8. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 168.
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, vyslovuje súhlas s tým, ževládny návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 168, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní k uvedenému vládnemu návrhu zákona, tlač 172 s tým, že ho prerokuje na prebiehajúcej 8. schôdzi Národnej rady. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo v opakovanej voľbe vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov. Teda na opakovanej voľbe bolo prítomných 144 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky v opakovanej voľbe 27 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.
Zo 117 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 115 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Evu Mišíkovú hlasovalo za 47 poslancov, proti 66 poslancov, zdržali sa hlasovania 2 poslanci,
- za Dobroslava Trnku hlasovalo za 68 poslancov, proti 41 poslancov, zdržalo sa hlasovania 6 poslancov.
Na schválenie na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol ani v opakovanej voľbe zvolený žiadny kandidát na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Podľa volebného poriadku sa vykoná nová voľba.
Skončil som, ďakujem, pán predseda.

Ďakujem za slovo. Ja oceňujem, že pán minister sa snaží obhajovať zákon, ale pokiaľ citoval pána Vollebaeka, tak bolo by dobré povedať, že pán Vollebaek mal viacero vyjadrení a ten, ktorý to vyjadrenie, ktoré mám ja, okrem iného upozorňuje na konzekvencie pri udelení takéhoto dvojakého občianstva, takže má to aj inú dimenziu a vidieť, že aj Vysoký predstaviteľ OBSE, nie že mení, ale jeho názory na danú oblasť sa vyvíjajú.
Ale chcel by som ešte povedať, prečo, prečo nepostupujeme aj podľa Európskeho dohovoru o občianstve, kde v piatej kapitole sú upravené prípady viacnásobného občianstva a v kapitole 7 dokonca sa rieši problematika realizácie vojenských záväzkov, o ktorých sme tu hovorili a chcel by som poznať aj odpoveď, prečo podľa týchto odporúčaní s Maďarskou republikou zatiaľ nemáme, nemáme konzekventnú dohodu, dokonca, prečo ani zatiaľ ešte neprebehli nijaké rokovania, a či sa len spoliehame na medzinárodné spoločenstvo bližšie neidentifikovateľné, ktoré údajne zdvihne prst Maďarskej republike. Prepáčte, ale ja o tom pochybujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja ľutujem, že tu nie je pán minister zahraničných vecí, ktorému som adresoval túto poznámku. Musím povedať, že rakúska strana a ja som s ňou tiež niekoľkokrát rokoval, a najmä minister zahraničných vecí Rakúska to môžu pochopiť až vtedy, ak dopad tohto návrhu zákona v Maďarsku, by sa dotýkal o dvojakom občianstve aj Burgenlandu, teda oblasti, ktoré sú vynechané. Potom by pochopili aj Rakúšania, o čo vlastne ide týmto zákonom o dvojakom občianstve Maďarskej republike.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, pár kratších slov k tomuto, k tejto novele zákona.
Máme pred sebou odpoveď na nedobrý a nemúdry maďarský zákon a touto odpoveďou je konečne rozumný slovenský zákon. Zákon, ktorý táto snemovňa prijala v máji tohto roku, takou odpoveďou nebol.
Pamätám sa, vystupovala som k tomuto zákonu a upozornila som aj na tú skutočnosť, že je to zákon, ktorý bude namierený proti Slovákom žijúcim v Kanade, v Austrálii, vo Veľkej Británii, v Írsku, ktorí požiadali v dobrej viere o druhé občianstvo. O niekoľko dní som dostala množstvo mailov z Austrálie a hanbila som sa, keď som sa dozvedela, že austrálska vláda urýchlila udeľovanie austrálskeho občianstva žiadateľom zo Slovenska, aby ich nevystavila strate slovenského občianstva. Hanbila som sa za nás všetkých, hoci ja som proti tomuto zákonu hlasovala, že austrálska vláda sa zachovala k našim občanom citlivejšie, ako my sme sa zachovali voči nim.
