28. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, ja budem veľmi stručný. Chcel by som podporiť tento návrh zákona, resp. návrh novely zákona, a to z jedného jednoduchého dôvodu. Mám veľmi dobrú praktickú skúsenosť s jeho už súčasným znením a som zato, aby možnosti pre domáce vzdelávanie boli rozšírené.
Domáce vzdelávania by možno nebolo na Slovensku tak nutné, ak by školský systém fungoval dokonale, ak by sme mali na každej škole kvalifikovaných učiteľov, ak by fungovala integrácia detí so špeciálnymi potrebami, ak by sme mali regionálne prístupné špeciálne pracoviská, ktoré sa venujú deťom, ktoré majú nejaké špeciálne potreby, a teda, ak by naše školstvo vyzeralo trochu inak, ako vyzerá dnes.
Keďže to tak ale nie je, častokrát deti, ktoré či už majú nejakú fyzickú deformáciu, jemnú mentálnu deformáciu, jednoducho majú špeciálne potreby, sú často jednak zo strany učiteľov a jednak zo strany svojich spolužiakov v škole znevýhodňované, sú im robené prekážky pri vzdelávaní a skôr sa ich handicap využíva na to, aby boli vyčleňované zo spoločnosti, než na to, aby ostatné deti mali možnosť spolupracovať s niekým, kto možno v niečom má nejaký problém.
Domáce vzdelávanie k tomu ponúka perfektnú alternatívu. Mnoho rodičov, ktorí sa mu venujú, tomu venujú všetok svoj čas. Pre mňa osobne takáto mamička, ktorá mala jedného z mojich žiakov v domácom vzdelávaní a ktorý ku nám prichádzal iba na testovanie, resp. keď sa rodičia prišli poradiť o tom, že ako pokračovať vo výchove ďalej, bola obrovským prínosom, lebo aj pre ostatné deti dokázala vytvoriť mnoho užitočných materiálov, ktoré sme my potom vedeli využívať v škole. Takže som za to, aby boli takýmto spôsobom rodičia motivovaní a mali podmienky na to, aby deti vzdelávali sami vo svojich domácnostiach. Nie je to zásadný veľký kvantitatívny zásah do školstva. Hovoríme o desiatkach, možno stovkách rodičov, ale každý ten jeden, v budúcnosti, ale každý ten jeden rodič podľa mňa by mal mať možnosť v prípade, že nie je spokojný s tým, akým spôsobom je zaobchádzané s jeho dieťaťom v školách, ktoré na Slovensku máme dnes. Ponúknuť mu iný prístup, iné prostredie a štát by mal v tomto zabezpečiť len to, aby bol napĺňaný štátny vzdelávací program, aby bolo pravidelné testovanie a aby zo strany školy, ktorá je dozorujúca, resp. ktorá má na starosti konkrétne toho jednotlivého žiaka a jeho rodičov, bola plná podpora pri jeho vzdelávaní.
Preto vás prosím, podporte tento návrh. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na úvod mi dovoľte ospravedlniť sa vám, ctenej snemovni, ako i pánu navrhovateľovi predchádzajúceho návrhu zákona za moje meškanie, ktoré bolo spôsobené tým, že som si pripravoval krátke vystúpenie práve k návrhu novely, ktorú predkladá pán poslanec Procházka a pani poslankyňa Žitňanská. Takže, prosím vás o prepáčenie. Keďže som mal málo času, aj moje vystúpenie bude krátke, nemusíte sa báť.
Rád by som predtým, než sa vyjadrím k navrhovanej novele z dielne už spomínaného pána poslanca Procházku a pani poslankyne Žitňanskej ozrejmil niekoľko skutočností o význame školy, ako aj dal celkový odborný pohľad na domáce vzdelávanie.
Dochádzka do školy a celkovo základné vzdelanie sa nedeje za primárnym účelom nalievania poznatkov do hláv detí, ale za účelom ich kultivácie v najširšom zmysle slova. Pod pojmom kultivácia myslím vedenie detí k hodnotám, ktoré udržiavajú stabilitu spoločenského systému a zabezpečujú jej kvalitnejšie fungovanie. Podstatou základného vzdelania je formovanie človeka schopného fungovať v našom kultúrnom a spoločenskom prostredí. Škola takéhoto človeka formuje veľmi efektívne svojím inštitucionálnym a fyzickým usporiadaním. Tradícia masového vzdelávania je tradíciou zodpovedajúcou uspôsobeniu sociálnych inštitúcií ako takých, ich hierarchií i organizácií. Škola produkuje u detí schopnosti, ktoré sú dôležité pre fungovanie človeka v spletitej organizácii verejného života a pre integráciu do neho.
