6. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Pavol Paška, najviac ma zaujalo v tom vašom vystúpení tá časť, kde ste rozprávali o úžasnej šanci Slovenska po roku 1989. Áno, vnímam to aj ja ako jeden z najfantastickejších darov ten dar slobody, ktorý sme dostali a je medzníkom našej histórie. Nie som si ale celkom istý, že tento názor zdieľajú všetci vaši kolegovia z vášho poslaneckého klubu nielen pre ich minulosť, ale aj pre mnohé vystúpenia v tomto parlamente. Som si ale istý, že jeden človek tento názor naozaj nezdieľa.
Na rozdiel od vás, ktorý ste sa dokázali vo vzťahu k roku 1989 k tým hodnotám prihlásiť, aj keď ste povedali pokorne, že ste vtedy kachličkovali kúpeľňu, tak váš predseda, váš predseda strany povedal viackrát, že on si tohoto dátumu ani nevšimol, ani tejto zmeny. Je to pre mňa dosť problémové, aby som prijal tie vaše slová, ktoré ste tu povedali úprimne, aj po tom, keď ešte existuje jeden skanzen toho totalitného režimu, ktorý sa volá Lehota pod Vtáčnikom. A tam váš predseda chodieva s tými ľuďmi, ktorí absolútne neprijali rok 1989 a to, čo prišlo po ňom. Dozvedám sa, že sa to tam končí Piesňou práce, plače sa tam nad starými dobrými časmi. Skúste si, prosím vás, túto schizofréniu vysvetliť, aby ste potom tu, keď budete vystupovať a hovoriť tie krásne veci, boli zajedno aspoň s vaším pánom predsedom.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Paška, ja som veľmi pozorne počúval, strašne dlho som nechápal, o čom vy vlastne hovoríte. Ako vždy veľmi silné gestá, veľmi emotívne vyjadrovanie, divadelný prejav, ako je pre vašich špičkových predstaviteľov veľmi vlastné, a furt som nerozumel, čo to je za problém, kde vy vlastne vidíte to dehonestovanie a ten odklon od európskej integrácie. A potom som sa začal zamýšľať, že odkiaľ vlastne pochádza tá vaša taká submisivná poloha voči nejakým takým tým zahraničným autoritám, tá kolenačková politika, také to "vlezlo" neviem kam všade, nechcem na, v tejto, v tomto pléne povedať kam niekomu. A ono to naozaj pekne zapadá, keď si človek zoberie to kachličkovanie kúpeľne, to nevšimnutie si, že tu bol 17. november. A ja si ešte pamätám, ako ľudia, veľmi podobní vám, aj keď dnes už v staršom veku, vtedy takto podobnými slovami obhajovali tú veľkolepú politiku Moskvy a Sovietskeho zväzu, ktorá nám prináša tie svetlé zajtrajšky.
Vy ste len otočili trošku viac smer na západ. Dnes rovnako nekriticky ste ochotní reprezentovať byrokraciu, nie demokraciu, ale európsku byrokraciu, ktorá ohrozuje demokraciu a slobodu, a keby platila svojich lobistov, tak vy by ste bol asi najlepšie platený lobista po tomto prejave európskej byrokracie. Znova zdôrazňujem, byrokracie. A vy by ste toto Slovensko predali za to, aby ste mohli hovoriť, že to je jedno, koľko to stojí. To je jedno, koľko to stojí veľa peňazí, lebo vy neviete, že tie peniaze pochádzajú z daní našich občanov. Že najprv niekto musí zarobiť tie peniaze, aby ich nejaký vládni predstavitelia rozdeľovali. A vy hlavne milujete rozdeľovanie peňazí. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Paška, hovorili ste vo svojom príhovore, že pán predseda Sulík nepochopil, že demokracia niečo stojí. Myslím si, že on to chápe veľmi dobre. A myslím si, že práve vy ste nepochopili, koľko stojí demokracia, keď tu neustále hovoríte vy a predstavilelia vašej strany, že peniaze použité na referendum budú zbytočne vyhodené. Pán poslanec, to sú peniaze, ktoré musíme zaplatiť za demokraciu, pretože tak sú občania tejto krajiny, štyristo tisíc ľudí si referendum želá.
