4. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Kažimír, z vášho defenzívneho vystúpenia bolo jasné, že neviete, ako sa vyhovoriť z toho, že ste chceli požičať Grékom 817 mil. EUR z peňazí našich občanov. Myslím si len, že ste si mohli nájsť slušnejšiu a serióznejšiu výhovorku, než žiadať o správu, ktorá ešte neexistuje. Je to smiešne. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len na otázku pána Beblavého. Ono to funguje totiž tak, ak by sme odsúhlasili pôžičku Grécku, tak celý projekt trvá naozaj tri roky a pozostáva zo štvrťročných splátok. To znamená každý štvrťrok sa vypracováva správa, ktorú hodnotia ministri financií zoskupení v eurozóne a jednohlasne rozhodujú o tom, že poskytujú ďalšiu tranžu.
Ten najbližší dátum je naozaj 7. september, tak sa potom stane každé tri mesiace. To znamená, že v každom momente, každý ten štvrťrok, krajina, ktorá požičiava, má možnosť pri momente, ak Gréci nebudú plniť podmienky, zablokovať platenie ďalšej tranže. Takže to nemá súvis s tou prvou správou, o ktorej sme hovorili a kde samozrejme, do tej prvej etapy boli nasúkané také tie najhorúcejšie zemiaky, tie najťažšie témy, ktoré Gréci museli splniť a ktoré budú vyhodnotené 7. septembra najneskôr a na chodbách komisie ich budete mať už po 19. auguste, čiže sa k nim budeme spoločne vedieť dostať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, vo svojom vystúpení by som sa rád vyhol politickým poťahovačkám a ideologickým prekáračkám a rád by som povedal, prečo ja konkrétne, ako liberál, nemôžem aj keby som bol jediný poslanec tejto snemovne, podporiť pôžičku pre Grécko.
Sú to v zásade dva dôvody. Prvým dôvodom je to, že pôžičku pre Grécko v nijakom prípade nemôžem považovať za prejav solidarity.
A druhým dôvodom, prečo nemôžem podporiť pôžičku pre Grécko, sú štyri veľmi nebezpečné signály, ktoré by táto pôžička, alebo ktoré táto pôžička môže vyvolávať. Tým prvým nebezpečným signálom, je signál pre veriteľov, že môžu bez rizika požičiavať nezodpovedným vládam. Druhý nebezpečný signál, je signál pre nezodpovedné vlády, že tieto i naďalej môžu voličom sľubovať modré z neba a financovať to cez neobmedzené dlhy. Tretím signálom, je signál pre voličov, ktorí mysliac si, že nezodpovedná vláda si môže hocikedy a koľkokoľvek požičať, tieto nezodpovedné vlády volia. A štvrtý nebezpečný signál je pre našich eurobyrokratov, ktorí keby aj toto prehrmelo bez povšimnutia, môžu ďalšie roky nerobiť to, na čo sú celkom dobre zaplatení, a to je to, aby kontrolovali a vynucovali dohody, ktoré sa členské štáty rozhodli uzatvoriť a prijať záväzky, ktoré z týchto dohôd vyplývajú.
Toto sú dôvody, prečo ja, pôžičku Grécku nemôžem podporiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti doplním kolegu v tom, že podporím návrh vlády tak, ako je predložený aj s tým vedomím, že možno o tri-štyri mesiace budeme sa k tomuto rozhodnutiu musieť vrátiť a budeme musieť možno zahlasovať ešte nejako ináč, ale podporím to len z toho dôvodu, že je to možno jedna z ciest, ako pohnúť konkrétnym ekonomickým myslením na bruselskej úrovni. Pretože ja si vážim to, že Európska únia funguje, že funguje na báze solidarity, že tam nemôže človek vystupovať ako čierny pasažier, ale tiež je najvyšší čas, aby si Európska únia uvedomila, že musí rešpektovať svoje vlastné pravidlá.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k rozprave k tomuto bodu.
