24. schôdza

Ďakujem, otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz prosím spoločného spravodajcu z gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pána poslanca Petra Muránskeho, aby podal správu o zákone zo 14. septembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenení hospodárskych zvierat, ktorý nám vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto informáciu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 14. septembra 2011 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z.. Prezident Slovenskej republiky však podľa č. 102 ods. 1 písm. o) ústavy vrátil zákon na opätovné prerokovanie.
V súlade s citovaným rozhodnutím potom rokovali o zákone vrátenom prezidentom tieto výbory: výbor ústavnoprávny a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 7. októbra 2011 uviedol dôvody na vrátenie zákona. Navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon schválila so zmenami tak, ako ich máte v rozhodnutí pána prezidenta.
Ústavnoprávny výbor vo svojom uznesení č. 315 z 10. októbra 2011 odporúča schváliť, aby Národná rada schválila vrátený zákon s pripomienkami upravujúcimi účinnosť tohto zákona. Avšak výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval vrátený zákon a odporúča prerokovaný zákon opätovne schváliť so všetkými pripomienkami pána prezidenta.
Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu, avšak výbor neschválil spoločnú správu výborov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Pán poslanec Záhumenský ako jediný.
Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, v prvom rade chcem vysoko oceniť citlivý postoj a vnímanie pána prezidenta vo vzťahu k slovenským poľnohospodárom a ich postavenie na spoločnom otvorenom európskom trhu.
Je trošku smutné, že takýto cit pre domácich poľnohospodárov a Slovenskú republiku nemá minister pôdohospodárstva, ktorý sa snaží svojím zákonom otvoriť trh skôr, ako ho otvoria iné vyspelé krajiny Európskej únie. Je pochopiteľné a predpokladá sa, že asi v horizonte dvoch-troch, možno piatich rokov dôjde k úplnému otvoreniu európskeho trhu v oblasti predaja genetického materiálu v rámci Európy, a preto silnie tlak veľkej nadnárodnej spoločnosti, aby tento trh otvorili v nových krajinách skôr, aby mali určitú výhodu, aby dokázali kolonizovať slovenský trh, a preto do toho investujú aj pravdepodobne nemalé finančné prostriedky, aby túto výhodu získali a obsadili slovenský trh.
Ak sa pozrieme na vyspelé chovateľské krajiny ako je povedzme Francúzsko, ktoré má najviac uzavretý trh, kde nieže je možné predávať inseminačné dávky len cez francúzske inseminačné spoločnosti, ale dokonca donedávna boli uzavreté jednotlivé krajiny, ako je povedzme, nemohlo predávať inseminačné stanice z Normandie do Bretónska a podobne. Keď to Francúzi otvorili, to znamená, ako keby sme my otvorili predaj medzi Trnavským krajom a Nitrianskym krajom, a tvárili sa, že otvorili európsky trh.
Podobne to je v Nemecku, kde je možné predávať, a šľachtiteľské chovy sú spojené s inseminačnými stanicami a je možné predávať dávky len cez tieto stanice, a ak príde iná dávka zo zahraničia na nemecký trh, tieto zvieratá nie sú zapísané v plemennej knihe. To znamená, že nemajú pôvod, sú bez pôvodu, tým pádom nie je možné vlastne s týmito zvieratami plnohodnotne na relevantnom trhu obchodovať. Ešte horšie to je zviazané v Holandsku. To sú najvyspelejšie krajiny, kde sa chová dobytok a jednoducho, tieto krajiny nám radia, aby sme sa ponáhľali s otvorením európskeho trhu, lebo je to prirodzené a Európska únia si to vyžaduje, a u nich sa neotvára ten trh preto, lebo z historického hľadiska to nedokážu presadiť.
Myslím si, že pán prezident veľmi dobre pochopil, že Slovensko by malo otvoriť svoj trh v súlade a spolu aj s týmito vyspelými krajinami. To je dobrá správa, že aspoň ktosi stojí pri slovenských poľnohospodároch a vníma ich konkurenčnú schopnosť, ak sa otvorí trh pre zahraničné stanice a tým pádom dôjde k určitým procesom, ktoré na Slovensku nastanú. Ono sa pýtame, však otvorením konkurencie, je predsa výhoda určite znížených cien a podobne.
Keďže predaj plemenného materiálu je špecifický predaj, práve otvorením trhu dôjde k zdraženiu inseminačných dávok pre slovenských chovateľov. Sme toho svedkami, ako sa tento proces udial v Českej republike. Keby napríklad najlepší plemenný býk v súčasnosti, Planet, sa predáva na Slovensku za 30 eur, tak v Českej republike tento istý býk stojí 1500 českých korún.
