28. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2012 o 15:37 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, vypočul som si pozorne váš príhovor. Niektoré tie časti o tých budúcich províziách z privatizácie tejto vlády toho, čo neprivatizovala, považujem len za taký politický folklór. O. k.?
S niektorými časťami môžem veľmi silno súhlasiť. Aj ja keď som bol na ministerstve hospodárstva, mal som prístup k privatizačným zmluvám. A naozaj musím povedať, že osobne nie som spokojný s tým, ako boli uzavreté. Bohužiaľ, o detailoch nemôžeme hovoriť, lebo sú tajné. Ale našlo sa tam mnoho, mnoho vecí, ktoré považujem za prácu odvedenú nekvalitne, možno neúplne vo verejnom záujme.
Na druhej strane celkom ma prekvapilo napr. to, že si posielate odkazy s nejakými zahraničnými finančnými skupinami, ktoré majú záujem o privatizáciu EPH. Neviem, možno chodievate aj na colu s nimi, to by ma celkom zaujímalo.
A každopádne keď hovoríte o tom, že kto ubližuje občanom, viete, ja vám dám jeden jediný príklad, ktorý hovorí za všetko. Vy ste nocou dlhých nožov ovládli celé ÚRSO, dali ste tam svojho nominanta pána Holjenčíka, ktorý protizákonne je vo dvoch funkciách naraz. A vaši nominanti v roku 2008 uzavreli absolútne nevýhodne dlhodobý kontrakt na ruský plyn, ktorý o pár mesiacov, sa ukázalo, bol o 25 % nad trhovými cenami. Pred pár dňami naši nominanti tu dokázali vyrokovať 20-percentnú zľavu. ÚRSO nedokázalo zlacniť plyn, vaši nominanti podpísali ten nevýhodný kontrakt, ktorý absolútne poškodzoval všetkých občanov, boli naozaj veľmi zložité rokovania, aby SPP získal rovnaké podmienky ako jeho zahraniční akcionári. Nerodila sa ľahko tá dohoda. A až teraz tesne pred voľbami sa možno podarí, ak ÚRSO zareaguje na to, ako má, znížiť cenu zemného plynu pre domácnosti. To bol príklad vašej a našej politiky.
Skontrolovaný
Vystúpenia
14:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:53
Stanislav JanišPrvá vec, ku kolegovi Chrenovi. Stačí si pozrieť Pravdu asi tri dni dozadu a zacitovať štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva. Ja ti ho zacitujem, pán kolega: „Prípravu skomplikovalo spustenie rokovaní o eventuálnom vstupe českého investora do SPP.“ To je ako odpoveď, prečo to je až teraz a nebolo to skôr. Dobre, takže ja som iba čerpal z toho. A vyrazilo mi to dych, že štátny tajomník si dovolí povedať, že rokujú,...
Prvá vec, ku kolegovi Chrenovi. Stačí si pozrieť Pravdu asi tri dni dozadu a zacitovať štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva. Ja ti ho zacitujem, pán kolega: „Prípravu skomplikovalo spustenie rokovaní o eventuálnom vstupe českého investora do SPP.“ To je ako odpoveď, prečo to je až teraz a nebolo to skôr. Dobre, takže ja som iba čerpal z toho. A vyrazilo mi to dych, že štátny tajomník si dovolí povedať, že rokujú, o skomplikovaní rokovania, že niekto chce vstúpiť do SPP či percentom, či tridsiatimi, či päťdesiatimi percentami. Jednalo sa že vraj o nejakého českého investora. Takže ja som zacitoval z Pravdy. Takže je pravda, čo som povedal, je to pravda, vybav si to so svojím štátnym tajomníkom.
Druhá vec. Ja som ako spoločný spravodajca, Lojzo, nevravel, že sme sa na niečom dohodli. Ja som teraz ako poslanec povedal, že bude lepšie, ak ten zákon neprijmeme, nie ako spravodajskú informáciu. A je pravda, že aj takí poslanci, ktorí nám nadávajú do darmožráčov, už na výbory nechodia. Jednoducho dlabú na prácu výborov a tuto robia všelijaké maškarády, ale svojím spôsobom sa nezaujímajú o občanov preto, lebo ak by sa zaujímali o občanov, tak takýto zákon, ktorý má vplyv na to, koľko budú platiť ľudia za energie, myslím, toto je práca nás poslancov, aby sme eliminovali to, čo sa eliminovať dá v cenách energie. A preto nepodporím zákon o energetike, ten mi až tak neprekáža. Ale nepodporím ho preto, lebo zákon o regulácii sieťových odvetví podporiť nemôžem, lebo ten je rýdzo proti ľuďom. A ten podporiť nemôžem. A preto nepodporím systém regulácie. A preto nepodporím ani zákon o energetike, lebo sú spolu dvojičky. To nejde, že energetiku pustíme a ÚRSO nepustí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2012 o 14:53 hod.
Ing.
Stanislav Janiš
Videokanál poslanca
Ja len dve veci.
Prvá vec, ku kolegovi Chrenovi. Stačí si pozrieť Pravdu asi tri dni dozadu a zacitovať štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva. Ja ti ho zacitujem, pán kolega: „Prípravu skomplikovalo spustenie rokovaní o eventuálnom vstupe českého investora do SPP.“ To je ako odpoveď, prečo to je až teraz a nebolo to skôr. Dobre, takže ja som iba čerpal z toho. A vyrazilo mi to dych, že štátny tajomník si dovolí povedať, že rokujú, o skomplikovaní rokovania, že niekto chce vstúpiť do SPP či percentom, či tridsiatimi, či päťdesiatimi percentami. Jednalo sa že vraj o nejakého českého investora. Takže ja som zacitoval z Pravdy. Takže je pravda, čo som povedal, je to pravda, vybav si to so svojím štátnym tajomníkom.
Druhá vec. Ja som ako spoločný spravodajca, Lojzo, nevravel, že sme sa na niečom dohodli. Ja som teraz ako poslanec povedal, že bude lepšie, ak ten zákon neprijmeme, nie ako spravodajskú informáciu. A je pravda, že aj takí poslanci, ktorí nám nadávajú do darmožráčov, už na výbory nechodia. Jednoducho dlabú na prácu výborov a tuto robia všelijaké maškarády, ale svojím spôsobom sa nezaujímajú o občanov preto, lebo ak by sa zaujímali o občanov, tak takýto zákon, ktorý má vplyv na to, koľko budú platiť ľudia za energie, myslím, toto je práca nás poslancov, aby sme eliminovali to, čo sa eliminovať dá v cenách energie. A preto nepodporím zákon o energetike, ten mi až tak neprekáža. Ale nepodporím ho preto, lebo zákon o regulácii sieťových odvetví podporiť nemôžem, lebo ten je rýdzo proti ľuďom. A ten podporiť nemôžem. A preto nepodporím systém regulácie. A preto nepodporím ani zákon o energetike, lebo sú spolu dvojičky. To nejde, že energetiku pustíme a ÚRSO nepustí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skontrolovaný
14:56
Vystúpenie v rozprave 14:56
Ľubomír JahnátekJe úplne zaujímavé sledovať ten rozstrel, ktorý tu predviedli teraz páni z koalície (Reakcia z pléna.) vládnej, áno, pán minister, bývalej koalície. Strašne mi to pripomína obdobie, keď sa privatizovali Slovenské elektrárne a keď práve kvôli takému haštereniu, ktoré malo jediný základ, že kto koľko dostane a urve si pri privatizácii Slovenských elektrární, ktorá politická strana si akú províziu pripíše na svoje konto, na tom sa rozhádali dve vtedy koaličné politické strany. Vtedy to boli ANO a SDKÚ, keď nakoniec predseda ANO padol ako minister hospodárstva. Samozrejme, dôvody na to boli oficiálne uvedené úplne iné, ale išlo vyložene o províziu za privatizáciu Slovenských elektrární. Dneska už je po privatizácii, ale dneska sa dajú nastaviť úplne iné toky peňazí. A tieto toky sa dajú postaviť práve na zlých pravidlách, ktoré sa dajú dostať do života cez energetický zákon a cez zákon o regulácii. Čiže, dámy, páni, ja čítam túto vašu roztržku jedine ako boj o budúce provízie, ktoré by ste mohli získať. Je to smutné, ale je to, bohužiaľ, tak. Ja to aspoň tak čítam.
Čo sa týka samotného zákona, pán spravodajca povedal, že nejde o novelu, ale ide o nový zákon. Ja ho musím trošku poopraviť, ide len z predloženia tohto zákona formálneho o nový zákon, ale v podstate nejde o nový zákon, lebo keď si podrobne prečítate ten zákon a porovnáte si ho so starou šesťstopäťdesiatšestkou, zrazu zistíte, že zhruba 60 % vecí, ktoré sú v novom zákone, je opísaných zo starej alebo doteraz ešte platnej šesťstopäťdesiatšestky. Zhruba na 20 % tam máte mechanicky prebraté formulácie, ktoré vám vyplývajú z transformácie európskej smernice, ktorú, či chcete alebo nechcete, musíte dodať. A tých 20 % zbývajúcich je buď to, čo ste vybrali a čo bolo prospešné pre slovenského odberateľa, to, čo ste vynechali, zabudli alebo úmyselne vyhodili zo zákona, boli skúsenosti z energetických kríz z rokov 2008 a 2009, resp. z toho, kde ste mali priestor, na čo Európska komisia a Európsky parlament stále tlačí, že preto sa majú aproximovať európske smernice aproximovať, nie automaticky prevziať, aby sa v tých národných aproximáciách mohli uplatniť aj určité špecifiká, ktoré súvisia s danou krajinou či z historického, ekonomického pohľadu alebo kúpyschopnosti obyvateľstva. Na to sa vždy dáva priestor v aproximácii európskych smerníc. A, bohužiaľ, tento zákon nevyužil túto príležitosť. Čiže jedná sa de facto o určité doplnenie nutných vecí, ktoré ste si už nemohli dovoliť vyhodiť vlastne z aproximácie európskej smernice. Ale to, čo ste mali urobiť pre ľudí, pre Slovensko, pre slovenského odberateľa, to ste jednoducho odtiaľ vyhodili. Hlúpo povedané, vyhodili ste to, vyhodili ste to odtiaľ. Keby to bol zákon nejaký nový o nových činnostiach, ktoré nemáme ešte aplikované na Slovensku, a skôr budeme sledovať, o čo jedná, nečudoval by som sa, že zákon je pripravený takýmto laxným spôsobom. Bohužiaľ, Slovensko má v energetike len zlé a horšie skúsenosti. Začalo to všetko privatizáciou.
Dámy, páni, veľa z vás, ktorí tu sedíte, sedíte za politické strany, ktoré predali Slovenské elektrárne, kde boli štyri jadrové reaktory, kde bolo zhruba dvadsaťdva vodných elektrární a šesť tepelných kotlov, za polovičnú cenu jedného jadrového reaktora, za polovičnú cenu jedného jadrového reaktora, toto bola predajná cena. Prečo tomu bolo tak, to vlastne sa vieme dočítať aj pri Gorile, lebo keď nejaký minister hospodárstva má mať nárok na miliardu slovenských korún za takúto privatizáciu, no ďakujem pekne, tak potom sa nečudujem, že takáto predajná cena Slovenských elektrární bola. Ešte raz opakujem, za polovičnú hodnotu jedného jadrového reaktora ste predali celé Slovenské elektrárne. A pritom tam boli štyri jadrové zdroje, ktoré budú pokračovať, 2 staré V1, ktoré vďaka pánu Figeľovi sme museli v rokoch 2006 a 2008 odstaviť z prevádzky. A plus tam bola nabúraná A1. Tiež ste nechali kľudne na pleciach štátu, nech sa štát vysporiada z vlastných prostriedkov, čo bude s týmito reaktormi. Čiže neviem, prečo sa dala len tá bonitná časť Slovenských elektrární do privatizácie a prečo sa napr. podpísala tak nevýhodná zmluva na Vodné dielo Gabčíkovo. Veď je to smiešne, že profit na tridsať rokov berie Enel a Slovensko sa môže akurát tak pozerať na vodné dielo a nemohli ste mu ho predať len kvôli tomu, že sa Maďari ohlásili a medzinárodné právo vás nepustilo. Čiže prvá zlá vec, ktorá sa slovenskej energetike stala, bola hlúpa privatizácia. A ja ju nazývam doslova rozkrádaním slovenskej energetiky.
V oblasti plynárenstva ste predali Slovenský plynárenský podnik za sedemkrát nižšiu cenu, za sedemkrát nižšiu cenu, ako bola účtovná hodnota Slovenského plynárenského podniku. Čiže toto bola tá geniálna cena pána Mikloša, s ktorou sa tak chválil. A za toto sme dokonca ešte zaplatili poradcovi na privatizáciu SPP zhruba 1,6 mld. korún za to, že nám vybral z jedného uchádzača o kúpu SPP jedného víťaza. Za to sme zaplatili 1,6 mld. korún. Ale to ešte nie je tá celá tragédia. Tá celá tragédia nastala v dokumentoch, ktoré súviseli s privatizáciou. A to je postavenie Slovenskej republiky v orgánoch Slovenských elektrární , v orgánoch distribučných sietí a v orgánoch Slovenského plynárenského podniku. Dámy, páni, ani v opičích krajinách sa nepodpisujú také zmluvy, kde by štát bol tam s vlastníctvom 51 %, lebo vás, bohužiaľ, zákon o privatizácii nepustil, nevedeli ste toho rozkradnúť viac, dali ste do zmluvy, že rozhodovať sa bude s vlastníctvom 52 %, čiže žiadny Obchodný zákonník, ktorý platí všade vo svete, že 50 % plus jeden hlas rozhoduje na valných hromadách. Dali sme tých 52 %. Čiže my bez zahraničného partnera nemôžeme nič. Ale, samozrejme, nemôže teoreticky ani on nič. Bolo by to zhruba vyrovnané garde, keby sme necúvli aj v orgánoch týchto energetických spoločností. Čo sa tam udialo? Zo siedmich členov predstavenstva sú štyria zahraniční a len traja zástupcovia slovenského štátu. Pritom sa rozhoduje polovičnou väčšinou, to znamená, keď sa zahraniční investori dohodnú, prehlasujú si čokoľvek. Pokiaľ chceme nejakým spôsobom bojkotovať predstavenstvo, môžu urobiť mimoriadne zasadnutie predstavenstva, kde už stačia len štyria. To sú fakty z privatizačných zmlúv. To sú fakty zo spoločenských zmlúv, ktoré vládna koalícia za vlády Mikuláša Dzurindu v druhom období a časť v prvom období dokázala podpísať pri privatizácii slovenských energetických podnikov. Slovensko sa muselo nejakým spôsobom z toho celého vystrábiť, pričom boli ťažké chvíle a výsledok bol, že sme si zaplatili po privatizácii viac ako pred privatizáciou za plyn o 400 %, za elektrinu o 67 %. A jednoducho tento tlak bol stále vyšší a vyšší. Slovenský občan sa dokáže uskromniť a slovenský občan sa aj vysporiadal s touto situáciou, bohužiaľ, chúťky energetických monopolov a chúťky nezodpovedných politikov, ktorí sú vo vládnej moci, nemajú svoje hranice.
Rok 2008 bol poznamenaný veľkým ekonomickým rastom a eufóriou, ako bude vyzerať ekonomika Európskej únie, ako bude vyzerať aj ekonomika Slovenskej republiky. A vtedy rok čo rok po sebe sme zaznamenávali 6- až 9-percentný rast HDP. Čiže bolo tu obrovské očakávanie, obrovská eufória, samozrejme, september 2008 celý tento optimizmus zrazil na kolená a roky 2009 a 2010 dali celému svetu dobre zabrať kvôli svetovej finančnej a hospodárskej kríze. Ale čo sa stalo na jar v roku 2008 čiže v období, keď ešte nikto netušil , že prídu aj horšie časy? V eufórii a v očakávaní, že každá kilowatthodina, ktorá sa vyrobí v Slovenských elektrárňach, sa okamžite predá, Slovenské elektrárne porušili status quo pri jeho jestvovaní, akým spôsobom sa bude stanovovať cena silovej elektriny, silová elektrina je tá časť elektriny, ktorá sa vyrába permanentne čiže bez obmedzenia. A napĺňa tú základnú masu v prenosovej a distribučnej sústave. Čiže to je ten nutný tok, ktorý tam stále musí byť, aby ten systém prenosový neskolaboval. V roku 2006 totiž skončila regulácia silovej elektriny. Čiže už regulačný úrad nemohol konať, tak sa vlastne dohodlo, že bude nejakým kľúčom rozkalkulovaná cena silovej elektriny. A v podstate jeden a pol roka Slovenské elektrárne tento systém aj dodržiavali. Pre Európsku úniu sa stal takým merítkom alebo takým etalónom, ako by sa mala cena silovej elektriny pohybovať. Stala sa Lipská burza pre trh s elektrickou energiou. V podstate celá Európska únia aj celá Európa hovorila o trhových cenách takých, ktoré sa dohodli na Lipskej burze. Toto platilo aj pre Slovensko, hoci pre slovenského odberateľa, hlavne pre radového občana to boli už vysoké ceny, lebo tie ceny sa vtedy pohybovali okolo 35 eur za megawatthodinu. A bol to možno 1,5-násobok toho, na čo boli ľudia naučení do roku 2007. Ale predsa sa prijalo, že dobre, prijmeme aj my teda to z Lipskej burzy a nikto nám nemôže hovoriť, že ideme nejako proti trhovým cenám. Samozrejme, Enelu a Slovenským elektrárňam zachutilo viac, povedali si: „Prečo by sme sa my mali držať Lipskej burzy, keď my si môžeme urobiť burzu s elektrickou energiou sami.“ A skutočne to v máji v roku 2008 aj urobili. Urobili jednu minimálne čudnú, ak nie podvodnú burzu, kde nahnali 20 svojich obchodníkov, lebo oni majú vlastných obchodníkov, 20 svojich obchodníkov, ktorí generovali cenu energie, kupovali balíky a povedali, že urobí sa priemer z najvyšších 10 cien, ktoré sa vygenerujú, a to bude tá konečná cena. Čuduj sa svete, viete, aká cena sa vygenerovala, sa dohodla na prvej a, verím, aj poslednej burze Slovenských elektrární a Enelu, ktorá sa uskutočnila v Bratislave? Cena, ktorá bola dohodnutá na Lipskej burze, mala vtedy hodnotu 60 eur za megawatthodinu, na Slovensku, kde už v tom čase bola cena elektrickej energie druhá najvyššia v Európskej únie, sa objavila cena 92 eur za megawatthodinu. S veľkým pátosom predávali Slovenské elektrárne veľkým odberateľom, ako sú U. S. Steel, Slovnaft. Čiže tým podnikom, ktoré robia gro slovenského exportu, predávali túto energiu alebo robili zmluvy na 87 eur za megawatthodinu, ale len z jedného jediného dôvodu, že v zákone neboli definované podmienky pre aukcie s elektrickou energiou.
Samozrejme, vláda Roberta Fica sa nemohla na to len tak pozerať. A my sme okamžite zareagovali, urobili sme novelu k zákonu o energetike a novelu k zákonu o regulácii sieťových odvetví, kde sme jasne definovali, že my nebránime slovenským elektrárniam, aby si robili svoje aukcie, ale aby boli pod kontrolou regulačného úradu, to znamená, podmienky, priemer a výsledky bude kontrolovať regulačný úrad, či je to všetko v poriadku. Zrazu keď sa tento zákon prijal, už Slovenské elektrárne nemali záujem o ďalšie aukcie a kľudne im stačili ceny, ktoré sa generovali na Lipskej burze.
