7. schôdza

Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane jednej a niektorými krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva na druhej strane je medzinárodná dohoda, s podpísaním ktorej vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas už v roku 2009, pričom súčasne splnomocnila veľvyslanca, stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri Európskej únii na podpis dohody s výhradou ratifikácie s tým, že po podpise bude dohoda opätovne predložená vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s jej ratifikáciou. Túto dohodu uzavrelo Európske spoločenstvo s krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva, ide o tzv. zoskupenie SADC, a to konkrétne so štátmi Botswana, Lesotho, Mozambik, Namíbia, Svazijsko. Podľa partnerskej dohody medzi Európskym spoločenstvom a krajinami Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti, podpísanej 23. júna 2000, sa zmluvné strany dohodli na uzavretí nových obchodných dohôd o hospodárskom partnerstve, a to do konca roka 2007.
Tieto dohody by mali zabezpečiť dlhodobý rozvoj, hospodársky rast, znižovanie chudoby a integráciu krajín Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti do globálnej ekonomiky. Dočasná dohoda, ktorá bola uzatvorená ako medzistupeň k plnohodnotnej dohode o hospodárskom partnerstve so všetkými krajinami zoskupenia SADC a ku ktorej rokovania prebiehajúce už niekoľko rokov neboli doposiaľ ukončené, má výrazný rozvojový aspekt a umožňuje týmto štátom, ktoré patria medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta, zjednodušený prístup na trhy Európskej únie.
Dohoda obsahuje ustanovenia o colných a necolných opatreniach, nástrojoch na ochranu obchodu, uľahčenie colného a obchodného styku, technických prekážkach obchodu, sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach, bežných platbách a pohybe kapitálu, ako aj ustanovenia o rozvojovej spolupráci a inštitucionálne ustanovenia. Dohoda je bilaterálnou medzinárodnou prezidentskou zmluvou, medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na jej vykonanie nie je potrebný zákon.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, kolegyne, kolegovia, pardon. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 16. septembra 2010 č. 68 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pričom za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotou na prerokovanie návrhu výborov vrátane v gestorskom určil maximálne 11. október 2010. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, tento v určenom čase prerokovali a prijali nasledovné uznesenia. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 20, uznesením pardon z 29. septembra č. 36 a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením z 30. septembra 2010 pod č. 25. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dočasnou dohodou o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC - DHP na druhej strane podpísanej v Bruseli dňa 4. 6. 2009 a v Mapute dňa 15. 6. 2009 a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. č. 86 písm. d Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dočasnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru zo 7. októbra 2010 č. 36. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť správu z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady. Máte to všetci k dispozícii ako tlač 78. Vzhľadom na to, že na 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol bod návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady odložený, predseda Národnej rady ho zaradil podľa § 24 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov do programu 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 12. októbra 2010. Svojím rozhodnutím č. 118 z 30. septembra 2010 žiada Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, aby predložil návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o členov Rozhlasovej rady Alexandra Koreňa, Stanislava Hábera a Evy Jaššovej. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 2 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov zvolila za členov Rozhlasovej rady Alexandra Koreňa uznesením č. 2118 z 3. februára 2006 na funkčné obdobie od 1. marca 2006 do 29. februára 2012, Stanislava Hábera uznesením č. 2016 z 3. marca 2010 na funkčné obdobie od 29. apríla 2010 do 28. apríla 2016 a Evu Jaššovú uznesením č. 716 z 1. februára 2008 na funkčné obdobie od 1. marca 2008 do 28. februára 2014. Menovaní členovia Rozhlasovej rady konali v rozpore s § 10 ods. 4 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov počas volebnej kampane do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010. Na kandidátnej listine č. 8 v zozname zaregistrovaných kandidátov do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010 sú členovia Rozhlasovej rady Alexander Koreň pod č. 32 a Stanislav Háber pod č. 49, na kandidátnej listine č. 10 je členka Rozhlasovej rady Eva Jaššová pod č. 68. Tieto sú priložené ako prílohy k tlači. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá podľa § 12 ods. 2 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky odvolať tajným hlasovaním členov Rozhlasovej rady Alexandra Koreňa, Stanislava Hábera a Evu Jaššovú. Návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady bol schválený uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 25 zo 7. septembra 2010, je to ako príloha č. 3 a predmetná správa o prerokovaní v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 118 bola schválená uznesením výboru č. 31 z 5. októbra 2010, to je ako príloha 4. Návrh na uznesenie máte všetci k dispozícii, dovoľte mi ho prečítať. Národná rada Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 2 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov odvolala z funkcie členov Rozhlasovej rady Alexandra Koreňa, Stanislava Hábera, Evu Jaššovú. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dosť netradične rokujeme o odvolaní členov orgánu, ktorý súčasná vládna koalícia chce v krátkej dobe ako taký zrušiť. Hovorí sa o tom, že v decembri by už Rozhlasová rada nemala existovať, ale snažíte sa odvolať troch členov Rozhlasovej rady na základe podmienok, ktoré sú podľa vašich informácií uvedené v zákone a podľa vášho právneho názoru aj splnené. K tomu by som si ale dovolil povedať niekoľko skutočností, nakoľko tento problém sa dostal a bol aj predmetom rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aj vzhľadom na okolnosti, ktoré okolnosti tohto prípadu podmieňovali. Návrh na odvolanie členov Rady Slovenského rozhlasu bol podaný subjektom, ktorý podľa týchto informácií je Aliancia Fair-play. Takýto návrh, takéto oznámenie z Aliancie Fair-play bolo prerokované, podľa mojich informácií, na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií verejných funkcionárov, bolo prerokované podľa zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a v zmysle tohto zákona bolo aj rozhodnuté, že sa konanie zastavuje.
Ďalej sa tento problém dostal a bol predmetom rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, keďže podľa predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ide o dve právne úpravy, na ktoré by sa mal vzťahovať, alebo malo vzťahovať rokovanie o odvolaní členov Rady Slovenského rozhlasu. Máme tu dve právne úpravy zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a zákona o Slovenskom rozhlase. Ako som už uviedol konanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií bolo zastavené. To znamená, že v súčasnosti rokujeme a rozhodujeme na základe návrhu na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady, tlač 78, ktorú podáva Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Tento výbor podáva tento návrh na základe podnetu mimovládnej organizácie Aliancie Fair-play. Keď sa bavíme o merite veci, a to o tom, že či nejaký člen Rady Slovenského rozhlasu, ktorý kandiduje za politickú stranu týmto poruší zákon o Slovenskom rozhlase, a to hlavne ustanovenie § 10 ods. 4 zákona o Slovenskom rozhlase, podľa ktorého člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech. Je prinajmenšom otázne, pochybné a veľmi spochybniteľné či kandidatúra na kandidátnej listine politickej strany napĺňa podstatu toho, čo je uvedené v § 10 ods. 4 zákona o Slovenskom rozhlase, najmä z toho dôvodu, keď si uvedomíme, že volebný systém v Slovenskej republike je založený na kandidatúrach politických strán, kde ten kto chce uplatniť svoje pasívne volebné právo garantované Ústavou Slovenskej republiky, môže do Národnej rady kandidovať len na kandidátnej listine niektorej z politických strán. Nemôže, nikto nemôže uplatniť svoje pasívne volebné právo ako nezávislý kandidát. Musí kandidovať na kandidátnej listine niektorej politickej strany. Uplatnenie ústavou garantovaného pasívneho volebného práva, to znamená byť volený do Národnej rady, by týmto spôsobom nemalo byť na ujmu ktorémukoľvek občanovi Slovenskej republiky, porušili by sme jeho základné práva a slobody. To je k meritu veci.
