7. schôdza

Ďakujem pekne. Budem stručný, keďže kolegyňa ma poprosila, že chce aj ona ešte stihnúť. Tak po prvé, neuchádzam sa ani o post primátora, ani o post starostu Starého Mesta, pán poslanec. A čo sa týka môjho bytu, hovorila o tom už pani premiérka, ja k tomu, snáď, doplním len to, že som byt nedostal, ale vymenil. Doplním, pretože to nepovedala, že to, čo som vtedy dostal, bol v tom čase nebytový priestor, ktorý bolo potrebné zrekonštruovať na bytové účely, takže som do toho investoval peniaze, ktoré som si požičal, čo, mimochodom, viem zdokumentovať kópiou zmluvy o stavebnom sporení a hypotekárnom úvere na rozdiel od vášho predsedu Roberta Fica, ktorý sa dostal k bytu (Potlesk.) na Pažítkovej ulici tak, že nevie zdokumentovať nič z toho. Dostal sa tak, že má byt, ktorý získal inak, ako získali všetci ostatní, všetci ostatní ho získali normálnou kúpou, on ho získal prevodom práv a povinností. Zároveň tieto byty stavala firma IKORES, ktorá, ako viete, bola veľmi úspešná počas vašej vlády. Takže, ak sú nejaké nejasnosti, čo sa týka nadobúdania bytov, tak tie nejasnosti má váš predseda. Ja viem všetky svoje nehnuteľnosti zdokumentovať, aj spôsob ich nadobudnutia a ubezpečujem vás, že aj tento pôvodne nebytový priestor, ktorý som zrekonštruoval, aj keď nebol môj, lebo ostal vo vlastníctve obce, že všetky, že všetko som získal v súlade so zákonom, že aj tento byt som odkupoval ako jeden z 335-tisíc ľudí, ktorí si v tom čase odkupovali byt na základe zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Takže, takéto sú fakty. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, keď som tak počúval to, čo ste povedali a tie nádherné srdcervúce príbehy, ktoré tu pred vami na podobnú otázku hovorila predsedníčka vlády, tak som nadobudol pocit, že vy ste vlastne všetci v zlej strane. Prečo ste v SDKÚ? Vy ste mali byť v SMER-e, lebo vy ste všetci také sociálne prípady, že potrebujete byty, ktoré sú určené pre naozajstné sociálne prípady. (Potlesk.) A ako povedala pani predsedníčka vlády, ktorú vyštvali z bytu, ale asi ten, ktorý mala dostať, ten bol pridelený vám, asi si tak myslím. Chcem sa spýtať, skúste nám vysvetliť, naozaj, vecne, pragmaticky, všetky tie podozrenia, ktoré dnes uvádza denník Pravda. Môžete? Ďakujem.

Pán poslanec, možno vás prekvapím, ale ja denník Pravda nečítam. (Potlesk.) Ani sa denník Pravda čítať nechystám. Pokiaľ viem, denník Pravda patrí jednému z vašich mecenášov a sponzorov, takže presne takto beriem aj veci, ktoré publikuje.
Ak dovolíte, s tými sociálnymi prípadmi. No, ak vy, lebo z vašej otázky vyplynulo minimálne implicitne, že strana sociálna demokracia je pre sociálne prípady. Úžasné! (Potlesk.) Jedny z najvážnejších sociálnych prípadov, aké poznám, sú určite Robert Fico, Ján Počiatek alebo Robert Kaliňák, sociálni demokrati, ktorí na ruke nosia hodnotu priemerného bytu, sociálni demokrati, ktorí majú podlahu v garáži za cenu troch priemerných bytov a pritom (Smiech.), a pritom sa nerozpakujú obrať dôchodkyňu o byt. To sú naozaj sociálni demokrati! Tak k takýmto sociálnym demokratom, pán kolega, nikdy patriť nebudem. A vy nie ste sociálni demokrati. SMER - SD nie je sociálno-demokratická strana. Môžete mať tých prívlastkov koľko chcete, môžete si ich nalepiť nielen za SMER, ale aj pred SMER. (Smiech.) Vy nie ste sociálna demokracia. Vy ste strana, ktorá túto krajinu priviedla takmer na bubon. Vy ste strana, počas ktorej za dva roky zadlženie na jedného občana vzrástlo o dvetisíc eur. Vy ste strana, ktorá dohadzovala kšefty svojim sponzorom v takom rozsahu, že takmer zruinovala túto krajinu. Ak tomuto hovoríte sociálna demokracia, tak ja nie, pán kolega. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pokúsim sa krátko odpovedať na položenú otázku. Začnem asi rovnako ako kolega Mikloš, tiež nekandidujem na primátorku Bratislavy. Vyjadrím sa za seba, pán Kolesík, a ak dovolíte, poviem vám jeden príbeh. Písal sa rok 1992. Ak teraz máte, mám pocit, okolo dvadsaťosem rokov, vtedy ste boli desaťročným žiakom základnej školy. Obidvaja sme boli občania Československa. Ja som v tom čase ale bola zhodou okolností dvadsaťročná matka. V tom čase, krátko po materskej, som nastúpila do školstva, mala som osemročnú dcéru a ročného syna. Áno, dnes sa to zdá možno nepredstaviteľné, ale vtedy som bývala spolu s rodičmi, mojimi deťmi, mojím manželom a strýkom v byte v Starom Meste, v ktorom som sa prakticky narodila, pretože si ma tam rodičia priniesli ako dvojmesačnú v šesťdesiatych rokoch.
