6. schôdza

Ďakujem. Bol som osobne prítomný, pritom osobne som to videl a bol som na to upozornený v posledných voľbách do VÚC, ako boli kupované hlasy, ako bola snaha manipulovať voľby. A keď si človek prepočítal, z ktorých okrskov kto bol voliť, kedy a koľko, tak mu bolo jasné, že kto bol voliť a prečo. Len dôkazová núdza zapríčinila to, že trestné stíhanie nemohlo byť dotiahnuté do konca. Bohužiaľ, všetko sa to dialo v prospech kandidáta SMER-u.

Pán poslanec, ja som nepovedal, že v tých komisiách robili desaťtisíce nespravodlivých alebo zločineckých ľudí. Ja som povedal, že často na miesta, kde nebol dostatok nominantov a kde častokrát iba starosta nominoval svojich ľudí, dochádzalo k veciam, ktoré neboli úplne v súlade so zákonom, že existovali miesta, kde sa hlasy sčítavali na zadnom sedadle v aute po ceste do obvodnej komisie a tak ďalej. Ja nevravím, ja nemám na to dôkazy, ináč by som dal trestné stíhanie, samozrejme, ale takých mailov prišlo priveľa na to, aby aspoň niektoré z nich sa nezakladali na pravde. To je všetko, čo som tým chcel povedať. Ja sám som od osemnástich rokov bol v niekoľkých komisiách, takže veľmi dobre viem, ako tam fungovali veci.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi pozorne som počúval zdôvodnenie pána poslanca Fica s návrhom na odvolanie pána Róberta(? Richarda) Sulíka z funkcie predsedu Národnej rady. Rád by som sa troška vrátil k tomuto zdôvodneniu, lebo myslím si, že už sme sa dostali veľmi ďaleko od tejto témy. Skúsim to zhrnúť do troch veľmi jednoduchých bodov.
Pán poslanec Fico vo svojom zdôvodňovaní používal veľmi silné, ale zároveň aj veľmi vážne slová, ako je demokracia, parlamentná demokracia, tradícia, Slovenská republika. Ja si dovolím odcitovať tunak jeden drobný citát z roku 2000. Teda ani nie z roku 1980, ani nie z roku 1989, ale z roku 2000. Robert Fico na otázku, aký bol podľa vás režim, teda komunistický, odpovedal: "Nevnímal som ho nejako detailne. Získal som prácu a venoval som sa jej. Keď sa pozerám späť, nezisťujem, že v roku 1989 by v mojom živote nastal nejaký zásadný prelom". Na druhú otázku: "Nenapadlo vám rovno v novembri zložiť stranícku knižku?" Odpoveď: "Nie. Sústredil som sa na prácu." To sú výroky z roku 2000.
Dovoľte, aby som ešte citoval tri výroky pána poslanca Fica z čias, keď bol už predsedom vlády Slovenskej republiky. Čiže vysokým, jedným z najvyšších ústavných činiteľov. Prvý citát: "Mal by byť ticho a užívať si slobodu." To je citát z roku 2008 o poslancovi Ivanovi Miklošovi. Druhý citát: "Opozícia môže byť rada, že sedí v parlamente a nie vo väzení." To je citát z roku 2007.
Dovoľte mi teraz jednoduchú otázku. Človek, ktorý nevie rozlíšiť totalitný štát od demokratického, a človek, ktorý ako predseda vlády posiela celú opozíciu do väzenia, aké má oprávnenie vyjadrovať sa vôbec k takým vysokým a vznešeným a vážnym inštitúciám, ako je Národná rada a jej predseda? Ja proste to cítim ako obrovský nepomer, ako nepomer, ktorý, ja neviem, či má napomáhať nejakej politickej kultúre, myslím si, že vonkoncom nie.
Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 boli predsedami Slovenskej národnej rady alebo Národnej rady Slovenskej republiky, bolo viacej predsedov. Bolo ich dosť. Každý z nás si ich môže pripomenúť, každý z nás si ich môže zaradiť, zoradiť, každý z nás môže povedať svoje preferencie. Ja si veľmi dobre pamätám, a treba to tu povedať, lebo o takúto vážnu vec ide, veľmi dobre si pamätám prvého ponovembrového, v slobode zvoleného predsedu Slovenskej národnej rady Františka Mikloška, pamätám si aj ďalších predsedov, jedného, druhého, tretieho, štvrtého. A ja želám pánovi predsedovi Sulíkovi, aby sa zaradil do tej galérie predsedov Národnej rady, ktorá je tou pozitívnou časťou tejto galérie. Lebo sme tu mali aj negatívne prípady, nechcem ich tu zmieňovať. Naozaj nechcem.
Je na začiatku svojej dráhy a má pred sebou štyri roky, má štyri roky čas na to, aby ukázal, aký bude predseda Národnej rady. Na to nestačí ani mesiac, ani šesť týždňov. A nehnevajte sa a tie dôvody, o ktorých sa tu dneska hovorí, po dvoch mesiacoch na žiadne nejaké posudzovanie za štyri roky nestačia.
Druhý bod. Celá tá diskusia a aj ten návrh sa nesie v takom duchu, ako keby tu stála proti sebe ekonomika na jednej strane a kultúra na druhej strane. Hovorí sa tu o kultúre, o tradícii a znova vo veľmi vznešených slovách. Lenže viete, my musíme jasne povedať, a teraz hovoríme o koaličných poslancoch, že je to pre nás aj otázka kultúry v tom najširšom zmysle slova. My nemôžeme pôdu kultúry, kultúrnu tradíciu opustiť, ale nemôžeme dopustiť ani to, aby si niekto oblasť kultúry, umenia, jazyka uzurpoval. Lebo to, čo urobila bývalá koalícia tesne pred voľbami, to nebolo ničím iným, iba pokusom uzurpovať si kultúru a tradíciu a dejiny. Ničím iným.
