7. schôdza

Ďakujem pekne. Ako pedagóg som zvyknutý vysvetľovať nejakú vec aj niekoľkokrát študentom, ktorí nevedia alebo nechcú niečo pochopiť. Ale priznám sa, že vo vašom prípade akceptujem, že tie ekonomické argumenty a vôbec ekonomické myslenie je vám natoľko cudzie, že to nemá asi zmysel. Takže skúsme ísť na tie iné veci.
To, čo naozaj treba opakovať aj tisíckrát, keď už nie pre vás, tak aspoň pre tých, čo sú ochotní počúvať, je, že rozširovanie kolektívnych zmlúv je radikálne iný koncept v krajine a v sektore, kde je väčšina zamestnancov aj zamestnávateľov organizovaných a súčasťou tej kolektívnej zmluvy, a je úplne iný koncept v krajine, kde je to drvivá menšina. Ako som už spomenul aj v tom vyjadrení, sú viaceré krajiny vrátane Nemecka, kde je to buď zo zákona, alebo z podzákonov dokonca veľmi explicitne zakotvené. A potom sú krajiny typu Francúzska, kde zase nie je to v zákone povedané, ale je to zaužívaná prax. To znamená, že pokiaľ, a to som povedal tiež už, by ste trvali na nedobrovoľnom rozširovaní, ale s požiadavkou reprezentatívnosti nad 50 %, bolo by o čom debatovať. Ale to vy ste nikdy nepresadzovali.
A druhá vec, čo by som vám povedal, už taká stručná je, že to dobrovoľné rozširovanie nie je nezmysel. Ja si pamätám ešte z ministerských čias, že sme mali viacero takých žiadostí, kde firmy s tým súhlasili a kde sme to aj rozširovali. To znamená, že je nejaký, by som povedal, trhový dopyt po tom. Tak ja celkom nevidím dôvod to rušiť.
No a posledná poznámka, pán Ondruš. Niekedy hovorí sa tomu, myslím, freudovské prerieknutie, keď človek tak nechtiac odhalí svoj mentálny horizont. A vy ste to krásne urobili v bode, kde ste hovorili o Spolkovej republike Nemecko, ale nepovedali ste SRN, ale povedali ste NSR, čo my všetci si pamätáme, že je teda názov, ktorý platil do októbra roku 1990, do znovuzjednotenia Nemecka. Takže to je bod, v ktorom vy ešte stále mentálne žijete, pravdepodobne teda ešte pred 17. novembrom 1989. Z tohto pohľadu ja chápem vaše vyjadrenia, ale dovolím si pripomenúť, že doba sa zmenila. A aj vy by ste sa mohli s ňou zmeniť.

Ďakujem, pán predsedajúci. To NSR napadlo aj mňa, takže sa už tomu nebudem nejako venovať, venujem čas niečomu inému.
Aj k tomu, že nás je málo. Ďakujem, pán kolega Dostál, ani zďaleka nás nie je málo, ale myslím si, že nemusíme sa všetci tí, ktorí sme tu jedného razenia, podpisovať na to, stačí, keď sme dvaja, traja.
No ale najviac ma zaráža ten moment, že asi neexistuje nejaké obmedzenie časové, kedy by sme sa dopracovali k tomu, že určitá časť poslaneckého pléna pochopí, že zamestnávateľ má právo sa rozhodnúť sám, že zamestnávateľ nemôže byť nikým nútený. Ja mám pocit, že tu hovorím ja neviem k ľuďom, ktorí nikdy v živote nemali takúto skúsenosť. Ale skúste to skutočne riešiť tak, akože teda máte zodpovednosť za tých zamestnancov. A potom sa budete na to pozerať úplne inak. Akokoľvek, žiadna inštitúcia nemôže nútiť nijakého zamestnávateľa, aby sa stal dobrovoľne členom nejakého zoskupenia, o ktoré nemá záujem. Však, preboha, veď to je úplne principiálna vec. Ten musí dodržovať maximálne ja neviem kopu ďalších nezmyslov. Ale toto je absolútne nepodstatné.
