26. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tak ako tu už bolo povedané, bola to jedna z požiadaviek Lekárskeho odborového zväzu. Na tých rokovaniach ste bol aj vy, pán kolega, a myslím si, že odborári odchádzali s tým, že im boli prisľúbené štyri základné body; jeden z nich bol transformácia nemocníc.
Aj napriek tomu, čo tu hovoríte, pretože ono to vyzerá pekne a vyzerá to tak plynulo, avšak keď to rozmeníme na drobné, rozmeníme to na fakty, tak zistíme, že nie je to pravda. Ja ešte raz opakujem, čo som hovoril. Ten dlh za posledný rok nemocníc ešte narástol. Napriek tomu, že ste tvrdili, že sa zníži. Dnes je 420, resp. bol, predpokladám, že dnes je ešte vyšší. Návrh na oddlženie bol len 350 mil. eur. Nemocnice nepôsobia na voľnom trhu, kde môžu predávať svoje výrobky a služby komukoľvek. Dostávajú peniaze zo zdravotných poisťovní, a pritom tento príjem zo zdravotných poisťovní je pomerne dosť obmedzený aj vzhľadom na to, že príspevky od štátu sú vo výške len 4 %.
Ale prečo sa všetci obávajú transformácie? Vy hovoríte, že transformáciu treba preto, že sa bude lepšie hospodáriť. Veď predsa aj príspevkovú a rozpočtovú organizáciu viem donútiť, aby viedla účtovníctvo tak, ako chcem ja, aby sa tam robil prísny audit, aby sa mi riaditeľ zodpovedal každý mesiac predkladaním výsledkov. Veď ten tlak viem vytvoriť taký istý na manažment, či je to akciová spoločnosť, alebo je to príspevková organizácia.
Ale je tam jeden rozdiel. Ak už od začiatku do vienka tejto akciovej spoločnosti dávam dlh a nie je reálny predpoklad, aby tento dlh akciová spoločnosť splatila, tak v zmysle Obchodného zákonníka táto spoločnosť a manažment a predstavenstvo tejto spoločnosti musí vyhlásiť konkurz na seba. V zákone nie je napísané, že môže. Ak sa zadlžuje, neplatí záväzky a vytvára stratu, tak manažment musí vyhlásiť na seba konkurz - a to je, samozrejme, bohužiaľ, či chceme, alebo nie, asi prvý krok k privatizácii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega, musím sa priznať, že z vášho vystúpenia - a nebolo to po prvýkrát - na mňa zavial studený závan, mráz prichádza z Kremľa a musím povedať, že vystúpili ste v tých najlepších tradíciách boľševických agitátorov a demagógov, ktorí takisto do roku 1989 vždy, keď verejnosť vyjadrovala slobodne nejaké názory, hovorili o zmanipulovaných masách, zmanipulovaných mladých ľuďoch, prípadne o zmanipulovaných jednotlivcoch. Aj podľa vás lekári, ktorí majú vysoké školy, dodatočné vzdelávanie, atestácie a podobne, sú nesvojprávni, a ak vyjadrili názor, ktorý sa vám nepáči, podľa vás boli zmanipulovaní zo strany odborárov.
Je to, samozrejme, lož, vážený pán predseda výboru, je to lož, ktorou sa usilujete zakryť skutočnosť, že Lekárskemu odborovému združeniu sa podarilo osloviť mnoho tisíc, niekoľko tisíc lekárov. Okrem toho, že ďalší lekári vyjadrili s nimi solidaritu, vyjadrili súhlas s ich požiadavkami, aj keď sa nepripojili do tej formy protestu, ktorú Lekárske odborové združenie zvolilo.
To, čo ste povedali na adresu týchto ľudí, je plne v tom zmysle, ako sa k celému tomu problému staval pol roka pán minister Uhliarik. Preto ma to, samozrejme, neprekvapuje, pretože vidím, že toto je línia nielen jedného ministra, ale línia celej vládnej koalície: dehonestovať, zhadzovať, osočovať tých, ktorí mali odvahu, aby sa postavili a aby vám povedali pravdu do očí.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, veľmi zľahčuješ situáciu, ktorá je v súčasnej dobe v zdravotníctve. Problém nastal, keď sa začalo vyhlasovať, že transformácia na akciové spoločnosti vyrieši všetky problémy s nedofinancovaným rezortom zdravotníctva. Dokonca aj z tvojich úst padli príklady, že existujú akciové spoločnosti, ktoré fungujú veľmi dobre. Problém však nie je v právnej forme, či sa bude jednať o akciovú spoločnosť, neziskovú, eseročku alebo štátnu, problém je v úhradách za zdravotnú starostlivosť, teda v cenotvorbe.
