28. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na prerokovanie návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K vypracovaniu tohto návrhu zákona oproti pôvodne plánovanej novele zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike ministerstvo pristúpilo na základe potreby rozsiahlej legislatívnej úpravy vyplývajúcej z tzv. 3. energetického balíčka, ako i z potrieb aplikačnej praxe.
Cieľom predloženého návrhu je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 Európskeho spoločenstva z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 Európskeho spoločenstva z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.
Predloženým návrhom ministerstvo okrem zabezpečenia transpozície smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom zosúlaďuje jednotlivé ustanovenia pôvodného zákona o energetike s nariadeniami tzv. 3. energetického balíčka a zabezpečuje súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 994/2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu.
Návrh zákona stanovuje nový režim možností, ako oddeliť výrobné a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy alebo prevádzky prepravnej siete.
Návrh zákona výrazne posilňuje práva odberateľa elektriny, odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov a zaručuje všetkým odberateľom elektriny a plynu v domácnosti využívať univerzálnu službu, t. j. právo na dodávku elektriny v určitej kvalite za primerané, transparentné, porovnateľné a nediskriminačné ceny.
V tejto súvislosti by som rád poznamenal, že pri príprave tohto návrhu zákona boli za najvyššiu prioritu pokladané riešenia v prospech koncového odberateľa energie. Domácnosti budú viac chránené proti praktikám nečestných dodávateľov elektriny a plynu. Domácnosti budú tiež vybavené právom bezplatne odstúpiť od danej zmluvy pri neodôvodnenom náraste ceny alebo nedohodnutej zmene iných podmienok.
V návrhu zákona okrem väčšej ochrany odberateľov elektriny a plynu v domácnosti sa zvyšuje aj miera ich informovanosti, upravuje sa urýchlenie procesu zmeny dodávateľa, zavádza sa inštitút mimosúdneho urovnania sporov, kde sa odberateľ v domácnosti môže rozhodnúť nepostupovať súdnou cestou, ale využiť toto rýchlejšie konanie.
Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie. Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, predsedovi výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu pánovi Stanislavovi Janišovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo. Kolegyne a kolegovia, Národná rada v decembri pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorskému výboru.
Konštatujem, že ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval v januári a neprijal platné uznesenie, nakoľko jeho návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval preto, lebo výbor nebol uznášaniaschopný, nebol dostatok poslancov.
Gestorsky výbor rokoval o návrhu spoločnej správy výborov a záverečné stanovisko navrhované neschválil, uznesením ma potom poveril, aby som ako spravodajca informoval o tomto výsledku Národnú radu Slovenskej republiky.
Ani jeden výbor Národnej rady teda neprijal platné uznesenie a ani zo spoločnej správy, kde boli štyri varianty na hlasovania, ani jeden návrh neprešiel.
Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili pán poslanec Jahnátek, pán poslanec Faič a pán poslanec Chren.
Pán kolega, ešte zostaňte na mieste. V súlade s rokovacím poriadkom § 27 sa ako prvý prihlásil do rozpravy pán spravodajca. Čiže po jeho vystúpení budú nasledovať písomne prihlásení v poradí Jahnátek, Faič, Chren a po ich vystúpeniach, príp. po faktických poznámkach bude možné potom sa prihlásiť ďalším, ktorí sa budú hlásiť ústne, do rozpravy.
Slovo má pán Stanislav Janiš ako spravodajca. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovolím si vystúpiť ako prvý k tomuto predmetnému návrhu zákona.
Ako prvé musím konštatovať, že obidva zákony, ktoré nasledujú po sebe, zákon o energetike a zákon o regulácii v sieťových odvetviach, sú ako dvojičky. Tým chcem povedať, že buďto prejde jeden aj druhý, alebo neprejde ani jeden ani druhý, preto, lebo úzko na seba nadväzujú.
