26. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No, pani Blahová, ja by som naozaj rád diskutoval, ale ďakujem pánovi Janišovi za to, čo povedal, čo som mal asi ja vo svojom vystúpení zdôrazniť. Jednoducho vy, samozrejme, strašne presne viete, a ministerstvo na svojej webovej stránke absolútnou lžou obhajuje proste nejaký návrh, ale nemá ani toľko odvahy, aby s tým návrhom vlastne transparentne prišlo v čase, keď sú tie veci otvorené a keď môže do nich vstúpiť verejnosť a diskutovať o nich verejnosť, vy potmehúdsky, netransparentne poza bučky, poza chrbát sa usilujete dostať závažné veci do zákonov a toto je systém, akým vy pravidelne ovplyvňujete legislatívu v tomto parlamente. Takže, áno, pani kolegyňa ja by som rád o tom diskutoval, len si nepamätám, kedy sme mali priestor na to, aby sme diskutovali o tejto veci napr. na výbore, pretože táto vec prišla ako pozmeňujúci poslanecký návrh pána poslanca, ktorý tu už ani nesedí. Ja som pripravený diskutovať, ak vy ste pripravení meniť legislatívu čestným a transparentným spôsobom, neobchádzať transparentný legislatívny proces, tak aby ste vytvorili skutočný priestor na debatu a diskusiu vecnú a odbornú. Ale vy sa aj v skutočnosti vyhýbate, pretože inak v takom prípade by vyšli najavo vaše skutočné motivácie a vyšlo by najavo, koho skutočne zastupujete. A ja jednoducho opäť zopakujem, že ak máme výhrady voči tomu, ako pracovná zdravotná služba ne(funguje), tak som pripravený na túto debatu, akým spôsobom zmeniť, aby tá služba dobre fungovala. Ale principiálne je to dobrý nástroj na prevenciu a ochraňuje zdravie ľudí, pričom je jedno, či sa to týka štyroch alebo troch stoviek.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, už zaznelo v rozprave veľmi veľa názorov. A zdá sa mi, že táto parlamentná pôda sa premenila na Úrad verejného zdravotníctva. Už takto diskutujeme vehementne ako v MPK, ako keby sme všetci mali skutočne patent na rozum. S mojím vystúpením už čiastočne začal kolega Janiš, keď sa vyjadril vo faktickej poznámke.
Na začiatku poviem, že chcem vystúpiť s tým, aby sme podporili dve pripomienky pána prezidenta práve preto, že sú opodstatnené. Tu nemusíme vyťahovať žiadne iné materiály, ak si niekto dobre prečítal stanovisko prezidenta, ktoré je napísané aj za spolupráce s odborníkmi a Úradom verejného zdravotníctva, určite nepotrebujeme ani telefonáty, ani e-maily, ani iné informácie, ale stačí zdravý rozum a trošku logiky. O vložení tohto pozmeňujúceho návrhu do zákona v poslednej chvíli, pani kolegyňa Blahová, sa nedalo rozprávať ani v pléne, ani vo výbore, bol to pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený na rokovanie tesne pred hlasovaním, ešte možno aj so skrátením lehoty na hlasovanie. Čiže vôbec nebola možnosť rokovať o takomto návrhu. Táto diskusia skutočne patrí na medzirezortné pripomienkové konanie, a nie do tohto parlamentu, pretože obávam sa, či mnohí z vás, či sú to bývalí ministerskí pracovníci alebo sú to ministri, sú schopní dobre a správne zadefinovať jednotlivé kategórie, o ktorých hovoríme. Systém pracovnej zdravotnej služby bol vlastne zavedený. A vtedy mali mnohí z nás výhrady, keď sa zavádzal tento systém, lebo sme sa obávali, že to môže byť zaťaženie ekonomické pre zamestnávateľov, možno aj zamestnancov. Sami ale dnes, keď to už porovnávame, vidíme, že to nie je taká záťaž.
