7. schôdza

Ďakujem pekne, budem sa snažiť byť stručný. Pán minister, takže ste ma utvrdili, skúste porovnať, alebo skúsme spoločne porovnať štatistiky násilných trestných činov u nás, kde je, podotýkam, štandardný zákon o zbraniach a strelive s krajinami, kde je ďaleko prísnejší zákon o možnosti držania zbraní a streliva, kde takmer, veď sú krajiny aj v rámci Európy, kde takmer legálne nie je možné držať ani krátku strelnú zbraň. Sú také krajiny v rámci Európskej únie a skúste si porovnať štatistiky násilných kriminálnych činov. Ja hovorím iba to, ak nebude mať možnosť zbrane strelnej, použije nôž, kladivo, akýkoľvek iný nástroj. A na záver, snáď, už len posledná vec, pán minister. Nezabíjajú zbrane, zabíjajú ľudia. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte aj mne vyjadriť stanovisko k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nám predkladá minister vnútra Slovenskej republiky.
Úvodom môjho vystúpenia je potrebné uviesť, že predložený návrh zákona je spracovaný unáhlene, neodborne, s dôrazom na vyvolanie emócií, bez akceptácie pripomienok odborníkov štátnych orgánov a odbornej verejnosti. Ak by si predkladateľ návrhu zákona dal tú prácu a vyhodnotil skrátené pripomienkové konanie zodpovedne, určite by sme sa nemuseli zaoberať týmto materiálom. Predložený návrh zákona ignoruje názor 147-tisíc držiteľov zbraní a spôsobil mohutnú vlnu občianskeho odporu, ktorým dôkazom je aj petícia občanov, nielen držiteľov zbraní, s tisíckami podpisov. Že je návrh zákona šitý horúcou ihlou svedčí aj to, že petíciu podpísali aj mnohí uznávaní odborníci z tejto oblasti, uznávaní športoví strelci a v neposlednom rade aj radoví občania.
Návrh zákona nielen ignoruje odborné stanoviská, ale je v priamom rozpore so základnými právnymi normami nášho štátu, Listinou základných práv a slobôd a Ústavou Slovenskej republiky. V tejto súvislosti chcem len pripomenúť znenie čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy, ktoré sú novelou zákona dotknuté a ods. 4 citovaného článku ústavy hovorí úplne jasnou rečou. Citujem: "Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody." Koniec citátu. Ďalej môžem citovať ďalšie časti ústavy, ktoré hovoria o ochrane majetku a ďalších právach občanov, ktoré sú predloženým návrhom zákona zamedzované. Ústava ďalej v čl. 3 ods. 1 hovorí, že pri obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd sa nemusí dbať na ich podstatu a zmysel. Akú podstatu a zmysel sleduje predkladateľ návrhu zákona? Osobne mám názor, že novela zákona neprimerane zasahuje do základných práv a slobôd občanov a nie je tu taký dôvod, aby doteraz legálne vlastnený majetok a vykonávanú povolenú činnosť zákon zakázal na základe ojedinelého a náhodilého javu a minister vnútra to obhajoval nepodloženým tvrdením v obhajobe verejného záujmu.
V našej spoločnosti sa vyskytli, vyskytovali, vyskytnú a zrejme aj v budúcnosti budú vyskytovať negatívne javy, ktorým spoločnosť nedokáže nikdy účinne zabrániť, napr. s (nezrozumiteľné slovo pozn. red.) a prevádzkou cestnej premávky sú spojené dopravné nehody, ktoré tu už boli spomínané, ktorým sa nikdy nebude dať zabrániť, ale v chápaní predkladateľa tohto návrhu zákona by bolo treba asi zakázať aj predaj motorových vozidiel podľa mňa, aby sa v budúcnosti zabránilo vzniku dopravných nehôd a predkladateľ zákona by tak ochránil spoločnosť pred hromadnými nehodami, nakoľko motorové vozidlo je v rukách niektorých nezodpovedných jedincov vážna zbraň, ale preto iným vlastníkom (nezrozumiteľné slová - pozn. red.) nejde zakázať, alebo im ich protiprávne odobrať, prípadne prikázať ich zničiť, alebo, dajme tomu, rozrezať, tak zbrane sa znehodnocujú.