Asi taký je rozdiel v otvorení trhu a primerane u všetkých plemenníkov môžeme hovoriť o podobnom cenovom rozdiele pri otvorenom trhu a chránenom trhu. Ak sa pozrieme na Slovensko, tak vlastne nadnárodné spoločnosti môžu prísť na Slovensko, len si musia založiť inseminačnú stanicu, musia robiť šľachtiteľský program na Slovensku, čo je samozrejme nákladné a čo je nevýhodné, a preto sa snažia túto podmienku odblokovať, a ak sa pozrieme do Francúzska, tak tam ani nie je možné prísť a otvoriť si inseminačnú stanicu a svojím spôsobom sa dostať na tento trh.
To znamená že, stane sa to, že ak by sa otvoril trh, tak ako bol navrhovaný v schválenom zákone, tak by v prvom rade došlo k zrušeniu inseminačných staníc, došlo by k zrušeniu šľachtiteľských programov na Slovensku a Slovensko by sa stalo vlastne len predajcom inseminačných dávok zo zahraničia. Keď konečne sa začal rozbiehať obchod s vysoko pridanou hodnotou, lebo plemenný materiál je skutočne produkt s vysokou pridanou hodnotou a začínalo sa Slovensko uplatňovať v krajinách tretieho sveta, lebo..., ale aj v západnej Európe, predaj v Mongolsku, predaj v Kazachstane, predaj v Bielorusku, rozbehol sa obchod so slovenským plemenným materiálom v Ruskej republike, ale aj v Českej republike, Poľsku, Nemecku, dokonca vo Francúzsku, ale cez ich plemenárske stanice, tak by sme tento proces zastavili a zlikvidovali.
Nemyslím si, že to je cesta, ktorou by sme sa mali vydať a obzvlášť nie, ak Európa sa chystá tento krok urobiť, mali by sme ho urobiť spolu. To znamená, že v prvom rade dôjde, dôjde k zrušeniu šľachtiteľskej práce na Slovensku, dôjde ku skončeniu šľachtiteľských staníc, ktoré túto činnosť vykonávajú. V druhom rade príde k zvýšeniu cien pre slovenských chovateľov, to je druhý, druhý proces, ktorý nastane. No a, samozrejme, dôjde k zastaveniu vývozu slovenskej genetiky, keďže sa nebude produkovať na Slovensku, ale Slovensko bude iba nakupovať v zahraničí a predávať pre svojich chovateľov. Čo znamená šľachtenie vlastne pre slovenských, alebo vôbec pre poľnohospodárov ako takých? Jednoznačne, šľachtenie znamená zvýšenie produkcie a skvalitnenie živočíšnych produktov.
Ak to porovnáme na Slovensku za posledných pätnásť rokov vďaka šľachtiteľskej práci a vďaka využívaniu aj dobrej slovenskej genetiky aj dovozom špičkovej genetiky zo zahraničia a v kombinácii toho, že slovenská genetika je ponúkaná za vynikajúce ceny a v mixe s vynikajúcou genetikou zo zahraničia mali slovenskí chovatelia priaznivé ceny preto, aby mohli investovať do genetiky. Za posledných pätnásť rokov stúpla úžitkovosť mlieka o 100 percent. O 100 percent je nevídaný proces, čo sa udialo v produkcii, povedzme v produkcii mlieka, a nie je to vídané ani v okolitých krajinách. Toto je vplyv dobrej plemenárskej práce na Slovensku, a preto si myslím, že by bolo rozumné a treba poďakovať, myslím, že všetci slovenskí poľnohospodári ďakujú pánovi prezidentovi, že to veľmi citlivo pochopil a vrátil tento návrh zákona, aby bola šanca urobiť určitý reparát a túto chybu neurobiť. Druhá chyba, ktorá je v navrhovanom zákone, aj keď nie je v pripomienkach pána prezidenta je, že sa robí takzvaná transformácia kontroly úžitkovosti. Ja už som, keď sme ten zákon schvaľovali, vo svojom vystúpení poukázal na problémy a príčiny, prečo je tá transformácia zlá a je nepremyslená a doslova je likvidačná pre kontrolu úžitkovosti na Slovensku. Nechcem hovoriť o tom, že kontrola úžitkovosti má prejsť zrušením plemenárskeho ústavu alebo plemenárskych služieb na Výskumný ústav živočíšnej výroby. Do dnešného dňa nie je nijakým spôsobom tento ústav pripravený túto činnosť prevziať. Ak by 1. januára mala prejsť kontrola úžitkovosti na tento ústav, tak nastane absolútny chaos, dôjde k rozbitiu plemenárskych služieb, ktoré sa budovali šesťdesiat rokov, ktoré získali množstvo ocenení. Má štyri najvyššie certifikáty. Nedávno, iba v júni, získal štvrtý certifikát Ikaru, kde tento certifikát má iba málo krajín v rámci Európskej únie. A my za odmenu tento ústav zrušíme, či už sú za tým ciele, aby vzniklo dvadsať budov, ktoré sú, ktoré sa stanú prebytočnými a, samozrejme, aj finančne celý ten proces transformácie je neefektívny, tak musím povedať, že s likvidáciou kontroly úžitkovosti na Slovensku by nastala situácia, ktorá by sa veľmi ťažko vracala naspäť do pôvodného stavu.
