8. schôdza

Pán poslanec, som presvedčený, ste poznačený ako bankár určitými vecami. Ale, menovali ste Devín banku, ja vám menujem ešte Poštovú banku, Transpetrol, ktoré zavinila pani Schmögnerová. Iste viete ako bankár, o čom chcem hovoriť, ale mám dve minúty. Takže, to je prvá záležitosť.
Druhá záležitosť. Rakúske banky, ktoré potrebujú zhruba 34 mld. na to, aby zachránili bankový sektor a finančný sektor a vôbec, podnikateľské prostredie, žiada úver od Európskej centrálnej banky. Preto navrhujeme zdanenie, to čo je. Ukážte mi v Európe, kde sú banky zdanené okrem právnických osôb ešte z dividend 15 %, okrem Slovenska. Možno vymenujete dve krajiny Európskej únie. Prečo to celé hovorím? Keď nájdete iné riešenie, kde budete zháňať finančné prostriedky, môžete zháňať ich, že spravíte reformu verejnej správy, samosprávy a v ďalších veciach, pokiaľ sa týka do štátneho rozpočtu. Pokiaľ sa týka, to čo ste menovali z hľadiska rakúskych bánk. Viete veľmi dobre, ako stoja rakúske banky, či to je, ktoré ste menovali Bavak, Erste banka, Raiffeizen alebo ktorákoľvek banka. Pokiaľ sa týka, všetky sú prakticky na slovenskom trhu. Vy tiež ste boli zástupca jednej banky materskej, takže viete, o čom hovorím. Takže, nehovorte o tom, že sa nedá zdaniť určitou daňou. Teraz nehovorme o aké percento. To je otázka. Ak vy, ste pri moci ako vláda, akým percentom zdaníte jestvujúce banky na to, aby ste si pomohli pri štátnom rozpočte na rok 2011. To je podstata veci, aby sme neprenášali zadlženosť, ktorú prenášame na našich občanov. To je to isté, čo tu stále hovorím, pokiaľ sa týka veci. Pokiaľ nebudeme riešiť sociálnu a zdravotnú poisťovňu, prenášame to stále na daňových poplatníkoch. Som len zvedavý, dokedy naši občania budú znášať, hlavne naši dôchodcovia, ktorí sa zaslúžili o tom, že tieto veci tuná boli.
A pokiaľ sa týka to, čo ste tu presne povedali. Nemenujte Devín banku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predseda výboru, veľmi pozorne som vás počul a mám dva také zásadné dotazy. Spomínali ste, že zavedenie mimoriadnej odvodovej sadzby pre banky by sekundárne spôsobil ten aspekt, že by došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb, po prípade k zvýšeniu poplatkov za vedenie účtu, ale predsa bankový sektor na Slovensku je širokospektrálny. Tých bánk je tu dostatočné množstvo. Ja predpokladám, teda ako laik v tejto oblasti, že snáď tu funguje nejaké zásadné elementárne funkcie konkurencie medzi jednotlivými bankovými subjektmi, alebo azda chceli ste tým naznačiť, že jednotlivé bankové sektory alebo jednotlivé banky na Slovensku by vytvorili akýsi kartel alebo nejakú kartelovú dohodu, keď už teraz tvrdíte v tejto prvej fáze, keď zákon nebol ešte ani prijatý, že automaticky to vyvolá zvýšenie úrokových sadzieb, zvýšenie spomínaných poplatkov za trebárs vedenie účtu.
A druhá moja zásadná otázka, chcel by som sa vás spýtať, určite máte o tom prehľad a určite by ste mi túto informáciu vedeli posunúť. Aký bol čistý zisk bankového sektoru na Slovensku za predchádzajúce obdobie? Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda Kollár, na podporu zdanenia bankových subjektov dávam ešte jeden argument. Bankové inštitúcie dostali do vienka peniaze miliónov bežných klientov, ktorí ich majú pripravené na budúcnosť. Bankové subjekty používajú tieto voľné peniaze prioritne na krytie bankových úverov. Rozdiel medzi úrokovými sadzbami vkladových produktov oproti úverovým produktom je však čoraz vyšší, čo spôsobuje nárast ziskovosti bankových subjektov. Zároveň cítiť neustály tlak bankových subjektov viazať peniaze bežných klientov na čo najdlhšie obdobie. Bankové subjekty sú riadené materskými bankami zo zahraničia, ktoré v pravidelných intervaloch odčerpávajú zisk mimo územia Slovenskej republiky. Preto je významné zamyslieť sa nad možnosťou aj ďalšieho zdaňovania bankových subjektov.