Preto chcem podporiť návrh zákona, ktorý je predložený poslancami vládnej koalície. Je to návrh dobrý, rozumný a efektívny. Neodoberá štátne občianstva štátnym občanom Slovenskej republiky po tom, ako nadobudli štátne občianstvo iného štátu. Zákon o štátnom občianstve je odrazom vzťahu štátu a jeho občanov, teda premieta sa do neho základná filozofia, ktorá je obsiahnutá v odpovediach na dve jednoduché otázky.
Tá prvá znie. Chce štát, teda v danom prípade naša Slovenská republika svojich občanov chrániť? Stojí o nich vôbec? A druhá otázka. Je zmyslom právnej úpravy občianstva ochrana zväzku medzi jednotlivcom a štátom, teda medzi jednotlivcom a Slovenskou republikou alebo je jej zmyslom strašenie občana Slovenskej republiky? Či už stratou občianstva, pokuty alebo akejkoľvek ďalšej sankcie zásadným spôsobom zasahujúcej do vzťahu medzi občanom a Slovenskou republikou.
Zákon o občianstve je zákonom o charaktere nášho štátu. Naša vlasť, o tom som presvedčená, by mala svojich občanov chrániť a nie im z jej pozícii hroziť sankciami. Som presvedčená, že úlohou štátu Slovenskej republiky, nie je strašiť našich občanov, som presvedčená, že úlohou Slovenskej republiky, nie je ani hroziť prstom občanom nášho štátu. Som presvedčená, že úlohou nášho štátu, modernej európskej Slovenskej republiky, nie je ani zohnúť sa pri prvom záchveve vetríka zo susednej alebo z ktorejkoľvek inej krajiny. Som presvedčená o tom, že Slovenská republika nebude silnejšia tým, čím budú rezkejšie a tvrdšie postihy občanov Slovenskej republiky.
Myslím si, že Slovenská republika bude silnejšia, čím silnejšie dokáže ochrániť svojich občanov aj proti svojvôli zo zahraničia, nerešpektujúcej všeobecne uznávané medzinárodné zásahy. Budeme silnejší, čím dôslednejšie budeme stáť v ochrane záujmov našich občanov.
Novela zákona o štátnom občianstve, ktorú táto snemovňa prijala, väčšinou vtedy koaličných poslancov, strelila vlastným občanom do nôh. Namiesto ich ochrany podľa tohto zákona nasledovala pri nadobudnutí štátneho občianstva ktoréhokoľvek iného štátu sankcia straty ich vlastného občianstva. Chceme predsa, a zakladáme si na tom, aby naše reakcie smerom do zahraničia boli pokojné, dôsledné a dôstojné, suverénne, aby boli európske, aby Slovensko posilňovali a nie oslabovali, aby nám v našej zahraničnej politike dávali do rúk silnejšie a nie stále slabšie karty.
Zároveň všetkým tým občanom Slovenskej republiky, ktorí by uvažovali o nadobudnutí iného štátneho občianstva, ktoré nespĺňa tie podmienky, ktoré vyžaduje medzinárodné právo, chceme poctivo a dopredu otvorene poskytnúť informáciu týmto zákonom, podľa ktorej sa môžu rozhodnúť, že Slovenská republika neuzná účinky udelenia takéhoto štátneho občianstva. Objavili sa námietky a počula som ich tu dnes niekoľko, že zákon na jednej strane nič nerieši, nakoľko neobsahuje žiaden sankčný mechanizmus. Áno. Ak sa autori tejto otázky pýtajú, či zákon neobsahuje sankčný mechanizmus, odpovedám áno, neobsahuje. Zákon neobsahuje žiaden sankčný mechanizmus proti našim vlastným občanom, proti občanom Slovenskej republiky. Za to však obsahuje klauzulu, ktorá je sankciou za také udelenie občianstva, ktoré nie je v súlade s medzinárodným právom, ale neobracia túto sankciu proti našim vlastným občanom. Táto sankcia neuznania občianstva sa neuplatňuje voči občanom Slovenskej republiky, ale práve voči pôvodcovi udelenia štátneho občianstva, ktoré nie je v súlade s medzinárodným právom.