Väčšina z nás určite cíti, že v tomto prípade si niekto chce takýmto spôsobom vydobíjať aj lacný politický kapitál a lacný populizmus. V prípade, že predkladateľovi zákona nejde o lacné zviditeľňovanie svojej osoby, mal by si uvedomiť, že úmyselne v Slovenskej republike likviduje vybrané strelecké športové odvetvia, zberateľskú činnosť, podnikateľskú činnosť na úseku zbraní a streliva, poskytovanie činností na úseku súkromnej bezpečnosti a súčasne výrobnú, technickú, opravárenskú a skúšobnú činnosť. V náväznosti na uvedené skutočnosti treba ešte uviesť, že návrh zákona dnes, v čase hospodárskej krízy, spôsobí ďalšie zhoršenie finančnej situácie občanom, držiteľom zbrojných preukazov, rádovo o niekoľko miliónov eur, ktoré musia vynaložiť nad rámec doteraz všeobecne akceptovanej základnej úpravy povinnými zvýšenými nákladmi na posudky a kolky a rôzne iné výdavky.
Predmetný návrh zákona z hľadiska odbornej argumentácie a terminológie je veľmi nejasný, zahmlievajúci a vytvára priestor pre svojvoľný výklad v určovaní značiek a typov zbraní, ktorých sa navrhovaná novela zákona bude týkať. Zaradiť medzi zakázané zbrane tie, ktoré boli konštrukčne odvodené od samočinných zbraní znamená totálnu stratu historickej pamäti. Historicky objektívne dané, že vývinové konštrukčné riešenie samonabíjacích a samočinných zbraní išli vždy vo vzájomnej náväznosti, či už sa to nejakému odborníkovi páči, alebo nepáči. Sú to jednoducho vývinové zákonitosti. Uvedené zbrane boli vždy najskôr využívané armádou a ozbrojenými zbormi a historicky z pôvodne vojenských a policajných zbraní sa vygenerovali na zbrane používané civilnými osobami, či už na športové a poľovnícke účely, ako aj na výkon povolania alebo iného zamestnania. V tomto kontexte návrh zákona nezohľadňuje tie historicky nemenné dané okolnosti, nerozlišuje krátke a dlhé zbrane, ale nezohľadňuje ani odbornú terminológiu slovenskej technickej normy 39 5002 s názvom "Zbrane pre civilnú potrebu, civilné strelné zbrane a strelivo" a všeobecné termíny a definície, ktoré by mal predkladateľ, hlavne v jeho spracovaní návrhu zákona poznať, ako platnú normu aj používať.
Nečudujem sa potom, že do návrhu zákona nevie predkladateľ opísať ani odborné názvy z platnej slovenskej normy. Návrh zákona vytvára živnú pôdu na spôsobenie zbytočných konfliktov a svojvoľné výklady nejasných formulácií príslušnými štátnymi orgánmi. Argumentácia, že zamedzením nadobúdania a držby predmetných strelných zbraní sa zníži nebezpečenstvo trestnej činnosti, je neúčinná. Nakoľko na trhu sú dostupné aj iné výkonné strelné zbrane, a tak ako v prípade použitia zbrane v Devínskej Novej Vsi si potenciálny páchateľ takejto činnosti vie získať zbraň aj nelegálnou cestou.
Som presvedčený, že súčasná právna úprava o držbe strelných zbraní je kompatibilná s inými štátmi Európskej únie, v ktorých sa tiež nedávno stali rôzne negatívne javy spáchané so zbraňou. Myslím, že naposledy v Španielsku hlásili dva dni dozadu. Žiadny však z týchto štátov podobným spôsobom nejde v úvodzovkách vylepšovať svoju legislatívu tak, ako sa to robí u nás.