Jednou z oblastí sa ponúka zdanenie úrokových výnosov bankovej inštitúcie, ktoré pochádzajú z úverových produktov s podporou štátu pre mladých. Klienti sa rozhodnú vo vyššej miere využiť hypotekárne alebo spotrebné úvery, ak sú štátnou bonifikáciou úrokovej sadzby. Pre štátny rozpočet to predstavuje nemalé výdaje, avšak pre banku je to zdroj nemalých ziskov do budúcnosti po skončení bonifikácie. Klient dostáva štandardnú sadzbu úroku, ktorú následne spláca až do uplynutia úverového vzťahu s bankou. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je veľmi ťažké reagovať v dvoch minútach, myslím na šesť alebo koľko bolo faktických poznámok, ale budem mať ešte príležitosť v záverečnom slove, predpokladám ako spravodajca.
Takže, pán Burian, áno máte pravdu, že nie je pravdou, že Fico neurobil nič v oblasti bankovníctva. No, urobil presne to, čo ste pred chvíľočkou povedali, že výsledkom bolo, že objem peňazí, ktoré natiekli z komerčných bánk do štátneho rozpočtu sa zdvojnásobil. Ja sa pýtam, a toto vy považujete za svoj úspech? To nemyslíte snáď ako ekonóm vážne. Pretože práve dôsledkom toho je napríklad aj skutočnosť, že dnes na Slovensku sú úrokové sadzby na hypotekárne úvery a spotrebné úvery prvé alebo druhé najvyššie v eurozóne. Toto je tá vaša politika pre ľudí.
Pán Muňko, vy ste hovoril o tom, že za pád Devín banky môže Schmögnerová. Ja to neviem posúdiť. Cieľom môjho príspevku nebolo nájsť vinníkov, kto môže za pád Devín banky. Ak budete mať popoludní čas, tak môžeme si vo dvojici na tú tému niečo porozprávať a potom možno budete rád, že radšej budete všetci čušať, pokiaľ ide o to, kto stojí za pádom Devín banky. Ale to nebola len Devín banka. To bola Slovenská kreditná banka, to bola Dopravná banka, to bola Priemyselná banka Košice, to bolo niekoľko pobočiek zahraničných bánk predovšetkým z Českej republiky, ako bola Moravia banka, Kovo banka a tak ďalej a tak ďalej. Takže ten výpočet, ten zoznam, by bol skutočne dlhý, a preto nech nám toto slúži ako memento a buďme radi, že dneska máme na Slovensku bankový systém zdravý, aby sme opäť jedného dňa nemuseli takýto dlhočizný zoznam zlyhaných padajúcich bánk tuto menovať.
Pán Jánoš, či chcú slovenské banke vytvoriť kartel? No, ja neviem. To je otázka na Protimonopolný úrad. To nie je otázka na mňa. Spýtajte sa. Na toto tu máme inštitúciu, ktorá sa volá Protimonopolný úrad.
No a pán Bublavý čítal všetko z počítača. Neviem, kto mu to napísal, takže to ani nepovažujem za vhodné reagovať na to. Ďakujem.

A čas dokedy? Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, počúvam tu veľmi vzletné slová, najmä od pána Kollára a dali by sa tak jednoducho zhodnotiť ako oslava nedotknuteľnosti bankového sektora, ale idem trošku k predloženému návrhu. 
