26. schôdza

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dávam návrh, aby z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky bol vypustený bod 74 v mene predkladateľov pána poslanca Podmanického a pána poslanca Chomu a mňa, ktorý v podstate bol tým, že sa prekladal tento poslanecký návrh zo schôdze na schôdzu, medzitým táto problematika bola vyriešená, takže dávam návrh na stiahnutie tohto bodu. Ďakujem.

Ďakujem pekne,. Vážený pán predseda, žiadam zaradiť nový bod do programu, a to prijatie uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiada vládu Slovenskej republiky, aby si na zajtrajšom rokovaní vlády osvojila návrh zákona, ktorý je uvedený v zozname návrhov zákonov tejto Národnej rady pod bodom 51, a to návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho, Juraja Blanára a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 574), kde som teraz za skupinu poslancov navrhovateľom, a doporučila ho Národnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán predseda, dávam návrh, aby bod programu č. 94 (tlač 347) bol prerokovávaný ako bod č. 38 v poradí. Čiže ostatné body sa posunú. Ďakujem.

Pán predseda, dávam návrh, aby bod č. 59, ktorý sa snaží zabrániť tomu, aby politické strany si urobili biznis z organizácie predčasných volieb, a po prijatí ktorého ušetríme v štátnom rozpočte približne 10 mil. eur, bol predradený pred bod č. 36 (návrh štátneho rozpočtu) a taktiež aby pred bod č. 36 bol predradený bod č. 65, ktorým sa navrhuje zmraziť platy ústavných činiteľov až do doby, dokedy Slovensko nebude mať vyrovnaný štátny rozpočet. Uvedomujem si, že obdobný návrh je medzičasom už zaradený. A tiež si pamätám, ako sme o tomto bode hlasovali v októbri a všetci ste boli proti návrhu, ale náš návrh ich zmrazuje až dovtedy, dokedy sa Slovensko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, žiadam, aby bol z programu schôdze vypustený bod 28, je to vládny návrh zákona v prvom čítaní, v skrátenom konaní, ak na to dostaneme súhlas, o stavebnom sporení (tlač 592). Svoj návrh odôvodňujem tým, že tento návrh nespĺňa podmienky zákona o rokovacom poriadku, ako aj uznesenia ústavnoprávneho výboru, ktoré prijal ÚPV pod vedením pána Procházku z dôvodu, že ideme rokovať v tej istej veci pred uplynutím šesťmesačnej lehoty. Zároveň žiadam, aby zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor a pán predseda Procházka. Ďakujem.

Pán predseda, žiadam, aby boli z tejto schôdze stiahnuté všetky body programu, okrem bodu, ktorým je zákon o rozpočte Slovenskej republiky na rok 2012 a súvisiace zákony s týmto rozpočtom. Ináč všetky zákony ostatné žiadam stiahnuť z programu 26. schôdze.

Ďakujem, pán predseda. Týmto oboznamujem so správou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 19. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 553), v druhom čítaní.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 7. novembra č. 554 pridelil zákon z 19. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru.
Gestorský výbor na svojej 48. schôdzi 22. novembra 2011 rokoval o vrátenom zákone vrátane týchto pripomienok prezidenta republiky:
1. V článku II sa vypúšťa prvý bod. Doterajšie body 2 až 28 sa označujú ako body 1 až 27.
2. V článku II sa vypúšťajú body 5 (doterajší bod 6) až 24 (doterajší bod 25) a 27 (doterajší bod 28). Doterajšie body 25 a 26 sa označujú ako body 5 a 6.
Gestorský výbor tieto pripomienky prezidenta republiky neakceptoval a uznesením č. 344 odporúčal Národnej rady Slovenskej republiky schváliť zákon v pôvodnom znení a poveril mňa (Janu Dubovcovú), aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady som informovala o výsledku rokovania gestorského výboru a odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru na schôdzi Národnej rady. V súlade so stanoviskom gestorského výboru odporúčam hlasovať osobitne o pripomienke prezidenta republiky pod bodom 1 s návrhom neschváliť ju, osobitne o pripomienke prezidenta republiky pod bodom 2 s návrhom neschváliť ju a vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení. Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k zákonu z 19. októbra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o súdoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dámy a páni, zmeny, ktoré robí súčasná vládna koalícia, môžeme ju nazvať už súčasná vládna nekoalícia, v súdnictve, sú zmenami, ktoré majú trpkú príchuť príznaku politických zásahov do súdnictva, do nezávislosti súdov.