Veľmi dôležitú funkciu spĺňa škola tým, že pomocou tradičných učebných obsahov spoločne všetkým deťom zabezpečuje integráciu nových generácií do existujúcej spoločnosti, čo určite nie je liberálna a primárne ani ľavicová funkcia školy. Horeuvedené ciele, ako aj ďalšie dôležité efekty napĺňa škola najmä mimo oficiálneho kurikula, v tzv. skrytom kurikule. Keď sa pozrieme do literatúry, prídeme na to, že skryté kurikulum má množstvo definícií. Ja by som však použil nasledovnú.
Skryté kurikulum je priliehavá metafora, ktorá opisuje neurčitú, ťažko vymedziteľnú a amorfnú povahu toho, čo je implicitné a je zapustené v edukačných skúsenostiach mimo formálneho kurikula. Dôsledkami skrytého kurikula sú určité sociálne skúsenosti a kompetencie. Napríklad z častého čakania, špecifického pre školu, ktoré v domácom vzdelávaní neexistuje, sa vyvíja cnosť trpezlivosti. Rád by som zdôraznil, že skryté kurikulum funguje iba v rámci školy ako kamennej inštitúcie a nie je možné nahradiť ho v domácom prostredí. Význam a funkcia skrytého kurikula je hlavne vo formovaní sociálne funkčne spôsobilých jedincov a prenose kultúrnych hodnôt z jednej generácie na druhú.
K novele zákona, ktorá liberalizuje podmienky domáceho vzdelávania, by som sa chcel vrátiť cez dôvodovú správu, v ktorej predkladatelia používajú veľmi povrchné argumenty ako dôvod pre prijatie novely tohto zákona.
Individuálna forma vzdelávania alebo tzv. domáce vzdelávanie síce skutočne existuje na Slovensku už niekoľko rokov, ale správne konštatujú predkladatelia novely, ale zabúdajú zdôrazniť, že významným rozdielom súčasného stavu oproti predkladanému je, že dnes je individuálna forma vzdelávania prísne kontrolovaná a vzdelanie je stále v rukách odborníkov. Individuálna forma vzdelávania je dnes určená hlavne deťom, ktoré z objektívnych príčin, a to najmä zdravotných, nemôžu nastúpiť do klasických škôl. Český experiment nie je ešte komplexne vyhodnotený, takže sa odvolávať na jeho úspechy je zavádzajúce a odborne to neobstojí. Vzdelávanie je produktom spoločnosti, v ktorej sa nachádzame. Preto som na rozdiel od predkladateľov hľadal štúdie z kultúrneho priestoru Čiech a Slovenska.
Našiel som iba jednu odbornú prácu k tejto téme, a to od profesora Stanislava Štecha, prorektora Univerzity Karlovej v Prahe. Je známy svojím konzervativizmom v oblasti pedagogiky, a on sám ostro napáda domáce vzdelávanie ako spoločensky a sociálne nefunkčné.
Existujú aj viaceré svetové štúdie, ktoré tento názor profesora Štecha podporujú, ale pre mňa je dôležité niečo iné. V našom kultúrnom a historickom priestore neexistujú žiadne štúdie, ktoré by sa problematikou domáceho vzdelávania komplexne zaoberali, a preto liberalizácia domáceho vzdelávania na Slovensku je riskantným opatrením, takpovediac krokom do neznáma.
Na záver chcem v krátkosti demaskovať politické a ideologické pozadie domáceho vzdelávania. Nie je vôbec alogické, že predkladateľom je pán poslanec Procházka a veľkú podporu má u pána poslanca Poliačika. V tejto otázke sa vzácne prekrývajú libertariánstvo s ideológiou ortodoxného fundamentalistického kresťanstva. Libertariáni hľadajú v domácom vzdelávaní podľa ich ideologických pohnútok legitímnu snahu oslobodiť sa spod vplyvu štátu.
