8. schôdza

Ďakujem. Pán kolega, len takú jednu, pán Číž, poznámku k vášmu vystúpeniu. V sumári ste spomenul, že sme najmladší národ a najmenší v Európe a nie som historik, som poľnohospodársky inžinier, ale ja sa pýtam historikov, nevedia nám povedať čo má stihnúť národ pri svojom vývoji, to znamená, sme v prvej triede, sme v materskej škôlke, sme v jasliach teraz, aby mi povedal, čo sa musí za päťdesiat, za sto, za päťsto rokov v národe akože utriasť, aby si svoju identitu udržal? To by som teda dal do pléna, aby nám historici povedali, čo máme za to obdobie.
A druhú takú poznámku by som povedal, že keď som prišiel do tohto parlamentu, tak som si uvedomil proste, že vlastne po tisíc rokov máme konečne svoj štát. Sme tu a máme svoj dom, ktorý prakticky sme sa snažili nejakým spôsobom budovať generácie po generácii, a v súčasnosti, keď máme všetky izby, máme dom postavený, my Slováci nevieme v ňom žiť. Tak to je mi trošku smutno, tak bol by som rád, keby sme sa aj takýmto spôsobom k tomu postavili, že by sme to spolužitie tu urobili také, aké myslím si, aby sme sa nemuseli hanbiť pred našimi predkami, kde sme, čo robíme, ako žijeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, poslednému váženému kolegovi, hovoril som o najmenšom štáte v regióne, nie v Európe. Nepochybne v Európe sú štáty menšie.
No a o tom vzťahu k symbolom, aj kontexty ďalších faktických poznámok, no nedá sa nič robiť, ak chceme hľadať optimálne formy právneho vyjadrenia základných hodnôt našej spoločnosti, pravdepodobne jednou z najlepších ciest je pozrieť si, ako to vyzerá v Európe. Urobiť si komparáciu európskych ústav. Ja som si ju teda urobil, vážené kolegyne a kolegovia, a by bolo veľmi zaujímavé, aký je vzťah k vlastenectvu, ako je fixované v ústave ako v základnom dokumente a táto hodnota, teda potom prirodzene, musí byť v primeranej intenzite vyjadrená aj v jednotlivých zákonoch.
Skúste si pozrieť Portugalsko, Írsko, Nemecko, kde v Nemecku dokonca je povinnosť vychovávať k vlastenectvu ako základná v školách. Vážení kolegovia, napríklad z KDH, kresťanskí demokrati bavorskí, pozrite sa, ako majú upravené vlastenectvo vo svojej ústave, keď sme už pritom. Je to krajina hodná nasledovania, alebo z ktorej si máme zobrať príklad, čo sa týka vzťahu vlastenectvu. Skúsme to prejsť cez tie jednotlivé krajiny.
Pre mňa tá európska pätnástka je zatiaľ prirodzeným vzorom. Vošli sme do Európskej únie, takže hľadám po tých dvadsiatich rokoch veľmi zložitého vnútropolitického vývoja Slovenska, kde to rozdelenie spoločnosti ešte dodnes cítiť a cítiť ho veľmi jednoznačne aj v tomto návrhu, kde už bohužiaľ tento návrh zámerne smeruje voči väčšinovému pohľadu a záujmov našich občanov. To je ďalší problém tohto zákona.
Takže, cesta je naozaj tou poctivou, diskutovať, poctivo hľadať mieru, mieru a formu vyjadrenia základných hodnôt v našich dokumentoch, ale aj v praktickom politickom živote. A myslím si, že umiestnenie symbolov v tomto smere je úplne prirodzené fixované aj v právnej norme. Ten pohľad, ktorý hovorí o tom, že teda nič neprikazovať ap. je jednoducho drvivo menšinový. Rozumiem mu, ale som presvedčený, že väčšina ľudí chce spolu komunikovať, nepoznám ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som zareagoval na niektoré veci, na ktoré nebol priestor v rámci faktických poznámok a vyjadril sa teda k rozprave.
Jednak, pán poslanec Maďarič, to sme tu už rozoberali, aj pán poslanec Rafaj, sa snažili spochybniť, že táto novela má niečo s tzv. vlasteneckým zákonom, pretože rieši zákon o štátnych symboloch a reaguje na tú novelu zákona o štátnych symboloch, ktorá bola schválená v apríli minulého roku.
Už som povedal, že tá novela zákona o štátnych symboloch bola schválená ako náhrada za vlastenecký návrh, vlastenecký zákon z dielne SNS. A pán Maďarič vtedy sa vyjadril, že všetko je aj vecou miery, a že tá miera podľa neho bola prekročená vo vlasteneckom zákone, ale v tej novele... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... zákona o štátnych symboloch z dielne SMER-u už prekročená nebola. Ja by som teda len rád pripomenul, že aj hlasmi SMER-u bol schválený pôvodne vlastenecký zákon z dielne SNS, akurát SMER sa potom podobne ako pán prezident zľakli protestov verejnosti a trošku to zmiernili.
A tie línie argumentácie, ktoré tu zazneli zo strany kritikov predloženého návrhu, ukazujú nepochopenie toho, o čo v tom návrhu ide alebo teda zámerné zavádzanie. Nejdeme nikomu nič prikazovať, ideme rušiť povinnosť, ktorú považujeme za neopodstatnenú. Školy sa budú môcť slobodne rozhodnúť, nikto im nenariadi, že musia symboly, pokiaľ tam ich chcú mať, odtiaľ dať preč, pokiaľ tam chcú mať viacej symbolov, pokiaľ tam nechcú mať iba vyobrazenie zástavy, ale chcú tam mať zástavu, nikto im v tom brániť nebude.
Ďalšiu líniu argumentácie, ktorú som počul, povedzme z úst pána poslanca Čaploviča, bola taká, že však už tam, už tam tie symboly sú, tak prečo to teraz, teraz ideme meniť, však už tie finančné prostriedky boli vynaložené. Áno, tak bolo by logickejšie, keby takáto novela bola schválená ešte pred 1. septembrom. Nebola, ale tá argumentácia mi pripomína také, že však áno, no mlieko sa už rozlialo, tak čo sa do toho staráte, prečo do toho rýpete. Asi to ani nemalo byť, ale veď už to je, no tak to nechajte tak.