Ja by som to prirovnal k tomu, ako keď ktosi šesťdesiat rokov skladá zložité lego, zloží z toho krásnu skladačku, ktorá funguje, je funkčná, ktosi po nej tresne kladivom. To je asi súčasná tranformácia, ktorá je navrhovaná, a potom povie: Však keď sa vám to nepáči, tak to zložte naspäť. To asi nie je možné. Aj keby to bolo možné, veľmi veľa času a veľmi veľa peňazí by to stálo, a myslím si, že do tohto by sa asi málokto chcel pustiť, čiže asi by sme museli povedať, že, bohužiaľ, v určitom období došlo k zastaveniu kontroly úžitkovosti.
Preto by som vás chcel, ctené dámy a páni, požiadať, nielen aby sme podporili pripomienky pána prezidenta, ktoré sú oprávnené, relevantné, ale aby sme následne ani zákon ako celok neschválili. Myslím si, že bude to veľká služba pre slovenských poľnohospodárov.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Záhumenský bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Faktická poznámka, pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, veľmi pekne vám ďakujem za vaše vystúpenie. Chcela by som povedať, že vidíme, čo urobila liberalizácia trhu za posledné roky, keď slovenskí poľnohospodári sa dostali do veľmi zlej a znevýhodnenej situácie a vlastná produkcia na Slovensku poklesla na 30 percent produkcie. Verím, že kolegovia zvážia vážnosť tejto situácie a podporia pripomienky pána prezidenta a takisto, že zákon bude chrániť našich vlastných domácich producentov.
Ďakujem pekne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán spravodajca? Nie. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, nadnes dohodnutý program sme vyčerpali, takže prerušujem dnešný rokovací deň a zajtra o 9.00 hodine budeme pokračovať.
Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 18.39 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám príjemný deň. Dovoľte, aby som otvoril štvrtý rokovací deň 24. schôdze Národnej rady.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni nepožiadal nikto.
Skôr ako pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste, vás chcem informovať, že, poprosím, keby ste to povedali aj svojim kolegom, o 11.00 hodine budeme hlasovať o troch zákonoch, ktoré sme prerokovali včera do 19.00 hodiny. A predpokladám, že o 11.00 hodine bude schválené aj postúpenie zákona do druhého a tretieho čítania, ktorý sme prebrali o bankách, a potom budú sedieť výbory, ktorým bol tento zákon pridelený.
Teraz budeme pokračovať zákonmi, ktoré predkladá pani ministerka spravodlivosti, ktorú vítam na rokovaní Národnej rady, a prvý z nich je, ako som už spomínal,

vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.

Máte ho pod tlačou 451 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 451a.
Poprosím vás, pani ministerka, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.
Predkladaný návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2011.
Účelom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rozhodnutia Rady 2009/426/SVV zo 16. decembra 2008 týkajúceho sa posilnenia kompetencie Eurojustu.
Vzhľadom na rozsah legislatívnych zmien pôvodného zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste návrh predkladám vo forme nového zákona.
Návrh zákona detailnejšie upravuje podmienky vymenovania a odvolania národného člena, zavádza funkciu zástupcu národného člena a zároveň novým spôsobom definuje funkciu jeho asistenta. Návrh zákona zefektívňuje výkon právomocí národného člena v oblasti justičnej spolupráce rozšírením jeho oprávnení smerom k vnútroštátnym orgánom. Podporu národnému členovi pri plnení jeho úloh zabezpečuje novozavedený Národný koordinačný systém Eurojustu, a to najmä prostredníctvom spracúvania a odovzdávania relevantných informácií. Návrh zákona vymedzuje dôsledky vymenovania národného člena, jeho zástupcu alebo asistenta do funkcie styčného zástupcu Eurojustu, stanovuje postup slovenských orgánov v problémových prípadoch justičnej spolupráce a upravuje spôsob výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi Slovenskej republiky a národným členom. Návrh zákona tiež rámcovo upravuje postup v prípade škody, ktorá bola spôsobená národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom pri výkone ich právomocí.
Môžem sa vyjadriť aj k spoločnej správe, ktorú schválil ústavnoprávny výbor k predmetnému návrhu zákona 10. októbra. Za predkladateľa môžem povedať, že sa stotožňujem so závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy aj pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré z nej vyplývajú.
Poprosím o prerokovanie návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani ministerka.
A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni, ktorú z ústavnoprávneho výboru určili ako spravodajkyňu pre tento návrh zákona, pani poslankyni Anne Vittekovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.