No a osobne si myslím, ja neviem nedodržiavanie nejakých tých zmlúv a dohôd, to ja by som tak nenazval. Skôr by som si dovolil povedať, že také tie konštrukcie, ktoré sa tu objavujú, a neustále zdokonaľovanie tých konštrukcií odoberá jednoducho možnosť zamestnávateľom sa rozhodovať tak, ako oni uznajú za vhodné. Nie je to, samozrejme, žiadna objednávka od zamestnávateľov, táto naša zmena. A Ľudo Kaník, si myslím, medzi týchto ľudí absolútne nepatrí.
A už úplne na záver treba povedať, členstvo v odboroch nie je pracovná povinnosť, pán Ondruš. Tu si mýlite pojmy s dojmami.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja patrím k tým poslancom, ktorí zásadne podporujú túto novelu. A podporujem aj pána poslanca Kaníka. Ako človek, ktorý má v rodine zamestnávateľa, musím oceniť, že tie reformy, ktoré priniesol pán exminister Kaník, veľmi prospeli tvorbe pracovných miest aj transparentnosti pracovnoprávnych procesov.
Ale keďže stále sa tu hráme na pravé a ľavé videnie, tak mi dovoľte, aby som vám povedala, čo si o pracovnom práve myslia teoretici, Barancová, Schronk, ktorí napísali učebnicu pre študentov práva, volá sa Pracovné právo. A v nej konštatujú, že ten pomer vyváženosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa v rámci Európskej únie preklopil tak výrazne v prospech zamestnanca, že je to na úkor tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti európskych ekonomík.
Pán Ondruš, vy ste hovorili tu o nejakých štandardoch, nadštandardoch. Jediný štandard, ktorý rozdeľuje poctivých a nepoctivých zamestnávateľov, je Zákonník práce. Tu môžeme povedať, že kto zamestnáva načierno alebo nedáva minimálnu mzdu podľa platných predpisov, ten je nepoctivý podnikateľ. Každý podnikateľ, ktorý poskytuje nadštandard, práve je vo výhode v konkurencii na trhu pracovných síl.
A zavádzať tu akési rovnostárstvo medzi východom a západom, medzi regiónmi, v ktorých sú zásadné rozdiely v životnej úrovni, je pre mňa úplne neprijateľné, pretože smeruje to proti najslabším firmám a proti pracovníkom, ktorí majú najnižšie mzdy.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, skutočne je zarážajúce počúvať vás pravičiarov, ako sa vyjadrujete. A skutočne mám pocit, že by ste radi vrátili zamestnancov do otrokárskej spoločnosti.
A ešte raz chcem poďakovať pánovi Ondrušovi za to, ako perfektne rozobral a povedal, kde je to nevyhnutné a kde nie je to nevyhnutné a kde skutočne akým spôsobom sú upravené extenzie kolektívnych zmlúv. Ako vidím, extenzie kolektívnych zmlúv nie sú Kartágom len pre pána poslanca Kaníka, ale aj pre mnohých ďalších vás.
Ešte raz pripomínam, štát môže ovplyvňovať pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Toto bolo dohodnuté na pôde Medzinárodnej organizácie práce medzi vládami, zamestnávateľskými organizáciami a odbormi. Čiže, prosím vás pekne, skutočne skúste sa zamyslieť nad tým. Je to škodlivé. A na druhej strane je to škodlivé pre samotných zamestnávateľov, pre tých slušných, serióznych zamestnávateľov, ktorí nepodliehajú sociálnemu dumpingu, ktorí sú skutočne takí, že majú rozvinuté sociálne programy pre svojich ľudí a skutočne im ide o blaho človeka.
Pokiaľ tu hovoríte, a to napr. aj pán Dostál, o tom, že zamestnávateľ nemôže brať na seba takéto riziko. Ale ani zamestnanec nemôže brať na seba riziko podnikania zamestnávateľa.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Beblavý tu už asi nie je, ale teda rád by som upozornil, že Bundesrepublik Deutschland je v slovenčine Nemecká spolková republika aj v súčasnosti.
