26. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec, boli dva, tri mesiace bolo známe, čo lekári pripravujú, čo chystajú, a dva-tri mesiace bola verejnosť upokojovaná, že vláda má všetko pod kontrolou a má plán B. Takže ak ste vy v ´89 deň aj noc rozmýšľali, aby sa generálny štrajk neobrátil proti verejnosti a neohrozoval verejnosť, tak tu ste mohli dva-tri mesiace, deň aj noc, rozmýšľať, ako urobiť to, aby tá situácia nedospela do núdzového stavu.
A keď hovoríte, že opozícia je nejaký tichý spoločník, vy si asi ako predstavujete opozíciu, pán Zajac, keď je vyhlásený núdzový stav, vy si predstavujete opozíciu, že bude mlčať, že k tomu nič nepovie? Ste sa veľmi zaujímavo posunuli od roku ´89, pán Zajac.

Čím menej budete vystupovať, tým budete mať viacej voličov. Pol roka tu pán minister zavádza, že všetko má pod kontrolou, veci má vyriešené. Do stavu, do ktorého dneska dohnal túto spoločnosť, dohnal preto, že veci neriešil. Transformácia nie je riešenie zdravotníckych zariadení. Váš brat naštartoval reformu tak, že proste všetko dal do súkromných rúk. Keby bol spravil analýzu lôžkových kapacít a lôžok a ktoré boli treba zostať a ktoré bolo treba zrušiť, keby bol nastavil správne liekovú politiku, keby sa bol vrátil správne k diagnózam a k bodovému systému, tak by bol by som povedal, že zdravotnícka reforma bola naštartovaná. Ale váš brat, keď už ste ho spomenul, že naštartoval, tak mi povedzte, ako skončil v Českej republike, kde mu bolo povedané, že ďakujú pekne. Neraďte, raďte doma na Slovensku. To je tá zdravotnícka reforma, ktorú sme v roku 2004 spustili.
A po druhé. Celá záležitosť stojí dneska nie na platoch, ale na transformáciách nemocníc. Čiže čo vám bráni, aby sme proste toto prijali ? A nehovoriac o tom, čo tu už povedal jednu vec, že aký je rozdiel medzi verejnými prostriedkami, ktoré sú dané do príspevkových organizácií, akciovej spoločnosti. Žiadny, lebo nominant je takisto nominovaný ministrom zdravotníctva a akciová spoločnosť je takisto, proste pokiaľ nepôjde do konkurzu, riadená ministerstvom zdravotníctva.
A ďalšiu vec, ako ste nastavili rozdiely medzi fakultnými nemocnicami a nemocnicami vyšších územných celkov. Takisto neboli nič riešené, tak nehovorte, že ste riešili zdravotnícku reformu a že priniesla to, čo dneska priniesla. Priniesla tam, kde sme sa dneska dostali. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Naozaj po tom, čo sa tu do roku 2006 za pôsobenia ministra Zajaca udialo, by napriek tomu, že žijeme v demokratickej spoločnosti, asi každý, kto má meno Zajac, mal zakázané vystupovať k zdravotníctvu. Teraz tu riešime veci, ktoré sa za Zajaca zlikvidovali. Napríklad aj tabuľka odmeňovania zdravotníckych pracovníkov, ktorú teraz pri zákone o sestrách opäť zavádzame. Zajac začal štvať pacientov a médiá proti zdravotníkom a nikdy sa tento stav neupravil tak, aký bol kedysi. Dovolil vykradnúť ekonomicky lukratívne činnosti z nemocníc a rozdal ich svojim kamarátom. A nemal silu ani na to, aby dotiahol transformáciu, čo i len jednej fakultnej alebo teraz univerzitnej nemocnice, lebo vedel, že celý tento jeho projekt je nezmyselný a že by len ohrozil ich existenciu. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Zajac, vaše vystúpenie bolo o všetkom možnom, o obhajobe zrejme vášho brata, ale nie o podstate, o ktorej tu dnes hovoríme, a podstata je, že táto vláda spôsobila stav, ktorý je neslýchaný z hľadiska histórie Slovenskej republiky, keď bol vyhlásený núdzový stav. Vy ste nepovedali ani jedným slovom nejaké stanovisko k tomu, že pani predsedníčka vlády podpísala bianko šek nekrytý a vy ho nechcete teraz naplniť. Pritom ste ju tu pri odvolávaní obhajovali a všetci ste boli za ňou. Dnes už to nie je tak.