Objavil sa tiež názor v mnohých diskusiách, že Slovensko by malo vyčkávať, kým Maďarská republika upraví svoj zákon o občianstve a až po nich upraviť slovenský zákon o občianstve. Je to legitímny názor, ale ja ho nezdieľam. Vysvetlím prečo. A dovoľte mi, v tomto prípade malú dramatickú disgresiu.
Keď Samuel Beckett v roku 1948 napísal svoju slávnu hru Čakanie na Godota, kde Vladimír a Estragón čakajú na Godota, ktorého obidvaja považujú za známeho, ale v skutočnosti ho ani jeden z nich nepozná, po jednej z inscenácií hry, napísal jeden kritik, že je to hra, v ktorej sa nič nestane dvakrát. Obávam sa, že niečo veľmi podobné, by sa stalo aj v prípade, keby Slovenská republika zvolila takúto vyčkávaciu, čakaciu aktivitu.
Teda nemeniť svoj zákon dovtedy, pokým ho aj Maďarská republika nezmení. Hovorím to preto, lebo sa súčasne aj pýtam, čo by tým Slovenská republika získala? Kto totiž, dámy a páni, tu v tejto sále, v tomto parlamente vie zaručiť, že maďarská alebo ktorákoľvek iná legislatíva, ktorá by prijala podobný zákon ako Maďarská republika, prijme ešte nejaký nový, ďalší zákon o občianstve? Kto z nás vie zaručiť, že takýto maďarský alebo ktorýkoľvek iný zákon, by bol plne v súlade s očakávaniami slovenskej strany? Kto vie takúto záruku z nás poskytnúť? Kto dokáže prehovoriť poslancov maďarského alebo nejakého iného parlamentu, národného zhromaždenia, že je v ich záujme, aby prijali takú normu, ktorá splní očakávania slovenskej strany? Nikto asi nezdvihne ruku, že má na to silu v tomto parlamente. A keďže tejto sily niet, vráťme sa k tomu, čo chceme a môžeme urobiť teraz my, tu, v Národnej rade Slovenskej republiky. Čo môžeme robiť my preto, aby zákon Slovenskej republiky bol dobrou, dôstojnou a efektívnou odpoveďou na právny stav, ktorý vznikol v súvislosti s prijatím novely zákona o štátnom občianstve Maďarskej republiky.
Čo chceme a môžeme urobiť aj my pre to, aby sa v Európe viac diskutovalo o tom, či takéto riešenia, teda masové, bezvýberové udeľovanie občianstva, bez existencie skutočného zväzku jednotlivca a štátu, je v záujme Európskej únie? To je tá diskusia, ktorú potrebujeme a na to upozornil aj pán minister zahraničných vecí.
Či náhodou v tých krajinách, ktoré doposiaľ nie sú členmi Európskej únie, a možno ani nikdy nebudú, nevytvára takéto udeľovanie občianstva dve kategórie občanov. Jedni sú domáci občania a druhí sú akýsi zahraniční európski občania, a či je v našom záujme, aby aj v susedstve Európskej únie bolo takýchto občanov viac, ktorí síce potom môžu v únii pracovať, ale dane platia tam, kde majú svoje domovy a rodiny. Či sa takýmto riešením, ako povedal pán minister, plazivo nerozširuje Európska únia bez toho, aby sme do toho mohli zasahovať, a aby sme rozhodli ako jej právni členovia. Či do európskeho prostredia nepreberáme vzory, ktoré nie sú pre Európsku úniu dobré, ani múdre, ani nijako užitočné.
Myslím si preto, že určite dobrým vykročením, by bol návrh zákona o štátnom občianstve. Tam by sme potom mali začať. Preto podporujem novelu zákona a budem rada, keď ju v záujme našich občanov, našich vlastných občanov, ale aj tých všetkých Slovákov, nielen srdcom, ale aj štátnym občianstvom po celom svete, podporí táto Národná rada. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, spomenula Becketta, ja si dovolím zacitovať Cohena a Henvica, ktorý povedal, že: "Kto býva u chromého, naučí sa skôr, či neskôr krívať." Čiže, ak Maďari budú chromí, my sa budeme utešovať, veď aj my budeme krívať. No tak to je bizarný alibizmus, lebo pani poslankyňa, povedali ste, že vraj nemáme na to silu.
