3. schôdza

Ja by som reagoval len čo sa týka športu. Na šport chodí nielen pravica, ale aj ľavica. Nášmu športu tu fandíme nielen SMER, ale aj SDKÚ a všetky politické strany, všetci členovia. Myslím si, že naši športovci dosahujú dobré výsledky. Všetkých náš teší, keď sme získali medailové umiestnenie na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji, resp. na olympijských hrách. Tešíme sa z našich výsledkov našich športovcov. Tešili sme aj teraz z výsledkov na Majstrovstvách sveta vo futbale. Ja som presvedčený, pán Štefanec, že vláda, nová vláda urobí všetko pre to, aby ten futbalový štadión, nový futbalový štadión, nové Národné futbalové centrum v Bratislave bolo postavené a aby nedopadlo to tak, ako včerajší futbalový zápas, kde sa na 45 minút musel prerušiť futbalový zápas, lebo vypadla elektrická energia. Ja budem nesmierne rád, keď toto sa nám podarí. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, k programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky by som sa rada vyjadrila najmä ako pedagóg s dlhoročnou praxou. Preto upriamim svoju pozornosť predovšetkým na problematiku regionálneho školstva.
Ak mám byť úprimná, vzhľadom na predvolebnú rétoriku a častú kritiku školstva zo strany súčasnej koalície, očakávala som, logicky, nové riešenia, ktoré by mali posunúť slovenské školstvo zásadnejším spôsobom ešte viac dopredu. Moje očakávania sa však nenaplnili. Z môjho pohľadu oblasť základného a stredného školstva je spracovaná ako nesystematický mechanizmus, ktorý nemôže priniesť očakávané výrazné zlepšenie. V programovom vyhlásení v tejto oblasti prevláda všeobecnosť, vágnosť a často snaha riešiť už vyriešené.
V prvej časti môjho vystúpenia svoju pozornosť upriamim na časť programového vyhlásenia vlády, ochrana a podpora ľudských práv. Je pre mňa, napríklad, záhadou, o akom presadzovaní moderného chápania občianstva, ľudských práv do učebných osnov hovoria tvorcovia programového vyhlásenia vlády, keď na dvojúrovňovom modeli vzdelávania sa podieľali pred necelými dvomi rokmi najmä odborníci z praxe, bez ohľadu na ich politickú orientáciu a vierovyznanie. Nemyslím si, že by títo ľudia boli nemoderní a neplnohodnotní občania tohto štátu, bez základného poznania, rešpektovania a dodržiavania ľudských práv. Možno sú tak paradoxne spochybňovaní aj tí, ktorí dali hlasy súčasnej koalícii. Vláda konštatuje, že vypracuje dlhodobú koncepciu ochrany a podpory kultúry a školstva národnostných menšín, vrátane rómskej menšiny, ako aj dlhodobú koncepciu interetnickej spolupráce, interetnického dialógu a interkultúrnej výchovy a vzdelávania, vrátane zabezpečenia príslušných inštitucionálnych a finančných mechanizmov, čím chce prispieť najmä k zlepšeniu vnútroštátnych slovensko-maďarských vzťahov a vzťahov medzi majoritou a Rómami. Nemyslím si, že by tieto vzťahy boli doteraz neriešené. Veď napríklad, občania slovenskej a maďarskej národnosti na južnom Slovensku žijú dlhé roky vo vzájomnej zhode a porozumení. Zostáva mi len veriť, že pripravovaná koncepcia tieto vzťahy nenaruší v prospech niektorej z nich.