Keď si historicky spomenieme, čo ste stihli za ten rok a pol, nebudem hovoriť, bohužiaľ, o vašich úspechoch, ale z hľadiska súdnictva len o vašich neúspechoch. Rozvrátili ste personálne stav v súdnictve, dehonestovali ste sudcovský stav, legislatívnymi zásahmi, ktoré ste v súdnictve spôsobili, ste demotivovali všetkých ľudí, ktorí na súdoch chcú robiť poctivú prácu, zákonne a rýchlo a spravodlivo rozhodovať veci na súdoch tak, aby sa občan mohol domôcť spravodlivosti čo najskôr.
Zo zákonov, ktoré ste v minulosti prijali, vám pripomínam zákony napr. tie, ktoré sa týkajú napr. zníženia platov sudcov, nie zmrazenia ich platov, dámy a páni, ale zníženia platov sudcov, kde ste od januára tohto roku navrhli znížiť platy sudcom v priemere o 130 eur na každého sudcu. Ústavný súd predbežným pozastavením účinnosti právneho predpisu rozhodol, že účinnosť takejto právnej úpravy vo vzťahu k sudcom bude pozastavená až do rozhodnutia Ústavného súdu vo veci samej.
Ďalšími zákonmi z oblasti súdnictva sú tie, ktoré možno hodnotiť aj ako zákony, ktoré sa týkajú zrušenia justičných čakateľov, výberových komisií na sudcov a výberových komisií na predsedov súdov, kde politická moc, aktuálna vládna nekoalícia, by rozhodovala o tom, kto bude v budúcnosti sudcom a kto sudcom nebude. Ministerka spravodlivosti by podľa týchto zákonov rozhodovala o tom, kto bude predsedom súdu a kto predsedom súdu nebude. Predmetná právna úprava je tiež podaná na Ústavnom súde Slovenskej republiky z hľadiska jej súladu, resp. nesúladu s ústavou.
Ďalším právnym predpisom, ktorý ste za ten rok a pol úspešne stihli pokaziť, je zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ako aj zákon o prokuratúre. V tejto veci ste znovu zaviedli politické výberové komisie na prokurátorov, zaviedli ste spolitizované disciplinárne konania, ktoré bude môcť riešiť pani ministerka spravodlivosti, ako kladivo na nezávislosť prokuratúry a justície, zaviedli ste spolitizovaný výber prokurátorov a asistentov a zrušili ste právne postavenie právnych čakateľov prokuratúry. A táto právna úprava je obsiahnutá v podaní na Ústavný súd. A aby som vás potešil, tak vám pripomeniem, že ako výsledok vašej práce, páni poslanci zo súčasnej vládnej koalície, je, že Ústavný súd pozastavil účinnosť jednotlivých ustanovení v rámci zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry, kde do rozhodnutia vo veci samej pozastavil účinnosť týchto právnych predpisov a spolitizovaného obsadzovania prokuratúry vašimi výberovými komisiami, ktoré tiež zaviedla ministerka spravodlivosti.
Takýmto systémom, dámy a páni, zasahujete do nezávislosti justície za účelom rozbiť ju, čo sa týka personálneho stavu, demotivovať ľudí. A, samozrejme, namiesto toho, aby ste podporovali a snažili sa o skvalitnenie výkonu sudcovských činností, či už personálnym, technickým alebo finančným zabezpečením súdov, robíte úplný opak. Spolitizúvate súdy, obsadzujete ich svojimi modrými úderkami a možno aj inými spôsobmi, ktoré nám doposiaľ možno nie sú známe, avšak prídu na povrch.
