24. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.10.2011 o 17:26 hod.
Mgr.
Edita Pfundtner
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja som rada, že pán podpredseda vlády nás opätovne upozornil na našu zodpovednosť. Vidím tu, žiaľ, nezodpovednú hru s dôveryhodnosťou Slovenska za príliš vysokú cenu. Predbiehame sa tu v strašení o následkoch podpory alebo nepodpory eurovalu. Predseda Národnej rady pán Sulík je vo väčšej výhode, silnému argumentu možnej straty peňazí v gréckych rukách alebo zahraničných bánk totiž rozumie aj ten, kto nevie čítať a písať. Ale uvedomme si, že aj prípadné odmietnutie eurovalu je aj o peniazoch a možno omnoho väčších, než o akých pán predseda parlamentu hovoril.
Ja rozumiem argumentom kolegov, ktorí spochybňovali nedodržiavanie pravidiel a upozorňovali na ich flagrantné nerešpektovanie, ba priam ignorovanie. Pripúšťam, že Slovenská republika pri vstupe do eurozóny mala možno inde tú štartovaciu čiaru ako iné krajiny. Áno, nedisponovali sme takou dôverou ako iné krajiny, ktoré sa stali členmi eurozóny bez väčšej kontroly. Chceli sme však byť medzi týmito krajinami a so všetkým, čo k tomu patrí. Áno, aj za cenu určitých rizík. Dali sme na to slovo a toto slovo nás zaväzuje. A teraz máme toto naše úsilie len tak zahodiť? Od daného slova, podľa mňa, nás nemôže oslobodiť ani porušenie pravidiel zo strany jedného člena tejto eurozóny. Ak to urobíme, tak spochybňujeme aj naše členstvo v tejto zóne. Obávam sa, že napriek všetkej láske pána ministra zahraničných vecí k svojej práci, pána Dzurindu, po dnešnom rokovaní pán minister bude musieť veľmi veľa presčasovať na vylepšenie našej medzinárodnej pozície, znovuzískanie dôveryhodnosti a vážnosti nášho slova.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
16:49
Vystúpenie 16:49
Ján RichterĎakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ja rešpektujem, že toto je v prvom rade diskusia a debata v rámci vládnej koalície, ale možno práve teraz je tá vhodná chvíľa sa niekde vrátiť a možno niečo aj pripomenúť v tejto ctenej snemovni, to, čo nezaznelo v tvojom vystúpení a čo ja pokladám za potrebné doplniť. Bol si doteraz jediný politik, ktorý dokázal v ťažkých časoch krízy v roku 2008 zjednotiť nielen svojich politických partnerov, koaličných, ale aj zástupcov odborov, zamestnávateľov, jednoducho partnerov stavovských, ZMOS-u, pre svoje riešenia. Jednoducho získal si ich aj v nepopulárnych opatreniach, ktoré v čase krízy je nevyhnutné prijímať. Nielen odborníkov, ale aj bežných ľudí. Aký je tomu dôvod? No, mimo osobných schopností, ktoré máš, sú z hľadiska získania dôvery, je to aj presvedčenie ľudí, že tvoja vláda rovnomerne rozkladala dôsledky krízy a hľadanie riešení. Aj to je potrebné pri tejto chvíli povedať, že na to nedoplácali len tí sociálne najslabší, ale tá rovnomernosť rozkladania bola ďaleko, ďaleko iná. Na rozdiel od terajšej situácie, opakujem, na rozdiel terajšej vlády. Možno práve teraz je tá najvhodnejšia chvíľa, keď sa bude hlasovať o dôvere k vláde, pripomenúť schopnosť politika zjednocovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Autorizovaný
16:51
Vystúpenie 16:51
Alojz PřidalĎakujem.
Ďakujem.
Pán podpredseda Fico, hovoríte nie pravicovej vláde, ale to sme očakávali, to ma neprekvapilo. Vy ste samozrejme za ľavicovú vládu, pretože je ľahšie rozdávať, ako rozumne hospodáriť. Len, bohužiaľ, nielen vy hovoríte nie pravicovej vláde, ale pravicovú vládu, keď padne, tak ju odvolá SaS. A z toho mi je smutno.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:52
Vystúpenie v rozprave 16:52
Robert FicoTáto vaša pravicová vláda zadlžuje Slovensko rýchlejším tempom, ako to bolo v rokoch 2006 - 2010. A presné čísla: v roku 2011 stúpne zadlženosť na jednu osobu z 5000 na 5700 eur a kým v čase prvej svetovej krízy...
Táto vaša pravicová vláda zadlžuje Slovensko rýchlejším tempom, ako to bolo v rokoch 2006 - 2010. A presné čísla: v roku 2011 stúpne zadlženosť na jednu osobu z 5000 na 5700 eur a kým v čase prvej svetovej krízy sme zvýšili zadĺženie asi o 10,2 miliardy, tak vo vašom prípade je naplánovaných 12,6 miliárd. Je to oficiálny dokument, ktorý ste poslali do Európskej únie.
Prestaňte už vymýšľať pred slovenskou verejnosťou tieto fámy. Ak niekto zadlžuje, aj kvôli tomu bude treba prijať zákon o fiškálnej zodpovednosti, tak tá miera zadlžovania je za vás dynamickejšia, rýchlejšia, vyššia, ako to bolo v rokoch 2006 až 2010. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
11.10.2011 o 16:52 hod.
doc. JUDr. CSc.
Robert Fico
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Budem reagovať iba na jednu pripomienku, ktorá sa týka akejsi fámy ohľadne vytvárania dlhu Slovenskej republiky. Myslím, že to bol pán poslanec Viskupič. Tak, ak dovolíte, pán poslanec, jednoduchý fakt.
Táto vaša pravicová vláda zadlžuje Slovensko rýchlejším tempom, ako to bolo v rokoch 2006 - 2010. A presné čísla: v roku 2011 stúpne zadlženosť na jednu osobu z 5000 na 5700 eur a kým v čase prvej svetovej krízy sme zvýšili zadĺženie asi o 10,2 miliardy, tak vo vašom prípade je naplánovaných 12,6 miliárd. Je to oficiálny dokument, ktorý ste poslali do Európskej únie.
Prestaňte už vymýšľať pred slovenskou verejnosťou tieto fámy. Ak niekto zadlžuje, aj kvôli tomu bude treba prijať zákon o fiškálnej zodpovednosti, tak tá miera zadlžovania je za vás dynamickejšia, rýchlejšia, vyššia, ako to bolo v rokoch 2006 až 2010. (Potlesk.)
Autorizovaný
16:53
Vystúpenie v rozprave 16:53
Ivan ŠtefanecSvedčí o tom nielen neobvyklý, ale iste pochopiteľný záujem, ktorý cítime a vidíme priamo tu v snemovni, ale najmä...
Svedčí o tom nielen neobvyklý, ale iste pochopiteľný záujem, ktorý cítime a vidíme priamo tu v snemovni, ale najmä stav, v akom sa nachádza Európska únia, osobitne eurozóna. Ten stav je naozaj vážny a dynamicky sa mení. Medzinárodný menový fond, Svetová banka, ale aj kľúčoví svetoví ekonómovia a politici sa zhodujú, že epicentrum hrozby rozšírenia nákazy dlhovej krízy je dnes v eurozóne. A preto je potrebné konať, pričom rýchlosť konania rozhoduje.
Pred viac ako rokom, dámy a páni, presne 11. augusta 2010 dala naša Národná rada áno eurovalu a nie hotovostnej pôžičke Grécku. Čas dokázal podľa môjho názoru správnosť týchto rozhodnutí. Z eurovalu čerpali pomoc Írsko a Portugalsko, kde vývoj naznačuje, že to malo naozaj zmysel. Naproti tomu vývoj v Grécku dokazuje, že hotovostná pôžička bez dôsledných zmien nebola riešením. Aj preto predstavitelia SDKÚ - Demokratickej strany, najmä pani premiérka Radičová, pán minister zahraničných vecí Dzurinda, ale aj pán minister financií Mikloš neustále a úspešne presadzovali zmeny v Európskom stabilizačnom mechanizme, ako je účasť privátneho sektora, mechanizmus riadeného bankrotu, ale napríklad aj zmenu distribučného kľúča, ktoré sa podarilo zmeniť pánovi ministrovi financií o 0,17 % garancií z celkového balíka, čo predstavuje v úhrne 1,2 miliardy eur pre Slovensko menšiu sumu garancií.
Dámy a páni, navýšenie garancií v súčasnom eurovale je vážna vec a za naše terajšie rozhodnutie, nech už bude akékoľvek, ponesieme následky aj o mnoho rokov neskôr. Miešanie faktov s výmyslami je preto veľmi, veľmi nebezpečné. Dovoľte my teda upriamiť pozornosť na tri tézy, ktoré považujem za kľúčové.
