej daňovej reformy" občan v cenách spotrebných tovarov a služieb nahradil úbytok rozpočtových príjmov, ktorý vznikol upustením od progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb a od zdaňovania dividend. Podľa reformátorov ide vraj o duplicitu v zdaňovaní. Mýlia sa však všetky krajiny, ktoré dividendy nekompromisne zdaňujú? V cene chleba, mlieka a ďalších základných životných a zdravotníckych potrieb platí zvýšenú cenu aj vysokú DPH. Aj takto získaný výnos z DPH zvyšoval dynamiku rastu HDP.
Nezodpovední politici a štátnici si demokraciu vykladajú po svojom. Z občana robia nevedomého, pričom oni sú v skutočnosti príčinou morálneho úpadku spoločnosti, jeho chudoby. Dokedy to tak bude? (Sústavný ruch v sále.)
Najnákladnejšie ozdravenie bánk pred privatizáciou. Tri naše najväčšie štátne banky pred privatizáciou vykazovali fiktívny zisk aj zásluhou výnimky poskytnutej Národnou bankou Slovenska z povinnosti tvoriť zodpovedajúce opravné položky na krytie rizík z nesplácaných úverov. Vláda rozhodla bez vykonania zodpovedajúceho auditu, že celé ozdravenie bánk uhradí štátny rozpočet, teda občan. Zo stola boli zhodené odborné návrhy, aby sa na ozdravení bánk podieľal štátny rozpočet. To boli zlé úvery spred roka 1990.
Ďalej subjekty, ktoré úver čerpali a nesplácali, rovnako aj banky, ktoré pri poskytovaní úverov nedôsledne uplatňovali zásadu opatrnosti a nakoniec aj Národná banka Slovenska, ktorá bankám poskytla výnimku z povinnosti tvoriť opravné položky na rizikové úvery.
V roku 2000 sme tým najnákladnejším spôsobom ozdravili tri najväčšie štátne banky, ktoré vykazovali 105 mld. slovenských korún zlých úverov. Zlé úvery štát nahradil bankám v plnom rozsahu 5-, 7- a 10-ročnými štátnymi dlhopismi, za čo zaplatí do doby ich splatnosti zhruba 56 mld. slovenských korún úrokov. Na dosiahnutie kapitálovej primeranosti uvedených bánk štát poskytol ďalších... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, prosím vás pekne. Páni poslanci, venujte, prosím vás, pozornosť rečníkovi. Ďakujem.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... ďalších 24,8 mld. slovenských korún a ďalších 20 mld. slovenských korún na reštrukturalizáciu tunelovanej Investičnej a rozvojovej banky. Na ozdravenie bánk štát takto vynaložil viac ako 200 mld. slovenských korún, aby ich sprivatizovali zahraniční investori za zhruba 42,5 mld. slovenských korún. Kto bral zodpovednosť? Drahé zahraničné audítorské firmy, ktoré majú v podstate monopol na audit veľkých bánk a strategických monopolov? Kto je za najnákladnejšie ozdravenie bánk zodpovedný?
Vláda touto operáciou zvýšila štátny dlh zhruba o 160 mld. slovenských korún. Súčasne vytvorila podmienky, aby bankový sektor tvoril zisk aj z úrokových výnosov od štátu a tento vo vysokých dividendách odčerpal do zahraničia. Náklady na obsluhu dlhu sa sústavne nabaľujú, až kým nepríde k úplnému splateniu dlhu z prebytkov štátneho rozpočtu, resp. z predaja majetku štátu. Likvidácia pohľadávok z nesplácaného úveru vykonávala Slovenská inkasná akciová spoločnosť. Jej výnosy nedosiahli ani 5 % z objemu likvidovaných pohľadávok.
Niet pochýb o tom, že banky bolo treba ozdraviť aj za prispenia štátu. Ale za akú cenu? Len za rok 2010 zahraniční bankoví investori získali zhruba 135 mil. eur dividend. Vláda sa rozpakuje prijať razantné opatrenia voči bankám, voči prirodzeným monopolom a subjektom s vysokými príjmami. Nechýba jej však rozhodnosť pri zvyšovaní daní a uplatňovaní reštrikčných opatrení voči prevažnej, bohužiaľ, stále mlčiacej časti občanov. Dokedy? (Sústavný ruch v sále.)
Pokračuje zavádzanie občanov predvolebnými sľubmi politikov. Prevláda povrchnosť v poznaní, neskúsenosť a náhodné riešenia. Chýba hlbšie analytického poznanie stavu hospodárstva a vymedzenie jeho priorít, najmä z hľadiska ekonomických nástrojov umožňujúcich zvyšovanie zamestnanosti, a to napriek tomu, že... (Neustále sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, prosím vás pekne. Práve mi tu aj pán minister Galko vraví, že nevie rozumieť dostatočne dobre vášmu prejavu.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Prečíta si to potom z prepisu.

