26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, pán minister, páni poslanci, na káve alebo kde, chápem tento predložený zákon ako pokus o riešenie situácie, ktorú nespôsobil ani tento minister, ani súčasné vedenie lesov. To na jednej strane. Na druhej strane potrebuje sanovať problém, ktorý v danej chvíli vyvstal tým, že štátny rozpočet dal povinnosť štátnemu podniku odviesť do štátneho rozpočtu 20 mil. eur, čo je zase, myslím si, namieste, je to správne, je to v poriadku, keď štátny podnik má platiť renty, to znamená mal by slúžiť na podnikanie, na zisk.
Musím povedať, že štátny podnik bol ziskový v minulosti iba pri jednom ministrovi, a to je súčasný minister. To, čo som vám tu už raz vysvetľoval, že za rok a pol dokázala garnitúra predchádzajúcej vlády, ale samozrejme na lesoch pôsobila garnitúra, syn nášho najnepopulárnejšieho politika modernej doby podľa posledných prieskumov, ktorý spôsobil svojimi nevýhodnými zmluvami, podpismi veľmi nevýhodných zmlúv, dlhodobých, na dodávku guľatiny, veľmi nepriaznivú situáciu v drevospracujúcom priemysle, pretože ako správni národovci, ako správni Slováci, podpísali zmluvu nie s odberateľmi, ale s obchodnými firmami, ktoré v tejto chvíli to isté drevo predávajú o 30 eur drahšie, ako je súčasná cena na trhu. Čiže 30 eur ide do súkromného vrecka z každého jedného kubíka a niekto sa dobre vychechtáva a je spokojný, dokonca môže urobiť aj čestné daňové priznanie, pretože všetko je legálne, všetko je v poriadku, akurát štátne lesy, s prepáčením, nemajú z čoho žrať. Ale to už tak býva v našom štáte, a teda je dobré, aby sa tieto strany naspäť vrátili do parlamentu, aby mohli znovu bačovať a aby mohli ďalej zveľaďovať slovenské hospodárstvo aj štátne lesy.
Druhý spôsob, ako sa dalo získavať prostriedky minimálne na chod a teda na správu neodovzdaných lesov, je výkon práva poľovníctva. To je téma, ktorá je dlhodobo zanedbávaná alebo opomínaná, pretože vždy sa nájdu záujmy lobistických skupín, ktoré majú tendenciu najímať lukratívne lesné celky, ktoré majú výnimočnú poľovnú hodnotu, za ceny, ktoré sú veľmi smiešne. Čiže iba raz sa stalo, že ozaj bol odlov a prírastok hodnotený trhovo, a tak boli aj stanovené ceny poľovných revírov, ale samozrejme, že sme na to znovu zabudli a prenajímame 4000-hektárové, 5000-hektárové poľovné revíry za 3 tisíc eur, čo je hodnota jedného strieborného jeleňa, ani nie viac.
Čiže toto všetko som si pokladal, potrebo... povedať na úvod, pretože bez tohto entrée tie ďalšie slová vlastne by nemali ten správny zmysel a menili by možno aj zmysel alebo podstatu slov, ktoré chcem povedať.
Nie som nadšený z tejto novely a vítam návrh predsedníčky výboru a budem takýmto spôsobom teda aj hlasovať. To znamená, že treba sa ďalej zapodievať s týmto návrhom a treba vyriešiť problematiku, ktorá je navrhovaná trošku iným spôsobom a konsenzom vlastne s tými, ktorých sa týka. To znamená s neštátnymi vlastníkmi lesov, ktorým lesy z akýchkoľvek dôvodov neboli vydané.
A teraz o tej tortúre nevydávania. Tá už tu bola omieľaná z každej strany niekoľkokrát. Snaha, či politikov, či združenia, únie neštátnych vlastníkov a podobných všelijakých združení nateraz nedoznala ten úspech, aký by po dvadsiatich rokoch po revolúcii a po reštitúciách, ktoré mali prebehnúť podstatne rýchlejšie, keďže znárodnenie prešlo luskom alebo lusknutím prstom, a dvadsať rokov vlastne tento štát robí prieky vlastníkom pri nadobudnutí vlastníctva.