Záverom konštatujem, že predkladateľ návrhu zákona predložil do Národnej rady Slovenskej republiky neodborný, nedomyslený a aj podľa mňa Ústave Slovenskej republiky odporujúci návrh.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že tento zákon neprejde do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nechcem hovoriť dlho, myslím si, že na oboch stranách, nechcem byť, ale tak mi to príde, že by som mohol byť chvíľku nezávislý rozhodca, na oboch stranách sú aj argumenty, ktoré, si myslím, že sú pochopiteľné a na oboch stranách sú aj veci, kde treba asi prísť možno s väčšou mierou pochopenia jednotlivých vecí. Osobne rozumiem tomu, prečo tento zákon minister Lipšic predložil, rozumiem motívu, myslím si, že ho tu aj dostatočne dobre odprezentoval, ale myslím, že nás úplne v tejto veci netlačil čas. Možno práve zákon, ktorý nie je veľmi politický a asi nebude hýbať preferenciami zo žiadnej politickej strany, ktorá v tomto parlamente v tejto chvíli sedí, by si zaslúžil takú širšiu diskusiu, lebo niektoré veci nie sú stopercentne preukázané ako efektívne a niektoré, ktoré by možno efektívne boli, zase naopak, v tomto zákone, podľa môjho názoru, trochu chýbajú. Takže, ten zámer, aj vyhlásenie, že taký zákon bude, myslím, že každý privítal, i keď tu zase pôjdem k argumentu, ktorý pred chvíľkou použil minister, keď povedal, že aj kriminalitu nedokážeme znížiť, ale neznamená, že neurobíme nič. Ja si myslím, ale že nemožno povedať o súčasne existujúcom zákone, že je nič, pretože on je určitou barikádou, je určitým plotom a dnes hovoríme o tom, či je plotom dostatočne vysokým na to, aby ho niekto, koho nechceme, aby ho preskočil, že sa mu to môže podariť.
Ja mám také, aj rozumiem, samozrejme, druhej strane, na ktorej stoja športoví strelci, na ktorej stoja poľovníci, kedy takáto zmena výrazne zasiahne do existujúceho stavu, rozumiem veľmi dobre napríklad aj tomu, že to, čím sme v posledných rokoch lákali našich mladých na to, aby pochopili, o čom je napr. Slovenské národné povstanie a o čom bola 2. svetová vojna, boli úžasné ukážky historických klubov, ktoré, samozrejme, automaticky používajú samočinné zbrane v rámci ukážok a používajú teda automatické zbrane, keď to takto poviem, zbrane strieľajúce dávkou, našťastie prerobené na expanzné, to znamená používajúce tzv. slepé náboje, ale u mnohých, práve týchto zberateľov, dôjde k výraznej komplikácii, práve aj takýmto ustanovením.
Myslím si, že sa teda zhodneme, že iniciatíva, ktorú vyvinul minister, je vec, ktorú by sme viacerí aj z pohľadu udalostí, ktoré sa stali v Devínskej Novej Vsi chceli podporiť, ale ja napríklad, pokiaľ psychológ nedá potvrdenie o tom, že tento človek nemôže spôsobiť svojím držaním zbrane trestný čin vraždy alebo trestný čin násilný, pri ktorom použije zbraň, toho psychológa nepovažujem za adekvátneho. Jednoducho, žiadny psychológ nám takýto certifikát nedá a povie nám, že proste jeho psychologické vyšetrenie skončilo sekundou toho vyšetrenia.
Keď zavedieme psychologické vyšetrenia a budeme mať len, a toto je ten najväčší problém, že my ako politici si odfajkneme, že zaviedli sme psychologické vyšetrenia, a preto keby sa niečo stalo o týždeň, nemôžete nám vyčítať, že sme v tejto veci nič neurobili. Ja si myslím, že ale všetci máme seriózny záujem niečo urobiť, keďže sa vyskytol prípad, i keď naozaj ojedinelý a v Slovensku nevídaný, kedy niekto takýmto spôsobom verejne proste začal ľudí popravovať. A chceme na to nejako zareagovať. Tak buď prídeme aj do diskusie s psychológmi, aká forma psychotestu by to bola, čo by to malo byť, akým spôsobom by to malo fungovať, lebo neviem, koľkí z vás sú držitelia zbrojného preukazu a koľkí z vás absolvovali psychotest. Ja som ten psychotest na udelenie zbrojného preukazu absolvoval. V tom čase to bolo... (Smiech. Reakcia z pléna.) Nedostal som. V tom čase to bola šesťhodinová záležitosť, a keď som sa teda opýtal psychologičky následne po absolvovaní tohto vyšetrenia, že či teda mi teraz môže dať papier, že stopercentne nikdy nič neurobím a podobne, ona, že nie, že ona teraz hodnotí moju, naozaj to čo teraz povedala, IQ a zhodnotí nejakú osobnosť a podobne, ale ako naozaj mi to príde proste, že urobíme nejakú kulisu tomu, aby sme niečo akože urobili.