Najprv taká korekcia, trošku pripomenutie, najmä pre pána Kollára, asi úplne presne nepočúval predkladateľa, pretože opomenul, že naozaj tá korekcia toho koeficientu 0,7 vyplynula z toho, že sme čerpali z údajov Národnej banky Slovenska, ktorá je jediná relevantná inštitúcia, ktorá môže zodpovedne predkladať dáta, ktoré my sme potrebovali pre ten výpočet. A pravdou je, že mali chybu v týchto svojich predložených dátach, takže po korekcii a na základe skorigovaných informácií Národnej banky Slovenska o slovenskom finančnom trhu vyplýva, že celková výška pasív bankového sektora podľa stavu k 30. 6. 2010 bola zhruba 54, 8 mld. EUR, pričom vzhľadom na rozsah pasív vyňatých z predmetu odvodu, najmä vzhľadom na rozsah bankových vkladov chránených systémom ochrany vkladov a vlastných zdrojov financovania bánk, predmetom a základom pre výpočet navrhovaných odvodov bude iba časť pasív bankových subjektov, ktorá v súčasnosti dosahuje objem zhruba 26,8 mld. EUR.
To umožňuje, aby teda navrhnutá sadzba ročného odvodu bola znížená na zaokrúhlene 0,7 %. Tým sa zabezpečí príjem štátneho rozpočtu v roku 2011 o zhruba 187 mil. EUR, čo ide o rovnocennú alternatívu ako zvýšenie dane z príjmovej hodnoty, ktoré podľa odhadov Ministerstva financií má zabezpečiť zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2011 o 185 mil. EUR.
Teraz prečo? Všetci vieme, že vláda priniesla balíček, ktorý má priniesť konsolidáciu verejných financií. Bolo tu už pred voľbami, aj po voľbách veľa rečí, ako ide vláda šetriť sama na sebe a pôvodná verzia, pôvodná predstava o balíčku bola, že dva diely šetrenia vykoná vláda a jedným dielom prispejú ľudia v podobe zvýšených daní, odvodov a poplatkov. Čo sa však v skutočnosti udialo je, že momentálne je balíček namiešaný úplne ináč, a to je, že dve šetrenia vlády ku ôsmym zvýšeniam daní, odvodov a poplatkov.
Keď si pozrieme pozorne všetky vládne materiály, tak pomer je teda 200 mil. šetrenia ku 800 mil. zvýšenia daní a tých 200 je oproti očakávanej skutočnosti roku 2010, kde je však zarátané úplné do posledného eura minutie rezervy, ktorú zanechala bývalá, čiže naša vláda, plus úplné minutie všetkých prenášaných prostriedkov minulých období, čiže žiadne šetrenie. Žiadne, ani euro šetrenia v tomto roku, aby bolo možné vykázať, teda aspoň 200 mil. úsporu medziročne. Toto je metóda maximalizácie deficitu v tomto roku, o čom svedčí aj nový návrh na revíziu rozpočtu roku 2010, kde dochádza samozrejme ku korekcii schodku kvôli výpadku daňových príjmov, ale aj paradoxne k navýšeniu výdavkov v tomto roku o 130 mil., údajne kvôli nekrytým položkám. Čiže žiadne šetrenie sa nekoná.
A ešte len taká malá reflexia. Budúci rok ja plánovaný hotovostný schodok na úrovni 3,8 mld. EUR, ale keď si teda prirátame k tomu príjmy 770 mil. EUR, tak by bol schodok bez tohto 4,6 mld., to znamená, že vlastne rozdiel medzi hotovostným schodkom tohto roku a budúceho roku je naozaj iba na príjmovej stránke. Čiže šetrenie žiadne.