Zákon, o ktorom rokujeme dnes, vrátil prezident Slovenskej republiky z dvoch dôvodov. Ja si okrem uvedených citovaných dvoch dôvodov, ktoré si dovolím možno istým spôsobom skomentovať, dovolím pritlmočiť a pridať ešte jeden dôvod, kde môžeme nájsť vecne nesprávny obsah predmetnej právnej úpravy. V súčasnosti podľa platného právneho stavu, dámy a páni, Súdna rada by po dohode s ministrom spravodlivosti mala schvaľovať zásady výberových konaní na obsadenie voľného miesta sudcu, na funkčný postup sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie, by mala schvaľovať zásady hodnotenia sudcov, by mala schvaľovať zásady výberového konania na funkcie predsedu okresného súdu, predsedu krajského súdu, predsedu Špecializovaného trestného súdu, podpredsedu okresného súdu a tak ďalej. Dámy a páni, predmetným schváleným zákonom, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky, uvedené ustanovenia navrhujete vypustiť z právneho poriadku Slovenskej republiky. Je tomu tak preto, lebo pani ministerka si zaviedla vlastné či už výberové komisie, na predsedov súdov, výberové komisie na sudcov, zaviedla si vlastný systém zásad hodnotenia súdov bez toho, aby o tom s niekým musela komunikovať. Súdna rada, či sa vám jej obsadenie páči alebo nie, veď sami znásilňujete právo, resp. vláda odvolala troch členov Súdnej rady pred uplynutím ich funkčného obdobia, táto rada v zásade je legitímnym samosprávnym, resp. reprezentatívnym orgánom súdnictva, ktorý podľa aj medzinárodných dokumentov by mal sa spolupodieľať pri akýchkoľvek právnych úpravách a rozhodovaní vo veciach, ktoré sa súdnictva týkajú. Vidíme dlhodobú snahu zo strany vlády Slovenskej republiky a ministerstva spravodlivosti potierať funkcie Súdnej rady. A pripomínam vám, dámy a páni, že to bolo vaše reformné opatrenie pred vstupom do Európskej únie, kde ste vy na odporúčania Európskej komisie a v rámci prístupových rozhovorov sa rozhodli posilňovať nezávislosť justície, aby bola vyvarovaná politických vplyvov. A za tým účelom ste inštitúciu, Súdnu radu ako ústavou zriadený orgán, založili vy. Teraz sa vám Súdna rada nepáči a preferujete spôsob druhý, rozhodovať o výberových komisiách, rozhodovať o výberových konaniach na predsedov súdov sami na ministerstve spravodlivosti, ako aj schvaľovať zásady hodnotenia súdov, samozrejme, rešpektujúc, že to má byť zo zákona, avšak bez akejkoľvek komunikácie s tými, ktorých sa to samých týka.
Dovolím si pripomenúť ďalšiu pripomienku pána prezidenta, ktorú uviedol. A týka sa volebných obvodov. Keďže Súdna rada má podľa Ústavy Slovenskej republiky predsa len nezastupiteľné miesto, ktoré sa vám, či to chcete alebo nechcete, bez zmeny Ústavy Slovenskej republiky úplne obmedziť nepodarí. Snažíte sa, dámy a páni, tesne pred tým, ako dôjde k voľbám do Súdnej rady, zmeniť podmienky hry. Ja si dovolím citovať ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, ktorá k zmenám volebných zákonov do Národnej rady Slovenskej republiky uviedla nasledovné: „Principiálne si myslím, že volebné zákony sa nemajú meniť krátko pred voľbami.“ Toto povedala ministerka Žitňanská, podľa tlačovej správy TASR 15. novembra 2011. Tak pani ministerka Žitňanská nesúhlasí s tým, aby sa menili podmienky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky lebo je to tesne pred tým, ako sa voľby uskutočnia. Aká je to pravda? Veľká. Súhlasím s tým. Prečo ale pani ministerka Žitňanská mení podmienky hry pri voľbách do Súdnej rady, keď začiatkom budúceho roku, budete mať voľby do Súdnej rady, dámy a páni, kde sú nastavené podmienky hry určitým spôsobom? Ale z hľadiska účelovosti politického obsadenia Súdnej rady, pani ministerke Žitňanskej, predpokladám, bude vyhovovať viac zmena podmienok, tak už zabudne na svoj výrok, ktorý pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky povedala, a už voľby do Súdnej rady sú asi niečo iné, kde podmienky tesne pred uskutočnením volieb zmeniť pani ministerka môže. Za týmto účelom, dámy a páni, presadila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská novelu zákona o Súdnej rade, ktorá je v článku II predmetného prezidentom vráteného zákona, kde sa veľmi výrazným spôsobom menia pravidlá hry tesne pred tým, ako sa uskutočnia voľby do Súdnej rady. Dámy a páni, v súčasnosti máme 1 368 činných sudcov. Slovenská republika je ako vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, tak aj vo voľbách do Súdnej rady jedným volebným obvodom. Podľa Ústavy Slovenskej republiky členmi Súdnej rady sú ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. Sudcovia v súčasnosti v jednom volebnom obvode sa môžu rozhodnúť a dať hlas ôsmim kandidátom, ktorých si želajú vidieť ako svojich zástupcov v Súdnej rade Slovenskej republiky. Tento systém sa mení, mení sa tesne pred voľbami do Súdnej rady. V prvom rade chcem upozorniť na jeho účelovosť, kde vládna koalícia, súčasná, dočasná alebo už len krátko existujúca aj to posledné, čo môže využiť, využije na to, aby politicky ovplyvňovala, personálne obsadila súdnictvo a zasahovala doň. To je pravdepodobne účel schválenej právnej úpravy v Národnej rade Slovenskej republiky.