Prečo ste sa k tomuto nevyjadrili? Ale vyjadrovali ste sa k tomu, čo ste nemohli obhájiť, pretože ste povedali, že transformácia za Zajaca bola zlá vec, že to bola lož. Áno, pretože za Zajaca ste sprivatizovali všetko, čo sa dalo, presnejšie, pán minister Zajac, všetky tie veci, ktoré boli lukratívne. Dialýzy, biochémie, SVaLZ-y, lekárne, všetko to, čo prinášalo nemocniciam finančné prostriedky, je dnes v súkromných rukách, ktoré na tom zarábajú, a nemocnice vy sa starajte, ako viete. Privatizácia všetkého, čo vynáša, to bolo to, čo ste chceli urobiť, a transformácia je v podstate len nástrojom na to, aby ste dokončili túto privatizáciu, ktorú začal ešte váš brat.
Nuž a na záver mi dovoľte, vy ste hovorili vo svojom príhovore, že máte pocit, ako keby sme boli na ostrove blažených. Viete, mám pocit, že jediný, kto je na ostrove blažených, je pán bývalý minister Zajac, tuším je na Kanárskych ostrovoch a to hovorí o samom výsledku, kde to dopadlo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Zajac, no vy ste, vaše vystúpenie len potvrdilo to, čo je jasné každému, kto vie rozmýšľať, a to, že nás dobieha práve Zajacova reforma, vďaka ktorej sa všetko lukratívne v zdravotníctve sprivatizovalo alebo predalo, alebo darovalo známym a v Bratislave viem naozaj, o čom hovorím.
Po druhé. Dobieha nás zle nastavená decentralizácia, keď sa štát zbavil všetkých problémov tým, že ich presunul na samosprávu a teraz vidíme dôsledok toho.
A po tretie. Na to, čo teraz hovoríte, mali myslieť vaši nominanti vo vláde, keď sľúbili, čo podľa vás aj vašich kolegov nemôžu zabezpečiť. Z toho mi vychádza, že niekto vedome klamal lekárov. Kto to bol? Že by minister Uhliarik, predsedníčka vlády alebo poslanci, premiérkini poradcovia v zdravotníctve, ktorí sa tak radi ukazovali v televíznych šotoch?
A posledná poznámka na tú adresu, kde ste hovorili o čiernych pasažieroch, no neviem, či môže byť niečo viac charakteristickejšie pre čierneho pasažiera ako OKS, ktorá sa rozptýlila a kandiduje do ďalších volieb na rôznych kandidátkach. To je naozaj čierny pasažier.
Ďakujem.

Ja nebudem reagovať na absurdné invektívy, ktoré tuná opoziční poslanci hovoria na adresu OKS už rok a pol, lebo sa už na tom môžem len smiať. Nech si pozrú volebný zákon. Zistia, ako to je reálne s kandidovaním OKS v minulých voľbách, ako to bude s kandidovaním OKS v týchto voľbách. OKS sa nikde nerozptýlilo, OKS existuje naďalej. OKS, to nie sú len jednotlivé mená, OKS, to je istý spôsob robenia politiky. Či sa vám to páči, alebo nepáči. Pokiaľ budú na Slovensku potrebné reformy a pokiaľ bude na Slovensku potrebný zápas proti korupcii, bude potrebná aj OKS. Dovoľte, aby som to povedal ako predseda tejto strany, ako človek, ktorý je hrdý na to, že môže viesť takúto stranu. To je prvá vec.