Vy, ste viackrát potvrdili vo svojom príhovore, pán Kollár, že je lepšie zdaniť ľudí ako zdaniť banky, pretože banky majú teda naozaj výsostné postavenie a sú nedotknuteľné. Je tiež úplne zrejmé, že nie všetci vo svete to takto vnímajú. Je naozaj veľmi širokospektrálna diskusia, celosvetová, ale najmä na európskej úrovni, či dodanenie bánk alebo zavedenie takýchto odvodov pre banky je alebo nie je adekvátnym spôsobom riešenia súčasnej situácie. Konsenzus je, že cieľom zavedenia poplatkov je, aby finančné inštitúcie prispievali k nákladom súčasných i budúcich finančných kríz, čím by sa zabránilo k vzniku rozsiahlych nákladov na strane vlád, občanov a hospodárstva krajín a zároveň, aby sa zabezpečilo zníženie systémov rizika. Hlavným cieľom zavedenia daní má byť predovšetkým zvýšenie verejných príjmov formou zdanenia finančného sektora, ktorý v súčasnosti využíva viaceré výhody v porovnaní s ostatnými sektormi ekonomiky. Vo väčšine prípadov finančné služby nie sú zdaňované DPH, pričom finančný sektor bol zároveň podporený rozsiahlymi kapitálovými injekciami zo strany vlád.
Áno, je pravda, že mnohé vlády počas súčasnej krízy museli naliať obrovské finančné prostriedky do sanácie bankového sektora, na čo vy ste povedali, že u nás to nebolo potrebné. Ale taktiež ste povedali, že u nás sa to stalo, a stalo sa to v masívnom objeme cez 10 % HDP a stalo sa to. A tiež to boli prostriedky štátneho rozpočtu. Čiže aj slovenský štátny rozpočet, sanácia bankového sektoru, stále nemalé prostriedky. Udialo sa to síce v inom čase a možno, že aj čiastočne aj z iných dôvodov, ale systémovo je to veľmi podobná situácia.
Mimochodom, toto čo som teraz povedal, je oficiálne stanovisko vlády Slovenskej republiky ku všetkým dokumentom, ktoré sú prerokované na úrovni Ekofinu ako aj Európskej rady. Čiže, keď aj odmietnete dnes tento návrh, ja som veľmi zvedavý na to, aké argumenty budete používať, keď ho pravdepodobne budete vy samy schvaľovať a prijímať o nejaký čas, od teraz. Čiže hlavným cieľom zavedenia daní pre finančný sektor z pohľadu celoeurópskeho konsenzu je posilnenie efektívnosti a stability finančných trhov, zníženie ich volatility a rizikového podnikania a najmä zvýšenie príjmov verejných financií a prispenie tak k fiškálnej konsolidácii.
Žiadna anomália z toho pohľadu čo my predkladáme. Zamysleli sme sa tiež nad tým, pretože po prijatí predkladaného návrhu zákona očakávame samozrejme dopad na ziskovosť bankového sektora a uvedomujeme si, že generovanie zisku je základným zdrojom zvyšovania kapitálu bankového sektora, ktorý sám o sebe slúži ako vankúš na zvládnutie negatívnych, resp. stresových situácií. Ale položili sme si teda aj otázku, ako by sa zmenila odolnosť bankového sektora v prípade prijatia tohto zákona. Po stresovom testovaní vychádza, že vážený priemer kapitálovej primeranosti by poklesol v roku 2009 z 12,6 na 12,4 % a v roku 2010 z 13,1 na 13 %, čo nie je samozrejme vôbec žiadna katastrofa a je to plne v rámci bezpečnej zóny. Čiže neplatí argument, že by banky boli týmto priamo ohrozené. 
Čoho sa to dotkne, je ziskovosť bánk, a potom sa pýtam, pretože banky by aj napriek zavedeniu tohto odvodu zostali v pásme veľkej ziskovosti, a to sa bavíme stále o výpočtoch pre krízové roky, pretože relevantné dáta sú len za rok 2009 a ešte ani nie za celý rok 2010 a očakáva sa, že budúci rok už bude oveľa priaznivejší pre banky, čiže tá ich ziskovosť, tak či tak, pôjde do čísiel, ktoré sú porovnateľné s konjunkturálnymi číslami predchádzajúcich období. 
Potom sa, ale pýtam, teda pán Kollár, aká má byť podľa vás ziskovosť bánk? Ja nehovorím, a nikdy sme ani nechceli ju nejakým spôsobom regulovať a nikdy tu ani nič také nepadlo. Ale, pýtam sa, aká je primeraná ziskovosť bánk potom v takomto prípade?