Samozrejme, že sa na tom podieľajú z istej miery aj štátne lesy a či sa to bude páčiť, alebo nebude páčiť vedeniu štátnych lesov, či súčasnému alebo... Sú procesy, ktoré bežia pomaly, a nehovorím teda už o obvodných lesných úradoch a ďalších inštitúciách, ktoré sú pri tomto dôležité a rozhodujúce. Čiže ale tu treba zmeniť asi legislatívu, a tú poslednú fázu odovzdávania ozaj treba zrýchliť, pretože ja sa fakt čudujem vlastníkom, či pôdy poľnohospodárskej, či lesnej, že toto toľké roky trpia a že sa nedomáhajú svojho práva podstatne razantnejšie a zmysluplnejšie.
Myslím si, že je ešte jeden náhľad, ktorý treba otvoriť a ktorý treba riešiť a netreba pred ním strkať hlavu do piesku ako pštros, čo robíme už dlhé roky a vlastne dávame súhlas na neskutočnú právomoc pre všetky inštitúcie, ktoré sa pohybujú okolo životného prostredia, či sú tu vládne alebo neštátne, a to je otázka postoja k ťažbe kalamitného dreva v chránených územiach, ktorých na Slovensku máme prebytok, nadbytok a hádam, možnože sme najbohatší v celej Európskej únii. V tejto chvíli podľa odhadov kvalifikovaných ľudí, leží na zemi 300- až 400-tisíc metrov kubických dreva. To je presne to, o čo sa uchádza pán minister týmto návrhom riešenia, aby vlastne mohol vyťažiť drevo v takýchto objemoch. Je isté samozrejme to, že pri kalamitnom dreve nedosiahne také speňaženia, s akými tu kalkuluje, ale vedelo by to do istej miery poriešiť problém, o ktorom sa hovorí. Ešte takú poznámku k tomu, že tie čísla, ktoré sa týkajú ako zamestnanosti, nepokladám celkom za dobre vyriešené alebo dobre vypočítané, pretože dnes rentabilita spracovania a vybavenosť aj tých menších píl je už technologicky na úrovni, to znamená, že je už podstatnejší počet zamestnancov, to znamená neohrozujeme v tisícoch, ale ohrozujeme v stovkách zamestnaneckých miest, alebo teda neohrozujeme. Ohrozili tí, ktorí urobili zlé zmluvy a ktorí jednoducho vyfúkli hlavnú spracovateľskú surovinu, a teda predmet podnikania tým, ktorí si ich takto postavili niekoľko rokov dozadu a ktorí investovali do technológií.
Čiže doporučujem, aby sme teda postupovali takým spôsobom, aby tie hospodárske opatrenia, to znamená ťažbu na pozemkoch známych vlastníkov, ktorým nebola pôda vydaná, aby sme ju nekonali bez ich súhlasu, bez ich vedomia a uložili im prevziať svoj majetok. To, či ju budú vlastne ďalej spravovať štátne lesy alebo si ju budú spravovať sami alebo v nejakých spoločenstvách na princípe obchodnej organizácie, akejkoľvek, to už nechajme na vlastníkoch. V tejto chvíli, pokiaľ vám viem dobré čísla, alebo ak sú teda správne, tak vieme o dvestotisíc hektároch neštátnych, neodovzdaných lesných pozemkov a tu treba ozaj riešiť v spolupráci s nimi, pretože vyťažiť im v tejto chvíli les, samozrejme prebierkovým spôsobom, nie holorubom, ale vyťažiť im les, nepokladám celkom za korektné. Čiže prihováram sa za to zmierlivejšie riešenie, ktoré síce nebude promptné a rýchle, ale myslím si, že dôjdeme k spravodlivému riešeniu, tak ako to predložila v návrhu na uznesenie predsedníčka výboru.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová ako predsedníčka výboru. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja by som možno len také dve alebo tri poznámky. Jedna je k tej ťažbe kalamitného dreva v chránených územiach. Áno, to drevo tam je, len tie problémy, ktoré sú dlhodobé medzi jednotlivými rezortami a výnimkami, ktoré sa dávajú a nedávajú, nezaručujú možno ten ekonomický prínos, ale treba hľadať riešenie. Je škoda, že sme na konci volebného obdobia, pretože sa tu rysoval aj nový zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý by bol vyriešil aj, verím, že aj tieto záležitosti. Čiže treba výnimky, a tam je to oveľa ťažšie.
