8. schôdza

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k návrhu zákona, ktorý sme podali ako poslanci, viacerí.
Nebudem sa vyjadrovať k tomu, čo už tu bolo oddiskutované aj za, aj proti takémuto návrhu z toho dôvodu, že myslím si, že padli už skoro všetky relevantné argumenty na oboch stranách a asi nemá význam, aby som ich zmnožoval.
Dovoľte mi namiesto toho pomerne stručne avizovať alebo predniesť svoj postoj k tomu, ako si myslím, že by v jednom ohľade bolo vhodné tento návrh zákona zmeniť, ak ho táto snemovňa uzná za kvalitný a posunie ho do druhého čítania.
Tento môj postoj, ktorý chcem predniesť, vychádza z toho, že ja osobne nechápem ten návrh, ktorý bol predložený z hľadiska viazanosti na deficit, alebo aj teda protinávrh zo strany kolegov KDH na to 10-percentné zníženie ako nejaké vyjadrenie motivačných aspektov z dôvodov, ktoré tu už tiež boli povedané. Ja to chápem a tak som chápal, že to bolo vždy aj zo strany vládnej koalície komunikované najmä ako gesto dočasnej solidarity, pretože ten návrh ako platový systém ako celok je postavený na tom, aby platy korelovali pomerne silne s celkovým stavom hospodárstva, ale napriek tomu teda je politická vôľa, aby tu bola ešte dočasná, dočasná solidarita a aby teda aj politici ukázali, že, že vedia sa ešte viac uskromniť.
O tom, či je to vhodné, ako som už povedal, padali argumenty za aj proti. K tomu sa vyjadriť nechcem.
Čo by som však chcel povedať, je, že ak parlament uzná tento zákon za hodný ďalšej pozornosti, tak by som bol veľmi rád, ak by sme poňali túto otázku solidarity komplexnejšie nielen vo vzťahu k poslancom Národnej rady, k ministrom a iným ústavným činiteľom, ale aby sme sa pozreli na najvyšších predstaviteľov verejného sektora ako celok.
Poslanci a ministri, ako aj iné osoby uvedené v tomto zákone tvoria len pomerne malú menšinu dobré platených predstaviteľov verejného sektora. A ja osobne teda úplne chápem tie postoje, ktoré boli prezentované naposledy zo strany pána poslanca Čaploviča, ktorý odmieta akékoľvek znižovanie pre poslancov... (Reakcia z pléna.) Nie poslancov? A... (Reakcia z pléna.) Okej, ale mal som pocit, že teda, nechcem vás zle interpretovať, pán poslanec, ale chápal som teda, že nad rámec nejakého zmrazovania vy by ste ani znižovanie ústavných činiteľov nepodporili.
V každom prípade, čo chcem povedať, že tento postoj je konzistentný alebo podobné postoje, aby som ich nikomu neprisudzoval, a hovorí, že neznižujme nikomu, že všetko je správne, ako je, aj dočasne.
Ak je druhý postoj, ktorý reprezentujú predkladatelia a ktorý dnes reprezentuje nie celá, ale veľká časť vládnej koalície, že teda aby sa uskromnili ústavní činitelia, potom si naozaj myslím, že nie je dôvod, aby sa rovnako neuskromnili rovnako dobre platení a lepšie platení zástupcovia verejného sektora, ktorí sú vo svojej funkcii z rovnakého politického rozhodnutia, ako sme v nich my.
Ide napríklad o primátorov stredných a väčších miest, ktorých platy alebo celkové príjmy sú dneska v drvivej väčšine väčšie, ako sú platy nielen poslancov Národnej rady, ale dokonca aj platy členov vlády a podobne, ak započítame celkové príjmy. Ide o županov, ktorí dokonca majú takú zvláštnosť, akou je trinásty plat, ktorý dnes už v štátnej správe nemá nikto okrem sudcov a prokurátorov.
Hovoríme o manažéroch štátnych podnikateľských subjektov, ktorých príjmy dokonca aj pri nie úplne hviezdnych hospodárskych výsledkoch tiež presahujú príjmy vysoko postavených ústavných činiteľov.