Predstavte si, v tom roku 1992 nikto, naozaj, si nemohol, tak ako dnes, zobrať hypotéku. To vtedy neexistovalo. Tak ako ju poznáme dnes, neexistovala. Väčšinu bytov vlastnil štát a aj rozhodoval, kto v nich bude bývať. Preto som požiadala ešte nejaký rok predtým, a hodne rokov predtým, o pridelenie bytu rovnako ako mnoho iných ľudí. Rovnako som bola v poradovníku na družstevný byt. Žiaľ, nemala som protekciu, nedostala som ho. Nezostávalo mi nič iné, len čakať. V roku 1992 mi bol nakoniec pridelený byt o rozlohe dvadsaťsedem metrov štvorcových. Ten sme odkúpili o niekoľko rokov neskôr za rovnakých podmienok ako státisíce iných ľudí na Slovensku.
Musím povedať, že tento príbeh, ak by som bola akokoľvek sebakritická, nepovažujem ani za nemorálny. Moje správanie a konanie bolo absolútne korektné nielen podľa právnych predpisov, ale som presvedčená o tom, že nesie aj všetky kritériá etiky a morálky. Svedomie mám čisté a verím, že ľudia to vidia tiež. Ak to nevidí sociálna demokracia, je mi ľúto. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani ministerka, možno, že ten váš príbeh bol z tých dnešných príbehov najdojímavejší a možno je na ňom, naozaj, aj najviac pravdy, ale faktom je to, že vy a váš stranícky kolega, pán Mikloš, ste tieto byty dostali. A dostali ste ich za takých zvláštnych okolností. Budeme túto kauzu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... naozaj pozorne sledovať, lebo ktorý mladý človek dostane byt v Starom Meste?

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženej novele zákona 580/2004 o zdravotnom poistení.
Cieľom tejto novely je pripraviť predpoklady pre synchronizáciu odvodového a daňového systému, teda navrhuje zjednotenie vymeriavacích základov pre zdravotné a sociálne odvody a dane. Musím povedať, že je to súčasť programu skoro všetkých koaličných politických strán a je to súčasť programového vyhlásenia vlády, takže aj preto sa to objavilo v tejto vládnej novele zákona. Druhým cieľom tohto zákona je rozšírenie okruhu platiteľov do zdravotného poistenia o všetky osoby, ktoré majú príjmy zo závislej činnosti a o tých, ktorí majú príjmy z dividend, príjmy z prenájmu, príjmy z kapitálu. Ďalej táto novela zvyšuje sadzbu pre osoby dobrovoľne nezamestnané. Rozšírenie okruhu platiteľov zdravotného poistenia bude znamenať pre zdravotné poisťovne v budúcom roku príjem plus 57,4 mil. eur. Ako zdravotník, ako lekár musím povedať, že to považujem za pozitívum, pretože všetky príjmy, ktoré dokážeme získať do verejného zdravotného poistenia a do systému zdravotníctva považujem za pozitívum. Musím ale konštatovať, že politicky je v tomto ustanovení v rozšírení okruhu platiteľov zdravotného poistenia istý problém. Je totižto nie celkom charakteristické a typické, aby stredopravé politické strany zavádzali odvody z kapitálu. Skôr by to bolo typické pre ľavicové sociálnodemokratické strany, musím povedať, že na takýto krok sa neodhodlala ani strana SMER - sociálna demokracia, ktorá išla cestou skôr zvyšovania odvodov za poistencov štátu, aj keď tento sľub sa strane SMER podarilo splniť iba čiastočne. Päť percent sa nedosiahlo. Iba na niekoľko mesiacov.