A, pani poslankyňa Tkáčová, vy ste síce povedali, že pre vás je jediný štandard, ktorý uznávate, Zákonník práce, ale vzápätí ste argumentovali minimálnou mzdou. A musím vás upozorniť, že minimálna mzda nie je upravená v Zákonníku práce, ale v osobitnom zákone.
A vo všeobecnosti opäť teda najmä na pána Beblavého. Vy sa usilujete navodiť dojem, že ak s vami nesúhlasíme, tak niečomu nerozumieme. A ja som už o tom tu hovoril. Ja, samozrejme, chápem, že vy to musíte robiť, lebo jednoducho chcete z nás urobiť ľudí, ktorí tomu nerozumejú, a preto majú iný názor. Ale nie je to tak. Ľudia ak s vami nesúhlasia, to neznamená, že veciam nerozumejú, jednoducho majú iný názor, aj keď chápem, že vám iné názory veľmi prekážajú a boli by ste najradšej, keby iné názory ako tie vaše neexistovali.
A, pán kolega Dostál, jednoducho vždy my sa budeme zastávať zamestnancov a ich práv, ich postavenia a jednoducho práve preto sme sociálna demokracia. A skutočne musím povedať, že to je na úplne inú debatu, ale jednoducho zamestnanci nie sú vo vzťahu k zamestnávateľom bez týchto legislatívnych noriem vystavení do situácie, že by mohli jednať ako rovní s rovnými. Takže, bohužiaľ, pre vás, my tu vždy budeme sedieť tí, ktorí sa budeme zastávať zamestnancov, a budeme presadzovať také právne normy, ktoré budú určovať isté pravidlá hry, lebo zákony sú na to, aby určovali isté pravidlá hry a aby svojím spôsobom obmedzovali istú dobrovoľnosť, aby platili pre všetkých, nielen pre tých, ktorí si to vyberú.

Veľmi pekne ďakujem. Prejednávanie takejto zmeny je veľmi poučné, pretože naozaj odhaľuje a ukazuje, aké rozdielne videnie sveta je na dvoch stranách politických táborov, pretože o to tu ide. Tu nejde o to, či vecne súhlasíme s jedným alebo s druhým, ale ako krásne táto diskusia ukázala, to je dramatický a diametrálne odlišný pohľad na to, ako svet má vyzerať. Na jednej strane, na strane, ktorú reprezentuje pani Tomanová a ďalší jej kolegovia, tu vidíme svet, ktorý je svet ovládaný úradníkmi a úradmi, svet, v ktorom sa prikazuje občanom, ako majú žiť, svet, v ktorom sa stanovujú normy, pravidlá, obmedzenia a regulácie, svet, v ktorom štátna moc si myslí, že vládne nad občanmi a občania sú jej rukojemníkmi. A preto pani Tomanová bez problémov môže povedať, že je protiústavné obmedziť právomoc ministerstva, pretože v jej videní sveta je ministerstvo to dôležité a občania sú služobníkmi. V mojom videní sveta je to presne naopak. Naše videnie sveta hovorí o slobode, o tom, že ľudia sú tí, ktorí rozhodujú, a my sme na to, aby sme vytvárali minimálne pravidlá a minimálne rámce na to, aby mohli plne realizovať svoje slobodné rozhodnutia, nie aby sme ich regulovali, nie aby sme im zakazovali a prikazovali, čo majú robiť, ale aby sme stanovili férové a jasné pravidlá slobodnej súťaže. A preto nie je možné v tomto videní sveta akceptovať potláčanie slobody. A čo iné, ak nie potláčanie slobody je, keď zákonom niekoho prinútime, aby rešpektoval zmluvu, ktorú neuzatvoril? Čo je to iné, ak nie potláčanie úplne základného právneho postulátu alebo základného právneho stavebného kameňa, na ktorom je právo vystavané? A to je zmluvná sloboda. Veď keby sme toto akceptovali, tak by sme mohli ísť kľudne ešte ďalej a prikazovať ľuďom množstvo, množstvo ďalších vecí.