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prosím vás, keby ste mohli byť potichšie, usadiť sa a venovať rečníkovi, rečníčke pozornosť. Ďakujem pekne.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... a to napriek tomu, že sú k dispozícii odborné štúdie vypracované Slovenskou akadémiou vied a ďalšími hodnovernými inštitúciami. Politici a svojrázni analytici nevedia alebo nechcú tvorivo využiť uvedené zdroje pre koncipovanie systémových riešení.
Ekonomické a ďalšie opatrenia sú uplatňované z pozície vysokopríjmových skupín v neprospech podstatnej časti občanov, najmä strednej príjmovej vrstvy. Spoločným znakom najmä mladších politikov a tzv. analytikov je nekomplexné poznanie, neskúsenosť, jednostranná neoliberálna vedomostná orientácia, bezbrehé priorizovanie pôsobenia trhu a zahraničného kapitálu. Pokračuje túžba politikov po mamone moci, bohatstve bez zreteľa na sociálne postavenie podstatnej časti občanov Slovenska.
Vedecké a objektívne videnie sveta nemôže vyústiť do deformovania riešenia otázky vzťahu trhu a štátu spravidla v neprospech štátu. Svedčia o tom tvrdenia niektorých politikov a štátnikov, že štát je zlý vlastník. Sama si pamätám, ako dlho to trvalo pánovi ministrovi, terajšiemu ministrovi financií aj vtedajšiemu, kým to pochopil. A prestal toto používať, pretože tým osočoval seba sa(samého).
Kto je to štát? Kto má za občanov v demokratickej spoločnosti obhajovať záujmy štátu, racionálne spravovať a zveľaďovať jeho majetok a efektívne využívať verejné zdroje v prospech všetkých občanov? Je to v prvom rade vláda, parlament a prezident. Tí majú v zmysle Ústavy Slovenskej republiky konať morálne a zodpovedne v záujme všetkých občanov. A nie demontovať mechanizmy štátu tak, aby postupne strácal štát zmysel. To sa deje.
Je skutočne záujmom všetkých občanov privatizovať strategický majetok a správu verejných zdrojov, energetické médiá, prírodné bohatstvo, pitnú vodu a minerálne vody, rudné nerasty, železnice, telekomunikácie, leteckú dopravu, odvody poistného, verejné zdravotnícke služby? Je naozaj záujmom občanov v tomto trende pokračovať?
Skúsenosti hovoria, že pre dobrého gazdu majetok nie je príťažou, ale istotou.
Privatizácia strategického majetku za potupného odovzdávania manažérskych práv zahraničnému akcionárovi spravidla pod trhovú cenu je vlastne priznanie politikov a štátnikov, že vedomostne a morálne na jeho spravovanie a reálny rozvoj nemajú. Prevládajú ich nekalé záujmy, ktoré vedome nadraďujú nad záujmy štátu a jeho občanov. Vytvárajú tak podmienky pre korupciu, šedú a čiernu ekonomiku, pre odliv nemalých prostriedkov nezdaňovaných dividend do zahraničia. Vyrábajú tzv. kauzy, nimi zamestnávajú políciu, súdy, prokuratúru, čím poškodzujú každého občana Slovenska.
Komplexné, najmä ekonomické vedomosti politikov majú usilovať o vyvážený vzťah medzi trhom a štátom v prospech všetkých činorodých, ale aj starých a zdravotne postihnutých občanov. Normálne uvažujúceho občana doslova ponižujú stupídne argumenty politikov a tzv. analytikov obhajujúcich svoje výmysly a nezmysly. Rovná daň pri výraznej polarizácii príjmov, "kompetentní" pseudoekonómovia a samozvaní reformátori rozpočtovo neutrálnou daňovou reformou, zmenou štruktúry príjmov z daní vykonanou v roku 2003 rozhodli, že občan zaplatí všetky dôsledky ich počínania. Pri výraznej polarizácii príjmov zaviedli tzv. rovnú daň z príjmov fyzických aj právnických osôb jednoznačne v prospech občanov s vysokými príjmami a zbohatlíkov. Ročný výpadok reformnej dane z príjmov v sume 20,6 mld. korún nahradili zavedením jednotnej 19-percentnej sadzby DPH a zvýšením spotrebných daní. Každého občana prinútili v cene tovarov a služieb platiť jednotnú 19-percentnú daň, teraz už 20, a neúmerné zvýšené spotrebné dane, najmä pohonných hmôt, a to bez ohľadu na to, či kupuje bochník chleba, liter mlieka alebo prepychové auto. Tu je jedna z príčin rastu sociálne odkázaných, a to chudobných občanov na Slovensku, ktorej pôsobenie v tomto roku naslovovzatí odborníci štátnici ešte zintenzívnili balíčkom nesystémových opatrení.
Nemalé dôsledky hospodárskej, predovšetkým finančnej krízy, špekulatívneho finančného trhu a cielene vykonávanej menovej politiky tzv. nezávislou bankovou sústavou títo ekonomickí nedoukovia vedia riešiť len ťarchou na občanov prenesenou. Spoliehajú sa na to, že so slovenským občanom môžu robiť, čo chcú. Dokedy?
Daňovú reformu z roku 2003 reformátori často reprezentujú ako významný faktor podpory rozvoja podnikania. Analýzy Slovenskej akadémie vied už v roku 2003 jednoznačne poukázali, že rozhodujúcimi faktormi záujmu zahraničných investorov o investovanie na Slovensku boli lacná kvalifikovaná pracovná sila... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Páni poslanci, poprosím o kľud v sále. Ďakujem pekne.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
... a výhodná geografická poloha Slovenska. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Pani poslankyňa, smiem sa vás spýtať, približne na koľko to odhadujete? (Smiech v sále.)