Z fyzikálneho hľadiska, pokiaľ sa chcete premiestniť z bodu A do bodu B potrebujete silu. Lenže my sa nikam premiestňovať nemusíme, my máme účinné proti legislatívne opatrenie. V prípade etnických Slovákov s dvojakým občianstvom môžeme udeľovať výnimky, pretože podľa ďalšieho príslovia: "Ďaleká voda je vám zbytočná pre blízky požiar." Ak ste si to nevšimli, nám horí na južnom Slovensku.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Pán poslanec Rafaj, vy ste hlasovali za zákon, ktorý zbavuje štátneho občianstva slovenských občanov. To je niečo, čo by som nikdy neurobila, to je niečo, čo je škvrnou na akomkoľvek rétorickom cvičení o národe a o tom, akým ste vy národovcom. Nikdy by som nehlasovala za to, aby ste masovo odoberali, len preto, že sa niečoho bojíte alebo to potrebujete pre svoje krátkodobé politické ciele, aby ste odoberali ľuďom, ktorí chcú zostať v štátnom zväzku so Slovenskou republikou, aby ste im odoberali štátne občianstvo.
Chce to viacej sebavedomia, chce to viacej rozhľadu a konečne prestaňme ľudí strašiť a prestaňme šíriť paniku. Myslím si, ja tomu rozumiem, prečo to musíte robiť, ale my sa nemôžeme riadiť týmto vaším strachom a vašimi krátkodobými politickými cieľmi.

Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, začnem to tak trošku netradične. Pred dvoma dňami som mal možnosť sa zúčastniť u pána podpredsedu vlády, pána Chmela na diskusii, kde sme diskutovali aj o týchto problémoch, nielen dvojakého občianstva a štátneho občianstva, zákona o menšinových jazykoch a pod. Boli sme tam vlastne dvaja takí pozvaní, mimo iných, ktorí sme tam boli sirotami, ktorí sme obhajovali aj tie národnoštátne záujmy, a to bol prvý podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1990 až 1992 Milan Zemko, ktorý sa tam jasne prezentoval a povedal jasne, ja som národný demokrat a potom som to bol ja.
Samozrejme, nie sú žiadne aktivity, ktoré by išli proti národnostným menšinám, ktoré sa tu často prezentujú ako vyvolávanie strachu, aj tu u pána predkladateľa, jedného z predkladateľov, pána Gála, že tu je strach a tak ďalej. Viete, ja som trošku, aj historické mám povedomie a poznám vyjadrenia, nie často to zrovnávam, ale v tomto prípade, by som to rád porovnal s rokom 1937 až 1938, keď Esterházy takýmto spôsobom prezentoval ohrozenie menšiny v demokratickej Československej republike. A vieme, ako to nakoniec skončilo, lebo sa vyčkávalo, diskutovalo, diskutovalo sa aj o tomto, musím povedať, pretože to sú aj isté historické paralely a ja vám ich môžem, celé tie jeho záznamy dať prečítať, aby ste už nemuseli čítať vaše vyjadrenia a mohli ste prečítať vyjadrenia grófa Esterházyho.
Teraz sa vrátim k tomu poslaneckému návrhu novely zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Treba povedať otvorene, škoda, že tu nie je pán minister zahraničných vecí, ja som ho veľmi pozorne počúval, ale počúval som aj jeho vyjadrenia predtým, tento zákon nemôže byť ani priamo poslaneckým zákonom, lebo ho pripravil, ako to povedal verejne, pán minister zahraničných vecí, pán Dzurinda. Teda bol pripravený na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky a vy ste si ho osvojili a ste ho ako poslanecký návrh takto predložili. Myslím si to aj preto, aby tento návrh zákona nemohol prechádzať znovu normálnym legislatívnym pokračovaním, aby sa k tomu nemohol vyjadriť aj rezort Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý má oprávnenie z hľadiska kompetencie, a ktorý aj v minulosti predkladal zákon o štátnom občianstve, aby takýto zákon o štátnom občianstve predložil.
