8. schôdza

Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A súčasne aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

Pán predseda, dovolím si navrhnúť, aby sme tieto tri body, skrátené legislatívne konania, prerokovali dnes tak, aby ste mohli po prvých čítaniach zaradiť druhé a tretie čítanie zajtra, aby sme vedeli program trošku urýchliť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predmetnému návrhu zákona.
Prvá vec, ktorú sa chcem v podstate predkladateľa spýtať, a bude to skôr taká rečnícka otázka, kde je ratio tohto návrhu? Ja ako vnímam tento návrh, je to solidarita s celou spoločnosťou pri šetrení štátnych prostriedkov, to znamená prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Potiaľto by sa s tým dalo súhlasiť, ale môžme hľadať rôzne cesty na riešenie tohto problému. Mnohé veci, ktoré som tu chcel povedať, tu zazneli a nebudem sa k nim vracať ani ich nebudem opakovať, ale chcem povedať, že toto riešenie, ktoré predkladá pán poslanec Sulík a ďalší jeho kolegovia, považujem za riešenie minimálne polovičaté, z filozofického hľadiska nesprávne a chcem poukázať na ďalšie oblasti, kde vidím obrovské možnosti šetrenia prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
Keďže som členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, tak viem, že do pôsobnosti tohto výboru spadá zhruba 800 verejných funkcionárov, z čoho poslanci, ministri, štátni tajomníci predstavujú zhruba 200 osôb, to znamená, 600 osôb sú ľudia, ktorí nie sú vo verejných funkciách volených alebo menovaných na úrovni exekutívy, ale sú menovaní vládou, exekutívnou, do dozorných rád, správnych rád, riaditelia štátnych podnikov a tak ďalej atď., čo je obrovský počet ľudí. Šesťsto ľudí, o ktorých sa tu bavíme.
Ja som si tu pripravil z verejne dostupných majetkových priznaní, ktoré sú zavesené na internete, takú hitparádu, ktorú vám chcem dať len do pozornosti:
- člen Predstavenstva Slovenskej záručnej a rozvojovej banky 123 328 eur za rok,
- člen Predstavenstva Slovenskej konsolidačnej 88 089 eur,
- člen Predstavenstva Jadrovej vyraďovacej spoločnosti Jaslovské Bohunice 87 486 eur,
- podpredseda Predstavenstva Verejné prístavy 54 038 eur,
- člen Predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti 52 421 eur,
- člen Predstavenstva Transpetrol 47 525 eur,
- člen Predstavenstva Nemocnice Poprad 44 055 eur,
- člen Predstavenstva Slovenskej pošty 35 849 eur,
- riaditeľ štátneho podniku Závodisko, to je jedna z výnimiek, ktorú uvádzam ako riaditeľa alebo člena exekutívy týchto štátnych podnikov, alebo predsedov predstavenstiev, 34 584 eur,
- člen Predstavenstva Leteckých opravovní Trenčín 26 441 eur,
- člen Predstavenstva Jadrovej vyraďovacej spoločnosti Jaslovské Bohunice 23 975 eur,
- člen Predstavenstva Verejné prístavy, a. s., 23.697 eur
a pri tomto čísle skončím, lebo toto je zhruba plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za jeden kalendárny rok.
Ak si urobím túto hierarchiu ľudí, ktorých som túto vymenoval, je ich 73 nad plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. A to hovorím len o štátnych podnikoch a akciových spoločnostiach so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.
Okrem týchto akciových spoločností a štátnych podnikov so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu je rad, celý rad, desiatky až stovky verejných funkcionárov, ktorí spadajú pod pôsobnosť zákona o konflikte záujmov, ktorí poberajú nemalé finančné prostriedky z hospodárenia týchto spoločností, to znamená, tam nemá štát 100-percentnú majetkovú účasť.
Ako taký príklad spomeniem Slovenský plynárenský podnik, kde je nominant pána predsedu alebo strany Sloboda a solidarita, ktorého príjem sa rádovo pohybuje niekde na úrovni 150-200-tisíc eur ročne.
Ja osobne sa chcem spýtať, ak sa bavíme o plate poslancov, ktorého primárnym cieľom tejto diskusie je šetrenie prostriedkov štátneho rozpočtu, tak potom otvorme tú debatu úplne na celú šírku a bavme sa o tom, že existujú tu rádovo stovky iných miest, ktoré sú nominované z politických kruhov, sú nominované predovšetkým predstaviteľmi vládnej koalície a títo ľudia nespadajú pod verejnú kontrolu médií, nespadajú pod verejnú kontrolu parlamentu a sú svojím spôsobom, možno politickými trafikami, kde sú umiestňovaní priatelia exekutívy.
Jako jednoducho tento postup, ak chceme hovoriť o tom, že ideme, ideme riešiť veci komplexne, ideme šetriť prostriedky zo štátneho rozpočtu, otvorte tento problém v celej šírke. Nehovorme, nehovorme o šetrení finančných prostriedkov na úrovni Národnej rady parciálne a nehovorme to ešte nesystémovým, zlým prístupom cez nejaký vzorec, ktorý v zásade nehovorí nič o výkonnosti parlamentu a nehovorí nič o konkrétnej práci poslancov Národnej rady.
Ak by sme chceli premietnuť aj ten vzorec, ktorý navrhuje pán predseda Sulík, tak jednoducho musíme povedať, že zodpovednosť poslanca končí pri schválení štátneho rozpočtu, kde sa zadefinuje nejaký deficit. Nemá činnosť poslanca absolútne žiaden vplyv na vývoj deficitu počas bežného roku. A svojím spôsobom deficit, ktorý je zadefinovaný v štátnom rozpočte, na tento má predovšetkým vplyv poslanec vládnej koalície a nie poslanec opozície.
Preto považujem za absolútne nesystémový prístup, tak ako je návrh zákona predvedený. Ale ak chceme byť seriózni a chceme hovoriť o problémoch v plnej šírke, musíme zobrať do úvahy aj fakty, ktoré som tu uviedol.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Jarjabek, začal by som vašou otázkou, že či teda ja žijem z poslaneckého platu. Nie, našťastie nežijem. Ale to nie je, toto nie je téma dnešnej diskusie. My sa tu nebavíme o tom, či vôbec znížiť. Lebo všetci rečníci, ktorí tu dnes boli, aj rečníci z vašej strany, povedali, áno, sme pripravení byť solidárni. Čiže my musíme o tom diskutovať, kto tu z platu žije, kto tu nežije. Všeobecná zhoda, pokiaľ to nie je len nejaké, že vravíte to, ale nemienite to vážne, tak všeobecná zhoda na tom, že tie platy znížime, tá predsa je. Alebo že nejak poslanci budú, skrátka, solidárni.
No ja by som rád zopakoval. Prosím vás, dovoľte mi zopakovať tie dve, dve také zásadné veci. Že ja nemám žiaden problém, aby sa to znížilo o pevné percento, ale už to zmrazenie nás dostalo do, skrátka, jednej veľkej pasce, z ktorej sa všetci, jak tu sme, nevieme dostať von.
Tono Marcinčin predtým nám povedal, že už v roku 2009, to bolo 3 400 euro, o ktoré ten poslanec prišiel preto, lebo boli zmrazené platy. Rok na to, v tomto roku 2010, to je 4 600 eur. Keď ponecháme to zmrazenie platov tak, ako to navrhuje strana SMER, tak budúci rok to bude už 5 400. Bude to z roka na rok rásť. A jedného dňa, keď si poslanci povedia, že stačilo, lebo zistia, že za volebné obdobie im to spraví 20 000 eur, a potom tie platy odmrazia, tak potom vás tunák defenestrujú všetkých. Preto, lebo jednoducho ten skok bude obrovský.
Tak ponúkam elegantné riešenie. Toto nie je, že vľavo, vpravo, alebo SaS a SNS a SMER, toto je elegantné riešenie. Odmrazíme platy a následne ich o niečo znížime. Keď ich máme odmraziť a znížiť o pevné percento, dobre. Ako navrhoval top ekonóm KDH Tono Marcinčin, znížme to o pevné percento.
Pýtam sa, čo spravíme o rok? Zas tu máme na krku nejaké pevné percento a zase sa budeme štípať, ako z toho vykĺznuť a ako to zrušiť a zase nás tu budú cvičiť novinári ako každý rok. A keď sa niekomu nepáči teda, že je to dehonestujúce, že pravidelne novinári do toho zasahujú, ako vravel pán Jarjabek, tak vytvorme pravidlá, do ktorých jednoducho zasahovať už nebudú mať ako.
Preto vravím, odmrazme platy a znížme ich o percento, ktoré nebude pevné, ktoré bude dynamické. A z tohto pohľadu to naviazanie na ten štátny rozpočet, si myslím, že je najbližšie riešenie. Keď, ako vraveli, aha, kolegovia z KDH tu nie sú, ale ako vraveli páni z KDH, že podporia to len, keď to bude znížené len o pevné percento. Nech sa páči. Nech to je o pevné percento. Ale zase sme v nejakej, chytení v nejakej pasci.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk).

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o štátnych symboloch. Tento návrh je reakciou na tzv. vlastenecký zákon, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky 27. apríla ako výsledok predvolebného predvádzania sa a naťahovania sa vtedajších dvoch vládnych strán, Slovenskej národnej strany a SMER-u.
Najprv parlament schválil takú tvrdšiu verziu tzv. vlasteneckého zákona z dielne Slovenskej národnej strany, ktorá sa stretla s mohutnými protestami verejnosti, najmä zo strany študentov, boli dokonca tak intenzívne, že pán prezident zákon vrátil parlamentu a parlament ho už nevrátil. A ako akúsi náhradu vláda v skrátenom legislatívnom konaní, lebo, samozrejme, že vtedy, vtedy to dnešná opozícia vedela inak, hoci na to neboli žiadne dôvody, tak v skrátenom legislatívnom konaní schválila tzv. vlastenecký zákon.
Tento náš návrh reaguje na vlastenecký zákon aj na kritiku, ktorú vtedajšia opozícia, dnes súčasť vládnej koalície alebo väčšina vládnej koalície, znášala vtedy vo vzťahu k týmto návrhom tzv. vlasteneckých zákonov.
Vecne náš návrh novely znamená, že by sa zrušila vo vzťahu k školám povinnosť umiestniť v každej triede vyobrazenie štátnej zástavy, text hymny a text preambuly, ktoré sú zväčša zobrazené na akýchsi nástenkách, inakšie to neviem nazvať. Rovnaká povinnosť je v súčasnom zákone o štátnych symboloch uložená aj samosprávam, ktoré majú takéto nástenky umiestniť v miestnostiach zastupiteľstiev.
Chcem zdôrazniť, že predloženým návrhom novely by sa zrušila povinnosť, nie že by sa nariadilo, že tie symboly alebo vyobrazenie symbolov musia byť odstránené. Bolo by to ponechané na slobodné rozhodnutie škôl alebo zastupiteľstiev. Čiže nejdeme nikomu niečo nariaďovať, ideme umožniť školám a zastupiteľstvám, aby sa slobodne rozhodli.
Druhý bod tohto návrhu sa týka štátnych vzdelávacích programov, ktoré sú celkom nesystémovo zakomponované tzv. vlasteneckým zákonom do zákona o štátnych symboloch, a je tam uložená povinnosť zakomponovať do štátneho vzdelávacieho programu výchovu k vlastenectvu a k úcte k štátnym symbolom. Nie je problém v tom, že by takéto niečo nemalo byť v štátnych vzdelávacích programoch alebo že by takéto niečo nemalo byť obsahom výučby a vzdelávania na školách. Ide len o to, že toto nemá podľa nášho názoru miesto v zákone o štátnych symboloch.
Je to niečo také, ako keby sme napríklad v lesnom zákone napísali, že štátny vzdelávací program má obsahovať informáciu o faune a flóre slovenských lesov, alebo keby sme do Občianskeho zákonníka alebo do Trestného zákona doplnili paragraf, že štátny vzdelávací program musí obsahovať výchovu k rešpektovaniu právneho štátu.
Má to byť, to nespochybňujeme, ale má to byť upravené v školskom zákone, ktorý aj pre iné prípady upravuje, akým spôsobom sa vytvárajú štátne vzdelávacie programy, a teda vôbec upravuje podmienky vzdelávania. A mimochodom už tam niečo také je, pretože medzi ciele výchovy a vzdelávania školský zákon zaraďuje aj výchovu k úcte k národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je žiak obyvateľov. A tieto ciele majú byť zapracované do štátneho vzdelávacieho programu.
K politickej stránke veci. Som presvedčený, že tzv. vlastenecký zákon schválený týmto parlamentom, alebo teda parlamentom v predchádzajúcom zložení 27. apríla, nemá nič spoločné s vlastenectvom. Vlastenectvo sa nedá vynútiť, nanútiť zákonom. Vlastenectvo je prirodzený ľudský cit, ktorý nosíme v sebe, ku ktorému sme vychovávaní väčšinou svojou rodinou, svojimi rodičmi. Nepomôžu tomu nástenky nanútené cez nejaký zákon. Tieto nástenky, ak ste ich mali možnosť vidieť v triedach, nie sú žiadnym prejavom vlastenectva ani dôstojným symbolom vlastenectva, skôr by som povedal, že sú akousi karikatúrou vlastenectva alebo symbolom nanucovaného vlastenectva.
Pôsobím aj v miestnej samospráve. Včera sme mali rokovanie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, aj my tam máme takú nástenku na prednej stene. Nie je to veľmi vidieť a najviac zo všetkého mi to pripomínalo tabuľu u očného lekára, kde sa teda skúma kvalita zraku prostredníctvom toho, či človek dovidí na postupne sa zmenšujúce písmená. Tie písmená sú tam tak malé, že na ne vôbec nevidieť a naozaj neviem, ako toto môže pomôcť vlastenectvu, či už je to v samosprávach, alebo je to v školách.
Niektoré politické strany si mýlia lásku k vlasti s pozitívnym vzťahom ľudí k nim samým alebo k ich momentálnej vláde. Avšak krajina nerovná sa vláda, krajina nerovná sa žiadna konkrétna politická strana. Mám rád Slovensko, mám rád ľudí, ktorí tu žijú. Nemal som pozitívny vzťah k predchádzajúcej vláde, ktorá takýto zákon presadila, nie napriek tomu, že mám rád Slovensko, ale práve preto, že mám rád Slovensko.
Vláda aj parlament môžu prispieť k vlastenectvu a k jeho rozvoju, ale nie takýmto spôsobom. Môžu k nemu prispieť tak, že budú prijímať dobré zákony, budeme zodpovedne spravovať túto krajinu. Spravíme ju slobodnejšou a takou, v ktorej sa jej občania budú cítiť dobre a budú na ňu hrdí. To je cesta k vlastenectvu. Nie tú, na ktorú sme vykročili v apríli tohto roku.
Nepočítam, že by tento návrh mohol podporiť ktokoľvek zo súčasnej opozície. Chcem však poprosiť o podporu kolegov z vládnej koalície, pretože aj viacerí z nich kritizovali prvú verziu tzv. vlasteneckého zákona, a pokiaľ viem, nikto z vtedajšej opozície nehlasoval ani za tú schválenú verziu, s ktorou neskôr prišiel SMER. A myslím si, že je správne, ak sa dokážeme správať rovnako aj vo vládnej koalícii, aj v opozícii, a to, čo tvrdíme ako predstavitelia opozičných strán, keď cítime podporu študentov na námestí, ktorí vyjadrujú svoju nespokojnosť s tým, čo prijala momentálne vládna koalícia, tak na rovnakých pozíciách by sme mali zostať aj vtedy, keď máme v parlamente väčšinu a keď to môžme reálne zmeniť.
Takže ešte raz, kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej 15-dňovej lehote pred konaním schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. októbra 2010 č. 133 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova. Vážené dámy, vážení páni kolegovia, máme tu opäť ďalší zo zákonov alebo návrhov novely zákona, ktorý pripomína demolačnú čatu a demolovanie toho, čo minulá vláda a vlády predtým, ktoré si ctili národné a štátne záujmy, budovali a prispôsobovali úroveň identity a prirodzenej úcty a rešpektu napríklad k štátnym symbolom tak, ako je to bežné všade vo svete.
Určite sa zhodneme, že tento ešte existujúci návrh zákona o štátnych symboloch ani zďaleka v praxi nedosahuje takú úroveň, akú vidíme napríklad v Spojených štátoch amerických, a nie je to ani naším cieľom, pretože naša historická skúsenosť aj vývojová cesta je úplne, aj mentalita, sú odlišné.
Čiže pokúsim sa zaradiť najskôr, kam asi návrh predkladateľov by bolo dobré zaradiť. On je v podstate v súlade s tým trendom, ktorý môžme za tie, myslím, tri schôdze, alebo štyri, ktoré sme mali, vidieť a odsledovať, a to je, že táto vládna garnitúra začala s odstraňovaním sôch, odstraňuje ochranu a výsadné postavenie štátneho jazyka. Teraz máme na stole odstraňovanie úcty alebo rozsahu umiestňovania štátnych symbolov a pravdepodobne bude chystať ďalšie akty, ktoré majú vymazať historickú pamäť tohto národa a občanov nášho štátu.
Možno je to aj preto, ako hovoril predkladateľ, že niekomu prekáža, keď v rokovacej miestnosti zastupiteľstva by mal byť text štátnej hymny, kde sa spieva: "zastavme ich, bratia". Čo keď nejaký občan si položí zásadnú otázku: A koho to vlastne máme zastaviť? Možno aj to je jeden z dôvodov, čo keď sa takémuto občanovi rozsvieti v hlave a zmyslel by si, že sa buď pomýlil, keď dával hlas niekomu zo súčasnej vládnej koalície, alebo si povie, že tak toto stačilo. Nemusím síce sympatizovať s národniarmi, ale to, čo títo vystrájajú, tak to už je teda pod istú základnú úroveň bez toho, že by sme sa museli byť do pŕs, že či sme väčší národniari, alebo menší. Pretože o toto tu, drahí kolegovia, vôbec nejde.
Videli sme trend v minulosti, keď fínska občianka prisťahovaná do Talianska navrhla, resp. dala podnet na Ústavný súd, aby zmizli z talianskych škôl a inštitúcií tradičné kríže. Niečo podobné sa stalo v Nemeckej spolkovej republike, kde istý občan ako rodič podal rovnako podnet, myslím, že to bol na bavorský súd, s tým, že jeho dieťa údajne uráža pohľad na silu utrpenia a že ho frustruje. Škoda, že tu nesedia kolegovia z KDH, pretože momentálne hovorím o klasickom kresťanskom kríži.
No a na Slovensku niektorým prekáža, že by v triedach mal visieť štátny symbol a text Preambuly Ústavy Slovenskej republiky.
Mimochodom, keď som začínal s tými demolačnými aktivitami, tak nedávno, čo niektorí politici uvažovali, že by možno bolo potrebné aj zrušiť Preambulu Ústavy Slovenskej republiky, takže, poviem, na to našťastie nemáte 90 hlasov, lebo určite by ste sa aj na toto odhodlali.
Takže prepáčte mi za možno ostrejšie naladenú hladinu reakcie, ale mám pocit, že predkladatelia sa niečoho boja ako čert kríža a snažia sa zahladiť alebo vyhladiť možné asociácie na slovenskú verziu ideologického Talibanu, ktorá slúži ako politickí žoldnieri stredoeurópskej verzie politicko-straníckej Al-Káidy. Takto by to mohol vnímať povedzme Štúr, Hlinka, Štefánik alebo ďalší národovci, keby mali možnosť sa cez stroj času vrátiť do súčasného slovenského parlamentu a prispôsobiť svoje uvažovanie povedzme správam z médií.
Prečo takého prirovnanie? No pretože aj Taliban začal ničiť nielen sochy konkrétnych ľudí, ale dokonca štvortisícročné kultúrne pamiatky kultúrneho dedičstva sveta len preto, že mu proste prekážalo, že to nesedí s tým, akú majú oni predstavu, čo by tam malo byť.
Takže zatiaľ čo my likvidujeme vlastné, cudzí nám tu súčasne exportujú vlastné nákazy zatuchnutých staromilných vírusov a symbolov, napríklad zákona o dvojakom občianstve, kde opäť budeme asi zajtra rokovať o ďalšom demolovaní zákona, tentoraz slovenského, o štátnom občianstve.
A môžem pridať aj ďalšie príklady. Zatiaľ čo my sa chystáme odstraňovať legitímne existujúce štátne symboly Slovenskej republiky zo štátnych škôl, to podotýkam, a z rokovacích miestností samospráv, tak bežne v školách s vyučovacím jazykom maďarským visia symboly už neexistujúceho štátneho útvaru, ktoré by sme mohli charakterizovať aj ako revizionistické. Mimochodom, revizionizmus k ideológii alebo aj k územnej veľkosti Maďarska, či už súčasného, alebo tzv. veľkého, je z medzinárodných zmlúv zakázaný.
Prečo ste, pán predkladateľ, nenavrhli vo svojej iniciatíve teda zrušiť aj existenciu takýchto symbolov a takýchto vlajok? Alebo to považujete za legitímne?
Pričom nedávam rovnítko. Sme na zvrchovanom území slobodného štátu, ktorý má z ústavy právomoc budovať identitu každého občana. Tá najprirodzenejšia identita je v príslušnosti k svojej vlasti, k štátu. Ak si myslíte, že je dostačujúce, ak štátny symbol je umiestnený niekde pri vchode vo výške približne 3,5, možno 4 metre, či už škôl, alebo územných samospráv, tak potom sa mýlite. Pretože aj v tejto rokovacej sále zákonodarného zboru máme pred sebou - v mojom pohľade za sebou - štátny znak Slovenskej republiky.
Čiže pokiaľ hovoríme o symboloch a štátnych symboloch, nemôžme neuvažovať aj v širšom kontexte symbol a jeho význam. Prirodzene, že každej totalite alebo každému totalitnému zmýšľaniu prekáža asociácia, ktorú symbol vzbudzuje. Preto sa komunisti snažili odstraňovať kríže, preto možno v stredoveku bola, zas naopak, inkvizícia voči slobodnému zmýšľaniu. Len sa čudujem, že v demokracii v slobodnom štáte môže niekto navrhnúť redukciu štátnych symbolov, ktoré, pán navrhovateľ, keďže účinnosť zákona bola k 1. septembru, a tí, ktorých sa to týkalo, čiže povinné osoby, školy a samosprávy, už tak či tak tieto symboly majú umiestnené tak, ako to bolo prijaté v danom návrhu zákona.
Takže nechápem, prečo prichádzate s takýmto obsolétnym návrhom. To chcete, aby teraz učitelia alebo riaditelia škôl alebo starostovia dali príkaz, že sa má niečo strhávať, čo už je tam umiestnené? Alebo to, čo žiaci možno na pracovnom vyučovaní podľa návrhu pani premiérky namaľovali či vyrobili na počítači alebo ručne? Tie nástenky, o ktorých hovoríte, asi by bolo dobré, keby ste si pozreli, koľko je alebo koľko bolo aj ponúk firiem, reklamných firiem, ktoré veľmi kvalitne, na vysokej úrovni estetickej, vyrobili a umožnili a umožnili a dali prácu ďalším ľuďom.
Je to, je to naozaj zvláštny počin z vašej strany, pretože dnes symboly alebo, ak chcete, znaky sú integrálnou súčasťou moderného života. Firmy, firmy si zakladajú na svojich logách, na svojich značkách. Bol prieskum, ktorá značka má najvyššiu hodnotu alebo je najzaužívanejšia vo vedomí celej populácie planéty Zem. Kvôli tomu, aby som nerobil propagáciu, bol to istý nealkoholický nápoj. Čiže firmy si zakladajú na svojich značkách, platia drahé peniaze, aby ich značky boli reprezentatívne, aby ich symbol vytváral istú asociáciu a istý vzťah, ktorý je prirodzený a je založený ale na komerčnej báze. A vy idete s iniciatívou rušiť symbol, ktorý má asociovať identitu štátnej príslušnosti? Tak tomu naozaj už nerozumiem.
K tomuto už platnému zneniu zákona ministerstvo školstva svojho času vydalo aj smernicu, kde je veľmi presne popísané, akým spôsobom, kde, v akej veľkosti a pomeroch majú byť tieto štátne symboly umiestnené. Takže možno u vás na samospráve v Starom Meste to niekto poňal minimalisticky a možno to bol aj jeho zámer takýmto spôsobom neprejavovať úctu, pretože viem, že tam žijú niektorí aj politológovia, ktorí sa svojho času vyjadrili, že ich identita je predovšetkým občan, potom je Bratislavčan, potom menoval nejakú svoju ulicu, kde žije, potom má vraj identitu vodiča, pretože príliš často šoféruje, a až kdesi na siedmom-ôsmom mieste priznal, že možno má aj identitu príslušnosti k Slovenskej republike. Tak potom sa nečudujem, že vy tam máte takýto minimalistický variant.
Hovorili ste dosť o vlastenectve, pán predkladateľ, neviem, prečo ste spojili práve návrh vlasteneckého zákona, ktorý prezident vrátil a parlament ho neschválil, s novelou zákona o štátnych symboloch, ale môžem vám zacitovať kardinála Korca, ktorý povedal - a je to veľmi výstižné, citujem: "Dnes máme Slovenskú republiku, vlastenectvo však u nás dnes veľmi nekvitne. Vlastenectvo je totiž obetavosť." Okrem iného povedal: "Národ nám sprostredkoval bohatstvo jazyka, kultúry, bohatstvo ducha cez školy a chrámy." Čiže cez tie školy, kde vy chcete, kde vy chcete odstraňovať štátne symboly.
Viete, v 50. rokoch dokonca boli takí ideológovia, ktorí Tomášikovu hymnu z meruôsmych rokov "Hej, Slováci" nazvali fašistickou. Neviem teda, že či už fašisti vtedy niekde v podzemí budovali svoje ideologické zázemie. Na druhej strane som sa zo štúrovských čias ale dočítal o označení "súdruh". Takže takáto ideologizácia všetkého, čo súvisí s vlastenectvom alebo národným cítením, patrí podľa môjho názoru niekde do tých minulých storočí. Mali by sme akceptovať to, že väčšina štátov dnes buduje identitu, pretože si uvedomuje, že aj v ére globalizácie jednoducho občianska spoločnosť nemôže byť iba akási manipulovateľná masa podľa reklamných kampaní, ale že potrebujeme aj istú duchovnú obrodu národa ako tej základnej nadindividuálnej identity. Pretože inak budujeme egoizmus: len ja, moje dobro a nie iných.
Robíte chybu, ak si neuvedomujete, že pohľad na štátny symbol, na dvojkríž, môže vzbudzovať aj takého asociácie, o ktorých hovoril aj kardinál Korec: obetavosť, vedomie identity, čo je dôležité najmä pri mladej generácii, ktorá identitu stráca. Potom existujú siahodlhé výskumy sociológov aj psychológov.
Paradoxne, pokiaľ ste hovorili teda o vlasteneckom zákone, Orbánov FIDESZ sa dokonca inšpiroval tou našou pôvodnou verziou a dal priamo vlastenectvo do škôl. Môžem vám zacitovať Ferenca Szalaya, primátora mesta Szolnok: "Budeme presadzovať, aby sa posilňovanie lásky k vlasti stalo prioritnou súčasťou základného učebného plánu škôl."
A vám zrazu prekáža, že v zákone o štátnych symboloch je aj zmienka, že by mali byť zaradené do osnov výchova k vlastenectvu. Vy v dôvodovej správe hovoríte, že tieto ciele už sleduje tak či tak zákon, tzv. školský zákon. Ale vy si opäť mýlite ciele a predmet alebo obsah. Nie je dôležitý cieľ, ale predmet a obsah.
Takže nie je nič zvláštne, ak sa posilňuje národná identita, spolupatričnosť práve tam, kde chceme vychovávať mladú generáciu aj k niektorým hodnotám, aby z nich vyrástli uvedomelí ľudia, odkiaľ prišli, kam patria. Pretože keď sa nám všetci porozutekajú za lepšími pracovnými príležitosťami, budú odvádzať svoje dane niekde v zahraničí, to znamená, nebude opäť na dôchodky pre slovenských občanov a ich rodičov, a ak nebudú mať vytvorenú takúto identitu a príslušnosť, tak nám budú odchádzať nielen kvalitní lekári, ale aj kvalitní údržbári. Chceme toto alebo to nechceme?
Dokonca niektoré štáty, ktoré si uvedomujú túto významnú hodnotu, napríklad Írsko, majú priamo v ústave, v čl. 9 konkrétne írskej ústavy v odseku 2 definíciu, že, citujem, "základnými politickými povinnosťami všetkých občanov sú vernosť štátu, vernosť národu" - opravujem sa - "a oddanosť štátu". Vám by asi, keby sme niečo takéto my mali v ústave, vám by, páni, asi vlasy dupkom stávali. Vám prekáža už len jednoduché umiestnenie štátneho symbolu na čelnej stene škôl, kde dochádza k výchovno-vzdelávaciemu procesu.
Budem končiť. Na záver, ak dovolíte, som si prečítal podrobne aj dôvodovú správu, pretože samotné znenie je dosť stručné: vypúšťa sa, vypúšťa sa odsek jeden, druhý. Takže zaujímalo ma, aké sú dôvody, pre ktoré predkladáte túto, túto novelu, ktorá je z môjho pohľadu absolútne zbytočná, je ideologická, v podstate vylamujete otvorené dvere.
Tie dôvody sú podľa mňa neopodstatnené, ako som povedal, a je zvláštne, že tam vydávate meritórne závery bez dôkaznej bázy. Napríklad tvrdíte, že, citujem, "nemožno predpokladať, že umiestnenie uvedených symbolov v každej triede by mohlo zvýšiť úctu žiakov a študentov k nim". Je nejaký prieskum, sociologický, psychologický, bola ním urobená nejaká anketa, relevantná, vyhodnotená, korigovaná? Ja takú nepoznám, ale vy to tvrdíte.
Pýtam sa, prečo si niektorí zamestnanci na stôl dávajú fotografiu svojich rodinných príslušníkov? Oni sú v práci, oni pracujú a na svojom pracovnom stole, si predstavte, mnohí majú fotografiu svojich detí, fotografiu svojich manželiek. Je to tiež istý symbol, k niečomu ich to motivuje, získavajú nejakú energiu, oduševnenie. Prečo im chceme brániť, tým, ktorí napríklad získavajú takéto oduševnenie a pozitívnu energiu, keď sa môžu pozerať na dvojkríž?
Pretože každý znak, každý tvar má svoju energiu a svoje vyžarovanie. Vy pochybujete, že slovenský dvojkríž má pozitívne vyžarovanie? Alebo že v ňom nie sú naakumulované energie predchádzajúcich generácií? A nielen slovenských. Pretože dvojkríž, dvojramenný kríž poznáme už od byzantských čias a je približne tridsať rôznych modifikácií kríža, ktorý má, ktorého tvary rôzne majú rôzne vyžarovanie a rôzne asociácie.
Prečo, ak ide o niečo pozitívne, to chcete rušiť? Veď ak tu počúvam a väčšina súhlasí s tým, že nechajme, nechajme voľne, voľne pôsobiť, slobodne zákony alebo, ja môžem tvrdiť, nechajme voľne pôsobiť štátny symbol. Ak niekoho povzbudzuje, je to fajn. Keď niekomu nič nehovorí, je to jeho chyba.
Tiež sa vás môžem opýtať, prečo si ľudia vo svojich domácnostiach umiestňujú obraz Ježiša Krista alebo Panny Márie? Jasné, je to ich slobodné rozhodnutie, ale ja teraz narážam na ten vzťah medzi osobou a tým symbolom a vzájomnou komunikáciou a väzbou.
Za priam drzé, prepáčte, môžem označiť tvrdenie, že je neopodstatnené, že, pardon, "neopodstatnené sa navrhuje zrušiť, aj umiestňovanie symbolov v miestnostiach, kde zasadajú orgány územnej samosprávy". Čím je to, prosím vás, neopodstatnené? Sme v nejakých talianskych mestských stredovekých štátoch? Alebo nechcete, aby na istom konkrétnom území bola aj zjavná príslušnosť k danému štátu?
Veď okrem, okrem tých firemných značiek predsa každá obec, každé mesto má svoj erb, ktorý je tam tak či tak uvedený. Dokonca niektoré osoby si už dávajú vypracovávať svoje osobné erby. Tak prečo by samospráva na území Slovenskej republiky v rokovacej miestnosti, kde rokuje zastupiteľstvo, nemala mať umiestnený štátny symbol? Mimochodom, vy predpokladáte, že to rokovanie môže byť len stále a v tej istej miestnosti? Ale to sa mýlite. Mnohé samosprávy nerokujú pravidelne v tej istej miestnosti, kde už je umiestnený štátny symbol. Rôzne slávnostné zasadnutia sa môžu konať inde. Mnohé malé obce ani nemajú takúto rokovaciu miestnosť, takže využívajú iné verejné miestnosti a priestory.
Lenže práve tá posledná veta, ako keby vás usvedčila z vašej zaslepenej horlivosti, pretože vyrobili ste nesystémový lapsus lingue. Ja vám to zacitujem: "Ako nesystémový prvok sa navrhuje vypustiť zo zákona ustanovenie, podľa ktorého musí byť výchova k vlastenectvu a k úcte k štátnym symbolom zapracovaná do štátneho vzdelávacieho programu škôl." Koniec citácie. Čiže vy toto svoje odôvodnenie "vypustiť", "vydemolovať" označujete ako nesystémový prvok. Tak som rád, že aspoň na záver ste úprimne uviedli, čo vlastne týmto návrhom sledujete.
Takže, vážený pán predkladateľ, vážené pani kolegyne a kolegovia, z tých dôvodov, ktoré som uviedol, dávam návrh, aby v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada uzniesla, že nebude ďalej pokračovať v tomto návrhu zákona, pretože je nesystémový, nepripravený, nadbytočný a myslím si, že aj vo vzťahu k štátu, ktorý tu zastupujeme a ktorého peniaze mimochodom aj berieme, aj vrcholne neúctivý.
Ďakujem za pozornosť.

Obávam sa, že nebudem schopný zareagovať na všetko, čo povedal pán poslanec Rafaj, vo faktickej poznámke iba. Ale teda aspoň k niečomu.
Demolačná čata, že chceme zbúrať niečo po predchádzajúcej vláde, no áno, po predchádzajúcej vláde treba niektoré veci zbúrať, lebo sú zle postavené. A toto je jedna z nich. Myslím si, že toto sme mali riešiť oveľa rýchlejšie, ako k tomu pristupujeme teraz.
Tvrdíte, že niekomu prekáža, že v rokovacej miestnosti zastupiteľstva je text štátnej hymny. No mne to prekáža aj z toho dôvodu, že spôsob, akým je tam umiestnený, je nedôstojný. No vidíte tuto v miestnosti, kde zasadá parlament, text štátnej hymny alebo preambuly ústavy? V rokovacích miestnostiach zastupiteľstiev aj škôl je štátny znak, to sa mi zdá dostačujúce, to nikto, nikto nespochybňuje. To, že tam je ešte text štátnej hymny alebo preambuly, sa mi zdá skôr kontraproduktívne, lebo je tam veľké množstvo textu, ktoré naozaj si neviem predstaviť, ako by niekoho mohlo pozitívne ovplyvniť v budovaní vlastenectva.
Veľmi dobrý príklad ste povedali s tým Talianskom a s tým zákazom krížov alebo, alebo s tým, že si zamestnanci dávajú fotky svojich rodinných príslušníkov v práci na stoly. No áno, ale problém tých krížov predsa nie je v tom, či sú tam kríže, alebo nie sú tam kríže, ale či to niekto niekomu zakazuje, prípadne prikazuje, alebo nie. O tom nemá rozhodovať Brusel, Štrasburg, dokonca si myslím, že ani Rím, alebo Bratislava. Ale majú si to tie školy rozhodnúť samé, či tam tie kríže chcú mať, alebo nechcú mať, tak ako sa ľudia dobrovoľne rozhodujú, či tam chcú, alebo nechcú mať niekde na stolčeku fotografiu svojej manželky alebo niečo podobné.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, je toho veľmi veľa, na čo by sa dalo reagovať, takisto ako hovoril predrečník, a to sa mi nezmestí do tej dvojminútovky.
Vy ste, vy ste rozprávali, ja som úroveň takto pretočených argumentov až na hlavu teda nečakal, presne to, čo, to, čo rozprava pán poslanec Dostál, veď my sa tu bavíme o tom, že vy niekomu niečo rozkazujete. Hovoríte v takej tej stavebnej terminológii o demolácii a ešte ste použili v tom, že budovanie, budovanie vlastenectva. Vlastenectvo má z citácie, je to láska, cit, emócia. Ste niekedy budovali lásku? To proste nejde. Vy ste dávali príklady, vy ste dávali príklady, ktoré stoja na tom, že nemá, nemá spravovanie spoločenských procesov byť zákonmi, a ak, tak je to v nutnom zle. Vy ste teraz dali totálny zákonný betón na činnosť vás ako zákonodarcu a ústavodarcu na to, že budú kdesi umiestnené veci, ktoré sa tam, štátne symboly, ktoré tam môžu byť prirodzene. Veď vy predsa, keď máte niekoho rád a zákonom by vám niekto kázal priniesť mu kyticu, no ako by ste sa k tomu správali? Veď to nemá logiku.
Spomínali ste ešte jednu vec ohľadom tých symbolov v triedach maďarských menšín alebo teda maďarskej menšiny. No a zamysleli ste, prečo im to zákon nekáže a majú to tam a my prikazujeme a máte s tým problém. Tak neprikazujeme, je to predsa cit a emócia. Vzniká prirodzene tým, že máme radi túto krajinu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som sa s úžasom dozvedel, že autor textu slovenskej hymny Matúška jasnozrivo vo svojej predvídavosti myslel už na nás a jednoducho proste, že text slovenskej hymny, ten verš "zastavme ich, bratia" sa vzťahuje na nás. Pán poslanec, bravó! V interpretácii textu ste dosiahli vrchol. Ďakujem.