Najskôr, dovoľte mi, povedať pár slov k solidarite, lebo sa tu stále omieľa solidarita, aj sa citovali vyhlásenia viacerých európskych politikov, ktorí nás vyzývali k solidarite. Tak chcem veľmi jasne povedať, že nepovažujem za solidaritu niečo, čo má byť solidaritou chudobných s bohatými a čo má byť solidaritou zodpovedných s nezodpovednými a čo má byť solidaritou daňových poplatníkov s majiteľmi a manažérmi bánk.
Predseda parlamentu Richard Sulík tu hovoril o bankách a myslím si, že je potrebné, aby to zaznelo ešte raz, pretože mal úplnú pravdu. Čo by sa stalo, ak by Európska únia, eurozóna neurobila to, čo urobila? Čo by sa bolo stalo? Muselo by si Grécko pomôcť samo, muselo by si sadnúť s bankami, s veriteľmi a s Medzinárodným menovým fondom tak, ako to predtým urobilo Maďarsko, pred Maďarskom Lotyšsko, pred Lotyšskom Island a museli by sa dohodnúť, čo s tým. Mali by na výber z dvoch zásadných možností.
Prvá možnosť banky je, najmä neprijať žiaden program, nespustiť zo svojich pohľadávok, a to by zrejme znamenalo, že Grécko by skrachovalo a banky by prišli o značnú časť svojich pohľadávok alebo by museli pustiť perie aj banky. Pretože áno, problém Grécka zapríčinilo predovšetkým Grécko, resp. jeho vlády, ktoré to tu vymenoval veľmi presne aj Richard Sulík, aj Ivan Štefanec, ktoré najmä, ale k problémom prispeli aj banky, ktoré dlhodobo financovali nezodpovednú politiku zadlžovania, rozhadzovania a prekrývania nových dlhov starými.
Aký je ale výsledok? Kto ide platiť ten účet? Účet idú platiť Gréci, čiastočne, účet idú platiť daňoví poplatníci iných krajín, ktorí s tým nič nemali, ale ani jedno jediné euro nejdú platiť majitelia a manažéri bánk. Pretože, čo by bolo legitímne a normálne, aby aj banky, ich majitelia, najmä ich majitelia, zaplatili časť účtu tým, že by reštrukturalizovali dlh, že by odpustili napríklad časť úrokov, že by odpustili prípadne aj časť istiny, že by rozložili splatnosť svojich pohľadávok, ktoré majú voči Grécku. Toto sa nedeje ani vo výške jedného, jediného eura. 
Áno, je pravda, že vlády, najmä francúzska a nemecká ako tu zaznelo, boli pod tlakom problému, že ak sa niečo nevymyslí, tak možno ich banky budú ohrozené a skrachujú. A potom, áno, je tiež pravda, že krach veľkej banky vždy je pre krajinu problém a vláda je postavená pred problém potom, čo s tým a väčšinou vlády reagujú tak, že zachraňujú tie banky. Ale aj to by bol legitímny postup, pretože by sa neprenášala záťaž na daňových poplatníkov iných krajín, a ak by sa vláda, či už francúzska, nemecká alebo ďalšie rozhodli, že idú banky zachraňovať, tak záchrana banky znamená vyvlastnenie týchto bánk. To znamená odpísanie základného imania voči časti straty a naliatie ďalších peňazí, verejných zdrojov do banky s tým, že majiteľom banky sa stáva štát. Väčšinou potom nový majiteľ - štát vymení aj manažérov, čiže vlastníci by prišli o svoje vlastníctvo v bankách, manažéri by prišli o svoje lukratívne miesta o bonusy, dividendy a podiely na ziskoch. To sa ale neudialo.
Aj preto hovoriť tu o solidarite je zvrátené. Spôsob, akým sa zachraňujú banky na účet daňových poplatníkov iných krajín, ktoré s tým nič nemajú, je nemorálne a aj z ekonomického hľadiska je tu hrozba, že jednoducho vysielame signál, nerobte reformy, nesprávajte sa zodpovedne, prekrývajte staré dlhy novými, míňajte však, keď prídu problémy, ostatní sa poskladajú na to, aby ste sa z toho dostali.