Druhá vec. Pán poslanec Raši, viete, vy mi môžete zakazovať, čo chcete, my nie sme ale pred rokom osemdesiatdeväť, keď mal zakazovať ktorýkoľvek komunista čokoľvek ktorémukoľvek nekomunistovi. Vy si proste pletiete časy.
A po tretie, ak vám ešte stále nedošlo, že celý a základný problém slovenského zdravotníctva je v podstate len podobný, ako je celý problém ekonomiky Európskej únie, to znamená, že sa už ďalej nedá existovať z dlhov a ďalších dlhov a ďalších dlhov,tak ste nepochopili nič. Ja len potom neviem, ako chcete v čase krízy vôbec vládnuť. Ako chcete šetriť verejnými prostriedkami, ako chcete pracovať a narábať s dlhovou brzdou, ako chcete dosiahnuť tie hranice zadlženosti alebo tie hranice deficitu, ktoré vlastne budú predpísané. Veď to sa nedá dosiahnuť ďalším plytvaním verejných prostriedkov. Veď sa spamätajte, páni poslanci opozície.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi zareagovať v druhom čítaní k poslaneckému výborovému návrhu zákona, ale skôr ako by som sa vyjadrila konkrétne, dovolím si krátko zareagovať aj na vystúpenie pána poslanca Zajaca, a to s tým, že jeho názory sú legitímne, na politika, ktorý zastáva pravicové názory, sú, myslím, že veľmi jednoznačné a veľmi jasné.
Chcem sa vrátiť aj, práve z jeho diskusného príspevku, jeho vystúpenia v rozprave, taký malý exkurz v troch poznámkach. Minister Zajac mal odvahu, skutočne mal odvahu, lebo do tohto obdobia nikto neprišiel so žiadnou zásadnou zmenou. Jedna vec je mať odvahu, ale druhá vec je mať k tomu aj ľudí a to je zdravotnícky stav, s ktorými bolo potrebné tento systém riešiť. A práve za jeho éry sa vnieslo obrovské napätie do vzťahov v zdravotníctve. Pretože, tak ako po iné vlády, či to bola vláda Roberta Fica, či to je súčasná vláda, ako keby sme nevedeli viesť vecný a odborný dialóg s odbornou verejnosťou. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka je k minulému volebnému obdobiu a tu musím povedať, že napriek tomu, alebo to, že to prvé obdobie bolo s odvahou, to druhé bolo len zakonzervovaním. Skutočne, ani minister Valentovič, ani minister Raši v tom období nemali odvahu pokračovať v tom, čo Zajac rozbehol, minister Zajac, on chcel nielen transformáciu, ak by bol mal reálnu šancu, myslím, že by bol pokračoval v druhom kroku. Dovolím si to povedať, ja som za reformu pána ministra Zajaca nehlasovala, ale chcel pokračovať v tom, že bolo potrebné nastaviť finančné toky, bolo potrebné nastaviť pravidlá, za ktorých by tento odvážny krok, ktorý vniesol obrovské napätie medzi zdravotníkov, sa bol možná pomalými krokmi realizoval. Hovorím pomalými, lebo radikálne zmeny bez prechodných období, ani v zdravotníctve, ani v sociálnej oblasti, ani nikde inde, kde musíme zažívať bývalé dvadsaťročné obdobie, sa nedá uskutočniť. Čiže nič, za tie bývalé vlády okrem pokračujúceho zadlženia nemocníc, okrem obrovských dlhoch v poisťovniach, hlavne vo všeobecnej, okrem tendrov na záchranky, bohužiaľ, ani v tých sa dodnes neurobili poriadky, sa veľa neurobilo.