V zdravotníctve je cenotvorba veľmi deformovaná. Jedná sa o tzv. úhrady za zdravotnú starostlivosť. Nemocnice napríklad dostávajú za odliečeného pacienta a treba povedať, že není v tom absolútne rozdiel, či ten pacient príde na hospitalizáciu na 2-3 dni, ide na pozorovanie alebo či sa robí ťažká diagnostika a ťažká operácia, ktorá stojí niekedy pol milióna, niekedy aj milión korún. Ale zdravotnícke zariadenie dostane istú štandardnú sumu. Toto je problém, ktorý spôsobuje zadlžovanie zdravotníckych zariadení, a preto najskôr mala nastať reforma vo financovaní a potom mohli nastať ďalšie kroky. Preto aj lekári mali oprávnenú obavu. Nehovoriac o tom, keď videli vývoj v zdravotníctve, že každým rokom za vašej vlády klesá platba štátu za svojich poistencov, a teda znižujú sa, objektívne sa znižujú finančné objemy, ktoré sú rezervované pre zdravotné poisťovne, z ktorých môžu dostávať úhrady alebo na základe vystavených faktúr môžu dostávať platbu ostatné zdravotnícke zariadenia. Toto bola reálna hrozba kolapsu v zdravotníctve.

Ďakujem pekne. Naozaj len veľmi telegraficky, veď kolegovia vyjadrili svoje názory a ďakujem, že reagovali, že diskutujeme o tejto problematike.
K pánovi poslancovi Maďaričovi mám len dve poznámky. Tá prvá, že odmietam tvrdenie, že vláda Slovenskej republiky alebo ktokoľvek z poslancov Národnej rady, ktorí sedia v tomto parlamente, ohrozuje životy pacientov. Ani vláda, ani poslanci nezobrali pacientov za rukojemníkov. Ani vláda, ani poslanci. Pán poslanec Maďarič si trošku zamenil príčinu a dôsledok. A vrelo by som mu odporúčal, keď tak bude vehementne rečniť o záväzkoch vlády, aby si naozaj pozorne prečítal to memorandum. Veľa by sa dočítal o tom, aké záväzky vláda dala a či ich plní, alebo neplní, inač je to potom také tvrdenie voči tvrdeniu.
Čo sa týka pána poslanca Rašiho, povedal, že od roku 2003 bol SMER proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Veľmi by ma zaujímalo, či aj pán poslanec Raši bol od roku 2003 proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Naozaj by som bol rád, keby som poznal jeho názor z tých rokov, lebo moje informácie z obdobia 2003 - 2005 sú trošku odlišné, ale je možné, že spoznal túto ideovú pravdu strany SMER až trošku neskôr, keď sa stal riaditeľom za túto stranu v bratislavskej fakultnej, resp. univerzitnej nemocnici. A odmietam to tvrdenie, ktoré povedal pán poslanec Raši, že transformácia nemocníc je len o primitívnom biznise. Neverím, neverím to, že župan za stranu SMER pán Trebuľa robil nejaký primitívny biznis, keď súhlasil s prevodom akcií štyroch nemocníc, akciových spoločností, v Košickom kraji pre investora. Neverím!

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, priznám sa, že pôvodne som sa nehotoval vystúpiť v tejto rozprave, ale keďže podľa rokovacieho poriadku máme možnosť v rozprave vo svojich vystúpeniach reagovať nielen na predkladaný návrh zákona, ale aj na rozpravu a vystúpenia ďalších kolegov v rozprave, tak som sa predsa rozhodol veľmi krátko vystúpiť po tom, čo som počul vystúpenie pána kolegu Kvasničku, ktorý uvádzal predložený návrh, a to, pán kolega, najmä teda ma vyprovokovala vaša posledná pasáž, teda posledná pasáž vášho vystúpenia, v ktorej ste dokonca označili kroky lekárov za terorizmus alebo za prejav terorizmu, voči ktorému, ako ste vy povedali, bolo správne, že vláda neustúpila.
