26. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie nepožiadal ani jeden poslanec.
Na úvod mi dovoľte ospravedlniť oneskorené začatie rokovania. Ale aj vo vzťahu k tomu, čo prebiehalo včera na eurovýbore, sme sa radili ako ďalej. Pravdepodobne bude dnes ešte k tomu aj grémium a tam sa dozvedia vaši zástupcovia viac.
Budeme teraz pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 (návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014),

ktorý máme ako tlač 495.
Vítam podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša na dnešnom rokovaní, rovnako aj pána poslanca Jozefa Kollára, predsedu výboru, ktorý je spravodajcom pre tento zákon roka.
V rozprave pokračujeme ústne prihlásenými poslancami, je ich celkom 33. Ako prvý sa prihlásil ústne do rozpravy pán poslanec Dušan Bublavý, ktorému dávam slovo, a pripraví sa do rozpravy pán poslanec Pellegrini.
Nech sa páči, pán kolega.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prejednávame v týchto dňoch zákon roka, štátny rozpočet. Na kvalite tohto rozpočtu sa, samozrejme, podpísal fakt, že ho zostavovala vláda, ktorú spájala túžba po moci, a nie jasný program rozvoja Slovenska. Celý rok sme nič iné nepočuli, len výhovorky, že musíme šetriť, lebo ľavica rozhadzovala, ale fakty a čísla ukazujú úplne niečo iné. Zadlženosť Slovenska počas vášho vládnutia vzrástla, po mnohých rokoch reálne mzdy klesli a nezamestnanosť je stále veľmi vysoká, je tretia najvyššia v Európskej únii. Hneď ako ste sa ujali vládnutia, deklarovali ste, že len vy, pravica, tu nastolíte poriadok a konsolidujete verejné zdroje. Ale aká je skutočnosť? Kolabuje zdravotníctvo, školstvo, samospráva, je podhodnotené financovanie sociálnych služieb. To všetko je dôsledok vašich experimentov. Rozpočet na rok 2012 vôbec nezohľadňuje záväzky, ktoré sme prijali pri vstupe do Európskej únie. Spomeniem ako príklad záväzok, že obce nad 2 000 obyvateľov majú mať do roku 2015 vybudované čistiarne odpadových vôd a kanalizácie. To by musel byť ale zázrak, ak by táto podmienka bola splnená. Rozpočet nedostatočne zohľadňuje financie samosprávy, prenesené kompetencie, je ich 4 500, finančne nie sú pokryté, tie, ktoré prešli priamo od štátu na samosprávu. Obce a mestá dennodenne zápasia s nedostatkom finančných zdrojov. Príjem samosprávy tvoria miestne dane a poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ako aj dane fyzických osôb, ktoré dostáva samospráva od štátu. Niektorá obec mala šťastie, že dostala v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov viac, niektorá menej majetku. Ale i ten v mnohých prípadoch bol v dezolátnom stave. A namiesto toho, aby bol pre obec prínosom, ostal na ťarchu. Jedná sa o budovy škôl, škôlok, zdravotníckych zariadení, ktoré pri preberaní od štátu boli naozaj v dezolátnom stave. Rovnako sa to týka ciest, vodných tokov a tak ďalej a tak ďalej. Obce si na to, aby zabezpečili funkčnosť, museli v mnohých prípadoch požičať a teraz zápasia doslova o existenciu. Namiesto toho, aby ste podporili rozvoj vidieka, kladiete polená vo forme prijatých zákonov, ako je napr. zákon o dani z príjmu, keď sa zrušil odsek, ktorý oslobodzoval dane a mestá od povinností platiť daň z príjmu. Rovnako prijatím zmien zákona o miestnych daniach a poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa znížil príjem do rozpočtu obcí, resp. nútia obce a mestá k zvýšeniu dane z nehnuteľností občanom. A rovnako si treba uvedomiť, že obce financujú pomocou eurofondov aj zamestnanie dlhodobo nezamestnaných občanov. Ale na to, aby sa eurofondy mohli čerpať, tak je nutné spolupodieľať sa na financovaní týchto projektov.