Prvá téza je tá, že SDKÚ - Demokratická strana má stále pevný postoj. Faktom je, že, tak ako som spomínal, pred rokom táto snemovňa nepodporila pôžičku Grécku - bolo osemdesiatštyri prítomných, len dvaja poslanci za, šesťdesiatdeväť proti a trinásť sa zdržalo. Naopak, takmer všetci podporili vznik eurovalu - stoštyridsaťdva prítomných, stoštyridsať za, jeden proti, jeden sa zdržal. SDKÚ - DS na svojom postoji pred rokom zotrvala a nie je to ona, kto svoj názor spred roka zmenil. Aj vtedy sme vnímali euroval ako nástroj záchrany krajín eurozóny v problémoch, od ktorých nebolo ďaleko ani Slovensko, ak by pokračovala minulá vláda. Samozrejme pre každú pomoc musia byť stanovené podmienky, ako aj možnosť takúto pomoc tej-ktorej krajine odmietnuť.
Téza druhá, ktorá je dôležitá, euroval nerovná sa pôžičke Grécku. Tvrdiť, že schválenie navýšenia eurovalu sa automaticky rovná sypaniu hotovosti priehrštiami Grécku, nie je pravdivé. Euroval 1 je riadený správnou radou, v ktorej má každá krajina svoje zastúpenie. O poskytnutí pomoci vrátane podmienok pomoci sa rozhoduje jednomyseľne, o ostatných otázkach kvalifikovanou väčšinou 80 % hlasovacích práv. Tu chcem podotknúť, že Slovensko dlhodobo presadzuje ako podmienku pomoci okrem účasti súkromného sektora aj záruky od žiadajúcej krajiny.
Téza tri, ktorú považujem za dôležitú, je tá, že euroval nie je pôžička v hotovosti. Euroval 1 s oficiálnym názvom EFSF, teda European Financial Stability Facility je stabilizačný mechanizmus s garanciami krajín eurozóny po navýšení vo výške 779,8 miliardy eur a doteraz z neho čerpalo pomoc Írsko vo výške 85 miliárd eur a Portugalsko vo výške 78 miliárd eur. Ku týmto objemom sme neprispeli hotovosťou, ale garanciami, tak ako všetky krajiny eurozóny. Hovoriť teda o rozdávaní hotovosti nad pomery si žijúcim obyvateľom Grécka je preto viac ako zavádzajúce.
Euroval určite nie je jediným východiskom z dnešnej situácie. Predovšetkým preto, lebo rieši dôsledky a nie príčiny dlhovej krízy. Riešením sú len a len dôsledné štrukturálne zmeny a zodpovedné hospodárenie. Nemyslím si ale, že by sme mali euroval odmietnuť. Aj preto, lebo tento stabilizačný nástroj je určený najmä pre malé krajiny, ktoré sa ocitli v kritickej situácii. Pre veľké krajiny kapacita jednoducho nestačí. V eurozóne sme ale na jednej lodi a reálne hrozí, že nákaza z menších sa môže rýchlo preniesť do väčších krajín, čo by už bolo neriešiteľné.
Euroval je len jedným z mechanizmov nápravy súčasného krízového stavu, ktorý vytvára priestor na pružnejšie riešenie akútnej krízy členského štátu eurozóny. Tej eurozóny, dámy a páni, ktorá nás práve v čase krízy podržala. Netreba zabúdať, že zavedenie eura zvýšilo a som presvedčený o tom, že ďalej zvyšuje atraktivitu Slovenska pre investorov. Nahovárať verejnosti, že rozpad eurozóny nebude znamenať problémy aj pre Slovensko vrátane zániku pracovných miest a všeobecného poklesu životnej úrovne, je čistý diletantizmus. S eurovalom samozrejme musia nasledovať systémové zmeny spočívajúce v prijímaní pravidiel vedúcich k náprave súčasného stavu. Medzi ne patrí - po prvé, striktné dodržiavania pravidiel paktu stability a rastu s možnosťou sankcií pre ich porušovateľov, po druhé, zodpovedné hospodárenie vlád a presadzovanie hospodárskych reforiem a po tretie, tvrdšia kontrola pravdivosti poskytovaných údajov členských krajín zo strany európskych inštitúcií. Nie je predsa mysliteľné, aby sa prikrášľovali alebo zatajovali štatistické údaje, ako to robili predtým niektoré krajiny.
Som osobne rád, že aj minulotýždňové schválenie tzv. six-pack-u v Európskom parlamente je dôkazom, že falzifikácia údajov, či nedodržiavanie pravidiel je neakceptovateľné a bude aj významne finančne sankcionované. Na tému pravidiel finančného riadenia som napríklad minulý týždeň hovoril aj na stretnutí výborov pre európske záležitosti zo všetkých národných parlamentov únie, kde sme sa venovali finančnej perspektíve po roku 2014 a podľa môjho názoru finančné riadenie a základné ciele únie musia byť veľmi úzko s rozpočtom prepojené. Kľúčovou otázkou súčasnosti je dodržiavanie pravidiel a najmä podpora zodpovedného hospodárenia, a preto je dôležité, aby aj rozpočet zohľadňoval rozdiel medzi zodpovednými, ktorých treba odmeňovať, a nezodpovednými, ktorých treba trestať. Motivácia ku zodpovednému hospodáreniu by mala byť preto prirodzenou súčasťou každého rozpočtu.
Dámy a páni, SDKÚ - Demokratická strana vždy presadzuje dohodu, aj preto sme našim partnerom v záujme nájdenia konsenzu predložili postupne niekoľko návrhov založených na nových mechanizmoch schvaľovania akéhokoľvek použitia týchto prostriedkov. Je zrejmé, že tento interný proces sa modifikovať dá. Čo sa určite nedá, je prípadná modifikácia zmluvy schválenej vo všetkých ostatných členských štátov eurozóny. Tu sme s našim jedným percentom v situácii, ako keď 99 nájomníkov domu sa dohodne na kúpe hasiaceho prístroja, ale celý proces stojí na tom jednom jedinom, poslednom. Aj preto je naše rozhodovanie také dôležité.
Dámy a páni, Slovensko prešlo za posledných pár rokov naozaj pozoruhodnou cestou. Zo škaredého mečiarovského káčatka deväťdesiatych rokov minulého storočia sa zmenilo na pôvabnú bielu, dovoľte mi povedať, skôr modrú labuť zo začiatku nového storočia. Slovensko sa stalo prvou postkomunistickou krajinou, ktorá sa stala členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Severoatlantickej aliancie, Európskej únie a eurozóny. Z problémovej krajiny sa stalo civilizovaným, stabilným a rešpektovaným partnerom najlepších svetových klubov, čo sa premietlo do nárastu životnej úrovne našich občanov.
Dnes budeme rozhodovať aj o tom, či Slovensko takýmto partnerom aj naďalej bude. Postoj SDKÚ-DS je jasný, čitateľný a konzistentný. Hlasovali sme vždy s ohľadom na prospech našich občanov a presadzovali sme zmeny v prospech ľudí, aby bolo na Slovensku viac práce, lepšie mzdy a aby rástla kvalita života v našej domovine. A tak tomu bude aj dnes.
Na našej európskej ceste je neuveriteľne mnoho práce, ktorú je možno aj ľahko znehodnotiť, napríklad aj jedným hlasovaním. Preto si dovoľujem na vás apelovať, najmä, vážení koaliční poslanci, ktorí ešte váhate, alebo nezdieľate so mnou môj názor na toto hlasovanie, aby ste zvážili všetky okolnosti a najmä dôsledky vášho konania na budúcnosť občanov Slovenska. Toto rozhodovanie nie je len o ekonomike, ale najmä o geopolitike. V tom nepochybujem, že má každý z vás jasno. Zoberte preto, prosím, do úvahy, kam Slovensko patrí a kam patriť chce. Podľa toho bude naozaj závisieť, aké budú mať naši ľudia šance na zlepšovanie svojho života. Ale zoberte, prosím, do úvahy, keď sa pozeráte na toto rozhodovanie, hoci aj cez prizmu vlastnej politickej strany, aký bude do budúcna váš koaličný potenciál. Vieme, že záleží najmä na vás, vážené koaličné kolegyne a kolegovia, pretože opozícia dala jasne najavo, že napriek tomu, že záväzok vytvorenia eurovalu dala ešte ona, aj ho napokon v Národnej rade pred rokom hlasovaním podporila, dnes uprednostňuje svoje stranícke záujmy na úkor záujmov ľudí v našej krajine.