Ja osobne nechcem ani tak riešiť teraz nejaký ich absolútny vzťah, to je asi na dlhodobejšie systémové riešenie, kto má mať vyšší, kto má mať nižší, ale myslím si, a to sa budem pokúšať presadzovať v druhom a treťom čítaní, že ak má existovať dočasná solidarita, tak táto dočasná solidarita by sa mala týkať všetkých vysoko platených zamestnancov verejného sektora.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No plne s vami súhlasím, pán Beblavý, že tie platy niektoré sú naozaj exorbitantné, až ja som teda prekvapený, a to sa nebavíme, že o 20 alebo 30 % viac, ako má poslanec alebo ako má minister, ale bavíme sa, že dvoj-, trojnásobok, čiže 200, 300 %. A treba s tým začať niečo robiť.
A my to síce nevieme všetko v jednom komplexnom návrhu urobiť, ale my vieme teraz schváliť poctivé riešenie platov poslancov, kde dochádza k reálnemu zníženiu nákladov. A môžme hneď následne začať skúmať ostatné platy. Začať návrat. To bude už len v našich rukách tu, ako tu sedíme. Môžme to kľudne okresať.
Som presvedčený, že aj opozícia by také niečo podporila, keďže momentálne sú tam nominanti koalície na týchto dobre platených, teplých miestach.
Veď poďme smelo do toho. Ja budem prvý, ktorý to podporí. Len niekde musíme začať, aby sme boli dôveryhodní, aby nám nevyčítali napríklad aj tí ľudia, ale aj tie médiá, ktoré síce tu aj pán Jarjabek, aj pán Čaplovič preklínajú, napriek tomu podľa nich konajú, tak aby nám nemohli vyčítať, že vodu kážeme a víno pijeme. No tak spravme prvý krok tu od seba a následne môžme ísť, či sú to platy starostov, alebo iných, manažérov štátnych podnikov a tak ďalej. Poďme to všetko riešiť. Som za. A keď sa to všetko dokopy nasčíta, tak to už urobí významný balík na peniazoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som kolegu Beblavého doplnil len v krátkosti, a to v tom zmysle, že naozaj si treba uvedomiť, že demokracia má svoju cenu.
A keď ľudia, ktorí majú najvyššiu rozhodovaciu právomoc v demokracii, nebudú primerane ohodnotení, tak bude stále zostávať priestor, alebo budú sa ľudia niekde inde snažiť otvoriť priestor na to, aby sa ohodnotili, sami seba, aby sa nachádzali cestičky a kľučky, ako prísť k finančným zdrojom niekde inde.
Takže objektívne, ak zoberie verejnosť, ak by sme pod tlakom novinárov si znížili platy na jednu tretinu alebo jednu štvrtinu, tak z dlhodobého hľadiska je to pre krajinu absolútne kontraproduktívne. Na to prišli už dávno vo svete. A všade prijali nejaké konštruktívne pravidlá, o ktoré sa nezápasí každý týždeň. A v tomto smere plne podporujem to, aby sme prijali jedno pravidlo, ktoré bude pre nás svojím spôsobom na druhej strane určitým bičom. Lebo ak my nebudeme rozhodovať tak, aby krajina prosperovala, tak ani my nedostaneme na páske peniaze. A pokiaľ chceme byť zvolení, tak krajina musí prosperovať. Čiže tam je tá spätná väzba: na jednej strane krajina musí prosperovať, chceme byť zvolení, chceme za to získať hlasy od svojich voličov, ale ak si za to nedáme peniaze tu, tak potom vznikne iná tendencia, a to zarobiť peniaze niekde bokom a robiť nejakými inými podfukmi. A to sa, bohužiaľ, v našej krajine na mnohých, na mnohých úrovniach deje a boli sme toho svedkami v minulom volebnom období úplne nádherne. Výsledok je 89. miesto Slovenska v tabuľke Transparency International.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne. Nechcel som svojím vystúpením vzbudiť dojem, že toto je nejaký dôvod schváliť alebo neschváliť ten návrh, ktorý bol predložený. To znamená, že ja súhlasím, že treba o tom tak či tak debatovať. Len som teda chcel, by som povedal, avizovať, že by bolo vhodné v rámci tohto návrhu vyriešiť aspoň čiastočne aj túto otázku. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil takisto k tomuto návrhu zákona č. 120/1993 Z. z. o platobnýv podmienkach ústavných činiteľov, niektorých ústavných činiteľov.
Na úvod chcem oceniť kreatívnosť tohto riešenia, ktoré navrhli, navrhla teda väčšia časť koalície. Bohužiaľ, ale ako ekonóm, ako človek, ktorý skôr budem rozprávať o tom, akým spôsobom sa dá naplniť tento, táto litera zákona, musím povedať, že je dostatočne nesystémový a chaotický. A vysvetlím aj prečo, teda myslím si, že je nesystémový a chaotický.