No, bol by som, samozrejme, rád a ako predkladateľ budete mať ešte tú možnosť, keby ste nám mohli prípadne aj vysvetliť, ako ste tú hrozbu terorizmu mysleli, ale, samozrejme, viem, že vy ako vládni predstavitelia celý ten čas, čo prepukol tento problém, predstavujete lekárov ako ľudí, ktorí spôsobili verejné ohrozenie, ktorí ohrozili svojich pacientov, pred chvíľou to povedal aj pán predseda zdravotníckeho výboru, ktorí si pacientov vybrali za svojich rukojemníkov, keď reagoval na pána poslanca Maďariča. Nie vláda to bola, ktorá si vybrala pacientov za rukojemníkov, ale lekári.
Musím povedať, vážené kolegyne a kolegovia, že každý, kto ponúka takúto interpretáciu toho, čo sa tu udialo za posledného pol roka, a najmä to, čo vyvrcholilo za posledné týždne, jednoducho klame. Prekrúca skutočnosť, klame a ja to v tomto svojom vystúpení chcem dokázať.
Áno, aj ja súhlasím s tým, že tu pacienti sa stali rukojemníkmi a že tu niekto predstavuje verejnú hrozbu. Ale ten, kto predstavuje skutočne verejnú hrozbu, je pán minister Uhliarik. A som pripravený to v tomto svojom vstúpení aj vysvetliť, prečo som o tomto svojom vyjadrení absolútne presvedčený.
Ide totižto o to, že vy tvrdíte, že zdravotníci, a teda lekári, ktorí sa v konečnom dôsledku rozhodli dať výpovede, si zobrali svojich pacientov za rukojemníkov, rozhodli sa od nich odísť a podobne, a že mali zvoliť inú, podľa vás miernejšiu formu protestu. Nuž musím vás upozorniť, že zvolili formu protestu, ktorá nemala spôsobiť slovenskému zdravotníctvu a nemocniciam, z ktorých sa rozhodli odísť, žiadne väčšie problémy. Opakujem, lekári sa rozhodli dať výpovede a zvolili takú formu protestu, ktorá podľa všetkých vyjadrení človeka, o ktorom sme si donedávna možno viacerí mysleli, že je zodpovedným človekom na svojom mieste, nemali spôsobiť ani pacientom, ani samotným nemocniciam žiadne veľké problémy. Bol to totiž pán minister Uhliarik, ktorý pol roka opakoval, že sa neobáva hromadných výpovedí lekárov a odmietal tvrdenie, že by hromadné výpovede lekárov mohli ohroziť nemocnice alebo samotných pacientov.
Na novinársku otázku, ktorú dostal 22. júla, a tá znela: "Polovica lekárov chce vraj dať ku koncu roka výpovede a odísť. Myslíte si, že je to reálne, ako tomu plánujete zabrániť?" Ivan Uhliarik sebavedomo odpovedal, citujem: "Som presvedčený, že nepríde k hromadným výpovediam."
Takže táto odpoveď dokazuje, že už v čase, kedy sa veľmi reálne o tejto hrozbe hovorilo, pán minister buď nemal ani šajnu o tom, čo by hromadné výpovede v nemocniciach narobili a čo by pre pacientov znamenali, alebo sa jednoducho rozhodol klamať a reálnu hrozbu zatajovať.
Na tlačovke v priestoroch svojho ministerstva 19. augusta zopakoval, že neverí hrozbe hromadných výpovedí, a to už v čase, kedy Lekárske odborové združenie otvorene hovorilo o tom, že túto akciu spustí. Opäť dostal od novinárov otázku: "Čo budete robiť potom, keď vaši lekári zvolia tú českú cestu?" A on opäť sebavedome vyhlásil: "Neverím, že sa tak stane aj po tom, čo sa lekári, lekárski odborári presvedčia, že nie je pravda, čo si myslia."
O absolútnom zlyhaní a úplnom odtrhnutí pána ministra Uhliarika od reality svedčí fakt, že hrozbu výpovedí odmietal dokonca aj v deň, kedy Lekárske odborové združenie oznámilo, že takmer 2 500 lekárov dnes podá výpovede. Zatiaľ čo Marián Kollár 29. septembra varoval, že ostávajú dva mesiace na rokovania a dohodu, Ivan Uhliarik sa výpovediam doslova vysmial a celkom otvorene dal najavo, že odchod takého množstva lekárov je kvapkou v mori, ide o zlomok celkových kapacít a nijakým spôsobom neohrozí fungovanie zdravotníctva.
Pán minister 29. septembra, v deň, kedy lekári podávali hromadné výpovede vyhlásil, citujem: "Sme pripravení aj na alternatívu, ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť bez 2 411 lekárov, čo znamená 13 % všetkých lekárov na Slovensku a asi tretinu lôžkových lekárov."