Treba aj skonštatovať to, že sú to úplne nové zákony. Nie je to žiadna novela energetického zákona ani zákona o ÚRSO, ale sú to úplne nové zákony. Možno aj preto je náročnejšie ich študovať v tom slova zmysle, že nemáte pred sebou konsolidované znenie, čo platilo, čo sa vypúšťa a čo sa navrhuje nové. O to je to náročnejšie. A pri obidvoch týchto zákonoch hlavným cieľom je, aby sa aproximoval 3. energetický balíček.
Na úvod ale musím skonštatovať a povedať úplne jasne, že mediálny tlak, ktorý bol vyvinutý na ministerstvo hospodárstva, na poslancov vo forme, že v prípade ak teda zákony neprejdú, tak hrozia Slovensku pokuty za neskorú implementáciu 3. energetického balíčka do našej legislatívy, považujem za nemiestny žart voči Národnej rade Slovenskej republiky z dvoch dôvodov. Je to preto, že žiadne reálne pokuty nehrozia, 3. energetický balíček do dnešného dňa neaproximovalo viac krajín Európskej únie a ak by dnes Komisia začala konanie voči Slovenskej republike, tak to bude trvať tak zhruba dva roky a za tieto dva roky Národná rada môže prijať desať energetických zákonov.
To, čo považujem za podstatné, je to, že tento zákon mal byť v Národnej rade už pred rokom, dnes už v podstate mala prebiehať implementácia legislatívy do života energetických subjektov, ktorých sa tento zákon o energetike a zákon o regulácii v sieťových odvetviach dotýka. Za to, že tu ten zákon nebol pred rokom, nemôžu poslanci Národnej rady.
Neberiem ani argument, že prípravu skomplikovalo alebo predĺžilo spustenie rokovaní o eventuálnom vstupe českého investora do SPP. Toto považujem už za super nemiestny žart, ak by som to mal povedať inými slovami, akoby ste čakali so zákonom na to, ako sa dohodne nejaký iný investor o vstupe do SPP. A to je neprijateľné.
Teraz si dovolím povedať vetu, ktorú možno tu zopakujem dnes aj viackrát, lebo ju považujem pri takýchto zákonoch a pri energetike za veľmi dôležitú, že peniaze v energetike nevznikajú z ničoho, ale peniaze v energetike vznikajú platbami koncových odberateľov. Teda vznikajú z peňazí občanov a firiem, ktoré platia za energie. Teda treba mať vždy pri každej legislatívne o energetike, ak sa o nej bavíme a schvaľujeme ju, na pamäti túto vetu, všetko, čo schválime, bude mať dopad na peňaženky občanov.
Aby sme sa mohli plnohodnotne baviť o takýchto dôležitých zákonoch, tak by sme mali mať zadefinované základné rámce energetiky na Slovensku. A tie, bohužiaľ, nepoznáme. Alebo ich nemáme. Na Slovensku chýba kvalitná energetická politika štátu, kde sme v energetike a kam chceme tú energetiku na Slovensku nasmerovať. Dosluhujúce ministerstvo sa do tejto práce nepustilo. Teda všetky zákony vychádzajú z energetickej koncepcie alebo politiky štátu, ktorá má šesť rokov a pochádza z roku 2006. Podľa nej sa teda riadia aj investori, aj štát, aj regulátor.
Treba povedať, že ani minulé štyri roky minulá vláda veľké pokroky v tomto neurobila.
V prvom rade si musíme položiť tri otázky a snažiť sa zadefinovať, kde by sme tú energetiku chceli mať, aby sme sa mohli baviť ďalej.
A prvá taká vážna otázka je, ako bude Slovensko zvyšovať bezpečnosť dodávok energií pre seba, či chce aj naďalej zostať závislé od dovozu primárnych zdrojov energií na sto percent aj tam, kde na sto percent to nemusí byť.