Dámy a páni, SDKÚ-DS výrazne prispela ku zavedeniu spoločnej európskej meny na Slovensku. Aj preto rozhodne nechceme, aby sme našu menu ohrozovali, spôsobovali chaos a paniku. Dnes je už každému súdnemu človeku nad slnko jasné, že tu ide o našich občanov. Je teda predovšetkým v záujme našich ľudí, aby sme podporovali stabilitu, rast a počet nových pracovných miest: Preto bude celý poslanecký klub SDKÚ-DS hlasovať v tomto hlasovaní hlasovať za. Aj preto, lebo dôvera tejto vláde je pre nás samozrejmosťou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
11.10.2011 o 16:53 hod.
Ing. PhD. MBA
Ivan Štefanec
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vyjadriť svoje presvedčenie, že počas piatich rokov, čo mám tú česť pôsobiť v tejto snemovni, tak Národná rada Slovenskej republiky nestála pred tak dôležitým a tak sledovaným rozhodnutím, ako je práve to dnešné.
Svedčí o tom nielen neobvyklý, ale iste pochopiteľný záujem, ktorý cítime a vidíme priamo tu v snemovni, ale najmä stav, v akom sa nachádza Európska únia, osobitne eurozóna. Ten stav je naozaj vážny a dynamicky sa mení. Medzinárodný menový fond, Svetová banka, ale aj kľúčoví svetoví ekonómovia a politici sa zhodujú, že epicentrum hrozby rozšírenia nákazy dlhovej krízy je dnes v eurozóne. A preto je potrebné konať, pričom rýchlosť konania rozhoduje.
Pred viac ako rokom, dámy a páni, presne 11. augusta 2010 dala naša Národná rada áno eurovalu a nie hotovostnej pôžičke Grécku. Čas dokázal podľa môjho názoru správnosť týchto rozhodnutí. Z eurovalu čerpali pomoc Írsko a Portugalsko, kde vývoj naznačuje, že to malo naozaj zmysel. Naproti tomu vývoj v Grécku dokazuje, že hotovostná pôžička bez dôsledných zmien nebola riešením. Aj preto predstavitelia SDKÚ - Demokratickej strany, najmä pani premiérka Radičová, pán minister zahraničných vecí Dzurinda, ale aj pán minister financií Mikloš neustále a úspešne presadzovali zmeny v Európskom stabilizačnom mechanizme, ako je účasť privátneho sektora, mechanizmus riadeného bankrotu, ale napríklad aj zmenu distribučného kľúča, ktoré sa podarilo zmeniť pánovi ministrovi financií o 0,17 % garancií z celkového balíka, čo predstavuje v úhrne 1,2 miliardy eur pre Slovensko menšiu sumu garancií.
Dámy a páni, navýšenie garancií v súčasnom eurovale je vážna vec a za naše terajšie rozhodnutie, nech už bude akékoľvek, ponesieme následky aj o mnoho rokov neskôr. Miešanie faktov s výmyslami je preto veľmi, veľmi nebezpečné. Dovoľte my teda upriamiť pozornosť na tri tézy, ktoré považujem za kľúčové.
Prvá téza je tá, že SDKÚ - Demokratická strana má stále pevný postoj. Faktom je, že, tak ako som spomínal, pred rokom táto snemovňa nepodporila pôžičku Grécku - bolo osemdesiatštyri prítomných, len dvaja poslanci za, šesťdesiatdeväť proti a trinásť sa zdržalo. Naopak, takmer všetci podporili vznik eurovalu - stoštyridsaťdva prítomných, stoštyridsať za, jeden proti, jeden sa zdržal. SDKÚ - DS na svojom postoji pred rokom zotrvala a nie je to ona, kto svoj názor spred roka zmenil. Aj vtedy sme vnímali euroval ako nástroj záchrany krajín eurozóny v problémoch, od ktorých nebolo ďaleko ani Slovensko, ak by pokračovala minulá vláda. Samozrejme pre každú pomoc musia byť stanovené podmienky, ako aj možnosť takúto pomoc tej-ktorej krajine odmietnuť.
Téza druhá, ktorá je dôležitá, euroval nerovná sa pôžičke Grécku. Tvrdiť, že schválenie navýšenia eurovalu sa automaticky rovná sypaniu hotovosti priehrštiami Grécku, nie je pravdivé. Euroval 1 je riadený správnou radou, v ktorej má každá krajina svoje zastúpenie. O poskytnutí pomoci vrátane podmienok pomoci sa rozhoduje jednomyseľne, o ostatných otázkach kvalifikovanou väčšinou 80 % hlasovacích práv. Tu chcem podotknúť, že Slovensko dlhodobo presadzuje ako podmienku pomoci okrem účasti súkromného sektora aj záruky od žiadajúcej krajiny.
Téza tri, ktorú považujem za dôležitú, je tá, že euroval nie je pôžička v hotovosti. Euroval 1 s oficiálnym názvom EFSF, teda European Financial Stability Facility je stabilizačný mechanizmus s garanciami krajín eurozóny po navýšení vo výške 779,8 miliardy eur a doteraz z neho čerpalo pomoc Írsko vo výške 85 miliárd eur a Portugalsko vo výške 78 miliárd eur. Ku týmto objemom sme neprispeli hotovosťou, ale garanciami, tak ako všetky krajiny eurozóny. Hovoriť teda o rozdávaní hotovosti nad pomery si žijúcim obyvateľom Grécka je preto viac ako zavádzajúce.
Euroval určite nie je jediným východiskom z dnešnej situácie. Predovšetkým preto, lebo rieši dôsledky a nie príčiny dlhovej krízy. Riešením sú len a len dôsledné štrukturálne zmeny a zodpovedné hospodárenie. Nemyslím si ale, že by sme mali euroval odmietnuť. Aj preto, lebo tento stabilizačný nástroj je určený najmä pre malé krajiny, ktoré sa ocitli v kritickej situácii. Pre veľké krajiny kapacita jednoducho nestačí. V eurozóne sme ale na jednej lodi a reálne hrozí, že nákaza z menších sa môže rýchlo preniesť do väčších krajín, čo by už bolo neriešiteľné.
Euroval je len jedným z mechanizmov nápravy súčasného krízového stavu, ktorý vytvára priestor na pružnejšie riešenie akútnej krízy členského štátu eurozóny. Tej eurozóny, dámy a páni, ktorá nás práve v čase krízy podržala. Netreba zabúdať, že zavedenie eura zvýšilo a som presvedčený o tom, že ďalej zvyšuje atraktivitu Slovenska pre investorov. Nahovárať verejnosti, že rozpad eurozóny nebude znamenať problémy aj pre Slovensko vrátane zániku pracovných miest a všeobecného poklesu životnej úrovne, je čistý diletantizmus. S eurovalom samozrejme musia nasledovať systémové zmeny spočívajúce v prijímaní pravidiel vedúcich k náprave súčasného stavu. Medzi ne patrí - po prvé, striktné dodržiavania pravidiel paktu stability a rastu s možnosťou sankcií pre ich porušovateľov, po druhé, zodpovedné hospodárenie vlád a presadzovanie hospodárskych reforiem a po tretie, tvrdšia kontrola pravdivosti poskytovaných údajov členských krajín zo strany európskych inštitúcií. Nie je predsa mysliteľné, aby sa prikrášľovali alebo zatajovali štatistické údaje, ako to robili predtým niektoré krajiny.
Som osobne rád, že aj minulotýždňové schválenie tzv. six-pack-u v Európskom parlamente je dôkazom, že falzifikácia údajov, či nedodržiavanie pravidiel je neakceptovateľné a bude aj významne finančne sankcionované. Na tému pravidiel finančného riadenia som napríklad minulý týždeň hovoril aj na stretnutí výborov pre európske záležitosti zo všetkých národných parlamentov únie, kde sme sa venovali finančnej perspektíve po roku 2014 a podľa môjho názoru finančné riadenie a základné ciele únie musia byť veľmi úzko s rozpočtom prepojené. Kľúčovou otázkou súčasnosti je dodržiavanie pravidiel a najmä podpora zodpovedného hospodárenia, a preto je dôležité, aby aj rozpočet zohľadňoval rozdiel medzi zodpovednými, ktorých treba odmeňovať, a nezodpovednými, ktorých treba trestať. Motivácia ku zodpovednému hospodáreniu by mala byť preto prirodzenou súčasťou každého rozpočtu.
Dámy a páni, SDKÚ - Demokratická strana vždy presadzuje dohodu, aj preto sme našim partnerom v záujme nájdenia konsenzu predložili postupne niekoľko návrhov založených na nových mechanizmoch schvaľovania akéhokoľvek použitia týchto prostriedkov. Je zrejmé, že tento interný proces sa modifikovať dá. Čo sa určite nedá, je prípadná modifikácia zmluvy schválenej vo všetkých ostatných členských štátov eurozóny. Tu sme s našim jedným percentom v situácii, ako keď 99 nájomníkov domu sa dohodne na kúpe hasiaceho prístroja, ale celý proces stojí na tom jednom jedinom, poslednom. Aj preto je naše rozhodovanie také dôležité.