Čiže, vyhli ste sa takouto kľučkou tomuto problému a takýmto spôsobom ste predložili tento návrh novely zákona do parlamentu. Po jeho prečítaní a samozrejme aj dôkladnom analyzovaní, musím konštatovať, že opäť to nie je krok správnym smerom, ani a teraz citujem: "pekným príspevkom diplomacie", ako to uviedol pán minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Týmto pádom sa priznal a priznal, že to bolo pripravované pod jeho edigou, na ktorom sa uvedená novela pre koaličných poslancov pripravila, napriek tomu, že kompetenčne patrí pod rezort vnútra.
Konštatovanie, že, a teraz citujem znovu: "chceli sme chytiť novembrovú schôdzu" svedčí o tom, že sa niekto opäť v predklone veľmi poponáhľal a je jasným dôkazom, že vláda Ivety Radičovej, ja ju tak vnímam, je to legitímne moje stanovisko, tentoraz cez tri poslušné poslanecké kluby, pokračuje v hlbokom úklone a ustupuje Budapešti. To je môj legitímny názor, môže byť spochybnený, ale ja ho takto vnímam a za štyri roky ako podpredseda vlády pri bilaterálnych rokovaniach, nielen s Maďarskou republikou, ktoré z mojej strany vždy vychádzali veľmi dobre, ale aj s inými štátmi Európskej únie a v zámorí Spojených štátov amerických, v Kanade a tak ďalej, nikdy neboli v tomto problémy, ktoré sa často pretraktovávali vďaka vtedajšej opozície, najmä Strany maďarskej koalície na Slovensku.
Predkladaný návrh novely zákona o štátnom občianstve ignoruje národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, našu štátnu integritu a suverenitu, záujmy, ktoré sa stávajú dôležitou agendou nielen malých a podčiarkujem, dnes v Európskej únii aj veľkých štátov. Dokazuje, že súčasná vláda nie je schopná s Maďarskom rokovať ako rovný s rovným. To som povedal už niekoľkokrát. O tom svedčí aj to, že tie rokovania pokiaľ prebehli, boli len také, by som povedal zoznamovacie alebo v rámci nášho predsedníctva v rámci V4 medzi ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a ministrom zahraničných vecí Maďarskej republiky.
Rád by som upozornil, že novela neodstraňuje "negatívny dopad na občanov Slovenskej republiky", ako sa to snaží prezentovať tu teraz neprítomný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Béla Bugár, aj som ho na to upozornil, že budem o tom hovoriť, ale dokazuje naozaj zbabelosť súčasných koaličných lídrov a vlády Ivety Radičovej pod taktovkou Mikuláša Dzurindu. Odhaľuje aj pravú tvár strany MOST- HÍD a poviem aj prečo, ktorá predovšetkým stojí za touto iniciatívou a doslovne tlačí svojich koaličných partnerov, aby sa to prijalo, čo najrýchlejšie. A prečo čo najrýchlejšie? Lebo je pod obrovským tlakom Strany maďarskej koalície, ja presne čítam, čo sa deje na južnom Slovensku, čo vyhlasujú lídri Strany maďarskej koalície vo vzťahu k strane MOST- HÍD, prepáčte, ja som vám neskákal do reči, pán predkladateľ, slušne sa správajte, ktorá je predĺženou rukou SMK, predĺženou rukou Fideszu a Jobbiku na Slovensku, práve teraz pred komunálnymi voľbami v súboji o maďarského voliča na južnom Slovensku. Čiže, naozaj myslím si, že dalo sa s tým jasne počkať, teraz sa to často stáva a bude sa hovoriť, že sa používa agenda taká a taká, pre a proti. Mohlo sa s tým počkať aj po komunálnych voľbách, aby sme prípadne v dobrom prostredí o tomto návrhu diskutovali.