To, čo zaznelo aj na výbore od jedného z kolegov, bolo, aby sme v prípade teda, že zákon sa bude prerokovávať ďalej, aby sme vyhláškou zakotvili, si myslím, také tie presné pravidlá, aby sa nestávalo, že jednotlivé lesné závody požadujú, pripravujú veci a žiadajú vždy niečo iné od tých vlastníkov, a tým pádom sa ten proces predlžuje. Čiže to je ďalšia možnosť, kde by sme vedeli garantovať alebo zagarantovať vlastníkom, že neprídu o ten svoj majetok.
A ešte možno taká poznámočka z tých listov. Včera som sa stretla aj so zástupcom, predsedom únie Združenia vlastníkov neštátnych lesov, ktorí iste radikálne zamietajú tento návrh zákona, ale po osobnej diskusii a vysvetlení si tých postupov, že by sme mohli v druhom čítaní rokovať až v januári, tak, a čo chceme tam zakotviť, myslím si, že ich stanovisko nebolo celkom negatívne. A preto ma mrzí aj to, že navrhovaná zmena je klientelistická, zameraná na neprimeraný, hospodársky škodlivú podporu, pod... lesov. Myslím si, že tá obava vyplýva z jedného prečítania zákona. Ale v súvislostiach je to skutočne o ľuďoch, ktorí ten zákon napĺňajú.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady. Ďakujem každému, kto vystúpil v rozprave a začal by som snáď od posledného, ktorý sa prihlásil, pána poslanca Radošovského. To, čo do tej dôvodovej správy nebolo napísané, to ste asi najvýstižnejšie pomenovali, pretože tie dôvody sú, vychádzajú z toho trhu, ktorý je. A naším cieľom je riešiť tento problém.
A v každom prípade chcem každého z vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ubezpečiť, že nie je cieľom tejto novely zbaviť vlastníctva kohokoľvek, alebo vydrancovať neštátne neodovzdané lesy. Ale k pravde patrí aj to, že v týchto prípadoch už od roku 1991 existuje § 22 ods. 2, ktorý znie: "Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vzniká dňom účinnosti tohto zákona, alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah." To znamená, že v prípade známych vlastníkov, ktorí neprišli, alebo neznámych vlastníkov v oblasti lesného hospodárstva, ktorí sa neozvali, existuje dnes nájomný vzťah medzi štátnym podnikom. Veľakrát sa nám naskytne skutočnosť, že príde vlastník a povie, že toto je moje, prosím, neťažte. Štátny podnik prestane, nevykonáva žiadnu činnosť, dane musí platiť, ale nič sa ďalej nedeje. Lebo vlastník si nepokladá za svoju povinnosť prísť a prebrať tento majetok. To, že niekto dnes môže mať vlastníctvo a ústava mu garantuje nedotknuteľnosť toho vlastníctva, neznamená, že ústava mu garantuje len mať zisk z tohto vlastníctva, ale vlastníctvo je aj zodpovednosť, ktoré je s tým priamo spojené. V oblasti lesníctva je to naviazané na lesné hospodárske plány ako na štátny nástroj dozoru nad hospodárením.
Pán Záhumenský, správne ste odcitovali to, čo uviedlo ministerstvo spravodlivosti, ale zabudli ste pomenovať ďalšiu skutočnosť, že legislatívna rada vlády tento návrh zákona aj v skrátenom konaní schválila, a to po vysvetlení, že nie všetko rieši zákon 504/2003, ale sú časti, ktoré sú pokryté zákonom 229/1991, a práve to, čo rieši zákon 503 a aby tam nebola diera, chceme riešiť aj v zákone 229. V každom prípade musím povedať, že cieľ, ktorý vláda sleduje, je legitímny a je opodstatnený a nie je narušením rokovacieho poriadku, a to z dôvodu, že sleduje cieľ navýšiť štátny rozpočet Slovenskej republiky ako legitímny cieľ na potrebu prispieť do spoločnej kasy za využívanie štátneho majetku a sleduje legitímny cieľ zachrániť prácu dvom tisíc zamestnancov. To, čo vyslovil pán poslanec Radošovský, že tie čísla mu nesedia, my sme vychádzali z čísiel Zväzu spracovávateľov dreva, ktorí nám tieto čísla podkladali, teda aspoň v časti spracovateľov dreva. Tých 220 tisíc hektárov, ktoré dnes touto novelou sú dotknuté, musím povedať, že do dnešného dňa na 114 tisíc hektárov žiadny vlastník sa fyzicky neprihlásil u správcu tohto majetku, teda štátneho podniku, že si chce nárokovať tento majetok naspäť.