K niekoľkým vecným výhradám. Pani poslankyňa Obrimčáková namietala, že navrhujeme deň účinnosti zákona vyhlásením zákona v Zbierke zákonov, a že školy majú nejaký rytmus, ktorý súvisí so školským rokom. Ten deň účinnosti navrhujeme takto s ohľadom na skutočnosť, že zákonom nikomu nestanovujeme žiadne nové povinnosti. Pokiaľ sa stanovujú zákonom nejaké nové povinnosti, tak je samozrejme logické dať dotknutým subjektom nejakú lehotu, aby sa mohli pripraviť na plnenie tých povinnosti. Týmto žiadne nové povinnosti nikomu, ani školám, ani zastupiteľstvám, ani žiadnym fyzickým alebo právnickým osobám nestanovujeme, takže žiadna takáto lehota potrebná nie je.
K argumentácii pána Rafaja, ktorá bola zavádzajúca, hovoril napríklad, že zmysel nášho návrhu možno odčítať z poslednej vety dôvodovej správy, teda všeobecnej časti, kde hovoríme, že ako nesystémový prvok sa navrhuje vypustiť zo zákona ustanovenie, podľa ktorého musí byť výchova k vlastenectvu a k úcte k štátnym symbolom zapracovaná do štátneho vzdelávacieho programu. Bodka. No lenže tá veta pokračuje, pretože obsah štátnych vzdelávacích programov, by nemal byť upravovaný v zákone o štátnych symboloch, čo už teda, pán Rafaj, nespomenul. Rovnako ako nespomenul, že ďalej v osobitnej časti dôvodovej správy vysvetľujeme aj to, že táto záležitosť je upravená v už existujúcom školskom zákone. On síce spochybnil, že ak je niečo dané, ako cieľ vzdelávania a výchovy a vzdelávania, tak to automaticky neznamená, že sa to premietne do obsahu, ale školský zákon hovorí dosť jasne o tom, že štátne vzdelávacie programy majú obsahovať konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4, kde sa hovorí aj o posilňovaní úcty ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je žiak občanom.
Pani poslankyňa Obrimčáková sa pýtala, či nám nevadí, že sa v Spojených štátoch amerických alebo v Kanade hrá hymna na začiatku každého vyučovania. A podobné argumenty zaznievali od viacerých rečníkov, či nám nevadí, že si Američania vyvesujú, vyvesujú zástavy a používajú štátne symboly oveľa viac ako my. My ten rozdiel vidíme práve v tom, či niekto niekoho k niečomu núti alebo to človek, inštitúcia robia na základe vlastného slobodného rozhodnutia. A samozrejme, že je tam dôležitý aj nejaký kultúrny kontext. Veci, ktoré sú v jednej krajine úplne prirodzené a normálne a nikoho nenapadne ich spochybňovať, v inej krajine pôsobia teatrálne. A keďže sme vlastenci, tak rešpektujeme situáciu na Slovensku a nesnažíme sa, nesnažíme sa prenášať veci, ktoré majú na Slovensku úplne iný kultúrny kontext, ako, ako v niektorých iných krajinách.
Chcem sa ohradiť aj voči viacerým, viacerým argumentom, že tým, že sme prišli s týmto návrhom, iba splácame nejaký dlh voči MOST-u, alebo, alebo robíme agendu strany MOST- HÍD. My sme kandidovali ako poslanci OKS na kandidátke strany MOST. Sme členmi poslaneckého klubu, ale robíme veci na základe vlastného presvedčenia, či sa vám to už páči alebo nie. Robíme veci, o ktorých si myslíme, že sú správne. A aj o tejto veci si myslíme, že je správa. Navyše tento návrh nepredkladajú iba poslanci OKS.
Posledné dve poznámky. Vrátim sa opäť k pánu poslancovi Rafajovi, keď spomínal nejaký rebríček vlastenectva a ťažkal si, ako je na tom Slovensko zle, že horšie z okolitých krajín je na tom už iba Poľsko a Nemecko. No bol by som veľmi rád, keby úroveň vlastenectva, úcty k vlastnej histórii bola taká ako je v Poľsku, napríklad, pretože Poliaci sú podľa mňa skutoční vlastenci, o čom, o čom nemôže, nemôže nikto pochybovať a čo dali najavo v histórii mnohokrát veľmi prakticky a aj za cenu veľmi ťažkých obetí. Čiže s tým by som vôbec nemal problém, keby na Slovensku bolo vlastenectvo len o čosi vyššie ako v Poľsku.
A posledná vec úplne, teda s potešením som sa dozvedel, že aj Fidesz sa inšpiroval pôvodnou verziou vlasteneckého zákona z dielne SNS. Gratulujem Slovenskej národnej strane.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Odznelo tu už veľmi veľa rôznych myšlienok a argumentov na danú tému. Ja budem reagovať len na zopár z nich, aby sme tu nestrávili ešte ďalšie dve hodiny, pretože dalo by sa.
Pán Rafaj vo svojom vystúpení vyslovil takú akademickú otázku, že prečo si dávajú ľudia v práci na stôl fotky svojej rodiny a povedal, že je to akýsi symbol. Odborná teória aj prax nazýva toto sociálno-technická adaptácia na prostredie a naozaj platí, že fotka na stole vyvoláva v blízkom človeku určité emócie, možno spomienky, možno nejaké pocity, ale ja nepoznám ani jedného zamestnávateľa, ktorý by prikazoval svojim zamestnancom mať na stole fotku svojej manželky, matky, možno svokry s cieľom, aby prispel k budovaniu a rozvíjaniu ich dobrého vzťahu. Dokonca si dovolím tvrdiť, že možno takáto povinnosť by mala úplne opačný efekt a presne rovnako je to podľa mňa aj s vlastenectvom.