Hovoríte, že my spochybňujeme dvadsaťsedem lídrov Európskej únie. Ja si myslím, že my nikoho nespochybňujeme. A mám pocit, že zrovna vy a vaša strana spochybňuje legitimitu štyristotisíc občanov tohto štátu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán Paška, ako som už hovoril v mojom prejave, miesto pri Európskej únii sme nezrušili, len ho, len dočasne nebude obsadené. Napriek tomu teda plamenne obhajujete zotrvanie slečny Gregušovej, lebo chápem, že teda kamarátova dcéra, keď už nebude mať tieto slušné peniaze, že... No ja by som tiež za to bojoval na vašom mieste, ale naozaj stavať to do roviny, že teraz nás pomaly, že by nás mali ísť vylúčiť z Európskej únie, pokladám tak, no skrátka, nejak neprimerané. I keď tie peniaze aj mňa by tešili.
Druhá vec, ktorú ste vraveli, je, že teda ja všetko vidím cez peniaze alebo teda všetko nejak preratúvam a nemali by sme sa pýtať, čo to stojí? No toto je práve tá tragédia, ktorou nás obšťastnili socialisti, že oni sa nepýtajú, čo to stojí, lebo to oni nikdy neplatili. A preto dnes máme 8-percentný deficit, lebo vy a vaši kolegovia ste sa nepýtali, teda prepáčte, nie vy osobne, ale vláda, ktorú sme tu štyri roky mali, sa nepýtala teda, čo to stojí, a dnes my musíme splácať následky toho, že vy ste sa nepýtali, čo to stojí.
Poslednú vec, ktorú by som chcel povedať, je, ešte raz k tomu miestu, sedí tu pán minister zahraničných vecí, myslím, že to nie je žiadna tragédia, keď tie funkcie, tie úkony, ktoré robila slečna Gregušová, bude robiť jeden z jeho ľudí, ktorých tam máme 70. Nemyslím si, že teraz dôjde k nejakým štátnym krízam len kvôli tomu, že nebude to náš človek, ktorý nás stojí 114, 100-tisíc eur ročne, ale bude to niekto, koho nám poskytnú ľudia, ktorí tam aj tak sú.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ja som chcel, možno cítil som nejakú potrebu, možno jednou vetou nejako hodnotiť ten váš prejav, ale dá sa povedať, že vy ste si to zhodnotili sám. Doslova po polhodinke asi vášho prejavu, ktorý som nejako moc nechápal, tak ste povedali doslova to, čo teraz poviem, "ak dovolíte, tak vám teraz prečítam aj racionálne dôvody", že tým ste povedali všetko o tom svojom prejave, čo ste hovorili.

Ja, len jedna reakcia. A bude to asi symptomatické a najlepší dôkaz toho, že to, čo som hovoril, je, bohužiaľ, veľmi citlivé.
Pán predseda Národnej rady, aj vo svojom vystúpení, aj teraz definujete postavenie zastúpenia Národnej rady ako akúsi moju subjektívnu hračku, kde je niekto, kto má ku mne nejaký osobný vzťah, a detto máte jasný dôkaz toho, že som plytval peniazmi.
Ja len pre tých, ktorí chcú normálne počúvať a používajú hlavu nielen na nosenie klobúka, chcem povedať, že je to naozaj zastúpenie, ktoré vyplýva z našich záväzkov voči Európskej únii a Európskemu parlamentu, že tam pôsobili ľudia aj v predchádzajúcom období za rovnakých podmienok. A tiež ich tam niekto nominoval, pretože ľudia väčšinou všade tam, kde sa ocitnú, napĺňajú určité dôvody.