V tomto momente, vážené kolegyne a kolegovia, sa však dovtedy už len politicky zlé a škodlivé správanie ministra zdravotníctva mení na nebezpečné a ohrozujúce. Od tejto chvíle totiž Ivan Uhliarik vytrvalo šíril presvedčenie, že výpovede naozaj podalo nepodstatné množstvo lekárov a že ich prípadný skutočný odchod nespôsobí žiadne závažnejšie problémy. Toto je veľmi dôležitý moment, pretože ide o vedomé vyhlásenie človeka, ktorý je za rezort zodpovedný. On to tvrdil nielen verejne v médiách, ale aj na zasadaniach vlády v rámci koalície, v parlamente, takže nikto, kto mu ako zodpovednému za rezort dôveroval, nemohlo ani len zísť na um, že sa skutočne blíži nejaká hrozba a nikomu ani nemohlo zísť na um, že skutočne lekári urobili niečo, čo by mohlo ohroziť ich pacientov.
Vážený pán predseda výboru, ak tvrdíte, že si lekári vzali svojich pacientov za rukojemníkov a zároveň ste teda - za čo som vás kritizoval - hovorili o zmanipulovaných lekároch, tak vám musím povedať, že všetci títo lekári mohli byť celkom objektívne zmanipulovaní vaším ministrom zdravotníctva, ktorí aj v čase, keď podali výpovede, im odkazoval cez médiá, nič sa nedeje, všetko zabezpečíme, máme pripravený plán B.
V utorok 4. októbra po rokovaní s riaditeľmi nemocníc pán minister bez váhania verejnosti na tlačovke oznámil, že, opäť citujem: "Akútna zdravotná starostlivosť bude na Slovensku zabezpečená aj po odchode viac ako 2 400 lekárov."
Odhliadnime teraz od faktu, že zrazu už spomínal iba akútnu starostlivosť, pre väčšinu ľudí to znamenalo, že nám nič nehrozí, pretože väčšina pacientov alebo väčšina ľudí, ktorí by len potenciálne mohli byť pacientami a nemajú so zdravotníctvom a s nemocnicami našťastie žiadne vlastné konkrétne skúsenosti, tie ten významný rozdiel medzi pojmami akútna a plánovaná zdravotná starostlivosť nevnímajú.
Pán minister Uhliarik dokonca išiel tak ďaleko, že vedome a sústavne vytváral dojem, že nemocnice nebudú mať problém nahradiť lekárov, ktorí dali výpovede. Opäť ho budem citovať z tlačovky zo 4. októbra. Hovoril: "Riaditelia nemocníc budú akceptovať stiahnutie výpovede lekárov iba do konca októbra, žiaľ, po 1. novembri budú musieť riaditelia nemocníc na tieto miesta hľadať iných lekárov." A tým sa vlastne nielen usiloval zastrašiť protestujúcich zdravotníkov, ale navyše opäť upokojoval všetkých, že spôsob protestu, ktorý si lekári vybrali, neohrozí zdravotnú starostlivosť a nebude znamenať, že by sa pacienti stali rukojemníkmi takéhoto ich kroku.
Aby to bolo dôveryhodné, tak napríklad na tlačovke dostali novinári informáciu, že, opäť citujem: "Fakultná nemocnica v Prešove v súčasnosti eviduje viac ako 100 žiadostí o zamestnanie, v posledných dňoch už dve akceptovali." Koniec citátu.
Začiatkom novembra dokonca pán minister Uhliarik do médií šíril informácie, že lekári z celého Slovenska sťahujú svoje výpovede. Našiel som to vyjadrenie napríklad v článku, v ktorom viacerí riaditelia fakultných nemocníc, čiže podriadení pána ministra, už otvorene varujú, že odchod lekárov bude pre nich katastrofou. A teraz budem citovať z toho novinového článku. Jeho autor, jeho autor odcitoval vyjadrenie riaditeľa, pardon, jeho autor citoval situáciu v prešovskej nemocnici, citujem: "Vedenie nemocnice stav nemieni zľahčovať, výpovede podalo 50 % lekárov, čím nastala veľmi vážna situácia."
Čiže presne v tej istej nemocnici, o ktorej minister iba mesiac predtým tvrdil, že pred jej bránami stojí viac ako 100 nedočkavých voľných lekárov, pričom výpovede z tejto nemocnice podalo 171 lekárov, zrazu o pár týždňov neskôr už vedenie tejto nemocnice situáciu nemieni zľahčovať, pretože podanie výpovede zo strany 50 % lekárov znamená veľmi vážnu situáciu.
