28. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo určený za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení zákona č. 214/2009 Z.z. Máte to v tlači 576.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v patričných paragrafoch zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad ani zvýšené nároky na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad ani na hospodárenie verejnoprávnych inštitúcií.
K vecnému, teda k tomu obsahu. Myslím, že Janka Žitňanská povedala to meritórne všetko. Napokon vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 577 z 11. novembra 2011 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali v stanovenej lehote od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
To je všetko. Pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, chcem sa mojim cteným kolegom ospravedlniť za hlas, ktorý je trošku iný a bude zahmlený. Som síce chorý, ale napriek tomu si splním svoju povinnosť a poinformujem vás o zámeroch, ktoré sledujeme návrhom s kolegyňou Jankou Kiššovou. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh novely zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Predmetom návrhu novely Občianskeho zákonníka a Notárskeho poriadku je do slovenského právneho poriadku vrátiť inštitút umožňujúci snúbencom a manželom slobodne si vzájomne upraviť svoje majetkové pomery, čiže vylúčiť, zrušiť, založiť alebo presne stanoviť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, túto možnosť, to znamená zmluvne rozdeliť tzv. koakvizíciu mali manželia aj podľa uhorského práva, ktoré bolo postupne nahradzované socialistickými kodifikáciami v rokoch ´49 a ´51 minulého storočia. Prepáčte, vyberiem si malú technickú prestávku. (Krátka pauza.) V oblasti rodinného práva boli tieto zmeny zdôvodňovanie odpútaním inštitútu rodiny v socialistickej spoločnosti od vlastníckeho práva, ktorého výkon mal byť podľa dobových teórii podstatou rodiny v buržoáznom práve. Naproti tomu je však súčasné občianske právo Slovenskej republiky vystavené na možnosti slobodnej dispozície s majetkom. Navrhovaná úprava zároveň plne rešpektuje a dovršuje ekonomickú emancipáciu ženy a zásadu rovnosti oboch manželov i v rovine majetkovej.
S úpravou inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a umožnením voľnejšieho nakladania s majetkom nadobudnutým počas trvania manželstva počíta aj legislatívny zámer novej právnej úpravy v Občianskom zákonníku, zverejnený v roku 2007. Tento zámer počíta s tým, že sa manželom umožní uzavretie manželskej zmluvy, v ktorej si manželia môžu slobodne upraviť svoje majetkové pomery. Z uvedeného dôvodu nie je predkladaný návrh novinkou. Predkladáme však tento návrh zákona už teraz, pretože prijatie nového moderného Občianskeho zákonníka je v nedohľadne a problém v Európe nezvyčajne rigídnej úpravy majetkového usporiadania manželov považujeme za naďalej neúnosný.
Zároveň navrhujeme možnosť pre snúbencov ešte pred manželstvom upraviť ich vzájomné majetkové vzťahy tzv. predmanželskou zmluvou. Vo všeobecnosti je v súčastnosti podľa štatistického úradu v Slovenskej republike možné odpozorovať niekoľko trendov, pokiaľ ide o uzatváranie manželstiev a aj rozvody. Dlhodobým trendom je zvyšovanie veku osôb uzatvárajúcich manželstvo a párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva. Zároveň sa zvyšuje počet detí narodených mimo manželstva, ktorých je v súčastnosti už 26,5 %. Aj mne sa jedno také nedávno narodilo. Ekonomickými dôvodmi pre odkladanie manželstva je i vôľa týchto ľudí realizovať sa v zamestnaní a možnosť aj bez partnera si zabezpečiť bývanie. Odkladanie manželstva však de fakto spôsobuje, že mladí ľudia vstupujú do manželstva v zásade zabezpečení, a teda počas trvania manželstva napríklad nenadobúdajú spoločne nehnuteľnosť, lebo si ju kúpia ešte pred manželstvom a podobne. Čoraz častejším javom je tiež uzatváranie druhého manželstva staršími rozvedenými osobami, ktoré taktiež môžu mať legitímny záujem na jednoduchšej úprave správy spoločného majetku. Pre páry, ktoré neuzatvárajú manželstvo vôbec môže byť dôvodom skutočnosť, že najmä vo veľkých mestách absentuje spoločenský tlak na uzavretie manželstva. Nebudem teraz filozofovať teraz o tom, či je to správne, alebo nie. Len popisujem súčasnú situáciu. Častým dôvodom môže ale byť i nechuť podstupovať komplikovanú správu spoločného majetku a v prípade rozchodu absolvovať rozvod prostredníctvom súdneho konania a proces zložitého rozdeľovania spoločne nadobudnutého majetku. Vzhľadom na to, že manželská alebo predmanželská zmluva je možnosťou, ako tieto spory a potenciálne prekážky uzatvárania manželstva odstrániť.
Veríme, že nami navrhovaná novela môže prispieť k rozhodnutiu niektorých párov manželstvo uzavrieť, namiesto toho, aby ich od toho odrádzala. Treba tiež dodať, že v súčasnosti podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky súdy v 90 % prípadoch rozvodov návrhu vyhovejú a manželstvo rozvádzajú. Vzhľadom na počet rozvodov a v roku 2010 bolo zaznamenaných 12 015 rozvedených manželstiev, teda asi 40 % z počtu uzavretých manželstiev, nie je možné hovoriť ani o tom, že proces rozvodu je odstrašujúcim faktorom pre manželské páry a že ich núti spolu zotrvávať v manželstve. Preto nie je opodstatnenou ani námietka, že predmanželské alebo manželské zmluvy môžu prispieť k vyššej rozvodovosti. Môžu nanajvýš prispieť k eliminácii majetkových sporov vyplývajúcich zo zložitej úpravy vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, čo by malo byť všeobecne účelom práva. Cieľom návrhu teda nie je ohrozenie tradičnej rodiny alebo manželského zväzku. Návrh je, naopak, logickým krokom k opusteniu marxistického poňatia manželského majetkového práva, ktoré jeho tradičnú úpravu nahradilo.
Veríme, že časom bude nasledovať celkom nová úprava Občianskeho práva ako celku, ale vzhľadom na dynamicky sa meniace pomery v našej spoločnosti sa domnievame, že je na mieste umožniť už dnes manželom slobodne sa rozhodnúť, ako budú nakladať so svojim majetkom. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 22. novembra 2011 určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa Notársky poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 577). Podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Taktiež predmetný návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie. Je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2011 pod č. 578 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, rada by som len doplnila kolegu a podporila tak náš spoločný návrh. Všetci veľmi dobre vieme, že ľudia čím ďalej tým menej vstupujú do manželstva, to sú fakty. Niet pochýb, že jeden z dôvodov, respektíve brzdou pre vstup do manželstva častokrát býva aj nemožnosť ľudí pred uzavretím manželstva upraviť si v ňom po svojom majetkové pomery. Veľmi dobre vieme, že dobre sa vydať alebo oženiť je veľmi ťažké, ale dobre vieme, že dobre sa rozviesť je častokrát až nemožné alebo minimálne podstatne zložitejšie. Toto určite potvrdí aj každý rozvodový právnik a keďže štatistiky sú neúprosné, hovoria o čísle 49 %, to znamená 49 % manželstiev končí rozvodom, prečo aspoň trochu neuľahčiť tento proces tým, že dáme ľuďom možnosť dohodnúť sa. Dohodnúť sa v čase, kedy je dohoda ešte možná. Množstvo problémových situácií by vyriešilo možnosť týchto predmanželských zmlúv.
Čo je ešte v súvislosti s predmanželskými zmluvami dôležité a neodznelo, je, že súčasťou BSM-ka nie je len majetok, ale aj možné dlhy. Problémy vznikajú aj vtedy, ak jeden z manželov podniká formou, pri ktorej môže dlžiť za záväzky svojim majetkom. Predmanželskou zmluvou je možné predísť problémom, kedy jeden z manželov vytvára hodnoty, nadobúda počas manželstva majetok a druhý manžel neprimerane zaťažuje alebo vytvára dlhy. Predmanželské zmluvy možno nie sú romantické, ale rozhodne sú rozumné. Môžu ochrániť nielen peniaze, ale aj nervy. A keď sa dvaja ľudia chcú dohodnúť a chcú predísť možným problémom, nebráňme im v tom.
Rada by som ako spolupredkladateľka tejto novely z tohto miesta požiadala, ctené plénum, o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný, pretože tento návrh som už na tejto schôdzi raz predpokladal, a to vo forme pozmeňujúceho návrhu k zákonu o energetike, ktorý však, bohužiaľ, nebol schválený, a preto využívam aj možnosť v prvom čítaní predniesť tento istý návrh, riadne ako poslanecký návrh novely zákona.
Zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie ustanovuje povinnosť spotrebiteľov energií v priemysle a pôdohospodárstve vykonávať, resp. zabezpečiť energetický audit. Uvedená povinnosť je však v súčasnosti vzhľadom na aktuálnu situáciu v hospodárstve pre týchto podnikateľov značne zaťažujúca. Nespochybňujem výhody vykonávania energetických auditov. Pre mnohé podniky môžu priniesť značné aj finančné úspory. Avšak pre mnohých, hlavne menších podnikateľov predstavujú zbytočnú byrokratickú finančnú záťaž, pričom slovenská legislatíva ide v tejto povinnosti vysoko nad rámec smerníc Európskej únie. Preto vzhľadom na časovú a vecnú náročnosť vykonania auditov, navrhujem zmeniť termín prvého hodnotenia energetickej náročnosti v priemysle a pôdohospodárstve na 31. 12. 2013, čo by malo byť v súlade s pripravovanými smernicami Európskej únie.
Návrh zákona tým pádom bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko sa zníži regulačné a administratívne zaťaženie podnikateľských subjektov odložením povinnosti vykonať audit, vrátane odloženia a dlhšieho časového rozloženia povinnosti vynaloženia nákladov na vykonanie auditu. Zároveň v prechodných ustanoveniach navrhujem, aby sa na spotrebiteľa energie, ktorý nevyhodnotil energetickú náročnosť výroby energetickým auditom v doteraz v stanovenom termíne, nepoužili ustanovenia, týkajúce sa sankcií. Tiež navrhujem, aby sa konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončili podľa tohto zákona. Inými slovami, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, máme možnosť teraz v tejto náročnej ekonomickej dobe ušetriť slovenským podnikateľom milióny eur na nie nevyhnutnej povinnosti, pri ktorej ideme nad rámec smerníc Európskej únie.
Preto dúfam, že tento návrh podporíte a podporíte tým aj skvalitňovanie podnikateľského prostredia na Slovensku. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodnej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými záväznými predpismi, vrátane práva Európskej únie, ktorými je Slovenská republika viazaná, o dopade na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím, rešpektujme sa navzájom. Páni poslanci!

Jurčík, Ľudovít, poslanec NR SR
... Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky 11. novembra 2011 č. 582... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Dámy, poprosím vás.

Jurčík, Ľudovít, poslanec NR SR
... a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes predkladám návrh zákona, ktorý pomôže neviditeľnej ruke trhu, na ktorú sa ako na nedotknuteľnú mantru niektorí z vás odvolávajú. Ani nie viac ako dvadsať rokov po novembri sa niektoré krivdy nepodarilo napraviť. Minimálne dve z nich. Krivdu tých, ktorým zobrali domy a v predchádzajúcom režime aj tých, ktorí majú prísť o svoje byty preto, aby sa napravila predchádzajúca krivda.
Celé generácie politikov si pred týmto problémom zatvárali oči v nádeji, že problém akosi postupne, ako sa tak hovorí, "vyhnije", lenže tu ide o problém mnohých ľudí, ktorí žijú s nami a medzi nami. Preto predkladám návrh zákona, ktorý rieši predchádzajúce krivdy, tak aby zároveň neplodil ďalšie. Systém novely, ktoré vám my predkladáme je napríklad veľkým problémom v Bratislave, ktorý sa dotýka viac ako tisícky ľudí a mali by sme možnosť vyporiadavať vlastníctvo nehnuteľné, ktoré by sme vzápätí mohli ľuďom predávať aj inak, ako do dnešného dňa znie zákon 182-ka, čím by sa nám výrazne uvoľnili ruky a mohli by sme veľkému počtu ľudí, ktorí sú skutočne v ťažkej situácii i pomôcť.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás týmto požiadať o podporu navrhovaného zákona. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viktora Stromčeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 579. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodnej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými záväznými predpismi, v súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tiež obsahuje informáciu o dopade na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ambíciou predkladanej novely je riešiť problémy spoluvlastníckych podielov bytov pri ich majetkovom vysporiadaní.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. novembra 2011 č. 583 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si predložiť vám návrh novely zákona o rodine. Návrh je pomerne stručný a týka sa platenia výživného, konkrétne situácie, keď dochádza k oneskorenému plateniu výživného. Obsahom návrhu je zavedenie úrokov z omeškania, resp. poplatku za zročné výživné ako explicitných inštitútov do zákona o rodine. O čo ide?
Ide o to, že v praxi často dochádza k tomu, že povinná osoba, najčastejšie teda ide o vzťahy medzi rodičmi a deťmi, že rodič, ktorý je povinný platiť výživné, neplatí výživné alebo platí výživné až potom, keď je k tomu dotlačený rozhodnutím súdu, alebo je teda v omeškaní s platením výživného. Náš právny poriadok pozná nástroje akým spôsobom tlačiť takýchto rodičov, aby si riadne plnili svoje povinnosti. Je to možné stíhať prostriedkami trestného práva. Existuje trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti. Podľa Exekučného poriadku možno zadržať vodičský preukaz tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu. Problém však ostáva v rovine občianskeho práva, v rovine vzťahov medzi povinnými osobami, teda rodičmi a deťmi, resp. medzi rodičom, ktorý má plniť a rodičom, ktorý sa o deti stará, a to výživné by mal dostať. Problém nastáva v situácii, keď dochádza k oneskorenému plateniu výživného, a to z toho dôvodu, že v čase sa hodnota peňazí zmenšuje. Takže keď niekto zaplatí to, čo má zaplatiť po troch rokoch, tak hodnota toho reálna je nižšia. Rovnako sa môže stať, že je spätne priznané výživné. V prípade výživného na deti to môže byť až za obdobie troch alebo tri a pol roka a rozloží sa povinnosť platiť výživné na splátky, čiže opäť sa reálna hodnota toho, čo dieťa dostane vo forme výživného znižuje.
Je síce možné, aby sa na obe situácie, teda aj keď spätne je priznané výživné, aj keď je rodič v omeškaní alebo teda neskoro platí výživné v splátkach, teda to, čo má pravidelne platiť, aby sa subsidiárne uplatnili ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je niekto v omeškaní splnením záväzku, je možné si nárokovať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania. V realite však súdy takto nerozhodujú. Realita je taká, že zodpovední rodičia, ktorí sa starajú o svoje deti a majú bývalých partnerov, ktorí si svoje povinnosti neplnia riadne a načas, de facto úverujú týchto nezodpovedných rodičov a doplácajú na to, samozrejme, deti. Preto prichádzam s návrhom, aby sa zaviedli úroky z omeškania a poplatok za zročné výživné. Ten navrhnutý mechanizmus je obdobný, ako je napríklad v Obchodnom zákonníku, ktorý sa odvoláva na Občiansky zákonník ohľadom toho, akým spôsobom sa má vypočítať výška. Účelom toho je jednak tlačiť nezodpovedných rodičov, aby si riadne plnili povinnosti, pretože ak to nebudú robiť, tak bude to mať aj finančné dôsledky. A jednak je aj poskytnúť kompenzáciu deťom, ktorých rodičia si riadne neplnia povinnosti tým, že im aspoň teda čiastočne bude zvýšená hodnota tej dlžnej sumy. O technike toho riešenia možno, samozrejme, diskutovať. To je otázka pre prípadné druhé čítanie. Ja si uvedomujem, v akej sa nachádzame situácii, a uvedomujem si, že pravdepodobne tento parlament už tento zákon neschváli. Chcem vás poprosiť o jeho podporu, ale aj v prípade, že neprejde, tak považujem za dôležité, aby tá téma tu zaznela, aby som na ten problém upozornil a aby niekto v budúcnosti sa tej témy chopil a tú zmenu presadil. Toto nie je vec, ktorá by mala rozdeľovať pravicu a ľavicu, liberálov alebo konzervatívcov, je to vec, ktorá rieši vecný problém, ktorý zaťažuje mnohých a mnohých rodičov, mnohé a mnohé deti, takže bez ohľadu na výsledok hlasovania je dôležité začať o tom hovoriť, a dúfam, že najneskôr budúci parlament príjme zmeny, ktorá tento problém bude riešiť, nevyrieši ju definitívne, ale určite zlepší situáciu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma v uznesení z 22. novembra 2011 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon číslo 36/2002 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 581. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, dôvodová správa nerieši otázku súladu návrhu zákona s ústavou, zákonmi, nevyjadruje sa o súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s medzinárodnými dokumentmi. Z obsahu navrhovaných zmien môžem usudzovať, že s nimi nie je v rozpore. V doložke vybraných vplyvov navrhovateľ uvádza, že návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, neovplyvní podnikateľské prostredie, zamestnanosť, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 11. novembra 2011 č. 585 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.