28. schôdza

Pán poslanec Kolesík.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na úvod mi dovoľte ospravedlniť sa vám, ctenej snemovni, ako i pánu navrhovateľovi predchádzajúceho návrhu zákona za moje meškanie, ktoré bolo spôsobené tým, že som si pripravoval krátke vystúpenie práve k návrhu novely, ktorú predkladá pán poslanec Procházka a pani poslankyňa Žitňanská. Takže, prosím vás o prepáčenie. Keďže som mal málo času, aj moje vystúpenie bude krátke, nemusíte sa báť.
Rád by som predtým, než sa vyjadrím k navrhovanej novele z dielne už spomínaného pána poslanca Procházku a pani poslankyne Žitňanskej ozrejmil niekoľko skutočností o význame školy, ako aj dal celkový odborný pohľad na domáce vzdelávanie.
Dochádzka do školy a celkovo základné vzdelanie sa nedeje za primárnym účelom nalievania poznatkov do hláv detí, ale za účelom ich kultivácie v najširšom zmysle slova. Pod pojmom kultivácia myslím vedenie detí k hodnotám, ktoré udržiavajú stabilitu spoločenského systému a zabezpečujú jej kvalitnejšie fungovanie. Podstatou základného vzdelania je formovanie človeka schopného fungovať v našom kultúrnom a spoločenskom prostredí. Škola takéhoto človeka formuje veľmi efektívne svojím inštitucionálnym a fyzickým usporiadaním. Tradícia masového vzdelávania je tradíciou zodpovedajúcou uspôsobeniu sociálnych inštitúcií ako takých, ich hierarchií i organizácií. Škola produkuje u detí schopnosti, ktoré sú dôležité pre fungovanie človeka v spletitej organizácii verejného života a pre integráciu do neho.
Veľmi dôležitú funkciu spĺňa škola tým, že pomocou tradičných učebných obsahov spoločne všetkým deťom zabezpečuje integráciu nových generácií do existujúcej spoločnosti, čo určite nie je liberálna a primárne ani ľavicová funkcia školy. Horeuvedené ciele, ako aj ďalšie dôležité efekty napĺňa škola najmä mimo oficiálneho kurikula, v tzv. skrytom kurikule. Keď sa pozrieme do literatúry, prídeme na to, že skryté kurikulum má množstvo definícií. Ja by som však použil nasledovnú.
Skryté kurikulum je priliehavá metafora, ktorá opisuje neurčitú, ťažko vymedziteľnú a amorfnú povahu toho, čo je implicitné a je zapustené v edukačných skúsenostiach mimo formálneho kurikula. Dôsledkami skrytého kurikula sú určité sociálne skúsenosti a kompetencie. Napríklad z častého čakania, špecifického pre školu, ktoré v domácom vzdelávaní neexistuje, sa vyvíja cnosť trpezlivosti. Rád by som zdôraznil, že skryté kurikulum funguje iba v rámci školy ako kamennej inštitúcie a nie je možné nahradiť ho v domácom prostredí. Význam a funkcia skrytého kurikula je hlavne vo formovaní sociálne funkčne spôsobilých jedincov a prenose kultúrnych hodnôt z jednej generácie na druhú.
K novele zákona, ktorá liberalizuje podmienky domáceho vzdelávania, by som sa chcel vrátiť cez dôvodovú správu, v ktorej predkladatelia používajú veľmi povrchné argumenty ako dôvod pre prijatie novely tohto zákona.
Individuálna forma vzdelávania alebo tzv. domáce vzdelávanie síce skutočne existuje na Slovensku už niekoľko rokov, ale správne konštatujú predkladatelia novely, ale zabúdajú zdôrazniť, že významným rozdielom súčasného stavu oproti predkladanému je, že dnes je individuálna forma vzdelávania prísne kontrolovaná a vzdelanie je stále v rukách odborníkov. Individuálna forma vzdelávania je dnes určená hlavne deťom, ktoré z objektívnych príčin, a to najmä zdravotných, nemôžu nastúpiť do klasických škôl. Český experiment nie je ešte komplexne vyhodnotený, takže sa odvolávať na jeho úspechy je zavádzajúce a odborne to neobstojí. Vzdelávanie je produktom spoločnosti, v ktorej sa nachádzame. Preto som na rozdiel od predkladateľov hľadal štúdie z kultúrneho priestoru Čiech a Slovenska.
Našiel som iba jednu odbornú prácu k tejto téme, a to od profesora Stanislava Štecha, prorektora Univerzity Karlovej v Prahe. Je známy svojím konzervativizmom v oblasti pedagogiky, a on sám ostro napáda domáce vzdelávanie ako spoločensky a sociálne nefunkčné.
Existujú aj viaceré svetové štúdie, ktoré tento názor profesora Štecha podporujú, ale pre mňa je dôležité niečo iné. V našom kultúrnom a historickom priestore neexistujú žiadne štúdie, ktoré by sa problematikou domáceho vzdelávania komplexne zaoberali, a preto liberalizácia domáceho vzdelávania na Slovensku je riskantným opatrením, takpovediac krokom do neznáma.
Na záver chcem v krátkosti demaskovať politické a ideologické pozadie domáceho vzdelávania. Nie je vôbec alogické, že predkladateľom je pán poslanec Procházka a veľkú podporu má u pána poslanca Poliačika. V tejto otázke sa vzácne prekrývajú libertariánstvo s ideológiou ortodoxného fundamentalistického kresťanstva. Libertariáni hľadajú v domácom vzdelávaní podľa ich ideologických pohnútok legitímnu snahu oslobodiť sa spod vplyvu štátu.
Na rovnakej strane barikády, ale z iných pohnútok ako libertariáni, sú ortodoxné fundamentalistické skupiny napríklad v Spojených štátoch amerických. Tie zase presadzujú domáce vzdelávanie, lebo sa boja sekulárneho vplyvu štátu na výchovu detí. Vyhovuje im vzdelávanie jednotlivcov v izolácii od spoločnosti. Toto je hlavné nebezpečenstvo domáceho vzdelávania, inštitucionálna izolácia skupín od spoločnosti. Práve z takýchto skupín pochádzajú jednotlivci, ktorí pália pred kamerami korán, a správajú sa v rámci Spojených štátov amerických maximálne nepriateľsky voči iným náboženským skupinám, kresťanov nevynímajúc.
Na úplný záver sa chcem spýtať predkladateľov, či chcú svojím návrhom umožniť práve vznik takýchto skupín u nás na Slovensku. Dovolím si skončiť, ctená snemovňa, myslím si, že tak dôležitá téma domáceho vzdelávania si zaslúži oveľa širšiu diskusiu, aká je možno teraz, dnes.
Nebránim sa tejto diskusii. Budem rád, ak budem k nej prizvaný, ale nerobme tento krok do neznáma len preto, že idú voľby a chceme nejakej určitej vybranej skupine ľudí poskytnúť možnosť domáceho vzdelávania, ktoré je podľa môjho názoru, a doteraz mi ho nikto nevyvrátil, či už odborne, alebo nejakým presvedčením, škodí a bude škodiť deťom, ktoré budú v tomto domácom vzdelávaní izolované. Ďakujem.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kolesíka, ktorý absolútne nepochopil zámer navrhovateľov, podľa toho, čo ste... Pán poslanec, ja nekomentujem, ja som si zobral právo faktickej poznámky, ktorú udeľujem teraz aj štyrom pánom poslancom, Obrimčákovej, Somogyimu, Poliačikovi a Žitňanskej.
Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