Ak sa na tom zhodneme, že to je jediná šanca, ktorú máme šancu urobiť, tak dobre, tak to urobme, len vážne pochybujem o tom, či tým zachránime a urobíme naozaj to, čo sme chceli. Možno môžme sa vydať naozaj cestou, že poďme o ňom diskutovať. Otvorme, keď hovorí pán minister, že na výbore otvoríme širokú diskusiu, dajme si naozaj teda čas a rozoberme ten zákon. Neberme to tak, že niekto na niekoho útočí, a že sa ministerstvo chce brániť, že niektoré ustanovenia mohli niektorým odborníkom ujsť. Proste, stane sa to, ja, aby to nebolo v tom, že teraz za každú cenu budeme brániť ten text zákona, ktorý tam je. Bol som nejaký čas ministrom vnútra a pamätám si, že sa mi podarilo na ministerstve vyprodukovať, konkrétne si pamätám dva zákony, s ktorými som sám nesúhlasil. Okamžite a aj sme ich adekvátne stiahli. Čiže, niekedy priznať to proste, samotné ustanovenia majú svoje problémy. Dobre padne nakoniec tomu výsledku, ktorý aj tak bude pripísaný ministerstvu vnútra na to, aby urobilo adekvátne opatrenia k zvýšeniu bezpečnosti našich občanov.
Ale ja len chcem, keďže v prvom čítaní nebudeme hovoriť o žiadnych konkrétnostiach, môžme diskutovať o tom, či tí uložitelia zbraní budú vždy v sobotu ráno vydávať pred súťažami tie zbrane a budú prítomní v práci a či v nedeľu budú tiež prítomní v práci, aby sme tie zbrane mohli vrátiť. A aký časový úsek mimo súťaže tú zbraň budú mať pri sebe, a aký je rozdiel mať tú zbraň pri sebe v tom časovom úseku medzi súťažou a odovzdaním a ju mať u seba doma stále, pretože to budeme presne hodinu, mám 20 minút na to, aby som po súťaži odovzdal zbraň alebo koľko? To sú také tie teoretické veci, že keď chcem urobiť opatrenie, aby naozaj bolo efektívne. Inak je to len ustanovenie preto, aby sme ukľudnili nejakú verejnú mienku, že urobili sme niečo preto, aby bolo bezpečnejšie. Mojím záujmom je, že súhlasím s iniciatívou, ktorú ministerstvo vyvinulo, ale poďme urobiť také opatrenia v tom zákone, ktoré budú naozaj efektívne, kde budeme sami spokojní s tým, že toto sú veci, ktoré nám reálne dokážu, reálne dokážu nejakú vec ušetriť. A v tom prípade naozaj sa môže stať výnimočné v tom, že ten zákon bude mať podporu omnoho viacej ľudí. Ale ak, samozrejme, aj na druhej strane musím povedať, že len pohodlnosť, že sa mi nechce ísť na psychotest, nemôže byť dôvodom, pre ktorý je psychotest automaticky nesprávny, ale faktom zostáva, že je potrebné nájsť tie argumenty, pretože aj ja si osobne myslím, že tiež tie roky psychotestov, roky fungovali, nepriniesli ten efekt, ktorý sme veľmi chceli, ale ak nájdeme formu a dokonca zaviažeme, možno aj nejakú cenotvorbu urobíme, že by sa regulovala tá vec, koľko vlastne stojí vyhotovenie takého psychologického posudku, aby sme zase nedali priestor pre korupciu, aby si niekto za cenu, ktorá je 50 eur nekúpil za 300 eur taký posudok. To sú všetko veci, ktoré musíme v tomto zákone ako otázky zodpovedať. Takže, z môjho pohľadu by, naozaj, diskusia k tomuto zákonu mala byť čo najširšia, pretože prierezovo sa športoví strelci, historickí zberatelia, poľovníci asi nachádzajú vo všetkých politických stranách a takisto sa ale prierezovo všetci obyvatelia, ktorí sa chcú bezpečnejšie cítiť, takisto sa nachádzajú vo všetkých politických stranách. Takže, ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať pánovi poslancovi za korektné vystúpenie, aj za to, že povedal, že súhlasí s iniciatívou, s ktorou ministerstvo prichádza. Samozrejme, a aj na úvod hovoril o tom, že ako nezávislý arbiter vníma aj pozitíva aj negatíva, ktoré sú. Verím, že takto bude aj hlasovať. Totižto, diskusia nielen vo výbore, ale aj tu v pléne k druhému čítaniu, bude možná len vtedy, ak tento zákon posunieme do druhého čítania. Vtedy môžme hovoriť potom k meritu veci, tak ďakujem pekne, že podporíte tento návrh zákona do druhého čítania. Zároveň mi dovoľte využiť túto príležitosť, aby som zablahoželal pánovi podpredsedovi Ficovi k vedeniu schôdze, dnes prvýkrát vedie. Keďže som ale koaličný poslanec, tak si neodpustím poznámku, že ide vám to lepšie vedenie schôdze ako vedenie vlády v minulom volebnom období. Ďakujem.