A poďme do tretej odrážky, ešte k bývalému vystúpeniu pána, a dnes ministerstvo začalo akési kroky, môžme hovoriť či dobré, či nie, či z dobrého konca, alebo nie. Či boli oprávnené a to už vyvolalo opäť vlnu nepokojov, lebo sme nenapravili vzťahy. A tu môžeme povedať, tie nepokoje oprávnené, neoprávnené, ako sú nastavené podmienky. Mám pocit, že opäť nie z toho najlepšieho konca, pretože opäť nevieme platby za diagnózy, opäť nevieme, čo budeme hradiť, aké výkony, opäť nevieme, či máme na to zdroje. Čiže je to, akákoľvek zmena vyvolá obrovský, obrovské napätie a, bohužiaľ, na Slovensku nemáme šťastie na to, aby sme do tohto napätia vniesli odborný, odborný dialóg. A tak hovorím názor, názor na názor pána poslanca Zajaca, ohľadne transformácií je legitímny, on by neohrozoval systém, pokiaľ by bol nastavený na ekonomické prostriedky.
Teraz k vystúpeniu, prečo som sa rozhodla vystúpiť. Večer priniesla televízna, televízia TA3 správu, že pani poslankyňa Sabolová išla proti vlastnému ministrovi, lebo navrhla nejaký pozmeňujúci návrh na výbore. To nie je pravda! To nie je pravda a chcela by som poprosiť aj médiá, ak tam sedia na tom výbore, aby počúvali, o čom bola diskusia. Pán minister sám povedal, že výboru navrhol všetky podmienky z memoranda a sedem poslancov výboru si osvojilo len istý typ, istú časť so zmenou koeficientov a bez transformácie. Pričom v nočnom vyjadrení, keď sa podpísalo Memorandum vlády Slovenskej republiky podpísanej premiérkou a dodnes premiérkou, dovoľujem, premiérkou, pán poslanec Kvasnička a zástupcami odborového združenia, bolo jasne povedané, že vláda Slovenskej republiky nevie garantovať stopercentné naplnenie memoranda, pretože o nich bude rozhodovať parlament. Ale pokiaľ som ja dobre počúvala, tak si myslím, že aj zástupcovia odborového združenia povedali, že samozrejme, že musia rešpektovať rozhodnutie parlamentu. Ale to nebráni ani poslancom, pokiaľ to neurobila vláda, osvojiť si memorandum ako celok, predložiť do parlamentu a dať hlasovať po častiach.
Toto považujem za seriózny postup a prístup vlády Slovenskej republiky, poslancov koalície, pretože my nesieme zodpovednosť za túto krajinu, a preto to nemôžme zvaľovať na žiadnu, momentálne na žiadnu opozíciu. Podľa memoranda sa, podpora memoranda vlády a vyrokovaných návrhov mala byť predložená do Národnej rady a mali sme o nej rozhodovať, rozhodovať my, pretože vláda sa zaviazala, vláda sa zaväzuje vykonať organizačné, ekonomické opatrenia, ktoré vytvoria podmienky pre dôsledné dodržiavanie Zákonníka práce, príloha č. 1. Vláda sa zaväzuje, že pripraví návrh novely zákona v spolupráci s odborovým zväzom, ja hovorím len o záväzkoch, nehovorím o tých všelijakých prísľuboch.
Vláda zaväzuje najneskôr do 31. 12. zabezpečiť prijatie takých legislatívnych a organizačných opatrení, aby sa čo najskôr, do roku 2013, reálne v praxi uplatňovali klasifikačný systém spolu s nastavením zvyšky úhrady za výkony. Vláda sa zaväzuje legislatívne zabezpečiť v zariadeniach ústavnej starostlivosti zvýšenie základných platov zdravotníckych pracovníkov a hovorí o lekároch, pretože to bol protest lekárov.
Ja ale na záver ale poviem teraz, si myslím, že mali by sme riešiť komplexne zdravotníckych pracovníkov, nielen lekárov, nielen sestry, ale všetkých, ktorých sa dotýka systém. Mala to byť systémová zmena, nehovorím o výške, hovorím o systémovej zmene, o systémových pravidlách pre všetkých, lebo aj laborant, aj iný zdravotnícky pracovník, má takú istú kvalifikáciu v zdravotníctve ako ktorýkoľvek iný zdravotnícky pracovník. A to je jedna vážna, vážna výzva, možná na január pri zákone, ktorým budeme upravovať platy, platy sestier. Toľko memorandum.