Dovoľte, aby som vyzdvihol pán čísiel zo štatistík štátneho podniku. Tak, ako som v úvodnej reči povedal pri uvedení tohto materiálu, celkovo sa obrátilo na štátny podnik vlastníci so žiadosťou o vydanie 940 tisíc hektárov. K dnešnému dňu z tejto výmery je 851 tisíc hektárov vydaných. To znamená, že o akýchsi veľkých extrémnych prieťahoch nie je možné sa vôbec vyjadrovať. Keď to porovnávam s tým, čo spravuje Slovenský pozemkový fond, tak je to alikvotne, ba by som povedal, že štátne lesy sú na tom lepšie ako Slovenský pozemkový fond vo vzťahu k reštitúciám a vlastnícky nevydokladovanej pôde. Ale taktiež je pochopiteľné, že chceme riešiť žiadosti, ktoré neboli napriek výzve štátneho podniku zo strany vlastníkov vydokladované, a takto vyzvané boli 8 193 vlastníkov na výmeru 19 818 hektárov. Jednoducho nevydokladovali. Potom sú pozemky, ktoré sú drobné, malé švíky, polhektárové, ktoré je možné efektívne vydať vtedy, keď sa vlastníci po drobení tohto majetku dohodnú a prevezmú tento majetok ako spoločný majetok. Nie je ochota vlastníkov postupovať ani takýmto spôsobom.
Na záver dovoľte mi jednu poznámku. Keď ktokoľvek na Slovensku zachytí informáciu o Uhorsku a Maďaroch, tak sa každému Slovákovi zježí srsť na chrbte. Ale každý Slovák v tejto krajine sa zubami nechtami drží uhorského práva v pozemkovom práve a nie je schopný prekonať bariéru, aby sme odišli od týchto praktík, ktoré sa už v strednej Európe uplatňujú len na území Slovenskej republiky. A to je skutočný problém, prečo nie je možné odovzdávať tento majetok. My keď chceme zachrániť a využívať stáročiami využitý majetok a prírodné bohatstvo tejto krajiny, tak musíme niekedy pristúpiť aj k takým riešeniam a k takým postupom, ktoré nie sú úplne štandardné. Preto možnože toto skrátené konanie je len posledným pokusom zachrániť dvetisíc pracovných príležitostí a zachrániť 4 milióny eur pre štátny rozpočet pre budúce obdobie a budúci rok, ktoré je pre nás veľmi napäté. A aby som vás ubezpečil, že štátny podnik koná a snaží sa získať maximum pre daňových poplatníkov tejto krajiny, tak vám musím povedať pár čísiel. Na rok 2010 mal štátny podnik naplánovaný zisk 832 tisíc eur. Po výmene garnitúry tento výsledok sa navýšil na 1 milión 700 tisíc eur. Pre tento rok už oproti plánu 1,9 milióna eur už štátny podnik sa nám javí, že bude mať hospodársky výsledok v objeme 8,8 milióna eur. Oproti plánu na rok 2010 rok 2011 je 10-násobne vyššie, pričom ťažba dreva klesla o 800 tisíc kubíkov. A skutočným problémom drevospracujúceho priemyslu dnes je pozostatok z predchádzajúceho volebného obdobia v podobe piatich nevýhodných zmlúv do roku 2020 pre vybraných exkluzívnych klientov. A preto musíme prikročiť aj k takým neštandardným riešeniam. A ja budem súhlasiť s každým návrhom riešenia, ktorý parlament v tejto chvíli príjme. Len by som chcel poprosiť pánov a panie poslankyne, aby skutočne rozhodovali skôr odborne s pohľadom na to, že sme v kríze a každé jedno pracovné miesto je veľmi cenné pre túto spoločnosť, aby sme sa na to nemuseli všetci skladať, a na druhej strane, aby sme sa pokúsili odhliadnuť od toho, že za pár mesiacov tu máme volebnú kampaň. Pretože keď z tohto urobíme volebnú kampaň, tak jednoznačne je možné povedať, že začiatkom budúceho roka 2012 dvetisíc ľudí pôjde na úrad práce. A myslím si, že žiadny politik bez rozdielu, či je v ktorom, v akom tábore, nepotrebuje takýto krok.