Ale ja by som si dovolil len veľmi v krátkosti povedať jeden názor, na základe ktorého predpokladám, je spochybnená celá procedúra tohto bodu programu a konania Národnej rady ohľadne odvolania členov Rady Slovenského rozhlasu. Ja si totiž dovolím citovať § 12 ods. 3 zákona o Slovenskom rozhlase. V prvom rade § 12 ods. 2 predpokladá, že Národná rada Slovenskej republiky odvolá člena rady, ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady. Tieto sú vymedzené v § 10 ods. 3 až ods. 5 zákona o Slovenskom rozhlase a je to jeden z dôvodov, ktorý uvádzate vy aj pre odvolanie. Ale ďalej § 12 ods. 3 uvádza, že v prípade, ak nastali skutočnosti podľa ods. 1 písm. b) a e) alebo skutočnosti podľa ods. 2, to znamená, že skutočnosti rozhodujúce pre odvolanie člena rady aj pre nezlučiteľnosť jeho funkcií, predseda Rady Slovenského rozhlasu je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť predsedovi Národnej rady. Zákon predpokladá, že v prípade, ak nastali skutočnosti, ktoré zakladajú nezlučiteľnosť funkcie člena Rady Slovenského rozhlasu, dôjde podľa zákona o Slovenskom rozhlase k oznámeniu zo strany predsedu Rady Slovenského rozhlasu, kvalifikovanému podaniu oprávnenou osobou zo zákona, ktorou je predseda Rady Slovenského rozhlasu a následne predseda Národnej rady podľa ods. 4 zaradí rokovanie o odvolaní člena rady podľa ods. 2 na najbližšiu schôdzu Národnej rady.
Panie poslankyne, páni poslanci, ja by som vám chcel pripomenúť, že my rokujeme o návrhu výboru na podnet, resp. v niektorej dokumentácii k tomuto, na návrh Aliancie Fair-play. Ja som teda nevidel, že by sme my naplnili literu zákona v tom, že Aliancia Fair-play je predsedom Rady Slovenského rozhlasu, resp. výbor pre kultúru a médiá, ktorý navrhuje odvolanie týchto členov je predsedom Rady Slovenského rozhlasu, ktorý by mal podať kvalifikovaný návrh, kvalifikované oznámenie, na základe ktorého by sme mali potom odvolávať členov Rady Slovenského rozhlasu z dôvodu nezlučiteľnosti ich funkcií. K takémuto oznámeniu nedošlo. Vo všetkých materiáloch sa uvádza, že ide o návrh výboru, resp. o podnet mimovládnej organizácie. Nie sú teda naplnené zákonné predpoklady na to, aby sme vôbec rokovali o odvolaní členov Rady Slovenského rozhlasu a celá táto procedúra bude nezákonná v prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky odvolá členov Rady Slovenského rozhlasu bez takéhoto oznámenia zo strany predsedu Rady Slovenského rozhlasu. Národná rada nemôže konať svojvoľne, poukazujem na čl. 2 ods. 2 ústavy, že štátny orgán môže konať len na základe ústavy, v medziach, rozsahu akým ustanoví zákon. Týmto zjavne, podľa môjho názoru, zákon porušujeme.
K rokovaniu ústavnoprávneho výboru by som si dovolil uviesť len jednu informáciu. Ústavnoprávny výbor ako taký sa zaoberal na žiadosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky žiadosťou, aby výbor zaujal stanovisko ku vzťahu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vo vzťahu k zákonu o Slovenskom rozhlase. Boli podané tri návrhy na uznesenie a tie návrhy sa či už týkali spôsobu odvolania, možnosti odvolania týchto funkcionárov, či už podľa zákona o Slovenskom rozhlase, resp. zákona o ochrane funkcií, ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a týkali sa oddelenia týchto právnych úprav, oddelenosti a vzájomnej nepreviazanosti a na druhej strane, tam bol podaný aj procedurálny návrh, resp. návrh uznesenia, ktoré hovorilo o tom, že Národná rada Slovenskej republiky nie je spôsobilá rokovať o tomto návrhu práve kvôli tomu, že nedošlo, resp. že sa výbor nebude zaoberať týmto návrhom, nakoľko nebolo podané oznámenie predsedom Rady Slovenského rozhlasu. Chcem informovať a určite to urobia ďalší v rozprave. Očakávam, predpokladám, že aj pán predseda ústavnoprávneho výboru, že k prijatiu žiadneho uznesenia na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky nedošlo.