Našou úlohou je minimalizovať zásah štátu do života ľudí, nie ho maximalizovať, ako to chcete vy, vážená opozícia. To, čo presadzujete vy, sa nazýva korporativizmus, keď zoskupenia záujmové rozhodujú o tých menších, ktorí nie sú zahrnutí v korporáciách. Takýto spôsob riadenia štátu má tiež ďaleko od slobody. A preto naozaj v tomto budeme vždy na inej strane barikády. A to naozaj takáto debata krásne ukazuje.
A nie je Kartágo, ako povedala pani poslankyňa Tomanová, táto záležitosť. Len ja som mal tú česť už raz zmeniť tento systém a zaviesť normálne fungovanie. Po zavedení tohto normálneho fungovania nenastal žiadny kolaps. Nikomu to nevadilo, naopak, všetkým to vyhovovalo. Akonáhle ste sa k moci dostali vy, ste sa opäť vrátili k tomu, čo nie je normálne a čo slobodu potláča, čo potláča prirodzené právne princípy.
Pani poslankyňa Tomanová veľmi podrobne a detailne, nielen historicky, ale aj detailne vecne popísala, čo všetko urobila ako ministerka pre to, aby navrátila toto obmedzenie slobody do formy zákona. A je skutočne pozoruhodné, koľko obrovského množstva energie, koľko času, koľko ľudského potenciálu bolo vloženého do toho, aby sa sloboda potlačila, koľko expertov zo zahraničia bolo zavolaných a koľko pracovného času sa strávilo nad týmito záležitosťami. A pritom tu máme problémy, ktoré trápia ľudí, napr. neudržateľný 1. pilier dôchodkového zabezpečenia, na ktorý asi nezostalo viac času. Ale na toto času zostalo dosť. Tomuto sa venovalo toľko času, že je to skutočne až pozoruhodné.
Čo ďalej charakterizuje váš spôsob nazerania na veci, nie je nič iné, len submisívny postoj voči všetkým, ktorí presadzujú alebo ktorí, či už historicky alebo nejako inak, majú zavedený ten socializmus, ktorý sme tu už prekonali. V minulosti mnohí z vás boli priamo v tom zaangažovaní, ste rovnakým spôsobom zvelebovali všetko, čo prichádzalo z Východu. Teraz úplne rovnakým princípom, kolenačkovou politikou, submisívne, sa poklonkujete všetkému socialistického, čo prichádza zo Západu. My si nemyslíme, že všetko čo v Európskej únii historicky vzniklo, sa ukázalo ako užitočné a dobré. Zvlášť kríza, v ktorej dnes žijeme, preukázala, že Európa potrebuje obrovské reformy, keď sa má znovu postaviť na nohy, keď má byť znovu ťahúňom ekonomiky. A tomu nepomôžu takéto administratívne a byrokratické prekážky, ktoré ste vy zaviedli, toto je len jedna z nich, ďalšie v Zákonníku práce a v mnohých, mnohých ďalších normách, ktoré ste deformovali, kaličili a ktoré obmedzovali tvorbu nových pracovných miest. Preto nebude to len tento zákon, prídeme aj s ďalšími zákonmi. A určite aj nad tými ďalšími zákonmi sa strhne takáto hrmavica. Máme to vo vládnom programe a môžete si byť istí, že to aj s radosťou budeme realizovať, pretože extenzia, o ktorej hovorila pani poslankyňa Tomanová, keď sa znovu vrátim k tomuto zákonu, nemôže byť dobrá, pretože ako môže byť čokoľvek dobré, čo obmedzuje ľudskú slobodu. Na tom nikdy nemôže byť nič dobré.