Ale, dámy a páni, v roku 2008 na rok 2009 keď vrcholila kríza na Slovensku odbytová, keď sa prepúšťali ľudia kvôli tomu, že podniky nevedeli vyrábať, lebo nemali odbyt, lebo neboli konkurencieschopné a neboli zákazníci pre ich produkty, tak v tejto ťažkej situácii vtedy naši výrobcovia alebo veľké výrobné podniky kupovali od januára 2009 elektrickú energiu za 87 eur za megawatthodinu. Aby toho nebolo dosť, došla k tomu ešte plynová kríza. Čiže ešte sme ich museli odstaviť a museli sme povedať, dámy, páni, spotreba plynu na Slovensku v januári 2009 bola 22 mil. kubíkov denne. A Slovenský plynárenský podnik nám povedal, že nám nevie dať viac ako 16 mil. kubíkov denne, lebo zásobníky nevydržia. Kvôli tomuto stanovisku plynárenského dispečingu, ktorý patrí pod Slovenský plynárenský podnik, sme museli zaviesť stav núdze a v tisícke najväčších výrobcov producentov na Slovensku museli sme zamedziť spotrebu a zastaviť výrobu, len kvôli tomu, aby sme dokázali plyn poskytnúť každej domácnosti na najvýchodnejšom a najsevernejšom konci Slovensku a aby sme dokázali zabezpečiť teplo a energiu pre nemocnice, školy, domovy dôchodcov a pre verejnú správu. Toto bola obeť. Keď sme neskôr, lebo ten krízový štáb zasadal denne o 11.00 hodine na ministerstve hospodárstva pod vedením ministra hospodárstva, keď sme po niekoľkých dňoch zistili, že nám bilancie plynu nesedia, lebo tam sa musel robiť odpočet bilancie, tu bol prvý krok, elektrárne, plynári museli povedať, toľko toho bolo včera, toľko toho je dneska, kde sa to minulo. Keď nám to po pár dňoch prestalo sedieť, tak sme zistili, že naši veľavážení zahraniční akcionári Gaz de France a Ruhrgas v tom čase, keď sme odstavili tisíc fabrík na Slovensku, chýbalo nám len 7 mil. kubíkov plynu, denne predávajú 8 mil. kubíkov do Rakúska. To bola realita a to bola pomoc a to bol ten strategický partner, ktorý sa za druhej Dzurindovej vlády vygeneroval, to bol ten najlepší partner pre slovenské plynárenstvo a pre slovenského spotrebiteľa. Čiže oni si kľudne predávali 8 mil. kubíkov plynu do Rakúska a my sme odstavili tisíc fabrík a triasli sme sa každý deň, či vôbec vypadneme alebo nevypadneme. A ak sa pamätáte, vtedy vzhľadom na to, že sme mali postavenú na plynových turbínach sekundárnu reguláciu a vlastne aj tepelné elektrárne, terciárnu reguláciu, sme potrebovali na naštartovanie napr. na vojanské kotly okolo 600 000 kubíkov plynu, len vôbec na naštartovanie tých kotlov vo Vojanoch, tak viete, že my sme sa triasli, či vôbec vydržíme aj s elektrinou a nielen s plynom, a pritom SPP, lebo ten je hlavný akcionár Nafty Gbely, bohatol z toho, že v čase krízy predával tento plyn do Rakúska.
Toto nemohlo, dámy, páni, nechať kľudnú vládu. A vtedy to bola vláda zodpovedná a vláda, ktorá sa starala o ľudí, aj o toho posledného človeka na Slovensku, a nie len o bohatých a o kapitál. My sme chceli zabezpečiť pre ľudí dostatok energií, za primerané ceny. A preto sme urobili dva základné ťahy v oblasti energetiky. Ešte raz opakujem, vplynuli z tejto skúsenosti. Po prvé, v oblasti energetiky sme povedali, aukcie môžu byť, ale pod kontrolou, v oblasti plynu sme povedali, fajn, za to, po tejto skúsenosti že ste nás páni zahraniční akcionári klamali, tak my prijímame zákon, že ÚRSO má právo kedykoľvek prísť a skontrolovať stav zásobníkov, má kedykoľvek právo prísť a skontrolovať, aké toky idú mimo územia Slovenskej republiky, pričom zároveň do rúk ministra hospodárstva sa dostala právomoc, že v prípade výpadku krízy preberá rozhodovacie právomoci, akým spôsobom sa bude obchodovať s plynom, ktorý je uskladnený v plynových zásobníkoch na území Slovenskej republiky, čiže žiadne jeho svojvoľné rozpredávanie do Rakúska s tým, že nech slovenský občan robí, čo chce, je nám to jedno.
Vtedy vznikli práve tie state, ktoré sa dostali do zákona o energetike. A neboli to svojvoľné state, ale reakcia na neetické správanie energetických monopolov. Keď som si prečítal zákon o energetike, no samozrejme o týchto statiach, môžem povedať, tam nebolo ani chýru, ani slychu. Vypadli komplet. A najsmiešnejšie je, že v § 17 sa hovorí o štandarde bezpečnosti dodávok, ktorý v podstate vypadol. O čo tu išlo pri plyne? My sme štandard bezpečnosti dodávok stanovili tak, že sme povedali, že, po prvé, SPP ako koncový dodávateľ alebo dodávateľ poslednej inštancie musí mať stále v zásobníku toľko plynu, aby vedel Slovensko zásobovať pri stopercentnom výpadku plynu 30 dní. On má na to kapacitu, lebo na Slovensku potrebujeme zhruba miliardu kubíkov a kapacity slovenských zásobníkov plynu sú 2,62 miliardy kubíkov. Čiže on vie mať stále takúto kapacitu. Zároveň sme povedali, že každý obchodník, ktorý chce obchodovať na území Slovenskej republiky, musí mať minimálne 10 % svojej ročnej predajnej kapacity uskladnených na území Slovenskej republiky, nech tých 90 % ťahá z toho Gazpromu, lebo však všetci dovážajú len z Ruska ten plyn, tou istou trúbou. Otázka je, akú cenu si dajú, ako tam súťažia. Ale všetok ten plyn, ktorý ide aj cez alternatívnych dodávateľov, je z Gazpromu a všetko to ide ukrajinskou rúrou na Slovensko. Čiže tu o nejakej diverzifikácii trhu s plynom nemôžeme ani hovoriť a nemôžeme dokonca hovoriť ani o diverzifikácii v oblasti elektrickej energie, lebo prenosové profily na hraniciach nám umožňujú v prípade elektrickej energie prenos len asi 13,5 terawatthodiny a len v súčasnosti je spotreba na Slovensku 28 terawatthodín. Čiže aj tak by sme nedokázali nahradiť slovenské elektrárne. Čiže slovenské elektrárne si stále udržia tento monopol na Slovensku tak, ako ho majú. A budú ho mať zrejme ešte veľmi, veľmi dlho.
To, čo ďalej vypadlo zo zákona, čo mňa osobne veľmi udivilo, to bolo to, že napr. za našej éry, ale to bolo aj pred naším príchodom do vlády, že každý obchodník s energiou, či s elektrickou alebo plynom, musí pred tým, než začne podpisovať zmluvy s konečným odberateľom, mať podpísané zmluvy s prenosovou sústavou v prípade elektrickej energie, s prepravcom v prípade plynu, s distribučnou spoločnosťou a plus musí zložiť finančnú zábezpeku, lebo až poruší pravidlá, aby bolo z čoho to vyplácať v prípade, že by sa zdekoval z územia Slovenskej republiky. Čiže on tam musel mať nejakú finančnú zábezpeku. No čo si myslíte, čo z toho zostalo v novom návrhu zákona o energetike? Nula, nič. Čiže dneska môže hocijaký pobehaj prísť na územie Slovenskej republiky, porobiť hocičo so starými ľuďmi, dôchodcami, starými babkami, ktoré nemajú ani šajnu o tom, ako sa nakupuje energia, len potrebujú si ráno zapnúť žiarovku a poprípade si zakúriť v piecke, nemajú ani šajnu o tom, akí podvodníci sa dneska dokážu pohybovať na trhu s energiou. Dneska môžu prísť, dneska im týmto návrhom takto Slovensko otvorilo náruč. Doslova ich ministerstvo hospodárstvo pozýva, všetkých podvodníkov s energiou: „Poďte na Slovensko, tu ste nekontrolovateľní.“
Čiže, dámy, páni, tak škodlivý zákon a tak stavaný zákon proti občanom Slovenskej republiky ja som ešte nevidel. Som rok aj štyri mesiace tu v parlamente, ale aby sa takto niekto vtláčal do pozornosti energetických monopolov a zabudol na občanov, tom som nezažil. A som prekvapený, veď o chvíľu máte 10. marca voľby, tak, došľaka, aspoň teraz ste si mali uvedomiť, že potrebujete tých ľudí minimálne pre voľby. A vy ešte teraz ich idete oklamať. A neviem, čo, aké zaklínadlo použijete, že robíte to pre ľudí. Vy to robíte proti ľuďom, nie za ľudí, vy jednoducho robíte zo slovenského spotrebiteľa figúrku, ktorá nemá právo absolútne, absolútne na nič.
Keď som aj spomínal, že v § 17 ste vynechali štandard bezpečnosti dodávok, je zaujímavé že v iných paragrafoch sa na tento štandard odvolávate, ale jeho definíciu ste neuviedli. Čiže je to až zarážajúce a smiešne. To je vlastne tá nedokonalosť prepisu toho pôvodného zákona kvázi na nový zákon, že sa jednoducho nedohliadlo na niektoré formulácie, ktoré sa len automaticky dostávali do znenia nového kvázi zákona, ktorý, ešte raz hovorím, na 60 % má obsahovo tú istú podstatu ako pôvodná šesťstopäťdesiatšestka. Pritom ale nezabudnete tam napísať, čo v prípade, ak by chcela vláda vyhlásiť všeobecný hospodársky záujem. To sa nám stalo práve v roku 2008. Vtedy bol jediný raz použitý všeobecný hospodársky záujem, lebo keby sme boli strelili cenu 87 eur za megawatthodinu na Slovensku, bolo by to znamenalo pre občanov Slovenskej republiky navýšenie spotrebných cien asi o 60 %, len jedným týmto krokom. Čiže vtedy musela vláda zareagovať. A na podnet ministerstva hospodárstva sa vyhlásil všeobecný hospodársky záujem. A vtedy sa to začalo regulovať. Dokonca sa určil strop komodity, je to možné pri všeobecnom hospodárskom záujme, buď strop megawatthodiny alebo strop kilojoulu v prípade plynu. Stanovil sa tak strop, ktorý určila vláda. A od neho sa potom odvíjala ďalšia tá kalkulácia pre konečný výmer ceny. A umožnilo sa to pre odberateľov v domácnosti, pre nemocnice, sociálne služby a pre malých podnikateľov, kde to bolo definované nejakými metrami štvorcovými a kilowatthodinami, ktoré odoberú. Už presne si tie čísla nepamätám, ale v tom zákone to bolo absolútne definované. Čiže dneska ste to všetko pošliapali. A ja vás upozorňujem toto môže nastať znovu. Ja predpokladám, že reagovať budete, že nie je tu dneska potrebné hovoriť o všeobecnom hospodárskom záujme alebo načo hovoriť o aukcii, dneska je prebytok elektrickej energie. Jej prebytok je len zatiaľ v Európskej únii. A o chvíľku jej bude obrovský nedostatok, pokiaľ Nemci začnú postupne odstavovať jadrové elektrárne. To uvidíte, aký bude poprask na trhu s elektrickou energiou v Európe, to uvidíte, čo sa stane. A keď my nebudeme mať zo zákona ochránené a ošetrené takéto stavy, no som zvedavý, koľko ľudí sa nevráti neviem na dvor, pričom tam si budú robiť vatričku, aby sa vôbec mohli zohriať a mali si na vatričke čo uvariť, lebo energiu si už potom nekúpi nikto, pokiaľ, ešte raz, neurobíme také systémové kroky, ktoré by ochránili toho slovenského spotrebiteľa. Dámy, páni, veď tu nešlo o žiadnu politiku, tu išlo o ochranu občana, o ochranu spotrebiteľa, išlo o fungujúce pravidlo, išlo o pravidlo, ktorého sa monopoly báli, ktoré im nevyhovovalo. Ja viem, že mať 30-dňovú zásobu plynu v zásobníku je trošku nárok na peniaze, lebo mám tam utopené kvázi akože peniaze, ale ja ich tam nemám utopené, lebo ja ten plyn miniem, veď ten plyn sa obnovuje, obnovuje sa každým rokom. A takisto aj ceny elektrickej energie môžu kolísať, ale musí to mať hranicu. Veď nemôžete dovoliť, aby sa o 30 % zdvihla cena elektrickej energie na aukcii na Slovensku oproti jej priemeru, ktorý je v Európskej únii. Kde to sme? Už absolútne strácame súdnosť a vidina provízií a vidina výhod, energetické monopoly nám úplne zatienia rozum.
Jednoducho hovoriť dneska o nejakom pozmeňujúcom návrhu, ktorý by toto všetko doplnil a upravil by tento zákon aspoň do nejakej prijateľnej podoby, je k ničomu. Jednoducho tento zákon treba prerobiť, lebo, ešte raz, máte state, ktoré vypadli, ale máte state, ktoré sa odvolávajú na tie paragrafy, ktoré už tam nie sú. Čiže to treba celé prerobiť. A preto ja navrhujem aby sa zákon o energetike vrátil na ministerstvo hospodárstva a aby sa skutočne prepracoval, a to žiadnym chvatom. Výhovorka alebo argument, že sme pod tlakom Európskej únie, dobre, je opodstatnený, ale, dámy a páni, choďte do archívu Národnej rady a pozrite si moje vystúpenia. Koľko som vás upozorňoval, že, pozor, blíži sa 3. marec 2011, dajte, preboha, novelu zákona o energetike a o regulácii v sieťových odvetví? No nereagovali ste. Dvadsiati ste tu vystúpili a zosmiešnili ste ma pritom tým, že čo sa o to starám, že ministerstvo hospodárstva to všetko zariadi. No nezariadilo v tom nič. Ministerstvo hospodárstva teraz dostáva pod tlak Národnú radu a teraz tlačí a používa argument, že keď to neurobíme, bude zle. Ja absolútne súhlasím s pánom spravodajcom. V Európskej komisii, pokiaľ s ňou komunikujete, musíte s ňou komunikovať, viete dohodnúť všetko. Čiže aj odklad o dva mesiace nič neurobí Slovensku, pokiaľ to dopredu avizujeme. Ale pokiaľ nekomunikujeme s Európskou komisiou, no tak potom budeme mať problém a skutočne nejaké sankcie môžu prísť. Čiže, dámy a páni, vrátiť to, to je najlepšia cesta, ako neurobiť slovenskému občanovi zle.
A čo sa týka toho, že prečo to ide až teraz na poslednú chvíľu, možno sa viem stotožniť aj s argumentom môjho predrečníka pána Janiša, že skutočne EPH je reálnym. Čvirikajú o tom aj vrabce a keď si to ja zoberiem v tom komplexe, že má byť teraz aký zákon o energetike, teraz aký zákon o regulácii, k tomu sa dostaneme neskôr pri prerokovávaní, lebo ten je ešte nebezpečnejší, ako je toto, no to je tak ústretové voči tomu budúcemu potenciálnemu majiteľovi 49 % akcií Slovenského plynárenského podniku, že taká servilnosť bola možno naposledy pri tej privatizácii, miesto toho, aby štát jednoznačne vystúpil a povedal, že máme, myslím, že je to do apríla 2012, ešte stále možnosť blokovať odpredaj 49 akcií zahraničného investora inej osobe, lebo opciu má na to Slovensko, čiže stále to môžeme urobiť, miesto toho, aby sme začali konkrétne rokovať o tom, ako vie slovenský štát využiť aj iné formy 3. energetického balíčka, nielen systém ITO pri prevádzkovateľoch, ale možno vlastnícky ambandling. A určite, som o tom na sto percent presvedčený, sa vieme dostať k stopercentnej účasti v niektorej z týchto častí SPP, lebo SPP sa rozdeliť musí alebo teda musí sa tam dať ten nezávislý prevádzkovateľ. Čiže toto sa musí celé udiať. My vôbec o tomto nevieme, len vrabce nám čvirikajú z každého konára, že sú tu nejaké rokovania, sú tu konkrétni ľudia, ktorí sa spomínajú, ktorí rokujú s týmto zahraničným partnerom. Ja som už poslal niekoľko odkazov tomuto zahraničnému partnerovi, lebo, samozrejme, už sú si vedomí toho, že už táto vládna garnitúra, chvalabohu, tu dlho nebude, tak že asi nastúpi nová. Tak si hľadajú priestor. A my mu odkazujeme „nie“, my máme v tomto právo veta. A my ho budeme využívať. Čiže preto sa v zákone o energetike mal nechať priestor na to, aby nová vládna koalícia, možno to budete vy, mala otvorené dvere a s definitívnou platnosťou povedala, ktorý z troch variantov prevádzkovania prenosových sietí nakoniec vláda alebo parlament vyberie, ale nie tak, ako ste to napísali dneska, dneska ste zabuchli dvere a spomenuli ste len ITO a „šmytec“, lebo len to je vhodné pre budúceho kupca, ktorý má záujem o podiel spoločností Ruhrgas a Gaz de France v Slovenskom plynárenskom podniku. Je to, dámy a páni, až príliš okaté, ako to robíte, je to, by som povedal, až amatérske.
Takže keď chceme tak závažné veci, ako je jednou z nich energetika, takýmto lacným postupom zhodiť zo stola, pričom ak sa chceme tešiť, že vlastne skoro nikto v tom parlamente tomu nerozumie, o čo tu vlastne ide, tak ste na veľkom omyle, lebo v konečnom dôsledku vám budú vystavovať účet občania Slovenskej republiky, aj keď by sa vám to podarilo. A možno sa vám to podarí, lebo keď sa dostaneme k zákonu o regulácii, vy chcete už 1. marca menovať nového šéfa ÚRSO. Ale k tomu sa dostaneme až pri tom druhom zákone. Viete, možno sa vám to aj podarí a možno ešte do volieb stihnete oklamať slovenského voliča a slovenského občana, ale neskôr si vás ten občan aj tak vyhľadá a zráta vám to tak, ako sa to stalo minulý týždeň na uliciach. Takže ja vyzývam aspoň tú časť poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí si aspoň trošku vážia slovenského občana, slovenského voliča, aby si pred tým, než zdvihnú ruku za tento zákon, aspoň ho, preboha, prečítali. A keď mu nebudete rozumieť, tak sa poraďte s niekým, kto tomu rozumie, nech vám povie, čo sú tam negatíva a čo sú pozitíva tohto zákona. Ale pokiaľ to skutočne prejde v takom znení, v akom ste to predstavili, dámy a páni, bude to druhá a ešte horšia privatizácia energetiky, lebo prvú privatizáciu ste mohli urobiť len raz, predali ste lacno, zinkasovali ste provízie, ale teraz si nastavujete toky na prítok peňazí permanentne. A to je tá nebezpečnosť, to je tá zrada, ktorú robíte. A ja si myslím, že pokiaľ to bude schválené a my sa dostaneme k moci, dámy a páni, toto bude jeden z prvých zákonov, ktorý okamžite zrušíme a zmeníme, lebo toto je zákon proti ľuďom, proti občanom Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
1.2.2012 o 14:56 hod.
prof. Ing. CSc.
Ľubomír Jahnátek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, páni, vážený pán minister, je skutočne pravdou, že v bodoch 12 a 13 programu tejto Národnej rady prerokovávame dva najzákladnejšie zákony, ktoré sa týkajú energetickej situácie na Slovensku. Prvý zákon o energetike totiž hovorí o pôsobnosti, funkciách, činnosti, povinnostiach a možnostiach jednotlivých aktérov na trhu s energiou, to je jedno, o akú energiu tu ide, vo vertikálnom a horizontálnom priereze. Čiže je tam jasne definovaná pozícia pre každého, kto sa chce objaviť na energetickom trhu na Slovensku. Je to základný zákon a veľmi dôležitý, veľmi podstatný zákon. Naň nadväzuje zákon o regulácii, ktorý zas hovorí o pravidlách, akým spôsobom a akými metódami sa bude určovať cena pre konečného spotrebiteľa na území Slovenskej republiky. Čiže sú to skutočne dva najzákladnejšie zákony, lebo z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý odberateľ má právo na dostatok každého typu energie a má zároveň nárok na požadovanú kvalitu. A to sa dá urobiť len precizovanými pravidlami, ktoré sa formujú cez jednotlivé zákony rezortné.
Je úplne zaujímavé sledovať ten rozstrel, ktorý tu predviedli teraz páni z koalície (Reakcia z pléna.) vládnej, áno, pán minister, bývalej koalície. Strašne mi to pripomína obdobie, keď sa privatizovali Slovenské elektrárne a keď práve kvôli takému haštereniu, ktoré malo jediný základ, že kto koľko dostane a urve si pri privatizácii Slovenských elektrární, ktorá politická strana si akú províziu pripíše na svoje konto, na tom sa rozhádali dve vtedy koaličné politické strany. Vtedy to boli ANO a SDKÚ, keď nakoniec predseda ANO padol ako minister hospodárstva. Samozrejme, dôvody na to boli oficiálne uvedené úplne iné, ale išlo vyložene o províziu za privatizáciu Slovenských elektrární. Dneska už je po privatizácii, ale dneska sa dajú nastaviť úplne iné toky peňazí. A tieto toky sa dajú postaviť práve na zlých pravidlách, ktoré sa dajú dostať do života cez energetický zákon a cez zákon o regulácii. Čiže, dámy, páni, ja čítam túto vašu roztržku jedine ako boj o budúce provízie, ktoré by ste mohli získať. Je to smutné, ale je to, bohužiaľ, tak. Ja to aspoň tak čítam.