Ja som chcel iba maličkosť, že to, čo ste na konci hovorili, že, ak by sa určila vlastne centrálne nejako cena toho psychologického posudku, že by sme tým zabránili korupcii, myslím si, že vlastne tým by sme tej samotnej korupcii nezabránili. Naďalej by sa vyhotovenie posudku pozitívneho mohlo, pozitívny posudok naďalej by si ho mohol niekto kúpiť za 300 alebo 500 nejakých eur, ktoré ste spomínali. Čiže, iba samotné určenie centrálnej nejakej ceny posudku nám nezabráni korupcii pri vydávaní psychologických posudkov. Nič viac.

Ďakujem pekne. Chcem sa len pekne poďakovať pánovi poslancovi Abrhanovi, lebo ostal verný svojmu zvyku reagovať na mňa vždy, keď hovorím a som rád, že mu tento zvyk ostal aj po voľbách. Nakoniec, samozrejme, že mu odpustíme, že reagoval aj nie na rečníka vo svojej faktickej poznámke, ale to, že šírka veľkorysosti, ktorú strana SMER poskytovala vždy tomuto parlamentu. V reakcii iba na pána poslanca Matoviča. Ja som mal na mysli, že cenu kvôli tomu, aby nevznikali zderstvá vo vzťahu k samotným strelcom a opatrenie smerujúce k nejakému zabráneniu korupcie. Súhlasím, keď budete mať nejaké návrhy, určite sa k nim všetci pridáme, lebo faktom je, že toto je najväčším kameňom úrazu tohto zákona, aby sme zabránili akýmkoľvek pochybnostiam a ešte poslednú vec, ktorú poviem späť k pánovi poslancovi Abrhanovi, on určite vie, že nezávislý arbiter má vždy k dispozícii stredné tlačítko. Ďakujem pekne.

Milé dámy, vážení páni, bohužiaľ, štatistiky zločinov dostali sa už aj ku nám, neminuli nás. Bol to ojedinelý prípad, ktorý bol v Devínskej Novej Vsi. No, a samozrejme, chápeme snahu zainteresovaných, aby nejakým spôsobom sa snažili v budúcnosti takýmto prípadom predísť. Rozvinula sa však dosť široká spoločenská diskusia, takisto rozvinula sa aj petičná akcia, ktorá upozorňuje na to, aby tento zákon nepostihol osoby, ktoré by utrpeli. Myslím, že túto takmer celospoločenskú diskusiu treba nejakým spôsobom vyhodnotiť. Treba jednať rozvážne, pomaly a tak, aby sme naozaj tie skupiny občanov nejakým spôsobom nepostihli.