Čo sa týka vzdelávania, nastavené štátne výchovno-vzdelávacie programy boli spracované za širokej účasti pedagogických zamestnancov, aj zo škôl s vyučovacím a výchovným jazykom menšín. Štátny pedagogický ústav, ako gestor a spracovateľ týchto programov, do jeho obsahu v podstate nezasahoval, pretože rešpektoval požiadavky z praxe. Úplne nepochopiteľný je pre mňa zámer spolurozhodovania podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v oblasti menšinového školstva s posilnenými a rozhodovacími právomocami v oblasti národnej kultúry a školstva a ministerstva školstva v oblasti inšpekcie. Štátna školská inšpekcia je a mala by zostať nezávislá. Svojím organizačným začlenením v zmysle zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe školstva a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nespadá do pôsobnosti ministerstva a ani podpredsedu vlády. Plánované narušenie nezávislosti Štátnej školskej inšpekcie iba v oblasti národnostných škôl avizuje možnú účelovosť a snahu o zvýhodnenie škôl s vyučovacím jazykom iným ako slovenským. Realizovať výskum v oblasti národnostných škôl prostredníctvom existujúcich metodicko-pedagogických centier vidím z hľadiska obsahovo personálnych dôvodov za nereálne. Veď metodicko-pedagogické centrá majú svojím poslaním predovšetkým zabezpečovať ďalšie vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov, podporovať nové aktivity vo výchove a vzdelávaní na školách, a nie uskutočňovať vedu a výskum. Pýtam sa, dokedy sa budú zvyšovať požiadavky národnostného školstva na jeho uspokojenie v oblasti nadštandardného financovania zo strany štátu? Kde je tá hranica, keď sa v programovom vyhlásení vlády hovorí o ďalšom zvýšení financovania národnostného školstva? Veď v súčasnosti nastavené normatívne financovanie zvýhodňuje základné a aj stredné školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín. To znamená, že tieto školy dostávajú už dnes viac finančných prostriedkov, ako školy s vyučovacím jazykom slovenským. Otázne je, ako chce vláda Slovenskej republiky posilniť spoluprácu medzi školami s vyučovacím jazykom slovenským a jazykom menšín, keď sú tieto školy právne subjekty a o ich činnosti rozhoduje jej štatutárny zástupca, to je riaditeľ školy v spolupráci so školskou samosprávou. Myslia tým tvorcovia vládneho programu, že do škôl nastúpi nejaký štátny dirigizmus vo vytváraní družobných vzťahov?
Takisto niektoré ďalšie navrhované zmeny v tomto programovom vyhlásení sú už od roku 2008 v novom školskom zákone zakomponované. Ak by ste si tento zákon naštudovali, prídete k záveru, že je postavený v rovnováhe k všetkým školám v Slovenskej republike, nezávisle k zriaďovateľovi alebo k vyučovaciemu jazyku. Ak sa tieto základné princípy zákona narušia, naruší sa aj rovnovážny vzťah štátu ku školám a ústavným právam občanov vo vzťahu a prístupu ku vzdelaniu.
V druhej časti svojho vystúpenia by som chcela venovať pozornosť školstvu, vede, mládeži a športu. Skôr, ako sa vyjadrím k jednotlivým úlohám, chcela by som upozorniť na to, že ich realizácia je tak finančne náročná, že som už teraz presvedčená o ich nereálnosti. Súhlasím s tvrdením, že zvýšenie finančných prostriedkov neprináša však automaticky lepšie výsledky. Faktom však je, že bez potrebného množstva peňazí v školstve, nie je možné dosahovať očakávané výsledky, aj pri zabezpečení iných motivačných mechanizmov. Aj keď sa to možno mnohým nezdá, v minulom volebnom období vláda zabezpečila najviac finančných prostriedkov v histórii rezortu. Na strane 32 je uvedené, že vláda Slovenskej republiky zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia. Odporúčam zvýšiť výšku finančných zdrojov aj na výskum, nakoľko sa v texte tento termín neobjavil. Ide o dôležitý dokument a je potrebné byť presný. Na tej istej strane sa stretávam s absenciou termínu vzdelávania, nakoľko výchova a vzdelávanie sú vzájomne neoddeliteľnou zložkou vzdelávacieho procesu i v