Z uvedeného dôvodu nebol možno podaný ani výklad vo vzťahu k vzájomnej previazanosti, resp. nepreviazanosti dvoch právnych úprav. To znamená zákona o ochrane verejného záujmu a zákona o Slovenskom rozhlase. Nič to ale nemení na tom, že tento návrh, bod programu, tlač 78, to znamená návrh na odvolanie troch členov Rozhlasovej rady, sa podáva podľa § 12 ods. 2 zákona o Slovenskom rozhlase. Nič to nemení na tom, že podľa § 12 ods. 3 zákona o Slovenskom rozhlase oznámenie o nezlučiteľnosti výkonu funkcie podáva predseda Rady Slovenského rozhlasu. Nič to nemení na tom, že takéto oznámenie predsedom Rady Slovenského rozhlasu podané nebolo a podľa môjho názoru nič to teda nemení na tom, že Národná rada nie je spôsobilá rokovať o takomto návrhu a nie je daný dôvod na to, aby rokovala o odvolaní troch členov Rozhlasovej rady. Z uvedeného dôvodu navrhujem procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto bode programu. Návrh odôvodňujem tým, že tento postup považujem za flagrantne nezákonný. Ďakujem pekne.

Pán kolega Madej, ja opakovane obdivujem tú bohorovnosť, s ktorou dokážete tvrdiť, že niečo je nezákonné alebo protiústavné. Uznávam, nemám právnické vzdelanie, vy ho máte, takže máte možno k takému postoju bližšie, než by som mal ja, ale aj tak si myslím, že hlavne v otázkach práva existuje veľmi často niekoľko rovnocenných názorov, a keď niekto ten svoj bude prezentovať ako jediný správny, tak sa svojím spôsobom ako právnik aj diskvalifikuje. Ale k vecnej stránke. Ja iba chcem upozorniť na dva príklady z minulosti, kedy podľa všetkého daní ľudia, ktorí kandidovali za politickú stranu, si uvedomili, že by mohli byť v konflikte a v momente, keď začali kandidovať za politickú stranu, tak o tom informovali radu a z nej odstúpili. Svetlým takýmto príkladom je terajší poslanec pán Dušan Jarjabek alebo aj pani manželka pána poslanca Lászla Nagya, ktorí v momente, keď začali kandidovať, to znamená konať v mene alebo v prospech politickej strany, si uvedomili, že ich nezávislosť ako členov rady môže byť narušená alebo kompromitovaná. Uvedomili si svoj status, že konajú v prospech alebo v mene politickej strany a sami odstúpili. Bohužiaľ, títo traja ľudia, o ktorých sa dnes rozprávame, si to neuvedomili. Predseda rady nekonal svoju zákonnú povinnosť sedem mesiacov a uznáte sám, že keď Národná rada vidí, že niekto nekoná svoju zákonnú povinnosť, je povinná sa týmto zaoberať, aby zákon bol dodržaný. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Madej, musím pochváliť vás aj stranu Smer za tie obštrukcie, ktoré pri tomto bode vlastne predvádzate už niekoľko týždňov, pretože je neuveriteľné, ako každý deň vaša argumentačná rovina sa mení. Začalo to tým, že vlastne, čo sa týka mediálneho výberu, tak tam už nejaký problém bol, čo sa týka procedúry, ale to nebudem riešiť, nie som členom tohto výboru. Pokračovalo to tým, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, najprv ste sa vyjadrovali ako opozícia, že vlastne nemá o čom rokovať, pretože zákon porušený nebol, potom to prišlo zas na ústavnoprávny výbor, kde ste tiež tvrdili, že tam vlastne tento výbor nemá o tom čo rozprávať. Nakoniec argumentujete, že vzhľadom na to, že na týchto výboroch nedošlo k prijatiu nejakého uznesenia, tak vlastne tým pádom je jednoznačné, že zákon vlastne porušený nebol. Ďalšia argumentácia je to, že Aliancia Fair-play dala podnet, a tým pádom Národná rada sa tomu nemôžeme venovať, čo je absolútne absurdné. Ďalší argument je, že predseda rady rozhlasovej nekonal, a tým pádom vlastne porušený zákon nebol, tým pádom Národná rada nie je spôsobilá naplniť literu zákona, ktorý hovorí, že Národná rada odvolá člena rady, ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady a takto vlastne hľadáte zakaždým nové a nové argumenty len preto, aby ste dokázali, že máte pravdu, akurát že tá pravda je každý deň iná. (Potlesk.)