Voči bankám tak isto signál. Nevadí, nestarajte sa, či tí, ktorým požičiavate, robia rozumnú politiku a budú vám vedieť peniaze vrátiť. Veď, keď nebudú vedieť, ostatní sa poskladajú. Takže, to je ten principiálny problém.
Ak pán štátny tajomník Kažimír hovorí, že ako sa na nás Európa pozerá, keď sme povedali, že situácia je takáto a odmietame, tak vám musím garantovať, že áno. Je pravda, že politici na najvyšších miestach, no poviem to diplomaticky, neboli nadšení z nášho postoja a dosť sme ich teda nasrdili, ale len preto, že oni sa správali alibisticky a my sme toto ich alibistické správanie ukázali v zrkadle. Je to tak, či sa nám to páči alebo nie. A viem, že a Ivan Štefanec to myslím povedal, že všetci ekonómovia sú v zásade zjednotení na tom, ako to je, alebo veľká väčšina. Politici sú rozdelení. Politici sú rozdelení podľa toho, či majú odvahu povedať, aká je situácia a nazvať situáciu pravým menom, alebo naopak, zrážajú opätky v Bruseli a potom prípadne doma napínajú svaly a hľadajú si barličky ako z toho vycúvať.
Takže, ak ste pán poslanec Maďarič, povedali, a to ma veľmi pobavilo, že ste povedali, že my sme sa vraj ocitli v pasci. Ak je niekto v pasci, tak ste to vy. V pasci vlastného populizmu, v pasci vlastnej dvojtvárnosti, keď ste niečo iné tvrdili v Bruseli a niečo iné doma. Vy ste v pasci, a to je váš problém a ja vám to budem parafrázovať na, bol som s bývalým ministrom Počiatkom v televíznej diskusnej relácii, práve na túto tému gréckej pôžičky. A viete, čo mi povedal? Vtedy mi povedal v televízii, to bolo v máji: "Vám sa ľahko napína svaly a hovorí, že to odmietnete grécku pôžičku, keď ste v opozícii a aj ostanete v tej opozícii, ale keby ste boli vo vláde, tak ju okamžite schválite." No vidíte, sme vo vláde a sme stále proti gréckej pôžičke.
Takže, ak je tu niekto dvojtvárny, ak niekto je v pasci a hľadá si barličku ako z tej pasce vycúvať, tak ste to vy. A presne preto používate také barličky, že vy chcete vedieť, či plní alebo neplní. Chcem vám pripomenúť, a to mimochodom aj pánovi Ondrušovi, ktorý, no to už som si vypočul všeličo, ale počuť to, že toto má byť dôkaz alibizmu, že sme posunuli na rozhodnutie o tejto medzinárodnej zmluve prezidentskej dokonca parlamentu, no to ste nemysleli vážne? Podľa platného právneho stavu Slovenskej republiky nikto iný o takejto medzinárodnej zmluve prezidentského charakteru rozhodnúť nemôže, ako parlament. Táto zmluva dokonca, keď ju podpisoval, grécku pôžičku, minister financií a predseda vlády Fico, tak je nazývaná medzinárodná zmluva s výhradou ratifikácie. S výhradou ratifikácie znamená, že aj keď ju oni podpísali, platiť začne, až keď je schválená v Národnej rade Slovenskej republiky. Čiže tu musí byť prerokovaná, a práve vy ste bránili tomu, aby bola prerokovaná. Viackrát sme sa dožadovali, aj na mimoriadnej schôdzi, aby bola prerokovaná tu. Takže tvrdiť, že toto má byť akýsi alibizmus, že je prerokovaná tu, kde musí byť prerokovaná podľa platného právneho stavu, je pre mňa nepochopiteľné.
No, a čo sa týka tých vašich, tej vašej barličky, ktorú stále hľadáte, že teda vy chcete vedieť, či plní alebo neplní. Tak vám chcem pripomenúť, že všetky ostatné parlamenty, tam, kde to vyžadovalo súhlas parlamentu alebo vlády, už dávno pôžičku Grécku schválili. Takže aj vo svetle tohto, tejto reality, je vaša snaha o odkladanie jednoducho demaskovaná ako dosť úbohá barlička.