Ak má niekto pocit, že vlastenectvo sa buduje cez kladenie povinností vystavovať,alebo umiestňovať niekde štátne symboly, tak ja spochybňujem, že takýto človek vôbec tuší, čo vlastenectvo je, ako sa buduje a ako by sa mohlo rozvíjať. Ak dokonca takýto človek hovorí a je predstaviteľ strany, ktorej predseda nepozná ani len autora a ani slová hymny svojej vlastnej vlasti, tak je to podľa mňa výsmech.
Odznela tu jedna rozumná myšlienka a to, že vlastenectvo je cit a k jeho budovaniu prispeje len systém, systém opatrení, systém aktivít, možno proces nejakej výchovy. Ja s týmto súhlasím a preto sa prikláňam k tomu, venovať sa skutočnému budovaniu vlastenectva, venovať energiu týmto aktivitám, ktoré vlastenectvo podporujú a nie prikazovať niekomu, umiestniť niekde štátne symboly.
Viackrát tu odznela aj otázka, že komu vadia štátne symboly Slovenskej republiky. No ja sa pýtam inak. Komu vadí, že je tu snaha uprednostniť slobodnú voľbu umiestniť alebo neumiestniť niekde štátne symboly. Ja sa pýtam, komu tu prekáža tento prvok demokracie? Mne neprekáža. Ja tento návrh na zmenu zákona o štátnych symboloch práve pre toto podporím. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, návrh tohto zákona ustanovuje osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie, ktoré pôsobia na území Slovenskej republiky. Platiteľmi odvodov, ktorí by mali povinnosť uhrádzať odvody ustanovené týmto zákonom sú banky, zahraničné banky, vrátane pobočiek zahraničných bánk, iné úverové inštitúcie a iné zahraničné úverové inštitúcie, vrátane ich pobočiek.
Predmetom odvodov ustanovených týmto zákonom sú pasíva platiteľa tvoriace zdroje jeho majetku a financovania. Ale z týchto pasív sú vylúčené: vklady prijaté bankou a chránené systémom ochrany vkladov v Slovenskej republike podľa osobitného zákona o ochrane vkladov, za ktoré banka už uhrádza príspevky a tiež o vklady prijaté bankou, ktoré sú chránené systémom ochrany bankových vkladov v inom členskom štáte Európskej únie. To znamená, naozaj nie je pravdou, že odvody sú zaťažené aj z vkladov obyvateľstva, ktoré sú chránené systémom ochrany vkladov.
Z týchto pasív sú ďalej vylúčené vlastné zdroje financovania platiteľa tvorené s platným základným imaním, ďalej sú tu vylúčené zdroje financovania platiteľa predstavujúce pohľadávku spojenú so záväzkom podriadenosti, tzv. podriadený dlh, no a okrem toho sa navrhuje znížiť základ navrhovaných odvodov tak, aby sa eliminovalo riziko dvojitých odvodov z pasív nadobudnutých finančnými inštitúciami v súvislosti s vykonávaním činnosti na území iného členského štátu, vrátane cezhraničného vykonávania činnosti na území iného členského štátu Európskej únie.
Sadzba odvodov je v návrhu zákona stanovená na úroveň 1,35 % zo základu pre výpočet odvodov. Návrh na ustanovenie tejto sadzby odvodov vychádza zo zverejnených hodnoverných informácií Národnej banky Slovenska o slovenskom finančnom trhu a jeho inštitúciách. No a tu sa musím pristaviť pri slovíčku, hodnoverné údaje, lebo viete, my ako opozičná strana, ktorá nemá k dispozícii stovky úradníkov produkujúcich analýzy, sme v dobrej viere, sme sa opreli pri príprave tohto zákona o verejne dostupné informácie centrálnej banky. Ale všetko je inak.
Po doručení zákona do parlamentu sa ozvala samotná Národná banka a priznala, že publikovala chybný údaj o celkovej výške pasív bankového sektora. Prijali sme tiché ospravedlnenie zodpovedných pracovníkov Národnej banky, ale pravdou je, že navrhovaný odvod vo výške 1,35 % má skoro dvakrát vyšší dopad ako sme z pôvodných údajov vypočítali. No vyzerá to tak, že aj pre našu centrálnu banku platí, to známe v duchu filmu "Niekto to rád horúce", že naozaj nikto, nikto nie je dokonalý.
Na základe skorigovaných informácií Národnej banky Slovenska vieme dnes povedať, že celková výška pasív bankového sektora podľa stavu k 30. júnu tohto roka je alebo bola 54,8 mld. EUR, pričom ak odrátame pasíva vyňaté z predmetu odvodu, najmä chránené vklady vo výške 23,7 mld. EUR, základom pre výpočet navrhovaných odvodov bude iba časť pasív bankových subjektov, ktorá v súčasnosti dosahuje odhadovane 27 mld., necelých 27 mld. EUR.
Na základe týchto údajov, mi dovoľte verejne vyhlásiť, že pri druhom čítaní návrhu tohto zákona prídeme s pozmeňujúcim návrhom úpravy výšky sadzby odvodu z 1,35 % na 0,7 %. Takýto návrh zabezpečí zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 187,4 mil. EUR. Ide o rovnocennú alternatívu s čiastočne vyšším príjmom pre štátny rozpočet, namiesto zvýšenia dane z pridanej hodnoty, ktoré má podľa odhadov ministerstva financií zabezpečiť zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185,5 mil. EUR.
Prečo navrhujeme ustanoviť osobitné odvody pre banky? Podľa nás ide o jedno z kľúčových opatrení na spravodlivé rozdelenie záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala fatálny vplyv, o. i. aj na nárast deficitu verejných financií v ekonomicky vyspelých krajinách vo všetkých členských štátoch Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky. Pritom predložený návrh zákona zohľadňuje, jednoznačne zohľadňuje, závery Európskej rady zo 17. júna tohto roku so závermi k novej Európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v rámci ktorých Európska rada vyslovene súhlasila, opakujem, súhlasila s tým, že "členské štáty by mali zaviesť režim odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže, a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík", to bol citát.
