28. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych symboloch v dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Účelom novely tohto zákona je zaradenie 28. októbra - Dňa vzniku samostatného česko-slovenského štátu medzi štátne sviatky a zároveň navrhujeme vyradiť 1. september - Deň Ústavy (1.september - Deň Ústavy Slovenskej republiky - pozn. red.) z toho dôvodu, aby nevznikal väčší počet štátnych sviatkov.
Mám za to, že 28. október 1918 je významným dňom aj pre Slovákov, je významným dňom slovenskej histórie a je symbolom zavŕšenia dlho trvajúcej túžby po samostatnosti národa vo vlastnom štáte.
Takisto týmto dňom navrhujeme vzdať úctu veľkej osobnosti našich dejín generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Ivana Štefanca a Ivana Harmana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. novembra 2011 č. 561 a podľa príslušného paragrafu rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30-tich dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, prerokúvame návrh novely zákona o štátnych sviatkoch. A prerokúvame ho v trochu zvláštnej situácii a zvláštnej z dvoch dôvodov. Jednak, že ideme v prvom čítaní rokovať o návrhu, ktorý sa zrejme už v tomto volebnom období do druhého čítania nedostane, ale bez ohľadu na to, zvláštne je aj z toho dôvodu, že hneď nasledujúci bod je obdobný, povedal by som, takmer identický návrh, ktorý som predložil spolu s Petrom Osuským a s Petrom Zajacom.
A medzi tými dvoma návrhmi sú isté rozdiely, nezávisle od seba sme ich pripravili, aj podali ich s rozdielom niekoľkých hodín. Ja som presvedčený, že ten náš návrh je predsa len o čosi lepší. Návrh, ktorý teraz prerokúvame, ktorý pripravili kolegovia z SDKÚ, by si v druhom čítaní, ak by nejaké bolo, vyžadoval určité prípravy, pretože oba návrhy riešia to, že vyhlasujú 28. október za štátny sviatok, respektíve preraďujú ho spomedzi pamätných dní medzi štátne sviatky.
A, naopak, 1. september zasa zaraďujú, naopak, zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Kolegovia z SDKÚ to legislatívno-technicky spravili tak, že by sa 1. september posunul medzi 27. a 29. október v zozname pamätných dní, ale myslím si, že toto je detail a rovnako detail alebo na diskusiu je, je terminológia, či hovoriť o česko-slovenskom štáte alebo Česko-slovenskej republike s pomlčkou. To prvé, ktoré je riešené v našom názve je opisný názov. Tam tá pomlčka patrí. Česko-slovenská republika (1918 - 29.2.1920 - pozn.red.), nechcem tu teraz začínať znova pomlčkové vojny, ale oficiálny názov štátu, ktorý tu existoval v rokoch 1918 až ´38, respektíve ´39 bol Československá republika bez pomlčky (Československá republika v obdobiach 29.2.1920 - 22.11.1938 a 1945 - 11.7.1960 - pozn.red.), aj keď boli situácie, keď sa tá pomlčka používala. Ale teda dosť, dosť k tým rozdielom.
Nevystupujem preto, aby som ten návrh spochybnil, naopak, chcem ho podporiť a chcem povedať, že hoci som spolupredkladateľom obdobného návrhu, ktorý príde zrejme na rad už čoskoro, som pripravený hlasovať aj za tento návrh, s ktorým prichádzajú kolegovia z SDKÚ, pretože nie sú dôležité nejaké legislatívno-technické veci, ktoré sa dajú, samozrejme, doriešiť v druhom čítaní, dôležitá je samotná myšlienka, dôležité je to, ako sa staviame k vlastnej histórii, a náš vzťah k vlastnej histórii je často macošský. Aj pokiaľ ide o tú staršiu históriu uhorskú, ku ktorej sa staviame, ako by to nebola naša história, ako by to bola história niekoho iného, ale aj pokiaľ ide o tú novšiu históriu, históriu česko-slovenskú a špeciálne teda obdobie prvej česko-slovenskej republiky, obdobie, ktoré bolo zaujímavé nielen pre Slovákov z hľadiska národného, z hľadiska povznesenia národa alebo možno, možno zachovania národa, ale bolo dôležité pre nás všetkých, pre našich predkov aj z hľadiska občianskeho. Prvá česko-slovenská republika iste mala svoje vady, iste mala svoje nedostatky, nebola dokonalá, ale v tom období patrila k vzorovým štátom. Patrila, bola, bola