Pani poslankyňa Vaľová sa nám to tu, ja len podotknem, že všetci okamžite odišli, pretože sa boja počúvať takéto... (Reakcia z pléna.), ó, pani poslankyňa Vaľová, ospravedlňujem sa, vás som nezbadal, vy ste si len presadli, ale vaši kolegovia odišli, snažila vysvetľovať. De facto ten súhlas ani netreba, pretože tí zamestnávatelia sú tam zastúpení, lebo je tam tripartita. Ale to je ten spomínaný korporativizmus. Ako môžu zastupovať jeden, dvaja ľudia, ktorí sú tam za zamestnávateľov, toho konkrétneho dotknutého zamestnávateľa, ktorý o tom nevie, keď je to jeho zastupovanie? Prečo tam nesedí práve on? Prečo je zlé niečo na tom, že sa musí k tomu sám vyjadriť a musí s tým súhlasiť? To je to, čo je potrebné, nie prenášať zodpovednosť cez veľkých zamestnávateľov aj na malých. Veď to, myslím, vieme všetci, že najväčším zamestnávateľom na Slovensku, ale aj v celej Európe sú malí a strední podnikatelia, nie veľké nadnárodné firmy, z ktorých s niektorými sa možno alebo ľahko dá dohodnúť, pretože sú silné, pretože dokážu dať také podmienky, ktoré ale pravdepodobne položia na lopatky slabšiu, menšiu firmu vlastnenú možno slovenským subjektom. Toto je cieľom našej politiky, aby sme vytvárali tlak na rušenie pracovných miest?
Pán poslanec Ondruš nakoniec sám potvrdil to, čo tu hovorím. Možno len skôr poviem, než sa k tomu dostanem, trošku mi chýbala na jeho vystúpení tá odborárska vesta a tá zástava KOZ, v ktorej sa tu prezentoval minule, aby sme stále mali pred očami, ako to vlastne je, aká je väzba medzi odbormi a stranou SMER a koho tu vlastne jeden a druhý zastupujú. To by stále pán Ondruš mal nosiť na sebe, keď sa nám už raz v takomto úbore predviedol.
On sám povedal, že pán minister Mihál zrušil rozhodnutie bývalej ministerky Tomanovej. Áno, zrušil ho a urobil, samozrejme, veľmi dobre, pretože niekoľko desiatok malých strojárskych firiem bolo existenčne ohrozených na základe rozhodnutia pani bývalej ministerky o extenzii. A keď sú o tom pochybnosti alebo keď sa tu často hovorilo, že to sa týka len tých neserióznych zamestnávateľov, tak potom tu máme na Slovensku asi všetkých neserióznych zamestnávateľov. Veď RÚZ s tým vyjadrila opakovane a jasne nesúhlasné stanovisko, rovnako aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Máme tu ešte nejakú inú organizáciu zamestnávateľov? Ja o nej neviem, možno SMER má nejakú vlastnú, ktorá je utajená a ktorá dáva stanoviská nejaké iné, ale nikdy som žiadne také nevidel, nepočul som o nich a ani nikde publikované neboli.
My budeme prichádzať s ďalšími zmenami, ktoré budú viesť k tomu, aby ľudia v tejto krajine žili slobodnejšie, aby sa zlepšovalo podnikateľské prostredie s cieľom, aby sme dosiahli výraznejšiu a rýchlejšiu tvorbu nových pracovných miest. Zamestnanosť, to je naša priorita. A všetko, čo tomu bráni, všetky administratívne, byrokratické prekážky, všetky veci, ktoré sa do zákonov dostali, a niekedy aj počas nášho predchádzajúceho pôsobenia, pretože úradníci sú mimoriadne v tomto smere aktívni a mnoho zbytočných vecí sme prevzali aj z legislatívy alebo pod pláštikom, zakryté pod alibi tzv. európskej legislatívy, bude treba očistiť a dať preč, aby sme naozaj zlepšili možnosť ľudí zamestnávať. Pretože keď tak veľmi bojujete proti zamestnávateľom, budem vám stále pripomínať, neexistuje ani jeden zamestnanec, ktorý nemá svojho zamestnávateľa, a všetko, čo je namierené proti zamestnávateľom, dopadne najhoršie na zamestnancov, pretože ohrozuje tvorbu pracovných miest a v prípade, ako je extenzia, v prípade, ako je neúmerné zvyšovanie minimálnej mzdy, ohrozuje reálne aj existujúce pracovné miesta. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol tento poslanecký návrh zákona.