Viete veľmi dobre, že pre väčšinu tých zahraničných bánk, ktorých pobočky v súčasnosti pôsobia na Slovenku bola akvizícia týchto pobočiek jednou z najlepších investícií a pre mnohé aj najlepšou investíciou v ich histórii. A ani sa tým mnohí netaja. Čiže, z toho čo ja počúvam, pre vás je tá hodnotová úroveň, že banky majú privilegované postavenie a nie je žiadny spôsob ako to zmeniť, a ani to nemá sa nikdy meniť, a toto je teda váš hodnotový model ako asi aj súčasnej vlády hodnotový model.
Čiže, aby som to len zhrnul a nehovoril príliš dlho. Zámerom je ponúknuť inú alternatívu konsolidácie verejných financií tak, aby participovali na tom aj inštitúcie, ktoré podľa aj renomovaných svetových ekonómov a podľa celosvetového, aj európskeho konsenzu majú na niečo takéto prispievať. A nie je to vôbec žiadna anomália, ani žiadne tmárstvo ako ste sa tu snažili predostrieť, a zároveň teda vidíme, že ten náš hodnotový model je iný, pretože my nepovažujeme bankový sektor za nedotknuteľný. A myslím si, že banky, pretože veľkou mierou participovali na vzniku krízy, nehovorím, že práve naše, lokálne banky, ale ich matky boli určite v systéme, ktorý veľkou mierou tiež prispel k tomu, že mala svoju hĺbku takú, akú mala, a preto si myslíme, že je adekvátne nejakým spôsobom ich donútiť k participácii na následnej konsolidácii verejných financií. Ďakujem. (Potlesk.)

Ja by som chcel len doplniť pána poslanca Počiatka, že koľko stálo ozdravenie slovenských bánk. Zhruba 100 mld., oddlženie celkove s úrokmi zhruba 170 mld. Keď hovoríme k jednotlivým bankám, ktoré padli, nechcem sa vyjadrovať a nechcem ani hovoriť medzi štyrmi očami, pokiaľ a sa týka bánk, lebo viem o čom hovorím, či to je Poštová banka - navýšenie 2 mld., potom okamžite zníženie, predanie. Kreditná banka, Priemyselná banka, pád prakticky a predanie Východoslovenským železiarniam a môžem ich vymenovať, celkové záležitosti, ktoré tu jednoducho prebiehali, pokiaľ sa týka bánk, ale vráťme sa k veciam.
Kde v Európe nie je zdanenie právnických osôb, pri vyberaní dividend, tak ako je na Slovensku, kde sme spravili, že je rovná daň 19 %. Treba sa vrátiť, banky vytvorili ten problém, ktorý dneska vo financiách je z hľadiska finančnej krízy. Treba sa vrátiť k tým veciam, čo ste tu aj povedali, a to, čo tu povedal aj pán poslanec Počiatek, že aké problémy dnes slovenské banky majú. Ja netvrdím, že všetko je v poriadku, ale berme aj to, čo ste povedali, pokiaľ sa týka Národnej banky, kedy intervenovala, za akých okolností intervenovala v niektorých finančných operáciách. Takže, keď by sme si k tej celej záležitosti sadli, tak tento problém je ďaleko širší a nechcel by som tu rozvádzať, lebo je to krátka doba.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, vy ste do volieb dosiahli deficit 3 mld. EUR za tých 5 a pol mesiaca, čo bolo viac ako 10 % za tú dobu vytvoreného HDP. Myslím si, že je to asi európsky rekord v prvom polroku v tohto roku. Vy, a vaši kolegovia vo vláde, ste sa ukázali ako najhorší hospodári Európy. Je zaujímavé, že po týchto výsledkoch ste schopní ako nás kritizovať za naše riešenia. Čo keby ste radšej nechali čas súčasnému ministrovi, aby ukázal on svoje riešenia. Hlavne preto, že na rozdiel od vás, čo ste urobili európsky rekord zlého hospodárenia a hanbu pre Slovensko, tak on od roku 2002 do roku 2006, každý rok dokázal znižovať deficit, a pritom rástlo HDP a rástli, aj rástla aj zamestnanosť, rástli aj reálne dôchodky, čiže zvyšovala sa životná úroveň dôchodcov a rástli aj reálne mzdy, čiže zvyšovala sa životná úroveň ostatného obyvateľstva.