Na rovnakej strane barikády, ale z iných pohnútok ako libertariáni, sú ortodoxné fundamentalistické skupiny napríklad v Spojených štátoch amerických. Tie zase presadzujú domáce vzdelávanie, lebo sa boja sekulárneho vplyvu štátu na výchovu detí. Vyhovuje im vzdelávanie jednotlivcov v izolácii od spoločnosti. Toto je hlavné nebezpečenstvo domáceho vzdelávania, inštitucionálna izolácia skupín od spoločnosti. Práve z takýchto skupín pochádzajú jednotlivci, ktorí pália pred kamerami korán, a správajú sa v rámci Spojených štátov amerických maximálne nepriateľsky voči iným náboženským skupinám, kresťanov nevynímajúc.
Na úplný záver sa chcem spýtať predkladateľov, či chcú svojím návrhom umožniť práve vznik takýchto skupín u nás na Slovensku. Dovolím si skončiť, ctená snemovňa, myslím si, že tak dôležitá téma domáceho vzdelávania si zaslúži oveľa širšiu diskusiu, aká je možno teraz, dnes.
Nebránim sa tejto diskusii. Budem rád, ak budem k nej prizvaný, ale nerobme tento krok do neznáma len preto, že idú voľby a chceme nejakej určitej vybranej skupine ľudí poskytnúť možnosť domáceho vzdelávania, ktoré je podľa môjho názoru, a doteraz mi ho nikto nevyvrátil, či už odborne, alebo nejakým presvedčením, škodí a bude škodiť deťom, ktoré budú v tomto domácom vzdelávaní izolované. Ďakujem.

Uf! Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, predbehli ste ma v tom konštatovaní, ale ja sa budem snažiť byť vecná, pretože naozaj na rozdiel od pána poslanca Kolesíka, toto nie je predvolebný tanček, ale naozaj snaha pomôcť konkrétnym ľuďom.
Pokiaľ ide o to vaše tvrdenie, že školská dochádzka má za cieľ kultiváciu a vedenie k hodnotám, dúfam že nepochybujete o tom, že aj rodina má takéto poslanie. A rodina tiež dokáže.
Čiže v tomto by som nedávala nejakú prednosť školskej dochádzke. Rovnako aj rodina dokáže, a možno veľakrát aj lepšie viesť deti k hodnotám, k trpezlivosti, a k tomu všetkému, čo ste vymenúvali. Opakujem áno aj škola, ale nielen škola.
Po druhé, keď ste hovorili o našich argumentoch v dôvodovej správe, my sme tam myslím si, že dosť jasne a zrozumiteľne zdôraznili, že my naďalej chceme, aby bola zachovaná kontrola, na rozdiel od niektorých krajín, kde tá kontrola nie je žiadna, čiže naďalej, kedykoľvek škola bude chcieť si skontrolovať, v akých podmienkach dieťa študuje, v akom štádiu sa nachádza. Kedykoľvek má právo prísť do domácnosti. Takisto dieťa bude testované, tak ako doteraz. Na tom nič nemeníme. Naozaj nechceme ísť k nejakým voľnejším podmienkam, hoci v niektorých krajinách to platí, ale tuto my sa zhodneme v tom, že tak ako to je, je to dobré.
V tom nemáte pravdu, alebo teda v tom by som vás poopravila, dnes aj zdravé deti môžu využívať toto domáce vzdelávanie, už to zákon umožňuje. Nie je to tak, že len deti so špecifickými potrebami alebo zdravotným postihnutím, alebo dlhodobo choré.
Pokiaľ ide o český experiment, možno sa to k vám nedostalo, už je vyhodnotený, ja ho mám. Ten český experiment bol predĺžený, pretože dochádzalo tam k istým politickým zmenám. Ten experiment je vyhodnotený a je vyhodnotený kladne. Čiže teraz už len čakajú na to, aby to legislatívne upravili, aby zaviedli aj domáce vzdelávanie pre druhý stupeň, za tých podmienok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, nemôžem hovoriť za svojho "ultra ortodoxného fundamentalistického" kolegu Procházku, ale budem hovoriť sám za seba, to je, samozrejme, v úvodzovkách toto označenie.
Ja vám poviem niečo o skrytom kurikulu, ktoré existuje na dnešných školách.