Takže, pán predseda, ja vás chcem len z tohto pohľadu poprosiť, už prestaňte sa obhajovať alebo prestaňte obhajovať vec, ktorou poškodzujete záujmy Národnej rady tým, že je to nejaký môj výmysel, a opakujete tu už dnes asi tretíkrát alebo štvrtýkrát nejaké prepojenia a závažnú devastáciu alebo plytvanie zdrojmi. Aj moji predchodcovia, všetci, vždy toto zastúpenie tam bolo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda parlamentu, vážení páni podpredsedovia parlamentu, vážení páni členovia vlády, ctení kolegovia, dámy a páni, keď som po prvýkrát skočil do tohto parlamentu, do tejto siene, tiež to nebolo o nejakom krásnom počasí, o nejakých ružových obláčikoch. A tiež to tu vrelo, ale trošku inak.
Súčasný pán minister zahraničia sa ako nový premiér napríklad aj za týmto mikrofónom vyjadroval o opozícii veľmi nevábne. Spomínal napríklad "krvavé paprče" a vtedajší predseda Národnej rady Slovenskej republiky mal o vedení schôdze a rokovacom poriadku podobnú voľnú, ak chcete, grotesknú predstavu, akú zažívame teraz.
Ale čo som si od prvých chvíľ na tejto pôde vždy ctil a vážil, stretol som tu v rôznych straníckych radoch celý rad naozaj múdrych, vzdelaných, rozhľadených a charakterných osobností. Ľudí, medzi ktorými sa často iskrilo, keď sme debatovali o politických veciach, ale s ktorými sme veľmi konštruktívne a bez nejakých pokynov straníckych sekretariátov hľadali čo najlepšie východiská pri riešení tých otázok, ktoré sa týkali normálnych občanov. S výnimkou tých najmilitantnejších sme si dokázali na chodbách popriať pekný deň, zjesť popri sebe v príjemnej atmosfére obed či spoločne navštevovať divadelné premiéry, koncerty a výstavy a nepostávať tam výlučne obklopení svojimi fan klubmi.
Ako všetko, aj vzťahy medzi ľuďmi sa menia. Pred rokmi určovali tón správania sa poslancov medzi sebou i v kontexte s inými návštevníkmi parlamentu ešte bardi, ktorí dačo v mladosti odkukali v dobrej spoločnosti možno ešte pred rokom štyridsaťosem. Platila vtedy dokonca aj taká obyčaj, že sa pojem parlament odvodzoval od francúzskeho "parlé" alebo, ak chcete, talianskeho "parláre". Diskutovalo sa v kluboch, na výboroch, s novinármi na chodbách, v bufete i v rokovacej sále. Ľudia v tejto budove si vymieňali názory a myšlienky. Dokonca sa navzájom aj počúvali. A neraz i poúčali. A všeličomu priučili.
Dnes tu vládne, dámy a páni, dáky chaos v tomto parlamente. Vo výboroch čakáme na poslancov, ktorí sú v iných výboroch, často nevieme v ktorých. Pomaly a iste sa stráca akákoľvek poslanecká autorita v tom najlepšom slova zmysle. No a jednoznačne ten neporiadok, ktorý tuná vládne, sa stále ťažšie a ťažšie zvládavá, a teraz mám na mysli skutočne ten aparát parlamentu, tých chudákov tajomníkov, ktorí sa takýmto spôsobom musia nejako vyrovnať.
Skutočne toto nie je, dámy a páni a pán predseda, ktorého sa to tiež týka najviac, dámy a páni, toto nie je veľký žúr. Toto je parlament Slovenskej republiky. Toto je parlament Slovenskej republiky, v ktorom by sme mali prijímať skutočne tie najdokonalejšie podľa nášho úmyslu zákony a v každom prípade by sme to mali s občanmi myslieť dobre a nerobiť si z nich srandu, ako to v niektorých prípadoch vyzerá.
Dnes sme sa napríklad rozhodli debatovať o tom, či je predseda Národnej rady Slovenskej republiky, teda druhý muž po prezidentovi v tomto štáte, tým správnym mužom na správnom mieste. Dámy a páni, to už nie je reč o predsedovi jednej politickej strany. Tu je reč o osobnosti, ktorú sme hlasovaním tohto ctihodného zhromaždenia vyzdvihli do pozície, v ktorej veľmi výrazne ovplyvňuje život Slovenskej republiky doma i v zahraničí. Reprezentuje nás, a nielen nás stopäťdesiat poslancov, ale vyše päťmiliónové spoločenstvo Slovákov a našich menšinových spoluobčanov a náš štát. A ja si myslím, že je to veľmi vážny dôvod napríklad na to, aby o rozpravu k takémuto vážnemu bodu programu prejavili veľmi seriózny záujem všetci tí, ktorí v našom spoločenskom systéme majú vážne a významné pozície. Veď predsa ešte o stupienok vážnejšou témou by už mohlo byť iba odvolávanie prezidenta.