Vážený pán minister, dôsledkom vašich reforiem hospodársky rast sa zastavil, ba nakoniec stále klesá. Strana SMER – SD vám niekoľkokrát ponúkla riešenia, aby sa tento stav zmenil. Pravica dlhodobo odmieta naše návrhy, ktoré aspoň čiastočne vylepšujú príjmovú stránku rozpočtu. Tvrdíte, že máte lepší koncept. Ja si dovolím povedať, že to ste hovorili na začiatku vládnutia. A výsledok je aký? Máme tu predčasné voľby, protestujúcich lekárov, nespokojných učiteľov, starostov a primátorov obcí. Vaša pripravovaná daňovo-odvodová reforma narazila na veľký odpor živnostníkov. Zastavili ste výstavbu diaľnic. A snažíte sa presvedčiť verejnosť, že budete stavať omnoho lacnejšie. Ale realita je iná. Vo vládnom programe ste mali jeden záväzok, a síce zlepšenie podnikateľského prostredia. Akým spôsobom to chcete dosiahnuť? Tým, že znížite vo výdavkovej časti rozpočtu štátny príspevok na podporu politiky zamestnanosti, kde sa oproti roku 2011 výdavky znížia o 69,4 %, alebo že znížite podporu podnikania v rámci rezortu hospodárstva z 39,33 mil. na 18,5 mil. eur, pri investičných stimuloch zo 63,46 mil. na 30,98 mil. eur? Tieto opatrenia sú jasným dôkazom toho, že jedno hovoríte a druhé robíte, je to jasný dôkaz vašej bezradnosti, a teda vašej neschopnosti vládnuť. Škrtanie vo výdavkovej časti nie je liekom na všetko. Treba prijímať stimulačné opatrenia, ktoré v budúcnosti prinesú peniaze do štátneho rozpočtu. Treba podporiť vytváranie nových pracovných miest, podporiť podnikateľské prostredie, ale nie rečami, ale skutkami. A tento predložený rozpočet nič také neprináša. Chápem, že sa blížia voľby. A tie poslúžia všetkým súčasne vládnym stranám ako výhovorka, že to je prekážka, ktorá im zabránila úspešne dotiahnuť svoje reformy do konca. Ale zabudli ste si uvedomiť, že nedôveru ste si dali sami sebe. Aj to je dôkaz neschopnosti vládnuť. A viem si tiež živo predstaviť, ako budete klamať, že nechcete už uťahovať opasky a že všetky vaše opatrenia nebudú na úkor životnej úrovne ľudí. A tu si dovolím povedať, že chcete toto dosiahnuť na úkor samosprávy. Ale samospráva, to sú ľudia. A na to táto vládna koalícia celkom zabudla. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa nehlási nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
A ďalší, ktorý sa prihlásil do rozpravy, je pán poslanec Peter Pellegrini. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženému návrhu štátneho rozpočtu.
V rozpočte sa v tej textovej časti uvádza, že nie je bez rizík. A sú tam uvedené pod písmenami A až D štyri riziká, ktoré môžu ovplyvniť teda finálny výsledok toho roka rozpočtového. Sú tam uvedené také veci ako neistota spojená s vývojom svetovej ekonomiky, mnohé súdne spory, neistota hospodárenia vyšších územných celkov, miest a obcí. A ja by som rád doplnil k týmto štyrom ešte ďalšie riziko. A to je riziko, že Slovenská republika nebude schopná čerpať zdroje z európskych fondov, aspoň v takej úrovni, v akej je to naplánované, kde dokonca vláda plánuje využiť menší objem finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov ako tomu bolo v pláne na rok 2011, kde takou kozmetickou úpravou, znížením sumy na kofinancovanie, sa asi snaží vylepšiť ten schodok, ktorý si naplánovala. Ale či je toto správna cesta? Nie, nemyslím si, že áno. A považujem takýto systém narábania s číslami a hlavne so zahrávaním sa so štrukturálnymi fondmi a vylepšovanie si schodku cez zníženie sumy na kofinancovanie za zvrátené.