Súčasťou toho skrytého kurikula nie je iba výchova k tým cnostiam, o ktorých ste hovorili vy, ale tým skrytým kurikulom, o ktorom sa málo hovorí, je často šikana detí, ktoré majú špeciálne potreby, vylučovanie z kolektívu, neschopnosť pedagógov prispoôsobiť svoje metódy a svoje vyučovanie deťom, ktoré potrebujú niečo mať inak, inak zadefinované, iným spôsobom určenú úlohu, iné pomôcky. A rodičia takýchto detí sú častokrát aj pedagogicky oveľa zdatnejší ako ktorýkoľvek učiteľ, ktorý takéto dieťa v kolektíve nezvláda.
Takže ak máme, hovorím, ak máme porovnávať situáciu, ktorú by mali v škole a ktorú majú doma, tak musíme byť poctiví a porovnávať situáciu v dnešných slovenských školách. My nie sme Holandsko, ktoré má viac ako 50 % svojich škôl už dnes založené na montessori pedagogike a ku každému dieťaťu je tam zvláštny individuálny prístup. Keby to tak bolo, mnohé deti vôbec domáce vzdelávanie nepotrebujú, ale pri dnešnom nastavení škôl, jednoducho nie je priestor, aby deti so špeciálnymi potrebami mohli bez ujmy na svojom psychickom vývine študovať na niektorých školách.
A v záujme tých detí by malo byť, aby si ich rodičia mohli vzdelávať doma. Vďaka.

Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Kolesík, ja len v krátkosti, ja čisto len ako laik alebo neodborník do tejto témy ako chcem s touto otázkou prispieť, že či som dobre pochopil, že vy to predstavujete tak, že táto novela zavedie nejakú povinnú metódu, povinný úzus pre každého rodiča, aby svoje dieťa vychovával, aj čo sa týka ako školského vzdelávania, doma.
Ja som to pochopil tak aj z reči predkladateľky, že je to len možnosť pre rodičov, ktorí si môžu ako vybrať. A aj na tom malom Slovensku, to je taká heterogénna vrstva či už horizontálne, alebo vertikálne v jednotlivých školách, že viem si predstaviť, že už aj len podľa konkrétnych miestnych zvyklostí alebo nezvyklostí si nejaký rodič sa rozhodne uvažovať aspoň o tejto metóde, alebo o tejto možnosti, že si zvolí inú alternatívu, no alebo domácu formu toho vyučovania.
Čiže to je skôr ako otázka, či ste to chápali tak, že teraz tu bude ako nové pre každého, aj súce, aj povinné, aby uvažoval nad tým alebo využíval možnosť v tejto predpokladanej prijatej novely zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja osobne si myslím, že pán Kolesík chcel sa pozrieť na novelu tohto zákona zoširoka, a uviedol vlastne prípady, kedy môže skĺznuť to domáce vyučovanie niekam inam, ako by sme chceli.
My osobne nie sme, alebo ja osobne nie som proti tomu, aby bolo domáce vzdelávanie, veď nakoniec sme to aj uskutočnili v novom školskom zákone, ale pre 1. až 4. ročník. No na druhej strane si myslím, že musíme mať na mysli to, že chceme kvalitne vzdelávať naše deti.
A pokiaľ vieme, že na 1. až 4. ročníku v rámci domáceho vzdelávania sa na Slovensku, pokiaľ dobre viem, vzdeláva len dvadsaťšesť detí, tak každý a každý štát si má možnosť rozhodnúť o tom, či chce takéto vzdelávanie.
Nemyslím si, že by sme mali byť práve tou krajinou, kde by sme to takto voľne uchopili. Veď ak si ctíme svojich pedagógov a ja si nemyslím, že pedagógovia na Slovensku nevedia si pripraviť adekvátne pomôcky, alebo pristúpiť k zdravotne znevýhodnenému žiakovi nesprávne, čo sa týka vzdelávania na školách, tak nemôžeme predsa súhlasiť s tým, aby vyučovali rodičia alebo ľudia dieťa, ktorí nemajú adekvátne vzdelanie. Načo potom sme toľko bojovali o to, aby sa pedagógovia v rámci celoživotného vzdelávania vzdelávali.
Takže ja si myslím, že pokiaľ nemáme výstupy, tak nepúšťajme túto novelu takýmto smerom. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na úvod dovoľte, kolegovia, aby som vám naozaj poďakoval za vecný tón vašich faktických poznámok. A naozaj aby nevznikol nejaký mylný výklad, ja nie som proti domácemu vzdelávaniu, tak ako je dnes uvedené aj v školskom zákone. A v princípe, nie som ani proti istému uvoľneniu, len som chcel poukázať, že táto novela má a prináša so sebou aj isté riziká.