súvislosti s uvádzanou podporou normy, posilňujúcej nové zručnosti, interkultúrny dialóg a všeobecne prijímané normy morálky a etiky spoločnosti. Zaujímalo by ma však, o aké normy sa jedná. Tento výraz odborná verejnosť v pedagogike nepozná. Tvorcovia zrejme mysleli nové metódy a formy výchovy a vzdelávania. Vláda chce pripraviť zmenu štátneho vzdelávacieho programu tak, aby podporoval výchovu k sebestačnosti, zodpovednosti za vlastné konanie, šetrnosti a ohľaduplnosti, kritickému mysleniu a mysleniu v súvislostiach, k občianskemu aktivizmu, obhajobe vlastného názoru a rešpektu k názoru druhých ľudí. Bol by to záslužný počin, pokiaľ by toto všetko už neexistovalo a nebolo legitímne zapracované v predchádzajúcom období, nielen v tomto programe, ale aj v úvodných ustanoveniach platného školského zákona. Podobne je to aj v prípade avizovanej podpory posunu od memorovania k tvorbe spôsobilosti, ako schopnosti informácie získať, využívať, ale aj kriticky hodnotiť. Uvedené rieši nová školská reforma. Odporúčam kompetentným naštudovať si jej legislatívnu podobu. Treba si však uvedomiť, že bez dobre osvojeného všeobecného vedného základu to však nejde. V texte sa ďalej uvádza, že vláda Slovenskej republiky zharmonizuje legislatívne normy platné pre školy bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľ. Tento zámer je úplne formálny, nakoľko všetky v súčasnosti platné všeobecne záväzne právne predpisy pre úsek regionálneho školstva, sú postavené tak, že nikto nie je zvýhodnený.
Veľké obavy vo mne vyvoláva myšlienka uvedená v programe, prehodnotenie významu špeciálnych škôl. Z mojich skúseností viem, že systém špeciálneho školstva nám môžu závidieť mnohé vyspelé krajiny. Ak by sa zrušil, vrátili by sme sa o niekoľko desiatok rokov späť. Veď postihnuté deti a žiaci, postihnutie detí a žiakov je rôzne a u mnohých z nich nie je možná integrácia. Už dnes sú problémy s bežnou integráciou, ktorá rieši deti s postihnutím, umožňujúce ich bežné zaradenie a začlenenie do žiackych kolektívov. Problémy nie sú len s priestormi, materiálnym a personálnym zabezpečením, ale často i s kolektívom detí, v ktorých sú tieto zdravotne znevýhodnené deti začlenené. Sú známe problémy rôznych foriem šikany, posmechu a iných negatívnych aktivít zdravých žiakov, ale aj opačne. Učiteľ počas vyučovania a prestávok nie je schopný tieto neduhy postrehnúť, a nieto okamžite riešiť. V špeciálnych školách postihnutí žiaci žijú v rovnakom prostredí a tým, že sú špecializované, možno ich aj lepšie zabezpečovať odborníkmi, špeciálnymi pedagógmi a špeciálnou didaktickou technikou. Žiaci v špeciálnych školách musia používať špeciálne metódy a formy výchovno-vzdelávacej práce v procese vzdelávania, na rozdiel od zdravých detí. Triedy pre týchto žiakov sú menšie, určené pre menší počet žiakov, inak vybavené, prispôsobené pre bezproblémový výchovno-vzdelávací proces a pohyb žiakov. Ich financovanie prostredníctvom normatívov je zvýšené tak, aby mohli tieto školy plniť úlohy, ktoré vychádzajú z ich poslania. Preto je na zváženie uskutočnenie tohto kroku. Dovolím si tvrdiť, že je reálny vznik problémov nielen zo strany zákonných zástupcov postihnutých žiakov, ale aj zo strany zákonných zástupcov zdravých žiakov.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení plánuje postupne zaviesť na všetkých školách ako povinný cudzí jazyk angličtinu. V súčasnom období v regionálnom školstve sa ako prvý cudzí jazyk učí 80 % žiakov anglický jazyk, 16 % žiakov jazyk nemecký a 4 % žiakov jazyk ruský, vrátane štátnych, cirkevných a súkromných škôl. Spoločenskú potrebu podpory výučby cudzích jazykov si uvedomovala aj predchádzajúca vláda. Tá, okrem iného, realizovala projekt umožňujúci deťom zo sociálne znevýhodnených podmienok bezplatne vycestovať na ročný študijný pobyt do krajín Európskej únie za účelom zlepšenia komunikácie v cudzom jazyku. Takto do zahraničia vycestovalo v priebehu troch rokov 695 žiakov.