Mnohí z vás sa vyjadrovali v rozprave pri obhajobe tohto pozmeňujúceho návrhu, že však to vyriešime preventívnymi zdravotnými prehliadkami. Pýtam sa ale, kto bude financovať preventívne zdravotné prehliadky. Všetci sa budeme skladať na ne z verejných prostriedkov, z poistného systému. Dnes ak zamestnávateľ vytvára alebo nevytvára dobré podmienky pracovné, musí istú čiastku pracovných prehliadok platiť on. Ide to z jeho zdrojov. Ale ak to pôjde do verejného zdravotníctva a budeme platiť všetci, táto čiastka sa premietne na celkom slušnú čiastku zo zdravotných poisťovní. A jedná sa možno až o 120 mil. eur. Máme na to dnes, keď zápasíme s financiami v poisťovniach? Nie. A preto si myslím, že ak chceme robiť zmenu, ja už nebudem ani to, čo som mala pripravené, čítať, veľa tu toho zaznelo, len chcem povedať, sme zaviazaní aj dohovorom. Môže sa stať, že takýmto pozmeňujúcim návrhom, nie pripraveným, a prehodnotením kategórií dostaneme sa do sporu s právnym záväzným aktom, so smernicou a dohovorom.
Som presvedčená, že kategórie, prvá a druhá, napriek tomu, že sú definované ako nie rizikové, veľakrát vytvárajú podmienky práve pre to, že sa zamestnanec dostáva do rizikovej kategórie. A pracovná zdravotná služba, už to tu zaznelo, ona nie je zdravotná, ona je preventívna. Má svoju preventívnu činnosť, významnú mieru práve pritom, aby bola poradenstvom pre zamestnávateľov. (Hlas z pléna.) A, áno, môže byť, pán kolega, že sú aj takí, pre ktorých je to čistý biznis. Ale pre niektorých je to poctivá práca, preto, aby sme v kategóriách vychytali aj tých zamestnancov, ktorých to môže poškodiť. Ja, samozrejme, netvrdím, že my v poslaneckom klube máme na to jednotný názor, len hlavná vec je, že hlavný odborník a hlavný hygienik Slovenskej republiky si myslí, že treba tieto dva body pána prezidenta prijať, pretože práve Úrad verejného zdravotníctva pripravuje v súčasnosti novelu zákona, ktorou ide prehodnotiť jednotlivé kategórie, práve preto, že sú isté zaradenia, ktoré by nemuseli spadať do tých kategórií. Ja nebudem tu hovoriť o percentách, o číslach, ale nechajme to na odborníkov, ktorí sa v číslach vyznajú a pracujú s týmito ľuďmi aj s týmito zdravotnými službami. Ja som ani v minulosti nebola veľký nadšenec a zástanca pracovnej zdravotnej služby, tak ako sa začala v začiatkoch nastavovať, ale čas, asi tých päť rokov, ako to tu aj kolega hovoril, naznačuje, že treba zásadne prehodnotiť pracovnú zdravotnú službu. Ale nemôžeme to urobiť jednoducho nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý príde, ad hoc v Národnej rade bez toho, aby sa k tomu vyjadrili inštitúcie a úrady so štatistikami, ktoré budú vierohodné. A nebudeme si tu každý nejaké čísla a nejaké argumenty predkladať, aby bol za to niekto zodpovedný. Nie politik a poslanec má byť zodpovedný za zásadné a vecné rozhodnutia, na to máme výkonnú moc, ktorá má pripraviť takéto zásadné stanoviská.
A ešte chcem povedať takú maličkú poznámočku. Áno, v neposlednom rade to doteraz fungovalo aj tak, že zamestnávateľ sa v rôznych časových intervaloch a rôznym spôsobom dohodol s niektorými pracovnými zdravotnými službami na tom, že sa rizikové faktory zaradili tak, že sa zamestnanec nedostal do kategórie, kde mohol dostať rizikový príplatok. Avšak zamestnanci ale mali vtedy aspoň zdravotný dozor a v prípade, že podmienky, ktoré zamestnávateľ vytvoril alebo nevytvoril dobre, mu umožňovali včasné odhalenie a liečenie poškodenia zdravia z práce. A preto si myslím, že tento zákon, ktorý dnes prerokúvame a bol vrátený pánom prezidentom pre vsunutý pozmeňujúci návrh, nie pre celok, nám ide o to, aby ten zákon, ktorý predložil minister Mihál, prešiel, treba schváliť. Ale myslím si, že doň by sme nemali vsúvať niečo, čo momentálne nebolo ani v rezortnom pripomienkovom konaní. A ani jeden z nás, si dovolím povedať, nemá natoľko odbornú zdatnosť, aby ho vedel