Na výbore som sa pýtala pánov poslancov, pretože, keď si otvoríte dôvodovú správu zákona, ktorý bol predložený, pýtam sa, či dôvodová správa v osobitnej časti, kde sa konštatuje, že návrh je v súlade s memorandom, či je pravda, lebo ja čítam, ešte snáď čísla viem čítať, ako technik, nie je v súlade s memorandom. A tu chcem povedať, že práve, práve preto som predložila návrh tej časti memoranda, ktorá sa týka platových pomerov a Zákonníka práce, aby sme naplnili tú časť, s ktorou sa aj poslanci výboru stotožnili, a nesedí tu teraz poslanec výboru, ktorý povedal, ak niekto predloží návrh z memoranda, buďto koaličný poslanec, budem zaňho hlasovať.
Iste, nie som člen výboru pre zdravotníctvo a tu sa vlastne ale ukázalo aj, aká podpora zo strany opozície sa vyjadruje odborovému zväzu, kedy ktorýkoľvek poslanec si mohol osvojiť aj návrh poslankyne Sabolovej a mohli sme o ňom na výbore hlasovať a mohol byť v spoločnej správe a nemusel to byť koaličný poslanec.
Ak vy vyjadrujete podporu odborovému zväzu vážení páni z opozície, tak by ste ju mali vyjadriť v plnej výške alebo im za ich účasti na výbore povedať rovno do očí, že, viete, my si myslíme len toto, to ostatné ani my ako budúci parlamentní poslanci nevieme garantovať.
Takže je úplne jasné, tak ako my, ktorí vládneme, aj vy, ktorí si predstavujete, že už budete vládnuť, máte obavu z možných obmedzených zdrojov v zdravotníctve, a preto do reálnych, do reálnych čísel na úpravu platov sa ani vy s veľkou vervou nepúšťate. Čiže aby ste boli aj vy takí trošku úprimní a aby ste nekritizovali len koalíciu, ale aby aj vy ste si naliali trošku čistého vína, že nielen to, čo nám vyhovuje, to je veľmi fajn a tam máme, tam my máme podporu odborárov, odborári podporujú nás. Čiže veľa politiky je v tejto oblasti, príliš veľa politiky a málo zdravého rozumu.
A teraz ešte snáď k transformácii. Forma, v akej budú fungovať zdravotnícke zariadenia, možno povedať, že je dosť dôležitá. Ale nie je jedinečná, ktorá garantuje a zabezpečí, že v zdravotníctve nebudeme vyrábať dlhy. Ak by dnes príspevkové organizácie mali nastavené pravidlá, ak by dnes bolo účtovníctvo, obstarávanie, fungovanie nastavené transparentne, aj dnes príspevkové organizácie a máme takéto prípady, že fungujú na Slovensku zdravotnícke zariadenia ako príspevkové organizácie a nevyrábajú nekonečné dlhy, možno majú isté problémy, ale práve preto, že nemáme nastavený systém financovania, a to, čo je najdôležitejšie, je personálne obsadenie a morálnosť a zodpovednosť tých, ktorí tieto zariadenia riadia.
Druhý spôsob, akciová spoločnosť je istou transparentnejšou formou, ale ani tento zákon negarantuje, že stopercentná účasť štátu ostane stopercentnou účasťou štátu, ak sa nemocnice dostanú do problému. A to bolo treba dotiahnuť, to bolo treba možno napísať. A čo bolo najnutnejšie, bolo treba zrušiť termín 1. 1. 2012, pretože ak nie je nastavený systém, nemôžte garantovať, že akciová spoločnosť bude lepšou formou do budúcnosti. (Potlesk.)