Pán poslanec Madej, ty si prečítal tie príslušné ustanovenia zákona o Slovenskom rozhlase a mal som pocit, že keď si ich dočítal, tak si sa zháčil. Keď si tam nenašiel to, čo tvrdíš, že tam je, ale si ostrieľaný poslanec a otriasol si sa a pokračoval si, ako keby to tam naozaj bolo. Tie podmienky pre vznik nielen oprávnenia, ale aj povinnosti Národnej rady odvolať člena Rozhlasovej rady sú vymedzené takto: ak vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou člena rady podľa § 10 ods. 3 až 5. Nič o nejakom navrhovanom oprávnení nejakého konkrétneho subjektu, nič o procedúre, kto má podať návrh, kedy ho má podať, ako ho má podať. Tá povinnosť Národnej rady vzniká vtedy, ak nastanú tie skutočnosti. Za rovnakých podmienok vzniká povinnosť predsedovi rady tieto skutočnosti oznámiť, ak sa dostanú do jeho dispozičnej sféry, ale oznamovacia povinnosť predsedu Rozhlasovej rady nie je návrhové oprávnenie. Veď si advokát, vieš ako sú právne normy štruktúrované. Táto je štruktúrovaná tak, že keď nastanú nejaké okolnosti, vzniká povinnosť Národnej rady sa tým zaoberať a toho člena rady odvolať. To návrhové oprávnenie v zákone o Slovenskom rozhlase predsedovi rady priznané nie je. Je mu priznaná povinnosť oznamovacieho charakteru. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Madej, ja mám len taký logický problém s vašou argumentáciou. Tvrdíte, že vlastne Národná rada postupuje nezákonne pri odvolávaní týchto troch ľudí. Na druhej strane mám na stole váš pozmeňovací návrh alebo teda poslancov z vášho klubu, ktorý vlastne presne rovnakým postupom chce odvolať Františka Baluna, tak nejako mi to nesedí. Buď teda je to nezákonné a robím všetko preto, aby sa nezákonnosť vytratila, alebo nepredkladám takýto nejaký pozmeňovací návrh, ktorý vlastne ten, podľa vás nezákonný, postup odobruje.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcela skutočne zdôrazniť to, čo odznelo vo vystúpení pána poslanca Madeja, že nebola dodržaná procedúra odvolávania členov Rozhlasovej rady a už len ten fakt, že sme to mali zaradené na 5. schôdzi Národnej rady, a potom celý ten proces je teraz na tejto schôdzi. To zaradenie tohto bodu programu bolo svojvoľné rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a bol porušený ústavný zákon. Ja vystúpim aj vo svojom vystúpení k tomu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za doterajšie faktické poznámky. Dovolím si krátko zareagovať. V prvom rade chcem povedať, že nikto sa tu z predrečníkov nevyjadril k tomu, prečo vôbec k oznámeniu zo strany predsedu Rady Slovenského rozhlasu nedošlo. Pretože na druhej strane odvolávanie členov rady bez takéhoto oznámenia je svojvoľným konaním zo strany Národnej rady Slovenskej republiky a môžme sa s tým sporiť, že či je zákonná alebo nezákonná táto procedúra. Samozrejme, konáme na návrh tretieho subjektu občianskeho združenia, resp. mimovládnej organizácie. Podľa mňa k návrhu, resp. k oznámeniu predsedom Rady Slovenského rozhlasu nedošlo kvôli tomu, že je vôbec sporné, či je daný dôvod na to, aby sme vyslovili nezlučiteľnosť konania týchto členov Rady Slovenského rozhlasu s príslušným ustanovením zákona. Ako som sa vyjadril, je vôbec sporné, či uplatnenie základného práva, resp. pasívneho volebného práva, ktoré je garantované Ústavou Slovenskej republiky pri systematickom výklade, to znamená, keď zohľadníme to, že sme republika s volebným systémom politických strán, to znamená, keď niekto chce kandidovať a uplatniť svoje ústavné právo, musí kandidovať na kandidátnej listine politickej strany, či má byť pri uplatnení tohto ústavného práva postihovaný za toto uplatnenie volebného práva iným obyčajným zákonom. To znamená právnou normou nižšej právnej sily. Toto je podľa mňa dôvod, napr. prečo nemuselo dôjsť k oznámeniu a toto je skutočnosť, ktorá je sporná, ku ktorej sa nikto nevyjadril.