Určite mi bude pán minister argumentovať, ako sa výrazne zlepšilo to čerpanie a kontrahovanie štrukturálnych fondov. Preto mi dovoľte, aby som tu predniesol aktuálne čísla, resp. čísla spred mesiaca, tak ako ich uverejnil štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Ján Hudacký. Dovolím si teda zacitovať konkrétne čísla o čerpaní štrukturálnych fondov Európskej únie. Čerpanie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na realizovanie projektov v rámci všetkých operačných programov, referenčného rámca, bolo k 30. 9. 2011 vo výške 2,446 mld. eur, čo predstavuje 21,28 % z alokácie na programové obdobie 2007 – 2013. Najvyššie čerpanie dosiahol operačný program Technická pomoc, s úrovňou 33,73 %. Operačný program Zdravotníctvo a Regionálny operačný program zaznamenali výrazný nárast v prvej polovici tohto roka a priblížili sa tak svojou úrovňou k operačnému programu Technická pomoc. Podpriemerne nízku úroveň čerpania, od 10 do 20 %, dosiahli operačný program Výskum a vývoj, operačný program Životné prostredie, operačný program Vzdelávanie. Ešte raz pripomínam, že citujem oficiálne vyjadrenie štátneho tajomníka ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Najrizikovejším operačným programom je operačný program Informatizácia spoločnosti (čerpanie na úrovni 7,32 %). Čerpanie prevyšujúce priemer Slovenskej republiky dosahujú okrem uvedených operačných programov aj Zamestnanosť a Sociálna inklúzia, operačný program Doprava, operačný program Bratislavský kraj. Medzi rizikové operačné programy môžeme zaradiť operačný program Vzdelávanie, operačný program Životné prostredie, operačný program Výskum a vývoj, pri ktorých čerpanie je nižšie ako priemerné čerpanie v rámci referenčného rámca na programové obdobie 2007 – 2013.
Najvyšší rast čerpania v sledovanom období od júna 2010 až po september 2011 dosiahol operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, kde došlo k nárastu o 22,69 percentuálneho bodu, a operačný program Zdravotníctvo, kde došlo k nárastu o 21,12 percentuálneho bodu. Regionálny operačný program má nárast 20,27 % a operačný program Bratislavský kraj má nárast o 17 %, naopak, najnižší rast čerpania od začiatku sledovaného obdobia dosiahli operačný program Informatizácia spoločnosti (6,17 %), operačný program Vzdelávanie (6,59 %).
Dôležité je hovoriť okrem čerpania aj o zazmluvnení. Takže pri zazmluvnení kontrahovanie finančných prostriedkov štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 30. 9. 2011 bolo vo výške viac ako 7 mld. eur, čo predstavuje 64,84 % z alokácie na programové obdobie 2077 – 2013. Medzi operačné programy s najvyššou mierou kontrahovania opäť patrí Zdravotníctvo, Technická pomoc, Regionálny operačný program a operačný program Zamestnanosť a Sociálna inklúzia. Naopak medzi operačné programy s kontrahovaním výrazne pod priemerom Národného strategického referenčného rámca patria operačný program Bratislavský kraj, operačný program Informatizácia spoločnosti, operačný program vzdelávanie, v porovnaní so stavom 30. 6. 2010, uvediem, kontrahovanie vzrástlo o 24,06 percentuálneho bodu, aby som bol presný. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, pretože v situácii, keď každý mesiac pomaly prehodnocujeme úroveň budúceho hospodárskeho rastu v rámci nielen Európy, ale aj našej krajiny, považujem neschopnosť čerpať alebo pomalé čerpanie štrukturálnych fondov naozaj za absolútny hazard, pretože tie miliardy, ktoré máme k dispozícii, sú nenávratné prostriedky, ktoré by sme mali práve v týchto ťažkých časoch využiť čo najviac, pretože ide o zdroje, ktoré nemusíme vracať späť, na ktorých sa musíme podieľať s tým kofinancovaním. Samozrejme, zvýšené kofinancovanie bude mať dopad na verejné financie. Ale myslím si, že ten efekt, ktorý prinesú tie investované peniaze, je podstatne vyšší ako nárast výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kofinancovania štrukturálnych fondov. Preto neviem pochopiť, prečo sa vláda k týmto fondom stavia tak a prečo také nízke ciele si stanovila na budúci rok, keď ešte uvažuje so zníženým čerpaním a so znížením kofinancovania. Včera tu pán poslanec Záhumenský hovoril, že keď sa zníži množstvo napr. kráv o 100 kusov, že koľko ľudí príde o prácu. Preto sa pýtam, koľko asi tak ľudí môže prísť o prácu alebo u koľkých ľudí ju neudržíme, ak sem neinvestujeme miliardu, dve alebo tri miliardy slovenských korún. Takže naozaj to je také jednoduché porovnanie, ale naozaj pre tú ilustráciu, pre ľudí, aby sme chápali, čo všetko za tie štrukturálne fondy je možné dosiahnuť, minimálne ako prispieť určitým percentom k hospodárskemu rastu a prispieť k udržaniu a možno aj k zvýšeniu zamestnanosti alebo aspoň k jej udržaniu, keďže tej práce je naozaj málo.