Nemožno teda pochybovať, že ak pred mesiacom vyjadrovali priami ministrovi podriadení svoje vážne obavy otvorene do médií, tak oveľa skôr ich vyjadrili za zatvorenými dverami aj pánovi ministrovi. Napokon svedčí o tom vyjadrenie napríklad riaditeľa bojnickej nemocnice pána Ladislava Gerlicha, ktorá ale nepatrí ministerstvu, ale samosprávnemu kraju, ktorý už na začiatku septembra povedal: "Keď pozerám na zoznam lekárov, keby odišli, tak si neviem predstaviť, ako by sme zabezpečili v našej nemocnici poskytovanie zdravotnej starostlivosti."
Fakt, že teraz to navyše, alebo na záver toho protestu ste navyše obracali celý ten protest už len na platy lekárov, je, pravdupovediac, už iba dôkazom, ako ste schopní, ako hlboko ste schopní klesnúť.
Počas uplynulých mesiacov totiž práve pán minister niekoľkokrát zopakoval, že požiadavku na vyššie platy považuje za úplne oprávnenú. Napríklad v polovici júla vyhlásil: "Súhlasím s väčšinou z požiadaviek lekárskych odborárov, teda s dodržiavaním Zákonníka práce dofinancovaním nemocníc aj s vyššími platmi pre zdravotníkov." Ešte v polovičke novembra v TA 3 pánovi Kollárovi zase povedal: "Poďme rokovať o tom, aby mali vyššie platy lekári, ja s vami plne súhlasím, pán Kollár, len nehovorme stále o transformácii."
Áno, nehovorme o transformácii, pretože práve nepripustenie zastavenia procesu transformácie na akciové spoločnosti odmietal pán minister od samého začiatku.
Vážené kolegyne a kolegovia, je absolútne legitímne, ak máme rozdielne názory na transformáciu, je absolútne legitímne, ak máme rozdielne názory na riešenie problémov v zdravotníctve. Ale je neodškriepiteľné, že za stav, do ktorého sme sa dostali, za stav, v ktorom musíme v skrátenom legislatívnom konaní hasiť požiar, hasiť požiar, ktorý mohol popáliť naozaj desiatky a možno aj stovky pacientov, je zodpovedná vláda a osobnú zodpovednosť celkom nepochybne nesie pán minister Uhliarik.
Lebo buď ste, pán minister, na začiatku neodhadli, kam tá situácia môže dospieť a ako v skutočnosti môže ohroziť pacientov, alebo ste to vedeli a zámerne ste arogantne zatajovali, čo v skutočnosti, k čomu skutočne dôjde a do akej situácii sa nemocnice a ich pacienti dostanú.
Vážené kolegyne a kolegovia, ponúkate transformáciu ako liek na problémy v zdravotníctve, ale ja vám musím zopakovať to, čo hovoria naši kolegovia: nepredložili ste žiadne, ale absolútne žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že transformácia nemocníc na akciové spoločnosti prospeje fungovaniu nemocníc lepšie ako menovanie schopných a šikovných manažérov do čela nemocníc. Máte na to absolútnu možnosť, vážené kolegyne a kolegovia, pretože riadite rezort a rok a pol ste mohli dokazovať, akých schopných ľudí máte v talóne a ako ich viete posadiť do čela nemocníc, ktoré by mohli lepšie hospodáriť. Nič z toho ste ale nedokázali. Pravdupovediac, keď si zoberiem túto rekapituláciu celej tejto krízy, tak sa ani nečudujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja vás opäť vyzývam, akokoľvek budeme ďalej diskutovať o probléme, ktorý tu vznikol o novele zákona, ktorú nám, ktorý vypracoval, ktorú vypracoval zdravotnícky výbor a podporila aj vláda, ja vás žiadam, aby ste prestali klamať o tom, že za túto situáciu a za vyhrotenie tejto situácie nesú vinu lekári. Nie je to pravda. Je celkom jednoznačné, že lekári vo chvíli, keď sa rozhodli, že podajú výpovede, boli oni i celá verejnosť zo strany ministra ubezpečovaní, že to nikomu, žiadnemu pacientovi nespôsobí akékoľvek problémy.
Jediný zodpovedný, jediný, kto si zobral pacientov za rukojemníkov, a jediný, kto tu predstavuje verejnú hrozbu, je pán minister Uhliarik a vláda Ivety Radičovej.
Ďakujem pekne za pozornosť.