Dámy a páni, tým, že sa bavíme konkrétne o predsedovi parlamentu, ktorý je taký, aký je, bavíme sa aj o istých hodnotách, ktoré tuná reprezentujeme. Ten-ktorý každý z nás o istých hodnotách. Je dnes, ctení kolegovia, v programe či už verejnoprávnej, alebo inej slovenskej televízie, to je jedno ktorej, prenos z tohto zhromaždenia, z tejto debaty, v ktorej by malo ísť o veľa, v ktorej by malo ísť o to, akým smerom sa chce táto spoločnosť poberať? Aká názorová skupina ľudí z tej-ktorej, onakej strany tuná existuje a čo presadzuje? Nie.
Veď občanov republiky, ak ich nepokladáme za úplných ignorantov, musíme aj informovať. Jedni o tom, prečo si myslíme, že pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky vykonal činy nezlučiteľné so statusom druhého muža v štáte, a druhí o tom, že tie činy boli iba malichernosťami, z ktorých sa nestrieľa. Nielenže občania nemajú priame informácie o tom, čo tu dnes zazneje, a zase dostanú len stručný headeline, bola debata a takýto výsledok je tu. Je tu veľmi biedne zastúpenie iných spoločenských, takzvaných, alebo politických celebrít, ktoré medzi nás v prípade vážnych bodov programu zvyknú prichádzať.
Nie je to iba ďalším dokladom faktu, že v našom parlamente sa prestalo diskutovať, vyjadrovať názory a počúvať protinázory, ale že tu vznikla akási partokratická mašina, ktorá produkuje svoje koalično-opozičné čísla a nič iné ju nezaujíma. Že skrátka my vieme, že vy viete, že je to len také zabíjanie času a poďme domov, ako to tu prostoreko pred časom povedal jeden môj kolega.
Pán predseda, toto je tiež už v tejto chvíli vaše maslo na hlave. A to si treba veľmi vážne uvedomiť a spýtať sa, čo ste spravili pre to, aby to tu nebolo, ak ste to raz kritizovali, že to tu bolo? Viete, už naši starí predkovia prišli na to, že jedna kvapka nič nezmení, ale vytrvale padajúce kvapky dokážu meniť svet. Dokážu zlomiť silu skaly, dať organizmom život, ale aj ich zabíjať.
Aj v žalároch patrilo trýznenie kvapkajúcou vodou k tým najdesivejším procedúram. A keď si porátame, koľko sa tých kvapiek nazbieralo za niekoľko málo týždňov vo funkcii druhého muža v štáte predsedovi Národnej rady Slovenskej, sú to ešte počty, ktoré nás môžu nie nezaujímať alebo nám môžu dvíhať náladu, alebo je tu už hrozba, že kroky začínajú mať deštruktívnu silu a je len otázkou času, kedy sa to prejaví. Znovu otázka: Uvedomujete si to, pán predseda parlamentu?
Dámy a páni, v tomto ja vidím dôvod, ale i zmysel nášho dnešného rokovania a dokonca jeho duchovnú i spoločenskú misiu, ak chcete, aj odkaz. Naozaj tu nebudem opakovať známe story o mobiloch, kraťasoch, bláznivých výletoch za kulinárskymi zážitkami, straníckou poštou s pečiatkou parlamentu alebo o Svätoplukovi, o ktorom určite ešte budeme veľmi dlho počuť, a proste je to téma, ktorá nemá konca.