Predložil som vám všetko, poslal som to predsedovi strany SMER, poslal som to predsedovi poslaneckého klubu strany SMER a podpredsedom výborov európskeho a finančného zo strany SMER, Správu o priebežnom hodnotení hospodárskeho stabilizačného programu pre Grécko a taktiež Správu Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. A pre tých, ktorí to nemali možnosť čítať, poviem, že tieto správy tvrdia, že Grécko program plní, že Grécko záväzky, ktoré má, ktoré prijalo v súvislosti s pôžičkou, ktorú dostalo, plní. Takže táto barlička sa vám zlomila, vážené dámy, vážení páni, musíte sa vyjadriť, a či už sa vyjadríte útekom z rokovacej sály, nehlasovaním, bude to myslím postoj jasný.
Takže naša pozícia, pozícia vlády Slovenskej republiky, je v tomto jasná, odporúčame Národnej rade pôžičku Grécku neschváliť.
Ešte jednu poznámku k tej forme, akou sme poslali tento návrh. Je pravdou a prijímam túto kritiku a ospravedlňujem sa za to, že sme naozaj poslali v nesprávnej forme uznesenie z hľadiska hlasovania o nie pozitívnom návrhu, ale o negatívnom návrhu. Bolo to spôsobené tým, že rokovací poriadok Národnej rady v časti o medzinárodných zmluvách má znenie, z ktorého vyplýval jeden z právnych názorov, že sa musí hlasovať buď o súhlase alebo o nesúhlase, že teda hlasovanie o súhlase, ktoré neprejde, nemusí znamenať jednoznačne nesúhlas, ale po tom, ako ústavnoprávny výbor túto vec analyzoval a potom, ako je vlastne v ústave napísané, že Národná rada rozhoduje o súhlase so zmluvou, je evidentné, že musíme hlasovať o návrhu uznesení, ktoré hovorí, ktoré je pozitívne, ale neschválenie tohto pozitívneho návrhu uznesenia znamená neodsúhlasenie zmluvy raz a navždy.
Aj preto, aj v súlade s odporúčaním ústavnoprávneho výboru, aj v súlade s odporúčaním vlády Slovenskej republiky, vás chcem vyzvať, aby ste nesúhlasili s návrhom na zmluvu o pôžičke Grécku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií do medziparlamentných organizácií, členov týchto delegácií i náhradníkov. Máte to v laviciach ako tlač č. 47. Ide o vymenovanie vedúcich delegácií a členov do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia NATO, Parlamentného zhromaždenia Stredoeurópskej iniciatívy, Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Zhromaždenia západoeurópskej únie, do Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia a do Medziparlamentnej únie. Tá tlač, teda ten zoznam vedúcich delegácií, členov aj náhradníkov je výsledkom rokovania poslaneckého grémia a dohody poslaneckých klubov.
Dovoľte mi, zároveň, aby som odporučil, aby sa o vymenovaní tých delegácii hlasovalo verejne a naraz ako o celom uznesení, spolu s prípadnými pozmeňovacími návrhmi, ktoré by mohli zaznieť v diskusii.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť a prosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu k tomuto bodu programu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v prerokovanom, teda prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných návrhoch.
Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Ivana Štefanca, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k Európskym finančným stabilizačným nástrojom, tlač 29.
Páni poslanci, ukľudnime sa, ideme hlasovať o tzv. eurovale. Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

(Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Helénskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom, tlač 29.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, dajte prosím hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Rámcovou zmluvou medzi jednotlivými krajinami a Európskym finančným stabilizačným nástrojom.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, dajte prosím hlasovať o tomto návrhu, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky neodporúča vysloviť súhlas s Veriteľskou zmluvou s krajinami eurozóny a Slovenskej republiky. (Ruch v sále.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím teda, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia, ako je uvedený v tlači 47 s tým, že v rozprave nezazneli žiadne pozmeňovacie návrhy.