Musím ale povedať, že k tomuto kroku vedie vládnu koalíciu pomerne vážna situácia, ktorá je v okruhu verejných financií a vážna situácia sa týka aj financovania zdravotníctva, ako aj príjmov do verejného zdravotného poistenia v budúcom roku. Naozaj, dnes to vyzerá tak, že napriek určite veľkej snahe všetkých, ktorí sa pohybujeme v zdravotníctve vo vládnej koalícii, sa nepodarí dosiahnuť odvody za poistencov štátu v budúcom roku na úrovni 5 %, ako by sme si to všetci priali. Dokonca reálne hrozí, že to percento odvodov za poistencov štátu bude nižšie ako tomu je v tomto roku. Treba si však uvedomiť, že v rozpočte verejnej správy chýba reálne 1,7 mld. eur na to, aby sme dosiahli schodok verejných financií pod 5 % v budúcom roku. A treba povedať aj to, že do tejto situácie dostala tento štát a občanov nezodpovedná politika predchádzajúcej vlády. To, že dnes musíme pristúpiť k takýmto riešeniam, ako je rozšírenie okruhu platiteľov zdravotného poistenia, rozšírenie bázy výberu odvodov do zdravotného poistenia, je výsledok predovšetkým nezodpovedného hospodárenia predchádzajúcej vlády. Naozaj, retrospektívne desať rokov nazad musíme konštatovať, že rast výdavkov na zdravotníctvo bol za posledné desaťročie pomerne veľký a významný. Výdavky na zdravotníctvo stúpli na Slovensku zo 6,2 % v roku 2001 na 7,2 % hrubého domáceho produktu v roku 2010. Teda o celý percentuálny bod. Samozrejme, sú v tom započítané aj hotovostné platby obyvateľstva za lieky a poplatky a doplatky u lekára.
Od roku 2005, teda za predchádzajúcej vlády, do roku 2010 stúpol objem peňazí v zdravotníctve o viac než 50 % v nominálnej hodnote. Problém však je, že napriek tomuto ohromnému nárastu tieto peniaze sa nedokázali v zdravotníctve efektívne využiť. Nedokázali sme ich využiť tak, aby nám pomáhali dosahovať ciele zdravotnej politiky. Medzinárodné porovnania hovoria, že len niečo vyše 60 centov z každého eura vieme použiť správne a efektívne. Zvyšok predstavuje neefektivita, plytvanie a mrhanie v rezorte zdravotníctva. Je to nezodpovedné voči ľuďom, ktorí platia odvody, je to nezodpovedné voči pacientom, ktorým sa nedostáva včasnej a kvalitnej liečby a je to nezodpovedné voči zdravotníkom, ktorých obetavosť drží celý systém nad vodou. A je povinnosťou každej zodpovednej vlády túto nelichotivú situáciu zmeniť. Súčasná vláda má takúto ambíciu.
Treba jasne povedať, že za predchádzajúcej vlády, keď naša ekonomika vďaka nepopulárnym reformám z rokov 2002 a 2006, ktoré predchádzajúca vláda počas celého svojho fungovania vehementne kritizovala, ale napriek tomu naša ekonomika vďaka týmto nepopulárnym reformám v rokoch minulých lámala rekordy a do zdravotníctva putovalo najviac peňazí v jeho histórii, sa štátne nemocnice i štátna zdravotná poisťovňa zadlžovali. Stúpala spoluúčasť pacientov. Zo 125 eur ročne na jedného pacienta v roku 2005 sa spoluúčasť vyšplhala až na 215 eur v roku 2009. Ambulantní lekári dostávali z roka na rok menší podiel peňazí z výdajov zdravotných poisťovní. Preto chcem, naozaj, zodpovedne konštatovať, že predchádzajúca vláda trestuhodne prehajdákala historický nárast peňazí v rezorte zdravotníctva.