Dovolím si, dámy a páni, ale upozorniť aj na nezmysel schválenej právnej úpravy. Národná rada schválila zmenu volebných podmienok do Súdnej rady tým spôsobom, že vytvorila osem jednomandátových volebných obvodov. Vznikol tzv. mačkopes, kde sa povedalo, že vzniká osem jednomandátových volebných obvodov. Po novom to znamená, že sudca ktoréhokoľvek súdu bude namiesto ôsmich kandidátov voliť len jedného, bude dávať hlas len jednému sudcovi, ktorý by mal obsadiť miesto v Súdnej rade za príslušný volebný obvod. Dámy a páni, uvažujme, akým spôsobom z hľadiska legitimity sú tvorené tieto jednomandátové volebné obvody. Tieto volebné obvody sú v zásade tvorené s jednou výnimkou podľa obvodov krajských súdov. To znamená, že sudcovia, ktorí sú zaradení na krajskom súde a na okresných súdoch, ktoré patria do obvodu príslušného krajského súdu, tvoria jeden jednomandátový volebný obvod. Iné je to, dámy a páni, v Bratislave. V Bratislave sa vytvára jeden jednomandátový volebný obvod, kde sú zaradení sudcovia Krajského súdu v Bratislave, sudcovia okresných súdov, ktorí sú v obvode Krajského súdu v Bratislave. A plus navyše k tomu patria sudcovia Najvyššieho súdu a sudcovia Špecializovaného trestného súdu. Vzniká na rozdiel od ostatných siedmich jeden super obvod, ktorý bude voliť ale tiež len jedného zástupcu do Súdnej rady. V prvom rade hovorím o tom, že sa dehonestuje postavenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú zaradení pod volebný obvod Krajského súdu v Bratislave, čo, akiste to uznáte, je dehonestovanie sudcovského stavu na najvyššej inštancii, na Najvyššom súde.
Po druhé, dámy a páni, chcem vás upozorniť na jedno, aký nezmysel z hľadiska legitimity zvolených zástupcov do Súdnej rady ste týmto spôsobili. Keď sa bavíme o tom, že jednomandátové volebné obvody by mali byť rovnomerne rozložené nielen územne, ale aj z hľadiska počtu voličov, aby sme v rámci demokratickej právnej úpravy dali každému hlasu rovnakú váhu, absolútne právna úprava, ktorá je vrátená prezidentom a schválená Národnou radou, tento princíp legitimity s princípom vyváženosti a rovnosti každého jedného hlasu. V čom je princíp rovnosti každého jedného hlasu porušený? Dámy a páni, dovolím si vám na to odpovedať na príklade. Jeden volebný obvod, ktorý vytvorila pani ministerka, tzv. super obvod v Bratislave, ktorý je tvorený sudcami Najvyššieho súdu, sudcami Špecializovaného trestného súdu a sudcami Krajského súdu v Bratislave a sudcami okresných súdov patriacich do obvodu Krajského súdu v Bratislave, je tvorený 369 sudcami. To znamená, tento volebný obvod v Bratislave tvorí 369 sudcov. A 369 sudcov si volí jedného člena Súdnej rady. Dámy a páni, uvediem ďalší príklad. Krajský súd v Trnave vrátane okresných súdov patriacich do jeho územného obvodu má spolu 113 súdov. To znamená, Krajský súd v Trnave má 113 sudcov, ktorí si volia jedného zástupcu. Krajský súd v Trenčíne vrátane okresných súdov patriacich do územného obvodu Krajského súdu v Trenčíne má spolu 107 sudcov. Takže jedného sudcu si volí 107 sudcov, aby ich reprezentoval v Súdnej rade. Krajský súd v Košiciach vrátane okresných súdov patriacich do územného obvodu Krajského súdu v Košiciach má 222 sudcov. To znamená, v Košiciach si 222 sudcov volí jedného zástupcu do Súdnej rady. Inými slovami, dámy a páni, vy ste schválili právnu úpravu, kde v Bratislave si 369 sudcov volí jedného, kde v Trnave si 113 sudcov volí jedného, kde v Trenčíne si 107 sudcov volí jedného a tak ďalej a tak ďalej a napr. v Košiciach si 222 sudcov volí jedného sudcu do Súdnej rady. Chcem poukázať na to, že pokiaľ váha hlasu sudcu v Bratislave je 1 k 369, tak váha hlasu sudcu v Trenčíne, na zvolenie člena Súdnej rady, je 1 k 107. V tom je daná absolútna