No a čo je najzarážajúcejšie na tomto celom. To je, že je tu pán minister financií, ktorý práve má vo svojom rezorte pod dozorom a pod dohľadom operačný program Informatizácia spoločnosti. No a z toho, čo som vám prečítal, z tých oficiálnych informácií jasne vyplýva, že práve tento operačný program je absolútne najhorší v rámci ostatných rezortov. Pán minister, vy sa prezentujete vždy ako minister, ktorý je schopný, múdry, šikovný. Ale, žiaľ, v tomto vás predbehli všetci vaši kolegovia, všetci ostatní ministri vašej vlády, pretože tí to plnia aj keď nie bohvieako, ale vždy lepšie ako vy. A som veľmi prekvapený, pretože informatizácia spoločnosti, je to eGovernment, širokopásmový prístup, samozrejme, digitalizácia kultúrneho dedičstva. Ale minimálne v tom eGovernmente tieto zavedené procesy by mali zjednodušiť fungovanie štátnej správy, zlacniť jej fungovanie. A keď vaším záujmom je, aby štát fungoval lacnejšie a efektívnejšie, neviem pochopiť, prečo operačný program pod vaším dozorom a vaším dohľadom je najhorší alebo patrí k jedným z najhorších v rámci celej tej skupiny operačných programov. Preto mi dosť nie je ani jasné, na základe čoho ste dostali aj tú cenu, že ste boli ocenený ako šiesty najlepší minister financií v rámci Európskej únie. Možnože je to aj preto, lebo im nemíňate štrukturálne fondy a tým pádom šetríte Európskej únii tie peniaze. A to ma veľmi mrzí, pretože každé jedno euro, ktoré tu dokážeme preinvestovať, zostane tu a urobí efekt v našom hospodárstve. Takže viem, že sa vám to možno nebude páčiť, že mi poviete, ako ste to razantne teraz rozbehli. Ja evidujem minimálne niekoľko pilotných projektov na vyšších územných celkoch a krajských mestách, ktoré boli dávno vysúťažené v zmysle vízie, dávno nakontrahované. Jeden a pol roka, odkedy ste vo vláde, sa nepohlo nič. Tie mestá neinvestujú do svojej infraštruktúry v oblasti IT technológií, pretože očakávajú, že budú to môcť spraviť z tých operačných programov, ktoré vo výzvach boli úspešné. Žiaľ, musia teraz tak činiť, mnohé z vlastných zdrojov sú tie, ktorými zase zaťažujú svoje vlastné obecné rozpočty. A nemyslím si, že toto je tá správna cesta. Preto pevne verím, že v marci dôjde k zmene a čísla, ktoré ste si stanovili v rozpočte, minimálne v tejto časti čerpania štrukturálnych fondov, sa nenaplnia a budú podstatne a podstatne väčšie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Magda Košútová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo dávam pani poslankyni Košútovej.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Pellegrini, neschopnosť čerpať zdroje z Európskej únie je skutočne na škodu Slovenskej republiky. Myslím si, že od vstupu do Európskej únie si mnohí sľubovali výrazné zlepšenie životnej úrovne. Pokiaľ nebude dostatok finančných prostriedkov, ťažko sa tu niečo vybuduje. Skutočne je hazardom znížiť za tejto situácie kofinancovanie programov z európskych fondov. Veď aj stará ľudová múdrosť hovorí, že krava dojí pyskom. Ďakujem pekne.

Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Martin Fronc.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nechcem hovoriť dlho.
Prvá vec. Už to tu viackrát zaznelo, že Slovensko potrebuje v tejto chvíli schváliť rozpočet, aby bol aspoň aký-taký signál o našej stabilite a dôveryhodnosti. Na druhej strane keby som to vyjadril jazykom matematikov, je to nutná podmienka, určite nie postačujúca pre to.
Ale to, čo pokladám za vážnejšie. Keď tu bola diskusia, tak som počul názory o vyrovnanom rozpočte a podobne. Rozpočet napísať sa dá akýkoľvek, schváliť sa dá takisto. Ale dôležité je, aby bol naozaj aj reálny a udržateľný. A z tohto pohľadu všetci sme zaregistrovali, bolo to nakoniec aj v médiách, že Slovensko si už druhýkrát nedokázalo požičať. To znamená, že nedokázalo predať dlhopisy, tak ako sme to potrebovali. A v tejto súvislosti ma zaujíma, čo potom bude, pretože tá informácia hovorí, že máme dnes hotové peniaze takpovediac na niekoľko mesiacov, na pol roka. Takto to aspoň zaznelo. Sú rôzne cesty na to.