Keďže finančnú krízu zapríčinili predovšetkým globálne prepojené, či už majetkovo alebo finančnými transakciami prepojené finančné inštitúcie a osobitne bankové subjekty, keďže krízu naozaj nezapríčinili občania, tak je spravodlivé a primerané navrhnúť tým zákonom, ustanoviť osobitné odvody pre vybrané finančné inštitúcie, pre bankové subjekty, a to s cieľom dosiahnuť ich podieľanie sa na tvorbe zdrojov slúžiacich na spravodlivé rozdelenie záťaže z dôsledkov finančnej krízy na hospodárstvo Slovenska, vrátane dopadu na rozpočtové hospodárenie našej verejnej správy.
Predložený návrh zákona predpokladá, že príjmy z navrhnutých osobitných odvodov budú slúžiť na vytvorenie účelovo určenej osobitnej časti štátnych finančných aktív, ktorá bude súčasťou vopred, tzv. ex ante, tvorených zdrojov na financovanie budúcich záťaží z dôsledkov kríz. Keďže však vzniknutá kríza už mala výrazný negatívny vplyv na rozpočtové hospodárenie našej krajiny, tak príjmy z týchto odvodov budú dočasne príjmami štátneho rozpočtu, pritom platnosť tohto dočasného opatrenia sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne úroveň menej ako 3 % hrubého domáceho produktu.
Toto dočasné riešenie je plnohodnotnou a spravodlivou alternatívou namiesto navrhnutého dočasného, dočasného zvýšenia sadzby dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %. Pritom je potrebné zdôrazniť, že predložený návrh zákona ako alternatívu namiesto zvýšenia sadzby dane z pridanej hodnoty s dopadom na všetkých, opakujem, všetkých občanov, navrhuje zavedenie osobitných dôvodov iba pre vybrané finančné inštitúcie, pre bankové subjekty.
Predložený návrh zákona o odvodoch pre vybrané finančné inštitúcie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, aj s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Toľko na úvod.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Ja by som chcel na úvod skonštatovať, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho na dnešné rokovanie 8. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca konštatujem, že predmetný návrh spĺňa po formálno technickej stránke predpísané náležitosti a rovnako tak náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Konštatujem, že obsahuje aj informáciu o tom, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a obsahuje aj odôvodnenia jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Zároveň obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
No a teraz to najpodstatnejšie. Po rozprave odporučím, za predpokladu, že prejde predmetný návrh do druhého čítania, aby ho prerokoval výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Takže, ďakujem ešte raz, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni predkladatelia zákona, pána podpredsedu Fica tu nevidím, ale sú tu dvaja kľúčoví ľudia, kľúčoví ekonómovia zo strany SMER - sociálna demokracia, pán Počiatek a pán Kažimír.
Dovoľte, aby som na úvod začal konštatovaním, ktorým teda mnohé zásadné prejavy v tejto snemovni končia, a to je konštatovanie o tom, že predložený návrh zákona o mimoriadnych odvodoch vybraných finančných inštitúcií je po technickej stránke zlý, je po obsahovej stránke zlý, je prudko populistický a pokiaľ by bol schválený takýto návrh zákona, tak by spôsobil Slovensku značné hospodárske škody.
No, ale poďme teraz pekne po poriadku a pridržiavajme sa čiste faktov a krátkej histórie, ktorú si budú mnohí z nás pamätať. Vtedy, ešte poslanec Fico, pred voľbami v roku 2006 konštatoval na mnohých tlačových konferenciách, a o tom existujú záznamy slovenských médií, či už printových alebo vizuálnych, audiovizuálnych, vyhrážal sa tým, že keď vyhrá voľby, postaví vládu, ktorá bude mať kľúčom svojho programu národnoštátne záujmy, takže zdaní mimoriadnou daňou slovenské komerčné banky. O tom existuje dôkaz. Verím, že nespochybniteľný a verím, že v reakciách pána Počiatka a pána Buriana to nebude vyvrátené. Ak by bolo, tak donesieme záznamy z tých tlačových konferencií.
Ale, keďže súčasne ten istý pán, vtedajší poslanec Fico, ako sa neskôr ukázalo veľmi zdatný marketér, a to mu nemôže nikto vziať, že je skutočne zdatným marketérom, tak sa nikdy počas štyroch rokov svojho vládnutia neodhodlal slovenské banky dodaniť mimoriadnou daňou. Z veľmi prozaického dôvodu, a tým dôvodom je fakt, že si uvedomil, opäť podčiarkujem, ako zdaný marketér, že takéto rozhodnutie by nieslo so sebou veľmi závažné politické náklady. Politické náklady, rozumejme pod tým prudký pokles preferencií obľúbenosti strany SMER - sociálna demokracia. Tak počas štyroch rokov vládnutia k tomu nikdy nepristúpil, a akonáhle sa ocitol SMER - sociálna demokracia v opozícii, tak prichádza okamžite s týmto záchranným pásom, ktorý hádže slovenskej ekonomike v podobe zavedenia mimoriadnych odvodov vybraných finančných inštitúcií.
Páni traja poslanci, pán Fico, pán Počiatek a pán Kažimír, váš návrh zákona sa v dôvodovej správe odvoláva, ja verím, že v nádeji, že tým presvedčíte mnohých, aspoň vo vašom tábore, opozičnom, sa odvoláva na závery Európskej rady, na konštatovania Ekofin-u, že, citujem, ako to máte uvedené v dôvodovej správe: "Európska rada súhlasila s tým, že členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitúcie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže krízy globálnej a vytvorili sa tak stimuly na obmedzenie systémových rizík do budúcnosti". Áno, je pravdou, že na úrovni Európskej rady aj na úrovni Ekofin-u sa uvažuje o tom, že podobné odvody by mohli byť zavedené, aj tá vaša citácia je veľmi presná, ja som si ju kontroloval a hovorí podmieňujúcim spôsobom, že by mali byť zavedené. Je pravdou, že by mali byť vypočítavané z pasív komerčných bánk. Je pravdou, že z týchto pasív, by mali byť vylúpnuté vonku základné imania a kapitál, že by mali byť odtiaľ dané pred zátvorku aj chránené vklady. To všetko je pravda, čo tam uvádzate, až na jednu výnimku, že na tej istej úrovni Európskej rady a Ekofin-u je zhoda na tom, že odvodové sadzby takéhoto mimoriadneho odvodu bánk, by mali byť minimálne, ale ja sa k tomuto slovíčku minimálne ešte v ďalej časti vrátim.