Tento poslanecký návrh zákona je relatívne veľmi krátky. Pokiaľ sa ale týka významu pre ľudí, pre pracovníkov alebo pre občanov, pracujúcich, má veľký význam. Vysvetlím, prečo má veľký význam. Je jasným faktom, že odpočítateľná položka dane z príjmu fyzických osôb končí 31. 12. 2010 na úrovni odpočítateľnej položky 22,5-násobku životného minima. To bolo protikrízové opatrenie, ktoré prijala ešte Ficova vláda, ktorá týmto riešila problém ľudí s najnižšími príjmami. Javí sa mi, že stav ekonomiky nepredpokladá to, že všetky symptómy krízy sú za nami. A jednoducho myslím si, že dôsledky krízy sú ešte tu. A preto si myslím, že by bolo nutné a dobré, aby toto opatrenie, ktoré bolo v čase krízy pripravené, sa zachovalo ešte aj v rokoch 2011 a 2012. Minimálne je to systém, ktorý je teda postavený na tom, že ľudia s najnižšími príjmami takýmto spôsobom mohli v roku si znížiť svoje výdavky o 3 500 korún, to znamená 19 % asi z výšky 18 500 korún, je to v eurách 612 eur, a teda odpočítateľná položka asi 116 eur ročne. Čiže znamená to, že je to necelých 10 eur na mesiac na každého pracovníka, ktorý takýmto spôsobom by si mohol znížiť svoju daňovú povinnosť.
Myslím si, že v čase, keď prijímame daňové zákony, ktoré zvyšujú daňovú povinnosť, by bolo namieste, aby sme takýmto spôsobom mohli pomôcť práve ľuďom v najnižších príjmových skupinách. Spomeniem daň z príjmu právnických osôb a fyzických osôb, spotrebné dane a tak ďalej, všetko to, čo nás zaťažuje alebo čo je teda systémom ozdravného balíka. Myslím si, že prijatím takéhoto balíka by sme pomohli práve ľuďom s najnižšími príjmami. A v každom prípade aj daňové systémy či už v Európe alebo vo svete poznajú inštitút ľudí s najnižšími príjmami, ktorí nemajú tendenciu sporiť peniaze, ale práve naopak, tieto peniaze používajú a potrebujú doslova na nejaké normálne spoločenské žitie alebo žitie, ktoré zabezpečujú normálny štandard. Čiže myslím si, že to nebudú peniaze, ktoré niekto použije na sporenie, lebo netýka sa to vyšších príjmových skupín, ale týka sa to hlavne ľudí s tými najnižšími príjmami. A vlastne podpora takéhoto systému aj pomôže spotrebe, aj možno lepšiemu naštartovaniu domácej spotreby, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rastu hrubého domáceho produktu.
Čiže ja by som aj touto cestou chcel práve poprosiť vás o podporu takéhoto návrhu. Jednak hovorím, zlepšuje podmienky pre ľudí s najnižšími zárobkami, jednak si myslím, že práve podporí aj podnikateľskú oblasť práve tým, ak sa zvýši spotreba, lebo tieto peniaze, ktoré ľudia takýmto spôsobom si ušetria, hovorím stále asi o 3 500 korún ročne, čo je asi necelých 116 eur ročne, myslím, len podporia ďalšiu domácu spotrebu a podporia túto ekonomiku. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 123), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 7. čiže dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Zároveň návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov a stanovisko ministerstva financií k tomuto návrhu.
Po rozprave odporučím, aby 1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, 2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 107 z 24. septembra 2010 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh novely zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a doplnení niektorých ďalších predpisov.
Tento zákon reaguje na zákon, ktorý som predložil v predošlom konaní. To znamená, tým, že by sa zvýšila odpočítateľná položka, určite by sa to dotklo práve týchto samospráv, teda obcí, miest a vyšších územných celkov. Preto si myslím, že je namieste, a už aj z iných dôvodov je namieste, aby teda jednoducho tieto samosprávy boli riešené.