obhájiť tak, že prinesie do budúcnosti zlepšenie pracovných podmienok pre pracovníkov, dovolím si povedať, zneistenie a ba možno niekedy aj zhoršenie. A ešte treba povedať, že nie je napísaný ani legislatívne dobre a správne, pretože vytvára nejasnosti. A preto by bolo dobré, ak sa chcete tejto téme venovať, páni poslanci, v Národnej rade, nemenujem, už ktorého ktoréhokoľvek poslaneckého klubu, nech sa páči, dajte návrh, o ktorom sa bude môcť rokovať a ku ktorému sa bude môcť vyjadriť aj príslušný rezort včas. A máte na to celé budúce volebné obdobie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ja rozumiem tomu, že takáto vec by sa nemala riešiť pozmeňujúcim návrhom, ale, žiaľbohu, niekedy je to nevyhnutné tak urobiť, keď príde vládny materiál z ministerstva, ktorý neobsahuje tú podstatu veci, ktorú obsahovať mal. A to, že táto novela mala obsahovať toto riešenie, ktoré bolo aplikované cez pozmeňujúci návrh, chcem doložiť tým, že veď je to súčasť vládneho programu. Vo vládnom programe je zapísané, že zrušíme zdravotnú službu alebo výrazne ju obmedzíme. Teraz nemám ho pred sebou. Ale bolo to tam explicitne povedané, pretože zdravotná služba sa už pri zostavovaní vlády považovala za problém. A ja som viackrát vyzýval pána ministra, a som s jeho odborníkmi tu v kinosále diskutoval o tom, že kedy to už bude, prečo to tam nie je. A mne je ľúto, a je to trošku nie najlepšia vizitka materiálu a tej práce, ktorá sa tam odviedla, že sa to muselo zachraňovať v Národnej rade, ale podstata veci je tá, že tá zdravotná služba absolútne sa nehodí na slovenské podmienky, je zaťažujúcim prvkom podnikateľského prostredia. Neviem, ako ináč chceme napĺňať deklarácie o znižovaní zaťaženia podnikateľov, zbytočné byrokratické, administratívne a finančné záťaže keď im neustále pridávame cez takéto zákonom vynucované platby a povinnosti. Tak načo sú potom tie deklarácie?

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani poslankyňa kvitujem aj to, že ste vrátili do hry aj ten argument, ktorý súvisí s možnou žalobou, čo ako prvá spomenula pani kolegyňa Tomanová, proti Slovenskej republike. A napr. to je jeden z tých dôvodov, prečo takéto veci sa nemajú predkladať v podobe poslaneckých pozmeňujúcich návrhov, tobôž vtedy, ak ide o pozmeňujúci návrh vládneho poslanca. A ja sa netajím s tým, že nemám žiadne pochybnosti o tom, že pán poslanec Suja bol iba vykonávateľom vôle pána ministra alebo predstaviteľov SaS, ktorí tieto veci mohli riešiť aj vo vláde. Je to štýl práce, ktorý pri príprave legislatívy tu vidíme špeciálne zo strany poslancov za SaS v spolupráci s ich ministrami od začiatku tohto volebného obdobia. A musím povedať, že skutočne som aj preto rád, že ste opäť vrátili do hry aj ten argument, aj to upozornenie, že nás to v konečnom dôsledku môže stáť obrovské peniaze, ak dostaneme pokutu od Európskej komisie, lebo aj na našom výbore ten argument veľmi jednoznačne zaznel. A zaznel od právničky. Takže asi nebude úplne nerelevantný. A, bohužiaľ, musím povedať, že toto je princíp práce SaS, čoho príkladom je napr. nedávna prehra Národného inšpektorátu prácu s dvoma svojimi bývalými zamestnancami na Okresnom súde v Žiline za to, že boli protiprávne prepustení. V záujme ušetrenia peňazí v štátnom rozpočte výsledok je potom taký, že nakoniec štátny rozpočet príde ešte o oveľa viac peňazí, než keby tí zamestnanci zostali v práci až dodnes. To znamená, že, na to len chcem poukázať, to je presne voluntaristický prístup SaS, keď na jednej strane deklarujú, že vraj chcú niečo šetriť, na druhej strane štátny rozpočet pripravujú o obrovské sumy.

Ďakujem, pán predsedajúci. Keď sa zamýšľame nad tým, že sa má vec v pokoji a v kľude prejednať, napadá ma aj iný aspekt. Nebolo by hádam dobré zvážiť formálnosť toho, čo sa skrýva niekedy, nechcem povedať, či nie dosť často, za tzv. starostlivosťou o tieto kategórie?