Pozrime sa teraz na to, ktoré krajiny doposiaľ v Európskej únii, podobný mimoriadny odvod pre banky zaviedli, a prečo tak urobili. Po prvé, musím konštatovať, že urobili tak tie krajiny eurozóny, ale nielen eurozóny, aj Európskej únie, aj krajiny stojace mimo eurozóny, ktoré museli práve v dôsledku globálnej hospodárskej krízy masívne sanovať svoje bankové systémy. Toto podotýkam, nebol prípad Slovenska. Slovensko je v skupine deviatich krajín, ktoré nemuseli rôznymi bel-autami a pôžičkami, prípadne priamym vstupovaním štátu do kapitálu, do základného imania bánk sanovať bankový sektor. Nemuseli sme tak robiť práve preto, že v rokoch 2000 - 2001 k ozdraveniu slovenského bankového sektora došlo. Ja viem, že to bola veľká operácia, masívna operácia, dokonca myslím, že v rozmere niekde okolo 12 % hrubého domáceho produktu predstavovali náklady na túto operáciu. Ale práve vďaka tomu v súčasnej globálnej hospodárskej kríze nemuselo Slovensko pristúpiť k sanácii svojich vlastných bánk, tak ako sme boli napr. svedkami v prípade Royal Bank of Scotland, ktoré vlastne hrozilo úplné zoštátnenie tým spôsobom záchrany, ktorú zvolila britská vláda. Rovnako sme boli tuto u susedov, v Rakúsku svedkami, keď Kommunalkredit Bank dopadol až tak zle, že za jedno symbolické euro bol vlastne predaný štátu alebo Kommunalkredit Bank bola zoštátnená rakúskym štátom. No toto, opakujem, nebol prípad Slovenska, takže tento argument, ak dovolíte, by som vám rád vyvrátil.
Druhé kritérium, ktoré krajiny, ktoré zaviedli doposiaľ mimoriadny odvod vybraných bankových inštitúcií bola skutočnosť, že súčasne so zavedením tohto odvodu zriadili fond, do ktorého tie odvody budú natekať. Súčasne, ale povedali nielen pravidlá, ktorými sa tento fond bude vytvárať, ale súčasne povedali a schválili legislatívne pravidlá používania prostriedkov tohto fondu, to znamená, kto, kedy a na základe akých kritérií bude rozhodovať o tom, aká časť prostriedkov takto naakumulovaného fondu sa použije na aký účel.
Vy, vážení predkladatelia, ste prišli s týmto návrhom zákona tak, že hovoríte, že dobre, prvé tri roky tie peniaze potečú do štátneho rozpočtu, aj k tomu sa za chvíľočku vrátim, pretože tam ste sa úplne jednoznačne demaskovali o aký populizmus vám ide a potom, keď klesne deficit verejných financií pod úroveň 3 %, tak by mohli tie peniaze natekať tiež do nejakého fondu, o ktorom ale dnes neviete povedať ani mäkké f. Vy neviete povedať ako bude ten fond vytváraný, kto ho bude kontrolovať, aké kritériá používania prostriedkov toho fondu budú platiť. Znovu opakujem, kto, kedy a za akých kritérií bude rozhodovať o používaní takýchto peňažných zdrojov.
No a nakoniec, to tretie kritérium, opäť ktoré spĺňajú krajiny, ktoré odvod bánk zaviedli, je samotná odvodová sadzba. My sme tu boli včera svedkami celkom humornej situácie, kedy pán poslanec Burian sa nám snažil urobiť krátky exkurz do tajov matematiky, ktorý celkom nevyšiel, ale teraz to myslím úplne úprimne, vážim si, pán Burian, vašu rytierskosť, že ste priznali v tejto snemovni svoju chybu a toto ja naozaj považujem za veľmi vzácny zjav celej včerajšej diskusie v Národnej rade.
Dovoľte mi, teraz, aby som aj ja urobil jeden kratučký exkurz do tajov tentokrát úplne elementárnej matematiky, ktorú určite pochopia aj filozofi v tejto ctenej snemovni. Švédsko, ktoré zaviedlo mimoriadny odvod bánk v uplynulom roku, postavilo odvodovú sadzbu na úroveň 0,018 %. V preklade to znamená 18 tisícin percenta a znamená to, že táto odvodová sadzba je 75-krát nižšia, dobre počujete, 75-krát nižšia ako odvodová sadzba, ktorú navrhujú páni poslanci Fico, Počiatek a Kažimír.
Ja viem, že ste sa teraz skorigoval, hneď v tom úvodnom slove a povedali ste, že páni z Národnej banky mali nekorektné údaje na svojej webovskej stránke, a že pasíva slovenských bánk sú o trošku iné, v iných hodnotách ako tam boli uvedené, a že teda vy navrhujete znížiť túto vašu sadzbu z 1,35 na 0,75, ak som dobre rozumel, približne niekde tam.
No dobre, tak pokračujme zase v tajoch elementárnej matematiky, tak potom by tá naša sadzba nebola 75-krát vyššia, bola by 37,5-krát vyššia ako je vo Švédsku. To isté Švédsko sa chystá od 1. januára 2011 zdvojnásobniť túto sadzbu z úrovne 0,018 na úroveň 0,036. Opäť to preložím, 36 tisícin percenta, čo bude stále ešte, pán poslanec Kažimír, na úrovni približne 37,5-krát nižšej, ako je sadzba, ktorú navrhujete vy.