Dámy a páni, Slovensko prešlo za posledných pár rokov naozaj pozoruhodnou cestou. Zo škaredého mečiarovského káčatka deväťdesiatych rokov minulého storočia sa zmenilo na pôvabnú bielu, dovoľte mi povedať, skôr modrú labuť zo začiatku nového storočia. Slovensko sa stalo prvou postkomunistickou krajinou, ktorá sa stala členom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Severoatlantickej aliancie, Európskej únie a eurozóny. Z problémovej krajiny sa stalo civilizovaným, stabilným a rešpektovaným partnerom najlepších svetových klubov, čo sa premietlo do nárastu životnej úrovne našich občanov.
Dnes budeme rozhodovať aj o tom, či Slovensko takýmto partnerom aj naďalej bude. Postoj SDKÚ-DS je jasný, čitateľný a konzistentný. Hlasovali sme vždy s ohľadom na prospech našich občanov a presadzovali sme zmeny v prospech ľudí, aby bolo na Slovensku viac práce, lepšie mzdy a aby rástla kvalita života v našej domovine. A tak tomu bude aj dnes.
Na našej európskej ceste je neuveriteľne mnoho práce, ktorú je možno aj ľahko znehodnotiť, napríklad aj jedným hlasovaním. Preto si dovoľujem na vás apelovať, najmä, vážení koaliční poslanci, ktorí ešte váhate, alebo nezdieľate so mnou môj názor na toto hlasovanie, aby ste zvážili všetky okolnosti a najmä dôsledky vášho konania na budúcnosť občanov Slovenska. Toto rozhodovanie nie je len o ekonomike, ale najmä o geopolitike. V tom nepochybujem, že má každý z vás jasno. Zoberte preto, prosím, do úvahy, kam Slovensko patrí a kam patriť chce. Podľa toho bude naozaj závisieť, aké budú mať naši ľudia šance na zlepšovanie svojho života. Ale zoberte, prosím, do úvahy, keď sa pozeráte na toto rozhodovanie, hoci aj cez prizmu vlastnej politickej strany, aký bude do budúcna váš koaličný potenciál. Vieme, že záleží najmä na vás, vážené koaličné kolegyne a kolegovia, pretože opozícia dala jasne najavo, že napriek tomu, že záväzok vytvorenia eurovalu dala ešte ona, aj ho napokon v Národnej rade pred rokom hlasovaním podporila, dnes uprednostňuje svoje stranícke záujmy na úkor záujmov ľudí v našej krajine.
Dámy a páni, SDKÚ-DS výrazne prispela ku zavedeniu spoločnej európskej meny na Slovensku. Aj preto rozhodne nechceme, aby sme našu menu ohrozovali, spôsobovali chaos a paniku. Dnes je už každému súdnemu človeku nad slnko jasné, že tu ide o našich občanov. Je teda predovšetkým v záujme našich ľudí, aby sme podporovali stabilitu, rast a počet nových pracovných miest: Preto bude celý poslanecký klub SDKÚ-DS hlasovať v tomto hlasovaní hlasovať za. Aj preto, lebo dôvera tejto vláde je pre nás samozrejmosťou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
17:05
Vystúpenie v rozprave 17:05
Ján FigeľSom presvedčený, že východiskom z krízy sú základné dva faktory, atribúty alebo prejavy človeka, národa alebo spoločnosti - svedomie a rozum. Živé, aktívne, akčné svedomie, ktoré nie je ľahostajné, ktoré rezonuje, ktoré sa ozýva, a rozum, ktorý dáva dokopy viac poznania, viac hláv, hľadá inovácie, lepšie riešenia, efektívnosť. Je to úloha pre Slovensko, je to úloha pre Európu, isteže aj pre mnohých ďalších. Ale som presvedčený, že dnešné hlasovanie bude o Európe, o Slovensku a o súčasnej koalícii. Aj jedno, aj druhé, aj tretie má v rukách táto snemovňa a každý jednotlivo.
My máme dnes v Európe toľko slobody, koľko naši otcovia ani netušili alebo nemohli možno ani snívať, pretože vytvorenie priestoru pre základné slobody alebo mobilitu a aj s tým oneskorením. Som zvedavý akoby niektorí poslanci argumentovali na otvorenie hraníc na slovenskom východe, že pracovný trh pri ďalšom rozširovaní sa hneď otvorí. Isté usporiadanie a postupnosť pri integrácii bola na prospech konsenzu a celého procesu, ktorý bol úspešný ako taký. Takže ho nespochybňujme, lebo to bol častý populizmus. My sme získavali, oni sa nás báli, nie naopak, ale tá sloboda vždy volá po druhej strane jednej mince, a to je zodpovednosť. Lebo ak nebude zodpovednosť, nebude ani viac slobody. Sú to témy samozrejme aj bezpečnostné, ale aj finančné. Euro sa stalo integračnou menou ako výraz úsilia od dávnych čias, ktoré začínali síce pri uhlí a oceli, ale pokračovali cez témy viac ekonomické, ako je colná únia alebo poľnohospodárstvo, jednotný trh. A spoločná mena vytvorila v Európe novú dynamiku. Samozrejme za predpokladu, že budú dodržiavané pravidlá. Ale ak neboli, tak neutekajme z ihriska, ale svojou disciplínou, možno príkladom, ale hlavne účasťou na tých procesoch ich vylepšujme. A ono sa to dá.
Malí, menší, slabší nedoplatili na európsky integračný proces, pretože tam, kde platí právo, tak sa darí aj menším. A ukazujú to aj mnohé, mnohé výsledky. To, že je najbohatšia krajina v únii Luxembursko, ktoré je menšie ako Bratislava, je len jeden z nich. Ale darí sa aj iným a nechcem teraz hovoriť o iných príkladoch. Ale bolo to aj preto, lebo fungovala nielen sloboda, ale aj solidarita. Hovorím to cielene, lebo mierim tým na kolegov z koaličnej strany Sloboda a Solidarita. Môžeme stratiť aj jedno, aj druhé, alebo obmedziť, alebo oslabiť, a to nie je na prospech ani politiky, ani národa alebo spoločnosti.
Solidarita nemôže byť jednosmerka, cudzie nechceme, svoje si nedáme. Poznáte takéto heslo? Čo je v Európe cudzie a čo je naše? Keď sme v strede Európy, keď sme krajina, ktorá sa vlastne cez integračný proces emancipovala k hviezdičke, stoličke pri jednom veľkom stole, a považujem to za napĺňanie ambícií mnohých, mnohých z meruôsmych rokov z 20. storočia a doslova aj z našej generácie. Otcovia by nám závideli. Riešiť tému, komu požičať, komu nie. Koľko slobody v Európe. My sme v kuchyni, kde sa servíruje alebo dokonca pripravuje to, čo eurozóna alebo Európska únia následne ponúka svetu navôkol, lebo je stále menší, stále globálnejší. Keď je solidarita dobre nastavená, oplatí sa, dokonca prináša, vynáša. Tak to bolo päťdesiat rokov, tak to môže byť aj ďalej. Len teraz to už závisí aj od nás.
Viete, aké boli správy dnes v Holandsku? Mám len dva titulky od jednej Slovenky, ktorá žije v Holandsku, z dnešného dňa. Záchranný fond je v nebezpečenstve kvôli Slovensku. Druhá, Slovenská blokáda európskeho záchranného fondu stojí na mŕtvom bode.
My máme v rukách odpoveď: Európu. To generácia pred nami nemala ani šancu diskutovať, nieže rozhodovať. A nemusíme. Neviem, kto tu hovoril o tom, či musíme či nemusíme. Ale je to v záujme Slovenskej republiky. Nie blokovať Európu alebo úniu alebo eurozónu, ale ju formovať, vylepšovať.
Vy ste kolegovia neponúkli lepšiu odpoveď, pretože by ju každý bol chytil, každý rozumný. A nikto to neurobil. A chodili ste aj po televíziách a brožúrky prekladali. Nepomôžu také brožúrky, nepomôžu, aj keď budú šíriť všetky médiá.
Je to aj politická otázka, samozrejme, nielen finančná, nielen ekonomická. A aj geopolitická. Celé dejiny sú o geopolitike. Celé dejiny sú o geopolitike. Povedz mi, s kým sa priatelíš a ja ti poviem, aký si. Alebo, aký budeš. Koho máte za priateľov? Viete, kto kolektívne ako strany, lebo jednotlivcov nechcem vypočítavať, hlasoval tak, ako vy ohlasujete? Čo hovorím preto, lebo ešte je čas, ešte je čas. Až v hlasovaní sa rozhodne. Die Linke z Nemecka, krajná ľavica, Front National, Le Pen, Jean-Marie Le Pen, Geert Wilders z Holandska, krajná pravica, heiderovci z Rakúska. Toto je partia, ktorá hlasuje tak, ako ste sa odhodlali. Chcete patriť medzi takýchto? Naozaj? Naozaj?!