Preto ani úplné zrušenie možnosti transformácie nie je najlepším riešením, lebo zdravotnícke zariadenia by mali mať šancu fungovať v rôznych formách, ale tak, aby bolo transparentné financovanie, aby vedeli, že aj oni ako poskytovatelia majú právo sa súdiť o svoje, svoje príjmy, nielen podpísať zmluvy, ktoré sa ďalej, sú nevypovedateľné alebo vypovedateľné áno, ale nie možné vymáhať, a to nie sú len ústavné zariadenia, toto sú aj iní poskytovatelia a toto je najvážnejší problém v zdravotníctve: nastaviť pravidlá financovania.
A preto sa mi zdá, tu musím povedať ako koaličný poslanec, že niektoré vaše vystúpenia vo faktických poznámkach, páni kolegovia z opozície, boli len, len politickou invektívou. Pretože vládli ste štyri roky, mali ste šancu nastaviť aspoň niečo v systéme zdravotníctva a vy veľmi dobre viete mnohí, lebo ste tu z bývalých poslancov, že to, veci, ktoré dnes kritizuje bývalý pán minister Raši, že nerobí táto vláda, nerobil ani on a mnohé moje vystúpenia, ktorými som ho vyzývala k istým krokom, by boli možno dnes úplne v súlade, ale prepáčte, on mal moc, on bol minister, mal výkon a my ako poslanci mnohokrát, ak sa nebudeme baviť vecne v každej oblasti a v zdravotníctve zvlášť, tak budeme si tu možno aj po budúce obdobie komunikovať len politické invektívy, kto čo urobil, kto čo mohol urobiť. To je to najhoršie.
Ja si myslím, a to je záver, že vláda a poslanci vládnej koalície mali predložiť návrh kompletného memoranda a je na parlamente, tak ako povedali predstavitelia Lekárskych odborových zväzov, združenia, že je samozrejmé, že musia rešpektovať rozhodnutie parlamentu. Ale my sme dnes nevytvorili ani tie podmienky, aby sa v slobode mohol rozhodnúť každý poslanec, či opozičný, či koaličný, ako naplní podmienky z memoranda a zoberie na seba záväzok aj do budúcnosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, že ste korektne pomenovali veci. Časť, samozrejmá vec, vecí sa nedá súhlasiť, ale keď to zoberiem od začiatku, ste veľmi správne povedali, že neboli nastavené správne podmienky. Pri prvej reforme pána Zajaca poviem prečo. Keby bol začal zatváraním lôžok, tie, ktoré sú prebytočné, lebo dneska každý vieme, koľko lôžok je zhruba prebytočných, keby bol oddlžil seriózne nemocnice, tie, ktoré boli, a bol by začal reformu robiť, tak by sme boli niekde dneska, niekde inde.
Pomenovali ste aj stav, pokiaľ sa týka teraz, prečo sme sa dostali do tejto celej záležitosti. Pokiaľ nenájdeme v zdravotníctve spoločnú reč, tak to zdravotníctvo bude takisto, nieže bude, bude horšie, pretože tá situácia ekonomická bude horšia. Neboli nastavené žiadne podmienky a nenastavil ich, pravdu máte, ani jeden minister, čo sa má platiť nemocniciam za výkony. Neboli nastavené ani to, aby fakultné nemocnice mali svoje vlastné lekárne, pretože jednoducho ušetria. To isté v nemocniciach, ktoré sú pri vyšších územných celkoch alebo pri samospráve. Neboli nastavené diagnózy, čo má zaplatiť zdravotná poisťovňa alebo ten náš výmysel, ktorým bolo šesť zdravotných poisťovní, kde sa peniaze stratili. Dneska sú tri, podľa môjho osobného názoru stačia dve, čiže jedna Všeobecná zdravotná a jedna tá, kto sa chce pripoistiť proste, že bude súkromná. Ale tu treba skutočne zaujímať seriózne pravidlá, nastaviť ich, či je to koalícia alebo opozícia, tak, aby nám zdravotníctvo fungovalo. Pokiaľ budeme, tak doženieme zdravotníkov tam, kde sme, a nebude nás mať kto liečiť.