Ak tunak sa dnes, ak tu dnes padli také slová o komisii, ktorá mala posudzovať Svätoplukovu sochu, ja sa pýtam, čo to je, keď sa hovorí o Jánovi Kulichovi, ktorý bol autorom hlavy Vladimíra Iľjiča Lenina Uľjanova v nadživotnej veľkosti? Čo to znamená, keď sa hovorí o Jánovi Kulichovi, ktorý bol prvým normalizačným rektorom na Vysokej škole výtvarných umení a povyhadzoval, pani poslankyne a páni poslanci, povyhadzoval národného umelca Ľudovíta Fullu, národného umelca Vincenta Hložníka a ďalších a ďalších z tejto školy? To nie je náhodou kultúrne barbarstvo? Ja si myslím teda, že to kultúrne barbarstvo bolo (potlesk) a nemožno to ani dnes popísať ináč ako kultúrne barbarstvo.
Čo to znamená, že okolo sochy Svätopluka behajú po nociach nahatí francúzski turisti, to je kultúra? Prepáčte, to teda určite kultúra nemôže byť.
Čiže ešte raz, uzurpovať si kultúru a pokúšať sa uzurpovať si kultúru je to najväčšie barbarstvo, aké sa môže v demokratickej, slobodnej kultúre stať.
Tretí bod je veľmi stručný. Ja rozumiem tomu, že dnešná opozícia využíva a zneužíva vlastne dnešné odvolávanie predsedu Národnej rady na negatívnu referendovú kampaň. Nie je to veľmi morálne, ale o morálke, myslím, netreba hovoriť, pretože pán poslanec Fico ako predseda vlády v roku 2010, to nebolo tak dávno, povedal aj toto: "Čo ja s tým mám, čo je morálne alebo nie je morálne? Na morálku sa mňa nepýtajte. Mňa to nezaujíma absolútne." Tak potom o akej morálke sa tu máme v tejto chvíli baviť?
To nie je morálka odvolávania, to je nemorálnosť odvolávanie alebo návrh na odvolávanie zneužiť na negatívnu referendovú kampaň. Ale prosím, na to má opozícia plné legitímne právo. Ale dôvody na odvolanie samotné sú také chabé, aké zatiaľ ja sa nepamätám, že by sa v prípade predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vôbec kedykoľvek za posledných 20 rokov použili.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne za zhrnutie celej rozpravy, bolo to naozaj celé poučné. Nebudem dlhý. Len teda neviem, kto rozprával o väzení, treba si tie výroky pozrieť, tam nič o väzení nie je.
Ale chcel by som vám možno len jednu vec pripomenúť, že aj majster Chudík hral všelijaké postavy, aj to je umenie, a dneska ho asi ste nevyobcovali z kultúrnej obce. Ale dnes vám ani nesmrdí hlas pani, vašej kolegyne z koalície, Vášáryovej, ktorá hrala všetky všelijaké Anny Ivanovny a neviem, ale myslím, že treba ju odsúdiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, ono tu odznelo veľa čiastkových otázok od Svätopluka po referendum, ktoré nie sú čiastkovými otázkami, to sú významné ústavné záležitosti a otázky, ale kopu drobností, ktoré možno tu nemali čo hľadať. Ale všetky tie drobnosti vytvárajú mozaiku, to všetko sú čriepky jednej mozaiky, ktorej reprezentantom momentálne je pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Keď vyhrali naši v Moskve, boli sme hotoví, keď sa darí športovcom, keď sa darí umelcom, sme nadšení, a právom, lebo nás reprezentujú. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky je minimálne a, samozrejme, aj podstatne vyšší ako náš mančaft, ktorý včera vyhral v Moskve, reprezentuje 5,5 mil. obyvateľov tohto štátu. A ja mám obavy, čo ste povedali, že každý sa naučí. To nie je o pánovi Sulíkovi, keby tam sedel Janko Mrkvička a choval by sa rovnako, bolo by to o tom istom, to nie je osobné. Učiť sa na poste predsedu Národnej rady Slovenskej republiky forme a obsahu, to je tragédia, to je pozde. Možno sa mu to aj podarí, ale ja osobne to nemienim trpieť. Nič osobne proti tomu nemôžem spraviť, ale ja keď niekoho reprezentujem, tak som permanentne pod balvanom zodpovednosti, že niekoho reprezentujem a chcem ho reprezentovať špičkovo, lebo reprezentujem všetkých, nielen seba.
A pán predseda zatiaľ - zatiaľ mám taký dojem - je imúnny pred tým balvanom zodpovednosti. S tým, že už Rimania hovorili, že forma bez obsahu nie je ničím. A obsah bez formy je strašne málo. A zatiaľ ja hľadám, hľadám, bádam a držím vám palce, lebo každý sa učí, každý je človek, môže robiť chyby, ale bodaj by som sa mýlil! Ja som z hľadiska vašej formy obsahu, pán predseda, strašný skeptik. (Potlesk.)

Pán poslanec Zajac, prepáčte, pán kolega, čo poviem, ale musím to povedať. Dokedy vy v parlamente nebudete vedieť nič povedať konštruktívne okrem kádrovania? Už naozaj chápem, prečo treba Svätopluka dať preč. Pretože vám leží meno Kulicha v žalúdku, to je boj proti Kulichovi, nie proti Svätoplukovi. (Potlesk.)
Vážený pán poslanec, prečítajte si názory osobností, skutočných osobností slovenskej kultúry na Svätopluka a na túto sochu: Ľubomíra Feldeka, Pavla Dvořáka a Božidary Turzonovovej, asi to by vám malo stačiť, aby ste sa spamätali.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)