Prečo to spomínam? Pretože, ak to má byť téma podnikateľská, ekonomická, finančná, tak počúvajte, čo hovoria podnikatelia. Stabilita a dôveryhodnosť eura. Perspektíva našej meny, našej slovenskej meny, toto je v ohrození. A naozaj to veľmi veľa znamená, pre pracovné miesta, pre všetky aspekty ďalšieho vývoja či sociálneho, či ekonomického, či regionálneho. Neohrozujme samých seba. Čo mne vychádza z tejto témy ako predsedovi jednej zo strán, ktorá je tu od novembra 1989, je, že Európa, Európska únia a európska integrácia sa stala a už vtedy a už vtedy, ale teraz definitívne a naplno, jednou rozhodujúcou politickou otázkou aj pre vnútorný vývoj Slovenska.
Podľa nej budú vznikať vzťahy.. Už to nie je vzdialená téma. Bolo jednoduché, možno, nájsť konsenzus, že EÚ áno, NATO áno . Jediné úspešné referendum. Vy máte radi referendá. Aj dnes bude Slovensko úspešné, ak európska otázka bude konsenzuálnou. To neznamená, že čierno-bielou, to neznamená bianco šek, ale aktívny, vedomý, kultivovaný, kultúrny, rozumný, účinný prístup.
Aj malí môžu byť úspešní, no len musia vidieť aj na horizont. Nerátať len drobné. Stále hovoríte o centoch. Skúste porátať aj miliardy! A nie všetko je zase spočítateľné. Chvalabohu, že v živote to nie je len o matematike, ale aj o vzťahoch, aj o medzinárodných vzťahoch. Ak tomu niekto ešte chce venovať pozornosť. Helmut Kohl, ešte žijúci kancelár, hovorí, že Európa, európska integrácia je otázka vojny a mieru. Aj dnes. A to nie je strašenie. Stačí sa spýtať na juhovýchode od nás, pätnásť rokov dozadu, masové hroby, krvavé hranice. Nedávno a neďaleko. Ale to nie je strašenie, len tam to začínalo. A o tom to je, či tu bude stabilita alebo nestabilita, prosperita alebo chaos. Dá sa to ľahko dosiahnuť. Nedohodnúť sa môžeme každý deň.
Čím viac štátov, a to je ďalší dôležitý odkaz, čím viac štátov, tým väčšia potreba zrelosti. Lebo ak nebudeme vedieť fungovať v jednomyseľnosti, v zhode, vo využívaní práva veta, keď sa budeme blokovať po každých voľbách alebo pri každom novom nejakom mechanizme, tak bude prevládať buď centralizácia, že potom nejaké direktórium alebo partia to bude chcieť brať do rúk, lebo je príliš veľa ľudí okolo stola, alebo sa únia bude členiť. Sever - juh, jadro, periféria, akokoľvek. Naša Európa, naša únia. To nie je strašenie, to je logika vývoja, pretože dnes máme väčšinu mechanizmov postavených na jednomyseľnosti. Ale to nie je o vydieraní, to musí fungovať práve preto, že sme pri tom od začiatku aktívne, rozumne a náš záujem sa pretavuje do spoločného.
Ja som rád, že som vo vláde, ktorá toto robí, ktorá to realizuje, a mrzí ma, že je táto vláda svojím spôsobom v stávke.
Chcem kolegom povedať, že to je hlasovanie o Európe, o Slovensku, o koalícii a aj o vás samých. Už preto, lebo som povedal, ktoré strany takto hlasovali, a chcem vám pre istotu, pre istotu pred hlasovaním odcitovať, že je dôležité plniť koaličnú zmluvu. Pán Sulík hovoril, že keď sa potom spojíme s opozíciou, takže to bude porušenie koaličnej zmluvy. Už budúca hrozba, budúce porušenie. My sa nechceme spájať s opozíciou, pán Sulík, pán predseda. My chceme dodržiavať aj dohodu, aj programové vyhlásenie vlády. Preto to odcitujem, aby som mal svedomie, že som to povedal ešte teraz, pred hlasovaním. Koaličná dohoda, dve vety. Jedna bola citovaná, druhá nie. Zásadná téma, bod číslo jedna: "Prioritnou úlohou koalície je zabezpečiť vláde počas jej funkčného obdobia potrebnú podporu osobitne pri prijímaní zákonov a uznesení v Národnej rade." Toto je ten moment. A tá druhá veta znie: "Koalícia napomáha vláde pri výkone jej ústavných kompetencií." Ak táto vláda chce byť zodpovedná voči eurozóne, čo je náš aj mandát, aj to právo, ale aj povinnosť, tak vás požiadala o podporu, o dôveru. Ak uprednostníte niečo iné, nepodporujete vládu, porušujete koaličnú zmluvu. (Potlesk.)
A chcem vám odcitovať aj programové vyhlásenie vlády, lebo ho šírite po celej Európe, ale nie tú pasáž, ktorá hovorí o európskej politike: "Vláda Slovenskej republiky chce viesť aktívnu európsku politiku odrážajúcu skutočnosť, že Slovensko nielen patrí do EÚ, ale ju aj spoluvytvára. Bude presadzovať zásadné posilnenie mechanizmu na úrovni EÚ, najmä Paktu stability a rastu, vrátane sankcií s cieľom dlhodobo stabilizovať verejné financie krajín eurozóny." Ak táto veta nie je o tom, že potrebujeme spoločné mechanizmy, disciplínu, sankcie, tak o čom to potom je? Nie je to o nejakých marketingoch, nie je to o ľúbivosti podobnej, ako sú tie strany, ako som citoval, z iných krajín? Je mi to ľúto, že musím s takýmto nádychom tu hovoriť, ale do poslednej chvíle KDH bolo pripravené na kompromis. Tá chvíľa ešte neuplynula, až hlasovaním.
Keď tu bolo hlasovanie o premiérke Radičovej v septembri, milí kolegovia, mali ste také farebné, zelené letáky, že podporujete premiérku. Ak ich máte v stole, tak ich pekne vytiahnite a skúste podľa toho zvažovať aj pri hlasovaní. KDH podporuje premiérku, vládu, koaličnú zmluvu aj program našej koalície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda. Ctená snemovňa, Excelencie, milí hostia, témou, ktorá tieto roky charakterizuje alebo sprevádza, je termín dlhová kríza. Aj jedno, aj druhé slovo je veľmi dôležité, pretože kríza nie je ani prvá, ani posledná, či v národných alebo medzinárodných dejinách. Otázka skôr stojí, či ideme z nej smerom nahor, von, alebo do hlbšej krízy. A to, že je dlhová, hovorí o tom, že žijeme alebo naučili sme sa žiť na dlh, na účet budúcnosti, budúcich vlád, našich detí, niekoho potom, potom, potom. Na úver, na pôžičku, na borg, všelijako sa tomu hovorí aj na Slovensku. Zvykli si na to v Amerike. Ten termín, že demokracia potrebuje vlastníkov, zaviedol veľmi umelé a etatistické pravidlá, že štát dotoval aj to, čo nebolo potrebné a nakoniec privodil ešte hlbšiu krízu, než možnože musela byť, respektíve samotná ekonomika preukázala.
Som presvedčený, že východiskom z krízy sú základné dva faktory, atribúty alebo prejavy človeka, národa alebo spoločnosti - svedomie a rozum. Živé, aktívne, akčné svedomie, ktoré nie je ľahostajné, ktoré rezonuje, ktoré sa ozýva, a rozum, ktorý dáva dokopy viac poznania, viac hláv, hľadá inovácie, lepšie riešenia, efektívnosť. Je to úloha pre Slovensko, je to úloha pre Európu, isteže aj pre mnohých ďalších. Ale som presvedčený, že dnešné hlasovanie bude o Európe, o Slovensku a o súčasnej koalícii. Aj jedno, aj druhé, aj tretie má v rukách táto snemovňa a každý jednotlivo.