Druhou dôležitou otázkou, ktorú treba zadefinovať a neriešiť ad hoc, sú obnoviteľné zdroje energií, ktoré sú pre štát prioritou, a prioritou prečo sú, aký chceme mať energetický mix, koľko energie chceme z jadra. Dnes vyrábame z jadra zhruba 51 až 53 % elektrickej energie. Keď dokončíme Mochovce 3, 4, tak to bude čo? Bude to 57 %, 58 %? A tvrdo sa pripravuje ďalšia výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v inštalovanom výkone minimálne 1 000 mega, to značí 3. a 4. blok Mochoviec.
Treba si jasne povedať, či chceme mať zo Slovenska jadrovú veľmoc. Ja si myslím, že to nechceme.
Tento zákon mimo toho, čo tu bolo spomínané, to je aproximácia 3. balíka a riešenie vertikálne integrovaných subjektov v energetike. Táto smernica pojednáva aj o vážnej otázke, ktorá sa energetiky týka. A to je zraniteľný odberateľ alebo zraniteľný spotrebiteľ. Treba si uvedomiť, že ceny energií rastú a rastú rýchlejšie, ako rastú príjmy v domácnosti. A tým pádom sa nie malá časť domácností nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe dostáva do problémov, ktoré dostali názov v rámci Únie ako energetická chudoba. Treba sa vážne zamyslieť, akým spôsobom chceme tieto veci riešiť, ako chceme ľudí vymaňovať z energetickej chudoby, aby mali štandard, ktorý majú dnes, čo sa týka tepla, svetla, plynu. Táto smernica hovorí o pojme, či je to smernica 72 alebo smernica 73, ako zraniteľný odberateľ asi toľkoto. Dovolím si zo smernice 72 zacitovať: „V tejto súvislosti každý členský štát vymedzí koncept zraniteľných odberateľov, ktorý sa môže vzťahovať na energetickú chudobu a okrem iného môže ustanoviť zákaz odpojenia takýchto odberateľov v kritických časoch.“ To sa týka elektriky. A podobná definícia zraniteľného spotrebiteľa je aj v smernici 73, ktorá pojednáva o plyne. No myslím si, že návrh energetického zákona nie dostatočne aproximoval a nie dostatočne v podstate zadefinoval, čo je to zraniteľný spotrebiteľ alebo odberateľ v Slovenskej republike. V zákone, ktorý máme všetci na stole, sa hovorí o zraniteľnom spotrebiteľovi ako o odberateľovi, čo sa týka elektriky, ktorého životné funkcie sú závislé od odberu elektriky a ktorý túto skutočnosť oznámil a preukázal sám alebo prostredníctvom svojho dodávateľa prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Ak to premeníte na drobné, tak zistíte, že zraniteľným odberateľom v Slovenskej republike je len človek, ktorý je na nejakých dýchacích alebo iných prístrojoch, ktoré potrebujú na svoju činnosť elektrickú energiu. V súvislosti s energetickou chudobou, v súvislosti so stúpajúcimi nákladmi domácností na energie to považujem za nedostatočnú definíciu a nedostatočné riešenie tejto časti smernice. To isté sa týka aj smernice 73, ktorá pojednáva o vnútornom trhu so zemným plynom.