Čo sa týka samotného zákona, pán spravodajca povedal, že nejde o novelu, ale ide o nový zákon. Ja ho musím trošku poopraviť, ide len z predloženia tohto zákona formálneho o nový zákon, ale v podstate nejde o nový zákon, lebo keď si podrobne prečítate ten zákon a porovnáte si ho so starou šesťstopäťdesiatšestkou, zrazu zistíte, že zhruba 60 % vecí, ktoré sú v novom zákone, je opísaných zo starej alebo doteraz ešte platnej šesťstopäťdesiatšestky. Zhruba na 20 % tam máte mechanicky prebraté formulácie, ktoré vám vyplývajú z transformácie európskej smernice, ktorú, či chcete alebo nechcete, musíte dodať. A tých 20 % zbývajúcich je buď to, čo ste vybrali a čo bolo prospešné pre slovenského odberateľa, to, čo ste vynechali, zabudli alebo úmyselne vyhodili zo zákona, boli skúsenosti z energetických kríz z rokov 2008 a 2009, resp. z toho, kde ste mali priestor, na čo Európska komisia a Európsky parlament stále tlačí, že preto sa majú aproximovať európske smernice aproximovať, nie automaticky prevziať, aby sa v tých národných aproximáciách mohli uplatniť aj určité špecifiká, ktoré súvisia s danou krajinou či z historického, ekonomického pohľadu alebo kúpyschopnosti obyvateľstva. Na to sa vždy dáva priestor v aproximácii európskych smerníc. A, bohužiaľ, tento zákon nevyužil túto príležitosť. Čiže jedná sa de facto o určité doplnenie nutných vecí, ktoré ste si už nemohli dovoliť vyhodiť vlastne z aproximácie európskej smernice. Ale to, čo ste mali urobiť pre ľudí, pre Slovensko, pre slovenského odberateľa, to ste jednoducho odtiaľ vyhodili. Hlúpo povedané, vyhodili ste to, vyhodili ste to odtiaľ. Keby to bol zákon nejaký nový o nových činnostiach, ktoré nemáme ešte aplikované na Slovensku, a skôr budeme sledovať, o čo jedná, nečudoval by som sa, že zákon je pripravený takýmto laxným spôsobom. Bohužiaľ, Slovensko má v energetike len zlé a horšie skúsenosti. Začalo to všetko privatizáciou.
Dámy, páni, veľa z vás, ktorí tu sedíte, sedíte za politické strany, ktoré predali Slovenské elektrárne, kde boli štyri jadrové reaktory, kde bolo zhruba dvadsaťdva vodných elektrární a šesť tepelných kotlov, za polovičnú cenu jedného jadrového reaktora, za polovičnú cenu jedného jadrového reaktora, toto bola predajná cena. Prečo tomu bolo tak, to vlastne sa vieme dočítať aj pri Gorile, lebo keď nejaký minister hospodárstva má mať nárok na miliardu slovenských korún za takúto privatizáciu, no ďakujem pekne, tak potom sa nečudujem, že takáto predajná cena Slovenských elektrární bola. Ešte raz opakujem, za polovičnú hodnotu jedného jadrového reaktora ste predali celé Slovenské elektrárne. A pritom tam boli štyri jadrové zdroje, ktoré budú pokračovať, 2 staré V1, ktoré vďaka pánu Figeľovi sme museli v rokoch 2006 a 2008 odstaviť z prevádzky. A plus tam bola nabúraná A1. Tiež ste nechali kľudne na pleciach štátu, nech sa štát vysporiada z vlastných prostriedkov, čo bude s týmito reaktormi. Čiže neviem, prečo sa dala len tá bonitná časť Slovenských elektrární do privatizácie a prečo sa napr. podpísala tak nevýhodná zmluva na Vodné dielo Gabčíkovo. Veď je to smiešne, že profit na tridsať rokov berie Enel a Slovensko sa môže akurát tak pozerať na vodné dielo a nemohli ste mu ho predať len kvôli tomu, že sa Maďari ohlásili a medzinárodné právo vás nepustilo. Čiže prvá zlá vec, ktorá sa slovenskej energetike stala, bola hlúpa privatizácia. A ja ju nazývam doslova rozkrádaním slovenskej energetiky.
V oblasti plynárenstva ste predali Slovenský plynárenský podnik za sedemkrát nižšiu cenu, za sedemkrát nižšiu cenu, ako bola účtovná hodnota Slovenského plynárenského podniku. Čiže toto bola tá geniálna cena pána Mikloša, s ktorou sa tak chválil. A za toto sme dokonca ešte zaplatili poradcovi na privatizáciu SPP zhruba 1,6 mld. korún za to, že nám vybral z jedného uchádzača o kúpu SPP jedného víťaza. Za to sme zaplatili 1,6 mld. korún. Ale to ešte nie je tá celá tragédia. Tá celá tragédia nastala v dokumentoch, ktoré súviseli s privatizáciou. A to je postavenie Slovenskej republiky v orgánoch Slovenských elektrární , v orgánoch distribučných sietí a v orgánoch Slovenského plynárenského podniku. Dámy, páni, ani v opičích krajinách sa nepodpisujú také zmluvy, kde by štát bol tam s vlastníctvom 51 %, lebo vás, bohužiaľ, zákon o privatizácii nepustil, nevedeli ste toho rozkradnúť viac, dali ste do zmluvy, že rozhodovať sa bude s vlastníctvom 52 %, čiže žiadny Obchodný zákonník, ktorý platí všade vo svete, že 50 % plus jeden hlas rozhoduje na valných hromadách. Dali sme tých 52 %. Čiže my bez zahraničného partnera nemôžeme nič. Ale, samozrejme, nemôže teoreticky ani on nič. Bolo by to zhruba vyrovnané garde, keby sme necúvli aj v orgánoch týchto energetických spoločností. Čo sa tam udialo? Zo siedmich členov predstavenstva sú štyria zahraniční a len traja zástupcovia slovenského štátu. Pritom sa rozhoduje polovičnou väčšinou, to znamená, keď sa zahraniční investori dohodnú, prehlasujú si čokoľvek. Pokiaľ chceme nejakým spôsobom bojkotovať predstavenstvo, môžu urobiť mimoriadne zasadnutie predstavenstva, kde už stačia len štyria. To sú fakty z privatizačných zmlúv. To sú fakty zo spoločenských zmlúv, ktoré vládna koalícia za vlády Mikuláša Dzurindu v druhom období a časť v prvom období dokázala podpísať pri privatizácii slovenských energetických podnikov. Slovensko sa muselo nejakým spôsobom z toho celého vystrábiť, pričom boli ťažké chvíle a výsledok bol, že sme si zaplatili po privatizácii viac ako pred privatizáciou za plyn o 400 %, za elektrinu o 67 %. A jednoducho tento tlak bol stále vyšší a vyšší. Slovenský občan sa dokáže uskromniť a slovenský občan sa aj vysporiadal s touto situáciou, bohužiaľ, chúťky energetických monopolov a chúťky nezodpovedných politikov, ktorí sú vo vládnej moci, nemajú svoje hranice.
Rok 2008 bol poznamenaný veľkým ekonomickým rastom a eufóriou, ako bude vyzerať ekonomika Európskej únie, ako bude vyzerať aj ekonomika Slovenskej republiky. A vtedy rok čo rok po sebe sme zaznamenávali 6- až 9-percentný rast HDP. Čiže bolo tu obrovské očakávanie, obrovská eufória, samozrejme, september 2008 celý tento optimizmus zrazil na kolená a roky 2009 a 2010 dali celému svetu dobre zabrať kvôli svetovej finančnej a hospodárskej kríze. Ale čo sa stalo na jar v roku 2008 čiže v období, keď ešte nikto netušil , že prídu aj horšie časy? V eufórii a v očakávaní, že každá kilowatthodina, ktorá sa vyrobí v Slovenských elektrárňach, sa okamžite predá, Slovenské elektrárne porušili status quo pri jeho jestvovaní, akým spôsobom sa bude stanovovať cena silovej elektriny, silová elektrina je tá časť elektriny, ktorá sa vyrába permanentne čiže bez obmedzenia. A napĺňa tú základnú masu v prenosovej a distribučnej sústave. Čiže to je ten nutný tok, ktorý tam stále musí byť, aby ten systém prenosový neskolaboval. V roku 2006 totiž skončila regulácia silovej elektriny. Čiže už regulačný úrad nemohol konať, tak sa vlastne dohodlo, že bude nejakým kľúčom rozkalkulovaná cena silovej elektriny. A v podstate jeden a pol roka Slovenské elektrárne tento systém aj dodržiavali. Pre Európsku úniu sa stal takým merítkom alebo takým etalónom, ako by sa mala cena silovej elektriny pohybovať. Stala sa Lipská burza pre trh s elektrickou energiou. V podstate celá Európska únia aj celá Európa hovorila o trhových cenách takých, ktoré sa dohodli na Lipskej burze. Toto platilo aj pre Slovensko, hoci pre slovenského odberateľa, hlavne pre radového občana to boli už vysoké ceny, lebo tie ceny sa vtedy pohybovali okolo 35 eur za megawatthodinu. A bol to možno 1,5-násobok toho, na čo boli ľudia naučení do roku 2007. Ale predsa sa prijalo, že dobre, prijmeme aj my teda to z Lipskej burzy a nikto nám nemôže hovoriť, že ideme nejako proti trhovým cenám. Samozrejme, Enelu a Slovenským elektrárňam zachutilo viac, povedali si: „Prečo by sme sa my mali držať Lipskej burzy, keď my si môžeme urobiť burzu s elektrickou energiou sami.“ A skutočne to v máji v roku 2008 aj urobili. Urobili jednu minimálne čudnú, ak nie podvodnú burzu, kde nahnali 20 svojich obchodníkov, lebo oni majú vlastných obchodníkov, 20 svojich obchodníkov, ktorí generovali cenu energie, kupovali balíky a povedali, že urobí sa priemer z najvyšších 10 cien, ktoré sa vygenerujú, a to bude tá konečná cena. Čuduj sa svete, viete, aká cena sa vygenerovala, sa dohodla na prvej a, verím, aj poslednej burze Slovenských elektrární a Enelu, ktorá sa uskutočnila v Bratislave? Cena, ktorá bola dohodnutá na Lipskej burze, mala vtedy hodnotu 60 eur za megawatthodinu, na Slovensku, kde už v tom čase bola cena elektrickej energie druhá najvyššia v Európskej únie, sa objavila cena 92 eur za megawatthodinu. S veľkým pátosom predávali Slovenské elektrárne veľkým odberateľom, ako sú U. S. Steel, Slovnaft. Čiže tým podnikom, ktoré robia gro slovenského exportu, predávali túto energiu alebo robili zmluvy na 87 eur za megawatthodinu, ale len z jedného jediného dôvodu, že v zákone neboli definované podmienky pre aukcie s elektrickou energiou.
Samozrejme, vláda Roberta Fica sa nemohla na to len tak pozerať. A my sme okamžite zareagovali, urobili sme novelu k zákonu o energetike a novelu k zákonu o regulácii sieťových odvetví, kde sme jasne definovali, že my nebránime slovenským elektrárniam, aby si robili svoje aukcie, ale aby boli pod kontrolou regulačného úradu, to znamená, podmienky, priemer a výsledky bude kontrolovať regulačný úrad, či je to všetko v poriadku. Zrazu keď sa tento zákon prijal, už Slovenské elektrárne nemali záujem o ďalšie aukcie a kľudne im stačili ceny, ktoré sa generovali na Lipskej burze.
Ale, dámy a páni, v roku 2008 na rok 2009 keď vrcholila kríza na Slovensku odbytová, keď sa prepúšťali ľudia kvôli tomu, že podniky nevedeli vyrábať, lebo nemali odbyt, lebo neboli konkurencieschopné a neboli zákazníci pre ich produkty, tak v tejto ťažkej situácii vtedy naši výrobcovia alebo veľké výrobné podniky kupovali od januára 2009 elektrickú energiu za 87 eur za megawatthodinu. Aby toho nebolo dosť, došla k tomu ešte plynová kríza. Čiže ešte sme ich museli odstaviť a museli sme povedať, dámy, páni, spotreba plynu na Slovensku v januári 2009 bola 22 mil. kubíkov denne. A Slovenský plynárenský podnik nám povedal, že nám nevie dať viac ako 16 mil. kubíkov denne, lebo zásobníky nevydržia. Kvôli tomuto stanovisku plynárenského dispečingu, ktorý patrí pod Slovenský plynárenský podnik, sme museli zaviesť stav núdze a v tisícke najväčších výrobcov producentov na Slovensku museli sme zamedziť spotrebu a zastaviť výrobu, len kvôli tomu, aby sme dokázali plyn poskytnúť každej domácnosti na najvýchodnejšom a najsevernejšom konci Slovensku a aby sme dokázali zabezpečiť teplo a energiu pre nemocnice, školy, domovy dôchodcov a pre verejnú správu. Toto bola obeť. Keď sme neskôr, lebo ten krízový štáb zasadal denne o 11.00 hodine na ministerstve hospodárstva pod vedením ministra hospodárstva, keď sme po niekoľkých dňoch zistili, že nám bilancie plynu nesedia, lebo tam sa musel robiť odpočet bilancie, tu bol prvý krok, elektrárne, plynári museli povedať, toľko toho bolo včera, toľko toho je dneska, kde sa to minulo. Keď nám to po pár dňoch prestalo sedieť, tak sme zistili, že naši veľavážení zahraniční akcionári Gaz de France a Ruhrgas v tom čase, keď sme odstavili tisíc fabrík na Slovensku, chýbalo nám len 7 mil. kubíkov plynu, denne predávajú 8 mil. kubíkov do Rakúska. To bola realita a to bola pomoc a to bol ten strategický partner, ktorý sa za druhej Dzurindovej vlády vygeneroval, to bol ten najlepší partner pre slovenské plynárenstvo a pre slovenského spotrebiteľa. Čiže oni si kľudne predávali 8 mil. kubíkov plynu do Rakúska a my sme odstavili tisíc fabrík a triasli sme sa každý deň, či vôbec vypadneme alebo nevypadneme. A ak sa pamätáte, vtedy vzhľadom na to, že sme mali postavenú na plynových turbínach sekundárnu reguláciu a vlastne aj tepelné elektrárne, terciárnu reguláciu, sme potrebovali na naštartovanie napr. na vojanské kotly okolo 600 000 kubíkov plynu, len vôbec na naštartovanie tých kotlov vo Vojanoch, tak viete, že my sme sa triasli, či vôbec vydržíme aj s elektrinou a nielen s plynom, a pritom SPP, lebo ten je hlavný akcionár Nafty Gbely, bohatol z toho, že v čase krízy predával tento plyn do Rakúska.
Toto nemohlo, dámy, páni, nechať kľudnú vládu. A vtedy to bola vláda zodpovedná a vláda, ktorá sa starala o ľudí, aj o toho posledného človeka na Slovensku, a nie len o bohatých a o kapitál. My sme chceli zabezpečiť pre ľudí dostatok energií, za primerané ceny. A preto sme urobili dva základné ťahy v oblasti energetiky. Ešte raz opakujem, vplynuli z tejto skúsenosti. Po prvé, v oblasti energetiky sme povedali, aukcie môžu byť, ale pod kontrolou, v oblasti plynu sme povedali, fajn, za to, po tejto skúsenosti že ste nás páni zahraniční akcionári klamali, tak my prijímame zákon, že ÚRSO má právo kedykoľvek prísť a skontrolovať stav zásobníkov, má kedykoľvek právo prísť a skontrolovať, aké toky idú mimo územia Slovenskej republiky, pričom zároveň do rúk ministra hospodárstva sa dostala právomoc, že v prípade výpadku krízy preberá rozhodovacie právomoci, akým spôsobom sa bude obchodovať s plynom, ktorý je uskladnený v plynových zásobníkoch na území Slovenskej republiky, čiže žiadne jeho svojvoľné rozpredávanie do Rakúska s tým, že nech slovenský občan robí, čo chce, je nám to jedno.
Vtedy vznikli práve tie state, ktoré sa dostali do zákona o energetike. A neboli to svojvoľné state, ale reakcia na neetické správanie energetických monopolov. Keď som si prečítal zákon o energetike, no samozrejme o týchto statiach, môžem povedať, tam nebolo ani chýru, ani slychu. Vypadli komplet. A najsmiešnejšie je, že v § 17 sa hovorí o štandarde bezpečnosti dodávok, ktorý v podstate vypadol. O čo tu išlo pri plyne? My sme štandard bezpečnosti dodávok stanovili tak, že sme povedali, že, po prvé, SPP ako koncový dodávateľ alebo dodávateľ poslednej inštancie musí mať stále v zásobníku toľko plynu, aby vedel Slovensko zásobovať pri stopercentnom výpadku plynu 30 dní. On má na to kapacitu, lebo na Slovensku potrebujeme zhruba miliardu kubíkov a kapacity slovenských zásobníkov plynu sú 2,62 miliardy kubíkov. Čiže on vie mať stále takúto kapacitu. Zároveň sme povedali, že každý obchodník, ktorý chce obchodovať na území Slovenskej republiky, musí mať minimálne 10 % svojej ročnej predajnej kapacity uskladnených na území Slovenskej republiky, nech tých 90 % ťahá z toho Gazpromu, lebo však všetci dovážajú len z Ruska ten plyn, tou istou trúbou. Otázka je, akú cenu si dajú, ako tam súťažia. Ale všetok ten plyn, ktorý ide aj cez alternatívnych dodávateľov, je z Gazpromu a všetko to ide ukrajinskou rúrou na Slovensko. Čiže tu o nejakej diverzifikácii trhu s plynom nemôžeme ani hovoriť a nemôžeme dokonca hovoriť ani o diverzifikácii v oblasti elektrickej energie, lebo prenosové profily na hraniciach nám umožňujú v prípade elektrickej energie prenos len asi 13,5 terawatthodiny a len v súčasnosti je spotreba na Slovensku 28 terawatthodín. Čiže aj tak by sme nedokázali nahradiť slovenské elektrárne. Čiže slovenské elektrárne si stále udržia tento monopol na Slovensku tak, ako ho majú. A budú ho mať zrejme ešte veľmi, veľmi dlho.
To, čo ďalej vypadlo zo zákona, čo mňa osobne veľmi udivilo, to bolo to, že napr. za našej éry, ale to bolo aj pred naším príchodom do vlády, že každý obchodník s energiou, či s elektrickou alebo plynom, musí pred tým, než začne podpisovať zmluvy s konečným odberateľom, mať podpísané zmluvy s prenosovou sústavou v prípade elektrickej energie, s prepravcom v prípade plynu, s distribučnou spoločnosťou a plus musí zložiť finančnú zábezpeku, lebo až poruší pravidlá, aby bolo z čoho to vyplácať v prípade, že by sa zdekoval z územia Slovenskej republiky. Čiže on tam musel mať nejakú finančnú zábezpeku. No čo si myslíte, čo z toho zostalo v novom návrhu zákona o energetike? Nula, nič. Čiže dneska môže hocijaký pobehaj prísť na územie Slovenskej republiky, porobiť hocičo so starými ľuďmi, dôchodcami, starými babkami, ktoré nemajú ani šajnu o tom, ako sa nakupuje energia, len potrebujú si ráno zapnúť žiarovku a poprípade si zakúriť v piecke, nemajú ani šajnu o tom, akí podvodníci sa dneska dokážu pohybovať na trhu s energiou. Dneska môžu prísť, dneska im týmto návrhom takto Slovensko otvorilo náruč. Doslova ich ministerstvo hospodárstvo pozýva, všetkých podvodníkov s energiou: „Poďte na Slovensko, tu ste nekontrolovateľní.“
Čiže, dámy, páni, tak škodlivý zákon a tak stavaný zákon proti občanom Slovenskej republiky ja som ešte nevidel. Som rok aj štyri mesiace tu v parlamente, ale aby sa takto niekto vtláčal do pozornosti energetických monopolov a zabudol na občanov, tom som nezažil. A som prekvapený, veď o chvíľu máte 10. marca voľby, tak, došľaka, aspoň teraz ste si mali uvedomiť, že potrebujete tých ľudí minimálne pre voľby. A vy ešte teraz ich idete oklamať. A neviem, čo, aké zaklínadlo použijete, že robíte to pre ľudí. Vy to robíte proti ľuďom, nie za ľudí, vy jednoducho robíte zo slovenského spotrebiteľa figúrku, ktorá nemá právo absolútne, absolútne na nič.
Keď som aj spomínal, že v § 17 ste vynechali štandard bezpečnosti dodávok, je zaujímavé že v iných paragrafoch sa na tento štandard odvolávate, ale jeho definíciu ste neuviedli. Čiže je to až zarážajúce a smiešne. To je vlastne tá nedokonalosť prepisu toho pôvodného zákona kvázi na nový zákon, že sa jednoducho nedohliadlo na niektoré formulácie, ktoré sa len automaticky dostávali do znenia nového kvázi zákona, ktorý, ešte raz hovorím, na 60 % má obsahovo tú istú podstatu ako pôvodná šesťstopäťdesiatšestka. Pritom ale nezabudnete tam napísať, čo v prípade, ak by chcela vláda vyhlásiť všeobecný hospodársky záujem. To sa nám stalo práve v roku 2008. Vtedy bol jediný raz použitý všeobecný hospodársky záujem, lebo keby sme boli strelili cenu 87 eur za megawatthodinu na Slovensku, bolo by to znamenalo pre občanov Slovenskej republiky navýšenie spotrebných cien asi o 60 %, len jedným týmto krokom. Čiže vtedy musela vláda zareagovať. A na podnet ministerstva hospodárstva sa vyhlásil všeobecný hospodársky záujem. A vtedy sa to začalo regulovať. Dokonca sa určil strop komodity, je to možné pri všeobecnom hospodárskom záujme, buď strop megawatthodiny alebo strop kilojoulu v prípade plynu. Stanovil sa tak strop, ktorý určila vláda. A od neho sa potom odvíjala ďalšia tá kalkulácia pre konečný výmer ceny. A umožnilo sa to pre odberateľov v domácnosti, pre nemocnice, sociálne služby a pre malých podnikateľov, kde to bolo definované nejakými metrami štvorcovými a kilowatthodinami, ktoré odoberú. Už presne si tie čísla nepamätám, ale v tom zákone to bolo absolútne definované. Čiže dneska ste to všetko pošliapali. A ja vás upozorňujem toto môže nastať znovu. Ja predpokladám, že reagovať budete, že nie je tu dneska potrebné hovoriť o všeobecnom hospodárskom záujme alebo načo hovoriť o aukcii, dneska je prebytok elektrickej energie. Jej prebytok je len zatiaľ v Európskej únii. A o chvíľku jej bude obrovský nedostatok, pokiaľ Nemci začnú postupne odstavovať jadrové elektrárne. To uvidíte, aký bude poprask na trhu s elektrickou energiou v Európe, to uvidíte, čo sa stane. A keď my nebudeme mať zo zákona ochránené a ošetrené takéto stavy, no som zvedavý, koľko ľudí sa nevráti neviem na dvor, pričom tam si budú robiť vatričku, aby sa vôbec mohli zohriať a mali si na vatričke čo uvariť, lebo energiu si už potom nekúpi nikto, pokiaľ, ešte raz, neurobíme také systémové kroky, ktoré by ochránili toho slovenského spotrebiteľa. Dámy, páni, veď tu nešlo o žiadnu politiku, tu išlo o ochranu občana, o ochranu spotrebiteľa, išlo o fungujúce pravidlo, išlo o pravidlo, ktorého sa monopoly báli, ktoré im nevyhovovalo. Ja viem, že mať 30-dňovú zásobu plynu v zásobníku je trošku nárok na peniaze, lebo mám tam utopené kvázi akože peniaze, ale ja ich tam nemám utopené, lebo ja ten plyn miniem, veď ten plyn sa obnovuje, obnovuje sa každým rokom. A takisto aj ceny elektrickej energie môžu kolísať, ale musí to mať hranicu. Veď nemôžete dovoliť, aby sa o 30 % zdvihla cena elektrickej energie na aukcii na Slovensku oproti jej priemeru, ktorý je v Európskej únii. Kde to sme? Už absolútne strácame súdnosť a vidina provízií a vidina výhod, energetické monopoly nám úplne zatienia rozum.
Jednoducho hovoriť dneska o nejakom pozmeňujúcom návrhu, ktorý by toto všetko doplnil a upravil by tento zákon aspoň do nejakej prijateľnej podoby, je k ničomu. Jednoducho tento zákon treba prerobiť, lebo, ešte raz, máte state, ktoré vypadli, ale máte state, ktoré sa odvolávajú na tie paragrafy, ktoré už tam nie sú. Čiže to treba celé prerobiť. A preto ja navrhujem aby sa zákon o energetike vrátil na ministerstvo hospodárstva a aby sa skutočne prepracoval, a to žiadnym chvatom. Výhovorka alebo argument, že sme pod tlakom Európskej únie, dobre, je opodstatnený, ale, dámy a páni, choďte do archívu Národnej rady a pozrite si moje vystúpenia. Koľko som vás upozorňoval, že, pozor, blíži sa 3. marec 2011, dajte, preboha, novelu zákona o energetike a o regulácii v sieťových odvetví? No nereagovali ste. Dvadsiati ste tu vystúpili a zosmiešnili ste ma pritom tým, že čo sa o to starám, že ministerstvo hospodárstva to všetko zariadi. No nezariadilo v tom nič. Ministerstvo hospodárstva teraz dostáva pod tlak Národnú radu a teraz tlačí a používa argument, že keď to neurobíme, bude zle. Ja absolútne súhlasím s pánom spravodajcom. V Európskej komisii, pokiaľ s ňou komunikujete, musíte s ňou komunikovať, viete dohodnúť všetko. Čiže aj odklad o dva mesiace nič neurobí Slovensku, pokiaľ to dopredu avizujeme. Ale pokiaľ nekomunikujeme s Európskou komisiou, no tak potom budeme mať problém a skutočne nejaké sankcie môžu prísť. Čiže, dámy a páni, vrátiť to, to je najlepšia cesta, ako neurobiť slovenskému občanovi zle.
A čo sa týka toho, že prečo to ide až teraz na poslednú chvíľu, možno sa viem stotožniť aj s argumentom môjho predrečníka pána Janiša, že skutočne EPH je reálnym. Čvirikajú o tom aj vrabce a keď si to ja zoberiem v tom komplexe, že má byť teraz aký zákon o energetike, teraz aký zákon o regulácii, k tomu sa dostaneme neskôr pri prerokovávaní, lebo ten je ešte nebezpečnejší, ako je toto, no to je tak ústretové voči tomu budúcemu potenciálnemu majiteľovi 49 % akcií Slovenského plynárenského podniku, že taká servilnosť bola možno naposledy pri tej privatizácii, miesto toho, aby štát jednoznačne vystúpil a povedal, že máme, myslím, že je to do apríla 2012, ešte stále možnosť blokovať odpredaj 49 akcií zahraničného investora inej osobe, lebo opciu má na to Slovensko, čiže stále to môžeme urobiť, miesto toho, aby sme začali konkrétne rokovať o tom, ako vie slovenský štát využiť aj iné formy 3. energetického balíčka, nielen systém ITO pri prevádzkovateľoch, ale možno vlastnícky ambandling. A určite, som o tom na sto percent presvedčený, sa vieme dostať k stopercentnej účasti v niektorej z týchto častí SPP, lebo SPP sa rozdeliť musí alebo teda musí sa tam dať ten nezávislý prevádzkovateľ. Čiže toto sa musí celé udiať. My vôbec o tomto nevieme, len vrabce nám čvirikajú z každého konára, že sú tu nejaké rokovania, sú tu konkrétni ľudia, ktorí sa spomínajú, ktorí rokujú s týmto zahraničným partnerom. Ja som už poslal niekoľko odkazov tomuto zahraničnému partnerovi, lebo, samozrejme, už sú si vedomí toho, že už táto vládna garnitúra, chvalabohu, tu dlho nebude, tak že asi nastúpi nová. Tak si hľadajú priestor. A my mu odkazujeme „nie“, my máme v tomto právo veta. A my ho budeme využívať. Čiže preto sa v zákone o energetike mal nechať priestor na to, aby nová vládna koalícia, možno to budete vy, mala otvorené dvere a s definitívnou platnosťou povedala, ktorý z troch variantov prevádzkovania prenosových sietí nakoniec vláda alebo parlament vyberie, ale nie tak, ako ste to napísali dneska, dneska ste zabuchli dvere a spomenuli ste len ITO a „šmytec“, lebo len to je vhodné pre budúceho kupca, ktorý má záujem o podiel spoločností Ruhrgas a Gaz de France v Slovenskom plynárenskom podniku. Je to, dámy a páni, až príliš okaté, ako to robíte, je to, by som povedal, až amatérske.
Takže keď chceme tak závažné veci, ako je jednou z nich energetika, takýmto lacným postupom zhodiť zo stola, pričom ak sa chceme tešiť, že vlastne skoro nikto v tom parlamente tomu nerozumie, o čo tu vlastne ide, tak ste na veľkom omyle, lebo v konečnom dôsledku vám budú vystavovať účet občania Slovenskej republiky, aj keď by sa vám to podarilo. A možno sa vám to podarí, lebo keď sa dostaneme k zákonu o regulácii, vy chcete už 1. marca menovať nového šéfa ÚRSO. Ale k tomu sa dostaneme až pri tom druhom zákone. Viete, možno sa vám to aj podarí a možno ešte do volieb stihnete oklamať slovenského voliča a slovenského občana, ale neskôr si vás ten občan aj tak vyhľadá a zráta vám to tak, ako sa to stalo minulý týždeň na uliciach. Takže ja vyzývam aspoň tú časť poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí si aspoň trošku vážia slovenského občana, slovenského voliča, aby si pred tým, než zdvihnú ruku za tento zákon, aspoň ho, preboha, prečítali. A keď mu nebudete rozumieť, tak sa poraďte s niekým, kto tomu rozumie, nech vám povie, čo sú tam negatíva a čo sú pozitíva tohto zákona. Ale pokiaľ to skutočne prejde v takom znení, v akom ste to predstavili, dámy a páni, bude to druhá a ešte horšia privatizácia energetiky, lebo prvú privatizáciu ste mohli urobiť len raz, predali ste lacno, zinkasovali ste provízie, ale teraz si nastavujete toky na prítok peňazí permanentne. A to je tá nebezpečnosť, to je tá zrada, ktorú robíte. A ja si myslím, že pokiaľ to bude schválené a my sa dostaneme k moci, dámy a páni, toto bude jeden z prvých zákonov, ktorý okamžite zrušíme a zmeníme, lebo toto je zákon proti ľuďom, proti občanom Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.)
Skontrolovaný
15:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37
Martin ChrenS niektorými časťami môžem veľmi silno súhlasiť. Aj ja keď som bol na ministerstve hospodárstva, mal som prístup k privatizačným zmluvám. A naozaj musím povedať, že osobne nie som spokojný s tým, ako boli uzavreté....
S niektorými časťami môžem veľmi silno súhlasiť. Aj ja keď som bol na ministerstve hospodárstva, mal som prístup k privatizačným zmluvám. A naozaj musím povedať, že osobne nie som spokojný s tým, ako boli uzavreté. Bohužiaľ, o detailoch nemôžeme hovoriť, lebo sú tajné. Ale našlo sa tam mnoho, mnoho vecí, ktoré považujem za prácu odvedenú nekvalitne, možno neúplne vo verejnom záujme.
Na druhej strane celkom ma prekvapilo napr. to, že si posielate odkazy s nejakými zahraničnými finančnými skupinami, ktoré majú záujem o privatizáciu EPH. Neviem, možno chodievate aj na colu s nimi, to by ma celkom zaujímalo.
A každopádne keď hovoríte o tom, že kto ubližuje občanom, viete, ja vám dám jeden jediný príklad, ktorý hovorí za všetko. Vy ste nocou dlhých nožov ovládli celé ÚRSO, dali ste tam svojho nominanta pána Holjenčíka, ktorý protizákonne je vo dvoch funkciách naraz. A vaši nominanti v roku 2008 uzavreli absolútne nevýhodne dlhodobý kontrakt na ruský plyn, ktorý o pár mesiacov, sa ukázalo, bol o 25 % nad trhovými cenami. Pred pár dňami naši nominanti tu dokázali vyrokovať 20-percentnú zľavu. ÚRSO nedokázalo zlacniť plyn, vaši nominanti podpísali ten nevýhodný kontrakt, ktorý absolútne poškodzoval všetkých občanov, boli naozaj veľmi zložité rokovania, aby SPP získal rovnaké podmienky ako jeho zahraniční akcionári. Nerodila sa ľahko tá dohoda. A až teraz tesne pred voľbami sa možno podarí, ak ÚRSO zareaguje na to, ako má, znížiť cenu zemného plynu pre domácnosti. To bol príklad vašej a našej politiky.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2012 o 15:37 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, vypočul som si pozorne váš príhovor. Niektoré tie časti o tých budúcich províziách z privatizácie tejto vlády toho, čo neprivatizovala, považujem len za taký politický folklór. O. k.?
S niektorými časťami môžem veľmi silno súhlasiť. Aj ja keď som bol na ministerstve hospodárstva, mal som prístup k privatizačným zmluvám. A naozaj musím povedať, že osobne nie som spokojný s tým, ako boli uzavreté. Bohužiaľ, o detailoch nemôžeme hovoriť, lebo sú tajné. Ale našlo sa tam mnoho, mnoho vecí, ktoré považujem za prácu odvedenú nekvalitne, možno neúplne vo verejnom záujme.
Na druhej strane celkom ma prekvapilo napr. to, že si posielate odkazy s nejakými zahraničnými finančnými skupinami, ktoré majú záujem o privatizáciu EPH. Neviem, možno chodievate aj na colu s nimi, to by ma celkom zaujímalo.
A každopádne keď hovoríte o tom, že kto ubližuje občanom, viete, ja vám dám jeden jediný príklad, ktorý hovorí za všetko. Vy ste nocou dlhých nožov ovládli celé ÚRSO, dali ste tam svojho nominanta pána Holjenčíka, ktorý protizákonne je vo dvoch funkciách naraz. A vaši nominanti v roku 2008 uzavreli absolútne nevýhodne dlhodobý kontrakt na ruský plyn, ktorý o pár mesiacov, sa ukázalo, bol o 25 % nad trhovými cenami. Pred pár dňami naši nominanti tu dokázali vyrokovať 20-percentnú zľavu. ÚRSO nedokázalo zlacniť plyn, vaši nominanti podpísali ten nevýhodný kontrakt, ktorý absolútne poškodzoval všetkých občanov, boli naozaj veľmi zložité rokovania, aby SPP získal rovnaké podmienky ako jeho zahraniční akcionári. Nerodila sa ľahko tá dohoda. A až teraz tesne pred voľbami sa možno podarí, ak ÚRSO zareaguje na to, ako má, znížiť cenu zemného plynu pre domácnosti. To bol príklad vašej a našej politiky.
Skontrolovaný
15:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:39
Alojz PřidalVystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2012 o 15:39 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Pán kolega Jahnátek, ja by som chcel povedať, že na rozdiel od nástenkového tendra, emisného, pripravovaného diaľničného drancovania Slovenska SMER-om cez PPP projekty vo výške stoviek miliárd slovenských korún, privatizácia, ja sa chcem vyjadriť k jednej privatizácii, Slovenských elektrární prebehla transparentne. Mohol sa do nej prihlásiť hocikto. Prihlásili sa tam traja záujemcovia, Rusi, Česi a Taliani. Vyhrali to tí, ktorí ponúkli najvýhodnejšiu cenu. Tá privatizácia bola transparentná. V tej komisii, ktorá bola poradný orgán ministra, som mal možnosť byť aj ja. Bol tam aj váš kolega Maroš Kondrót, ktorý ako jediný nehlasoval za privatizáciu pre taliansky Enel, tak ako nám radil PricewaterhouseCoopers. Ale ten dôvod nebol v transparentnosti alebo v nejakej nízkej cene. Ale on jednoducho povedal, že nehlasuje za to len preto, že je proti privatizácii Slovenských elektrární ako takej. Keď máte informáciu o nejakých úplatkoch, o nejakých províziách, prosím, dajte trestné oznámenie, nech sa to vyšetrí, „nech padne, komu padne“. Ja som bol v tej poradnej komisii. A moje provízie z toho boli také, že som dostal raz pizzu od pani Šimkovej, štátnej tajomníčky, pričom raz nám dala dve tatranky. Takže moje provízie za tú privatizáciu Slovenských elektrárni boli takéto. Ale ak máte informácie, že niekto sa tým obohatil, prosím, dajte trestné oznámenie, lebo ináč, ak to neurobíte, sa mi toto zdajú len také povinné tančeky. Ďakujem.
Skontrolovaný
15:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:41
Ľubomír JahnátekPán kolega Chren, nebudem sa teraz hrať na slovíčka, teraz nejde o to, teraz ide o nastavenie tých systémových pravidiel. V tom je podstata celá. Ja nechcem ísť teraz do osobných útokov, do ničoho, ale, ešte raz, nastavujeme tu systémové pravidlá. A prečo ste vynechali tie systémové pravidlá, ktoré bolo nutné zaviesť, lebo ich pôvodný zákon o energetike neobsahoval, kde prax jednoznačne ukázala či pri aukcii, či pri...
Pán kolega Chren, nebudem sa teraz hrať na slovíčka, teraz nejde o to, teraz ide o nastavenie tých systémových pravidiel. V tom je podstata celá. Ja nechcem ísť teraz do osobných útokov, do ničoho, ale, ešte raz, nastavujeme tu systémové pravidlá. A prečo ste vynechali tie systémové pravidlá, ktoré bolo nutné zaviesť, lebo ich pôvodný zákon o energetike neobsahoval, kde prax jednoznačne ukázala či pri aukcii, či pri plynovej kríze, že takéto obmedzenia tam treba dať, prečo ste to vyhodili? To nechápem. Čiže ja kritizujem ten prístup.
A EPH. Viete tam ja s nimi nerokujem, ale vaši nominanti s nimi rokujú. Ja som len dostal odkaz a odkaz som poslal s takým, s prepáčením, kopancom cez dvere von a som povedal, zabudnite na to, čokoľvek dojednáte s touto vládnou koalíciou, možno po desiatom nebude platiť z toho ani čiarka, takže taký je náš stav.
Čo sa týka pripomienky pána Přidala. Pán Přidal, priznám sa ja som si vás vážil ako starého energetika. Ja som sa vlastne až teraz dozvedel, že vy ste bol v tej privatizačnej komisii. Takže vás zaraďujem do tej skupiny, ktorá rozbila slovenskú energetiku. A vôbec vám to neslúži ku cti.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2012 o 15:41 hod.
prof. Ing. CSc.
Ľubomír Jahnátek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Pán kolega Chren, nebudem sa teraz hrať na slovíčka, teraz nejde o to, teraz ide o nastavenie tých systémových pravidiel. V tom je podstata celá. Ja nechcem ísť teraz do osobných útokov, do ničoho, ale, ešte raz, nastavujeme tu systémové pravidlá. A prečo ste vynechali tie systémové pravidlá, ktoré bolo nutné zaviesť, lebo ich pôvodný zákon o energetike neobsahoval, kde prax jednoznačne ukázala či pri aukcii, či pri plynovej kríze, že takéto obmedzenia tam treba dať, prečo ste to vyhodili? To nechápem. Čiže ja kritizujem ten prístup.
A EPH. Viete tam ja s nimi nerokujem, ale vaši nominanti s nimi rokujú. Ja som len dostal odkaz a odkaz som poslal s takým, s prepáčením, kopancom cez dvere von a som povedal, zabudnite na to, čokoľvek dojednáte s touto vládnou koalíciou, možno po desiatom nebude platiť z toho ani čiarka, takže taký je náš stav.
Čo sa týka pripomienky pána Přidala. Pán Přidal, priznám sa ja som si vás vážil ako starého energetika. Ja som sa vlastne až teraz dozvedel, že vy ste bol v tej privatizačnej komisii. Takže vás zaraďujem do tej skupiny, ktorá rozbila slovenskú energetiku. A vôbec vám to neslúži ku cti.
Skontrolovaný
15:43
Vystúpenie v rozprave 15:43
Vladimír FaičMinulý rok bol rokom, keď boli rôzne pokusy ministerstva hospodárstva, najskôr, ako ovládnuť ÚRSO, a potom, samozrejme, nejakým spôsobom sa vysporadúvať s požiadavkami na implementáciu 3. energetického balíčka. Z tohto miesta som pri prerokovávaní aj novely zákona o ÚRSO, ale aj potom v prvom čítaní zákona o energetike a zákona o regulácii sieťových odvetví vyzýval pána ministra, aby konal vo verejnom záujme a stiahol z rokovania tieto návrhy zákonov, pretože ich obsah, zameranie a potom, samozrejme, aj potreba implementácie aj do istých iných právnych aktov nie sú vo verejnom záujme. Bolo to brané len ako taká rečnícka možno výzva, nebolo to brané vážne.
Čo ma prekvapilo. Z iniciatívy ministerstva hospodárstva minulý týždeň médiá zaplavila informácia o hrozbe sankcií Slovenskej republike v prípade neschválenia vládnych návrhov zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach. A nakoľko sa jedná o zákony, ktoré majú skutočne veľmi vážnu väzbu, hovorím o oboch zákonoch súčasne. Podľa vyjadrenia tu prítomného pána ministra na vine sú poslanci Národnej rady, pre svoj postoj alebo pre postoj poslancov Národnej rady hrozí zrazu Slovenskej republike pokuta od Európskej únie.
Pokúsme sa, dámy a páni, na chvíľu opustiť predvolebnú kampaň a venujme sa faktom.
Povinnosťou Slovenskej republiky bolo do 3. marca minulého roka premietnuť do národnej legislatívy novoprijaté predpisy Európskej únie tzv. 3. energetického balíčka. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky si túto povinnosť nesplnilo. A k uvedenému termínu sa ani len neuskutočnilo pripomienkové konanie k príslušným právnym predpisom. To je fakt. Aj počas tohto transpozičného deficitu sa ministerstvo skôr zameralo na opakovaný pokus o personálne obsadenie a ovládnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a o zmenu a doplnenie niektorých zákonov, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to bolo zdôvodnenie, ako predchádzať vzniku škôd. Podľa môjho názoru, a tak som to počul v tejto rozprave doteraz, ministerstvo hospodárstva podcenilo skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých časovo termínovaných, systémových a organizačných zmien v sektore energetiky, ktoré možno aj z hľadiska celkového obsahu a najmä dosahu a dôsledkov sú možno druhé najvýznamnejšie v energetike po privatizácii.
Aby som vám osviežil pamäť, dovolím si prečítať, pokúsim sa o to presne, čo som tu povedal pri prerokovávaní týchto návrhov, ktoré pán minister predkladal. Zacitujem teraz zo svojho vystúpenia: „Veľkosť témy transpozície 3. energetického balíčka prerástla vedenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. A termín transpozície k 3. marcu, ktorý bol záväzný, nesplnilo. Predstavitelia ministerstva si zároveň „uvedomili“ veľké obchodné možnosti pri novom usporiadaní sektora ekonomiky, ktoré môžu byť viac alebo menej výhodné pre štát alebo, naopak, pre zahraničných akcionárov, príp. rôznych sprostredkovateľov a medzičlánky. V krajnom prípade je možné zvoliť aj cestu doprivatizácie s odvolaním sa na legislatívu Európskej únie. Práve lobistické aktivity súvisiace s riešením tzv. vertikálne integrovaných podnikov predstavujú najväčšie ohrozenie verejných záujmov. Existuje veľké riziko zneužitia opatrení Európskej únie na oddelenie dodávateľských a výrobných činností od sieťových činností predovšetkým vo vzťahu k Slovenskému plynárenskému priemyslu. Ak za prvej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia SPP a energeticky distribučných podnikov, druhej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia Slovenských elektrární, za vlády Ivety Radičovej najväčší priestor pre korupciu existuje práve pri výbere spôsobu realizácie opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka. Opakujem, je možné zvoliť aj rozdelenie SPP, prípadnú privatizáciu prepravy zemného plynu alebo iné skryté ohrozenie verejných záujmov v plynárenstve a elektroenergetike. Predstavitelia ministerstva tiež zistili v tomto procese, že nezávislejší a autonómnejší národný energetický regulátor bude mať väčšie kontrolné právomoci, viac vidieť do ekonomických tokov v energetike, uskutočňovať certifikáciu a tiež uskutočňovať certifikáciu veľkých energetických podnikov. Dokonca bude môcť nariadiť podnikom uskutočnenie investície do energetickej infraštruktúry.“ Toľko som zacitoval z môjho vystúpenia, ktoré som tu predniesol vtedy, keď sme hovorili o vážnosti potreby transpozície smerníc Európskej únie. Priznám sa, s rozčarovaním som vtedy prijal také spupné a povýšenecké úsmevy kolegu Chrena, musím mu to povedať úplne priateľsky, keď sa mi vysmial do očí, že žiadne sankcie z Európskej únie nám nehrozia, že to len my strašíme a že to vôbec nie je pravda a že vyrábame tu, neviem, ako to vtedy doslovne povedal, niečo umelé. Dnes som počul, že to je úplne inak a že čo všetko nám hrozí. Takže aj z tohto si treba, ako sa hovorí, vysvetliť mnohé vystúpenia, ktoré sú tu prednesené pri rôznych príležitostiach.
Na tento stav a na tie riziká som upozornil v pléne v marci 2011 po vystúpení k spomínanému vládnemu návrhu novelizácie regulačnej novely. A zároveň som predložil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým by parlament požiadal vládu o predloženie správy o spôsobe, termíne transpozície a ďalších kľúčových otázkach. Zo záznamu je možné, samozrejme, zistiť, že je to tak, že som takýto návrh predložil. Spoločný spravodajca zo strany SaS, ktorý uvádzal hlasovanie, tento návrh, túto moju požiadavku a oficiálny návrh zmietol pod koberec akoby neexistoval. Dá sa to, samozrejme, overiť.
Čo chcem ďalej zvýrazniť. V júni minulého roku spolu s pánom podpredsedom Národnej rady Robertom Ficom sme podali návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu záujmov Slovenskej republiky pri uskutočnení opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka Európskej únie. Robili sme tak preto, že sa nekonalo. Robili sme to aj preto, aby sa skutočne otvorila vážna diskusia o veľmi dôležitých témach, o náročných procesoch, ktoré s tým súvisia, a aby sa po zrelom ujasnení dosahov prijali legislatívne riešenia, rozhodnutia, ktoré nie je potrebné prijímať v časovej tiesni, tak ako ste ju doviedli do tohto času. Tento predmetný návrh pod tlačou 411, hoci sme ju predložili v júni 2011, nebol prerokovaný, pretože bol vždy odkladaný ako poslanecký návrh dovtedy, až vláda, samozrejme, padla a ten význam už nie je taký.
Chcem zároveň k tej legislatíve povedať pár slov. Vieme všetci, že 16. augusta ministerstvo hospodárstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví. Možno viete, možno neviete, niekoľko hodín pred skončením termínu na pripomienkovanie portál právnych predpisov zverejňoval 1 031 vznesených pripomienok, z toho 478 zásadných. Celkový rozsah toho stiahnutého materiálu predstavoval 237 strán tabuliek. Ak mám správne informácie, tak môžem potvrdiť, že celkový počet pripomienok dokonca narástol na 1 300. Asi to poznáte. Výkonná moc totiž na druhý deň po skončení medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona aj so vznesenými pripomienkami radšej stiahla z portálu právnych predpisov. Je to známe vec. Tento návrh zákona odmietla aj Legislatívna rada vlády. Taký bol nelichotivý stav a zároveň taká bola odpoveď, prečo sú problémy. Neskôr bol materiál rozdelený do dvoch samostatných vládnych návrhov, už spomínaných zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach.
Pri prvom čítaní o týchto dvoch návrhoch zákonov som vzniesol námietku. Keďže týmito zákonmi by mohli vzniknúť závažné dopady na hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky, odvolaná vláda schválila na rokovanie Národnej rady predloženie spomínaných vládnych návrhov zákonov. Je to už jasné? Povedal to aj kolega Janiš, aj kolega Jahnátek, že ich prípadné prijatie bude predstavovať zásadnú zmenu vplyvu štátu v energetických podnikoch, kde vlastnil väčšinový podiel akcií štát, a výpadky v príjmoch štátneho rozpočtu, napr. aj automatickým udeľovaním licencií zahraničným podnikateľom v energetike.
Dámy a páni, nemožno prehliadať ani fakt, že v tom druhom návrhu, ktorý je novelou, nemožno prehliadať ani ohrozenie nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a, samozrejme, aj to, že sa tu eliminuje úloha prezidenta republiky pri menovaní jeho predsedu, teda zasahuje sa aj do ústavných práv prezidenta.
Z ďalších negatívnych dopadov len pre ilustráciu uvediem spôsob zmeny vykonania cenovej regulácie zavedením tzv. korekčného faktora, hovorilo sa aj v prvom čítaní o tom, ktorý priamo v zákone má výrazne posilniť priestor energetických podnikov na tvorbu zisku a v porovnaní s doterajším stavom zhoršiť pozíciu odberateľov energií, s čím súvisí nárast cien. To, že je to tak, je asi tiež nesporné.
V každom prípade sa teda jedná o legislatívne riešenia závažných otázok v hospodárskej oblasti s nesmiernym dosahom na oblasť sociálnu.
Podľa môjho názoru dosluhujúca vláda týmto ignoruje vylúčenie pôsobnosti rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky v zmysle ústavného zákona č. 356/2011 Z. z. V daných súvislostiach si dovolím poznamenať, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou PL. ÚS 1/96 za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky (čl. 119 písm. d) ústavy) možno považovať všetky opatrenia, ktoré majú mimoriadny význam pre hospodársku a sociálnu politiku Slovenskej republiky z hľadiska jej dlhodobého rozvoja. Okrem toho za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky možno označiť aj také opatrenia, ktoré majú zásadný význam pre riešenie konkrétnej situácie dôležitej pre hospodársku alebo sociálnu politiku Slovenskej republiky. To znamená, z vecného a odborného hľadiska bola tu zdôvodnená nedokonalosť týchto dvoch zákonov, týchto dvoch návrhov. A ja k tomu pridávam aj legislatívnu, a pritom ešte aj ústavnú blokáciu, ktorá vyplýva aj z tohto nálezu Ústavného súdu, ale aj z novely ústavy, ktorá bola prijatá.
Chcem informovať Národnú radu, že som v tejto súvislosti a na základe týchto skutočností po tom, ako zákony prešli do druhého čítania, informoval o prekročení poverenia dosluhujúcej vlády pri rozhodovaní o zásadných otázkach v energetike listom aj pána prezidenta Slovenskej republiky.
Dámy a páni, o kvalite oboch predkladaných návrhov veľa napovedá nielen to, čo odznelo teraz v rozprave, ale aj výsledky prerokovávania týchto zákonov vo výboroch Národnej rady. Ústavnoprávny výbor neprijal k nemu platné uznesenia. Pokiaľ ide o výbor pre hospodárstvo, bola tu daná informácia od pána predsedu tohto výboru. Nechcem tu citovať pána Janiša, tak ako to priniesli agentúry, ale hádam len toľko poviem, že aj podľa jeho názoru sú tieto zákony šité horúcou ihlou a asi nie je možné v druhom čítaní tieto zákony opraviť tak, aby slúžili vo verejnom záujme.
Dámy a páni, nie je celkom obvyklé, aby vládne návrhy takto vyhoreli v legislatívnom procese. Toto je skutočne, by som povedal, školská ukážka, že tieto nároky, ktoré si vyžadovali implementáciu 3. energetického balíčka, naozaj prerástli schopnosti a úroveň ministerstva hospodárstva. Preto znovu navrhujem, aby zákon bol vrátený na dopracovanie a potom predložený v širšej možno politickej a spoločenskej dohode do Národnej rady. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
1.2.2012 o 15:43 hod.
RSDr.
Vladimír Faič
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, všetky politiky, tak aj hospodárska politika, zvlášť politika v oblasti energetiky sa dajú robiť, samozrejme, rôznymi spôsobmi či už vo verejnom záujme alebo v záujme investorov alebo terajších vlastníkov energetických podnikov. Veľmi zásadným spôsobom takisto, a to chcem povedať, my, naša strana, nepovažujeme strategické podniky a zvlášť podniky, ktoré majú prinášať tvorením zdrojov a príjmov vyššiu životnú úroveň občanov, za privatizovateľné, to znamená, takú privatizáciu nepovažujeme za konanie vo verejnom záujme, ale proti záujmu štátu a jeho občanov. To je k tomu, aby to bolo úplne jasné.
Minulý rok bol rokom, keď boli rôzne pokusy ministerstva hospodárstva, najskôr, ako ovládnuť ÚRSO, a potom, samozrejme, nejakým spôsobom sa vysporadúvať s požiadavkami na implementáciu 3. energetického balíčka. Z tohto miesta som pri prerokovávaní aj novely zákona o ÚRSO, ale aj potom v prvom čítaní zákona o energetike a zákona o regulácii sieťových odvetví vyzýval pána ministra, aby konal vo verejnom záujme a stiahol z rokovania tieto návrhy zákonov, pretože ich obsah, zameranie a potom, samozrejme, aj potreba implementácie aj do istých iných právnych aktov nie sú vo verejnom záujme. Bolo to brané len ako taká rečnícka možno výzva, nebolo to brané vážne.
Čo ma prekvapilo. Z iniciatívy ministerstva hospodárstva minulý týždeň médiá zaplavila informácia o hrozbe sankcií Slovenskej republike v prípade neschválenia vládnych návrhov zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach. A nakoľko sa jedná o zákony, ktoré majú skutočne veľmi vážnu väzbu, hovorím o oboch zákonoch súčasne. Podľa vyjadrenia tu prítomného pána ministra na vine sú poslanci Národnej rady, pre svoj postoj alebo pre postoj poslancov Národnej rady hrozí zrazu Slovenskej republike pokuta od Európskej únie.
Pokúsme sa, dámy a páni, na chvíľu opustiť predvolebnú kampaň a venujme sa faktom.
Povinnosťou Slovenskej republiky bolo do 3. marca minulého roka premietnuť do národnej legislatívy novoprijaté predpisy Európskej únie tzv. 3. energetického balíčka. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky si túto povinnosť nesplnilo. A k uvedenému termínu sa ani len neuskutočnilo pripomienkové konanie k príslušným právnym predpisom. To je fakt. Aj počas tohto transpozičného deficitu sa ministerstvo skôr zameralo na opakovaný pokus o personálne obsadenie a ovládnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a o zmenu a doplnenie niektorých zákonov, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to bolo zdôvodnenie, ako predchádzať vzniku škôd. Podľa môjho názoru, a tak som to počul v tejto rozprave doteraz, ministerstvo hospodárstva podcenilo skutočnosť, že realizácia opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka predpokladá uskutočnenie dôležitých časovo termínovaných, systémových a organizačných zmien v sektore energetiky, ktoré možno aj z hľadiska celkového obsahu a najmä dosahu a dôsledkov sú možno druhé najvýznamnejšie v energetike po privatizácii.
Aby som vám osviežil pamäť, dovolím si prečítať, pokúsim sa o to presne, čo som tu povedal pri prerokovávaní týchto návrhov, ktoré pán minister predkladal. Zacitujem teraz zo svojho vystúpenia: „Veľkosť témy transpozície 3. energetického balíčka prerástla vedenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. A termín transpozície k 3. marcu, ktorý bol záväzný, nesplnilo. Predstavitelia ministerstva si zároveň „uvedomili“ veľké obchodné možnosti pri novom usporiadaní sektora ekonomiky, ktoré môžu byť viac alebo menej výhodné pre štát alebo, naopak, pre zahraničných akcionárov, príp. rôznych sprostredkovateľov a medzičlánky. V krajnom prípade je možné zvoliť aj cestu doprivatizácie s odvolaním sa na legislatívu Európskej únie. Práve lobistické aktivity súvisiace s riešením tzv. vertikálne integrovaných podnikov predstavujú najväčšie ohrozenie verejných záujmov. Existuje veľké riziko zneužitia opatrení Európskej únie na oddelenie dodávateľských a výrobných činností od sieťových činností predovšetkým vo vzťahu k Slovenskému plynárenskému priemyslu. Ak za prvej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia SPP a energeticky distribučných podnikov, druhej Dzurindovej vlády bola hrozienkom v oblasti energetiky privatizácia Slovenských elektrární, za vlády Ivety Radičovej najväčší priestor pre korupciu existuje práve pri výbere spôsobu realizácie opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka. Opakujem, je možné zvoliť aj rozdelenie SPP, prípadnú privatizáciu prepravy zemného plynu alebo iné skryté ohrozenie verejných záujmov v plynárenstve a elektroenergetike. Predstavitelia ministerstva tiež zistili v tomto procese, že nezávislejší a autonómnejší národný energetický regulátor bude mať väčšie kontrolné právomoci, viac vidieť do ekonomických tokov v energetike, uskutočňovať certifikáciu a tiež uskutočňovať certifikáciu veľkých energetických podnikov. Dokonca bude môcť nariadiť podnikom uskutočnenie investície do energetickej infraštruktúry.“ Toľko som zacitoval z môjho vystúpenia, ktoré som tu predniesol vtedy, keď sme hovorili o vážnosti potreby transpozície smerníc Európskej únie. Priznám sa, s rozčarovaním som vtedy prijal také spupné a povýšenecké úsmevy kolegu Chrena, musím mu to povedať úplne priateľsky, keď sa mi vysmial do očí, že žiadne sankcie z Európskej únie nám nehrozia, že to len my strašíme a že to vôbec nie je pravda a že vyrábame tu, neviem, ako to vtedy doslovne povedal, niečo umelé. Dnes som počul, že to je úplne inak a že čo všetko nám hrozí. Takže aj z tohto si treba, ako sa hovorí, vysvetliť mnohé vystúpenia, ktoré sú tu prednesené pri rôznych príležitostiach.
Na tento stav a na tie riziká som upozornil v pléne v marci 2011 po vystúpení k spomínanému vládnemu návrhu novelizácie regulačnej novely. A zároveň som predložil návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým by parlament požiadal vládu o predloženie správy o spôsobe, termíne transpozície a ďalších kľúčových otázkach. Zo záznamu je možné, samozrejme, zistiť, že je to tak, že som takýto návrh predložil. Spoločný spravodajca zo strany SaS, ktorý uvádzal hlasovanie, tento návrh, túto moju požiadavku a oficiálny návrh zmietol pod koberec akoby neexistoval. Dá sa to, samozrejme, overiť.
Čo chcem ďalej zvýrazniť. V júni minulého roku spolu s pánom podpredsedom Národnej rady Robertom Ficom sme podali návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečeniu záujmov Slovenskej republiky pri uskutočnení opatrení vyplývajúcich z 3. energetického balíčka Európskej únie. Robili sme tak preto, že sa nekonalo. Robili sme to aj preto, aby sa skutočne otvorila vážna diskusia o veľmi dôležitých témach, o náročných procesoch, ktoré s tým súvisia, a aby sa po zrelom ujasnení dosahov prijali legislatívne riešenia, rozhodnutia, ktoré nie je potrebné prijímať v časovej tiesni, tak ako ste ju doviedli do tohto času. Tento predmetný návrh pod tlačou 411, hoci sme ju predložili v júni 2011, nebol prerokovaný, pretože bol vždy odkladaný ako poslanecký návrh dovtedy, až vláda, samozrejme, padla a ten význam už nie je taký.
Chcem zároveň k tej legislatíve povedať pár slov. Vieme všetci, že 16. augusta ministerstvo hospodárstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví. Možno viete, možno neviete, niekoľko hodín pred skončením termínu na pripomienkovanie portál právnych predpisov zverejňoval 1 031 vznesených pripomienok, z toho 478 zásadných. Celkový rozsah toho stiahnutého materiálu predstavoval 237 strán tabuliek. Ak mám správne informácie, tak môžem potvrdiť, že celkový počet pripomienok dokonca narástol na 1 300. Asi to poznáte. Výkonná moc totiž na druhý deň po skončení medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona aj so vznesenými pripomienkami radšej stiahla z portálu právnych predpisov. Je to známe vec. Tento návrh zákona odmietla aj Legislatívna rada vlády. Taký bol nelichotivý stav a zároveň taká bola odpoveď, prečo sú problémy. Neskôr bol materiál rozdelený do dvoch samostatných vládnych návrhov, už spomínaných zákonov o energetike a o regulácii v sieťových odvetviach.
Pri prvom čítaní o týchto dvoch návrhoch zákonov som vzniesol námietku. Keďže týmito zákonmi by mohli vzniknúť závažné dopady na hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky, odvolaná vláda schválila na rokovanie Národnej rady predloženie spomínaných vládnych návrhov zákonov. Je to už jasné? Povedal to aj kolega Janiš, aj kolega Jahnátek, že ich prípadné prijatie bude predstavovať zásadnú zmenu vplyvu štátu v energetických podnikoch, kde vlastnil väčšinový podiel akcií štát, a výpadky v príjmoch štátneho rozpočtu, napr. aj automatickým udeľovaním licencií zahraničným podnikateľom v energetike.
Dámy a páni, nemožno prehliadať ani fakt, že v tom druhom návrhu, ktorý je novelou, nemožno prehliadať ani ohrozenie nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a, samozrejme, aj to, že sa tu eliminuje úloha prezidenta republiky pri menovaní jeho predsedu, teda zasahuje sa aj do ústavných práv prezidenta.
Z ďalších negatívnych dopadov len pre ilustráciu uvediem spôsob zmeny vykonania cenovej regulácie zavedením tzv. korekčného faktora, hovorilo sa aj v prvom čítaní o tom, ktorý priamo v zákone má výrazne posilniť priestor energetických podnikov na tvorbu zisku a v porovnaní s doterajším stavom zhoršiť pozíciu odberateľov energií, s čím súvisí nárast cien. To, že je to tak, je asi tiež nesporné.
V každom prípade sa teda jedná o legislatívne riešenia závažných otázok v hospodárskej oblasti s nesmiernym dosahom na oblasť sociálnu.
Podľa môjho názoru dosluhujúca vláda týmto ignoruje vylúčenie pôsobnosti rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky v zmysle ústavného zákona č. 356/2011 Z. z. V daných súvislostiach si dovolím poznamenať, že podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou PL. ÚS 1/96 za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky (čl. 119 písm. d) ústavy) možno považovať všetky opatrenia, ktoré majú mimoriadny význam pre hospodársku a sociálnu politiku Slovenskej republiky z hľadiska jej dlhodobého rozvoja. Okrem toho za zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky možno označiť aj také opatrenia, ktoré majú zásadný význam pre riešenie konkrétnej situácie dôležitej pre hospodársku alebo sociálnu politiku Slovenskej republiky. To znamená, z vecného a odborného hľadiska bola tu zdôvodnená nedokonalosť týchto dvoch zákonov, týchto dvoch návrhov. A ja k tomu pridávam aj legislatívnu, a pritom ešte aj ústavnú blokáciu, ktorá vyplýva aj z tohto nálezu Ústavného súdu, ale aj z novely ústavy, ktorá bola prijatá.
Chcem informovať Národnú radu, že som v tejto súvislosti a na základe týchto skutočností po tom, ako zákony prešli do druhého čítania, informoval o prekročení poverenia dosluhujúcej vlády pri rozhodovaní o zásadných otázkach v energetike listom aj pána prezidenta Slovenskej republiky.
Dámy a páni, o kvalite oboch predkladaných návrhov veľa napovedá nielen to, čo odznelo teraz v rozprave, ale aj výsledky prerokovávania týchto zákonov vo výboroch Národnej rady. Ústavnoprávny výbor neprijal k nemu platné uznesenia. Pokiaľ ide o výbor pre hospodárstvo, bola tu daná informácia od pána predsedu tohto výboru. Nechcem tu citovať pána Janiša, tak ako to priniesli agentúry, ale hádam len toľko poviem, že aj podľa jeho názoru sú tieto zákony šité horúcou ihlou a asi nie je možné v druhom čítaní tieto zákony opraviť tak, aby slúžili vo verejnom záujme.
Dámy a páni, nie je celkom obvyklé, aby vládne návrhy takto vyhoreli v legislatívnom procese. Toto je skutočne, by som povedal, školská ukážka, že tieto nároky, ktoré si vyžadovali implementáciu 3. energetického balíčka, naozaj prerástli schopnosti a úroveň ministerstva hospodárstva. Preto znovu navrhujem, aby zákon bol vrátený na dopracovanie a potom predložený v širšej možno politickej a spoločenskej dohode do Národnej rady. Ďakujem.
Skontrolovaný
16:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:02
Martin ChrenVystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2012 o 16:02 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ešte pred vystúpením v rozprave len krátko si dovolím zareagovať. Ja si spomínam na ten váš návrh 3. balíčka, ktorý ste predložili minulý rok sem do parlamentu. Aj som si tak celkom úprimne cenil vašu snahu. Len možno si pamätáte, aj v rozprave som musel vystúpiť. Myslím, že tam bolo takých trinásť úplne zásadných pripomienok, kde bol ten váš návrh zákona v úplnom nesúlade so smernicami a nariadeniami EÚ, ktoré vlastne 3. energetický balík predstavujú. A aj preto tá moja obava ani tak nie je z infríčmentu, kde sa začalo konanie. A šestnásť ďalších krajín, myslím, nemá tiež splnenú túto transpozíciu legislatívy. Ale obava z toho je, že sa naozaj zákon neprijme za tejto vlády, dostane sa do rúk SMER-u, ktorý bude k tomu pristupovať tak, ako pristupoval k nezávislému regulátorovi, že účelovo zmenil zákon, vymenil jeden orgán za druhý, vymenil tam komplet všetkých ľudí, dal si tam tých svojich a celú reguláciu nezávislú v podstate posunul na vedľajšiu koľaj. Tá dnes jednoducho na Slovensku neexistuje. K tým ostatným veciam sa vyjadrím v rozprave. Ďakujem veľmi pekne.
Skontrolovaný
16:03
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:03
Vladimír FaičVystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2012 o 16:03 hod.
RSDr.
Vladimír Faič
Videokanál poslanca
Len krátka odpoveď, pán kolega. Znovu tu zopakujem, SMER – sociálna demokracia nepovažuje privatizáciu a nepovažuje absolútnu liberalizáciu cien takých komodít, ako je energetika, za konanie vo verejnom záujme, ešte raz opakujem, za konanie vo verejnom záujme. Aj preto medzi nami určite bude veľký rozdiel v tomto prístupe. A myslím si, že bude úplne protichodný. A v tých trinástich vašich zásadných pripomienok sa komunikuje, samozrejme, s tým charakterom zákonov, ktoré sú tu dnes predložené. Vy ste vlastne zadeklarovali, čo všetko nesmie byť v týchto zákonoch, aby podľa nášho názoru boli v záujme, ja to poviem otvorene, zahraničných investorov, a nie vo verejnom záujme Slovenskej republiky. Ďakujem.
Skontrolovaný
16:05
Vystúpenie v rozprave 16:05
Martin ChrenPríprava týchto konkrétnych zákonov bola veľmi zložitá a bola dlhodobá. Pri jej začiatku som mal možnosť byť. A neskôr som mal možnosť ju sledovať aspoň z diaľky. Faktom je, že táto vláda zvolila prvýkrát úplne iný prístup k príprave energetickej legislatívy. Snažila sa otvoriť tú legislatívu verejnej debate. Snažila sa otvoriť energetický sektor verejnej debate a verejnosti. Spustila prvýkrát dialóg o energetike, v ktorom sa mohli vyjadriť všetci stakeholderi, všetci zúčastnení. A aj to množstvo pripomienok, tá práca na zákonoch, to, že sa potom nakoniec namiesto noviel zvolili nové znenia, pretože tie zmeny sú naozaj veľmi obsiahle a sú rozsiahle tak ako samotný 3. balík, tie tri smernice a dve nariadenia Európskej komisie a Rady sú veľmi obsiahle a sú veľmi zložité, v pripomienkovom konaní, aj to, že sa musela doťahovať legislatíva a že sa naozaj na každý jeden detail dbalo a muselo sa to doťahovať, svedčí o práci pri tak obsiahlej legislatíve, ktorá bola kvalitne odvedená.
Bohužiaľ, v druhom čítaní sme narazili v parlamente na výbor, ktorý nebol uznášaniaschopný. A preto nemohol prijať pozmeňujúce návrhy, ktoré vychádzajú v prvom rade z pripomienok parlamentnej legislatívy. Tie pozmeňujúce návrhy niektoré sa môžu zdať pomerne obsiahle. Nie sú síce obsiahlejšie, ako napr. pozmeňujúci návrh, ktorý sme tu dnes doobeda mali k ovocným vínam, avšak môžu sa zdať obsiahle napriek tomu, že ide iba o legislatívnotechnické úpravy.
Po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní aj po jeho prerokovaní v energetickej komisii, kde boli zase zúčastnení skoro všetci zástupcovia energetického sektora. To prerokovanie zvolal pán kolega Janiš. A chcem sa spýtať, koľko tam bolo pripomienok vznesených k tomuto zákonu okrem pripomienok zo strany straníckeho nominanta pána Holjenčíka. Pokiaľ viem, žiadna tam k nemu vznesená nebola (Reakcia z pléna.). Pardon, boli dve, opravuje ma pán minister. Aj to svedčí o tom, že ten zákon už do parlamentu prišiel veľmi, veľmi kvalitne pripravený.
Bohužiaľ, tým, že pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva nemohli byť prijaté na výboroch kvôli ich neuznášaniaschopnosti, je mojou úlohou a mojou povinnosťou predložiť poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vám bol včera a v priebehu včerajšieho dňa rozdaný do vašich poslaneckých lavíc, tieto pozmeňujúce návrhy. Chcem vopred upozorniť, že sa týkajú techniky a legislatívnej techniky, to je gro toho.
A zároveň sú dva pozmeňujúce návrhy v mojom návrhu zahrnuté, ktoré sa týkajú vecnej stránky.
Prvý návrh sa týka novelizácie povinnosti energetických auditov. Nakoľko, bohužiaľ, môj poslanecký návrh, ktorý som predložil ešte minulý rok, nebol prerokovaný na schôdzi Národnej rady, tak sa snažím túto povinnosť energetických auditov oddialiť o dva roky pre podnikateľov, ktorým naozaj spôsobuje zvlášť v dnešných ťažkých časoch veľmi vysoké náklady.
A zároveň je tam pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate splnomocňovacím ustanovením pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby vypracoval špecifické podmienky pre podniky s energeticky intenzívnou výrobou a so stabilným odberom.
Návrhom sa tiež reaguje na aplikačnú prax platného zákona.
Napr. sa navrhuje pri oznamovacej povinnosti činností, na ktoré sa nevyžaduje povolenie ÚRSO, prikladať doklad o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu k energetickému zariadeniu, nakoľko sa vyskytujú prípady, keď dve osoby súčasne oznámia začatie činnosti na tom istom zariadení na výrobu elektriny bez preukázania vzťahu k uvedenému zariadeniu.
Takisto v rámci procesu žiadosti o povolenie na podnikanie navrhujem doplnenie spôsobu preukazovania bezúhonnosti v situácii, keď o povolenie žiada zahraničná fyzická osoba.
V zmysle pripomienky odboru legislatívy Národnej rady navrhujem doplnenie náležitostí pre žiadosť o osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia vydávané ministerstvom hospodárstva.
Za účelom vylúčenia nejasností pri aplikácii zákona navrhujem doplniť ustanovenie, že právo na vypovedanie zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté na dobu určitú.
Takisto sa tu pretavujú pripomienky z energetickej komisie. A vzhľadom na závery jej rokovania navrhujem doplniť alternatívu realizácie odpočtov pri zmene dodávateľa, na základe ktorej budú môcť prevádzkovatelia distribučnej sústavy vykonať určenie spotreby okrem skutočného odpočtu aj tzv. prepočtom na základe typového diagramu odberu.
V záujme kontinuity a právnej istoty navrhujem ustanoviť, že Štátna energetická inšpekcia podľa doterajších predpisov je štátna energetická inšpekcia podľa tohto zákona.
A tiež navrhujem ustanoviť, že podobne, ako ochranné pásma podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti, sa bude ustanovenie vzťahovať aj na bezpečnostné pásma.
Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, to je ten spomínaný zákon o energetickej efektívnosti, ustanovuje povinnosť spotrebiteľa energie v priemysle a v pôdohospodárstve vykonávať, resp. zabezpečiť energetický audit. Spotrebiteľ energie v priemysle a v pôdohospodárstve je spotrebiteľ, ktorý vykonáva akúkoľvek činnosť zaradenú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností do skupín A, C, D, E alebo F. Uvedená povinnosť v súčasnosti aj vzhľadom na aktuálnu situáciu v hospodárstve spôsobuje pre podnikateľov značné ťažkosti, preto vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť vykonania auditov navrhujem zmeniť termín prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve na 31. 12. 2013. Tento konkrétny návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko sa zníži regulačné a administratívne zaťaženie podnikateľských subjektov, a to odložením povinnosti vykonať audit vrátane odloženia a dlhšieho časového rozloženia povinnosti vynaloženia nákladov na vykonanie auditu.
Zároveň navrhujem v prechodnom ustanovení, keďže povinnosť vykonávať audity energetické už platí, aby sa na spotrebiteľa energie, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby auditom v doteraz stanovenom termíne, nepoužili ustanovenia týkajúce sa sankcií. To znamená, podnikatelia, ktorí nevykonali energetický audit, by neboli pokutovaní napriek tomu, že táto povinnosť už skoro mesiac platí.
Tiež navrhujem, aby sa konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončili podľa tohto zákona.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, povinnosť hovorí, že celý pozmeňujúci návrh musím teraz, tak ako vám bol predložený do vašich poslaneckých lavíc, predniesť aj v pléne. Preto mi dovoľte ho teraz predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 562).
Po prvé, k článku I.
1. V § 2 písm. a) 9. bode sa slová „plynom (ďalej len „pravidlá trhu“)1)“ nahrádzajú slovami „s plynom ustanovených podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „pravidlá trhu“)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: 1) § 15 ods. 5 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, číslo ešte nie je známe, č. .../2012 Z. z.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu legislatívnej skratky.
2. V § 2 písm. b) 27. bode sa slová „energetickou efektívnosťou“ nahrádzajú slovami „riadením energetickej efektívnosti“.
Ide opäť o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
3. V § 3 písm. c) 9. bode sa vypúšťajú slová „prepravnej siete alebo distribučnej“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu definície užívateľa siete.
4. V § 3 písm. c) bod 16. 2 znie: „odberateľom plynu , ktorý vyrába teplo a teplú úžitkovú vodu, určené pre domácnosť7) alebo pre osoby podľa bodov 16. 3 až 16. 6 a ktorý nie je pri výrobe tepla schopný prejsť na iné palivo“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu definície chráneného odberateľa, čo je, mimochodom, odpoveď na jednu z pripomienok, ktoré boli vznesené aj pánom spoločným spravodajcom.
5. V § 6 ods. 5 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „K oznámeniu sa prikladá úradne osvedčená kópia dokladu o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu k zariadeniu na výrobu elektriny, zariadeniu na výrobu plynu alebo zariadeniu na prepravu ropy v dvoch vyhotoveniach.“
Ide o ustanovenie zabezpečujúce jednoznačného adresáta potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti a reagujúce na aplikačnú prax, v ktorej sa vyskytujú prípady, keď dve osoby súčasne oznámia začatie činnosti na tom istom zariadení na výrobu elektriny bez preukázania vzťahu k uvedenému zariadeniu.
6. V § 7 ods. 5 sa za slovo „dispečingu“ vkladá slovo „prevádzkovateľa“.
Ide opäť o legislatívnotechnickú úpravu.
7. V § 7 ods. 7 druhej vete sa na konci vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, bezúhonnosť sa preukazuje obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu, v ktorom má trvalý pobyt alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, nie starším ako 3 mesiace, alebo ak sa obdobné potvrdenie v tomto štáte nevydáva, čestným vyhlásením, ktoré vykoná zahraničná fyzická osoba pred príslušným súdnym orgánom, administratívnym orgánom alebo notárom tohto štátu, nie starším ako tri mesiace“.
Ide o doplnenie spôsobu preukazovania bezúhonnosti v situácii, keď o povolenie žiada v zmysle § 7 ods. 1 zahraničná fyzická osoba.
8. Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie: „23) § 6 ods. 1 písm. b) 7. bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.“
Ide o úpravu príslušného právneho predpisu v poznámke pod čiarou.
9. V § 12 ods. 4 písm. b) 6. bod znie: „predpokladaný vplyv energetického zariadenia na ochranu verejného zdravia a na životné prostredie“. Poznámka pod čiarou k odkazu 28 sa vypúšťa.
Ide o spresnenie náležitosti pre žiadosť o osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia v súlade s čl. 7 ods. 2 smernice 2009/72/ES.
10. V § 15 ods. 1 sa slová „Predmetom trhu s elektrinou a s plynom“ nahrádzajú slovami „Predmetom trhu s elektrinou a trhu s plynom“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text; trh s elektrinou a trh s plynom sú dva rôzne právne inštitúty, resp. dva rôzne trhy, a nie jeden trh s elektrinou a s plynom.
11. V § 15 ods. 17 sa za slová „tohto členského štátu“ vkladajú slová „a spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy alebo siete“ a text za slovami „distribúcii plynu“ sa vypúšťa.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
12. V § 15 ods. 18 prvej vete sa slová „o vydanie rozhodnutia o prístupe do sústavy alebo do siete“ nahrádzajú slovami „o vydanie rozhodnutia o prístupe do sústavy alebo o prístupe do siete“.
Ide opäť o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.
13. V § 17 ods. 4 na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „toto právo sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté na dobu určitú“.
Ide o spresnenie znenia za účelom vylúčenia nejasností pri aplikácii predmetného ustanovenia.
14. V § 17 ods. 9 štvrtej vete sa za slovo „meradle“ vkladajú slová „alebo prepočtu podľa typového diagramu odberu alebo typového diagramu dodávky plynu priradeného príslušnému odbernému miestu“.
Ide o návrh alternatívy, na základe ktorej budú môcť prevádzkovatelia distribučnej sústavy vykonať určenie spotreby aj tzv. prepočtom na základe typového diagramu odberu. Každému odbernému miestu, ktoré nie je vybavené priebehovým meraním, je totiž priradený typový diagram odberu (TDO), ktorý predstavuje postupnosť 8 760 relatívnych hodnôt priemerných hodinových odberov v roku, vzhľadom na hodnotu ročného maxima určeného z merania vzoriek v danej skupine TDO. Na základe TDO je teda následne možné systémovo vypočítať spotrebu na danom odbernom mieste a k určitému dňu.
15. V § 19 ods. 1 sa za slová „prístupu a pripojenia“ vkladajú slová „do sústavy a siete“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.
16. V § 21 ods. 5 sa vypúšťajú slová „zameraným na predchádzanie krízovej situácie a“.
Ide o spresnenie znenia vzhľadom na úpravu jednotlivých štádií krízovej situácie v zmysle nariadenia (EÚ) 994/2010.
17. V § 25 ods. 1 písm. a) 1. bode sa slovo „zvýšenie“ nahrádza slovami „zlepšenie riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
18. V § 25 ods. 2 písm. a) a b) sa slová „požiadavky na“ vypúšťajú ako nadbytočné a písm. b) sa slovo „nezabezpečia“ nahrádza slovom „nezabezpečujú“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES.
19. V § 25 ods. 4 sa slovo „zvýšenie“ nahrádza slovami „zlepšenie riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
20. V § 26 ods. 4 druhá veta znie: „V zmluve o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny sa dohodne aj spôsob určenia kapacity pripojenia do prenosovej sústavy na určené časové obdobia; kapacitou pripojenia do prenosovej sústavy je využiteľnosť technického dimenzovania pripojenia v každom jednotlivom mieste pripojenia v určenom časovom období a v súlade s pravidlami trhu.“
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
21. V § 26 sa v odseku 6 a v odseku 12 vypúšťajú slová „a regulačnej elektriny“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zjednodušením označenia zmluvy o zúčtovaní odchýlky.
22. V § 218 ods. 1 písm. b) sa slová „zmluvy o poskytnutí podporných služieb“ nahrádzajú slovami „zmluvy o poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny alebo zmluvy o poskytovaní podporných služieb“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s vymedzením zmlúv v § 26.
23. V § 28 ods. 4 sa za slovo „zabezpečenie“ vkladá slovo „riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
24. V § 28 ods. 5 sa slová „z tretích krajín“ nahrádzajú slovami „z tretieho štátu“.
Ide o zjednotenie terminológie používanej v zákone, napr. v § 2 písm. a) 5. bode, ako aj v návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach v § 22.
25. V § 30 ods. 4 sa za slovo „zabezpečenie“ vkladá slovo „riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
26. V § 32 ods. 8 prvej vete sa za slovo „povinné“ vkladá slovo „navzájom“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.
27. V § 47 ods. 2 písm. h) sa v poslednej vete slovo „tieto“ nahrádza slovom „obchodné“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.
28. V § 53 ods. 9 sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ustanovenie § 201 ods. 2 Obchodného zákonníka platí obdobne len v rozsahu upravujúcom oznamovanie stanoviska menšiny členov dozornej rady valnému zhromaždeniu“.
Ide o úpravu vo vzťahu k platnosti ustanovení Obchodného zákonníka pre dozornú komisiu.
29. V § 54 v nadpise sa slovo „Úlohy“ nahrádza slovom „Povinnosti“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, z obsahu príslušných ustanovení vyplýva, že ide o povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete; podľa článku 123 Ústavy Slovenskej republiky možno ukladať zákonom „povinnosti“.