nerovnosť, absolútna nerovnosť hlasov pri voľbách do Súdnej rady tak, ako je to schválené v prezidentom vrátenom zákone, o ktorom budeme znova hlasovať. Inými slovami povedané, dámy a páni, po prvé, porušuje sa tým právo sudcu na to, aby si volil svojich zástupcov, zužuje sa aj jeho právo voliť z ôsmich zástupcov zástupcu jedného, teda len vo volebnom obvode, v ktorom sa nachádza, po druhé, zužuje sa právo tohto sudcu byť volený sudcami na území Slovenskej republiky na právo byť volený sudcami len v územnom obvode krajského súdu, v ktorom je tento sudca zaradený. Dovolím si, dámy a páni, citovať čl. 141a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky...“ To znamená, už zo samotného tohto citovaného článku ústavy vyplýva, že sudcovia majú právo byť volení sudcami Slovenskej republiky, tu sa nehovorí o obmedzení na určité volebné obvody. V tomto sa tá právna úprava dostáva do rozporu s Ústavou Slovenskej republiky, nehovoriac o tom, že je absolútne neprimerane nevyvážená, kde jedného člena Súdnej rady si volí v Bratislave 369 sudcov a v Trenčíne 107 sudcov. To je skutočne, dámy a páni, mačkopes, ktorý nemá v justícii obdobu.
Dovolím si ešte, dámy a páni, uviesť tretiu pripomienku, ktorú pán prezident vo svojom rozhodnutí neuviedol. A vzhľadom na to, že sme v rámci rokovania o prezidentom vrátenom zákone, nemôžeme uplatniť žiadny pozmeňujúci návrh, pre mňa aj táto pripomienka je dôvodom na to, aby sme schválený zákon znovu neschválili. Dámy a páni, už podľa spomínaného článku 141a Ústavy Slovenskej republiky predsedom Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu a jej ďalšími členmi sú ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. A podľa odseku 2 za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa ods. 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osoby za podmienok, ktoré sú výslovne uvedené v ústave. Pokiaľ ale hovoríme o tých, ktorí sú volení sudcami, je nad slnko jasné, že právna úprava dovoľuje každému sudcovi byť volený za člena Súdnej rady. Žiaľ, novela zákona o súdoch, ktorú dnes prerokúvame, v ustanovení § 33 ods. 2 zavádza opäť snahu o zavedenie nezlučiteľnosti funkcie predsedu a podpredsedu súdu s funkciou člena Súdnej rady. Je to možno ustanovenie, ktoré ste si nevšimli. Ale pokiaľ si pamätáte, dámy a páni, začiatok tohto roka, kde ministerka spravodlivosti predkladala samostatnú novelu zákona o Súdnej rade, kde sa zavádzala inkompatibilita funkcie predsedu súdu a podpredsedu súdu s funkciou člena Súdnej rady, tento zákon bol parlamentom schválený vďaka pripomienkam prezidenta, vrátený do Národnej rady, tak viete, že táto inkompatibilita sa vypustila zo zákona, pretože je dôvodné si myslieť, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Obmedzuje sa tým totiž právo predsedu a podpredsedu súdu byť volený za člena Súdnej rady. Ústava oprávňuje ktoréhokoľvek sudcu byť volený za člena Súdnej rady. Zákonom, právnou normou nižšej právnej sily, ako je Ústava Slovenskej republiky, nemôžete obmedzovať právo sudcu, či už je to predseda súdu alebo podpredseda súdu, byť volený za člena Súdnej rady. Vtedy Národná rada aj hlasmi vládnej koalície vypustila túto inkompatibilitu zo zákona. A ja nerozumiem, dámy a páni, tomu, prečo sa znovu toto ustanovenie dostalo do zákona dnes. Toto ustanovenie je v zákone dnes. Možno si ho menej kolegov poslancov všimlo. Ale je ďalším protiústavným ustanovením tohto právneho predpisu, ktoré vo veľmi krátkom čase bude musieť byť napadnuté na Ústavnom súde, už len z jedného dôvodu, a to preto, že sa menia pravidlá hry tesne pred tým, ako sa uskutočnia voľby do Súdnej rady, a, navyše, že sa obmedzuje právo niektorých sudcov, ktoré je dané ústavou, aby mohli byť volení za členov Súdnej rady.