Je šokujúce, že táto poslanecká novela, ktorá je prezentovaná ako ústretový krok, to citujem, ako ústretový krok k Maďarsku a k vláde Viktora Orbána, sa predkladá v dobe totálnej "orbanokracie", ktorá narastá po absolútnom potvrdení moci Fideszu v nedávnych komunálnych voľbách. Fidesz čakal len na komunálne voľby a tie analýzy, ktoré mám z maďarskej tlače a politologické analýzy mojich kolegov, ktorí ovládajú dobre maďarský jazyk, svedčia o tom, že čo sa deje v Maďarsku, sa môže diať aj na Slovensku, lebo niekedy si hľadáme "dobré" vzory. Táto orbanokracia postupne vytláča akúkoľvek politickú opozíciu. Pokračuje vládne "slovenské" koketovanie s terajšou politickou kultúrou aj v maďarskej exekutíve a v parlamente, lebo, ak by sme boli tvrdí a nekompromisní a stáli si za svojimi názormi tak, ako to robia iné štáty Európskej únie alebo aj iné štáty mimo Európskej únie a vo svete, tak by sme nemuseli takýmto spôsobom postupovať.
V čase, a to v čase, a to teraz podčiarkujem ešte raz, v čase, keď sa pripravuje nová ústava, ktorá má v Maďarsku antidemokratickými krokmi dovŕšiť revolučný proces. Ja naozaj chcem upozorniť, že sme si mohli počkať ako sa v Maďarsku vyvinie situácia po 1. januári budúceho roku, kedy by mal platiť zákon o dvojakom občianstve, aké kroky sa zrealizujú a potom by sme ich mohli podniknúť, samozrejme aj predtým, v rámci bilaterálnych rokovaní, v rámci ešte stále platnej medzištátnej zmluvy z roku 1995 medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou a mohli sme o týchto veciach diskutovať.
To, čo tu predviedol a povedal pán Mikuláš Dzurinda o tom, že sa revitalizovali spoločné komisie, nuž, tak tie sa museli revitalizovať. Pretože vláda, nová, v Maďarsku, akokoľvek zrušila túto bilaterálnu spoluprácu v rámci týchto medzivládnych komisií. A teraz nastúpila nová vláda a navrhla si tam svojich zástupcov, do týchto bilaterálnych komisií, ktoré postupujú a reagujú na mnohé problémy v slovensko-maďarských vzťahoch, či maďarsko-slovenských vzťahoch v zmysle tejto medzinárodnej dohody.
Ja len chcem naozaj, či to niekoho zaujíma alebo nezaujíma, ja som si názor uverejnil aj na blogu a mám tam veľkú diskusiu pre a proti, samozrejme, však človek má rôznych partnerov a ja, samozrejme nevyčítam, keď ma niekto kritizuje, pretože treba veci, treba niekedy aj mnohé zniesť. V tejto veci, myslím si, že väčšina občanov Slovenskej republiky nechápe, čo sa deje a tuto chcem na pôde Národnej rady Slovenskej republiky konštatovať, že v Maďarsku sa posilňuje moc predsedu vlády, obmedzuje pôsobnosť Ústavného súdu, vytvára sa nový právny stav v tom, že napr. menovanie predsedu Najvyššieho súdu, ombudsmanov a veliteľov armády bude výsostne v rukách predsedu vlády. Ďalej sa má obmedziť petičné právo a mnohé ďalšie demokratické inštitúty.
Aj v rokoch 20, 30 Slovensko a Československo viacej mlčalo, aj veľmi významné demokratické krajiny a štáty vtedajšej Európy a vieme, kam to viedlo. Som presvedčený o tom, že to, čo sa deje teraz na Slovensku, môže mať isté kroky odvetné a budú veľmi tvrdé odvetné kroky, aj keď budete akokoľvek ústretoví na stranu Maďarskej republiky. Konkrétne snahy vlády Ivety Radičovej cez parlament ovládnuť, to je príklad, ktorý, by sa zobrazil obrazovo na Slovensku, Najvyšší súd a v súčasnosti aj verejnoprávne médiá, to sú veci, ktoré sa dejú súčasne aj v Maďarskej republike. Samozrejme na tom majú tam ústavnú väčšinu a môžu si to odhlasovať. Vy to samozrejme nemôžete často presadiť cez zmenu Ústavy Slovenskej republiky, lebo tú ústavnú väčšinu nemáte a radi by ste ju samozrejme, v koalícii mali.