30. V § 65 ods. 3 písm. g) sa za slovo „týždenne“ vkladajú slová „v období od 1. novembra do 31. marca“.
Ide o spresnenie obdobia, pre ktoré je predkladanie predmetného výpočtu relevantné.
31. V § 84 ods. 1 poznámke pod čiarou k odkazu 81 sa na konci vety bodka nahrádza čiarkou a dopĺňajú slová: „nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 400/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky v znení neskorších predpisov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 329/2003 Z. z.“
Ide o doplnenie poznámky pod čiarou o predmetné nariadenie vlády, týkajúce sa „statických zásobníkov“, na ktoré sa povinnosti ustanovené v § 84 ods. 1 zjavne tiež vzťahujú.
32. V 87 ods. 10 písm. b) poznámke pod čiarou k odkazu 87 sa slová „Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES“ vkladajú slová „zo 6. septembra 2006“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje citácia právneho aktu.
33. V § 89 ods. 1 písm. a) 4. bode sa slová „§ 87“ nahrádzajú slovami „§ 87 ods. 2“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
34. V § 89 ods. 3 písm. d) sa slová „odseku 1 písm. at)“ nahrádzajú slovami „odseku 2 písm. t)“.
Ide o úpravu vnútorného odkazu.
35. V § 93 ods. 1 písm. e) sa za slová „vyhlasovaní obmedzujúcich opatrení v plynárenstve“ vkladajú slová „pre jednotlivé kategórie odberateľov plynu“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
36. V § 94 ods. 27 sa slová „§ 93 ods. 2 písm. a) a i)“ nahrádzajú slovami „§ 93 ods. 2 písm. a) a h)“.
Ide o úpravu vnútorného odkazu.
37. § 94 sa dopĺňa odsekom 28, ktorý znie: „Štátna energetická inšpekcia podľa doterajších predpisov je štátna energetická inšpekcia podľa tohto zákona.“
Ide o doplnenie ustanovenia v záujme zabezpečenia kontinuity a právnej istoty.
38. V § 94 ods. 5 sa za slová „ochranné pásma“ vkladajú slová „a bezpečnostné pásma“.
Ide o doplnenie platnosti doteraz stanovených výnimiek aj na bezpečnostné pásma plynu (V elektroenergetike sú len ochranné pásma.).
39. V § 94 ods. 13 sa na konci dopĺňa nová veta, ktorá znie: „Ministerstvo rozhodne o spôsobe zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu na nasledujúce obdobie od 1. novembra do 31. marca podľa § 22 ods. 6 v roku 2012 do 30. apríla.“
Ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k termínu rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR o spôsobe zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu na nasledujúce obdobie od 1. novembra do 31. marca. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona sa navrhuje termín na rozhodnutie do 30. apríla 2012.
A tu chcem len upozorniť na to nad rámec prečítaného textu, že štandard bezpečnosti dodávok plynu je aj v novej legislatíve zakotvený a práve ministerstvo hospodárstva ho presadilo priamo do nariadenia Európskej komisie.
40. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: „Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. sa mení takto:
1. Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2012“ znie:
Odsek 1: „Na spotrebiteľa energie podľa § 8 ods. 1 v priemysle a v pôdohospodárstve, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby energetickým auditom podľa § 8 ods. 1 v termíne podľa prílohy č. 1 podľa doterajších predpisov, sa nepoužijú ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e).“
Odsek 2: „Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona.“
2. V prílohe č. 1 sa v lehote prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve u spotrebiteľa energie v priemysle s celkovou ročnou spotrebou energie od 5 500 MWh do 20 000 MWh a u spotrebiteľa energie v pôdohospodárstve s celkovou ročnou spotrebou energie od 2 500 MWh do 10 000 MWh slová „do 31. decembra 2011“ menia na slová „do 31. decembra 2013“.“
Doterajší článok V sa označuje ako článok VI.
Vzhľadom na zmenu termínu na vykonanie energetického auditu sa týmto navrhuje, aby na spotrebiteľa energie podľa § 8 ods. 1 v priemysle a v pôdohospodárstve, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby energetickým auditom podľa § 8 ods. 1 v termíne podľa prílohy č. 1 podľa doterajších predpisov, sa nepoužili ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e). Zároveň sa navrhuje, aby konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončili podľa tohto zákona.
Vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť vykonania auditov návrh zákona navrhuje zmeniť termín prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve u spotrebiteľa energie v priemysle s celkovou ročnou spotrebou energie od 5 500 MWh do 20 000 MWh a u spotrebiteľa energie v pôdohospodárstve s celkovou ročnou spotrebou energie od 2 500 MWh do 10 000 MWh v prílohe č. 1 „do 31. decembra 2011“ na príslušný termín „do 31. decembra 2013“.
Vážené dámy a páni, ďakujem vám za trpezlivé vypočutie tohto pozmeňujúceho návrhu a skutočne ma mrzí, že ho bolo potrebné predložiť takto v pléne, nakoľko hospodársky výbor nebol uznášaniaschopný, ten by tieto v drvivej väčšine legislatívnotechnické úpravy odboru legislatívy a aproximácie práva bol schopný zapracovať do návrhu zákona.
Ešte napriek tomu, že tých tém tu bolo otvorených strašne veľa, mohol by som sa dotknúť napr. ambandlingu, ktorý jednoducho musí byť uvedený v zákone ako jedna z alternatív. A napriek tomu môžem povedať, že mojím osobným názorom je, že toto nie je cesta, ktorou by sa malo Slovensko vydať, a to napr. preto, že by práve v prípade implementácie ambandlingu vznikla povinnosť oddeliť vlastnícky tranzit zemného plynu od zvyšku samotného SPP, pričom štát by zrejme mohol využiť svoje predkupné právo, avšak nie je to úplne isté.
Mohol by som sa dotknúť debaty napr. o korekčnom faktore, z ktorého sa tu robí čert, diabol. Pritom korekčný faktor je v skutočnosti o tom, že dáva pre ÚRSO, nezávislému regulátorovi možnosť v prípade skokových zmien cien energií rozdeliť tieto zmeny, či je to už zvýšenie alebo zníženie, na dlhšie časové obdobie než jeden rok, aby sa nestávalo to, že ÚRSO stanoví napr. regulačný vzorec, kde počíta s kurzom eura voči doláru na úrovni 1,30, na konci roka sa ukáže, že ten skutočný kurz bol na úrovni 1,10 alebo 1,50 a ani možné zvýšenie ceny, ani možné vysoké zisky, ani straty nie sú v žiadnom prípade kompenzovateľné, pretože sa neuskutočnili ani v rámci jedného roka. O nič iné tu nejde, stále všetko zostáva v rukách nezávislého regulátora, ktorý sa môže rozhodnúť, či tento nástroj využije alebo nevyužije. A to hovoríme stále o tom stranícky nominovanom jedinom regulátorovi, ktorý je všetko, len nie nezávislý u nás na Slovensku, napriek tomu, že vás teraz spája osobné priateľstvo.
Určite sa ale chcem dotknúť jednej pripomienky, ktorá zaznela od pána spravodajcu. A to bola pripomienka o protiústavnosti tohto zákona vo vzťahu k náhradám vlastníkov pozemkov. Navrhované ustanovenia § 11 ods. 4 a 9, v zmysle ktorých má dotknutý vlastník možnosť uplatniť si nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, a to v podobe zákonného vecného bremena v jednoročnej prekluzívnej lehote, pričom po uplynutí tejto lehoty právo zaniká, je možné považovať za úpravu, ktorá napĺňa požiadavku poskytnutia primeranej náhrady ako jednej zo štyroch kumulatívnych podmienok ústavnosti nutného obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V rámci rozpravy zaznel názor, že toto nie je naplnené, preto chcem tento názor jednoznačne odmietnuť ako názor nepravdivý, ako možno hľadanie zámienky pre nepodporenie tohto zákona.
Hoci sa k tejto otázke Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti priamo nikdy nevyslovil, dovoľujem si upozorniť na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 150/2010-10 a č. IV. ÚS 160/09-17, ktoré sa týkali posúdenia ústavnosti konania, resp. rozhodovania všeobecných súdov v súvislosti s aplikáciou ustanovení upravujúcich právo na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí všeobecné súdy odkazujú v predmetných uzneseniach Ústavného súdu Slovenskej republiky a v rámci svojej obsiahlo citovanej právnej argumentácie aj na existujúcu úpravu poskytovania primeraných jednorazových náhrad v zákonom stanovených lehotách. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti nevyužil možnosť vyjadriť sa aspoň nepriamo k otázke takejto úpravy, pričom túto možnosť mal, ak by rozhodovanie všeobecného súdu považoval za zjavne neodôvodnené alebo za zjavne arbitrárne. Naopak, skonštatoval, že všeobecný súd vykonal racionálny a podrobný výklad relevantnej právnej úpravy, ktorý nepopiera jej účel a podstatu, že resp., a znova zacitujem, „dôvody sú výsledkom právnych úvah, ktoré sú ústavne udržateľné“. Toto citujem z rozhodnutia č. III ÚS 150/2010-10.
Vo všeobecnosti musím poukázať v tejto bitke argumentov na skutočnosť, že inštitút poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, z ktorého naozaj ako liberál, nie som šťastný, ale zrejme bez neho by energetika a sieťové stavby nemohli fungovať, na ktorú si dotknutá osoba musí uplatniť nárok v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, sa v slovenskom právnom poriadku vyskytuje v mnohých v súčasnosti platných právnych predpisoch. Vážený pán spravodajca, patria medzi ne napr. § 66 ods. 4 a 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, čo je zákon schválený aj za vašej prítomnosti v Národnej rade v minulom roku, § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 32 ods. 5 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon), § 16 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, § 5 zákona č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch, § 18 ods. 3 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon už z tohto volebného obdobia). Toto sú nepriestrelné argumenty o tom, že označovaná domnelá protiústavnosť predloženého zákona nemôže a nie je pravdivá a nemá právne opodstatnenie.
Vážené dámy, vážení páni, nechcem už rozprávať a vystupovať dlhšie, napriek tomu, že by jednoznačne stále bolo, o čom tu hovoriť, dovoľte mi len vyjadriť presvedčenie, napriek tomu, že s niektorými kolegami sa ideologicky jednoducho nedokážeme zhodnúť na úplne všetkých veciach, že sa tieto dva dôležité zákony nestanú predmetom politikárčenia, predmetom nejakého aktu politickej pomsty za niečo, čo s týmito zákonmi absolútne nesúhlasí. Tímy ľudí pracovali veľmi podrobne a veľmi kvalitne na týchto naozaj rozsahom a obsahom veľmi dobre pripravených a naozaj rozsiahlych zákonoch.
Pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, nebol dnes najdlhší, ktorý tu zaznel v pléne, a napriek tomu musel byť predložený len preto, že výbory, ktoré o ňom mali rokovať, keďže išlo najmä o legislatívnotechnické pripomienky, neboli uznášaniaschopné, inak by som nemusel tu tak dlho vystupovať a predčítať ho.
Zároveň si dovoľujem ešte raz apelovať pri tomto zákone o energetike na pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka energetických auditov. A viem z debát, ktoré sme mali, aj z novín, že vládne široká zhoda naprieč politickým spektrom na tom, že slovenským podnikateľom v tejto dobe treba uľahčovať život, treba zbavovať ich zbytočnej regulačnej a administratívnej záťaže a povinností, ktoré naozaj nie sú nevyhnutné, nevyplývajú zo žiadnych európskych smerníc, pričom napriek tomu na nich boli uvalené. A v aj v záujme týchto podnikateľov a v snahe zlepšiť pre nich podnikateľské prostredie si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a zároveň aj o podporu zákona ako celku. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, počuli sme tu už v rozprave veľké množstvo názorov. Je fakt, že prístup tejto vlády zásadným spôsobom nekorešponduje s prístupom predchádzajúcej vlády strany SMER k energetike. Prvým cieľom, ktorý si táto vláda v oblasti energetiky vôbec dala pri svojom nástupe, bolo narobiť poriadok a zaviesť transparentnosť do jednotlivých vzťahov v energetike, transparentnosť medzi jednotlivými hráčmi, transparentnosť za lepšiu reguláciu, z nezávislých reguláciu, ktorá sa stala v podstate straníckym orgánom jednej jedinej strany, strany SMER – SD po doslova puči, ktorý nastal na energetickom regulačnom úrade po nástupe tejto strany do vlády, stransparentniť energetickú legislatívu tak, aby sa nedali robiť obrovské až miliardové kšefty napr. so slnečnými elektrárňami v oblasti fotovoltaickej energie, čo je jeden z prvých veľkých úspechov, ktoré táto vláda aj v spolupráci s poslancami naozaj dokázala presadiť, zastaviť ten fotovoltaický boom a fotovoltaický klondike, ktorý tu na Slovensku bol a kvôli ktorému dnes, a to treba jasne pomenovať, všetci spotrebitelia platia omnoho, omnoho vyššie ceny za elektrickú energiu, než by za ňu platiť mali a museli. A aj preto sú ceny energií na Slovensku pre domácnosti v niektorých ohľadoch vyššie, než je tomu štandardom v Európskej únii. A na tomto zarobili konkrétni ľudia, konkrétne osoby. A z pretŕhania týchto väzieb, z pretŕhania týchto pavučín to bolo prvou veľmi ťažkou úlohou na ten jeden a pol roka, čas, ktorý táto vláda reálne mala na prácu v energetickej oblasti.
Príprava týchto konkrétnych zákonov bola veľmi zložitá a bola dlhodobá. Pri jej začiatku som mal možnosť byť. A neskôr som mal možnosť ju sledovať aspoň z diaľky. Faktom je, že táto vláda zvolila prvýkrát úplne iný prístup k príprave energetickej legislatívy. Snažila sa otvoriť tú legislatívu verejnej debate. Snažila sa otvoriť energetický sektor verejnej debate a verejnosti. Spustila prvýkrát dialóg o energetike, v ktorom sa mohli vyjadriť všetci stakeholderi, všetci zúčastnení. A aj to množstvo pripomienok, tá práca na zákonoch, to, že sa potom nakoniec namiesto noviel zvolili nové znenia, pretože tie zmeny sú naozaj veľmi obsiahle a sú rozsiahle tak ako samotný 3. balík, tie tri smernice a dve nariadenia Európskej komisie a Rady sú veľmi obsiahle a sú veľmi zložité, v pripomienkovom konaní, aj to, že sa musela doťahovať legislatíva a že sa naozaj na každý jeden detail dbalo a muselo sa to doťahovať, svedčí o práci pri tak obsiahlej legislatíve, ktorá bola kvalitne odvedená.
Bohužiaľ, v druhom čítaní sme narazili v parlamente na výbor, ktorý nebol uznášaniaschopný. A preto nemohol prijať pozmeňujúce návrhy, ktoré vychádzajú v prvom rade z pripomienok parlamentnej legislatívy. Tie pozmeňujúce návrhy niektoré sa môžu zdať pomerne obsiahle. Nie sú síce obsiahlejšie, ako napr. pozmeňujúci návrh, ktorý sme tu dnes doobeda mali k ovocným vínam, avšak môžu sa zdať obsiahle napriek tomu, že ide iba o legislatívnotechnické úpravy.
Po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní aj po jeho prerokovaní v energetickej komisii, kde boli zase zúčastnení skoro všetci zástupcovia energetického sektora. To prerokovanie zvolal pán kolega Janiš. A chcem sa spýtať, koľko tam bolo pripomienok vznesených k tomuto zákonu okrem pripomienok zo strany straníckeho nominanta pána Holjenčíka. Pokiaľ viem, žiadna tam k nemu vznesená nebola (Reakcia z pléna.). Pardon, boli dve, opravuje ma pán minister. Aj to svedčí o tom, že ten zákon už do parlamentu prišiel veľmi, veľmi kvalitne pripravený.
Bohužiaľ, tým, že pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva nemohli byť prijaté na výboroch kvôli ich neuznášaniaschopnosti, je mojou úlohou a mojou povinnosťou predložiť poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vám bol včera a v priebehu včerajšieho dňa rozdaný do vašich poslaneckých lavíc, tieto pozmeňujúce návrhy. Chcem vopred upozorniť, že sa týkajú techniky a legislatívnej techniky, to je gro toho.
A zároveň sú dva pozmeňujúce návrhy v mojom návrhu zahrnuté, ktoré sa týkajú vecnej stránky.
Prvý návrh sa týka novelizácie povinnosti energetických auditov. Nakoľko, bohužiaľ, môj poslanecký návrh, ktorý som predložil ešte minulý rok, nebol prerokovaný na schôdzi Národnej rady, tak sa snažím túto povinnosť energetických auditov oddialiť o dva roky pre podnikateľov, ktorým naozaj spôsobuje zvlášť v dnešných ťažkých časoch veľmi vysoké náklady.
A zároveň je tam pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate splnomocňovacím ustanovením pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby vypracoval špecifické podmienky pre podniky s energeticky intenzívnou výrobou a so stabilným odberom.
Návrhom sa tiež reaguje na aplikačnú prax platného zákona.
Napr. sa navrhuje pri oznamovacej povinnosti činností, na ktoré sa nevyžaduje povolenie ÚRSO, prikladať doklad o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu k energetickému zariadeniu, nakoľko sa vyskytujú prípady, keď dve osoby súčasne oznámia začatie činnosti na tom istom zariadení na výrobu elektriny bez preukázania vzťahu k uvedenému zariadeniu.
Takisto v rámci procesu žiadosti o povolenie na podnikanie navrhujem doplnenie spôsobu preukazovania bezúhonnosti v situácii, keď o povolenie žiada zahraničná fyzická osoba.
V zmysle pripomienky odboru legislatívy Národnej rady navrhujem doplnenie náležitostí pre žiadosť o osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia vydávané ministerstvom hospodárstva.
Za účelom vylúčenia nejasností pri aplikácii zákona navrhujem doplniť ustanovenie, že právo na vypovedanie zmluvy o dodávke elektriny alebo plynu sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté na dobu určitú.
Takisto sa tu pretavujú pripomienky z energetickej komisie. A vzhľadom na závery jej rokovania navrhujem doplniť alternatívu realizácie odpočtov pri zmene dodávateľa, na základe ktorej budú môcť prevádzkovatelia distribučnej sústavy vykonať určenie spotreby okrem skutočného odpočtu aj tzv. prepočtom na základe typového diagramu odberu.
V záujme kontinuity a právnej istoty navrhujem ustanoviť, že Štátna energetická inšpekcia podľa doterajších predpisov je štátna energetická inšpekcia podľa tohto zákona.
A tiež navrhujem ustanoviť, že podobne, ako ochranné pásma podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti, sa bude ustanovenie vzťahovať aj na bezpečnostné pásma.
Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie, to je ten spomínaný zákon o energetickej efektívnosti, ustanovuje povinnosť spotrebiteľa energie v priemysle a v pôdohospodárstve vykonávať, resp. zabezpečiť energetický audit. Spotrebiteľ energie v priemysle a v pôdohospodárstve je spotrebiteľ, ktorý vykonáva akúkoľvek činnosť zaradenú podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností do skupín A, C, D, E alebo F. Uvedená povinnosť v súčasnosti aj vzhľadom na aktuálnu situáciu v hospodárstve spôsobuje pre podnikateľov značné ťažkosti, preto vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť vykonania auditov navrhujem zmeniť termín prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve na 31. 12. 2013. Tento konkrétny návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko sa zníži regulačné a administratívne zaťaženie podnikateľských subjektov, a to odložením povinnosti vykonať audit vrátane odloženia a dlhšieho časového rozloženia povinnosti vynaloženia nákladov na vykonanie auditu.
Zároveň navrhujem v prechodnom ustanovení, keďže povinnosť vykonávať audity energetické už platí, aby sa na spotrebiteľa energie, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby auditom v doteraz stanovenom termíne, nepoužili ustanovenia týkajúce sa sankcií. To znamená, podnikatelia, ktorí nevykonali energetický audit, by neboli pokutovaní napriek tomu, že táto povinnosť už skoro mesiac platí.
Tiež navrhujem, aby sa konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončili podľa tohto zákona.
Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, povinnosť hovorí, že celý pozmeňujúci návrh musím teraz, tak ako vám bol predložený do vašich poslaneckých lavíc, predniesť aj v pléne. Preto mi dovoľte ho teraz predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 562).
Po prvé, k článku I.
1. V § 2 písm. a) 9. bode sa slová „plynom (ďalej len „pravidlá trhu“)1)“ nahrádzajú slovami „s plynom ustanovených podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „pravidlá trhu“)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: 1) § 15 ods. 5 zákona o regulácii v sieťových odvetviach, číslo ešte nie je známe, č. .../2012 Z. z.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu legislatívnej skratky.