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Ešte chvíľočku.

Sulík, Richard, predseda NR SR
Ďakujem pekne. Nech sa páči, pokračujte.

Strpenie, pán predseda, práve hovorím o vás.
Analýzy Slovenskej akadémie vied už v roku 2003 jednoznačne preukázali, že rozhodujúcimi faktormi záujmu zahraničných investorov o investovanie na Slovensku boli lacná kvalifikovaná pracovná sila a výhodná geografická poloha Slovenska. Tie isté analýzy preukázali a doterajší vývoj to len potvrdzuje, že nebol dôvod zaviesť jednotnú 19-percentnú sadzbu DPH aj na základné životné potreby. Prečo? Lebo príjmy troch štvrtín občanov Slovenska nedosahovali ani úroveň priemernej mzdy v hospodárstve, nehovoriac o živorení starodôchodcov.
Ekonomicky vyspelé štáty Európskej únie majú doteraz progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb, preto nemusia vymýšľať stropy pre nadmerné odmeňovanie napríklad manažérov. Majú minimálne dve sadzby DPH. Nižšiu sadzbu na základné životné potreby. Je až komické tvrdenie reformátorov, že súčasné zvýšenie sadzby DPH na 20 % sa zhruba po troch rokoch vráti znova na 19 %. Pritom tí istí tzv. ekonómovia odôvodňovali neochotu vrátiť sa k nižšej sadzbe DPH na základné životné a zdravotnícke potreby tvrdením, že znížená sadzba umožní zbohatnúť obchodníkom.
Náš problém deficitného rozpočtového hospodárenia je v nedosahovaní predpokladaných daňových príjmov a vysokej korupcie pri čerpaní rozpočtových výdavkov. Reformou dane z príjmov právnických osôb v roku 2003 sme sa vzdali možnosti, aby sa aj podnikateľská sféra podieľala na financovaní výskumu a vývoja, na výchove odborného rastu, na vzdelávaní zamestnancov, na spolufinancovaní infraštruktúrnych, sociálnych a environmentálnych projektov. Ekonomicky vyspelým krajinám nevadí ich relatívne zložitý daňový základ pre daň z príjmov právnických osôb, pretože jeho ekonomické prínosy prevažujú. Vadí im však náš daňový dumping v kontexte s využívaním zdrojov z rozpočtu Európskej únie, do ktorého prispievajú nemalými odvodmi.
Žiadny štát sa nezbaví daňového systému práve na pred chvíľkou spomínané formy vládnutia, doslova vládnutia. Čiže ovplyvňovania prostredia. Zase tu sa stala v podstate dekapitácia a demontáž štátu v jeho základnej funkcii ako takej. Pretože na toto má slúžiť daňový systém. Nemá len fiškálnu podobu.
Reformátori zjednodušujúci daňovú sústavu na rozdiel od ekonomicky vyspelých štátov neodôvodnene zúžili pôsobenie daní iba na fiškálny účel zabezpečiť príjmy štátneho rozpočtu. Ekonomicky neodôvodnene vraj v záujme zjednodušenia daňového systému vylúčili z daňového mechanizmu jeho národohospodárske, environmentálne a výchovno-sociálne pôsobenie. Dnes sa hrozia pripravovanej harmonizácie daňového základu dane z príjmov v rámci krajín Európskej únie. Boja sa pozrieť do zrkadla pravdy, ktoré im ukáže, ako ekonomicky vyspelé krajiny Európskej únie práve cez daňový základ dane z príjmov stimulujú účasť zdrojov podnikateľskej sféry na financovaní významných rozvojových a celospoločenských potrieb.
Aj tu sú nami nevyužívané zdroje na ďalší rast vzdelanosti, zamestnanosti a znižovanie ekonomicko-sociálnych rozdielov medzi regiónmi.
Slovenská republika od svojho vzniku v roku 1993 sústavne hospodári so schodkovým verejným rozpočtom. Jej konsolidovaný štátny dlh dosahoval v miliardách eur v roku 1993 3 858 mil. eur, v roku 2010 28 998 mil. eur. Hrubý domáci produkt bol v roku 1993 13 655 mil. eur, v roku 2010 65 906 mil. eur. Podiel dlhu HDP, ako som už spomínala vo faktickej, bol v 1993 28,3 %, v 2010 41 %. Slovenská republika pri svojom vzniku zdedila dlh pozostávajúci z rozdelenia štátnych finančných pasív bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prevzatím záväzkov štátnej povahy Československej obchodnej banky a z realizácie rámcových dohôd o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Uplynulé obdobie charakterizuje disproporčný vývoj v raste výkonnosti hospodárstva zhruba 5-násobný v porovnaní s vysokým až 7,5-násobným rastom zadlženosti Slovenska. (Sústavný ruch v sále.)