Prekáža mi, že sa o nej trošku málo diskutuje, že vôbec som nezachytil nejakú verejnú diskusiu na túto tému, pretože podľa môjho názoru nielen ako člena príslušného výboru, ale aj ako človeka, ktorý má k vzdelávaciemu procesu blízko, je to naozaj dôležitá vec.
Veď vzdelávanie detí na základnom alebo v základných školách má obrovský význam pre ich ďalšie smerovanie v živote, celkovo si však nemyslím, že absolútne uvoľnenie. Áno, odpovedám na vašu otázku, pán kolega Somogyi, je to možnosť, nie je to povinnosť. Ja to chápem, ale to uvoľnenie, ktoré navrhujú predkladatelia, sa mi veľmi nepáči a snáď mám právo na svoj názor.
Tú štúdiu alebo to vyhodnotenie z Českej republiky som nečítal. Budem rád, ak mi ho pani predkladateľka poskytne. Rád si ho naštudujem, ale jediné a cieľom môjho vystúpenia bolo jediné - poukázať na chýbajúcu širšiu verejnú diskusiu v takejto dôležitej veci.
A nemyslím si, že je to správne, tak ako už povedala vo faktickej poznámke pani poslankyňa Obrimčáková, nasilu a "namoc", ako sa u nás hovorí, posúvať to dopredu a všetko absolútne otvárať bez možnosti kontroly.
Všetci dobre vieme, že tá kontrola nemusí byť dokonalá a objektívna, najmä pokiaľ ide o domáce vzdelávanie.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení v rámci rozpravy reagovala na poslanecký návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov.
Keď sa tu pred pár týždňami prerokovávala poslanecká novela tohto zákona, ktorá bola zapracovaná v piatej časti zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov a ktorá zrušila maximálne počty žiakov v triedach, bola som presvedčená, že už ďalšia laická deštrukcia tohto dôležitého zákona nebude v tomto volebnom období pokračovať.
Žiaľ, mýlila som sa, a tak tu dnes máme ďalšiu jeho novelu, ktorá svojím obsahom zasahuje do normálneho režimu plnenia povinnej školskej dochádzky na našich školách. Tento zákon prvýkrát v histórii umožnil individuálne vzdelávanie detí v domácnosti a presne stanovil pravidlá, za akých podmienok sa môže uskutočňovať, aby dieťa v tomto vzdelávaní získalo minimálne také vedomosti, zručnosti, návyky a kompetencie, ako dostávajú deti v bežných základných školách.
Predkladateľov návrhu by som chcela oboznámiť, že podobné snahy o túto zmenu boli už v čase tvorby zákona v roku 2008. Tieto zmeny presadzovali rôzne skupiny občanov, ktoré boli veľmi nejasné, a javili sa nám na základe určitých indícií ako sektárske, ktoré chceli svoje deti vyňať z bežného vzdelávacieho systému z rôznych dôvodov.
V nasledujúcom svojom vystúpení by som chcela konkrétne sa vyjadriť k jednotlivým navrhovaným zmenám.
K bodu 1. Pri prepracovaní ods. 1, ustanovení paragrafu, ustanovenia § 24 ste sa dopustili z môjho pohľadu legislatívnej chyby, nakoľko v písmene b) uvádzate, že riaditeľ toto vzdelávanie povolí. Táto zmena je v rozpore s ustanovením § 5 odseku 3 písmena k) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe školstva a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu, aj pri povolení tohto vzdelávania, z môjho pohľadu musí vydať svoje rozhodnutie a nie povolenie. V prípade schválenia tohto návrhu v rozhodovaní riaditeľov škôl nastane právny problém, lebo nebudú vedieť, ktorým zákonom sa majú riadiť. Rozhodovanie aj v tomto prípade nebolo upravené v citovanom zákone samoúčelne. Ale z toho dôvodu, že riaditeľ základnej školy vykonáva v prvom stupni výkon štátnej správy v presne stanovených činnostiach, ktoré sú zase previazané na správne konanie v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Aby som bola konkrétna, je to s ustanovením § 1 ods. 2, kde sa uvádza, že správny orgán je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedených dôvodov je preto navrhovaná zmena legislatívne nepriechodná.