Tak po prvé už dnes hovoríme o tom, že ideme znižovať platy o 15,6 %, čo je niekde na úrovni 7,8-percentného deficitu hospodárenia za rok 2010. No myslím si, že v turbulencii alebo v turbulentnom stave teda ekonomík, bohužiaľ, teda tá kríza priniesla so sebou tieto sprievodné javy, dnes nevieme jasne a, by som povedal, identicky zadefinovať, aký bude ten efektívny alebo aký bude ten skutočný deficit hospodárenia Slovenskej republiky, ale už dnes hovoríme o tom, že to bude na úrovni 7,8 %.
Takže prvá vec, ktorú chcem povedať, že je problém vôbec to, aby sme jasným spôsobom zadefinovali ten schodok verejných financií, ktorý bude známy až ďalší rok, niekedy apríl-máj. Čiže keď už, tak môžme vychádzať z niečoho, čo je reálne a čo je realita. A potom dôjdeme do absurditu, ad absurditum, keď by sme si predstavili takúto situáciu, ak bude deficit verejných financií asi desať rokov na úrovni 5 %, môžme celkom dospieť k tomu, že poslanec Národnej rady, tak ako už to bolo spomínané, bude pracovať za nulu, teoreticky hovorím, ak by teda došlo k nejakým, nejakým vysokým deficitom v priebehu nejakých rokov, dôjdeme k tomu, že ten, ten plat sa zníži o dvojnásobok teda deficitu, to je každý rok možno o 10 %, čo teoreticky - ja len hovorím zase veľmi teoreticky - môže dospieť k tomu, že teda ten výsledok tohto platu poslanca bude veľmi, veľmi nízky, ak za predpokladu, že rast miezd bude nulový, prípadne veľmi, veľmi, veľmi nízky.
Čiže to je ďalší, by som povedal, nie celkom dokonalosť toho systému. My už tu máme v zákone zadefinované, že DPH bude ako dočasné zastavenie vojsk, bude, bude trvať, dokedy štát alebo teda Slovenská republika nezabezpečí deficit na úrovni 3 % verejných financií, na úrovni 3 % HDP, teda 3 % deficitu z HDP. Ak už máme takúto absurditosť, ja neviem, dokedy bude tento zákon platný a akým spôsobom sa bude napĺňať v budúcnosti a v budúcich rokoch. Veď to, toto nie je nejaké systémové riešenie o tom, že nikto nevie, ako to ďaleko dôjde, vôbec ten celý, celý systém toho krátenia, alebo systém, systém riešenia na báze deficitu.
Ďalej musím povedať ďalší bod. Ak teda teraz trestáme teda tým deficitom 7,8 %, nie trestáme, nazvem, budeme znižovať tento, tento plat toho teda poslanca. Ja sa pýtam, ako k tomu dôjdu poslanci, ktorí neboli v predchádzajúcom volebnom období, ktorí vlastne nemôžu alebo jednoducho nemôžu priamo alebo neovplyvňovali tento deficit verejných financií? Čiže ja neviem, akým spôsobom sa dá dosiahnuť táto ďalšia, ďalšia, by som povedal, nesystémová vec.
Ďalej. Chcem sa opýtať, ako, ako sa chce, ako sa chce riešiť z pohľadu ovplyvnenia výsledkov hospodárenia Slovenska z pohľadu opozície? Ako bude mať vplyv opozícia vôbec na, na hospodárenie tohto štátu? Keď viem si celkom živo predstaviť, že ani jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vznikne z dielne opozície, nebude, nebude prijatý, a tým pádom myslím si, že je to absolútne v rukách koalície, absolútne v rukách vlády, ktorá bude predkladať a ktorá je dostatočne silná, aby predkladala návrh zákona o štátnom rozpočte, ktorý bude toto zohľadňovať.