K tomu radím aj na kolenách predloženú poslaneckú novelu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Je to nepriamo istým spôsobom koketovanie so súčasnou politikou v Maďarsku, ktoré naďalej pokračuje. Základný problém je maďarský zákon, ktorý prijala maďarská vláda, a o ktorom povedal aj minister zahraničných vecí a niektorí moji predrečníci, že je to zlý zákon, na ktorý sa reagovalo, samozrejme, reagovalo sa ako zvrchovaný štát Slovenskej republiky, ako rovnocenný partner a na základe toho predchádzajúca vláda prijala aj návrh novely zákona o štátnom občianstve.
Samozrejme sú isté problémy, ale nemôžem priamo súhlasiť s pani predrečníčkou, pani Vášáryovou, lebo ja som v podstate bol stále v kontakte so Slovákmi v zahraničí, častejšie ako ona a množstvo tých kontaktov som mal aj v súvislosti s týmto zákonom. Áno, objavovali sa individuálne problémy, dokonca, poznám aj problémy, ktoré boli prednesené nedávno počas návštevy pána prezidenta v Spojených štátoch amerických, ale pokiaľ sa im vysvetlilo, že toto je odveta za to, čo sa deje v Maďarsku, aby sme bránili celistvosť a integritu Slovenskej republiky, tak to pochopili. Veľká časť aj občanov Spojených štátov amerických v súčasnom období a súčasne aj niektorých ešte občanov Slovenskej republiky, alebo ktorí sa budú uchádzať o občianstvo Slovenskej republiky, ale dá sa to všetko dovŕšiť a riešiť celkom inou cestou, akou ste sa vy v súčasnosti vydali.
Tvrdenie pána ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu, že nám nesmierne "teraz záleží, aby sme mali čistý stôl, aby sme potom mohli žiadať Budapešť, aby ona opravila svoju chybu", považujem za výkrik do tmy. Politika, ktorý ako keby nechápal súvislosti a rád sa takýmto spôsobom predstavuje pred medzinárodnou verejnosťou ako minister zahraničných vecí. Ja si v roku 2006 pamätám, keď SMK vyvádzalo, keď bolo stretnutie na pôde SMK a bol tam prítomný aj pán Mikuláš Dzurinda za SDKÚ - DS, keď ukázal prstom na pána Csákyho. "Pali nerozprávaj tak, nekonaj tak, ako konáš, pretože začnem aj ja rozprávať." Čiže, mali by sme si skutočne naliať čisté víno a uvedomiť si, že sú tu kruhy na Slovensku, ktoré chcú tento problém riešiť, povedzme navonok ako ústretovo, ale v neprospech Slovenskej republiky do budúcnosti.
Napriek tomu, že Európska únia takýto jednostranne zameraný zákon odmieta a je viacero dôkazov, že to bolo jednoznačne odmietnuté tento jednostranný zákon zo strany maďarskej vlády Viktora Orbána, predstavuje sa tu pred nami a teraz budem znovu citovať nedávny výrok pána Orbána, lebo to je dôležité, že tento zákon naďalej prezentuje ako citujem: "odstránenie hanebnej záplaty pre zahraničných Maďarov z roku 2004".
Nadovšetko sa v súčasnosti v maďarskom parlamente, a o tom sa tu už hovorilo, konkrétne v parlamentnom výbore pre vypracovanie ústavy, navrhuje: aby sa právo hlasovania vo voľbách týkalo aj Maďarov žijúcich v zahraničí, dokonca s urnami aj na Slovensku. Nezabúdajme, že sa to deje v čase, keď hlavný iniciátor týchto zmien Fidesz má suverénnu ústavnú väčšinu v Maďarskom národnom zhromaždení. A čo odporúča, keď sa tu odvolávame na OBSE, čo odporúča OBSE v rámci Bolzanských záverov a odporúčaní, ktoré boli prijaté v roku 2008, ktoré veľmi nerado počúvali poslanci SMK k národným menšinám a medzištátnych vzťahoch. Presne vám to prečítam.