My máme dnes v Európe toľko slobody, koľko naši otcovia ani netušili alebo nemohli možno ani snívať, pretože vytvorenie priestoru pre základné slobody alebo mobilitu a aj s tým oneskorením. Som zvedavý akoby niektorí poslanci argumentovali na otvorenie hraníc na slovenskom východe, že pracovný trh pri ďalšom rozširovaní sa hneď otvorí. Isté usporiadanie a postupnosť pri integrácii bola na prospech konsenzu a celého procesu, ktorý bol úspešný ako taký. Takže ho nespochybňujme, lebo to bol častý populizmus. My sme získavali, oni sa nás báli, nie naopak, ale tá sloboda vždy volá po druhej strane jednej mince, a to je zodpovednosť. Lebo ak nebude zodpovednosť, nebude ani viac slobody. Sú to témy samozrejme aj bezpečnostné, ale aj finančné. Euro sa stalo integračnou menou ako výraz úsilia od dávnych čias, ktoré začínali síce pri uhlí a oceli, ale pokračovali cez témy viac ekonomické, ako je colná únia alebo poľnohospodárstvo, jednotný trh. A spoločná mena vytvorila v Európe novú dynamiku. Samozrejme za predpokladu, že budú dodržiavané pravidlá. Ale ak neboli, tak neutekajme z ihriska, ale svojou disciplínou, možno príkladom, ale hlavne účasťou na tých procesoch ich vylepšujme. A ono sa to dá.
Malí, menší, slabší nedoplatili na európsky integračný proces, pretože tam, kde platí právo, tak sa darí aj menším. A ukazujú to aj mnohé, mnohé výsledky. To, že je najbohatšia krajina v únii Luxembursko, ktoré je menšie ako Bratislava, je len jeden z nich. Ale darí sa aj iným a nechcem teraz hovoriť o iných príkladoch. Ale bolo to aj preto, lebo fungovala nielen sloboda, ale aj solidarita. Hovorím to cielene, lebo mierim tým na kolegov z koaličnej strany Sloboda a Solidarita. Môžeme stratiť aj jedno, aj druhé, alebo obmedziť, alebo oslabiť, a to nie je na prospech ani politiky, ani národa alebo spoločnosti.
Solidarita nemôže byť jednosmerka, cudzie nechceme, svoje si nedáme. Poznáte takéto heslo? Čo je v Európe cudzie a čo je naše? Keď sme v strede Európy, keď sme krajina, ktorá sa vlastne cez integračný proces emancipovala k hviezdičke, stoličke pri jednom veľkom stole, a považujem to za napĺňanie ambícií mnohých, mnohých z meruôsmych rokov z 20. storočia a doslova aj z našej generácie. Otcovia by nám závideli. Riešiť tému, komu požičať, komu nie. Koľko slobody v Európe. My sme v kuchyni, kde sa servíruje alebo dokonca pripravuje to, čo eurozóna alebo Európska únia následne ponúka svetu navôkol, lebo je stále menší, stále globálnejší. Keď je solidarita dobre nastavená, oplatí sa, dokonca prináša, vynáša. Tak to bolo päťdesiat rokov, tak to môže byť aj ďalej. Len teraz to už závisí aj od nás.
Viete, aké boli správy dnes v Holandsku? Mám len dva titulky od jednej Slovenky, ktorá žije v Holandsku, z dnešného dňa. Záchranný fond je v nebezpečenstve kvôli Slovensku. Druhá, Slovenská blokáda európskeho záchranného fondu stojí na mŕtvom bode.
My máme v rukách odpoveď: Európu. To generácia pred nami nemala ani šancu diskutovať, nieže rozhodovať. A nemusíme. Neviem, kto tu hovoril o tom, či musíme či nemusíme. Ale je to v záujme Slovenskej republiky. Nie blokovať Európu alebo úniu alebo eurozónu, ale ju formovať, vylepšovať.
Vy ste kolegovia neponúkli lepšiu odpoveď, pretože by ju každý bol chytil, každý rozumný. A nikto to neurobil. A chodili ste aj po televíziách a brožúrky prekladali. Nepomôžu také brožúrky, nepomôžu, aj keď budú šíriť všetky médiá.
Je to aj politická otázka, samozrejme, nielen finančná, nielen ekonomická. A aj geopolitická. Celé dejiny sú o geopolitike. Celé dejiny sú o geopolitike. Povedz mi, s kým sa priatelíš a ja ti poviem, aký si. Alebo, aký budeš. Koho máte za priateľov? Viete, kto kolektívne ako strany, lebo jednotlivcov nechcem vypočítavať, hlasoval tak, ako vy ohlasujete? Čo hovorím preto, lebo ešte je čas, ešte je čas. Až v hlasovaní sa rozhodne. Die Linke z Nemecka, krajná ľavica, Front National, Le Pen, Jean-Marie Le Pen, Geert Wilders z Holandska, krajná pravica, heiderovci z Rakúska. Toto je partia, ktorá hlasuje tak, ako ste sa odhodlali. Chcete patriť medzi takýchto? Naozaj? Naozaj?!
Prečo to spomínam? Pretože, ak to má byť téma podnikateľská, ekonomická, finančná, tak počúvajte, čo hovoria podnikatelia. Stabilita a dôveryhodnosť eura. Perspektíva našej meny, našej slovenskej meny, toto je v ohrození. A naozaj to veľmi veľa znamená, pre pracovné miesta, pre všetky aspekty ďalšieho vývoja či sociálneho, či ekonomického, či regionálneho. Neohrozujme samých seba. Čo mne vychádza z tejto témy ako predsedovi jednej zo strán, ktorá je tu od novembra 1989, je, že Európa, Európska únia a európska integrácia sa stala a už vtedy a už vtedy, ale teraz definitívne a naplno, jednou rozhodujúcou politickou otázkou aj pre vnútorný vývoj Slovenska.
Podľa nej budú vznikať vzťahy.. Už to nie je vzdialená téma. Bolo jednoduché, možno, nájsť konsenzus, že EÚ áno, NATO áno . Jediné úspešné referendum. Vy máte radi referendá. Aj dnes bude Slovensko úspešné, ak európska otázka bude konsenzuálnou. To neznamená, že čierno-bielou, to neznamená bianco šek, ale aktívny, vedomý, kultivovaný, kultúrny, rozumný, účinný prístup.
Aj malí môžu byť úspešní, no len musia vidieť aj na horizont. Nerátať len drobné. Stále hovoríte o centoch. Skúste porátať aj miliardy! A nie všetko je zase spočítateľné. Chvalabohu, že v živote to nie je len o matematike, ale aj o vzťahoch, aj o medzinárodných vzťahoch. Ak tomu niekto ešte chce venovať pozornosť. Helmut Kohl, ešte žijúci kancelár, hovorí, že Európa, európska integrácia je otázka vojny a mieru. Aj dnes. A to nie je strašenie. Stačí sa spýtať na juhovýchode od nás, pätnásť rokov dozadu, masové hroby, krvavé hranice. Nedávno a neďaleko. Ale to nie je strašenie, len tam to začínalo. A o tom to je, či tu bude stabilita alebo nestabilita, prosperita alebo chaos. Dá sa to ľahko dosiahnuť. Nedohodnúť sa môžeme každý deň.
Čím viac štátov, a to je ďalší dôležitý odkaz, čím viac štátov, tým väčšia potreba zrelosti. Lebo ak nebudeme vedieť fungovať v jednomyseľnosti, v zhode, vo využívaní práva veta, keď sa budeme blokovať po každých voľbách alebo pri každom novom nejakom mechanizme, tak bude prevládať buď centralizácia, že potom nejaké direktórium alebo partia to bude chcieť brať do rúk, lebo je príliš veľa ľudí okolo stola, alebo sa únia bude členiť. Sever - juh, jadro, periféria, akokoľvek. Naša Európa, naša únia. To nie je strašenie, to je logika vývoja, pretože dnes máme väčšinu mechanizmov postavených na jednomyseľnosti. Ale to nie je o vydieraní, to musí fungovať práve preto, že sme pri tom od začiatku aktívne, rozumne a náš záujem sa pretavuje do spoločného.
Ja som rád, že som vo vláde, ktorá toto robí, ktorá to realizuje, a mrzí ma, že je táto vláda svojím spôsobom v stávke.
Chcem kolegom povedať, že to je hlasovanie o Európe, o Slovensku, o koalícii a aj o vás samých. Už preto, lebo som povedal, ktoré strany takto hlasovali, a chcem vám pre istotu, pre istotu pred hlasovaním odcitovať, že je dôležité plniť koaličnú zmluvu. Pán Sulík hovoril, že keď sa potom spojíme s opozíciou, takže to bude porušenie koaličnej zmluvy. Už budúca hrozba, budúce porušenie. My sa nechceme spájať s opozíciou, pán Sulík, pán predseda. My chceme dodržiavať aj dohodu, aj programové vyhlásenie vlády. Preto to odcitujem, aby som mal svedomie, že som to povedal ešte teraz, pred hlasovaním. Koaličná dohoda, dve vety. Jedna bola citovaná, druhá nie. Zásadná téma, bod číslo jedna: "Prioritnou úlohou koalície je zabezpečiť vláde počas jej funkčného obdobia potrebnú podporu osobitne pri prijímaní zákonov a uznesení v Národnej rade." Toto je ten moment. A tá druhá veta znie: "Koalícia napomáha vláde pri výkone jej ústavných kompetencií." Ak táto vláda chce byť zodpovedná voči eurozóne, čo je náš aj mandát, aj to právo, ale aj povinnosť, tak vás požiadala o podporu, o dôveru. Ak uprednostníte niečo iné, nepodporujete vládu, porušujete koaličnú zmluvu. (Potlesk.)