Uf! Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, predbehli ste ma v tom konštatovaní, ale ja sa budem snažiť byť vecná, pretože naozaj na rozdiel od pána poslanca Kolesíka, toto nie je predvolebný tanček, ale naozaj snaha pomôcť konkrétnym ľuďom.
Pokiaľ ide o to vaše tvrdenie, že školská dochádzka má za cieľ kultiváciu a vedenie k hodnotám, dúfam že nepochybujete o tom, že aj rodina má takéto poslanie. A rodina tiež dokáže.
Čiže v tomto by som nedávala nejakú prednosť školskej dochádzke. Rovnako aj rodina dokáže, a možno veľakrát aj lepšie viesť deti k hodnotám, k trpezlivosti, a k tomu všetkému, čo ste vymenúvali. Opakujem áno aj škola, ale nielen škola.
Po druhé, keď ste hovorili o našich argumentoch v dôvodovej správe, my sme tam myslím si, že dosť jasne a zrozumiteľne zdôraznili, že my naďalej chceme, aby bola zachovaná kontrola, na rozdiel od niektorých krajín, kde tá kontrola nie je žiadna, čiže naďalej, kedykoľvek škola bude chcieť si skontrolovať, v akých podmienkach dieťa študuje, v akom štádiu sa nachádza. Kedykoľvek má právo prísť do domácnosti. Takisto dieťa bude testované, tak ako doteraz. Na tom nič nemeníme. Naozaj nechceme ísť k nejakým voľnejším podmienkam, hoci v niektorých krajinách to platí, ale tuto my sa zhodneme v tom, že tak ako to je, je to dobré.
V tom nemáte pravdu, alebo teda v tom by som vás poopravila, dnes aj zdravé deti môžu využívať toto domáce vzdelávanie, už to zákon umožňuje. Nie je to tak, že len deti so špecifickými potrebami alebo zdravotným postihnutím, alebo dlhodobo choré.
Pokiaľ ide o český experiment, možno sa to k vám nedostalo, už je vyhodnotený, ja ho mám. Ten český experiment bol predĺžený, pretože dochádzalo tam k istým politickým zmenám. Ten experiment je vyhodnotený a je vyhodnotený kladne. Čiže teraz už len čakajú na to, aby to legislatívne upravili, aby zaviedli aj domáce vzdelávanie pre druhý stupeň, za tých podmienok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Poliačik.