Len tak trošku pre ilustráciu dvoma vetami. V histórii keď minul peniaze Filip II. Pekný vo Francúzsku, tak siahol na templárov, ich zlikvidoval dúfajúc, že tam je veľký poklad. Templári totižto naozaj fungovali aj ako bezpečnostné bankové domy. Nenašiel nič. Ale toto nie je tá cesta.
Jedna cesta je, že tá pôžička bude za oveľa väčšie úroky urobená. No ale myslím si, že by to nebolo dobré, ak by sme mali dlhopisy za úroky také, ako keď si požičiavala vláda Vladimíra Mečiara na stavanie diaľnic, 17,2 %. To sú úžernícke úroky. A to už je katastrofálny stav.
Druhá šanca je, však sme aj to skúsili, že jednoducho budú tvrdé reštrikcie, že bude viazanie v kapitolách jednotlivých rezortov. No v tomto napätom rozpočte to si tiež dosť dobre už neviem predstaviť. A tak poviem nie celkom ekonomicky, ale tá myšlienka je, myslím, zrejmá, a siahli po nej už aj iné krajiny, jednu možnú predstavu, prečo by štát nemohol vypísať dlhopisy, samozrejme, nie s hodnotou takou veľkou, ale pre obyčajných slovenských sporiteľov, to znamená v nominálnej hodnote tisíc, päťtisíc eur ap., trojročné, päťročné. Celkom iste ich úročenie pre obyvateľov by bolo lepšie ako dnes ich úročené vklady v bankách. Garancie štátu by tam v podstate nič nemenili, pretože aj dnes v súčasnom stave do 100 000 eur štát garantuje úspory jednotlivcov v plnej výške. No myslím si, že boli by s tým, samozrejme, spojené isté administratívne náklady technické. Ale myslím si, že by to nebolo to rozhodujúce. A faktom je, že tie úspory obyvateľstva sú. Čiže bolo by to systémom, že ľudia pomôžu vlastnému štátu. A súčasne by to bolo pre nich takisto, si myslím, výhodné.
Prečo hovorím o tom teraz. Jedno staré latinské príslovie hovorí, že qui cito dat, bis dat, kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Dnes ešte v tej situácii nie sme, ale keby sme k tomu pristúpili v okamihu, keď už naozaj bude situácia, že Slovensko si nebude vedieť plniť svoje záväzky, myslím si, že to je v oveľa horšej situácii. Čiže zaujímala by ma potom reakcia na tento spôsob riešenia vaša, pán minister. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Juraj Blanár. V sále ho nevidím, stráca poradie.
Teraz by mal vystúpiť pán poslanec Ján Počiatek. Ani toho v sále nevidím. Takže tiež stráca poradie.
Na druhej strane Ľubomír Želiezka je v sále. Takže, nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor na vaše vystúpenie v rozprave.

Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súvislosti s predkladaným návrhom štátneho rozpočtu mi dovoľte v rámci rozpravy upriamiť vašu pozornosť aj na oblasť športu. Chcem vám dať do pozornosti, kolegyne, kolegovia, ako veľmi záleží tejto vláde na financovaní športu, hlavne toho výkonnostného, o čom veľa napovedá aj programové vyhlásenie vlády a návrh štátneho rozpočtu.