Ako problém v tomto avizovanom zámere programového vyhlásenia vlády vidím nedostatok kvalifikovaných pedagógov pre anglický jazyk. Preto je tento zámer v dohľadnej dobe nerealizovateľný. Problematika nedostatku a neaktuálneho obsahu učebníc v regionálnom školstve rezonovala už počas niekoľkých predchádzajúcich vlád. V súčasnej dobe je tento problém o to vypuklejší, že sa vytvoril nový obsah vzdelávania a na ten chýbajú autori učebníc. Je to prirodzené, lebo napísať úplne novú učebnicu dokáže iba dobrý a dlhoročný učiteľ, ktorý dokonale pozná nový obsah príslušného predmetu a metodiku vyučovania. Obávam sa, že tento problém zotrvá ešte niekoľko rokov, ak súčasná vláda a minister školstva bude chcieť upravovať obsah štátnych vzdelávacích programov, problém sa môže prehĺbiť.
Vláda plánuje podporiť konkurenciu medzi školami a vyššiu efektívnosť využívania zdrojov v školstve prostredníctvom podpory fyzickej mobility žiakov vo forme školských autobusov. V súčasnej dobe je mobilita žiakov zabezpečená pre štát veľmi výhodne prostredníctvom školských obvodov a normálnych medzimestských autobusových spojov. Nemyslím si, že takáto forma podpory konkurencie medzi školami prinesie očakávaný efekt. Na Slovensku je 750 málotriednych škôl, z ktorých deti dochádzajú do plne organizovaných základných škôl. Koľko by malo byť tých autobusov na Slovensku? Sto, alebo tisíc? A čo to bude stáť daňového poplatníka?
V ďalších riadkoch sa uvádza, že vláda podporí rozširovanie prijímania žiakov na stredné školy bez prijímacích skúšok na základe objektívneho hodnotenia schopností detí a zavedie zjednotenie systému štátnych maturitných skúšok na stredných školách. V čom je nóvum? Veď prijímanie bez prijímacích skúšok je už dnes bežná prax na väčšine stredných škôl a už druhý rok sa uskutočňuje B variant externej časti maturitnej skúšky, ktorý je rovnaký pre všetky stredné školy.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení plánuje zjednodušiť štruktúru štúdijných odborov stredných odborných škôl a podporovať rozvoj odborného školstva k posilneniu generických zručností, ale aj prepojenia na prax. Aj túto situáciu rieši už platný zákon o odbornom vzdelávaní a príprave z roku 2009, ktorý hovorí o pružnom reagovaní na aktuálne potreby praxe prostredníctvom Rady vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu, krajských rád pre odborné vzdelávanie a prípravu a sektorových rád pre odborné vzdelávanie a prípravu.
Od 1. januára 2010 vznikol Fond rozvoja pre odborné vzdelávanie a prípravu na podporu a rozvoj odborného vzdelávania a prípravy. V súvislosti so snahou podporovať voľno časové aktivity, vrátane športu na pôde škôl, len toľko. Predchádzajúca vláda tieto aktivity pre mládež podporovala. Jednou z nich bola aj výstavba ihrísk, toľko kritizovaná vtedajšou opozíciou. Ďalšou formou podpory boli rozsiahle rekonštrukcie školských telocviční a športovísk. Keďže sú školy s právnou subjektivitou a ich zriaďovateľom je územná samospráva, tak štát má na ne, aj v tejto oblasti mimo vyučovací proces, malý dosah. Dôležitá je preto dobrovoľná aktívna spolupráca, najmä medzi zriaďovateľom, riaditeľom školy, pedagógmi a rodičmi.