Tak ako som to spomenul, príjmová zložka rozpočtu jednotlivých obcí, miest a vyšších územných celkov je významne poznamenaná práve hospodárskou krízou. Keďže je ten odstup alebo teda ten rozdiel medzi tým, kedy nadobudne, povedzme, aj vyšší rast slovenskej ekonomiky aj premietnutý vo vyšších príjmoch týchto samospráv, určite to bude premietnuté vtedy, ak bude vyššia zamestnanosť. Bohužiaľ, tá nezamestnanosť sa udržuje na rovnakej výške alebo na tej priemernej výške. A myslím si, že výrazné zníženie nezamestnanosti sa nepredpokladá. Čiže predpokladám, že aj symptómy tejto hospodárskej krízy v roku 2011 budú ďalej pokračovať. A preto si myslím, že by bolo dôležité, aby sa príjem, ktorý má štát z daní z príjmov fyzických osôb vo výške viac ako 6 %, prerozdelil medzi vyššie územné celky a obce a mestá, tak ako to bolo v rámci fiškálnej decentralizácie. A preto si myslím, že rozdelenie tejto dane medzi obce a mestá tým, že budú obce, mestá mať podľa návrhu zákona, o ktorom sa dá diskutovať stále, vo výške 75 % podiel teda na dani z príjmov fyzických osôb, pričom vyššie územné celky budú mať podiel na dani z príjmov fyzických osôb vo výške 25 %, to určite je krok dopredu alebo vpred práve pre tieto municipality.
A zhodou okolností som aj predsedom finančnej komisie v najvyššom územnom celku Košického samosprávneho kraja. Vidím dopady tej krízy a dopady, povedzme, všetkých symptómov tejto krízy na príjmovú zložku týchto municipalít. A myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa aj takýmto spôsobom riešilo financovanie týchto municipalít. Myslím, že všetky tie pomoci, ktoré sú pozitívne práve pre mestá a obce, príp. pre vyššie územné celky ako jednorazové pomoci vo výške ja neviem 100 mil. eur, keď sa dávalo 40 mil., teraz proklamovaná pomoc vo výške teda ďalších 40 mil., sú síce pomoc, ale je to nesystémová pomoc, ktorá rieši jednorazové príjmy, ale nie systémová pomoc alebo nie systémové riešenie financovania týchto municipalít. Chcem upozorniť, že tieto municipality nie sú hodnotené podľa systému ESA 95. Ak som dobre rozumel programovému vyhláseniu vlády, znamená to, že aj tieto obce, mestá a vyššie územné celky prejdú pod systém sledovania v systéme ESA 95. To znamená, ich výkazníctvo schodku, ich hospodárenie bude významne ovplyvnené. A predpokladám, že väčšina z týchto municipalít bude mať vážne problémy, aby výkazníctvo v rámci ESA 95 sa naplnilo v zmysle dnešných podmienok, ktoré sú nastavené v zákone o rozpočtových pravidlách. Čiže myslím si, že je to veľmi dôležité na to, aby sme jednak zjednotili to systémové riešenie, aby sme takýmto spôsobom pomohli týmto municipalitám.
Určite v neposlednom rade tu sa riešia aj dôsledky dopadov povodní, určite hlavne pokiaľ sa týka obnovy ciest II. a III. triedy, ktoré patria pod vyššie územné celky.
Myslím, že je to dôležitý návrh zákona. A musím povedať, že podobný návrh zákona bol postavený aj z dielne terajšej koalície alebo minulej opozície, kde takýmto spôsobom boli tiež dané návrhy zo strany poslancov vtedajšej opozície. A predpokladám, že sa na to rozpamätajú a budú mať tiež záujem na tom, aby jednoducho takýto návrh zákona podporili. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k predloženému návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 124).
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia predloženého návrhu zákona je zrejmý jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a aby ho v súlade s rozhodnutím predsedu pridelila na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.