A chcem vám odcitovať aj programové vyhlásenie vlády, lebo ho šírite po celej Európe, ale nie tú pasáž, ktorá hovorí o európskej politike: "Vláda Slovenskej republiky chce viesť aktívnu európsku politiku odrážajúcu skutočnosť, že Slovensko nielen patrí do EÚ, ale ju aj spoluvytvára. Bude presadzovať zásadné posilnenie mechanizmu na úrovni EÚ, najmä Paktu stability a rastu, vrátane sankcií s cieľom dlhodobo stabilizovať verejné financie krajín eurozóny." Ak táto veta nie je o tom, že potrebujeme spoločné mechanizmy, disciplínu, sankcie, tak o čom to potom je? Nie je to o nejakých marketingoch, nie je to o ľúbivosti podobnej, ako sú tie strany, ako som citoval, z iných krajín? Je mi to ľúto, že musím s takýmto nádychom tu hovoriť, ale do poslednej chvíle KDH bolo pripravené na kompromis. Tá chvíľa ešte neuplynula, až hlasovaním.
Keď tu bolo hlasovanie o premiérke Radičovej v septembri, milí kolegovia, mali ste také farebné, zelené letáky, že podporujete premiérku. Ak ich máte v stole, tak ich pekne vytiahnite a skúste podľa toho zvažovať aj pri hlasovaní. KDH podporuje premiérku, vládu, koaličnú zmluvu aj program našej koalície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
17:19
Vystúpenie 17:19
Ján MikolajĎalej hovoríte, že zodpovednosť. No, ale veď akú malo zodpovednosť napríklad Grécko, alebo banky, ktoré Grécku požičiavali peniaze, bez ohľadu na to, aké boli kritériá a ako ich oni vyhodnocovali? Jednoducho im požičiavali a klamali, klamali. Takže, kto by mal prijať zodpovednosť? My, alebo Grécko a banky, ktoré mu požičiavali na to, aby sa situácia vyriešila? Ale toto situáciu nerieši, lebo to sú len veci, ktoré sa dejú okolo. Hovoríte o solidarite. Ešte raz, aká solidarita, keď tu niekto klamal? Aká solidarita, keď niekto inak vykazoval to, čo sa v skutočnosti stalo? Takže to nie je solidarita. Možnože tá solidarita je na škodu, keď sa takéto veci prekrývajú a takýmto spôsobom sa riešia.
Ale chcem sa ešte opýtať aj na ten ďalší postup, kam to vlastne smeruje? Kde skončí ten euroval 2? Nebude náhodou fiškálna únia? Kto zabráni tomu? Kde sú pravidlá? Kto bude vedieť povedať, kde skončia všetky tie ďalšie a ďalšie finančné stabilizačné mechanizmy? Nedostaneme sa nepriamo k tomu, že tu bude okrem menovej aj fiškálna únia a z tej už potom nebudeme mať najmenšiu šancu, aby sme vycúvali a rozhodovali o veciach, ktoré sú originálne pre členské štáty?
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, toto asi nebude o letákoch a farebných obrázkoch, ale to bude asi o podstate veci. Na úvod ste spomínali, že sa tu prehlbuje dlhová služba, že štáty sa nám zadlžujú viac a viac. No, ale to je ten zásadný problém, ktorý máme aj my, že euroval jednoducho toto nerieši. Euroval tu máme jeden a pol roka. A aká je situácia? Štáty sa nám zadlžujú viac a viac a bez ohľadu na to, či bol alebo nebol prijatý, tak situácia sa neustále zhoršuje. Čiže euroval nerieši podstatu problému. A to je tá zásadná vec, na ktorú treba všetky tie vystúpenia smerovať. Čiže to nie je o tej polievke dokola, ale o ten základný problém.
Ďalej hovoríte, že zodpovednosť. No, ale veď akú malo zodpovednosť napríklad Grécko, alebo banky, ktoré Grécku požičiavali peniaze, bez ohľadu na to, aké boli kritériá a ako ich oni vyhodnocovali? Jednoducho im požičiavali a klamali, klamali. Takže, kto by mal prijať zodpovednosť? My, alebo Grécko a banky, ktoré mu požičiavali na to, aby sa situácia vyriešila? Ale toto situáciu nerieši, lebo to sú len veci, ktoré sa dejú okolo. Hovoríte o solidarite. Ešte raz, aká solidarita, keď tu niekto klamal? Aká solidarita, keď niekto inak vykazoval to, čo sa v skutočnosti stalo? Takže to nie je solidarita. Možnože tá solidarita je na škodu, keď sa takéto veci prekrývajú a takýmto spôsobom sa riešia.
Ale chcem sa ešte opýtať aj na ten ďalší postup, kam to vlastne smeruje? Kde skončí ten euroval 2? Nebude náhodou fiškálna únia? Kto zabráni tomu? Kde sú pravidlá? Kto bude vedieť povedať, kde skončia všetky tie ďalšie a ďalšie finančné stabilizačné mechanizmy? Nedostaneme sa nepriamo k tomu, že tu bude okrem menovej aj fiškálna únia a z tej už potom nebudeme mať najmenšiu šancu, aby sme vycúvali a rozhodovali o veciach, ktoré sú originálne pre členské štáty?
Autorizovaný
17:21
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:21
Rafael RafajA tiež sa chcem ohradiť, ak dovolíte, voči vášmu istému dešpektu voči tým politickým stranám, ktoré vo svojich krajinách získali značnú mieru podpory, predovšetkým najmä našich partnerov v Rakúsku, ktorých ste nazvali heiderovci. Možno neviete, ale pán Heider je mŕtvy a stranu vedie pán Strache, má trikrát viac preferencií ako Kresťansko-demokratické hnutie. Ak vás to irituje, robte tak isto ako on dobrú politiku. Pretože v Rakúsku zo stoosemdesiatich troch poslancov šesťdesiatšesť bolo proti, to je viac ako jedna tretina. V Holandsku rovnako tak, zo stopäťdesiatich päťdesiatštyri bolo proti, viac ako jedna tretina poslancov. V Slovinsku z deväťdesiatich bolo za len štyridsaťdeväť. A takto by sme mohli hovoriť. Možnože ste nám mohli vysvetliť, ako je možné, že v Nemecku sa červení a prečo spojili s hnedými. Takže, ak dovolíte, radšej nehovorte už ani k veci a nechajte, nech sa vyjadria ostatní.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.10.2011 o 17:21 hod.
Mgr.
Rafael Rafaj
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán podpredseda vlády, ja si myslím, že túto kázeň o veľkých bratoch alebo politické školenie mužstva, alebo v koalícii ste si mohli odpustiť a dodržať možno aj istú politickú kultúru, o ktorej veľmi rád rozprávate, pretože pozerám na hodinky, je 17.22 hodín. Viac ako tri hodiny už rokujeme a zatiaľ stačil vystúpiť iba jeden jediný písomne, riadne písomne prihlásený člen parlamentu. A to podotýkam, za poslanecké kluby písomne prihlásený. Všetko ostatné išlo mimo poradia. Ak si takto predstavujete politickú kultúru a robíte z toho brífing vlády a myslíte si a robíte z nás hlupákov, že my sme nepochopili, čo pán predkladateľ Mikloš uviedol, že sme nepočúvali pani premiérku a jej argumenty, tak neviem, o čom to je.