Záverom svojho vystúpenia vás chcem ubezpečiť, že vždy som bola, aj budem pripravená pomôcť pri riešení problémov výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v prospech detí, žiakov a pedagógov. Musí však ísť o reálne plány, požiadavky a kvalitu v prospech praxe. Nemôže ísť o náhodné experimenty, vágnosť a nekontrolovateľnosť tak, ako je to, žiaľ, uvedené v tomto programovom vyhlásení vlády. Preto ho nemôžem svojím hlasom podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) 

Vyjadrím sa iba k špeciálnemu školstvu, aj keď tam bolo veľa tém, na ktoré sa dá reagovať. Považovať súčasnú situáciu špeciálneho školstva na Slovensku za vyhovujúcu, je prejavom absolútnej hrubej neznalosti situácie, pretože to, čo sa deje na špeciálnych školách, že sa tam berú deti, ktoré vôbec do špeciálnych škôl nepatria, a to v objemoch, ktoré dokonca prevyšujú objem detí, ktoré majú reálne fyzické alebo mentálne postihnutie, je škandálna situácia úplne mimo štandardu normálnej modernej krajiny. Že my tu máme deti, ktoré čisto kvôli sociálnemu vylúčeniu a kvôli nedostatku sociálnych návykov vôbec nemajú šancu sa zaradiť do normálneho vzdelávacieho procesu, je škandál a zatvárať nad týmto oči, je proste niečo, čo ak si dovolíme, tak je to problém, ktorý nám spolu s celým komplexným neriešením otázky ľudí žijúcich v rómskych osadách prerastie cez hlavu.
Keď budeme nad týmto zatvárať, pani kolegyňa, oči, tak ja sa nedivím tomu, že je to problém, na ktorý stále viacej narážame v súvislosti s reakciami radikálnych skupín, a nie intelektuálneho pozadia a odborníkov. Veci, ktoré navrhujeme, smerujú od integrácie k inklúzii. To znamená, nebudeme do normálnych, kvázi, teda, už len ten váš slovník, že zdravé deti a špeciálne deti, my nebudeme ako medzi "normálne deti" tlačiť deti so špeciálnymi potrebami. Naopak, chceme vytvárať prostredie tak, aby bolo schopné prijať v určitom objeme akékoľvek dieťa. A keď nám ide o deti, ktoré sú sociálne znevýhodnené, tam na to reaguje práve to zavedenie nultých ročníkov a posledného ročníka v škôlke, ktoré to za... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, keby človek počúval vaše vystúpenie a nepoznal by túto krajinu, musel by nadobudnúť presvedčenie, že v oblasti školstva je to tu, jednoducho, jeden raj, jeden príklad pre svet. Žiaľbohu, ale okrem vás si to málo kto myslí. Najmä si to určite nemyslia učitelia, ani rodičia a ani žiaci.
Programové vyhlásenie v tejto oblasti nie je konkrétne, pretože je to rámec, je to filozofia. Ale je to filozofia a koncepcia, ktorú ste zjavne neporozumeli. Pevne verím, že pri konkretizácii v legislatívnych opatreniach to bude lepšie. Hovorili ste v závere svojho vystúpenia o experimente. Myslím, že ako bývalá štátna tajomníčka v predchádzajúcom volebnom období, by ste radšej takéto slovo používať nemali, pretože, ak máme hovoriť o experimente, tak ním bolo to, čo ste nazývali školskou reformou. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi krátko len k jednej veci. Neviem, no mám pocit trošku, že začínam asi zle počuť, keď ste hovorili, pani kolegyňa, že financie touto vládou poskytnuté na školstvo narástli a že neviem, aké úžasné boli. Ja by som rád vám pripomenul, že nárast finančných zdrojov do školstva bol prakticky nulový. Hovorím z peňazí štátu.