V prvom rade naozaj by bolo dobré urobiť štatistiku, aby sme vedeli, ktoré skupiny občanov napáchali najviac zločinov so zbraňou. Asi to boli bývalí policajti alebo bývalí vojaci. Ja som  nepočul o tom, že by poľovník s brokovnicou v ruke išiel vylúpiť banku, alebo že by poľovník spáchal nejaký trestný čin so zbraňou. Nepamätám sa na taký prípad. Takisto treba vyhodnotiť aj to, ktorá skupina občanov primárne za terč považuje človeka, a ktorá osoba občanov ako terč považuje zviera alebo nejaký ten papierový terč. Ja si myslím, že tie ozbrojené zložky ako je polícia a armáda, pre nich vlastne primárne terčom je človek. Taký poľovník napr. si nevie ani len teoreticky predstaviť, aby čo len zo žartu vôbec pomyslel na to, že by namieril na človeka. To, jednoducho, neprichádza do úvahy a myslím si, že športový strelec takisto. Čiže, keď uvažujeme vlastne o tom, na ktoré skupiny občanov mieriť tú pozornosť, tak myslím si, že musíme vedieť, kam vlastne, na ktorú skupinu zamerať účinok tohto zákona. Takisto treba brať aj ekonomický dopad na štátny rozpočet. Ja si myslím, pokiaľ tak ako je to navrhované, by to malo fungovať tak, na samotnú kontrolu zbraní a vôbec na tú agendu by trebalo nabrať zase ďalšie stovky a stovky policajtov a jednoducho malo by to negatívny dopad na štátny rozpočet. Ja si myslím, že je tu priestor na to, aby sme v druhom čítaní tento zákon opravili, resp. vylepšili takým spôsobom, aby tie osoby, ktoré naozaj nie je ich primárnym cieľom vôbec namieriť zbraň na človeka, aby jednoducho boli vylúčené z tohto procesu psychotestov a vôbec z tohto zákona. Viem si predstaviť, že v druhom čítaní by mohli byť napr. také návrhy, aby psychotesty boli len u prvého žiadateľa na zbrojný preukaz, alebo ku nim ešte napr. aby psychotesty museli vykonať tie osoby, ktoré majú vo vlastníctve, alebo môžu nosiť, teda držať automatickú zbraň, ktorá je schopná strieľať v dávkach. Takisto môžeme, už vzhľadom na to čo som povedal v úvode, rozmýšľať aj nad tým, aby častejšie vykonávali psychotesty policajti. Ja neviem, v akých periódach ich vykonávajú teraz. Policajt alebo vojak, keď ukončí činnú službu, keď odíde do dôchodku, aby musel znova vykonať skúšku,  musel teda vykonávať psychotesty. Ja si naozaj viem predstaviť, že sú tu také možnosti, aby sme v druhom čítaní tento zákon vylepšili.

Áno, veľmi stručne budem reagovať na konkrétne prípady, že či boli spáchané trestné činy športovými strelcami voči osobám alebo poľovníkmi, ani voči Veľkej Británii, že či tam je nejaká kauzálna súvislosť, to si povieme v rámci druhého čítania, ak návrh bude postúpený.
Chcem povedať len pár vecí. Žiadne riešenie nie je absolútne nepriestrelné. Ak chceme nájsť riešenie, ktoré zabráni trestnej činnosti, tak ho nenájdeme. Ako keby sme chceli hľadať riešenie, ktoré zabráni smrteľným nehodám v doprave, nenájdeme ho. Ale to neznamená, že nemôžeme robiť nič. Môžeme robiť opatrenia v oblasti bezpečnosti premávky, znižovať rýchlosť, bezpečnostné pásy, airbagy, ktoré znižujú riziko. Nevylúčia ho, ale znižujú ho. Máme povinnosť to robiť.
Diskusia, samozrejme, že v druhom čítaní zrejme bude, ale ja som zatiaľ nepočul nejaké konkrétne návrhy na zlepšenie daného stavu. A platí to, že nie je možné poraziť niečo ničím. To znamená, že tie návrhy, ak budú predložené, musia byť minimálne porovnateľne efektívne, ako sú návrhy vo vládnom návrhu zákona, aby mali nejaký zmysel.