Takže trošku to skrátim. (Smiech v sále.) V prepočte... (Potlesk.) Ale nie tak, aby to postrádalo zmysel. (Smiech v sále.)
V prepočte na obyvateľa vzrástlo zadlženie v uvedenom období o takmer 130-tisíc korún na hlavu, a to pri takmer 700-miliardovom sprivatizovaní majetku.
Takže ďalšie neprofesionálne, odborným poznaním nepodložené riadenie verejných financií sa prejavuje najmä vo formovaní fiškálnych nástrojov, ktoré nemajú šancu stať sa katalyzátorom ekonomického vývoja. Vyžívanie sa v makroekonomických analýzach pred prácou s konkrétnymi rozpočtovými kategóriami, nevyužívanie národohospodárskej, vedomostnej, sociálnej a environmentálnej dimenzie a daňového a odvodového systému, nedostatočné využívanie systému programového rozpočtovania a systému Štátnej pokladnice napríklad pri vykonávaní kontroly ešte pred použitím rozpočtových prostriedkov, nahradzovanie vedomostných a skúsenostných nedostatkov tzv. jednoduchými riešeniami.
Chýbajú zdroje v rozpočte? Zvýšime dane. Najmä tie, ktoré vstupujú do cien základných životných potrieb. Čo tam po občanoch, čo tam po raste chudoby, zadlžovaní obyvateľov, životnej úrovni, teda klesaniu životnej úrovne podstatného počtu občanov. Slovenský občan si nanajvýš porepce a zohne chrbát. Dokedy?
A ešte trošku k dôchodkovej reforme. (Reakcie z pléna a smiech.) Pre tzv. reformátorov nie je problém naďalej za nevýhodných zmluvných podmienok privatizovať hodnoty, ktoré oni sami nevytvorili, ale predchádzajúce generácie. Nie je pre nich problém odignorovať medzigeneračnú solidaritu, denne prízvukovať občanom, najmä dôchodcom, zlý demografický vývoj a vytvoriť doslova hlúpu dôchodkovú reformu, na ktorú nie sú zdroje. Konsolidovať verejné financie, a pritom odovzdať ich veľkú časť do rúk súkromných spoločností, a to aj za cenu vytvorenia trvalého vysokého deficitu v rozpočte Sociálnej poisťovne, je ekonomický nezmysel. Prečo? Pri deficitnom rozpočtovom hospodárení Sociálnej poisťovne štát je povinný kryť nedostatok jej zdrojov zo štátneho rozpočtu. Zjednodušene povedané, sporenie v druhom pilieri je v tomto kontexte založené takmer výlučne len na rozpočtovom deficite.
Ajhľa, konsolidácia verejných financií. Bolo by nezodpovedné abstrahovať od nepriaznivého demografického vývoja. Riešenie však treba hľadať v spoločnom konsenze predovšetkým cez zásadné úpravy priebežného piliera v kontexte vytváraných zdrojov krytia a majetku štátu. Podporiť predovšetkým dobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie, najmä cez daňový základ dane z príjmov fyzických osôb. Experimentálne na báze dobrovoľnosti overiť kapitalizačný pilier so začiatočnou sadzbou odvodu poistného v úrovni, ktorá nebude vytvárať deficit v hospodárení Sociálnej poisťovne, čo súčasne umožní znižovať podiel rozpočtového deficitu na HDP. (Ruch v sále.)
Celospoločenským konsenzom novo riešiť odvodový systém poistného, uvedomiť si, že zavedením tzv. superhrubej mzdy vznikajú vážne riziká. Jedným z najväčších rizík je, že na to doplatí stredná príjmová skupina, živnostníci a zamestnanci s nižšími príjmami, ako je priemerná mzda za hospodárstvo. Zavedením superhrubej mzdy osud zamestnancov bude úplne v rukách zamestnávateľov. Jedinou ich ochranou budú štrajky za vyššie mzdy s trvalým rizikom vzniku sociálnych pnutí. Prejavy nemorálnosti politikov a štátnikov alebo úbohosti myslenia ich prisluhovačov je vytvárať z dôchodcov vrstvu, ktorú treba živiť a ktorej treba ešte viac ubrať, či už priamo, alebo nepriamo z dôchodkov. Obsah pojmu demokracia sa pre niektorých neoliberálne, jednostranne orientovaných politikov a štátnikov stáva synonymom ich verejne prezentovaného nadradeného chovania sa voči občanom, voči politickému protivníkovi. Racionálne uvažujúceho občana priam uráža verejne reprezentovaná reformátorská neomylnosť vychádzajúca z morálnej a vedomostnej plytkosti jej realizátorov.
A teraz to veľmi drasticky skrátim. (Reakcia z pléna a smiech v sále.)
Stále dúfam, že naši občania budú mať šťastie a dočkajú sa zodpovedných vlád, ale vaša vláda, pani premiérka, to, žiaľ, nie je.
Ďakujem vám za trpezlivosť. (Potlesk spojený s pokrikom.)