Mnohé veci sa vykrývali z eurofondov a ja som tu neraz upozorňoval, že, tak povediac, keď skončia eurofondy, tak si bude môcť minister financií dať slučku na krk, pretože bude toľko peňazí chýbať v rezorte školstva. A naozaj, za toto obdobie ten nárast nebol. V minulom období v ťažšej situácii sme získavali. Ja vám poviem, každý rok sme navyšovali vysoké školy o viac ako jednu miliardu. Napríklad, v roku 2006 rozpočet školstva sme navýšili o 4,2 mld. Snažili sme sa aj v ťažkých podmienkach. Ale v tomto období, musím povedať, že som to neraz vyčítal pánovi ministrovi Mikolajovi. Takže, to asi, asi, buď ste sa pomýlili, alebo ja som zle počul. Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa Obrimčáková, problém reformy vzdelávania je v Európe známy už cca 20 rokov. V podstate za tých 20 rokov prebehli vo všetkých krajinách Európskej únie štandardné reformy vzdelávania. Dokonca, už v mnohých krajinách prebiehajú isté korektúry týchto reforiem. A my stále ešte 20 rokov po novembri 89 nevieme urobiť, naozaj, skutočnú reformu vzdelávania. Myslím teda na základné a stredné školstvo. Myslím si, že to nevieme najmä preto, že ani vaša vláda, napriek tomu, že čosi vyhlásila za nejakú reformu vzdelávania, nepochopila súvislosti, za ktorých môže táto reforma prebehnúť. A bez tých súvislostí sa to berie ako jednotlivé procesy v jednotlivých oblastiach. To znamená, na školách, to znamená v pedagogických inštitúciách, to znamená v štátnom pedagogickom ústave, v kurikulárnych radách a tak ďalej a tak ďalej. Ak sa to berie izolovane, nedá sa urobiť taká reforma vzdelávania, aby mohla fungovať. Čiže, darmo vy ste prijali nejaký zákon, keď tá realita viedla len k tomu, že vznikol proste chaos a ten chaos je neodstrániteľný, ak sa neurobí revízia toho, čo vy nazývate reformou vzdelávania. To nie je nejaký výmysel, to je proste fakt a je tu nejaká skúsenosť, skúsenosť mnohých krajín, len teda, bohužiaľ, v tejto veci, ktorá je kľúčová vlastne pre mladú generáciu, Slovensko jednoducho zaostáva. Zaostáva za okolitými krajinami, zaostáva za Európskou úniou a znižuje to šance mladej generácie na dobré vzdelávanie.

Pani poslankyňa Obrimčáková spomínala výstavbu multifunkčných ihrísk, ktorá prebiehala v minulosti. Myslím si, že to bol veľmi dobrý program, ktorý bol na podporu športu v celej našej Slovenskej republike, kde určite mestečká a obce, ktoré dostali dotáciu od vlády, bývalej vlády Roberta Fica, budú v dobrom spomínať. Bol by som veľmi rád, keby takéto niečo pokračovalo aj v terajšej vláde. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Budem reagovať na pána Poliačika, ako na prvého v tom zmysle, že ak by ste si, naozaj, preštudovali nový školský zákon, tak by ste uvideli paragraf, v ktorom riešime začleňovanie detí so zdravotným postihom do špeciálneho školstva, čo sme vlastne riešili problém, ktorý sa naozaj vyskytoval pri nesprávnom začleňovaní detí do špeciálneho školstva z minulosti. A určite viete o tom, že toto dieťa môže byť zaradené iba po adekvátnom vyšetrení a po súhlase rodiča a po následnom rozhovore, samozrejme, s riaditeľom školy. Okrem toho sme od októbra, teda uskutočňujeme od minulého roka, od októbra do mája sme uskutočňovali kontrolu správneho, adekvátneho zaraďovania žiakov do špeciálneho školstva. Práve na základe toho, že sme si boli vedomí tejto chyby z minulosti. Takže to je jedna vec.