K bodu 2. Z ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) vypúšťate slová "prvého stupňa". Touto zmenou chcete teda povoliť aj individuálne vzdelávanie na druhom stupni základnej školy. Neviem, čo k tomu teda viedlo predkladateľov, ale zrejme záujem, aby dieťa počas celej doby plnenia povinnej školskej dochádzky na základnej škole nemuselo vstúpiť do priestorov jeho kmeňovej školy. Z môjho pohľadu je to veľmi populistické a na prvý pohľad jednoduché, ak sa tak rozhodne zákonný zástupca dieťaťa. Žiaľ, v reálnom vzdelávaní to nie je tak. Na druhom stupni základnej školy je u nás zákonom ustanovený predmetový hodinový systém vzdelávania. Na každý vyučovací predmet máme školskými legislatívnymi predpismi určené, kto spĺňa na tieto predmety pedagogickú a odbornú spôsobilosť. V bežnej reči, každý vyučujúci musí mať pre príslušný predmet kvalifikáciu, ak ho chce na škole vyučovať. To znamená, že chémiu nemôže učiť pedagogický zamestnanec, ktorý ma kvalifikáciu pre predmet slovenský jazyk. A ak je v medicíne úplne samozrejmé, že očného lekára nemôže robiť gynekológ, lebo sa od neho vyžaduje určitá odbornosť, tak je to aj v základnom školstve. Z uvedeného dôvodu bolo zákonom bez problémov povolené, by bolo povolené domáce individuálne vzdelávanie a u nás takto bolo povolené iba na prvom stupni, kde učiteľ má kvalifikáciu pre prvý až štvrtý ročník.
V § 24 navrhujete nový odsek 4, ktorý neakceptuje ustanovenie § 7, ktorý pojednáva o kvalifikačných predpokladoch pedagogických a odborných zamestnancoch určených zákonom číslo 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov. Pýtam sa, ktorý zákon bude platný v praxi? Podľa vášho návrhu môžu domáce individuálne vzdelávanie vykonávať osoby, ktoré nespĺňajú žiadne kvalifikačné predpoklady. To, prosím, v našom školstve bolo iba v rannom období nášho školstva za čias Márie Terézie, kedy mohol učiť v škole aj doma šuster, kostolník alebo človek, ktorý vedel čítať, písať a počítať. V 21. storočí v období obrovského rozmachu vedy a techniky je to podľa môjho názoru poriadne pritiahnuté za vlasy. Nuž musíme si uvedomiť, že aj keď súhlasíme s individuálnym domácim vzdelávaním, nemôžeme v záujme dieťaťa, aby bolo vzdelávané človekom, ktorý nepozná základné metódy a formy práce vo výchovno vzdelávacom procese, dokonale nepozná vekové, fyzické a psychické danosti dieťaťa. Myslím si, že to by bol hazard nie voči nám, ale aj zákonným zástupcom dieťaťa a predovšetkým k samotnému dieťaťu.
K bodu 4. V § 24 odseku 5 písmena c) navrhujete vypustiť slová "na povolenie". Opätovne na prvý pohľad by táto zmena nemusela poškodiť proces výchovy a vzdelávania dieťaťa. Je však otázne, či každý zákonný zástupca naozaj chce dobre pre svoje dieťa. Riaditeľ školy musí poznať dôvody, prečo sa rodič rozhodol na túto formu vzdelávania, nakoľko môžu byť zákonní zástupcovia detí, ktorí požiadajú o individuálne vzdelávanie a vidia v tom iba svoj prospech. Napríklad v tom, že sa nechcú venovať svojmu dieťaťu v príprave na každodenné vyučovanie počas jeho vzdelávania. Máme tu občanov sociálne neprispôsobivých, ktorým by takto navrhovaná forma vzdelávania možno vyhovovala.