Po prvé, a to je najdôležitejšie. "Zvrchovanosť zahŕňa právomoc štátu nad jeho územím a obyvateľstvom a obmedzujú ju len hranice upravené medzinárodným právom. Žiaden štát nemôže vykonávať právomoc nad obyvateľstvom alebo časti obyvateľstva iného štátu na území tohto štátu bez jeho súhlasu." Nuž, tak to je jasne povedané, že tie kroky, ktoré prijali boli exteritoriálne a Slovensko musí voči nim zaujať veľmi tvrdé a nekompromisné kritériá, riešenia. Viete, kto počas tohto rokovania v Bolzane v roku 2008 nesúhlasil s Bolzanskými odporúčaniami OBSE? Maďarská republika a Ruská federácia. A my vieme, prečo.
Na jednej strane teda sledujeme ďalšie maďarské pritvrdenie, ktoré som tu prezentoval, a na strane druhej súčasné slovenské poklonkovanie. Som presvedčený o tom, že jediným riešením tohto problému, je najprv odstrániť príčinu, až potom dôsledok. Takto treba konať v suverénnych medzištátnych a medzinárodných vzťahoch. Takto treba konať aj v zmysle dohody bilaterálnej, ktorá tu je platná medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou z roku 1995.
Teda úplne opačne, ako to robí súčasná vláda Ivety Radičovej a vládna parlamentná väčšina to chce zrealizovať aj v tejto Národnej rade Slovenskej republiky. Najprv by sme mali požadovať zrušenie maďarského exteritoriálneho zákona o dvojakom občianstve aj za pomoci medzinárodných organizácií a vysvetliť našim kolegom aj v Rakúsku, ako som hovoril, keby sa to týkalo Burgenlandu, ale Maďarská republika nikdy nesiahla na Burgenland, lebo vedela, že ide do horúcej kaše, tak hovorí o iných častiach strednej Európy, vrátane Slovenska, Ukrajiny, Sedmohradska, teda Rumunska a predovšetkým, tak isto Srbska.
Teda, upraviť ho potom až na základe toho, že pritlačíme, veľmi tvrdo a nekompromisne na našich maďarských partnerov, upraviť a samozrejme zmeniť aj našu novelu zákona o štátnom občianstve. Všetko sa dialo bez konzultácií, takže my teraz ideme konzultovať. V poriadku, som veľmi rád, že budeme bilaterálne konzultovať. Konzultácie mali byť aj zo strany Maďarskej republiky na jar tohto roku po nástupe moci Fidesz-u, ktorý je tiež tlačený Jobbikom veľmi do týchto extrémnych, by som povedal, nacionálnych tendencií, a vtedy sa malo využívať aj toto bilaterálne rokovanie, čo maďarská strana a mám tú informáciu od pána bývalého ministra zahraničných vecí Milana Lajčáka, odmietla.
Čiže, pre takéto rozhodnutie, dovoľte mi, na samotný záver, aby sme boli hrdí a nekompromisní v týchto rokovaniach, nemá vláda Ivety Radičovej silu. Všetky jej kroky sú len, a to často počúvam, ospravedlňovaním, poklonkovaním a ustupovaním. Suverénna politika zvrchovanej Slovenskej republiky sa postupne vytráca a stráca, a to je môj osobný názor a myslím si, že je to názor, ktorý zdieľa väčšina občanov Slovenskej republiky. Naozaj tieto kroky, ktoré sa idú uskutočniť na pôde zvrchovanej Národnej rady Slovenskej republiky považujem za nešťastné, pretože vážení poslanci, vážené panie poslankyne, malý omyl, možno ho považujete za malý omyl, ktorý sa môže stať na začiatku v tejto forme a v tomto obsahu tejto novely, sa stane veľkým a veľmi nebezpečným na konci. Pamätajte na tieto slová, história nezabúda, história sa často opakuje.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk).