3. schôdza

Pán poslanec Fořt, nech sa páči, máte slovo.

Ja sa nestačím diviť ako naši kolegovia aj pri prerokúvaní tohto programového vyhlásenia vlády, stále vo svojej rétorike používajú pojem generálny podvod na voličoch, zradili ste svoje programy, nič v nich nemáte. Počúvali sme to špeciálne o marihuane, celú volebnú kampaň SMER-u. Viac o marihuane povedal SMER ako strana Sloboda a Solidarita o legalizácii drog. Včera som si to vypočul priamo z úst pani Belousovovej, ktorá dodnes nevie, aký je rozdiel medzi legalizáciou a dekriminalizáciou a vidím, že s tým pokračujete aj naďalej.
Preto si len dovolím odcitovať vášho predsedu: "Marihuana je výsledkom doby a bol by som posledný, kto by trval na tom, aby sme za vyfajčenie jednej cigarety poslali niekoho do väzenia." To sú slová pána Fica. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja som veľmi prekvapená, keď hovoríte o novinároch v takýchto súvislostiach, aj vzhľadom k tomu, čo už aj pán kolega Poliačik povedal, aj vy máte v klube bývalého novinára a neviem, či je teraz u vás zvykom dávať bývalým novinárom nejaké lízatká. U nás určite nie.
No, a pokiaľ ide o nezávislosť, tak to vás rovnako chcem ubezpečiť, že novinári, pokiaľ ja viem, a ja som bývalou novinárkou, boli nezávislí vždy. Vždy kritizovali každú jednu vládu, ktorá tu bola. (Smiech v sále.) Možno sa smejete, viete, ono je to aj o tom, že možno kto ako pracuje, kto koľko chýb robí, ale žiadna vláda to s novinármi nemala na Slovensku ľahké. Ani táto vláda to nebude mať ľahké, a to sme si toho vedomí. Takže, ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Golian.

Ďakujem za slovo. Nikdy ma ani len nenapadlo, že sa na tejto pôde budem vyjadrovať k problematike kultúry. Pán kolega Jarjabek, vy to, vy ste profesionál, určite tomu rozumiete oveľa lepšie ako ja. Chcem vás však na jeden fakt upozorniť. Vyjadrili ste dojemnú starostlivosť o chátrajúce hrady a zámky. Ak niekedy pôjdete aj na vidiek, tak sa zastavte v obci Vígľaš. V obci Vígľaš obec predala za jednu korunu americkému investorovi hrad, na ktorom denne pracuje už viac ako trištvrte roka 150 našich ľudí. Robia to presne podľa projektov schválených pamiatkovým ústavom, do konca roku bude ten hrad zakrytý a predpokladá sa na budúci rok, že bude otvorený. Pretože som sa trošku točil okolo tejto témy, mám tieto informácie. Takže, generálne to neplatí čo ste povedali. Ďakujem.

Pán poslanec Galbavý.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega, poslanec Jarjabek, priznám sa na úvod, že som urobil strašnú chybu. Faktickou poznámkou na vaše vystúpenie som sa prihlásil na úplnom začiatku. Mrzí ma, že keď ste dohovorili, v tejto chvíli som prišiel na to, že nemám na čo reagovať, a predsa, aby som vás nesklamal, tak poviem pár viet.
Vo vašom vystúpení na úvod ste sa venovali politickej strane SaS, čiže ste urobili veľmi dobrú reklamu k referendu a mám vážne obavy, že to referendum prejde. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka. Desať minút ste sa venovali poslancom a jeho počtu. Zníženie, áno, nie, 110, 150, neviem, prečo vám to až tak vŕta v hlave, ako, priznám sa aj ja, že tiež som nebol stotožnený s tou myšlienkou znížiť počet poslancov v parlamente zo 150 na 100, ale, poprosím vás, neberte to veľmi osobne, po vašom vystúpení si myslím, že by ich kľudne mohlo byť aj menej. (Potlesk.)

Pán poslanec Zajac, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja by som troška išiel iným smerom, pretože pán poslanec Jarjabek hovoril o kultúre a o umení, v jednej časti minimálne. Je to také zvláštne, prednášať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky meritórne vyhlásenie k tomu, že či je dnešné umenie slabšie alebo horšie, či je menej diferencované alebo viac diferencované ako pred 20 rokmi, neviem, či je pán poslanec Jarjabek na to celkom kompetentný. Ja si myslím skôr niečo iné, že najväčším problémom súčasného slovenského umenia je to, že ešte stále nie sú jasné pravidlá podpory umeniu, také pravidlá, ktoré by zabezpečili istú nezávislosť tejto podpory a jasne vyjadrili to, čo sa má podporovať a akým spôsobom sa to má podporovať, a mimo nejakej štátnej reglementácie, čiže, 20 rokov vlastne sa kymácame zboka na bok, pretože vždy, keď sa dostane k moci politická garnitúra, ktorá chce umenie reglementovať, no tak sa to proste v tom umení prejaví.
Ale čo pokladám za úplne najväčší problém súčasného slovenského umenia, to sa týka aj vzdelávania, je to, že ešte stále tu existuje akýsi tichý kompromis, ktorý hovorí, že vlastne medzi obdobím pred rokom 1989 a po ňom neexistujú v podstate žiadne rozdiely, že medzi nimi existuje nejaká kontinuita. Všetky dejiny výtvarného umenia, architektúry, kinematografie, literatúry sú stále ešte písané tak, ako keby vlastne sme si nevšimli, že nejaký rok 1989 existuje.
Pokiaľ si neurobíme poriadok, ale to je poriadok, ktorý nemôže urobiť Národná rada, ale ktorý si musia urobiť samotní literárni vedci, umenovedci. Pokiaľ si tento poriadok neurobíme, tak proste stále tu budeme žiť v predstave, že ľudia, ktorí adorovali povedzme február 1948, alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)