Prosím vás, láskavo si pozrite čísla, pozrite si najstrašnejšie hospodárenie Európy za I. polrok a nekritizujte tých, za akými sú skutočne jedny z najlepších výsledkov v Európe. Radšej mu nechajte čas.

Ďakujem pekne. Aby sme sa vrátili opäť k téme, a tou sú, tou je bankovníctvo a oblasť bankovníctva. Keďže som sa nedozvedel v predchádzajúcom mojom dotaze, aká je vlastne tá ziskovosť bankového sektora na Slovensku, pán poslanec Počiatek, vo svojom príspevku naznačil, že bude to veľmi zaujímavé číslo jednak za predchádzajúce obdobie roku 2009 a určite aj za 1 - 6 roku 2010.
Ja by som si, ale opäť položil elementárnu otázku. Bavíme sa o sektore, o ktorom je jasné, že je ziskový za predchádzajúce obdobia, a je tu už v úvode alebo v prvom čítaní pri tomto zákone zjavný problém zo strany vládnej koalície, podporiť takýto návrh zákona. Je ale pre mňa čudné, že ak je problém podporiť takýto návrh zákona, keď hovoríme o vysoko ziskovej oblasti na Slovensku, nie je na druhej strane problém zvýšiť DPH z 19 na 20 %, ktorá zasiahne široké vrstvy obyvateľstva, ktoré nie sú tak ziskové. Povedal by som, ktoré vôbec nie sú ziskové v porovnaní s bankovým sektorom. Takže, toto je niečo, čo ja v tejto chvíli nechápem. Ďakujem pekne.

Ako pokračujú jednotlivé rokovacie dni, tak si všímam takú prepojenosť ideologickú medzi návrhmi, ktoré sa týkajú rôznych sektorov hospodárstva. Nedávno tu bola diskusia medzi pani Vaľovou a Gibalovou ohľadom domovov dôchodcov, dneska o bankách a vyskočilo mi to v dnešnej rozprave opäť, že dochádza tu k takej zámene o tom, že čo sú to rovnocenné podmienky, čo sú to privilegované podmienky, a ako keby strana SMER a predkladatelia návrhov sa snažili snahu o dosiahnutie rovnocenných podmienok na trhu pre subjekty, ktoré na ňom pôsobia nazývať, že ide o nedotknuteľnosť vybraných subjektov alebo ide o ich privilegované postavenie. Takže, rád by som počul rozlíšenie aj od predstaviteľov strany SMER, kedy sa jedná o privilegované a kedy sa jedná o rovnocenné postavenie.
A ešte využijem pol minúty, ktorú mám na to, aby som sa spýtal naozaj predkladateľov tohto návrhu zákona, aké dopady očakáva na zamestnávateľov, na vkladateľov, na ľudí, ktorí splácajú hypotéky, a ako aj na štátny rozpočet, čo sa týka dane z príjmu právnických osôb, konkrétne myslím tým, bánk. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, pán poslanec Počiatek, ja sa vám chcem veľmi pekne poďakovať, že hneď na úvod svojho slova ste priznali to, že v týchto dňoch, keď čítame správu a obhajobu Národnej banky Slovenska, aká je efektívna, ako je veľmi dobre riadená, má takú zásadnú chybu, v tak závažnom ukazovateli, ako sú pasíva celkového bankového sektoru. Ďakujem vám veľmi pekne, za takúto informáciu a mali by sme sa zamyslieť, či práve takýmto špeciálnym odvodom alebo návrhom, by sme nezaťažili túto banku, keď jej financovanie nie je priamo na štátnom rozpočte, ale jej náklady ročné, ktoré sa pohybujú vo výške 67 mil. EUR, mali by sme sa nad tým zamyslieť a určite sa na to pozriem v nasledujúcich dňoch a mesiacoch. Ešte raz veľmi pekne ďakujem, pán Počiatek.