Druhá vec, čo sa týka reformy, chcem povedať len toľko, že v pracovných skupinách pracovalo 300 pedagógov za západné Slovensko, 300 pedagógov za stredné Slovensko a 300 pedagógov za východné Slovensko, čiže týmto pádom ste urazili, pani poslankyňa Rosová, minimálne tisíc ľudí, ktorí naozaj sa snažili reformu nejakým spôsobom uviesť na správnu koľaj, minimálne toľko. Ďakujem.

Dobré ráno prajem. Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Vážené dámy poslankyne, poslanci, vážená pani predsedníčka vlády, ministri sú na ceste, dovoľte mi veľmi krátko vystúpiť k programovému vyhláseniu vlády.
Dámy a páni, viem si predstaviť aj iné programové vyhlásenie, avšak zodpovedná vláda v ťažkých časoch pripraví iba taký program, ktorý je primeraný ekonomickej situácii. Slovensko podľa všetkého čakajú ťažké časy, pretože po období života nad pomery v takom charakteristickom prebačovaní socialistov prichádza éra uťahovania opaskov, čo sa odzrkadľuje aj v predloženom programe. Ficova vláda mohla šetriť, keby bola chcela, a ja v tomto mojom vystúpení uvediem iba jeden jediný príklad za všetky.
V predloženom programovom vyhlásení sa táto vláda zaväzuje dokončiť majetkové vyrovnanie, na ktorom sa uzniesla už Dzurindova vláda uznesením č. 548 z roku 2002. Zaväzuje sa navrátiť majetok oprávneným osobám a tým uzavrieť existenciu kapitoly Vojenského obvodu Javorina. Je známe, že na tento nefunkčný vojenský priestor prispievajú daňoví poplatníci sumou približne 1 mil. euro ročne a Ficova vláda mala možnosť konať v tejto veci bez obmedzení po 9. septembri 2009, keď jej nález Ústavného súdu uvoľnil dovtedy zviazané ruky. Vláda tak však neurobila a koaličná väčšina úspešne zablokovala aj niekoľko predchádzajúcich pokusov opozície o spriechodnenie zablokovaného procesu zrušenia Vojenského obvodu Javorina.
Vláda a parlament odignorovali aj zhromaždenie Javorinčanov pred Úradom vlády a parlamentom v marci tohto roku, ktorým občania žiadali o vrátenie majetku a možnosť slobodne nakladať so svojím majetkom.
Nebolo nič jednoduchšie vtedy, ako postaviť sa čelom k problému a vyhovieť im. Premiér a minister obrany sa tvárili ústretovo a dávali sľuby, ktoré sa však ukázali ako plané. Keby som si spomenula len na vyjadrenia zo 4. marca tohto roku v parlamente pri hodine otázok, vtedy Robert Fico odpovedal na otázku "Kedy chcete zrušiť Vojenský obvod Javorina?": "Ak je to len trochu možné, tak to urobíme, je to jednoduché nariadenie vlády." Dobre, dohodnutí, ďakujeme pekne.
Konkrétnejší bol aj vtedajší minister obrany Baška. Na rovnakú otázku odpovedal: "Otázke zrušenia Vojenského obvodu Javorina venujeme na ministerstve obrany patričnú pozornosť a postupujeme v zmysle uložených úloh. Osobne som vydal pokyny zodpovedným funkcionárom k splneniu úlohy, ktorou je predloženie návrhu nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona o obecnom zriadení. Termín splnenia úlohy je 30. jún 2010."