bezpochyby demokratickou krajinou a jej tradícia je niečo, k čomu by sme sa mali ešte aj my dnes hrdo hlásiť. Je to niečo, na čo by sme mohli a mali nadväzovať, pretože v tom období, keď v okolí sa rúcali demokratické režimy, nastupovali autoritatívne režimy, nastupovali fašistické režimy, tak Československá republika bola ostrovom demokracie a bola, bola tým, na čo, na čo dodnes je dôležité byť hrdý a pripomínať si, a tieto návrhy, aj tento kolegov z SDKÚ, aj ten, s ktorým sme prišli my, vytvára predpoklady na to, aby sme aspoň v symbolickej rovine uznali, že ju za takú považujeme. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi za jeho slová, vyjadrenie podpory tomuto návrhu. Ja môžem potvrdiť, že aj keď sme vypracovali a predkladali oba návrhy samostatne, my sme sa spolu stretli a spoločne sme diskutovali o tom, že si podporíme tieto návrhy, lebo sme sa zhodli v tom základnom, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale dôležité je, aby sme si uctili našu históriu, uctili významných ľudí, ako bol generál Štefánik, a uctili aj demokratickú tradíciu Česko-Slovenska. Takže som presvedčený, dámy a páni, že tento návrh zákona je dôležitý. Dovoľte mi ešte raz požiadať o podporu tohto návrhu zákona, lebo týmto návrhom zákona chceme, aby štvorlístok významných dní v našich dejinách, a to je vznik Česko-Slovenska, Slovenské národné povstanie, 17. november a vznik Slovenskej republiky 1. januára, aby bol vždy v budúcnosti zachovaný ako štátny sviatok. Myslím si, že je dôležité si ctiť našich predkov. Dôležité je si ctiť našu históriu a z tohto hľadiska je tento návrh dôležitý. Ďakujem vopred za jeho podporu.

Ďakujem za slovo. Nespochybňujem dôvody, ktoré viedli predkladateľov z obidvoch skupín k podaniu predmetného návrhu zákona, ale aj tieto dva zákony, návrhy zákonov dokumentujú celkovú situáciu, aká bola v dosluhujúcej vládnej koalícii, že sa v podstate nevedeli dohodnúť ani na znení jedného zákona, ktorý je podľa ich slov taký veľmi dôležitý a významný a podávali ho možno ešte v období, keď už teda v období, keď už bolo zrejmé, že sa budú konať predčasné voľby, a v súvislosti s tým možno tu na pôde Národnej rady si chceli viesť možno aj predvolebnú kampaň. V súvislosti s tým, ja im navrhujem, aby v tomto procese ďalej nepokračovali, alebo aby sa niektorá z týchto skupín vládneho zlepenca rozhodla jeden z predmetných návrhov zákona stiahnuť, tak aby sme mohli rokovať iba o jednom z predmetných návrhov zákonov. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa. Dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona týkajúci sa 28. októbra ako štátneho sviatku Slovenskej republiky. Návrh, ktorý sme si vypočuli krátko pred mojím vystúpením, nie je vonkoncom dôkazom, že sa vládny zlepenec nedokáže na ničom dohodnúť, ako tu bolo hanlivo povedané, a nie je tiež vonkoncom dôvodom pre jeho uvedenie to, že je volebná kampaň. Tí, ktorí poznajú predkladateľov vedia, že toto nie je volebná kampaň, tak ako nie je volebnou kampaňou viacero návrhov, ktoré sme predložili mesiace a mesiace predtým, ako sa vôbec mohlo hovoriť, že sa blíži volebná kampaň. 28. október je príliš vážna a významná udalosť v našich dejinách, než aby sme ju odbavili floskulami o volebnej kampani.
Predkladatelia sa domnievajú, že štát a jeho obyvatelia majú vedieť, odkiaľ vyšli a kam smerujú a myslím si, že poznajúc túto cestu, mali by sa rozpomínať na míľniky, ktoré boli rozhodujúcimi na križovatkách ciest osudov štátu. A to, že sa slobodný a demokratický štát z hľadiska "tisícročného snaženia", aby som použil citát z preambuly ústavy, naplnil 28. októbra ´918, hádam niet pochybností. Nedá mi, než súhlasiť s kolegom Štefancom, ktorý vymenoval tie 4 rozhodujúce body na križovatke ciest, nás, ktorí žijeme v tejto republike. Križovatky ciest, okolo ktorých išli naši pradedovia, dedovia, naši rodičia a ktoré určili v zásade vždy v tom najlepšom z existujúcich možností to, kam máme smerovať my.