Ďalšie, by som povedal, nie celkom domyslené veci. Veď táto vláda, tak jak tu už bolo povedané, aj, aj táto vláda, aj predchádzajúce teda mali záujem a každá, každá strana, ktorá vstupovala do volebného boja, mala záujem vytvoriť fiskálnu radu s fiskálnymi pravidlami. Ja dnes neviem odhadnúť, alebo myslím si, že málokto vie tu odhadnúť, či ten deficit, ktorý je dnes, či je ten, ktorý je dobrý alebo zlý. Možno niekedy deficit na úrovni 2 % je zlý, lebo štát mal šetriť viac. Ako tento zákon bude ovplyvňovať tú skutočnosť, či to bolo dobré hospodárenie, alebo nie? Ja si osobne myslím, že toto, toto nie je, by som povedal, nejaké systémové riešenie. Tobôž, že na konci tohto celého výpočtu pán predseda Národnej rady oznámil, že poslanec Národnej rady zarobí, dá sa povedať, za štyri roky o 6 000 eur viac. To potom sa asi tým jednotlivým novinárom sa asi dosť ťažko bude pozerať na celý tento stav solidárnosti, ak na konci tohto celého snaženia, kde budeme riešiť takýto, takýto prípad znižovania, alebo solidárnosti poslancov s tým, že na konci tohto celého snaženia vlastne poslanec zarobí o 6 000 eur viac. To nemyslím si, že toto je, toto je presne to, čo bolo, asi chcelo sa dosiahnuť.
A teraz k tým zmrazeným platom. Zmrazenie platu znamená v danom roku nečerpanie peňazí a úspora v danom rozpočte v danom roku. To znamená, za tieto dva roky - za rok 2008 a 2009 - sa ušetrilo takmer 12 % tým, že poslanci mali zamrazené platy. Zamrazenie platov malo, malo systém ten, že v danom roku, ak vznikla hospodárska kríza a bola tu určitá, by som, prejavená solidárnosť s dianím a hospodárením Slovenska a s občanmi Slovenska, bolo logické, že sme prijali takéto riešenie v tom, že si zamrazíme takisto platy a vznikne z toho úspora. Tá úspora, ktorá dnes je definovaná v celkovej úspore, ktorú prezentoval pán predseda Národnej rady, je podľa môjho názoru nižšia ako to, ako to, čo by bolo zmrazenie platov aj v roku 2010. A tú podstatnú časť ziskovosti na tom celom priestore získava tým, že zmrazíme platy, zmrazíme platy za kancelárie, alebo nie platy, znížime výdavky na kancelárie a na asistentov poslancov. Čiže tým získame hlavnú úsporu a nezískame ju, hlavnú úsporu, tým, že prispejú poslanci.
Ak by to bolo v nejakom konsenze a v nejakej diskusii o tom, akým spôsobom by sa malo uberať ďalšie riešenie poslancov, skôr by som navrhoval to, aby sa jasne zadefinovalo, či má poslanec trojnásobok priemernej mzdy, alebo nemá. Ak má, potom môžme postaviť to na tom. Ak odmrazíme platy, potom to znížme a potom skôr by som sa prikláňal k názoru, aby sme jednorazovo ukázali, že si znížime tieto platy a tieto platy budú adekvátne tomuto riešeniu, buď 10-percentnému, alebo, alebo inému riešeniu, teraz nechcem povedať percentuálne riešenie alebo, a to si myslím, že je dnes systémovo lepšie, že budeme mať zamrazené platy na ďalšie obdobie a tu bude určitým spôsobom aj solidárne gesto, aj gesto toho, že v danom roku, v ktorom hospodárenie Slovenskej republiky nie je dobré, zabezpečí to, že nebude čerpanie týchto prostriedkov alebo týchto výdavkov v štátnom rozpočte.
Ešte raz opakujem: toto riešenie, ktoré je dnes postavené tu na stôl, z pohľadu ekonomického vyvoláva absolútny chaos a nesystémovosť. A dúfam, že koalícia jednoducho nájde rozumné riešenie, ktoré do budúcna nebude znižovať úroveň, úroveň poslanca a nebude znižovať úroveň aj jeho, jeho tzv. supportu, jeho podpory, čo sa týka, pokiaľ kancelárií a asistentov poslancov.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Burian, považujem vás osobne za - tak by som povedal - ekonomickú špičku v rámci SMER-u. Na druhej strane som doslova zhrozený z toho, že vlastne ekonomická špička SMER-u si není schopná možno pochopiť jednu vetu v návrhu zákona. Ako tým, čo ste tu povedali, že ak by sme pristúpili vlastne na nejaké skresávanie platu poslanca o výšku deficitu alebo dvojnásobok deficitu, že vlastne postupne by hrozilo zníženie platu poslanca na nulu, jednoducho z toho je evidentné, že vy ste vôbec ani len nepochopili vlastne, o čom ten návrh zákona je, a tým pádom nechápem ako, čo kritizujete.