Vo svojom programovom vyhlásení sa, samozrejme, problematike športu venovala aj súčasná vláda v dvanástich riadkoch, podčiarkujem ešte raz, v dvanástich riadkoch, a to nie príliš konkrétne. Ale predsa sme sa dozvedeli o plánovanej podpore športu v nasledujúcom období. Vety, ako vláda bude finančne podporovať mládežnícky šport na školách, resp. štát zabezpečí postupný nárast financovania športu, sú pekné. A preto sa všetci športovci náramne tešili na ich napĺňanie a konkrétnu realizáciu. V tomto vyhlásení sa vláda o. i. zaviazala, že vzniknú jednoznačné pravidlá budovania športovej infraštruktúry, že bude klásť dôraz na to, aby športové aktivity a súťaže financované z verejných zdrojov boli určené nielen pre talentovaných, ale vďaka primeranej štruktúre pre všetkých. V prílohách predloženého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 sú v rámci výdavkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky uvedené aj výdavky na Národný program rozvoja športu so zámerom vytvoriť optimálne podmienky pre rozvoj športu v rôznych formách a úrovniach a pre úspešnú športovú reprezentáciu a propagáciu Slovenskej republiky. Údaje o navrhovaných výdavkoch štátneho rozpočtu na rok 2012 však prezrádzajú, že vláda sa v roku konania olympijských hier snaží šport skôr likvidovať, ako podporovať. Zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre v § 13 ustanovuje, že zdrojmi financovania telesnej kultúry sú aj prostriedky štátneho rozpočtu najmenej vo výške 0,5 % jeho ročného objemu alebo prostriedky štátneho rozpočtu ustanovené osobitným zákonom o podpore športu. Tieto zákony asi nepozná nielen vláda, ale ani minister Jurzyca, ktorý má šport vo svojom rezorte. Napriek tomu, že zatiaľ nepoznáme budúcoročné výdavky ministerstva obrany a ministerstva vnútra pre ich rozpočtové organizácie, Vojenské športové centrum, resp. Stredisko štátnej športovej reprezentácie. Dá sa povedať, že vláda plánuje na šport vynaložiť iba asi 0,21 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2012. Podobne macošsky sa správala k športu aj v schválenom rozpočte na tento rok. Dopriala mu rovnako biednych 0,21 %. V porovnaní s rokmi, keď vládu viedol Robert Fico, ide o prepad štátnych dotácií na šport viac ako 50 %. A určite nemôžeme čakať, že sa športu ujdú nejaké dotácie z rezervy vlády či predsedníčky vlády. Prečo? Pretože po nastúpení vlády Ivety Radičovej bol s účinnosťou od 1. januára 2011 zrušený výnos o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády, ktorý umožňoval uchádzať sa o dotácie aj športovému hnutiu počnúc vidieckym klubom a končiac športovou reprezentáciou Slovenska. Tento výnos nahradil zákon č. 524/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý športové hnutie vyčiarkol spomedzi uchádzačov o dotácie. To, že terajší minister školstva, vedy, výskumu a športu sa zatiaľ na šport poriadne nepozrel, že ho nezaujíma, je už známe celej športovej obci. A tak nečudo, že navrhované výdavky na Národný program rozvoja športu aj keď oproti roku 2011 mierne vzrástli, no vtedy boli historicky najnižšie, sú značne skromné. Zahanbujúcich 30,4 mil. eur, ak chcete inak, predstavuje až, podotýkam slovo až, 1,25 % z navrhovaných výdavkov ministerstva v roku 2012.
Slovenská republika sa navrhovanými výdavkami na šport zo štátneho rozpočtu v roku 2011 zaradila na chvost európskeho rebríčka. A toto nelichotivé umiestnenie mieni urputne obhájiť aj v roku 2012. Niektorí tu sediaci poslanci z už rozpadnutého zlepenca púšťali síru na predchádzajúcu vládu Roberta Fica za to, že štátne dotácie smerovali aj na výstavbu, modernizáciu či rekonštrukciu športových zariadení na dedinách a mestách, najmä na kryté zimné štadióny či multifunkčné športové ihriská. Asi im prekážalo, že z príjmu štátneho rozpočtu, do ktorého prispievajú občania či právnické osoby z každého kúta Slovenska, sa umožnilo desaťtisícom detí, dospelých tráviť voľný čas športovými aktivitami na moderných športoviskách. Táto vláda asi nepozná či nechce poznať dokumenty, ktorými Európska únia odporúča vládam členských štátov podporovať šport na regionálnej a komunálnej úrovni, teda šport pre všetkých. V tomto roku neuvoľnila na jeho podporu v regiónoch ani cent. A ukazuje, že v budúcom roku nemieni ani trocha ustúpiť od tohto nielen antišportového, ale ani antisociálneho konania. Asi je spokojná s tým, že na Slovensku je napr. iba 45 krytých zimných štadiónov, na jeden nich pripadá cirka 120 000 obyvateľov, že viacero okresných miest doteraz nemá žiadny zimný štadión. Asi je pre vládu znižovanie deficitu verejných financií na úkor napr. budovania športovísk jednoduchšou cestou, čo ale v konečnom dôsledku môže znamenať, že hlavne mládež namiesto pozitívnej voľnočasovej aktivity sa nám bude ešte viac venovať aktivitám, ktoré budú znamenať vynakladanie ďalších prostriedkov, napr. na liečbu drogovo závislých. Preto, vážené kolegyne, kolegovia, aj toto je jeden z dôvodov, prečo návrh štátneho rozpočtu nepodporím. Ďakujem pekne.