Viete, v rokoch 1988 a 1989 organizovali na pôde Československej akadémie vied v Prahe, na pôde Ekonomického ústavu pražského a Prognostického ústavu v Prahe traja páni veľmi kvalitné workshopy na tému makro a mikroekonómie. Bolo to ešte, podotýkam, pred viac ako 20 rokmi, teda pred nežnou revolúciou a organizovali tieto workshopy na báze, povedal by som až takej modly, v pozitívnom slova zmysle, učebnice ekonómie pána Samuelsona a Nordhausa. Táto učebnica sa dodnes používa na univerzitách v Spojených štátoch ako kľúčová učebnica ekonómie. Tí traja páni, ktorí robili tie semináre, tie workshopy sa volali Vladimír Dlouhý, Karel Diba a prof. Václav Klaus. Ja som sa vtedy, pred 20 rokmi týchto seminárov zúčastňoval, čo bolo pre mňa vtedy naozaj veľkým zážitkom, keďže u nás ešte panoval a zúril socializmus, a vtedy povedal Václav Klaus jednu historickú vetu, keďže to boli semináre určené doktorandom z vedného odboru ekonómia. Povedal, že každý budúci dobrý ekonóm, by mal spĺňať tri podmienky. Tieto podmienky sú minimálne, nie však postačujúce, ale zostaňme aspoň u tých minimálnych podmienok. Tá prvá podmienka je, že mal by vedieť pracovať s textových editorom, treba podčiarknuť, že to bolo 20 rokov dozadu, kedy len začínali prvé stolové počítače. Tá druhá podmienka bola, že má dokonale ovládať angličtinu a tá tretia podmienka bola, že mal by byť veľmi dobrý a nie v elementárnej, ale vo vyššej matematike. A teraz prečo? No textový editor, aby si bol schopný sám napísať dizertačnú prácu, aby nebol odkázaný na Consul vtedy, mechanický písací stroj. Angličtinu by mal ovládať preto, lebo drvivá väčšina kľúčových ekonomických traktátov je písaná v angličtine a matematiku by mal ovládať preto, aby pochopil základné ekonomické zákony. A preto som pátral po tom, čo motivovalo poslancov Fica, Počiatka a Kažimíra k takémuto brutálnemu nastaveniu tejto odvodovej sadzby na úroveň 1,35 %, akokoľvek sa chcete teraz z toho vyviniť, že už cúvate a navrhujete polovičnú sadzbu na úrovni 0,75, čo bude stále ešte 37,5-krát vyššia sadzba ako v spomínanom Švédsku.
No a po celkom krátkej dobe pátrania, bolo to celkom zaujímavé čítanie, som prišiel k tej pointe,o čo pánom predkladateľom tohto návrhu zákona ide. Vy, keď ste tú sadzbu 1,35 kvantifikovali, tak ste ju reziduálnym spôsobom vypočítali tak, že do čitateľa zlomku ste si dali 185 mil. EUR, presne toľko, podľa odhadov ministerstva financií, by mal získať štátny rozpočet na príjmovej strane zo zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %. Do menovateľa zlomku ste si dali bázu, z ktorej sa budú tieto odvody vypočítavať, to boli tie spomínané pasíva, korigované pasíva bánk, a z toho vám vyšlo, že to má byť 1,35. No prečo? Jednoducho preto, aby ste vedeli opäť na tlačových konferenciách, ktoré tu pravidelne organizujete v Národnej rade počas schôdzí Národnej rady, ako tomu myslím bolo aj včera, aby ste mohli oznámiť ľuďom, že vy, ste tí záchrancovia národnoštátnych záujmov, vy predsa nikdy nedopustíte, aby tí zlí páni z Wall Streetu, ktorí spôsobili globálnu krízu, to sú tí zlí bankári, aby dôsledky tejto krízy dopadli na obyvateľov Slovenska. A vy, chcete falošným odvolávaním sa na závery Európskej rady a Ekofin-u o nejakých traktátoch, o potrebe rovnomerného rozloženia záťaže globálnej ekonomickej krízy na banky, lebo to sú tí zlí vinníci, tak odvolávaním sa na to chcete prísť s návrhom nezvýšiť daň z pridanej hodnoty o 1 percentuálny bod, ale namiesto toho zaťažiť tých zlých, a to sú práve tie komerčné banky.
No, ale povedzme konečne ľuďom do očí pravdu, aj na tých vašich tlačových konferenciách, a síce pravdu o tom, aký by bol výsledok v prípade, že tento váš predkladaný návrh zákona by bol prijatý. Výsledok by bol celkom pochopiteľný, jasný, zjavný, nespochybniteľný, a síce taký, že by to aj tak v konečnom dôsledku doľahlo na všetkých ľudí Slovenskej republiky. A neobstojí vaše tvrdenie, pán Kažimír o tom, že veď vy idete bázu, z ktorej sa bude vypočítavať mimoriadny odvod finančných inštitúcií stanoviť tak, že sa to nebude týkať chránených vkladov, čo sú vo veľkej väčšine prípadov práve vklady fyzických osôb. To je síce pravda, ale ako budú reagovať komerčné banky? A viem, o čom hovorím, som v komerčnom bankovníctve strávil 20 rokov. Komerčné banky budú reagovať tak, že okamžite po zavedení takéhoto brutálneho odvodu vo výške 0,75 % po vašej korekcii, zvýšia poplatky za vedenie účtu, zvýšia poplatky za vydanie platobnej karty, zvýšia poplatky za transakcie, znížia úrokové miery na vklady, zvýšia úrokové miery na úvery a jednoducho si ustrážia naďalej ten svoj úrokový stred alebo tu úrokovú maržu, no a takto si takpovediac na pleciach opäť všetkých ľudí Slovenska zarobia na vami navrhovaný brutálny mimoriadny odvod. Toto bude výsledok vášho návrhu zákona, ak by bol v Národnej rade prijatý.