A ak tu padajú reči o žalobách, tak by ma zaujímalo, či míňanie peňazí na nevykonané alebo formálne vykonávané činnosti nie je žalovaniahodné. Pritom zaznievajú argumenty, že sa majú k veci vyjadriť odborníci. No nepochybne bolo by to nezriedka vyjadrenie ľudí, ktorí sú priamo zainteresovaní na existencii takéhoto niečoho. A neviem si predstaviť niekoho normálneho, kto si odpíli pod sebou, povedzme, i príjmovú haluz. To znamená, že keď by nám skutočne záležalo na starostlivosti o zdravie ľudu, použijúc tento klasický výrok z doby minulej, tak nám musí záležať na tom, ako sa vykonáva táto zdravotná preventívna starostlivosť. A ak pripúšťame, a to tu zaznelo, že sa vykonáva formálne, tak tam treba začať, treba sa zamyslieť, či netreba ju najprv preskúmať a preorať a potom čeliť takýmto pozmeňujúcim návrhom. Tento pozmeňujúci návrh podľa mňa vystihuje skutkový stav, to znamená, že sa uvalilo formálne jarmo, ktoré v skutočnosti málokomu pomáha, okrem tých, ktorí majú z veci príjem. A ak teda sa dokáže, že tá či oná skupina má byť preradená a skutočne sa o ňu máme starať, tak sa o ňu potom preventívne starajme, ale tie peniaze nemajú byť formálnym výdavkom, akýmsi odpustkom za to, že sa v skutočnosti nič nedeje.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, spomínali ste 120 mil. eur. Spomínali ste to číslo v súvislosti s tým, že toľko stoja iba preventívne lekárske prehliadky. Pani poslankyňa, tak treba povedať priamo, tieto náklady sú neodôvodnene prenesené na zamestnávateľa a v žiadnom prípade nechcete práve z tohto dôvodu, aby boli vrátené späť tam, kam patria. Teda chcete, aby sa nezaťažovalo zdravotníctvo, ale aby bol zaťažovaný každý jeden zamestnanec osobne. V tom prípade súhlasím už, a aj vy súhlasíte tým pádom, so spomínaným argumentom, že je to maskovaná zdravotná daň. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová, ja vám chcem skutočne poďakovať za seriózny, vecný a odborný charakter vášho vystúpenia a za to , že ste si skutočne seriózne osvojili danú problematiku. Toľko len z hľadiska môjho vystúpenia.

Ďakujem pekne za slovo. Niekoľko poznámok.
Pán poslanec Kaník, zákon mal obsahovať tento návrh. Zákon bol v prvom čítaní v septembri, keď ešte nič nehrozilo a ešte vláda fungovala. A vtedy sa na to zabudlo a ani v prvom čítaní sa k tomu nikto nevyjadroval, že máme nejaký záväzok. V druhom čítaní sme to schválili, prišlo to ad hoc. My sme zvyknutí v tejto Národnej rade na to a ešte na horšie ad hoc pozmeňujúce návrhy. Čiže ja s vami súhlasím, že to treba prehodnotiť, že je to istým spôsobom záťažou.
A tu hneď sa vyjadrím k pani poslankyni Blahovej. Ja som hovorila, že mohlo by to stáť poisťovne, ak by sa táto povinnosť preniesla nie na zamestnanca, ale na zamestnávateľa, lebo on je povinný vytvárať také podmienky, aby neohrozoval svojho zamestnanca. Čiže ja si nemyslím, že preniesť všeobecne na štát zodpovednosť za svoje firmy tiež nie je veľmi seriózne. Opäť hovorím, treba to prehodnotiť, nikdy som nebola nejaký veľký nadšenec tejto služby, pokiaľ nespĺňala by podmienky. Ale poznám aj ja v reálnom čase niekoľko prípadov v Košickom kraji, keď práve táto preventívna zdravotná prehliadka cez zdravotnú službu a cez zamestnávateľa našla vážne zdravotné problémy u pracovníkov.
A ešte možno jedno. Pán poslanec Ondruš, tá sankcia môže hroziť, ale bola by som najradšej, keby sme možno aj v niektorých veciach nemuseli mať vždy všetky len právne akty Európskej únie, lebo toto je možno jedna z vecí, ktorá by bola veľmi dobrým národným legislatívnym zámerom. Každý z nás vie, čo by v tej krajine bolo potrebné strážiť, ale raz sme vstúpili do nejakej veľkej rodiny... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)