Je mi ľúto, že súčasná vládna koalícia sa nepoučila z chýb, keď si ich sama priznala na začiatku tohto kalendárneho roka, a opäť sa snaží prelomiť právo veta prezidenta a túto chybu urobiť znova. Dámy a páni, schválený zákon bez ohľadu na to, že je obšírny, obsahuje aj tieto veľmi nebezpečné a podľa môjho názoru s ústavnosťou hraničiace až prekračujúce neústavné ustanovenia, ktoré by nemali byť súčasťou slovenského právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu prosím, aby ste schválili pripomienky prezidenta Slovenskej republiky a aby ste návrh zákona, tak ako je schválený Národnou radou, opätovne neschválili a neprelomili prezidentovo veto. Tento návrh zákona je jedným z ďalších pokusov o politické zasahovanie do justície, o jej personálne obsadenie a o jej neprimerané politické obsadzovanie. Keď vás, dámy a páni, možno nepresvedčila argumentácia, možno z hľadiska histórie zákonov, ktoré ste urobili, zvážte, či je normálne, aby jedného kandidáta Súdnej rady volilo 107 v jednom obvode a druhého kandidáta do Súdnej rady volilo 369 sudcov v inom obvode. Takáto právna úprava je absurdná, nemá zmysel a podľa môjho názoru je v rozpore s ústavou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Madej, povedali ste, že súčasná vláda znížila platy sudcom. Viete dobre, čo hovorí zákon o platových náležitostiach ústavných činiteľov a ako sa určujú na základe tohto zákona i platy sudcov. Viete takisto dobre, že tieto platy od roku 2008 sa nemenili a každý rok sa zmrazovali. A z toho vyplýva aj zosúladenie, aj isté zmrazenie platov sudcov. Aj teraz zrejme o chvíľu odsúhlasíme zmrazenie platov všetkých ústavných činiteľov, prezidenta, ministrov, poslancov a tak ďalej. Ja si myslím, že v tejto situácii je to v poriadku. Ale chcem sa vás opýtať, či si myslíte, že sudcovia by do tohto nemali patriť a že ich platy by sa v situácii, v ktorej sa krajina nachádza, nemali takisto zmraziť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Fronc, ja by som si vám trošičku dovolil obnoviť pamäť, pretože predpokladám, že si už nepamätáte alebo nechcete pamätať časy, keď tu bol predsedom Národnej rady Richard Sulík a robil tu rôzne legislatívne pokusy. Jedným z tých legislatívnych pokusov, samozrejme, bola úprava platových pomerov, ktorú teraz ideme meniť. Táto úprava platových pomerov spočívala, pán poslanec Fronc, aj v tom, že na rozdiel od vlády Roberta Fica, keď sa platy zmrazovali politikom, sa nezasahovalo nijakým spôsobom do nezávislosti súdnictva takýmito právnymi úpravami. Právna úprava, ktorú presadila SaS spolu vašimi poslancami, pán poslanec Fronc, spočívala v tom, že reálne platy sudcov sa nie zmrazili, ale počnúc januárom mali byť nižšie, mali byť nižšie o 150 eur, sa znižovali. Pán poslanec, práve kvôli pozmeňujúcemu návrhu SaS-ky, ktorý ste podporili aj vy, sa platy mali znížiť. Účinnosť tejto právnej úpravy, a to už by ste si mohli pamätať, lebo to nie je tak dávno, Ústavný súd pozastavil vo vzťahu k sudcom, pretože je a prebieha konanie na Ústavnom súde v tejto veci vo vzťahu k sudcom. Inými slovami, nešlo o zmrazenie platov v súdnictve, išlo o zníženie platov sudcom. A to už je silná káva. Je to jeden z dôsledkov a dôkazov toho, ako táto vládna koalícia politicky zasahuje do súdnictva, čo určite nie je dobré a nepomôže ani občanom priblížiť sa k rýchlej a spravodlivej justícii.