Paška, Pavol, poslanec NR SR
(Slabo počuť, lebo nie je zapnutý mikrofón.) Prosím vás, vy ste taký istý poslanec ako ktokoľvek iný. Vy ste tu dnes predvádzali rôzne divadlá. Vstupovali ste do vystúpení. Pani poslankyňa vyslovila svoj názor, ani raz ste neupozornili kolegov. Ani raz.

Sulík, Richard, predseda NR SR
Moment, moment.

Paška, Pavol, poslanec NR SR
Ani raz. Ja vás poprosím, aby ste používali rovnaký meter na každého poslanca. Ďakujem pekne.

Sulík, Richard, predseda NR SR
Pán Paška, ani raz, Ani raz.

Gabániová, Darina, poslankyňa NR SR
Ja by som na svoju obranu teda, ak vás to veľmi trápilo, povedala, že ma inšpiroval k tomu prečítať to celé pán minister financií, pretože on mal tiež dlhosiahle expozé, aj do minulosti, aj do prítomnosti, a teda nastieňoval tu aj ružovú budúcnosť. Hrúza! (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec, takto, s faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kollár, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. No, celú noc tu postupne, pani poslankyňa Gabániová, rástol vo mne taký vnútorný hnev, že sme tu neproduktívne strávili celú noc, ale tá intelektuálna perla na záver naozaj stála za to. A napriek tomu, že ste skrátili svoj veľmi dobrý prejav, čo je možno na škodu veci, a predsa len tam odznela jedna veta, citujem, ak dovolíte: "Z globálneho hľadiska čiže aspektu je to principiálne bazírovanie na mentalitu humánneho kompromisu." Mohli by ste nám vysvetliť, čo ste tým mali na mysli?