2. V § 2 písm. b) 27. bode sa slová „energetickou efektívnosťou“ nahrádzajú slovami „riadením energetickej efektívnosti“.
Ide opäť o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
3. V § 3 písm. c) 9. bode sa vypúšťajú slová „prepravnej siete alebo distribučnej“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu definície užívateľa siete.
4. V § 3 písm. c) bod 16. 2 znie: „odberateľom plynu , ktorý vyrába teplo a teplú úžitkovú vodu, určené pre domácnosť7) alebo pre osoby podľa bodov 16. 3 až 16. 6 a ktorý nie je pri výrobe tepla schopný prejsť na iné palivo“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu definície chráneného odberateľa, čo je, mimochodom, odpoveď na jednu z pripomienok, ktoré boli vznesené aj pánom spoločným spravodajcom.
5. V § 6 ods. 5 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „K oznámeniu sa prikladá úradne osvedčená kópia dokladu o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu k zariadeniu na výrobu elektriny, zariadeniu na výrobu plynu alebo zariadeniu na prepravu ropy v dvoch vyhotoveniach.“
Ide o ustanovenie zabezpečujúce jednoznačného adresáta potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti a reagujúce na aplikačnú prax, v ktorej sa vyskytujú prípady, keď dve osoby súčasne oznámia začatie činnosti na tom istom zariadení na výrobu elektriny bez preukázania vzťahu k uvedenému zariadeniu.
6. V § 7 ods. 5 sa za slovo „dispečingu“ vkladá slovo „prevádzkovateľa“.
Ide opäť o legislatívnotechnickú úpravu.
7. V § 7 ods. 7 druhej vete sa na konci vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, bezúhonnosť sa preukazuje obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu, v ktorom má trvalý pobyt alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, nie starším ako 3 mesiace, alebo ak sa obdobné potvrdenie v tomto štáte nevydáva, čestným vyhlásením, ktoré vykoná zahraničná fyzická osoba pred príslušným súdnym orgánom, administratívnym orgánom alebo notárom tohto štátu, nie starším ako tri mesiace“.
Ide o doplnenie spôsobu preukazovania bezúhonnosti v situácii, keď o povolenie žiada v zmysle § 7 ods. 1 zahraničná fyzická osoba.
8. Poznámka pod čiarou k odkazu 23 znie: „23) § 6 ods. 1 písm. b) 7. bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.“
Ide o úpravu príslušného právneho predpisu v poznámke pod čiarou.
9. V § 12 ods. 4 písm. b) 6. bod znie: „predpokladaný vplyv energetického zariadenia na ochranu verejného zdravia a na životné prostredie“. Poznámka pod čiarou k odkazu 28 sa vypúšťa.
Ide o spresnenie náležitosti pre žiadosť o osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia v súlade s čl. 7 ods. 2 smernice 2009/72/ES.
10. V § 15 ods. 1 sa slová „Predmetom trhu s elektrinou a s plynom“ nahrádzajú slovami „Predmetom trhu s elektrinou a trhu s plynom“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text; trh s elektrinou a trh s plynom sú dva rôzne právne inštitúty, resp. dva rôzne trhy, a nie jeden trh s elektrinou a s plynom.
11. V § 15 ods. 17 sa za slová „tohto členského štátu“ vkladajú slová „a spĺňa technické podmienky a obchodné podmienky prístupu do sústavy alebo siete“ a text za slovami „distribúcii plynu“ sa vypúšťa.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
12. V § 15 ods. 18 prvej vete sa slová „o vydanie rozhodnutia o prístupe do sústavy alebo do siete“ nahrádzajú slovami „o vydanie rozhodnutia o prístupe do sústavy alebo o prístupe do siete“.
Ide opäť o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.
13. V § 17 ods. 4 na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „toto právo sa vzťahuje aj na zmluvy uzavreté na dobu určitú“.
Ide o spresnenie znenia za účelom vylúčenia nejasností pri aplikácii predmetného ustanovenia.
14. V § 17 ods. 9 štvrtej vete sa za slovo „meradle“ vkladajú slová „alebo prepočtu podľa typového diagramu odberu alebo typového diagramu dodávky plynu priradeného príslušnému odbernému miestu“.
Ide o návrh alternatívy, na základe ktorej budú môcť prevádzkovatelia distribučnej sústavy vykonať určenie spotreby aj tzv. prepočtom na základe typového diagramu odberu. Každému odbernému miestu, ktoré nie je vybavené priebehovým meraním, je totiž priradený typový diagram odberu (TDO), ktorý predstavuje postupnosť 8 760 relatívnych hodnôt priemerných hodinových odberov v roku, vzhľadom na hodnotu ročného maxima určeného z merania vzoriek v danej skupine TDO. Na základe TDO je teda následne možné systémovo vypočítať spotrebu na danom odbernom mieste a k určitému dňu.
15. V § 19 ods. 1 sa za slová „prístupu a pripojenia“ vkladajú slová „do sústavy a siete“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES.
16. V § 21 ods. 5 sa vypúšťajú slová „zameraným na predchádzanie krízovej situácie a“.
Ide o spresnenie znenia vzhľadom na úpravu jednotlivých štádií krízovej situácie v zmysle nariadenia (EÚ) 994/2010.
17. V § 25 ods. 1 písm. a) 1. bode sa slovo „zvýšenie“ nahrádza slovami „zlepšenie riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
18. V § 25 ods. 2 písm. a) a b) sa slová „požiadavky na“ vypúšťajú ako nadbytočné a písm. b) sa slovo „nezabezpečia“ nahrádza slovom „nezabezpečujú“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text v súlade s čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES.
19. V § 25 ods. 4 sa slovo „zvýšenie“ nahrádza slovami „zlepšenie riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
20. V § 26 ods. 4 druhá veta znie: „V zmluve o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny sa dohodne aj spôsob určenia kapacity pripojenia do prenosovej sústavy na určené časové obdobia; kapacitou pripojenia do prenosovej sústavy je využiteľnosť technického dimenzovania pripojenia v každom jednotlivom mieste pripojenia v určenom časovom období a v súlade s pravidlami trhu.“
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
21. V § 26 sa v odseku 6 a v odseku 12 vypúšťajú slová „a regulačnej elektriny“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zjednodušením označenia zmluvy o zúčtovaní odchýlky.
22. V § 218 ods. 1 písm. b) sa slová „zmluvy o poskytnutí podporných služieb“ nahrádzajú slovami „zmluvy o poskytovaní podporných služieb a dodávke regulačnej elektriny alebo zmluvy o poskytovaní podporných služieb“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s vymedzením zmlúv v § 26.
23. V § 28 ods. 4 sa za slovo „zabezpečenie“ vkladá slovo „riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
24. V § 28 ods. 5 sa slová „z tretích krajín“ nahrádzajú slovami „z tretieho štátu“.
Ide o zjednotenie terminológie používanej v zákone, napr. v § 2 písm. a) 5. bode, ako aj v návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach v § 22.
25. V § 30 ods. 4 sa za slovo „zabezpečenie“ vkladá slovo „riadenia“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s definíciou riadenia energetickej efektívnosti.
26. V § 32 ods. 8 prvej vete sa za slovo „povinné“ vkladá slovo „navzájom“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.
27. V § 47 ods. 2 písm. h) sa v poslednej vete slovo „tieto“ nahrádza slovom „obchodné“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje právny text.
28. V § 53 ods. 9 sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ustanovenie § 201 ods. 2 Obchodného zákonníka platí obdobne len v rozsahu upravujúcom oznamovanie stanoviska menšiny členov dozornej rady valnému zhromaždeniu“.
Ide o úpravu vo vzťahu k platnosti ustanovení Obchodného zákonníka pre dozornú komisiu.
29. V § 54 v nadpise sa slovo „Úlohy“ nahrádza slovom „Povinnosti“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, z obsahu príslušných ustanovení vyplýva, že ide o povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete; podľa článku 123 Ústavy Slovenskej republiky možno ukladať zákonom „povinnosti“.
30. V § 65 ods. 3 písm. g) sa za slovo „týždenne“ vkladajú slová „v období od 1. novembra do 31. marca“.
Ide o spresnenie obdobia, pre ktoré je predkladanie predmetného výpočtu relevantné.
31. V § 84 ods. 1 poznámke pod čiarou k odkazu 81 sa na konci vety bodka nahrádza čiarkou a dopĺňajú slová: „nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 576/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na tlakové zariadenie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 400/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na ostatné určené výrobky v znení neskorších predpisov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 329/2003 Z. z.“
Ide o doplnenie poznámky pod čiarou o predmetné nariadenie vlády, týkajúce sa „statických zásobníkov“, na ktoré sa povinnosti ustanovené v § 84 ods. 1 zjavne tiež vzťahujú.
32. V 87 ods. 10 písm. b) poznámke pod čiarou k odkazu 87 sa slová „Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES“ vkladajú slová „zo 6. septembra 2006“.
Ide o legislatívnotechnickú pripomienku, ktorou sa spresňuje citácia právneho aktu.
33. V § 89 ods. 1 písm. a) 4. bode sa slová „§ 87“ nahrádzajú slovami „§ 87 ods. 2“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
34. V § 89 ods. 3 písm. d) sa slová „odseku 1 písm. at)“ nahrádzajú slovami „odseku 2 písm. t)“.
Ide o úpravu vnútorného odkazu.
35. V § 93 ods. 1 písm. e) sa za slová „vyhlasovaní obmedzujúcich opatrení v plynárenstve“ vkladajú slová „pre jednotlivé kategórie odberateľov plynu“.
Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
36. V § 94 ods. 27 sa slová „§ 93 ods. 2 písm. a) a i)“ nahrádzajú slovami „§ 93 ods. 2 písm. a) a h)“.
Ide o úpravu vnútorného odkazu.
37. § 94 sa dopĺňa odsekom 28, ktorý znie: „Štátna energetická inšpekcia podľa doterajších predpisov je štátna energetická inšpekcia podľa tohto zákona.“
Ide o doplnenie ustanovenia v záujme zabezpečenia kontinuity a právnej istoty.
38. V § 94 ods. 5 sa za slová „ochranné pásma“ vkladajú slová „a bezpečnostné pásma“.
Ide o doplnenie platnosti doteraz stanovených výnimiek aj na bezpečnostné pásma plynu (V elektroenergetike sú len ochranné pásma.).
39. V § 94 ods. 13 sa na konci dopĺňa nová veta, ktorá znie: „Ministerstvo rozhodne o spôsobe zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu na nasledujúce obdobie od 1. novembra do 31. marca podľa § 22 ods. 6 v roku 2012 do 30. apríla.“
Ide o legislatívnotechnickú úpravu vo vzťahu k termínu rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR o spôsobe zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu na nasledujúce obdobie od 1. novembra do 31. marca. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona sa navrhuje termín na rozhodnutie do 30. apríla 2012.
A tu chcem len upozorniť na to nad rámec prečítaného textu, že štandard bezpečnosti dodávok plynu je aj v novej legislatíve zakotvený a práve ministerstvo hospodárstva ho presadilo priamo do nariadenia Európskej komisie.
40. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie: „Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. sa mení takto:
1. Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2012“ znie:
Odsek 1: „Na spotrebiteľa energie podľa § 8 ods. 1 v priemysle a v pôdohospodárstve, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby energetickým auditom podľa § 8 ods. 1 v termíne podľa prílohy č. 1 podľa doterajších predpisov, sa nepoužijú ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e).“
Odsek 2: „Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona.“
2. V prílohe č. 1 sa v lehote prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve u spotrebiteľa energie v priemysle s celkovou ročnou spotrebou energie od 5 500 MWh do 20 000 MWh a u spotrebiteľa energie v pôdohospodárstve s celkovou ročnou spotrebou energie od 2 500 MWh do 10 000 MWh slová „do 31. decembra 2011“ menia na slová „do 31. decembra 2013“.“
Doterajší článok V sa označuje ako článok VI.
Vzhľadom na zmenu termínu na vykonanie energetického auditu sa týmto navrhuje, aby na spotrebiteľa energie podľa § 8 ods. 1 v priemysle a v pôdohospodárstve, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby energetickým auditom podľa § 8 ods. 1 v termíne podľa prílohy č. 1 podľa doterajších predpisov, sa nepoužili ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e). Zároveň sa navrhuje, aby konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončili podľa tohto zákona.
Vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť vykonania auditov návrh zákona navrhuje zmeniť termín prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a v pôdohospodárstve u spotrebiteľa energie v priemysle s celkovou ročnou spotrebou energie od 5 500 MWh do 20 000 MWh a u spotrebiteľa energie v pôdohospodárstve s celkovou ročnou spotrebou energie od 2 500 MWh do 10 000 MWh v prílohe č. 1 „do 31. decembra 2011“ na príslušný termín „do 31. decembra 2013“.
Vážené dámy a páni, ďakujem vám za trpezlivé vypočutie tohto pozmeňujúceho návrhu a skutočne ma mrzí, že ho bolo potrebné predložiť takto v pléne, nakoľko hospodársky výbor nebol uznášaniaschopný, ten by tieto v drvivej väčšine legislatívnotechnické úpravy odboru legislatívy a aproximácie práva bol schopný zapracovať do návrhu zákona.
Ešte napriek tomu, že tých tém tu bolo otvorených strašne veľa, mohol by som sa dotknúť napr. ambandlingu, ktorý jednoducho musí byť uvedený v zákone ako jedna z alternatív. A napriek tomu môžem povedať, že mojím osobným názorom je, že toto nie je cesta, ktorou by sa malo Slovensko vydať, a to napr. preto, že by práve v prípade implementácie ambandlingu vznikla povinnosť oddeliť vlastnícky tranzit zemného plynu od zvyšku samotného SPP, pričom štát by zrejme mohol využiť svoje predkupné právo, avšak nie je to úplne isté.
Mohol by som sa dotknúť debaty napr. o korekčnom faktore, z ktorého sa tu robí čert, diabol. Pritom korekčný faktor je v skutočnosti o tom, že dáva pre ÚRSO, nezávislému regulátorovi možnosť v prípade skokových zmien cien energií rozdeliť tieto zmeny, či je to už zvýšenie alebo zníženie, na dlhšie časové obdobie než jeden rok, aby sa nestávalo to, že ÚRSO stanoví napr. regulačný vzorec, kde počíta s kurzom eura voči doláru na úrovni 1,30, na konci roka sa ukáže, že ten skutočný kurz bol na úrovni 1,10 alebo 1,50 a ani možné zvýšenie ceny, ani možné vysoké zisky, ani straty nie sú v žiadnom prípade kompenzovateľné, pretože sa neuskutočnili ani v rámci jedného roka. O nič iné tu nejde, stále všetko zostáva v rukách nezávislého regulátora, ktorý sa môže rozhodnúť, či tento nástroj využije alebo nevyužije. A to hovoríme stále o tom stranícky nominovanom jedinom regulátorovi, ktorý je všetko, len nie nezávislý u nás na Slovensku, napriek tomu, že vás teraz spája osobné priateľstvo.
Určite sa ale chcem dotknúť jednej pripomienky, ktorá zaznela od pána spravodajcu. A to bola pripomienka o protiústavnosti tohto zákona vo vzťahu k náhradám vlastníkov pozemkov. Navrhované ustanovenia § 11 ods. 4 a 9, v zmysle ktorých má dotknutý vlastník možnosť uplatniť si nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, a to v podobe zákonného vecného bremena v jednoročnej prekluzívnej lehote, pričom po uplynutí tejto lehoty právo zaniká, je možné považovať za úpravu, ktorá napĺňa požiadavku poskytnutia primeranej náhrady ako jednej zo štyroch kumulatívnych podmienok ústavnosti nutného obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V rámci rozpravy zaznel názor, že toto nie je naplnené, preto chcem tento názor jednoznačne odmietnuť ako názor nepravdivý, ako možno hľadanie zámienky pre nepodporenie tohto zákona.
Hoci sa k tejto otázke Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti priamo nikdy nevyslovil, dovoľujem si upozorniť na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 150/2010-10 a č. IV. ÚS 160/09-17, ktoré sa týkali posúdenia ústavnosti konania, resp. rozhodovania všeobecných súdov v súvislosti s aplikáciou ustanovení upravujúcich právo na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí všeobecné súdy odkazujú v predmetných uzneseniach Ústavného súdu Slovenskej republiky a v rámci svojej obsiahlo citovanej právnej argumentácie aj na existujúcu úpravu poskytovania primeraných jednorazových náhrad v zákonom stanovených lehotách. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti nevyužil možnosť vyjadriť sa aspoň nepriamo k otázke takejto úpravy, pričom túto možnosť mal, ak by rozhodovanie všeobecného súdu považoval za zjavne neodôvodnené alebo za zjavne arbitrárne. Naopak, skonštatoval, že všeobecný súd vykonal racionálny a podrobný výklad relevantnej právnej úpravy, ktorý nepopiera jej účel a podstatu, že resp., a znova zacitujem, „dôvody sú výsledkom právnych úvah, ktoré sú ústavne udržateľné“. Toto citujem z rozhodnutia č. III ÚS 150/2010-10.
Vo všeobecnosti musím poukázať v tejto bitke argumentov na skutočnosť, že inštitút poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, z ktorého naozaj ako liberál, nie som šťastný, ale zrejme bez neho by energetika a sieťové stavby nemohli fungovať, na ktorú si dotknutá osoba musí uplatniť nárok v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, sa v slovenskom právnom poriadku vyskytuje v mnohých v súčasnosti platných právnych predpisoch. Vážený pán spravodajca, patria medzi ne napr. § 66 ods. 4 a 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, čo je zákon schválený aj za vašej prítomnosti v Národnej rade v minulom roku, § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 32 ods. 5 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon), § 16 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, § 5 zákona č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch, § 18 ods. 3 zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon už z tohto volebného obdobia). Toto sú nepriestrelné argumenty o tom, že označovaná domnelá protiústavnosť predloženého zákona nemôže a nie je pravdivá a nemá právne opodstatnenie.
Vážené dámy, vážení páni, nechcem už rozprávať a vystupovať dlhšie, napriek tomu, že by jednoznačne stále bolo, o čom tu hovoriť, dovoľte mi len vyjadriť presvedčenie, napriek tomu, že s niektorými kolegami sa ideologicky jednoducho nedokážeme zhodnúť na úplne všetkých veciach, že sa tieto dva dôležité zákony nestanú predmetom politikárčenia, predmetom nejakého aktu politickej pomsty za niečo, čo s týmito zákonmi absolútne nesúhlasí. Tímy ľudí pracovali veľmi podrobne a veľmi kvalitne na týchto naozaj rozsahom a obsahom veľmi dobre pripravených a naozaj rozsiahlych zákonoch.
Pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, nebol dnes najdlhší, ktorý tu zaznel v pléne, a napriek tomu musel byť predložený len preto, že výbory, ktoré o ňom mali rokovať, keďže išlo najmä o legislatívnotechnické pripomienky, neboli uznášaniaschopné, inak by som nemusel tu tak dlho vystupovať a predčítať ho.
Zároveň si dovoľujem ešte raz apelovať pri tomto zákone o energetike na pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka energetických auditov. A viem z debát, ktoré sme mali, aj z novín, že vládne široká zhoda naprieč politickým spektrom na tom, že slovenským podnikateľom v tejto dobe treba uľahčovať život, treba zbavovať ich zbytočnej regulačnej a administratívnej záťaže a povinností, ktoré naozaj nie sú nevyhnutné, nevyplývajú zo žiadnych európskych smerníc, pričom napriek tomu na nich boli uvalené. A v aj v záujme týchto podnikateľov a v snahe zlepšiť pre nich podnikateľské prostredie si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a zároveň aj o podporu zákona ako celku. Ďakujem veľmi pekne.
Skontrolovaný
16:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:42
Peter ŽigaVystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2012 o 16:42 hod.
Ing. PhD.
Peter Žiga
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Chren, ja by som sa pokúsil zareagovať na úvod vášho vystúpenia v rozprave, keď ste tu hovorili o tom, že nová vláda a ministerstvo sa snažilo stransparentniť vzťahy medzi ministerstvom, podnikateľským priestorom aj v energetike, aj v iných oblastiach. A hovorili ste o tom, ako bývalá vláda na čele so stranou SMER tu urobila klondike zo slnečných elektrární a podobných vecí. Chcem vám len pripomenúť k tej transparentnosti, že ste to boli práve vy, čo so svojou firmou sa nasosli na peňazovody ministerstva hospodárstva a jeho pridružených organizácií a zo svojej firmy ste vyťahovali peniaze z ministerstva a z NADSME, vyhrávali ste tam tendre. Takže si myslím, že z vašej strany hovoriť o transparentnosti je vrchol drzosti. Ďakujem.
Skontrolovaný