No a teraz diskusie o tom, či je to len môj subjektívny pocit a môžeme sa všetci mýliť, ako sa mýlil včera pán poslanec Burian v elementárnej matematike, ako sa mýlila podľa vás Národná banka Slovenska, keď zle vyčíslila pasíva komerčných bánk, tak, aby som vám vyvrátil aj túto vašu obavu, že tentokrát sa v odhadoch v budúcnosti mýlim, tak poďme ešte na kratučký exkurz do nedávnej minulosti, keď krachla Devín banka. Čo sa stalo po krachu Devín banky. Ostalo 11 mld. Sk chránených vkladov, ktoré niekto musel vkladateľom vyplatiť. To bolo tesne po zavedení systému ochrany vkladov, kedy sme vytvorili tu legislatívu ochranného dáždnika nad vkladmi obyvateľov a fond ochrany vkladov, ktorého som bol vtedy členom Dozornej rady zistil, že zrazu mu vzniká zo zákona záväzok vyplatiť 11 mld. Sk niekoľkým desiatkam tisícov vkladateľov v Devín banke.
No, keďže nemal zdroje tento fond ochrany vkladov, tak postupoval celkom prirodzene, že si krátkodobo zrealizoval výpožičku od Národnej banky Slovenska, čo bolo na túto dobu dosť nepochopiteľné, lebo všetci sa tak stále bijeme do pŕs ako je centrálna banka, v každej krajine by mala byť nezávislá od vlády, a tak ďalej. Napriek tomu Národná banka Slovenska pod terajším vedením guvernéra Mariána Juska poskytla 11 mld. Sk pôžičku fondu ochrany vkladov. Bolo to okamžite napádané aj zo strany Bruselu, že to odporuje všetkým legislatívam, hlavne pokiaľ ide opäť o nezávislosť centrálnej banky, ktorá by sa nemala podieľať ani na sanovaní komerčných bánk, a už vôbec nie na refinancovaní verejného dlhu, ako to robí dnes Európska centrálna banka tým, že nakupuje štátne dlhopisy vo Frankfurte nad Mohanom a výsledok bol ale ten, že nakoniec sa dosiahol súhlas, že Národná banka požičia fondu ochrany vkladov 11 mld. za predpokladu, že to bude krátkodobý preklenovací úver, tzv. bridge financing. No len potom ubehol rok a bolo potrebné tých 11 mld. Národnej banke Slovenska vrátiť. Čo urobil fond ochrany vkladov? Aj vďaka rozhodnutiu, myslím, že to podliehalo vtedy tiež novele zákona o ochrane vkladov, takže táto Národná rada Slovenskej republiky schválila zdvojnásobnenie sadzby, ktoré museli komerčné banky odvádzať do fondu ochrany vkladov. Vďaka tomuto odvodu si vlastne, to je presne princíp ako v prípade komerčného poistenia, si tieto komerčné banky poisťovali vklady obyvateľstva.
Zdvojnásobnenie odvodov do fondu ochrany vkladov rovnako znamenalo, že okamžite komerčné banky znížili úrokové sadzby na vklady a v konečnom dôsledku to opäť zaplatili všetci vkladatelia slovenských bánk, ktorých je niekoľko miliónov v tejto republike. Presne takýto efekt, ako bola táto nešťastná história Devín banky, by mal aj prípad, ak by bol schválený v Národnej rade vami predkladaný návrh.
Takže veľmi ľúbivá politika, veľmi krásna politika teraz urobí tlačovku a povedať, myslím tlačovku SMER - sociálnej demokracie a povedať ľuďom, my nenecháme, aby na váš chrbát dopadli bremená globálnej hospodárskej krízy, veď za to môžu tie zlé banky, za to môžu tí investiční bankári z Wall Streetu a my im teraz dáme, a my ich teraz dodaníme alebo na nich zavedieme mimoriadny odvod. Opakujem, áno, ale nie v 37,5-násobne vyšších odvodových sadzbách ako to navrhujete vy.
A nakoniec, by som chcel ešte uviesť, že aj proti tomuto existuje argumentačný arzenál pána podpredsedu Národnej rady Fica, ktorý hovorí, že my nedopustíme, aby sa komerčné banky správali po zavedení tohto odvodu tak, ako som to teraz pred chvíľočkou načrtol, a tvrdí, no, veď začneme tie banky regulovať, to znamená, že stanovíme im napríklad minimálne úrokové sadzby na vklady? Stanovíme komerčným bankám maximálne úrokové sadzby na úvery? Chcete stanoviť komerčným bankám limity na poplatky za vedenie účtu? Chcete stanoviť komerčným bankám v konečnom dôsledku, aby som už dlho nehovoril, aj mieru zisku, ktorú majú dosahovať? Výborne.
Ja sa teraz pýtam: "Who ist the next?" Kto teda bude ďalší v slovenskej ekonomike, na koho vytiahnete rôzne špeciálne dodanenia, mimoriadne odvody a podobne. Budú to telekomunikačné firmy? Budú to firmy z oblasti energetiky? Budú to firmy z oblasti automobilového priemyslu? Kde sa tento váš hodnotový model skončí? No odtiaľ by ste potom už boli len veľmi maličký krôčik od toho, čomu sme hovorili centrálne plánovaná ekonomika, ale toto sme tu už budovali v rokoch 1948 až 1989 a veľmi dobre vieme, ako toto sociálne inžinierstvo, ako tento pokus katastrofálne veľkým dizanstrom dopadol.
Takže, povedzte konečne ľuďom páni poslanci zo SMER - sociálnej demokracie a hlavne vy, traja kľúčoví ľudia, pokiaľ ide o tento zákon, predložený návrh zákona, aby som bol presný, povedzte konečne ľuďom do očí pravdu, že tu vôbec nejde o váš pokus zachrániť obyvateľov Slovenska pred dopadmi globálnej ekonomickej krízy tým, že dodaníte alebo tento mimoriadny odvod alebo špeciálna daň, to je to isté, že dodaníte alebo z odvodníte slovenské komerčné banky.