A tiež sa chcem ohradiť, ak dovolíte, voči vášmu istému dešpektu voči tým politickým stranám, ktoré vo svojich krajinách získali značnú mieru podpory, predovšetkým najmä našich partnerov v Rakúsku, ktorých ste nazvali heiderovci. Možno neviete, ale pán Heider je mŕtvy a stranu vedie pán Strache, má trikrát viac preferencií ako Kresťansko-demokratické hnutie. Ak vás to irituje, robte tak isto ako on dobrú politiku. Pretože v Rakúsku zo stoosemdesiatich troch poslancov šesťdesiatšesť bolo proti, to je viac ako jedna tretina. V Holandsku rovnako tak, zo stopäťdesiatich päťdesiatštyri bolo proti, viac ako jedna tretina poslancov. V Slovinsku z deväťdesiatich bolo za len štyridsaťdeväť. A takto by sme mohli hovoriť. Možnože ste nám mohli vysvetliť, ako je možné, že v Nemecku sa červení a prečo spojili s hnedými. Takže, ak dovolíte, radšej nehovorte už ani k veci a nechajte, nech sa vyjadria ostatní.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:21
Vystúpenie 17:21
Martin ChrenSpomínali ste pravidlá. Kto tie pravidlá neustále porušoval, a kto sa na to porušovanie pravidiel, hoci mal v rukách moc, neustále díval? Kto nám v skutočnosti kradne Európu a kto ju poslal do dlhovej pasce? Je európska politika dneška to, čo by si želali otcovia- zakladatelia Európskej únie? Chcel by takúto Európsku úniu Schumann? Ako môžeme dnes veriť Barrosovi a ďalším politikom, ktorí sú priamo a osobne zodpovední za situáciu a za dlhovú krízu, ktorá nastala? A teraz sa snažia ponúkať riešenia, ktoré v skutočnosti nič nevyriešia, a ako takmer všetci sa zhodujú, len získavajú čas. Riešenia, ktoré len zhoršujú. Viete, keď dôjdu argumenty, často sa začína používať slovo zodpovednosť a argumentovať zodpovednosťou.
Dovoľte mi, povedať a pripomenúť len jeden citát Thomasa Jeffersona: "V týchto časoch všeobecných klamstiev je vyslovenie pravdy revolučným činom." Nebojme sa pravdy!
Ďakujem. (Potlesk.)
Pán podpredseda vlády, vážim si vás a vážim si aj vaše skúsenosti v európskej politike. Uvedomujem si, že európska integrácia bola najúspešnejším mierovým procesom na európskom kontinente. Som presvedčený, že tak ako moji kolegovia v strane milujem Európu, milujem pompéznosť Paríža, veľkoleposť florentských palácov, viem sa poučiť z historických lekcií, ktoré nám dávajú pozostatky berlínskeho múru, milujem aj londýnske počasie, aj litovskú pohostinnosť. Ale to, čo dnes sledujeme, je v skutočnosti súboj o budúcnosť Európy, o budúcnosť Európy v rukách nezodpovedných politikov.
Spomínali ste pravidlá. Kto tie pravidlá neustále porušoval, a kto sa na to porušovanie pravidiel, hoci mal v rukách moc, neustále díval? Kto nám v skutočnosti kradne Európu a kto ju poslal do dlhovej pasce? Je európska politika dneška to, čo by si želali otcovia- zakladatelia Európskej únie? Chcel by takúto Európsku úniu Schumann? Ako môžeme dnes veriť Barrosovi a ďalším politikom, ktorí sú priamo a osobne zodpovední za situáciu a za dlhovú krízu, ktorá nastala? A teraz sa snažia ponúkať riešenia, ktoré v skutočnosti nič nevyriešia, a ako takmer všetci sa zhodujú, len získavajú čas. Riešenia, ktoré len zhoršujú. Viete, keď dôjdu argumenty, často sa začína používať slovo zodpovednosť a argumentovať zodpovednosťou.
Dovoľte mi, povedať a pripomenúť len jeden citát Thomasa Jeffersona: "V týchto časoch všeobecných klamstiev je vyslovenie pravdy revolučným činom." Nebojme sa pravdy!
Ďakujem. (Potlesk.)
Autorizovaný
17:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:23
Martin FroncA rád by som pripomenul jednu vec, ktorá tu zaznela z tvojej strany, geopolitický rozmer. Mám taký pocit, ako keby sme mali všetci veľmi krátku pamäť. Akoby sme zabudli, čo tu bolo pred...
A rád by som pripomenul jednu vec, ktorá tu zaznela z tvojej strany, geopolitický rozmer. Mám taký pocit, ako keby sme mali všetci veľmi krátku pamäť. Akoby sme zabudli, čo tu bolo pred vyše dvadsiatimi rokmi, akú sme mali vtedy slobodu, o čom sme mohli rozhodovať, keď sme boli v tábore socializmu a vo Varšavskej zmluve, ako sme denne všetci sami seba klamali a vedeli, že klameme. Dnes chceme slobodu nad hranice svojej zodpovednosti a nad hranice svojich možností. Tento geopolitický rozmer, ktorý si uviedol, pokladám za veľmi dôležitý pre budúcnosť Slovenska. Viac ako ekonomický rozmer.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.10.2011 o 17:23 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, tu sa stalo zvykom, že vlastní poslanci oceňujú vždy vystúpenie svojho predsedu. Nemám to vo zvyku, ale tentokrát to chcem urobiť, pretože myslím, že to bolo jasné, povedané stanovisko výstižne.
A rád by som pripomenul jednu vec, ktorá tu zaznela z tvojej strany, geopolitický rozmer. Mám taký pocit, ako keby sme mali všetci veľmi krátku pamäť. Akoby sme zabudli, čo tu bolo pred vyše dvadsiatimi rokmi, akú sme mali vtedy slobodu, o čom sme mohli rozhodovať, keď sme boli v tábore socializmu a vo Varšavskej zmluve, ako sme denne všetci sami seba klamali a vedeli, že klameme. Dnes chceme slobodu nad hranice svojej zodpovednosti a nad hranice svojich možností. Tento geopolitický rozmer, ktorý si uviedol, pokladám za veľmi dôležitý pre budúcnosť Slovenska. Viac ako ekonomický rozmer.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:26
Edita PfundtnerJa rozumiem argumentom kolegov, ktorí spochybňovali nedodržiavanie pravidiel a upozorňovali na ich flagrantné nerešpektovanie, ba priam ignorovanie. Pripúšťam, že Slovenská republika pri vstupe do eurozóny mala možno inde tú štartovaciu čiaru ako iné krajiny. Áno, nedisponovali sme takou dôverou ako iné krajiny, ktoré sa stali členmi eurozóny bez väčšej kontroly. Chceli sme však byť medzi týmito krajinami a so všetkým, čo k tomu patrí. Áno, aj za cenu určitých rizík. Dali sme na to slovo a toto slovo nás zaväzuje. A teraz máme toto naše úsilie len tak zahodiť? Od daného slova, podľa mňa, nás nemôže oslobodiť ani porušenie pravidiel zo strany jedného člena tejto eurozóny. Ak to urobíme, tak spochybňujeme aj naše členstvo v tejto zóne. Obávam sa, že napriek všetkej láske pána ministra zahraničných vecí k svojej práci, pána Dzurindu, po dnešnom rokovaní pán minister bude musieť veľmi veľa presčasovať na vylepšenie našej medzinárodnej pozície, znovuzískanie dôveryhodnosti a vážnosti nášho slova.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.10.2011 o 17:26 hod.
Mgr.
Edita Pfundtner
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja som rada, že pán podpredseda vlády nás opätovne upozornil na našu zodpovednosť. Vidím tu, žiaľ, nezodpovednú hru s dôveryhodnosťou Slovenska za príliš vysokú cenu. Predbiehame sa tu v strašení o následkoch podpory alebo nepodpory eurovalu. Predseda Národnej rady pán Sulík je vo väčšej výhode, silnému argumentu možnej straty peňazí v gréckych rukách alebo zahraničných bánk totiž rozumie aj ten, kto nevie čítať a písať. Ale uvedomme si, že aj prípadné odmietnutie eurovalu je aj o peniazoch a možno omnoho väčších, než o akých pán predseda parlamentu hovoril.
Ja rozumiem argumentom kolegov, ktorí spochybňovali nedodržiavanie pravidiel a upozorňovali na ich flagrantné nerešpektovanie, ba priam ignorovanie. Pripúšťam, že Slovenská republika pri vstupe do eurozóny mala možno inde tú štartovaciu čiaru ako iné krajiny. Áno, nedisponovali sme takou dôverou ako iné krajiny, ktoré sa stali členmi eurozóny bez väčšej kontroly. Chceli sme však byť medzi týmito krajinami a so všetkým, čo k tomu patrí. Áno, aj za cenu určitých rizík. Dali sme na to slovo a toto slovo nás zaväzuje. A teraz máme toto naše úsilie len tak zahodiť? Od daného slova, podľa mňa, nás nemôže oslobodiť ani porušenie pravidiel zo strany jedného člena tejto eurozóny. Ak to urobíme, tak spochybňujeme aj naše členstvo v tejto zóne. Obávam sa, že napriek všetkej láske pána ministra zahraničných vecí k svojej práci, pána Dzurindu, po dnešnom rokovaní pán minister bude musieť veľmi veľa presčasovať na vylepšenie našej medzinárodnej pozície, znovuzískanie dôveryhodnosti a vážnosti nášho slova.
Ďakujem.
Autorizovaný