My sa poznáme s pani poslankyňou Sabolovou už dosť dlho na to, aby sme mohli byť voči sebe otvorení a korektní, a vždy sme takí voči sebe aj boli, pri všetkých rozdieloch v názoroch na zdravotníctvo, ktoré pani poslankyňa Sabolová nikdy neskrývala a neskrýva ani dnes a to je v poriadku. To je v poriadku. Je v poriadku aj ten tón, ktorý je vecný v tom zmysle, že hovorí o legitímnosti niektorých krokov, hovorí o odvahe a každý, kto má odvahu niečo urobiť, urobí aj chyby. Bez odvahy niečo urobiť neurobí nikto chyby, len ten, kto nerobí vôbec nič, neurobí žiadnu chybu.
Ten problém je ale oveľa iný. Existuje také poľské príslovie, ktoré platilo už niekedy pred 40 rokmi, že "Odvaha zlacnela, rozum zdražel". My sme dnes v situácii, kedy proste to už nie je o odvahe robiť nejaké kroky, dneska je to už o rozume, o nevyhnutnosti tie kroky urobiť, aj keď sú už dneska už od ďalších neviem koľko proste rokov neskôr. Ja sa len pýtam na to, kto bude mať tú odvahu a ten rozum po voľbách tie kroky, ktoré sú nevyhnutné urobiť, naozaj urobiť. To je problém, pred ktorým stojíme.
Preto nie sme na žiadnom ostrove blažených, žiadnej Arkádii, ale v reálnej konkrétnej ekonomickej situácii, ktorá nás stavia pred mnohé nevyhnutnosti a jedna z nich je počítať s tým, že v zdravotníctve, ale ani v iných rezortoch nebudú nejaké peniaze nazvyš a že tam, kde sa majú vytvárať nejaké finančné zdroje, sa môžu vytvárať len tam, kde sa s nimi bude narábať efektívne. To je proste nevyhnutnosť. To dneska už nie je o odvahe, o niečom inom. A túto otázku si ja kladiem, kto bude mať po voľbách, lebo to je kľúčová otázka, kto bude mať vôľu a rozum urobiť tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj keď zaznelo, že odvaha zlacnela, špeciálne v oblasti stojatého dvadsaťročného socialistického rybníka zdravotníctva, je odvaha neuveriteľne potrebná. Pretože je to emotívne najnabitejší rezort. Školstvo je tiež dôležité a tiež je často stojatou vodou, ale vzťah občanov k budúcnosti vzdelania svojich detí je podstatne chladnejší ako k vlastnému zdraviu. Čo je tiež smutné.
Základným prvkom tej odvahy, ako to tak chodí, od čias biblických je to, že na počiatku má byť slovo. Slovo napríklad o tom, že nech už sú naše nároky akékoľvek, môžme ich priamo odvodzovať pri nárokoch na zdravotnícke výkony len od toho, čo táto krajina vyprodukuje primárne v hrubom národnom produkte, a preto sa musíme zmieriť s tým, že kým nebudeme produkovať toľko národného produktu na obyvateľa ako Švajčiarsko, nemáme nijaké ľudské práva na švajčiarske zdravotníctvo. Môžme mať len také práva, aké zdroje produkujeme.
Bolo teda treba mať odvahu povedať, že či budeme státisícom ľudí liečiť prechladnutia za hradené zdravotníctvo a leukemikom dáme transplantáciu vtedy kostnej drene, keď si ju zaplatia. Alebo, keďže nemáme peniaze na všetko, v tejto pyramíde sa budeme skladať na vlastné prechladnutia a budeme dúfať, že nebudeme mať leukémiu, ktorú keď budeme mať, dostaneme transplantáciu kostnej drene zo solidarity. Celá táto pyramída je v našom finančnom systéme nepokryteľná.
A pokiaľ ide o takú drobnú vec, ako je fungovanie kliník a pracovísk, fungujúce pracovisko je také, do ktorého by lekár, ktorý by v ňom pracoval, bol ochotný vložiť svoje peniaze a prevziať za ňu zodpovednosť a to je presne kritérium fungovania.