Za všetky len jeden príklad: 30. júna 2006 Dzurindova vláda odovzdávala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu Ficovej vláde s hospodárskym výsledkom plus 9 mil. eur., 31. júla 2010 preberala súčasná vláda Všeobecnú zdravotnú poisťovňu od Ficovej vlády v strate 47 mil. eur. Koncom roka 2009 ešte stihla napumpovať predchádzajúca vláda do Všeobecnej zdravotnej poisťovne 65 mil. eur. Nebyť týchto peňazí, ten schodok by bol omnoho väčší, resp. Všeobecná zdravotná poisťovňa by už bola v cross defaute. Preto znovu aj na tomto príklade chcem veľmi zodpovedne a pokojne konštatovať, že predchádzajúca vláda trestuhodne prehajdákala historický nárast peňazí v rezorte zdravotníctva. Ale keby to viedlo aspoň k spokojnosti pacientov, bolo by to dobré. Ale, aká je vlastne spokojnosť pacientov s fungovaním zdravotníctva po štyroch rokoch? Skúste sa ich na to spýtať. Ja som prešiel v kampani doslova celé Slovensko a v odpovedi na tieto otázky sa ľudia zhodovali. Zdravotníctvo sa nezlepšilo, napriek ľúbivým marketingovým heslám a symbolom. Stredobodom pozornosti v predchádzajúcom štvorročnom období nebol občan, pacient, ani poistenec. Inak by sme neboli svedkami nápadov s násilným prepoisťovaním, naťahovaniam o vozíky pre invalidov, šikany prostredníctvom odporúčacích lístkov. A tiež by sme inak neboli svedkami oftalmologickej smršte nákupu predražených mikroskopov do štátnych nemocníc, nákupu predražených lineárnych urýchľovačov, predražených sanitiek a tak ďalej a tak ďalej.
Dámy a páni, súčasná vláda je v ťažkej situácii aj v zdravotníctve. Ale do tejto situácie ju plytvaním a nezodpovednou politikou dostala vláda prechádzajúca. Súčasná vláda je nútená prijímať aj ťažké a nepopulárne rozhodnutia. Napríklad rozšíriť okruh osôb povinných platiť odvody do zdravotného poistenia, aby udržala a dokonca zvýšila prísun peňazí do zdravotníctva. Ruka v ruke s tým však musia prebiehať aj zásadné systémové zmeny, ktoré sú nevyhnutné na zlepšenie fungovania zdravotníctva. Preto, dámy a páni, túto novelu zákona podporím. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko po tomto demagogickom príhovore mladého proletára. Chcem povedať, že všetky východiská, s ktorými sme sa od roku 2006 museli stretnúť, a ktoré sme museli riešiť, boli nastavené vládou, v ktorej bol aj pán poslanec Novotný, bol v tom čase členom parlamentu, keď sa naozaj všetky činnosti, ktoré nemocniciam prinášali zisk, rozdali ako trafiky a vlastne pripravili podmienky na ďalšie zadlžovanie nemocníc. A chcel by som upozorniť, že vláda Mikuláša Dzurindu, a to striedanie vlád bolo v roku 2006, preto by bolo korektné používať údaje z roku 2006 a nie z roku 2005 a medzi platby, priame platby poistencov nezarátavať komodity, ktoré sa bežne kupujú v lekárni, a ktoré nemajú absolútne žiadny súvis s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakciu pána poslanca Rašiho, bývalého ministra zdravotníctva, uvedomujem si, že keď ste boli vy, pán poslanec, minister, to už bolo to horšie obdobie v predchádzajúcom štvorročnom období. Naozaj, tie historické rekordy boli predovšetkým za dvojročného obdobia pána ministra Valentoviča, ale iste uznáte bez toho, aby sme si teraz nejako pingpongovali naše politické pohľady, že keď medziročne v predchádzajúcom období rástli príjmy do verejného zdravotného poistenia o 10 % a na konci roku 2009 chýbalo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 65 mil. eur, a keď ste ich tam aj vložili, napriek tomu má v júli tohto roku táto poisťovňa stratu 47 mil. eur, asi ste nehospodárili dobre. Môžte hovoriť čo len chcete a vysvetľovať, že všetko zle spočítavam, ale ešte raz to zopakujem. Medziročný nárast sa pohyboval niekedy aj okolo 10 % v predchádzajúcom štvorročnom období a napriek tomu na konci roka 2009 ste mali schodok vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni bezmála 50 mil. eur a predtým ste ešte na konci roka 2009 do toho z verejných zdrojov napumpovali 65 mil. eur. Čo sa dialo v tej Všeobecnej zdravotnej poisťovni? Verím, že v krátkom čase budeme dostávať na to jasné odpovede. Ďakujem pekne.