Ďakujem pekne.

Pán spoločný spravodajca, chce zaujať stanovisko?
Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení prítomní, konštatujem, že áno, malo by to byť o ľuďoch. O ľuďoch, ako aj tých, ktorí sú vlastníci, ako aj tých, ktorí tam vyrábajú, ako aj tých, ktorí rozhodujú, ako aj o nás. Musím povedať, že všetko tu vidíme cez nejakú prizmu financií, kubíkov dreva. To sa mi nepáči, otvorene poviem. Pretože, keď si pozrieme, že z tých 216 tisíc hektárov, ktoré nie sú, sú neodovzdané, 187 tisíc sa týka fyzických osôb, to znamená, že najviac sa tento navrhnutý spôsob spoplatňovania vlastne bude týkať týchto fyzických osôb. To sú tí najmenší. Áno, bolo povedané, sme v uhorskom práve. Je to tak. U nás sa mohlo deliť až na meter štvorcový. To je tá miera, ktorú môže podchytiť geometrický plán na katastri a zakresliť si to. Áno, je to pravda. Ale pýtam sa, čo ste urobili? Ja som tu, žiaľ, nebol. Som tu iba rok i štvrť. Alebo rok a pol, keď to vezmeme. Robil som v tom výkone. Bol som štátny zamestnanec. Žiaľ, nestihli sme to. Áno, ja som kvitoval pána ministra, že chcel, aby sme v tomto volebnom období zabezpečili všetky nájomné zmluvy, ktoré by mali byť urobené s vlastníkmi lesov a lesmi Slovenskej republiky. Žiaľ, nestihneme to asi. No, nemôžem takýmto spôsobom sa na to pozerať, pretože hovorím, ide tu o tých najmenších, najdrobnejších, ktorým, žiaľ, niektorí si neuvedomujú, že to vlastnícke právo, ktoré tu máme, a sme kritizovali socializmus, ktorý hovoril, že užívacie právo je negované, teda je nadradené vlastníckemu právu, že vlastník nemá šancu na nič. Pri odovzdávaní lesov sa povedalo, že lesný dielec, to je tá miera, ktorá je ochotná odísť zo štátnych lesov, a na základe toho bolo povedané, že sa musia združiť. No, ďakujem pekne. Som výlučný vlastník, mám pol hektára, mám sa združiť s niekym, ktorý prakticky, akonáhle sa združím, musím sa ho pýtať, môžem tam niečo robiť, alebo nemôžem tam niečo robiť v tom mojom lese? To je čo za výkon vlastníckeho práva? Keď sa mýlim, opravte ma. Ja to vidím takto. Takto to vidia moji voliči, ktorí proste prišli a hovoria, čo to sa tam deje? Ćo to chcete prijať? Tak, nehnevajte sa, ja som bol, bol som, keď sa odovzdávali lesy. Videl som koľko tisíc žiadostí tam je, visí. A viete kvôli čomu sa neodovzdáva? Pretože nie sú na to hmotné stimuly, aby tí ľudia, keď možno pred desiatimi rokmi bolo prémiovým ukazovateľom koľko odovzdáte urbárskych lesov, toľko dostanete prémií, teraz to už není a ten najbiednejší čaká. Vyzerá, že jedna generácia asi musí vymrieť, že by sa vôbec dočkal odovzdania lesa, ktorého je vlastník a na ktoré má zákonné právo, keď hovoríme, že je vlastnícke právo nedotknuteľné.