Ďalšia časť, ktorá v tomto zákone nie je dobre riešená, resp. nerieši to, čo sa vlečie, a hovorím, bavíme sa o novom energetickom zákone, nie o nejakej novele, je to, čo máme aj v stanovisku legislatívy Národnej rady. A to je Ústava Slovenskej republiky, vzťah ústavy k majetku ľudí, ktorí vlastnia nehnuteľnosti, pozemky, cez ktoré prechádza alebo má prechádzať energetická infraštruktúra, ktorí majú vecné bremená. Náhrada tohto obmedzenia pozemkov nie je dostatočne riešená, resp. navrhované znenie nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. A to je tak v § 11ods. 4 a 9, 12, čo sa týka prekluzívnej jednoročnej lehoty na uplatnenie náhrady, ale rozpor aj s čl. 20 ods. 4 ústavy a istý rozpor aj v § 94, kde v podstate jednorazová náhrada nepatrí vlastníkom pozemkov v ochranných a bezpečnostných pásmach, ktoré boli zriadené pred účinnosťou tohto zákona. Tieto problémy, viem, pretrvávajú už dlhé roky (súdy, ústavné súdy, súdy v Štrasburgu). Som toho názoru, že ak už tvoríme nový energetický zákon, tak definitívne v slovenskej legislatíve tieto veci, ktoré sa ťahajú na súdoch a kde občania, ktorí vlastnia tieto nehnuteľnosti a tieto pozemky, sú poškodení, pričom nebola im poskytnutá náhrada a neriešil to ani reštitučný zákon preto, lebo oni o majetky neprišli, akurát musia znášať bremená, ktoré sú tam, tak minimálne do budúcnosti musíme ošetriť tak, aby to bolo v súlade s ústavou. A bolo by vhodné sa zaoberať aj tým, čo urobíme aj s tým, že sme to neriešili v zákonoch predchádzajúcich. Ak sme v novom zákone, tak určite to za pozornosť a námahu či už legislatívcov na predmetnom ministerstve hospodárstva alebo legislatívcov Úradu vlády Slovenskej republiky by malo stáť. A veľmi rád by som v stanovisku legislatívy Národnej rady čítal to, že navrhovaný zákon je v súlade s ústavou. Síce predkladateľ tvrdí, že je v súlade s ústavou, ale podľa sťažností a aj podľa právneho názoru legislatívcov Národnej rady nie je tomu celkom tak. Takže treba minimálne dať hlavy dokopy a tieto veci poriešiť.
Ďalej je aj stanovisko legislatívy Národnej rady. A, to je v ňom tá časť, kde upozorňuje na určité vecné nezhody medzi jednotlivými paragrafmi. Je potrebné ich dať do súladu. Ja to hovorím preto, že priamo na tento zákon nadväzuje zákon o regulácii v sieťových odvetviach. V úvode som povedal, že sú to dvojičky, ktoré na seba nadväzujú, jedna na druhú sa odvolávajú. To značí, že, úprimne poviem, nebolo v silách výboru Národnej rady, aby sme s našimi kapacitami, teda rádovo promilovými, aj keď vôbec promilovými kapacitami, ktoré má k dispozícii ministerstvo hospodárstva, riešili veci, ktoré je potrebné doriešiť, ktoré je potrebné, by som povedal, dokombinovať tak, aby to sedelo. Nie je toto v silách výboru. A výbor sa aj preto rozhodol, že jednoducho asi najvhodnejšie by bolo tento zákon neschváliť alebo ho vrátiť na dopracovanie, zobrať si opäť všetky stanoviská, ktoré k tomuto zákonu sú, a pekne ich dať dokopy a vrátiť sa do Národnej rady a predložiť niečo, k čomu nebude ani toľko pripomienok, ani toľko pozmeňujúcich návrhov, ani toľko nejasností. Podotýkam, jedná sa o kľúčové zákony v energetike. A ja viem, že ich prijímame v určitom časovom strese, je posledná schôdza Národnej rady a viac-menej keď to neschválime, tak sa to schváli tak do pol roka. Ale na druhej strane aj keby sa to malo schváliť o dva, tri, štyri mesiace neskôr, tak nech sa to schváli podarené, také, aké to má byť. A vzhľadom na to, že nič nám nehrozí, tak prikláňam sa k názoru, aby sme tento návrh zákona neschválili, aj keď je to vládny návrh zákona. Ale dnes už nie je vláda a viac-menej ani minister, ktorý sedí tuto vľavo odo mňa. Aj tak nemá dôveru Národnej rady. Takže z toho takú veľkú vedu nerobme, lebo však nedôveru ste mu vyslovili vy SaS-kári spolu so stranou SMER. Takže nemáme sa kde ponáhľať. V pohode v kľude sa k tomu vráti budúca vláda, budúci parlament. A prijmú niečo, čo ozaj bude dobré. A nebude tak dôvod, vyhovárať sa na to, že rokovali sme s českým investorom, a preto sme nestihli pripraviť novelu zákona načas. Na úvod toľko.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána spravodajcu, ktoré bolo vystúpenie v rozprave, sa prihlásili páni poslanci Martin Chren, Alojz Přidal. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Martin Chren. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ďakujem veľmi pekne za ten úvod aj za také zamyslenie sa nad tým, čo všetko energetická politika na Slovensku potrebuje, aj keď sa to teda priamo netýka týchto zákonov, dvoch prejednávaných, ktoré sú implementáciou smernice.