K bodu 5. Zamedzenie vstupu štátnej školskej inšpekcie na kontrolu individuálneho domáceho vzdelávania je tiež nedomyslené, a to z jednoduchého dôvodu. Štátna školská inšpekcia je nezávislou štátnou inštitúciou, ktorá vie najlepšie posúdiť, či je žiakovi poskytovaná výchova a vzdelávanie na požadovanej kvalitatívnej úrovni. Predkladatelia návrhu nedefinovali príslušným ustanovením, kto z kmeňovej školy môže vykonať tak dôležitú kontrolu. Mal by to byť minimálne riaditeľ školy, ktorý v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je podľa § 5 ods. 1 zodpovedný za riadenie školy a podľa ods. 2 písm. d) za dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výchovou a vzdelávaním. Túto zodpovednosť nemôže preniesť bez legislatívnej úpravy na svojich zamestnancov. To navrhovaná novela tiež nerieši. Zároveň pedagogickí zamestnanci, ktorí sú z takzvanej kmeňovej základnej školy, môžu byť kladne alebo záporne ovplyvňovaní zákonnými zástupcami dieťaťa pri hodnotení kvality výchovy a vzdelávania. Z uvedeného dôvodu štátna školská inšpekcia je jediná, ktorá môže bez akýchkoľvek bočných vplyvov posúdiť kvalitu výchovy a vzdelávania pri uskutočňovaní individuálneho domáceho vzdelávania, a preto má právo zrušiť domáce individuálne vzdelávanie.
K bodu 6. Novým ods. 10 v ustanovení § 24 sa jedno hodnotiace obdobie na zrušenie individuálneho domáceho vzdelávania nahrádza na dve bezprostredne po sebe nasledujúce hodnotiace obdobia. Z uvedeného vyplýva, že iba po celom školskom roku plnenia povinnej školskej dochádzky sa môže zrušiť toto vzdelávanie. Je to z môjho pohľadu opäť hazard a nezodpovedný postup k samotnému dieťaťu. Namiesto toho, aby sa po zistení nedostatkov v kvalite, vo výchove a vzdelávaní vrátilo dieťa čo najskôr do bežnej školy, tak sa k tomuto kroku pristúpi až po roku a dieťa bude musieť opakovať celý ročník. Pritom by tento ročník mohlo bez veľkých problémov ukončiť.
Záverom svojho vystúpenia by som vás, vážené kolegyne a kolegovia poslanci, chcela požiadať, aby sme tento návrh novely odmietli, nakoľko navrhovanými legislatívnymi zmenami je v rozpore s ďalšími súčasne platnými všeobecne záväznými právnymi prepismi, na ktoré som vás postupne vo svojom vystúpení upozornila. Zároveň by tento návrh vytvoril také legislatívne prostredie, na základe ktorého by v prvom rade utrpeli neplnoleté deti a žiaci, ktorí si plnia povinnú školskú dochádzku na našich základných školách. Preto podávam procedurálny návrh podľa § 73 rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Nechcel som vystupovať k prvým čítaniam, ale chcem poďakovať poslancom, ktorí vystúpili a vystupujú k tejto problematike za kvalitnú, kvalitné teoretické kolokvium, ktoré nám pomôže objasniť problémy v tejto oblasti, aby sme sa v budúcnosti vedeli zodpovedne rozhodnúť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda. Rovnako chcem poďakovať pani kolegyni za odborné legislatívno-technické ozrejmenie mnohých nedostatkov predkladanej novely. Snáď len na doplnenie, škola aj rodina sú dvomi najdôležitejšími ustanovizňami, ktoré formujú dieťa a mladého človeka. Keď budeme umožňovať či už na úkor z jednej, alebo z druhej strany tieto, túto formáciu mladého človeka alebo dieťaťa obmedzovať, tak to prinesie podľa môjho názoru len negatíva.
A k tvojmu vystúpeniu, pani kolegyňa, áno, škola ponúka veľa dobrého, väčšinu, o tom som presvedčený, ale bolo by naivné si myslieť, že občas ten žiačik alebo dieťa nezažije aj možno niečo nepríjemné a pokiaľ o tých problémoch vieme, tak ich riešme, ale život nie je len prechádzkou ružovou záhradou s ružovými okuliarmi a v teplom počasí. Život prináša aj rôzne negatíva a s tými negatívami sa deti učia v tých situáciách svojim spôsobom vysporiadavať. Volá sa to, že skúsenosť. Tým, že ich uzatváram v domácom prostredí, nepúšťam ich von do normálnych alebo teda štátnych verejných škôl, tak ich o túto časť skúsenosti oberám, a preto si myslím, že áno, domáce vzdelávanie je dôležité, tam, kde je naozaj nutné a kde inde cesty niet, ale absolútne otvorenie bez predchádzajúcej širokej diskusie je na škodu celému inštitútu domáceho vzdelávania, a preto podporím tvoj procedurálny návrh.