Posledné dve poznámky. Nie som v tomto parlamente prvý deň a viem, že sú pomerne koncentrované záujmové združenia, ktoré majú pomerne veľký vplyv, naprieč straníckym spektrom. Poľovníci, notári, advokáti legitímne svoje záujmy presadzujú aj cez poslancov a častokrát veľmi úspešne. Ale každý z nás má nielen záujmy poľovnícke alebo advokátske, ale aj širšie. Reprezentujeme svojich voličov. Reprezentujeme ľudí, ktorí sa nemusia cítiť na uliciach bezpečne. Nad záujmom partikulárnym by mal byť záujem všeobecný. Ja si ctím aj poľovníkov, aj športových strelcov, nejdeme ich záujmy nijakým spôsobom zakazovať. Celý zákon je namierený len na to, aby ľudia, aby aj naši a vaši blízki, sa mohli cítiť na ulici bezpečnejšie. Šialení strelci v našich uliciach si nevyberajú ani podľa politického trička, ani podľa inej príslušnosti. Zasahujú niekedy celkom náhodne nevinných ľudí, ktorých je našou povinnosťou chrániť. Je to naša väčšia povinnosť ako chrániť záujmové legitímne združenia, ktoré majú svoje legitímne záujmy. To je naša prvoradá úloha, preto vás chcem požiadať, aby v záujme občanov Slovenskej republiky, v záujme ich bezpečnosti, aby sa oni mohli cítiť bezpečne vo svojich mestách a obciach, ste tento návrh zákona podporili. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, páni ministri, v rozprave vystúpilo sedem poslancov, bol podaný jeden procedurálny návrh, o ktorom potom budeme hlasovať a dovoľte mi, aby som povedal pár slov aj ja na záver. Odznelo tu, taká polemika, rozdiel medzi nožom a strelnou zbraňou, no ja neviem, či na začiatku, kto kedy vymyslel, alebo vytvoril prvý nôž, či ho urobil pre potreby v kuchyni alebo na iné účely. Takže, keď sa budeme vracať k histórii čohokoľvek, tak asi vyjdeme z toho istého. Pán minister, vy ste vraveli, že nikto nehovoril nič o ústavnosti. Ja som spomínal nález Ústavného súdu č. 382/2009 Z. z., takže som hovoril o konkrétnej veci.
Hovorili ste o prehliadke domácnosti, o povinnosti strpieť, ja neviem, predstaviteľov či plynární, elektro, alebo neviem čo, na odčítanie. To nie je pravda, pán minister. Ja do svojho domu nemusím pustiť nikoho, nemusím nikoho, pretože donesiem doklad o odpočte plynu, takže, to nie je pravda. Pán minister, odznelo tu veľmi veľa pripomienok, aj podobných, aj podnetných, aj rôznych iných. Nie je na mne, aby som ja hodnotil, či boli dobré, opodstatnené alebo nie, každopádne naznačujú niekoľko okruhov otázok a problémov, s ktorými sa budeme v druhom čítaní musieť vysporiadať. Ja mám záujem na tom, aby zákon v druhom čítaní bol, pretože je možné len vtedy návrh upraviť, ináč to možné nie je.
Len tak na okraj. Každý jeden z nás, ako tu sme v parlamente, je príslušníkom nejakej záujmovej skupiny, určite nikto tu nesedí bez záujmu, takže, netreba nijako vyzdvihovať jednu, či druhú alebo tretiu záujmovú skupinu. A, dovoľte, celkom na záver, aby som si pomohol vetou pána poslanca Kaliňáka, keď hovoril o tom, že aj súčasný zákon stavia nejaký plot, nejakú bariéru trestnej činnosti, je len otázka, že či je dostatočne vysoký, aby sa nedal preliezť. No, ja sa opýtam, či je ten plot dostatočne upevnený pri zemi, aby sa nedal podliezť. Ďakujem veľmi pekne.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do prvého čítania vládny návrh zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov, tzv. zákon o ekodizajne.
Cieľom predloženého návrhu zákona je transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, publikovanú v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 31. októbra 2009.
V súlade s uvedenou smernicou návrh zákona obsahuje stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov, ktorých následkom dôjde k zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia prostredníctvom zníženia potenciálnych negatívnych vplyvov energeticky významných výrobkov na životné prostredie počas celého životného cyklu, a to vrátane výberu, použitia surovín, výroby, balenia, dopravy, distribúcie, inštalácie, údržby, používania a ukončenia používania.
Zváženie vplyvu výrobkov na životné prostredie počas používania životného cyklu už vo fáze projektovania má vysoký potenciál hospodárnym spôsobom umožniť environmentálne zlepšenie vrátane účinného využívania zdrojov a materiálov. Predložený návrh podľa názoru ministerstva prispeje k rozvoju podnikateľských aktivít v oblasti zavádzania systémov environmentálneho manažérstva.
Návrh zákona nemá vplyv na verejné financie ani priamy vplyv na životnú úroveň obyvateľstva, ale nepriamo má pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu a ďakujem za pozornosť.