Dovoľ mi najprv opraviť ťa v dvoch veciach.
Nie je pravda, že infríčment nehrozí, lebo formálne konanie sa už začalo, v septembri minulého roka bol doručený list, prvá výzva Európskej komisie Slovenskej republike. Čiže toto bolo zavádzaním.
Ale čo ma až urazilo a sa ma dotklo. To je tvoje obrovské klamstvo, keď hovoríš, že podanie zákona bolo prerušené kvôli rokovaniam s potenciálnym zahraničným investorom. To teda absolútne nie je pravda. Je to účelová lož. Ja tu mám list tvojho straníckeho kolegu ministra financií z mája minulého roka, kde z toho jasne vyplýva, je vysvetlené, že okrem toho, že zákon bolo treba naozaj poctivo a presne pripraviť, príprava zákona bola odložená kvôli rokovaniam o arbitráži a predarbitrážnej výzve, ktorú zahraniční akcionári SPP dali Slovenskej republike. Citujem Ivana Mikloša: „Vzhľadom na stav aproximácie v ostatných členských štátoch nevidím dôvod proces aproximácie v Slovenskej republike uponáhľať. A navyše by sme sa takto vyhli viacnásobným novelizáciám a zbytočným prieťahom legislatívneho procesu.“ Čiže tu išlo o koordinovaný postoj ministerstva hospodárstva, tých SaS-károv, ako ich nazývaš, a ministerstva financií, čiže tých modrých, ako ich nazývame zase my.
Čo sa týka tvojich pripomienok, dovoľ mi len povedať, že opäť ich považujem za zámienku, za zámienku, ako sa pomstiť, možno pomstiť za taký poctivý postoj napr. pri kauze Gorila. No a určite aj vo svojom príspevku prednesiem pozmeňujúci návrh... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Alojz Přidal.

Vážený pán kolega Janiš, dovoľ mi upresniť teda niektoré veci, tak ako som to videl ja. Mal sa zaoberať týmito zákonmi náš hospodársky dvakrát. Pritom prvýkrát nebol uznášaniaschopný, jednoducho nezišlo sa nás dosť, chýbali tam aj tí, ktorí boli najspravodlivejší, najčestnejší. A jednoducho sa tu prezentovali, ako treba chodiť na zasadnutie, ale robili už volebnú kampaň.
No a čo týka toho druhého výboru, gestorského, tak tam chcem povedať, že trošku sa mi zdá, že zavádzaš, hoci to nerád hovorím, doteraz som sa s tým nestretol u teba, tak ma to trošku prekvapuje, lebo boli pripravené štyri návrhy, buď teda návrh zákona schváliť, vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie, odložiť rokovanie o ňom, alebo nepokračovať v rokovaní o ňom. Výbor neschválil ani jeden z týchto návrhov, takže nie je pravda, že výbor sa stotožnil s tým, že by bolo treba odložiť rokovanie o návrhu alebo nepokračovať v rokovaní o ňom. Ďakujem.

Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Janiš. Nech sa páči.