Pán kolega, nemôžem hovoriť za svojho "ultra ortodoxného fundamentalistického" kolegu Procházku, ale budem hovoriť sám za seba, to je, samozrejme, v úvodzovkách toto označenie.
Ja vám poviem niečo o skrytom kurikulu, ktoré existuje na dnešných školách.
Súčasťou toho skrytého kurikula nie je iba výchova k tým cnostiam, o ktorých ste hovorili vy, ale tým skrytým kurikulom, o ktorom sa málo hovorí, je často šikana detí, ktoré majú špeciálne potreby, vylučovanie z kolektívu, neschopnosť pedagógov prispoôsobiť svoje metódy a svoje vyučovanie deťom, ktoré potrebujú niečo mať inak, inak zadefinované, iným spôsobom určenú úlohu, iné pomôcky. A rodičia takýchto detí sú častokrát aj pedagogicky oveľa zdatnejší ako ktorýkoľvek učiteľ, ktorý takéto dieťa v kolektíve nezvláda.
Takže ak máme, hovorím, ak máme porovnávať situáciu, ktorú by mali v škole a ktorú majú doma, tak musíme byť poctiví a porovnávať situáciu v dnešných slovenských školách. My nie sme Holandsko, ktoré má viac ako 50 % svojich škôl už dnes založené na montessori pedagogike a ku každému dieťaťu je tam zvláštny individuálny prístup. Keby to tak bolo, mnohé deti vôbec domáce vzdelávanie nepotrebujú, ale pri dnešnom nastavení škôl, jednoducho nie je priestor, aby deti so špeciálnymi potrebami mohli bez ujmy na svojom psychickom vývine študovať na niektorých školách.
A v záujme tých detí by malo byť, aby si ich rodičia mohli vzdelávať doma. Vďaka.

Pán poslanec Somogyi.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Kolesík, ja len v krátkosti, ja čisto len ako laik alebo neodborník do tejto témy ako chcem s touto otázkou prispieť, že či som dobre pochopil, že vy to predstavujete tak, že táto novela zavedie nejakú povinnú metódu, povinný úzus pre každého rodiča, aby svoje dieťa vychovával, aj čo sa týka ako školského vzdelávania, doma.
Ja som to pochopil tak aj z reči predkladateľky, že je to len možnosť pre rodičov, ktorí si môžu ako vybrať. A aj na tom malom Slovensku, to je taká heterogénna vrstva či už horizontálne, alebo vertikálne v jednotlivých školách, že viem si predstaviť, že už aj len podľa konkrétnych miestnych zvyklostí alebo nezvyklostí si nejaký rodič sa rozhodne uvažovať aspoň o tejto metóde, alebo o tejto možnosti, že si zvolí inú alternatívu, no alebo domácu formu toho vyučovania.
Čiže to je skôr ako otázka, či ste to chápali tak, že teraz tu bude ako nové pre každého, aj súce, aj povinné, aby uvažoval nad tým alebo využíval možnosť v tejto predpokladanej prijatej novely zákona. Ďakujem.

Pani poslankyňa Obrimčáková. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja osobne si myslím, že pán Kolesík chcel sa pozrieť na novelu tohto zákona zoširoka, a uviedol vlastne prípady, kedy môže skĺznuť to domáce vyučovanie niekam inam, ako by sme chceli.
My osobne nie sme, alebo ja osobne nie som proti tomu, aby bolo domáce vzdelávanie, veď nakoniec sme to aj uskutočnili v novom školskom zákone, ale pre 1. až 4. ročník. No na druhej strane si myslím, že musíme mať na mysli to, že chceme kvalitne vzdelávať naše deti.
A pokiaľ vieme, že na 1. až 4. ročníku v rámci domáceho vzdelávania sa na Slovensku, pokiaľ dobre viem, vzdeláva len dvadsaťšesť detí, tak každý a každý štát si má možnosť rozhodnúť o tom, či chce takéto vzdelávanie.
Nemyslím si, že by sme mali byť práve tou krajinou, kde by sme to takto voľne uchopili. Veď ak si ctíme svojich pedagógov a ja si nemyslím, že pedagógovia na Slovensku nevedia si pripraviť adekvátne pomôcky, alebo pristúpiť k zdravotne znevýhodnenému žiakovi nesprávne, čo sa týka vzdelávania na školách, tak nemôžeme predsa súhlasiť s tým, aby vyučovali rodičia alebo ľudia dieťa, ktorí nemajú adekvátne vzdelanie. Načo potom sme toľko bojovali o to, aby sa pedagógovia v rámci celoživotného vzdelávania vzdelávali.
Takže ja si myslím, že pokiaľ nemáme výstupy, tak nepúšťajme túto novelu takýmto smerom. Ďakujem.