Ale pri tejto príležitosti aspoň jednu vetu pánovi poslancovi Krnáčovi. Vy ste hovorili o tom, že sa vám tá socha nepáči, aj ste zdôvodnili, prečo sa vám nepáči, hovorili ste čosi o koňovi a o svojom vzťahu ku koňom. No ja sa spýtam, ale, pán poslanec, podľa toho, čo ste povedali, tak Picasso kreslil iba invalidov? Veď to, čo ste povedali, absolútne popiera akúkoľvek umeleckú štylizáciu. A zostaňme pritom, páči sa, nepáči. To je fajn, ale tam by to malo začať aj skončiť.
Dámy a páni, hovoril som o zmysle nášho rokovania. Budem veľmi pozorne počúvať, tak ako som to robil doteraz, každého, kto tu dnes vystúpi, pretože nie výsledok hlasovania, ale my, každý jeden tu dnes povieme veľmi vážne slovo o tom, ako bude vyzerať slovenský parlamentarizmus v budúcnosti. My tu vlastne dnes pred tvárou verejnosti a s vedomím, že elektronické databázy nám to kedykoľvek pripomenú, povieme, aké odborné, ľudské a spoločenské kvality má mať v tejto chvíli a v tomto okamžiku muž hoden toho byť druhým mužom v tomto štáte.
Pán pretedseda, musím sa spýtať, po tých pár týždňoch, čo ste vo funkcii, myslíte si, že zvládavate zodpovedne úlohu druhého muža v štáte? Musím sa spýtať, pán predseda parlamentu, nemali by ste formálne poslancov aspoň spájať a nie ich rozdeľovať tými mnohými protirečivými rozhodnutiami, ktoré ste už stihli počas svojich niekoľkých dní spraviť?
A celkom na záver, pán predseda, otázka, myslíte si podľa seba, že spĺňate kritériá druhého muža v tomto štáte?
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Na margo vašej otázky, tu nejde o to, či sa páči, alebo nepáči, pretože pokiaľ by sme to podľa tohto posudzovali, tak potom tie sochy by mohli vyzerať kadejako. Tu ide o určitý základný princíp, že ak teda ideme budovať nejaký symbol, s ktorým by sa mala stotožniť väčšina ľudí, tak ten symbol by mal byť dostatočne, by som povedal, slušný voči všetkým ľuďom, ktorí sa s ním chcú stotožniť a nie útočiť na nejaké primitívne pudy ľudí, ktorí si proste chcú niečo dokázať. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Jarjabek, pravdu povediac, nečakal som, že budem od vás počuť nič hodné zapamätania, a prekvapil som sa. Počul som príspevok do teórie estetiky a výtvarného umenia, v ktorom ste gýč nazvali umeleckou štylizáciou. To si zapamätám a budem to používať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som si na internetovej stránke Slovenskej národnej rady pred chvíľkou otvoril stanoviská, resp. posudky všetkých členov komisie, ktorí posudzovali sochu, ktorá je tam, kde je. Ja som ale presvedčený o tom, že v histórii umenia vzniklo mnoho vzácnych výtvarných diel na objednávku. Toto výtvarné dielo vzniko na objednávku a bolo zneužité. Ten, kto ho vytvoril, ho vytvoril preto, pretože mal odovzdať nejaký kus, okolo ktorého sa mohli urobiť veľké tance. A keďže sa niekto ozval, že sa mu tieto tanečky okolo toho nepáčili, že to všetko je scestné, tak ho teraz chcete odvolať z postu predsedu slovenskej Národnej rady. To si myslím, že je absolútne neprimerané.
Pretože keby to výtvarné dielo malo byť takým výtvarným dielom, ako sú práce Michelangela, Da Vinciho alebo iných veľkých umelcov, aj Picasso sem-tam niečo urobil na objednávku, ale toto, čo bolo tu urobené, nebolo urobené preto, aby potešilo oko návštevníka, ale bolo urobené preto, aby sa mohla okolo toho urobiť politická sláva. A že niekto chce túto slávu nabúrať a narušiť, tak dnes vám je nepohodlný. Ale takto sa normálni parlamentní, slušní poslanci nesprávajú. O tom ste tu pred chvíľkou hovorili, že vám je ľúto za tým, čo by mohlo byť v parlamente, aby bol parlament skutočne tým miestom, kde sa ľudia stretávajú.