Vážení, sa prebuďme! Ľudia boží, však sme Slováci! Bol by som veľmi rád, keby sme vedeli, že na čo sme tu v tomto parlamente. Sme legislatívci.Tvorme také zákony, ktoré budú zjednodušovať život! Lebo zákony by nemuseli byť, keby sme sa vedeli normálne dojednať. Vyzerá, že nevieme, tak sa musí dať zákon. A, žiaľ, v tejto oblasti, v oblasti pozemkového práva máme minimum vyhlášok vykonávacích. Minimum. Potom praží, resp. pýtajú sa tí prvostupňoví štátni úradníci, dajte nám nejakú vyhlášku, však my nevieme, ako to máme robiť. A potom dochádza k tomu, že v Považskej si to vysvetľujú tak, v Trebišove tak a lesa, dostať sa k lesu a užívaciemu právu nemáte šancu. Žiaľ, je to aj na poľnohospodárskej pôde a v súčasnosti my nieže to zjednodušujeme, my to ešte zahmlievame, my to prekrývame ešte ďalšími rôznymi zákonmi, ktoré, ako tu bolo spomínané, proste je kopu nevysporiadaných vecí a ja by som nebol rád, aby sme v takomto duchu pokračovali. To, či tu bude taký alebo hentaký, to je jedno. Robme proste tak, aby sme to zjednodušovali tým ľuďom.
Nechcem sa tu veľmi na záver ani nejako zdržiavať a rozvádzať, bolo by to možnože na hodinu ešte ďalej, ale myslím, že vieme, o čom to je. Takže dajte šancu tým obyčajným vlastníkom, aby si mohli ten les prevziať, pretože financií na to bolo, je. Vy predsa nemôžete garantovať im odovzdanie iba cez geometrický plán. Veď to je volovina! Geometrický plán, to je to najväčšie, najvyššia kvalita zamerania pozemku. Vy predsa nemôžete od nich žiadať, štátne lesy, že zamerajte si geometrickým plánom, vám to nevydám. Čo to je zač?! Viete, ako ste odovzdávali urbáre? Urbárske majetky ste odovzdávali pochôdzkou v lese. Takýmto spôsobom bolo. Zrazu sme prišli na koniec lesného celku a zisťujeme, však my tam už máme les pre ďalšieho. Kde sme? My sme už na PPF, resp. na poľnohospodársko-pôdnom fonde, povedané plným významom, a zisťujeme, že my tam už nemáme les, pretože už všetko bolo odovzdané. A to sú tie súdy, to sú tie spory. To sú tie veci, ktoré prakticky ja, ja ako nechápem proste. Ja to nechápem a bol by som veľmi rád, keby sme to urobili tak, aby ľudia pochopili, že ten parlament má právo, má právo a ide v náš prospech, aby sme to mali zjednodušené. Musím vám povedať otvorene, že nevidím do tých kubíkov, koľko z tých lesov uteká, ako sa to finančne prelieva kade-tade. Ale vidím tie slzy v očiach ľudí, ktorí hovoria, z môjho lesa je to, z môjho lesa je to a to je jedno, či tam mám pol hektára, alebo 300 hektárov, ale nemôžem sa ho dobyť. A to je, ľudia boží, to je ten odkaz, ktorý vám tu chcem dať za normálnych ľudí, ktorí sú vlastníci a nemôžu sa toho domôcť.
Ďakujem pekne. Toľko iba z mojej strany. (Potlesk.)

Pán minister, nechcete reagovať? (Reakcie z pléna.) Tak môže, keď chce otvoriť rozpravu. No tak, ako že nemôže?
Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o návrhu vlády na vydanie súhlasu s rokovaním o vládnom návrhu zákona o pozemkovom, o úprave vlastníckych vzťahov k pôde v skrátenom legislatívnom konaní.
Budeme hlasovať o 17.00 hodine.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na ukončenie platnosti - pardon, rokovaním únava sa začína prejavovať - k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na ukončenie platnosti Dohovoru o zriadení Medzinárodnej únie pre uverejňovanie colných sadzieb podpísaného v Bruseli 5. júla 1890, Protokolu upravujúceho Dohovor vykonávacieho nariadenia k dohovoru, ako aj Záverečného protokolu podpísaného 16. decembra 1949 v Bruseli.
Pán podpredseda vlády, ten termín 1890, 5. júl, je, je správny?

Áno, áno, clá boli už aj vtedy.