Dovolím si teda požiadať, bez akejkoľvek konkurenčnej žiarlivosti snemovňu o podporu tohto návrhu. Od samého počiatku sme nešli s našimi kolegami v konkurencii. Je smiešne hovoriť pri historicky významnej veci o zlepencoch, o súperení. Je to pod úroveň udalosti, o ktorej hovoríme a pod úroveň priania, ktoré týmto návrhom vyslovujeme. Budem veľmi rád, ak každý triezvo zváži hodnoty, ktoré sú spojené s dátumom, o ktorom hovoríme, o jeho kontexte v našich dejinách a verím, že tento návrh podporíte. Niet nijakých problémov, aby tieto návrhy vyzneli ako vôľa zástupcov občanov, ktorá dokladuje, že vieme, o čo sa v histórii môžme oprieť a na čo by sme mali nadväzovať. Ďakujem, pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

Pán predsedajúci, ctené dámy, kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som prečítal spravodajskú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Zajaca, Ondreja Dostála, Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch v dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, tlač 572, v prvom čítaní. V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Zajaca, Ondreja Dostála, Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 odsek 3, písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, za gestorský výbor navrhuje výbor pre kultúru a média. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni. Máme tu pred sebou dva návrhy zákonov, keď to tak zoberiem, ktoré navrhujú to isté. A ja by som chcel začať toto svoje vystúpenie Milanom Rastislavom Štefánikom. Vyhlásenie štátneho sviatku - 28. október, to znamená Deň vzniku Česko-Slovenska, je z nášho pohľadu ako predkladateľov toho jedného návrhu vlastne poctou životu a dielu Milana Rastislava Štefánika. Je to nesporne najuznávanejšia a najvýznamnejšia politická osobnosť slovenských dejín. Nemáme všeobecne uznávanejšieho, váženejšieho a nespochybniteľnejšieho politika, slovenského politika, ako je Milan Rastislav Štefánik. Jeho najvýznamnejším počinom, vyvrcholením jeho života a diela, vyvrcholením celoživotnej snahy, predčasne ukončenej tragickou smrťou, bolo založenie Česko-slovenskej republiky. On bol jej zakladateľom. Bez neho by Česko-slovenská republika nevznikla. Bez neho, bez jeho osobného pričinenia, obrovského diplomatického úsilia, využitia všetkých schopností a nadaní z organizovania zahraničného odboja a mnohých, mnohých ďalších záležitostí, by nebola šanca na vznik a uznanie Česko-slovenskej republiky. Milan Rastislav Štefánik tak nerobil z nejakého náhleho popudu, z nejakého závanu, nápadu, ale z racionálneho presvedčenia, že to je jediná zmysluplná cesta na to, ako zachovať a vytvoriť podmienky na rozvoj slovenského národa. Ako vytvoriť podmienky na to, aby slovenský národ existoval v štátnom útvare, ktorý umožní jeho rozvoj, ktorý umožní jeho rozvoj jeho reči, ktoré zabezpečí prvý raz v histórii hranice medzinárodne uznané a ktoré tak vlastne zabráni postupnému zániku, asimilácie alebo akejkoľvek ďalšieho negatívneho vývoja.
Jednoznačne dnes môžme povedať, že bez vzniku Česko-slovenskej republiky by nebolo dnešnej Slovenskej republiky. Nebolo by miesta Slovenska v Európe, v Európskej únii, v Európskych štruktúrach, v NATO, nebola by dnešná súčasnosť. Preto je veľmi dôležité, aby sme si takúto významnú osobnosť slovenských dejín dokázali uctiť a patrične si pripomínať jej dielo. A naozaj vyvrcholením jeho snaženia bol vznik Česko-slovenskej republiky. Máme zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika. Ale kto o ňom vie? Mládež o ňom nemá ani šajnu. Zabúdame postupne na našu históriu a na dôležité míľniky na našej ceste. A ako povedal niekto veľmi múdry dávno predo mnou, národ, ktorý si nepamätá svoju históriu, si ju bude musieť zopakovať. A my predsa nechceme, aby sme opakovali ťažké, zlomové okamihy, ktoré mnohokrát museli byť vykúpené krvou, strádaním a problémami. My chceme ísť dopredu, chceme rozvíjať našu krajinu, a preto si našu históriu musíme pamätať.