Návrh nariadenia vlády, ktoré bolo pripravené už v roku 2006, vláda do dňa svojej demisie neschválila a pýtam sa, koľkého je dnes? 30. jún 2010 je dávno za nami a našťastie, našťastie aj obdobie vládnutia, vašeho vládnutia.
Nová vláda sa zaviazala, že uvedie do života uznesenie vlády č. 548/2002. Predpokladám, že drevárska, poľovnícka, pozemková a ešte neviem aké loby sa pokúsia oddialiť konečné riešenie Javoriny o niekoľko ďalších mesiacov alebo nebodaj aj rokov, pretože už je to 17 rokov, odkedy sa tento problém ťahá a rieši, len preto, aby mohli v tomto lukratívnom priestore naďalej ryžovať a uchovávať si nádej, že ho nakoniec ovládnu.
Pán minister, pripravte sa aj na to, budem tento vývoj pozorne sledovať a želám si, aby bolo majetkové vyrovnanie s oprávnenými osobami ukončené a aby sa mohli ujať správy svojich majetkov nielen obce, ale aj fyzické osoby, aby mohli svoj majetok zveľaďovať a aby sa nestrácali aj peniaze daňových poplatníkov do bezodnej diery. Pretože tento vojenský priestor len vtedy, ak bude zrušený a majetky budú navrátené obciam aj fyzickým osobám, bude prinášať zlaté vajíčka aj do Štátnej pokladnice.
Chcela by som ešte dať na pravú mieru niečo, čo som už pripomenula v tejto súvislosti vo faktickej poznámke, keď vystúpil pán poslanec Baška, ktorý po mojej faktickej poznámke reagoval, že nebolo možné v ostatnom čase zrušiť Vojenský obvod Javorina, pretože zákon o obecnom zriadení nedovoľuje hýbať hranicami obcí v čase, keď sú vyhlásené voľby, keď je vyhlásené referendum. Ja len chcem povedať, že zákon o obecnom zriadení nedovoľuje hýbať hranicami obcí v čase, keď sú vyhlásené voľby, keď je vyhlásené referendum.
Ja len chcem povedať, že bol priestor na to, ktorý sa dal využiť v čase, keď tesne Ústavný súd, keď vyšiel nález Ústavného súdu o nariadení upraviť sporný paragraf v zákone o obecnom zriadení.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja len zopakujem to, čom hovoril minulý týždeň v rozprave k programového vyhláseniu vlády, ktoré sa týkalo odovzdania Vojenského obvodu Javorina.
My za rezort ministerstva obrany sme urobili všetky potrebné kroky na to, aby bol tento vojenský obvod zrušený, pani poslankyňa. Nikto neodignoroval majiteľov, resp. oprávnené osoby, ktoré boli pred Úradom vlády v tom čase v marci. Ja som sa s nimi stretol. Dokonca som sa osobne s nimi stretol aj v Kežmarku na osobnom stretnutí, kde všetky veci, ktoré som im povedal, boli do bodky splnené. Tento materiál je na Úrade vlády. Vláda nemohla rozhodnúť ani po 12. júni, ani pred 12. júnom, pretože bývalý predseda parlamentu vypísal voľby, komunálne voľby na 27. novembra. A vtedy § 2d zákona o obecnom zriadení neumožňuje vláde nijako rozhodnúť o zrušení vojenského obvodu, resp. meniť katastrálne územia.
Je to teraz na súčasnej vláde. Ja dúfam, že predseda parlamentu nevypíše do 27. novembra sčítanie obyvateľstva. Mám tie informácie, že keď aj tento dátum vypíše, tak sa znova odloží zrušenie Vojenského obvodu Javorina a vláda, už táto nová vláda nebude ďalej môcť rozhodnúť o zrušení Vojenského obvodu Javorina. Tak ja pevne verím, že nový predseda Národnej rady Slovenskej republiky počká a tento dátum vyhlásenia sčítavania obyvateľstva a urobí až po 27. novembri.
Ďakujem. (Potlesk.)