A na druhej strane aspoň vlastne chápem, prečo ten stav verejných financií je na Slovensku taký, aký je, keď vlastne predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, či jak sa to v predošlom volebnom období nazývalo, ste boli vy. Ale naozaj chcel by som vás poprosiť, v tomto prípade, myslím, že ste si naozaj pomýlili publikum. Takúto hrubú demagógiu a lož používajte na svojich voličov, ako to zvyknete robiť, ale my sme trošičku chápavejší.

Ďakujem pekne. No ja som chcel tiež na to nadviazať, Jozef, že keď ten príklad, ktorý bol uvedený, že budeme mať desať rokov po sebe deficit 5 % a dvojnásobok je teda 10 % v prvom roku, o čo by sa to znížilo, tak to nie je, že v druhom roku o 20 a v treťom o 30, že sa to kumuluje, a v desiatom, naozaj v desiatom roku robiť za nulu, to je, skrátka, len ten deficit. Čiže aby poslanec robil za nulu, by musel byť deficit 50 %, krát 2 je 100. Toto je to, čo tiež mi nejde do hlavy, že ako to bolo myslené, že by robil za nulu.
A už len jednu vec by som chcel ešte komentovať z toho prejavu. To bolo, že teda návrh, váš návrh je tie platy odmraziť a jednorazovo znížiť. Dobre, odmrazíme platy, jednorazovo ich znížime povedzme o 15 % - a potom spravíme čo? Čo budeme robiť o rok? O rok nás tu budú médiá opätovne grilovať, že buď ich necháme, tie platy, znížené a budeme každý rok prichádzať o 15 %, alebo nás budú médiá grilovať, keď to napríklad automaticky vyprší, tak potom tie platy vyslovene poskočia hore o tých 15 %, čo bude nárast možnože 17,5. A to už bude úplne zle na poslancov a potom sa nemusíme čudovať, že funkcia poslanca je do značnej miery dehonestovaná. Práve kvôli tejto každoročnej šaškárni.
A opakujem: riešenie, ktoré predkladám, je trvalé riešenie, že nemusíme už štyri alebo koľko rokov sa toho vôbec dotknúť. Jednoducho je tam tá dynamika zabudovaná.
Ďakujem.

Pán poslanec Burian, ja nie som ekonóm, takže som nerozumel celkom tomu, čo ste hovorili o tom, na čo narazili aj predrečníci, že ako možno 5-percentným deficitom, aj keď opakovaným, dospieť k nulovému platu, lebo u nás neekonómov dva krát päť je desať. Takže chcem sa spýtať, že v rámci akej ekonomickej teórie dva krát päť sa rovná sto?

Ďakujem. Pán poslanec Burian, takisto ako hovoril, mám vás za ekonóma a takisto si myslím, že dokážete s číslami narábať rôzne, ekonómia. Nepochopil som, tak ako spomínali dvaja predrečníci predo mnou, tú nulu. Keďže to bolo vysvetlené, sa toho nebudem dotýkať.
Ja chcem iba povedať, že v tej argumentácii, ktorú ste používali, ide tu v zásade o zníženie platu poslancov a zdá sa mi, že sa to argumentuje tak zoširoka. Bol predložený model a zaoberáme sa tým tak dlho. Je to dosť jednoduchá vec na to, keďže to od nás chcú jednak voliči a je všeobecná atmosféra v spoločnosti, nemusíme sa tu dotýkať novinárov. Novinári niečo reprezentujú, ale je atmosféra v spoločnosti na tom, že máme byť solidárni.
Takže k tomuto iba poznámka, že ad jeden, teda tá ekonomická, ten ekonomický prepočet nefunguje tak. A po druhé nemusíme hovoriť tak zoširoka o veci, že znížiť platy poslancov je objednávka voličov a tento model je systémový.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nebudem hovoriť o žiadnych zjazdovkách teraz.
V nadväznosti na slová pána poslanca Buriana, pán predseda parlamentu, chcel by som sa spýtať veľmi otvorene: Vy žijete z poslaneckého platu? To len aby sme si teda povedali. Lebo vyjadrili ste sa, vyjadrili ste sa v istých súvislostiach tak, že vlastne z toho poslaneckého platu nežijete. Chcel by som len vedieť, ako ste to mysleli.
A keď už hovoríme o tej solidarite... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)