Slovenská republika má mnoho štátnych sviatkov. Je oprávnené, keď sa, keď všetci majú pravdu, keď všetci tí, ktorí hovoria, že je ich príliš veľa. Áno, máme ich príliš veľa, a preto ani nenavrhujeme rozšírenie štátnych sviatkov, ale zámenu. Jedného štátneho sviatku za druhý, ktorý práve vo väzbe na Milana Rastislava Štefánika považujeme za významný. Keby sme tento návrh zákona schválili, v čo pevne verím a k čomu vás vyzývam a prosím, dali by sme aj logiku štátnym sviatkom, ktoré sa venujú istej ceste Slovenska k dnešku. Máme tu niekoľko štátnych sviatkov, ktoré si pripomínajú alebo ktorými oslavujeme isté zlomové momenty, ktoré významne ovplyvnili to, čím a ako dnes Slovenská republika je a funguje. Keďže začať by sa to malo práve vznikom Československej republiky. To bol prvý krok, ktorý otvoril cestu k všetkému ďalšiemu, čo na našej ceste nás priviedlo až do dnešných dní. Ďalším významným štátnym sviatkom, ktorý je štátnym sviatkom, je Slovenské národné povstanie alebo výročie vzniku Slovenského národného povstania. To bol opäť dejinný počin, kde sa slovenský národ prihlásil k protifašistickej koalícii, postavil sa do boja za demokraciu a za obnovenie Česko-Slovenska. Ďalším štátnym sviatkom, ktorý v tej dejinnej línii z hľadiska chronológie nasleduje, je 17. november. 17. november bol opäť deň, kedy sa rozhodovalo o tom, ako ďalej sa bude Slovensko vyvíjať. Kedy sme odvrhli komunizmus a začali sme budovať slobodnú a demokratickú spoločnosť. A tým posledným štátnym sviatkom, ktorý završuje cestu Slovenska do súčasnosti je výročie vzniku Slovenskej republiky - 1. január. Ale toto, tieto štátne sviatky sú len tri, ktoré spomínam. Ten štvrtý, ten prvý, ten, ktorý to všetko odštartoval ten nám chýba. A preto by bolo logické, aby sme tento vývinový oblúk dotvorili, naplnili a dali mu príslušnú váhu a vyhlásili 28. október - Deň vzniku Česko-slovenskej republiky za štátny sviatok Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, v zásade s väčšinou toho, čo ste povedali, človek musí súhlasiť, lebo naozaj Milan Rastislav Štefánik a všetci dejatelia pred rokom 1918 významne prispeli k vzniku Česko-slovenskej republiky a následne potom z toho vyplynula aj opodstatnenosť vzniku Slovenskej republiky. Ale zásadne nesúhlasím s tým spojivom, ktoré ste urobili, že 28. október by mal byť štátnym sviatkom. My dnes máme medzi pamätnými dňami aj 28. október ako Deň vzniku Česko-Slovenska (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu - pozn. red.), aj 30. október ako pamätný deň Martinskej deklarácie (Výročie Deklarácie slovenského národa - pozn. red.). Čiže deň, kedy sa pripojili k Česko-slovenskej republike Slováci v Martine na svojom zhromaždení. Myslím si, že takto máme tento okamih dostatočne uctený aj medzi našimi pamätnými dňami. No a v žiadnom prípade, pán poslanec, ale v žiadnom prípade, nemôžem súhlasiť s vyradením 1. septembra, teda Dňa Ústavy Slovenskej republiky spomedzi štátnych sviatkov Slovenskej republiky. Dosť, že ste zrušili tradíciu dní otvorených dverí v parlamente dňa 1. septembra, ale vyradiť tento významný štátny sviatok a nahradiť ho iným štátnym sviatkom, ktorý je napokon spochybniteľný, lebo je otázka, kedy Česko-Slovensko naozaj vzniklo? Či toho 28. októbra, kedy jednostranne bola v Prahe vyhlásená Česko-slovenská republika alebo 30. október, kedy sa Slováci pripojili k Česko-slovenskej republike. Takže myslím si, že tento návrh nemá ani historické rácio a je neslušný voči Dňu ústavy Slovenskej republiky, ktorá je náš základný konštitutívny dokument, na ktorom stojí dnešná Slovenská republika.

Tento argument o tom, že deklaráciou sa Slovenská reprezentácia až 30. pripájala k Česko-slovenskej republike zaznieva často. Ja nie som historik, aby som to nejako skúmal a viedol o tom dišputu. Ale úplne ľudsky a logicky sa zamýšľam nad tým, že Štefánik nebol Slovák? Štefánik nevedel o tom, že buduje Česko-Slovensko? Štefánik nerobil mnoho mesiacov a rokov konkrétne kroky, organizoval zahraničný odboj a všetko ostatné preto, aby vznika Česko-slovenská republika? Kde boli tí Slováci, ktorí vtedy v Martine sa podpísali pod tú deklaráciu vtedy, keď Štefánik organizoval zahraničný odboj a nasadzoval svoj život za to, aby vznikla Česko-slovenská republika? A znova. Spochybňujeme Štefánika? Spochybňujeme to, že bol Slovák? A, že môžme byť hrdí, že nás reprezentoval a že on zakladal Česko-Slovensko? Myslím si, že keď by sme toto robili, tak by sme opäť robili to, čo my Slováci robíme, žiaľbohu, často. Že sme pápežskejší od pápeža a vyškrtávame zo svojej histórie takpovediac najväčšie osobnosti pre naše malichernosti, žabomyšie spory, vojny a že nevidíme dopredu. Nevidíme s nadhľadu a nemáme tú historickú veľkorysosť, ktorú práve tieto osobnosti slovenského národa mali.