Rakúsko sa pokúsilo v prvej polovici 90-tych rokov zaviesť tzv. minimálnu úrokovú sadzbu na vklady. Dobre si to pamätám, to boli roky 93, 4, 5. Tiež presne ako naši poslanci traja, ktorí predložili tento zlý návrh zákona, tvárili sa, vtedy rakúska vláda, že ide vlastne chrániť vkladateľov a že zavedie tzv. minimaleinlagenzinst satz, čiže minimálnu sadzbu na vklady. Ako zareagovali, pán Kažimír, rakúske banky, možno ste výrazne mladší ako ja, ale toľko si možno budete pamätať. Zareagovali tak, že začali sa šéfovia rakúskych bánk schádzať v hoteli Bristol, to je hneď oproti štátnej opere Viedenskej, schádzali sa tam asi rok a pol, vytvorili tzv. kartelový klub, aj tak to myslím úplne brutálne nazvali, boli tak neopatrní, že na týchto stretnutiach, kde uzatvárali kartelové dohody, že maximálna výška úrokovej sadzby na vklady nebude viac ako, a tam sa na tom kartelovom klube dohodli, spisovali o týchto zasadnutiach dokonca zápisnice a tieto zápisnice sa jedného dňa s odstupom asi siedmych rokov dostali do rúk povolaných ľudí v Bruseli. No a viete čo nasledovalo? Nasledovali brutálne pokuty nielen pre všetky kľúčové rakúske banky, vtedy neboli pofúzované, takže to bol Kreditanstal, bola to Bank Austria, bola to Volksbank, bol to Bavak a ďalšie banky po Sparkasse, ale nasledovali dokonca veľké sumy pokút, ktoré museli platiť priamo šéfovia týchto bánk, priamo šéfovia týchto bánk, podotýkam.
Tu chcem len opäť uviesť jeden, týmto krátkym historickým odbočením, jeden krásny príklad o tom, že akonáhle sa štát rozhodne takouto reguláciou, takouto brutálnou reguláciou, ako nám dnes práve dali do poslaneckých lavíc páni poslanci Fico, Počiatek a Kažimír, akokoľvek zasahovať, akokoľvek sa snažiť regulovať podnikateľské subjekty takýmto spôsobom, tak to vždy v histórii dopadne presne naopak.
Tak vás poprosím na záver, aj vy, otočte veci z hlavy naspäť na nohy, stiahnite tento návrh zákona a zachráňte si česť v očiach verejnosti Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk).

Ďakujem, pán predsedajúci. Viac sa vyjadrím vo svojej rozprave, ale na ten prvý fakt, ktorý upozornil pán poslanec Kollár.
Pán poslanec Kollár, vy ako bývalý bankár, by ste mali mať elementárne vedomosti o tom, ako bolo zdaňovanie bánk do roku 2006. A tu nebolo iba priame zdaňovanie a zvýšenie daní, ale viete ako sa vytvárali opravné položky v bankových domoch. Čiže, viete veľmi dobre, akým spôsobom si regulovali daňové povinnosti jednotlivé bankové inštitúcie. A práve tým, že Ficova vláda zaviedla systém, ktorý zrovnoprávnil systém podnikateľský na Slovensku, ktorý dovtedy neexistoval, zrovnoprávnila daňové systémy všetkých podnikateľských subjektov, t.j. aj bánk, aj podnikateľských subjektov, všetkých tých, ktorí podnikajú na slovenskom území, a tým vytvorila práve tu základný systém, že banky mali vyšší odvod. Výrazne vyšší odvod, dane z príjmu fyzických osôb, dokonca dvojnásobný a môžem to dokázať, práve od 1. 1. 2008, teda po zavedení tohto zákona práve zdvojnásobili sa práve príjmy do štátneho rozpočtu, práve tým zdaňovaním alebo nevytváraním fiktívnych opravných položiek, ktoré vytvárali bankové domy.
Čiže, nie je pravda to, čo ste tvrdili, že táto alebo predchádzajúca vláda neurobila nič z pohľadu zdaňovania bánk a bankových inštitúcii. Čiže, je to absolútne podľa mňa klamstvo to, čo ste povedali, lebo jednoducho tu nie je len otázka priameho zdaňovania. Vy viete, existuje aj nepriame zdaňovanie.
Viac sa vyjadrím potom v rozprave, lebo tiež sa tuná načrtlo veľa poloprávd, veľa poloprávd hlavne o tom, že vlastne potierate celý ten systém, ktorý navrhla Európska komisia. Európska komisia hovorí, či to bude 0,7 % alebo 0,1, je to jedno. V podstate vy ste jednoducho .... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda výboru, no to bolo by sa možno žiadalo, keby ste teda povedali, ako hovoríte, tento prejav z pozície predsedu výboru, bývalého predsedu, generálneho riaditeľa alebo šéfa banky, a tak. Mňa by možno zaujímala taká malá otázka, či máte pocit, že ste odlíšili pohľad záujmového obhajcu bánk na tieto veci, od pohľadu teda tých občanov, ktorých všetci záujmy v tej celosti máme hájiť, lebo ja teda, vám poviem pravdu, som takýto pocit nemal.
Máte veľmi zaujímavé názory na reguláciu bankového sektoru a zaujímavá je tá kontrapozícia k tomu, čo sledujeme dneska v európskom prostredí, napríklad pána Kahna Straussa a podobne. Sociálne inžinierstvo ste si tiež veľmi rýchlo vybavili zaujímavým spôsobom, len veľmi silné prvky sociálneho inžinierstva neboli len za totáča u nás, ale aj vo Švédsku, vo Fínsku aj v Nórsku a možno aj v Dánsku čiastočne. Veľmi zaujímavé formy regulácie bankového sektoru majú aj v Holandsku. Je to zaujímavé aj tým, že je jedinou krajinou, ktorá nezdaňuje dividendy a úplne náhodou privatizéri našich monopolov, napriek tomu, že z Holandska nepochádzajú, fungujú tam a vláda, strany, ktorých členov do vlády poslala, toto zariadili. To je jeden z dôvodov, prečo je potrebné zamerať pozornosť aj na bankový sektor.
Viete, z vášho vystúpenia som mal pocit, že teda tie stredné vrstvy a nemajetné vrstvy svojim nehoráznym útokom úplne zničili bankový sektor a vyžaduje špeciálnu ochranu v súčasnosti. Takže, pravdepodobne treba trošičku naozaj veci postaviť z hlavy na nohy, len pravdepodobne trošku v iných kontextoch, pretože to jednoducho patrí poslancom, ktorí hája verejný záujem, pán predseda výboru. O ten mi ide, predovšetkým.